Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Nepřítomní poslanci:

Sněmovny lidu:

Adámek, Andelová, Bakšay, Battěk, Borguľa, Danihel, Dienstbier J. st., Klaus, Kňažko, Kocáb, Kováč, Krejcar, Kvačkaj, Langoš, Miller, Rajnič, Richter, Ruml, Šepetka, Vandas, Záležáková, 1 poslanec rezignoval

Sněmovny národů zvolení v České republice:

Blažek, Burian, Devátý, Kaplanová, Mikan, Mikule, Patočka, Pernica, Petrová, Sokol, Šolc

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

Babálová, Bellušová, Čalfa, Mečiar, Molnár, Rašev, Seman, Slota, Suchán, Zelenay

(Řízení schůze převzal místopředseda FS J. Stank)

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať v spoločnej 14. schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov, ktorá bola prerušená minulý týždeň vo štvrtok. Bola prerušená pri zahájení rozpravy k vládnemu návrhu o úpravách vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý prerokúvame v znení spoločnej správy spravodajcov.

Vítam pána ministra Dlouhého i vás všetkých, želám vám dobrý deň, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásili, ako som už vás minule informoval, ale ešte raz to prečítam: Martin Kontra za poslanecký klub VPN Za demokratické Slovensko, Jan Vodehnal za Klub poslancov KSČS, poslanec Houška, poslanec Váňa, poslanec Michálek, poslanec Šidík, poslanec Fišera, poslanec Gandalovič, poslanec Dostál a poslanec Ransdorf. Ešte je prihlásený pán poslanec Vosček s procedurálnou otázkou. Pán poslanec, chcete vystúpiť v úvode alebo až neskôr?

Poslanec SN J. Vosček: Až po poslancovi Kontrovi.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Áno, prosím pána poslanca Kontru, aby sa ujal slova.

Poslanec SN M. Kontra: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážení hostia, Klub poslancov Verejnosti proti násiliu, platformy Za demokratické Slovensko zaujíma k návrhu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde predloženého spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov vo forme správy spravodajcov toto stanovisko:

Súhlasí s predloženým návrhom zákona, pretože rieši problematiku úpravy vlastníckych vzťahov k pôde v duchu zásad prijatých pre proces odstránenia majetkových a iných krívd spáchaných na našich občanoch v období komunistickej totality a časovo limituje hranice nápravy týchto krívd na obdobie po 25. februári 1948, a preto poslanci za VPN ZDS budú za prijatie zákona hlasovať. Vzhľadom na to, že správa spravodajcov je v niektorých otázkach reštitúcie koncipovaná alternatívne a v niektorých bodoch je neprehľadná alebo pripúšťa rozdielnu právnu interpretáciu, má náš klub k návrhu zákona tieto pripomienky a pozmeňujúce návrhy:

1. V § 4 súhlasíme s alternatívou 2, aby za oprávnené osoby sa za uvedených podmienok považovali tiež cirke, náboženské spoločnosti, rehoľné rády a kongregácie. Ak sa problém poľnohospodárskeho a lesného majetku cirkví má riešiť zákonnou normou, ako o tom hovorí aj § 20 a), tak v záujme urýchleného urovnania vlastníckych vzťahov a zabezpečenia plynulosti agrotechnických postupov pri poľnohospodárskych prácach, navrhujeme tento problém riešiť naraz ako vo vzťahu k fyzickým, tak aj právnickým osobám. Riešenie tohto problému na etapy by znamenalo aj ďalšie negatívne dopady ekonomické, organizačné, právne a pod. Tým zároveň navrhujeme vypustiť § 20 a), ktorý pojednáva o majetku cirkvi. Do tohto vecného a časového sledu vysporiadania vlastníckych vzťahov k pôde navrhujeme pojať aj obce, ktorým bol poľnohospodársky a lesný majetok zoštátnený po 25. 2. 1948.

