Proto si myslím, že má takový význam
pro budoucnost zemědělství správně
stanovení principů transformace družstev. Nemůžeme
přece zákonem udělat ze statisíců
družstevníků námezdní pracovníky,
nemůžeme přece znovu, administrativně,
bez ohledu na zájmy a názory družstevníků
družstva oddružstevnit, likvidovat zákonem členství
statisíců členů zemědělských
družstev.
Řekl jsem už, že navrhují vypustit §
15 a § 15 a) z návrhu zpravodajů, protože
si myslím, že to bude problematika mnohem složitější,
i když jsem si vědom toho, že ani sebedokonalejším
zákonem o transformaci zemědělských
družstev tak, jak se bude rozvíjet tržní
hospodářství, bude v budoucnu dál
pokračovat. Ale troufnu si tvrdit, že její
formy dnes nedokážeme odhadnout.
Nakonec chci znovu říci, že restituci vlastnictví
považují i já za naprosto nutnou. Z naší
situace i z tendencí vývoje vyspělých
zemědělských států západní
Evropy ale vyplývá, že i když podpoříme
rodinné farmy, ty, kterým na Západě
říkají zahradníci přírody
i ty, kteří bydli na vesnici, pracují jinde,
ale chtějí obdělávat část
půdy. Naše hlavní pozornost by měla
směřovat k velkovýrobě. Ta bude páteří
trhu potravin, dalšího rozvoje zemědělství,
sociálního klidu na vesnici a jejího rozvoje
jako tržního sídla i podmínkou kultury
krajiny.
Proto bychom měli transformovat družstva a privatizovat
státní statky, pokud možno bez chyb, nebo s
chybami pokud možno nejmenšími. Souhrn svých
pozměňovacích návrhů předložím
zpravodajům písemně. Děkuji za pozornost.
Předsedajíci místopředseda FS J. Stank:
Ďakujem pánovi poslancovi Špačkovi, slovo
má poslanec Marián Kováč. Pripraví
sa pani poslankyňa Samková.
Poslanec SN M. Kováč: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, zhodujeme sa v názore, že uplatnenie
tržného mechanizmu v poľnohospodárstve
nie je možné bez schválenia zákona typu
dnešného. To si uvedomujem a filozofiu tohoto kroku
chcem podporiť. V priebehu prerokovania návrhu zákona
sa však objavili niektoré skutočnosti, na ktoré
upozornili mnohí poslanci a rád by som sa k ním
pripojil.
Ide predovšetkým o takú skutočnosť,
že reštitúcie a úprava vlastníckych
vzťahov by v niektorých prípadoch mohla v negatívnom
smere ovplyvniť produkčnú schopnosť poľnohospodárstva.
To zdôrazňujem, nebudú sa opakovať po
tých predrečníkoch, ktorí to podrobne
rozviedli.
Do tržnej ekonomiky sme vstúpili s pomerne stabilizovaným
poľnohospodárstvom, a to je výhoda, ktorá
nás v porovnaní napríklad s Poľskom
i s inými východoeurópskymi štátmi
stavia do popredia. Ani ja, ani vy si určite neprajete,
aby sme o túto prioritu svojimi vlastnými kroky
prišli, čo by podľa môjho názoru
mohlo mať za následok i skutočnosť, že
by bola ohrozená ekonomická reforma v celom dôsledku.
I napriek tomu sa domnievam, že stavba, ktorú sme
sa rozhodli stavať, má dnes niekoľko závažných
trhlín. Mám skúsenosť z novembra 1989.
