Federální shromáždění ČSFR, 1990 – 1992 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci:

Sněmovny lidu:

Adámek, Andelová, Bakšay, Bartončík, Battěk, Bláha, Huml, Kavan, Klaus, Kňažko, Kováč, Kvačkaj, Langoš, Rynda, Soldát, Sychra, Šepetka, Tvrdá, Vidím

Sněmovny národů zvolení v České republice:

Burian, Devátý, Grebeníček, Mikule, Matochová, Ovčačíková, Patočka, Petrová, Šolc, Valtr, Zapletal

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

Bellušová, Kočtúch, Kubíček, Mečiar, Miklós, Molnár, Seman, Slota, Suchán, Viktorín, Zelenay

(Jednání zahájil a řídil první místopředseda FS Z. Jičínský)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Vážené poslankyně, vážení poslanci, budeme pokračovat v přerušené schůzi. Vítám členy federální vlády vedené jejím předsedou panem Mariánem Čalfou. Podle schváleného programu budeme nejprve projednávat

Zprávu vlády ČSFR o současné hospodářské situaci.

Než dám slovo panu předsedovi vlády, sděluji vám, že písemný text této zprávy bude dán poslancům k dispozici tak, abyste jej měli před odjezdem na velikonoční svátky. Podle schváleného programu tuto zprávu budou projednávat příslušné výbory a výsledky jednání budou zařazeny na program 15. schůze Federálního shromáždění.

Prosím teď pana předsedu vlády, aby vám podal výklad k hospodářské situaci naší republiky.

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážené Federálne zhromaždenie, máme za sebou prvé mesiace roku 1991. Základné kroky ekonomickej reformy boli zahájené. Na jednej strane uplynul príliš krátky čas, aby sa mohli vyvodzovať konkrétne podrobné závery, na druhej strane prvé známe výsledky potvrdzujú naše predpoklady o priebehu hlavných ekonomických zmien. Nikto asi nečakal, že pôjde o jednoduchú záležitosť, federálna vláda to nikdy netajila.

Zmyslom ekonomickej reformy nie je samoúčelné poškodzovanie jednoduchých ľudí, ale naopak predstavuje jediný spôsob, ako prerušiť dlhotrvajúci pád do priepasti ekonomického rozvratu a zaostalosti. Ak sa máme vysporiadať s dlhmi minulosti a ak nemáme zaťažiť budúce generácie hypotékou ďalších dlhov, musíme prejsť aj etapou poklesu životnej úrovne. Ide o to, aby táto etapa bola čo najkratšia.

Volebné obdobie tejto vlády je veľmi krátke. Vláda by mohla robiť politiku ľúbivých krokov. Bolo by to však v konečných dôsledkoch nanajvýš nezodpovedné a tak začala svoju prácu i s vedomím toho, že v tomto krátkom čase jej za stanovený postup nikto nepoďakuje.

Proces ekonomickej reformy je procesom mimoriadne konfliktným. Stretáva sa s pevne vžitými záujmami, útočí na stereotypy a strháva ilúzie. Patria k nemu i pochybnosti o správnosti cesty, i to, že sa kladú závažné otázky vláde. Množia sa požiadavky na včšiu informovanosť, ale i kritické hlasy odmietania, rady i alternatívne scenáre.

Súčasne s tým silnie vlna nárokov na zdroje spoločnosti bez toho, aby boli sprevádzané rovnakým prívalom programov, ako tieto zdroje vytvárať. Politická scéna začína ožívať neurčitými, ale aj celkom konkrétnymi sľubmi rôznych politikov. Žiaľ, opäť bez vierohodného objasnenia ako tieto sľuby prakticky plniť. Začalo sa teda plnou parou politikárčiť.

Preto vítame iniciatívu Federálneho zhromaždenia, ale aj iniciatívy sociálnych partnerov ako vhodnú príležitosť pre to, aby sme si vzájomne vyjasnili zásadné otázky hospodárskej politiky vlády. Je čas rozptýliť trvajúce ilúzie o dnešných reálnych možnostiach čs. ekonomiky, správne interpretovať uskutočňovanú hospodársku politiku i ďalšie zámery. Súčasne nastal čas demaskovať nekonkrétne alternatívy aj iluzórnosť nárokov na zdroje, ktoré neexistujú. Nastal tiež čas pripomenúť si reálne rozloženie zodpovednosti všetkých orgánov nášho štátu za budúci vývoj.