V záujme efektívneho využívania navráteného cirkevného majetku pre jeho produkčné účely, ak jednotlivé farnosti alebo rehole ho nemienia obrábať samostatne, ako o tom píše v liste Federálnemu zhromaždeniu aj pán biskup Korec, navrhujeme s využitím aj skúsenosti zo zahraničia, zbaviť jednotlivé farnosti a rehole príliš komplikovaných starosti o správu tohto majetku. Po vzore Rakúska by bolo obojstranne účelné pre štát a cirkvi, aby takto vrátený cirkevný majetok, ktorý nebude priamo slúžiť farnostiam a reholiam, bol odovzdaný do správy novozriadených republikových pozemkových fondov, ktoré by cirkvám za užívanie tohto majetku združeniami roľníkov alebo individuálnymi roľníkmi platili ročný paušálny nájom. Tento by sa zmluvne mohol obnovovať napríklad každých 5 rokov. Jeho výhodou by bola v danom časovom období určitá konštantnosť bez ohľadu na hospodárske výsledky a zákony trhu. Správa cirkevného majetku pozemkovými fondmi by mala určitý význam aj pre proces komasácie a ďalšie úpravy pôdy. Aby tento akt správy cirkevného majetku prostredníctvom pozemkových fondov sa mohol v budúcnosti realizovať bez toho, aby sa prijímala ďalšia právna norma, navrhujeme v § 11, aby bol prijatý nový odsek ako číslo 2 s týmto textom: "Pozemkové fondy zriadené zákonmi Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady môžu spravovať aj majetok cirkví, náboženských spoločnosti, rehoľných rádov a kongregácii, ktoré tento majetok nadobudli podľa § 4 odsek 1 po dohode s týmito organizáciami." Tým by sa ďalšie odseky v tomto § 11 prečíslovali.

2. Žiadame v § 4 vypustiť odsek 5 z dôvodu dodržania zásady, že reštitúcie sa nebudú vzťahovať na obdobie pred 25. 2. 1948. Výnimky, ktoré by sa mali daným zákonom riešiť, sú zakotvené v § 4 odsek 4 pism. b), kde sa hovorí, že oprávneným osobám budú vydané nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb., o revízii prvej pozemkovej reformy, alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb., o novej pozemkovej reforme.

3. V § 4 odsek 6 v dôsledku vypustenia odseku 5 navrhujeme v prvom riadku vynechať slová "a odstavca 5" a zároveň navrhujeme, znížiť výmenu navrátenej pôdy, ktorá prešla na štát podľa odstavce 4 písm. b) zo 150 na 100 ha poľnohospodárskej pôdy a z 250 na 150 ha celkovej pôdy. Domnievame sa, že v danom prípade ide o optimálnu výmenu pôdy i pre včší typ poľnohospodárskeho podniku.

4. Súhlasíme so znením § 4 a to po vecnej stránke. Máme však procedurálnu pripomienku, či by jeho znenie nemalo byť len súčasťou paragrafu, pojednávajúceho o oprávnených osobách, resp. či by z hľadiska kompetencii nebolo správnejšie v prechodných ustanoveniach urobiť odkaz, že riešenie danej problematiky prísluší Slovenskej národnej rade.

Náš nesúhlas s bývalým § 21, ktorý bol dodatočne zapracovaný do spravodajskej správy, ktorá bola predmetom rokovaní vo výboroch vo Federálnom zhromaždení, zdôvodňujeme nasledovne. Pôvodné znenie § 21, podľa ktorého mali príslušné orgány Slovenskej republiky postupovať v prípade, ak nemovitosti uvedené v § 4 odstavec 1 prešli na štát podľa nariadenia predsedníctva Slovenskej národnej rady a Slovenskej národnej rady z roku 1945 a 1946, paušalizovali túto otázku, čim vznikali pochybnosti o tom, na koho sa vrátenie majetku vzťahuje.

Nemohli sme súhlasiť s tým, aby sa vracal majetok Nemcom, Maďarom, ako i zradcom a nepriateľom slovenského národa tak z politických ako i z mravných dôvodov.