Určite si na túto dobu radi vzpomeniete. Mohutné
manifestácie sa mohli konať pokojnou cestou okrem
iného i preto, že väčšina zúčastnených,
okrem organizátorov samozrejme, skôr než vyšla
do ulíc, teplo s obliekla a bola to úplná
samozrejmosť - vydatne sa najedla. Nerád by som vo
svojom živote zažil revolúciu, pri ktorej ide
o hlad. I keď je to jedna z najhorších variant,
nepreceňujem ju ani nepodceňujem, nie z toho dôvodu,
aby som bol daný na krajnú pravicu. Napriek pochybností
i vzhľadom k priebehu dnešnej diskusie chcem veriť,
že prijmeme taký zákon o vlastníckych
vzťahoch, ktorý nezadá príčinu
mojim obavám. Začal som totiž hovoriť
o jednej z podôb nášho poľnohospodárstva,
o jeho výstupoch, o potravinách. Aktuálnou
otázkou, cenami vstupnými i výstupnými
sa dnes nebudem zaoberať. Dám tejto otázke
príležitosť hovoriť v rozprave k správe,
ktorú minulý týždeň predniesol
predseda vlády Čalfa, a o tejto otázke budeme
diskutovať na budúcej schôdzi.
Dnes nám boli predložené tri konkrétne
návrhy. Od začiatku som dúfal, vzhľadom
k často diskutovanej potrebe vytvorenia základu
plurality a demokracie, že sa podarí nájsť
konsenzus a že na jeho základe budeme rokovať
v tejto miestností a v tejto chvíli o jednom návrhu.
Ukazuje sa, že do svojich naivných predstáv,
daných zrejme vekom a nedostatočnými politickými
skúsenosťami, ale možno niečím
iným, budem musieť niečo popustiť.
Pán premiér Čalfa a nakoniec i pán
minister Bakšay, alebo i iní kolegovia z východoslovenského
kraja, mi dajú za pravdu, že východoslovenská
krajina, predovšetkým jej pohraničná
časť, je hrudou zeme, na ktorej nikto nikdy nezbohatne
len na základe vyriešenia otázky vlastníctva
pôdy, že len súkromné vlastníctvo
nie je základom záchrany poľnohospodárstva
a že súčasní výkonní poľnohospodári
sú vlastne spiatočníci.
Znepokojujú ma pri riešení tejto otázky
takzvaní radcovia zo zahraničia. Ako príklad
za mnohé by som chcel uviesť tlačovú
besedu našich redaktorov s predstaviteľmi misie Svetovej
banky z Washingtonu, ktorí nám radili, že nemá
zmysel, aby každá krajina vrátane našej,
bola v poľnohospodárstve sebestačná,
že potraviny je možno si doviezť zo zahraničia.
Ako príklad uviedli Holandsko a Švajčiarsko.
Pochopil som túto informáciu ako snahu dezinformovať
našu verejnosť práve v tomto rozhodujúcom
období. Unikla im napríklad taká skutočnosť,
že Nemecko, Francúzsko, ale i ďalšie vyspelé
európske štáty majú domáce poľnohospodárstvo
a nenahrádzajú poľnohospodársku výrobu
dovozom potravín zo Spojených štátov
alebo Kanady.
Potrebu celkovej koncepcie poľnohospodárstva ukázala
i dnešná diskusia. Domnievam sa, že v mnohých
prípadoch bola zbytočne široká. Niektoré
konštatovania, i moje, tu nemuseli odoznieť. To len
ukazuje na potrebu, aby sme sa k tejto otázke komplexne
vrátili. Môj pozmeňovací návrh
je tento:
Do odstavca preambule zákona za text "usporiadať
vlastnícke vzťahy k pôde v súladu so
záujmy hospodárskeho rozvoja" navrhujem doplniť
"racionálneho rôsta poľnohospodárskej
výroby a zaistiť výživu ľudu"
a pokračovať pôvodným textom. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánovi poslancovi Kováčovi,
ďalej vystúpi poslankyňa Samková.
Poslankyně SN K. Samková: Vážený
pane předsedající, vážené
kolegyně a kolegové, pokusím se být
stručná, protože celková charakteristika
tohoto zákona zde mnohokrát odezněla a já
se pokusím soustředit se na několik pozměňovacích
návrhů, které vznesu a které mají
jeden jediný úkol - dát do souladu zákon
o půdě v té restituční částí
se zákonem o mimosoudních rehabilitacích.