V poslednom čase došlo k unikátnemu súbehu problémov - rozpad trhu vo východoeurópskych štátoch, zdedené vnútorné dlhy podnikov, bánk a rozpočtov, ropné šoky, zjednotenie Nemecka, vojna v Zálive. Len pre ilustráciu uvádzam, že s ťažkosťami uzavretá dohoda so ZSSR zabezpečuje náš vývoz len v rozsahu 30 % minulého roku.

Odhaduje sa, že dodávky do Sovietskeho zvzu budú v tomto roku predstavovať najviac 50 % minuloročnej úrovne, napriek tomu že vyvíjame maximálnu snahu o udržanie efektívnych hospodárskych stykov na úrovni centra, republík i podnikov. Po vzniku menovej únie na území Nemecka prudko poklesol záujem o náš tovar, takže obchodná bilancia vo vzťahu k bývalej NDR skončila pre nás v roku 1990 schodkom 1 miliardy dolárov.

Zložité situácie si však v rade prípadov spôsobujeme sami. Federálna vláda spolu s vládami republík pripravila a začala tiež ekonomickú reformu za situácie, v ktorej sa postupne znižuje jej reálna právomoc, osobitne vo vzťahu k ovplyvňovaniu ekonomických procesov. Výkonné kompetencie prešli prevážne na republiky a ďalej sa menili, permanentne prebiehajú reorganizácie aparátov. To nepríjemne ovplyvňuje akcieschopnosť federálnej vlády i republikových vlád, komplikuje a spomaľuje proces rozhodovania. Pritom politické predpoklady reformy vyžadujú dosahovať každodenný konsenzus, priebežne dotvárať taktiku postupu a spôsob ovplyvňovania ekonomických subjektov z hľadiska ich chovania sa na vznikajúcom trhu.

Spory o usporiadanie štátu, o kompetenciách, zmeny sledu zaraďovania dôležitých zákonov a prieťahy pri ich prerokúvaní, rozmáhajúce sa boje o osobné politické pozície a tendencie zvyšovať naptie v štáte, to všetko neprispieva k vzniku tvorivého prostredia, v ktorom by sme mohli produktívnejšie pracovať.

Komplikovanosť dnešnej hospodárskej situácie si vláda plne uvedomuje. Je však treba povedať, kto za čo zodpovedá. Všetky súčasné problémy sa veľmi pohodlne spájajú s činnosťou federálnej vlády, i keď jej bola postupne odobraná zodpovedajúca právomoc a boli minimalizované federálne zdroje. Bez posilnenia výkonnej právomoci vlády a jej plného využívania v súčinnosti s vládami republík bude veľmi zložité, aby sa situácia urýchlene stabilizovala. Tento aspekt by mal byť plne rešpektovaný pri tvorbe nových ústav. Napriek všetkým problémom a negatívnym javom možno konštatovať, že nový hospodársky systém sa konštituuje vcelku bez včšieho váhania. Prevládajúcim znakom je, že dochádza k vyrovnaniu ponuky s dopytom. Zatiaľ čo v uplynulom období bola chronická prevaha dopytu nad ponukou, v tomto roku sa začínajú ukazovať opačné príznaky. Aký je teda reálny hospodársky vývoj na pozadí postupu reformy?

Tak, ako sme predpokladali, dochádza od počiatku roku k poklesu tvorby hrubého národného produktu. To vyplýva najmä z poklesu priemyselnej a stavebnej výroby i nákupu živočíšnych a rastlinných produktov v poľnohospodárstve. Za prvé dva mesiace tohto roku poklesla priemyselná výroba v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku v Československu o 5,8 %. V stavebných prácach je tento pokles 33 %.

Ďalšou predpokladanou črtou je cenový rast. Po prvotnom náraste v januári sa vývoj stabilizuje a postupne dochádza u niektorých druhov tovaru i k miernemu poklesu cien. Do tejto fázy sa už dostal potravinársky tovar, u priemyselného tovaru tento proces prebieha s určitým oneskorením. Od počiatku roku narastá nezamestnanosť. Ku koncu februára bolo registrovaných 152 tisíc žiadateľov o zamestnanie, čo sú zhruba 2 % práceschopného obyvateľstva.

Uvádzam tu celkové čísla za federáciu, pričom je treba si uvedomiť, že v oblasti priemyselnej a stavebnej výroby ako i v oblasti nezamestnanosti je vývoj v Slovenskej republike horší ako v Českej republike.