Vrátenie majetku Nemcom nebolo možné z politických dôvodov riešiť len v územne obmedzenom regióne Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, teda v Slovenskej republike. Upravené znenie zákona pre účely spravodajskej správy sa o navrátení majetku Nemcom v Českej republike nezmieňovalo. Z tohto aspektu nesúhlasíme z obviňovaním vlády Slovenskej republiky, ktorá dňa 26. 3. 1991 prijala uznesenie č. 112, v ktorom žiada vyňať § 21 z navrhovaného zákona s tým, že riešenie problematiky, ktorú by toto ustanovenie malo upraviť, prísluší Slovenskej národnej rade, pretože v okamžiku rokovania vlády nebola ešte odsúhlasená správa spravodajcov, tlač 547, v ústavno právnych výboroch a vláda mala k dispozícii len vládny návrh zákona bez upraveného znenia pre účely spravodajskej správy, v ktorom sa § 21 nachádzal.

Stanovisko politického výboru MNI považujeme za zavádzajúce a dezinformujúce, pretože bolo vydané až 29. 3. 1991, keď už bola poslancom rozdaná spravodajská správa (tlač 547), v ktorej bol § 2l nahradený § 4 a), ktorý zužuje otázku navrátenia pôdy len osobám maďarskej národnosti, ktorí nadobudli československé štátne občianstvo, podľa zákona č. 245/1948 Zb. a ktorým nebol doteraz vrátený majetok, ktorý bol vyňatý z konfiškácie podľa nariadenia Zboru povereníkov č. 26 zo 4. novembra 1948. Uverejnenie tohto stanoviska by bolo splnilo svoje politické poslanie, keby sa bolo bývalo realizovalo pred zverejnením spravodajskej správy. 5. V § 5 a) odstavec 1 navrhujeme prijať alternatívu 3, ale bez písmena b), čim by sa z tohto odstavce vypustilo označenie textu písmenom a). Vypustenie písm. b) zdôvodňujeme tým, že jeho prijatim by mohli byť postihnutí i občania, ktorí nehnuteľnosti nadobudli zákonnou cestou v dobrej viere. V danom prípade je treba postihovať len fyzické osoby, ktoré ich získali buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia.

6. V § 14 pri náhrade živého a mŕtveho inventára súhlasíme s alternatívou l, pretože problematiku náhrady živého a mŕtveho inventára, ktorý do družstva vniesla oprávnená osoba v období po 25. februári, rieši § l5 a).

Sme za vypustenie § 21, pretože je v určitom zmysle opakovaním § 1 odstavec 1, ktorý hovorí, čo je predmetom tohto zákona.

Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Kontrovi. Teraz prosím pána poslanca Vosčeka. Pani poslankyňa má technickú poznámku. Dávam jej slovo. (Připomince nebylo rozumět.)

Pani poslankyňa Sándorová informovala o tom, že politické stanovisko MNI bolo vydané k § 21. Teraz prosím pána poslanca Vosčeka.

Poslanec SN J. Vosček: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, minulý týždeň sme si tu vypočuli spravodajské správy k návrhom zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktoré nám spravodajcovia odporučili prijať v znení správy (tlač 547).

I keď je tento postup netradičný a nepredvída ho ani nový zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia, ktorý sme prijali 29. 1. t.r., myslím, že spravodajcovia nemali inú prijateľnú formu, než tú, ktorú zvolili.

Ústavnoprávne výbory, ktoré boli poverené zhrnutím výsledkov prerokovávania 3 návrhov tohto zákona, totiž neschválili príslušný návrh celkového uznesenia, resp. tento návrh uznesenia schválil len výbor Snemovne národov. Ústavnoprávny výbor Snemovne ľudu návrh uznesenia neschválil, pričom k schváleniu chýbal jediný hlas. Treba konštatovať a kvitovať snahu obidvoch spravodajcov zvládnuť danú situáciu v záujmy vytvorenia podmienok pre prerokovanie tohto v širokej verejnosti tak netrpezlivo očakávaného zákona.