Dovolím si v tomto bodě navázat na paní
poslankyní Nazari-Buřivalovou, která zde
již některé tyto body naznačila.
Jako první problém, na který bych chtěla
poukázat, je problém povinných osob. V celém
zákoně nikde není jednoznačně
řečeno, kdo jsou povinné osoby a v podstatě
se předpokládá, že povinnými
osobami je stát. Já se domnívám, že
není možno takovýmto způsobem nechávat
tak závažnou otázku případně
na výkladu tohoto zákona a zároveň
chci upozornit na souvztažnost této problematiky s
ustanovením § 22, ze kterého je možno
vystoupit z družstva, fyzická osoba může
vystoupit z družstva, přičemž se nikde
nepraví, zda ona je těž povinnou osobou ve
vztahu k restituovanému majetku.
Proto k tomuto bodu vznáším tento pozměňovací
návrh - a to za ustanovení § 4 b) zařadit
novy paragraf, zřejmě 4 c), a to tohoto znění:"Povinnými
osobami jsou stát a právnické osoby, které
ke dní účinností tohoto zákona
věc drží. Dále jsou povinnými
osobami jiné osoby, které nabyly majetkový
podíl z majetku zemědělského družstva,
nebo na ně přešlo vlastnické právo
tohoto majetku do doby účinností tohoto zákona".
Další problematika se týká ustanovení
§ 4 b) odstavec 6, který nyní zní: "Pokud
je toho nezbytně třeba, může pozemkový
úřad zřídit nebo zrušit na předávané
nemovitosti věcné břemeno, popř. uložit
jiná opatření k ochraně životního
prostředí nebo důležitých zájmů
jiných vlastníků." Já se domnívám,
že takto formulovat celou záležitost je naprosto
nepřípustné, jedná se o zasahování
do výhradní pravomoci soudu, který jediný
může uložit z občanskoprávního
hlediska zřízení břemen. Tato situace
je nadále ztěžována tím, že
by se vlastně jednalo o správní rozhodnutí,
přičemž u nás neexistuje právní
soud, a to znamená, že toto rozhodnutí by bylo
fakticky právně nepřezkoumatelné.
Kromě toho se domnívám, že se jedná
o velmi závažné zasahování do
práv vlastníků. Z tohoto důvodu navrhují
vypustit § 4 odstavec 6 v tomto znění a nahradit
jej zněním: "Pokud je toho třeba, může
pozemkový úřad navrhnout zřízení
věcného břemene".
Třetí okruh problematiky, o které bych ráda
pohovořila se týká finančních
náhrad. Domnívám se, že je zájem
nás všech, aby těch režimů, podle
kterých se bude vydávat finanční náhrada,
bylo co nejméně a opět navrhují se
přiklonit k ustanovení § 13, odstavec 5 a 6
zákona o mimosoudních rehabilitacích, kde
je - stejně jako v tomto zákonu - stanovena náhrada
do výše 30 000 Kčs v hotovosti. Ovšem
rozdíl je v tom, že tato maximální výše
se vyplácí pouze původním vlastníkům.
Ostatním oprávněným osobám
se vydává pouze náhrada ve formě cenných
papírů, které nemají formu státního
dluhopisu, a proto navrhují v § 9 odstavec 2, aby
se vypustila druhá věta a místo ní
by se nahradil text: "Finanční náhrada
spočívá ve vyplacení hotovostí
nejvýše ve výši 30 000 Kčs a ve
vydání cenných papírů, které
nemají povahu státního dluhopisu. Hotovost
se vyplácí pouze původním vlastníkům
vydávaných věcí".