Dominujú dve základné črty hospodárskeho vývoja. Odbytová kríza a nárast platobnej neschopnosti v podnikovej sfére, najmä v štátnom sektore. Tieto dva javy spolu úzko súvisia. Okrem straty vonkajších trhov výrazne klesá i vnútorný dopyt. To sa prejavuje na trhu investícií ako aj na spotrebiteľskom trhu. V novej situácii sa obyvateľstvo chová najmä v otázke spotreby výrazne zdržanlivejšie. Dochádza tiež k zmene jeho zaobchádzania s peniazmi. Ukladajú ich viac do nehnuteľností a do valút. Viac sa využíva ponuka komerčných bánk než možnosti klasických úsporových vkladov.

Hlavnou príčinou platobnej neschopnosti podnikov, ktorá kulminovala koncom februára na hranici 80 mld. korún, je odbytová bariéra a pomalé prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam. Založením konsolidačnej banky, na ktorú boli prevedené úvery v sume 120 miliárd, sa rieši časť problémov finančnej situácie podnikov. V chovaní sa podnikov však stále prevládajú snahy spoliehať sa na zdroje z centra a očakávať odtiaľ aj priame konkrétne riešenia. Objavujú sa i špekulácie s nátlakovými akciami. Málo pružný a nedostatočne selektívny prístup sa prejavuje aj u pobočiek komerčných bánk.

Vláda v žiadnom prípade nepristúpi na koncepciu individuálneho oddlhovania, na ktoré navyše nemá zdroje. Pripustiť individuálne dotácie podľa výberu by znamenalo, že o budúcnosti podnikov budú rozhodovať opäť ministerské aparáty namiesto toho, aby podniky sami svojím chovaním sa na trhu dokazovali svoju výkonnosť a perspektívnosť príslušnej komerčnej banke. Vláda na to nepristúpi aj preto, že sa tak prenáša riešenie odbytovej krízy na rozpočet a v konečných dôsledkoch teda na obyvateľstvo.

Štátne rozpočty boli od začiatku roka vystavené silnému tlaku na dodatočné výdavky. Najvýraznejší tlak je na rozpočet federácie, z ktorého už bolo, v dôsledku odsunutia termínu zvýšenia cien uhlia, plynu a tepla, k 15. marcu odčerpaných navyše 5,6 mld Kčs.

Spolu s liberalizáciou cien bol na počiatku roka najvýznamnejším krokom našej reformnej stratégie prechod na vnútornú konvertibilitu koruny. To vytvára mimoriadny tlak na devízové rezervy, ktoré sa ale udržujú na prijateľnej úrovni, rast našej zadĺženosti sa pohybuje v očakávanom rozpätí a jeho splácanie nie je ohrozené. Bola započatá tzv. malá privatizácia.

Okrem faktického výsledku, ktorým je prevod súkromného vlastníctva do rúk súkromných podnikateľov, sa všetci plne učíme rozpoznať, akú skutočnú trhovú cenu majú výrobné prostriedky. Na celom území ČSFR bolo už vydražených zhruba 600 prevádzkových jednotiek, hrubý výnos z tohto predaja činí vyše 300 mil. korún. V nasledujúcich týždňoch budú už tieto čísla niekoľkonásobne vyššie.

Súkromný sektor však narastá nielen vďaka privatizačnému procesu. Existujú státisíce súkromných podnikateľov. Ich skutočnú životaschopnosť preverí trh. Najmenej ich však zaznamenávame vo výrobnej oblasti.

Zvyšuje sa počet podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ale ich kapitálová sila je malá. Preto sa vláda rozhodla plne liberalizovať vznik týchto podnikov, pokiaľ je ich účastníkom z našej strany súkromnopodnikateľský subjekt, príp. len zahraničný subjekt. Z hľadiska ekonomiky sú, pochopiteľne, najvýznamnejšie tie podniky, ktorých základný kapitál prevyšuje 10 mil. korún. Tých je celkove 70. Dvanásť podnikov má kapitál vyšší než 100 mil. Kčs a tri dokonca vyšší než 1 mld korún.

Celkové zhodnotenie za tri mesiace tohto roku ukazuje, že ekonomická reforma sa uskutočňuje v zásade podľa vládou predpokladaného priebehu. Už v tomto období sa popri určitých nepríjemných sprievodných javoch trhovej transformácie začínajú prejavovať aj pozitívne prvky realizovaných zmien. K nim nepochybne patrí postupná likvidácia permanentnej prevahy dopytu nad ponukou, rastúca úloha spotrebiteľov na trhu, rozširovanie služieb a zmeny chovania sa podnikov.