Ústavnoprávne výbory už na začiatku prerokovania všetkých troch zákonných predlôh sa dostali do zložitej situácie, pretože keď výbor Snemovne národov odsúhlasil ako podklad rokovania vládny návrh poslaneckej skupiny pána poslanca Tyla. Napokon sa podarilo dosiahnuť kompromis návrhu, ale umožní sa zástupcom poslaneckej skupiny pána poslanca Tyla uplatniť potrebné doplnky a zmeny do jednotlivých ustanovení vládneho návrhu.

O všetkých úpravách, doplnkoch a zmenách potom obidva ústavnoprávne výbory rozhodovali kvalifikovaným hlasovaním. Kde nedošlo ku zhode, boli ponechané varianty, ktoré obsahuje správa spravodajcov. Potiaľto by som považoval postup obidvoch spravodajcov za korektný a prijateľný. Správa spravodajcov nerešpektuje znenie niektorých paragrafov alebo ich časti navrhovaného zákona, ktoré obidva ústavnoprávne výbory kvalifikovane pri ich prerokúvavaní odhlasovali, alebo hlasovaním neprijali.

Tak napríklad v § 4 ako oprávnené osoby obidva ústavnoprávne výbory odsúhlasili i obce. Ani jeden z predložených variantov znenia zákona podľa správy spravodajcov obce neuvádza. V § 4 a) správy je uvedené znenie, o ktorom ústavnoprávne výbory ani nerokovali. Naopak, iné znenie obdobného zamerania, uvedené pôvodne v § 2l dodatkov vládneho návrhu obidva ústavnoprávne výbory neodporučili. Ďalej napríklad v § 7 odstavec 1 správa uvádza lehotu jedného roka na uplatnenie nárokov, obidva ústavnoprávne výbory hlasovaním odporučili lehotu 3 roky podľa vládneho návrhu, bez toho, aby rokovali o znení druhej vety podľa správy. Na trojročnú lehotu má nadväznosť i lehota v § 5 a), kde podľa správy je jednoročná lehota.

V § 19 a) bolo vynechané slovo "obce" § 22 a) správy nezodpovedá zneniu, ktoré bolo prerokované v obidvoch ústavnoprávnych výborov.

Nerobím si nárok, že som vyčerpal všetky nezrovnalosti medzi správou spravodajcov a odporučenými či neodporučenými zneniami jednotlivých ustanovení podľa výsledkov rokovaní ústavnoprávnych výborov, ktoré, ako som už spomenul, mali zhrnúť výsledky rokovaní ostatných výborov. Ak sa mi to nepodarilo, snáď ma niektorí ďalší poslanci, hlavne členovi ústavnoprávnych výborov, doplnia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, o vzniknutej situácii hovorím podrobnejšie preto, že považujem popísaný postup spravodajcov za neprípustný, lebo sa môže stať nebezpečným precedentnom v tom smere, že spravodajcovia namiesto objektívnych stanovísk z rokovaní výborov nám budú predkladať svoje vlastné názory, poplatné pripadne ich politickej orientácii. Hrozí nebezpečie, že by poslanci mohli byť takto vlastne manipulovaní podľa rôznych záujmov spravodajcov, čo by bolo v rozpore so všetkými princípmi práce nášho parlamentu.

Preto navrhujem, aby citované ustanovenia, resp. ich namietané časti, a to v § 4, 4 a), 5 a) a 7 odstavec 1, v § 19 a), 22 a) a pripadne ďalšie, ktoré v priebehu rokovaní budú uvedené, nemali charakter podkladov nášho rokovania a neboli považované za súčasť správy, ale keď ich niektorí poslanci uplatnia, alebo ich autori budú na nich trvať, aby sa o nich hlasovalo ako o pozmenovacích návrhoch. V týchto ustanoveniach nech sú ako podklad rokovania uvedené znenia, prijaté ústavnoprávnymi výbormi a nech je vypustený § 4 a) z podkladov rokovania. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem za návrhy predložené pánom poslancom Vosčekom. Dovoľte mi jednu poznámku. Chcel by som konštatovať, že ústavnoprávne výbory, ktoré boli v tomto prípade tzv. gesčné výbory, nesplnili svoju funkciu v tom, že by predložili Federálnemu zhromaždeniu spoločnú správu, v ktorej mali koordinovať stanoviská jednotlivých výborov. Spoločná správa, bohužiaľ, nebola predložená tak, ako tu už bolo konštatované a spravodajcovia, ktorí boli, podotýkam, zvolení právoplatne v jednotlivých výboroch, za Snemovňu národov pán poslanec Lux a za Snemovňu ľudu pán poslanec Világi, boli poverení vypracovať - teda týmito výbormi boli poverení - vypracovať spravodajskú správu, ktorú potom podporil predstaviteľ vlády, takže my dnes prerokovávame vládny návrh zákona v znení spravodajskej správy na základe toho, že poverený predstaviteľ vlády, pán minister Dlouhý, súhlasí s týmto znením.