Jako poslední drobnost bych si dovolila spíše
legislativní záležitost. Ve všech restitučních
zákonech se místo slova "nemovitost" užívá
spíše forma "věc", která se
vztahuje jak na movité věci, tak na věci
nemovité, o nichž obou vlastně jedna tento
zákon. Domnívám se proto, že tam, kde
by to mělo být účelné, a kde
by to mělo postihovat jak věci movité, tak
nemovité - aby termín "nemovitost" byl
nahrazen slovem "věc".
Na závěr mi dovolte ještě jednu drobnou
reminiscenci. Když jsme zde schvalovali zákon o mimosoudních
rehabilitacích, tak kolega Senjuk řekl, že
se jedná o jeden z posledních bodů vítězství
vydobytých Vítězným únorem.
Byli jsme tady svědky mnoha protestů vůči
tomuto zákonu, zejména z řad komunistických
poslanců. Kolega Senjuk se bohužel mýlil. Poslední
záchranná kra se nyní odehrává
tady, a je to zákon o půdě. Myslím,
že mohu říci, že hlodavci by se také
bránili proti deratizačním zákonům.
(Potlesk.) A z tohoto hlediska pokládám zákon
o půdě za nesmírně důležitý.
Doufám totiž, že se podaří hlodavce
zlikvidovat, aniž bychom museli potopit naší
loď. Děkuji. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pani poslankyni Samkovej. Ďalej
v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrejkovič,
udeľujem mu slovo. Pripraví sa pán poslanec
Novosád.
Poslanec SN A. Ondrejkovič: Vážený pán
predsedajúci, vážené poslankyne, vážení
poslanci, vážení hostia, vo svojom vystúpení
chcem podporiť vládny návrh zákona v
znení tlače 547, ktorý rieši napravenie
krívd spáchaných pri násilnom vyvlastňovaní,
ale zároveň i vytvára podmienky pre zachovanie
výkonností poľnohospodárstva ako celku
na súčasnej úrovni.
Napravenie krívd, ktoré sa udiali pri násilnej
kolektivizácii, je vysoko morálne a etické.
Uplynulých 40 rokov úplne vymazalo z nášho
vedomia základný vzťah k pôde ako ku
kapitálu, ktorý pri serióznom a odbornom
využívaní poskytuje existenčnú
istotu vlastníkovi, jeho rodine i potomkom. Pre dnešnú
mladú generáciu a strednú generáciu
nepredstavuje pôda takmer žiadnu hodnotu.
Skutočnosť, že u nás mohol vlastniť
pôdu jedine štát, priniesla nedozerne škody
s jej zaobchádzaním a využívaním,
ale i vo vedomí ľudí. Zmena takéhoto
vzťahu si vyžiada určite nie krátku dobu.
Prvý krok k tomu musí tvoriť obnovenie vlastníckych
práv k pôde. Každý, kto ju bude vlastniť,
bude sa musieť hneď na začiatku rozhodnúť,
čo s ňou urobí - či ju predá,
prenajme, či bude na nej samostatne hospodáriť,
alebo ju vloží ako členský podiel do
družstva.
Už toto rozhodovanie bude novým vzťahom k pôde.
Každý sa rozhodne tak, aby získal čo
najvyšší efekt. Odvážlivcov, ktorí
sa rozhodnú pre samostatné hospodárenie nebude
zatiaľ veľa. Analýza, ktorú urobilo ministerstvo
poľnohospodárstva Slovenskej republiky konštatuje,
že koncom februára 1991 na Slovensku požaduje
navrátenie pôdy 35 179 vlastníkov a požadujú
výmeru v celkovej rozhodne 35 725 ha pôdy.
Predstavuje to v priemere 1 ha na osobu, ktorý sa bude
využívať ako záhumienok. l6 543 ha chcú
dať do prenájmu. S doteraz evidovanou pôdou
v súkromnom vlastníctve to tvorí 5, 5 % celkovej
výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.
Ako hlavný zdroj obživy chce pôdu využívať
647 žiadateľov vo výmere 6 392 ha. Predstavuje
to v priemere 647 desaťhektárových hospodárstiev.