Osou reformného programu ostáva rýchla a rozsiahla privatizácia, pokračujúca liberalizácia cien, prehlbujúca sa miera konvertibility čs. koruny i zbavovanie sa všetkých zbytočných obmedzení voľného zahraničného obchodu. Štát bude zároveň vytvárať základné podmienky pre aktivitu suverénnych ekonomických subjektov dotváraním legislatívneho rámca, budovaním inštitúcií trhovej ekonomiky a uskutočňovaním účinnej makroekonomickej regulačnej politiky na báze menovej a finančnej politiky.

Federálna vláda bude naďalej uskutočňovať iba vo veľmi obmedzenom rámci priamu intervenčnú politiku na podporu vybraných a rozsahom ohraničených ekonomických aktivít. Vyčlenené prostriedky pre tento účel sú vo federálnom rozpočte značne obmedzené. Rozsiahle intervencie štátu, individuálne plánovanie a riadenie celých odvetví či podnikov, spracovávanie podrobných rozvojových či útlmových koncepcií, dotovanie alebo subvencovanie zjavne neefektívnych alebo odbytovo nezabezpečených výrob, to už je nenávratne vecou minulosti. Vláda sa k nim nielen nehodlá, ale ani nemôže vracať, i keď sa to od nej permanentne požaduje. Vláde však zostáva priestor pre rast krátkodobých či strednodobých manévrov hospodárskej politiky, ktoré môžu čiastočne nahradiť i priame intervencie, najmä v prechodnom období. Ide o citlivé manévre v oblasti cenovej regulácie podľa vývoja na trhu, obmedzené presuny v pôsobnosti dovoznej prirážky. V obmedzenom rozsahu môže tiež poskytovať záruky na bankové úvery či splátky úrokov a výnimočne poskytovať dotácie.

Formovanie štrukturálnych programov federálneho významu je do značnej miery predurčené existujúcim rozdelením kompetencií. V súčasnosti sa koncentruje na oblasť konverzie zbrojárskej výroby, pričom sa ráta s finančným príspevkom z účelových rezerv štátneho rozpočtu federácie.

Vláda v najbližšom čase prerokuje opatrenie na zachovanie kapacít československej zbrojárskej výroby, nevyhnutných na obranu štátu s tým, že štátny fond špeciálnej techniky bude doplnený i z prostriedkov štátneho rozpočtu federácie vo výške 500 miliónov korún.

Vláda nemá námietky, aby bol do politicky prijateľných teritórií smerovaný vývoz zbrojárskych podnikov. Považujeme tiež za potrebné zdôrazniť, že vo svojej štrukturálnej politike vláda nepresadzuje žiadne administratívne útlmy výrob, ktoré majú odbyt a za ktoré kupujúci aj zaplatia. V záujme podpory podnikateľov a zmiernenia dopadu mimoriadnych strát vláda uvažuje o podpore exportu a o selektívnej úhrade úrokových rozdielov u vývozcov do celkovej výšky 1/2 miliardy korún. Naďalej platia krátkodobé a strednodobé ciele hospodárskej politiky. Patrí medzi ne účinné pribrzdenie rastu inflácie, udržovanie čo najmenšieho poklesu vytvoreného hrubého domáceho produktu, minimalizácia nezamestnanosti a umiernený rast zahraničnej zadĺženosti.

Reštriktívna politika bude doplňovaná zodpovedajúcou mzdovou a dôchodkovou politikou.

V poslednom období u nás vzniklo mnoho nejasností s ohľadom na naše vzťahy k Medzinárodnému menovému fondu. Vzťah Československa k tomuto fondu je vzťahom partnerským, sme totiž jeho akcionármi. Hospodárska politika federácie je výlučne v rukách československej vlády a Medzinárodný menový fond vystupuje len v úlohe poradnej. Vláda na základe svojho vlastného ekonomického programu žiadala o pôžičku a teda sama sa rozhodla , že bude dodržiavať určité pravidlá , ktoré súhrnne vyjadrujú obsah tohto ekonomického programu. Vláda prišla na rokovanie s Medzinárodným menovým fondom s jasnou koncepciou a diskusie sa sústredili výlučne na kvantitu, a nie na kvalitu programu.

Pokiaľ zabezpečíme hlavné kvantitatívne kritériá (množstvo peňazí v ekonomike, primeranú výšku dlhu štátneho rozpočtu voči bankovej sústave, vývoj devízových rezerv, úroveň zadĺženosti), potom nevznikne medzi Československom a Medzinárodným menovým fondom žiadny zásadný problém, hoci budeme mať rozdielne názory na niektoré otázky.