K tomuto prijímame príslušné pozmeňovacie návrhy a takýmto spôsobom sa bude, samozrejme, nakladať i s návrhmi pána poslanca Vosčeka.

Predpokladáme však, že pozmeňovacích návrhov bude toľko, že na záver rozpravy zasadnú ústavnoprávne výbory spoločne so spravodajcami a navrhovateľmi a predložia Federálnemu zhromaždeniu návrh, ktoré pozmeňovacie návrhy má prijať a ktoré nemá prijať. Tam sa potom už spravodajcovia nebudú opierať o ten svoj vlastný názor, o vlastné hodnotenie pozmeňovacích návrhov, ale o tento kolektívny orgán Federálneho zhromaždenia, teda ústavnoprávne výbory. Myslím si, že týmto postupom budú splnené základné požiadavky, pripadne vysvetlené námietky, ktoré pán poslanec Vosček tu predložil .

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Vodehnal za Klub poslancov Komunistické strany Československa a po ňom sa pripraví pán poslanec Hacaj, ktorý sa dodatočne prihlásil za poslanecký klub Verejnosti proti násiliu.

Prosím pána poslanca Kontru a ostatných, keby pozmeňovacie návrhy odovzdali písomne, pretože ich musíme spracovať v počítači, aby sme po rozprave mohli celý súbor pozmeňovacích návrhov predložiť ústavnoprávnym výborom, ako som už o tom hovoril.

Slovo má pán poslanec Vodehnal.

Poslanec SN J. Vodehnal: Pane předsedo, pane předsedající, dámy a pánové. Po mnoha složitých jednáních na půdě parlamentu a diskusích se zemědělskou veřejností jsme přistoupili k projednání zákona, na který se netrpělivě čeká. Jeho závažnost i dalekosáhlý význam pro lidi živící se prací na půdě, umocňuje jeho dnešní poměrně složitá ekonomická situace v zemědělství.

Drahé úvěry, daňové zatížení, bezkonkurenčně nízká vládní dotační politika natolik ztěžují zemědělské podnikání, že se stává nerentabilním, až nezajímavým. Chaoticky probíhající ekonomická reforma v zemědělství a v potravinářství, provázená enormním nárůstem cen vstupů do zemědělství, má za následek to, že rolník se stává oběti průmyslového a obchodního kapitálu. Všeobecná platební neschopnost, která dnes zachvátila zemědělsko potravinářské podniky, může vyústit v rozsáhlou nezaměstnanost a s ní spojený rozpad trhu potravin. Zhoršuje se i sociální postavení družstevních rolníků a soukromých rolníků.

Na venkově je stále častěji slyšet obavy z příštích dnů. Jsou lidé, kteří neskrývají i strach o existenční jistoty svých rodin, které svůj život spojily s prací na polích a ve stájích.

Vyjadřují to i petice zaslané Federálnímu shromáždění s mnoha tisící podpisů. Zaznělo to i na shromáždění 15 tisíc zemědělců ve Sportovní hale. Zaznívá to i na setkáních s voliči, a je to i naše poznáni. Zpochybňuje se i životnost a perspektivnost družstevního obhospodařování půdy. Soudní lidé však vědí, čím družstva prošla, co přinesla a vidi, kam směřují a jak se modernizuje zemědělství ve světě.