Z uvedeného vyplýva, že v blízkej budúcností
nebudú súkromne hospodáriaci roľníci
zohrávať na potravinovom trhu rozhodujúcu úlohu.
Na Slovensku až 70 % pôdy v súkromnom vlastníctve
patri vlastníkom, ktorých výmera nepresahuje
5 ha. Tieto výmery sa budú ešte ďalej
drobiť medzi dedicov dvoch generácii, tzn. troch až
päť dedičov v prvej generácii a 10 - 15
dedičov v druhej generácii. Usporiadať právne
tieto majetkové vzťahy si vyžiada obrovské
úsilie štátnych notárstiev a súdov.
Úspešné podnikanie na pôde, vznik vysoko
efektívnych rodinných fariem predpokladá,
že vláda prime cieľavedome a racionálne
zásady agrárnej politiky. Tie sa musia prejaviť
v optimálnych úverových, úrokových
a daňových podmienkach. Musí stanoviť
racionálne zásady prenájmu a predaja pôdy.
Musí iniciovať nákup a výrobu a vývoj
moderných mechanizačných a technologických
zariadení pre malovýrobu a pre výrobu biologicky
hodnotných a ekologicky čistých potravín.
V bezprostrednej i blízkej budúcností bude
náš potravinový trh závisieť predovšetkým
od družstevnej veľkovýroby. Podceniť nedozerne
následky v zásobovaní obyvateľstva potravinami,
ale aj znehodnotenie nie malých štátnych subvencii,
pomocou ktorých sa družstvá vypracovali na
dnešnú úroveň.
Nie je možné pritom opomenúť poctivú
prácu prevažnej častí družstevníkov,
ktorí či už dobrovoľne alebo z donútenia,
za primitívnych a neznesiteľných podmienok
za smiešne malé finančné odmeny, v podmienkach
prísne direktívneho riadenia vcelku zvládli
zásady poľnohospodárskej veľkovýroby.
Bolo by to podľa mňa, ale aj podľa verejnej mienky
nemorálne, aby sme týchto pracovníkov vylúčili
z podielov na majetku družstva. Počet členov
družstva nevlastniacich pôdu dosahuje až 8o %.
Pôda len v spojení s kapitálom a ľudskou
prácou je schopná vytvárať nové
hodnoty.
Prerokovávania predlohy tohto zákona v hospodárskych
výboroch sa okrem iného účastnil jeden
predseda JRD zo severných Čiech. Jeho otec bol pred
4o rokmi donútený vstúpiť do družstva
aj s majetkom, ktorý okrem iného predstavoval 30
ha pôdy. Dnes jeho syn už 10 rokov robí predsedu
tohto družstva a pod jeho vedením družstvo prosperuje.
On ako osoba neuvažuje, že si svojich 30 ha vyberie
a začne samostatne hospodáriť. Ako vlastník
pôdy si však nevie ani predstaviť, že by
nemajetný členovia družstva nedostali podiely
za vykonanú prácu. Svoj názor zdôvodnil
tým, že veľmi dobre pozná život týchto
ľudí, ich prácu v družstve, ktorá
mnohokrát nepozná pracovnú dobu 8 hodín,
nepozná soboty a nedele, čas alebo nečas.
On sám nám navrhol, aby sme otázky členstva,
členských podielov na majetku družstva a ich
ochranu pred špekulatívnym vyberaním z rezortu
poľnohospodárskej výroby, otázky transformácie
na družstvá nového typu podielnické,
nechali na nich samých, že si to vyriešia novelizáciou
družstevného zákona.
Družstvá, ktoré dokážu svoju životaschopnosť
v súčasných podmienkach ekonomickej reformy,
t.j. v úplnej ekonomickej konvertibility našej meny,
za zníženia dotácii od štátu, za
zníženia trhového dopytu, pri cenovom náraste
všetkých vstupov poľnohospodárskej výroby,
pri pôsobení novo vznikajúceho konkurenčného
prostredia, by sme nemali zatracovať, ale všemožne
podporovať.