Základnou stratégiou finančnej politiky pre najbližšie obdobie zostáva dôsledná reštriktívna politika v oblasti štátneho rozpočtu tak, ako to bolo schválené Federálnym zhromaždením. Vláda zásadne odmieta predstavy, že zvýšenie rozpočtových výdavkov je liekom na riešenie rôznych neduhov našej ekonomiky. Na druhej strane vláda ráta s tým, že bude pomáhať riešiť niektoré finančné problémy spojené s vývojom ekonomiky.

Zo štátneho rozpočtu bude uvoľnených ďalších 500 mil. Kčs na výdavky spojené so zariadením či prevádzkou regulačnej techniky v oblasti zásobovania teplom. Štátny rozpočet sa bude podieľať na úhrade škôd spojených s embargom voči Iraku a Kuvajtu.

V oblasti cien je rozhodujúcou črtou ich trhová liberalizácia. Napriek tomu však vláda nebude váhať zaviesť, hoci len krátkodobo, reguláciu cien všade tam, kde dochádza k ich rozsiahlemu zneužívaniu na základe uzatvárania kartelových dohôd, alebo v prípade monopolného postavenia niektorých firiem na príslušných trhoch.

Prípady rozsiahleho a jednoznačného porušovania cenových predpisov budú publikované pre verejnosť. Vláda po predchádzajúcom súhlase vlád republík v najbližšom období rozhodne o odstránení dotácií k cenám palív a energií tak, aby zodpovedali reálnej úrovni nákladov a cien vstupov. Toto opatrenie bude sprevádzané čiastočnou sociálnou kompenzáciou dôchodcom a rodinám s deťmi a za účasti republík systémovými opatreniami na podporu merania spotreby tepelnej energie v obytných budovách a v bytoch.

Významným krokom ekonomickej reformy je prestavba daňového systému. Práce zdržujú niektoré kompetenčné problémy vyplývajúce z návrhu orgánov zo Slovenskej republiky, ktoré predpokladajú obmedzenie priameho pôsobenia daňových zákonov FZ na poplatníkov. To však nie je možné u základných daní pripustiť. Nezodpovedalo by to predovšetkým potrebe jednotnej základnej zákonnej úpravy priameho zdanenia príjmov podnikov, organizácií, obyvateľstva, ako aj zdanenia nepriameho, t. j. spotrebných daní.

Pripravované návrhy zákonov nadväzujú na daňové sústavy ekonomicky vyspelých štátov. Veľkou zmenou bude najmä zavedenie daní z pridanej hodnoty od 1. januára 1993. Do tej doby vláda neráta s výraznejšími zákonnými zmenami v platných odvodoch a daniach. Jednou z podmienok fungovania súčasnej a hlavne budúcej daňovej sústavy je pružná a efektívna daňová správa, ktorá posilňuje právne povedomie občanov. Občania musia pocítiť, že nikto nemôže beztrestne okrádať štát a tým i seba samých. Preto vláda považuje za bezodkladné zlepšiť situáciu na tomto úseku. Z dlhodobého hľadiska sú najvýznamnejším prvkom ekonomickej reformy zmeny vlastníckych práv k výrobným prostriedkom. Na základe zásad veľkej privatizácie bude vybraných zhruba 400 až 600 dnešných štátnych podnikov, ktoré budú privatizované vo svete overenými metódami - priamym predajom, alebo predajom majetkových účastí štátu. Celý objem privatizovateľného majetku však nie je možné predať do súkromného vlastníctva v rozumne krátkom časovom období. V spolupráci s republikovými orgánmi je pripravený projekt privatizácie veľkej skupiny štátnych podnikov pomocou investičných kupónov. K ich distribúcii a predaju by malo dôjsť už v septembri t.r. Vlastný predaj akcií bude realizovaný na počiatku budúceho roka.

Vláda bude i naďalej rozširovať podporu drobného a stredného súkromného podnikania napr. formou daňových úľav, garanciou na úvery, umožnením urýchleného odpisovania základných prostriedkov, zjednodušenými pravidlami usmerňovania mzdového vývoja a pod. Tomuto procesu napomôžu ďalšie legislatívne opatrenia ako napr. pripravované návrhy živnostenského poriadku, obchodného zákonníka, novely občianskeho zákonníka, občianskeho súdneho poriadku a ďalej rozvinutie činnosti protimonopolných, živnostenských a finančných úradov.