Nemôžem súhlasiť s mnohými politikmi
i poslancami, ktorí v súčasnej dobe už
dlho vedú frontálnu kampaň proti družstvám,
v ktorej znehodnocujú a spochybňujú prácu
všetkých družstevníkov, spochybňujú
existenciu družstva vôbec. Tento zákon by mal
riešiť navrátenie pôdy, jej výmenu
alebo finančnú náhradu, navrátenie
veci alebo i finančnú náhradu. Mal by stanoviť
práva a povinností vlastníkov pôdy.
Transformácia družstiev by mala byť riešená
v zákone o družstvách a transformácia
poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov
by sa mala uskutočniť už podľa prijatých
privatizačných pravidiel.
Predkladám tieto pozmeňovacie návrhy: V §
5 zrušiť odstavec 3 a časť jeho textu vložiť
do odstavce 1 pod pism. g), ktorý by znel: "Pozemok
alebo jeho časť, ktorá sa stala súčasťou
lesného a pôdneho fondu v národnom parku,
alebo je na území
štátnej prírodnej rezervácie, chráneného
náleziska, chráneného parku, chránenej
záhrady, chránenej študijnej plochy, alebo
chráneného prírodného výtvoru."
2. V § 4 b) odstavec 1 prvú vetu upraviť nasledovne:
"Nárok uplatní oprávnená osoba
u pozemkového úradu..." a teraz tam vložiť:
"...predložením dokladu o právnom akte
uvedenom v § 4 odstavec 4..." a ďalej text vety
pokračuje.
§ 16 rieši reštitúciu pôdy, na ktorej
boli zriadené záhradkárske osady. Záhradkové
osady boli v prevažnej miere zriaďované na pôdach
devastovaných alebo na pôdach ťažko prístupných
a málo kvalitných. Záhradkári svojou
mravenčou prácou túto pôdu skvalitnili
na vysoký stupeň, vybudovali si tam záhradné
objekty, oddychové priestory, kde ich rodiny trávia
aktívnym spôsobom oddychový víkendový
čas. Pre regeneráciu zdravia obyvateľstva to
má nesmierny význam. Investovali tam často
i nie malé finančné prostriedky a prevažne
sa tu jedná o tú časť obyvateľstva,
ktorá má len priemerné finančné
príjmy a nemôže sa podujať na výstavbu
rodinného domu. Záhradkári na svojich záhradkách
dopestujú zeleninu a ovocie nielen pre svoju rodinu, ale
nezanedbateľnou mierou prispievajú i k zásobovaniu
trhu. Záhradkári v našej spoločností
majú nezastupiteľné miesto. Bohužiaľ
návrh zákona ich odsudzuje k zániku. Bude
to síce zánik pomalý, oprávnená
osoba je povinná s nimi uzatvoriť nájomnú
zmluvu ešte na 10 rokov. Za túto dobu by mal záhradkár
pôdu vrátiť do pôvodného stavu,
tzn. zlikvidovať trvalé porasty, zlikvidovať
záhradné objekty. V opačnom prípade
by mu musela oprávnená osoba finančne uhradiť
rozdiel hodnoty pozemku pri pridelení do užívania
oproti hodnote, ktorú záhradka v súčasnej
dobe má. Takúto alternatívu však návrh
zákona vôbec nezvažuje.
S likvidovaním záhradkárskych osád
sa dopustíme nových krívd a obrovskej celospoločenskej
škody. Preto odporúčam § 16 upraviť
nasledovne: odstavec 3 upraviť do znenia: "Ak je na
pozemku zriadená záhradkárska osada alebo
chatová osada, má oprávnená osoba
právo požiadať o finančnú náhradu,
ktorú poskytne dočasný užívateľ
realizovaním kúpnopredajnej zmluvy. Kúpna
cena sa riadi bonitou pôdy v dobe vzniku práva dočasného
užívania.