Dňa 13. 2. prerokovali branno-bezpečnostné
výbory návrh poslancov Blažka a Deyla s tým,
že neodporúčajú prijatie tohto komplexného
návrhu tak, ako bol podaný, ale myšlienky z
tohto návrhu boli sformulované do štyroch konkrétnych
pozmeňovacích návrhov, z ktorých tri
získali podporu garančných výborov
a jeden nezískal kvalifikovanú väčšinu,
pretože vtedy sa ešte postupovalo podľa starého
rokovacieho poriadku.
Myslím, že môžeme pristúpiť
k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích
návrhoch, najprv, pán predsedajúci, keby
ste sa spýtal.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Pán poslanec, ja ešte otvorím diskusiu, pretože
povaha pozmeňovacích návrhov zmenila návrh
v takom rozsahu, že je nutné ešte raz otvoriť
diskusiu, pretože sa stratila kontinuita. Je to už príliš
dávno, aby sme mali v čerstvej pamti, čo
sa tu všetko hovorilo. Takže ja začnem diskusiu
a vy potom zhrňte pozmeňovacie návrhy. Súhlasíte
s tým?
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
I. Šimko: Vlastne mi nič iného neostáva,
ako súhlasiť. Ale ak mi ešte chvíľu
necháte slovo, prečítam štyri pozmeňovacie
návrhy, ako boli pretransformované z komplexného
pozmeňovacieho návrhu na zasadaní garančných
výborov. Šlo o tieto pozmeňovacie návrhy:
Celú vetu v poslednom odstavci pôvodnej strany doplniť
a upraviť takto: "U vedomia toho, že vedľa
zreteľne prejavovaného odhodlania užiť v
prípade potreby pre zachovanie alebo obnovenie suverenity
štátu a jeho územia integrity a práva
na sebaobranu prostredníctvom vlastných ozbrojených
síl je pre bezpečnosť Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky dôležité, aby
bolo dosiahnuté takého stupňa dôvery,
spolupráce a vzájomne výhodných vzťahov
medzi národmi a štátmi, ktorý by vylúčil
riešenie sporov medzi nimi ozbrojenou silou."
Ďalší pozmeňovací návrh
na strane dve, v poslednom piatom odstavci: úplne vypustiť
tretiu a štvrtú vetu.
Tretí pozmeňovací návrh na strane
5 odstavec 1, ktorý charakterizuje základnú
sústavu Československej armády, tam sa vypúšťa
časť: z predpokladaných vojsk územnej
obrany". Prvá veta znie: "Československá
armáda sa skladá z pozemného vojska, vojsk
letectva a vojsk integrovanej protivzdušnej obrany, ktorých
charakter a obranný zmysel stanoví súbor
zákonov o obrane štátu." Súčasťou
tohto pozmeňovacieho návrhu je vsuvka na strane
4 odstavec 6, medzi predposlednou a poslednou vetou v znení:
"Zabezpečovať obranu a ochranu obyvateľstva
a dôležitých objektov pre funkciu štátu
na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a likvidovať následky napadnutia nepriateľom.
"
To boli tri pozmeňovacie návrhy, ktoré garančné
výbory schválili. Je tu ešte jeden pozmeňovací
návrh, ktorý nezískal potrebnú kvalifikovanú
väčšinu. Ten je na úvodnej strane v piatom
odstavci, nahradiť text "zo všeobecnej obrany demokratického
štátu" formuláciou z obrany ústavného
zriadenia štátu a ďalšie vypustiť.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Otváram teda diskusiu. Do rozpravy sa prihlásil
prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia Zdeněk
Jičínský. Dávam mu slovo.
První místopředseda FS Z. Jičínský:
Vážení kolegové, k té věci
jsem mluvil minule, nechci se opakovat, ale přece jen chci
říci pár slov k té první větě,
která za I. "Federálním shromážděním
České a Slovenské Federativní Republiky
vyhlašuje vojenskou doktrínu České a
Slovenské Federativní Republiky". Nevím,
jestli tato věta byla upravena nebo ne, ale minule se o
tom hovořilo a poté jsme hovořili i na zvláštní
schůzi výborů branně bezpečnostních
o tom, jaká je naše pozice jako Federálního
shromáždění v této věci.
Jde mi o to, že si myslím, že vojenská
doktrína je součástí politiky vlády,
je to součást výkonu určité
politiky, kterou provádí vláda. Podle mého
soudu při zamyšlení nad vztahy mezi nejvyšším
orgánem zákonodárné moci a orgány
moci výkonné v parlamentní demokracii, kterou
chceme vytvářet, tak tyto vztahy si musíme
v naší činnosti ujasňovat, protože
naše dosavadní ústava nedává
vždycky spolehlivý právní základ
pro rozlišení funkce Federálního shromáždění
jako nejvyššího orgánu zákonodárné
moci a vlády, respektive prezidenta jako představitelů
moci výkonné. Je to důležité
podle mého soudu i z hlediska přípravy nové
ústavy tak, aby dosavadní praxe fungování
těchto vztahů vycházela z potřebné
dělby moci, kterou v parlamentním systému
musíme respektovat, a která je východiskem
pro vzájemné vztahy.
Zdá se mi, že není úkolem Federálního
shromáždění, aby vypracovávalo
a tedy i vyhlašovalo vojenskou doktrínu, že to
je úkolem vlády, a že ji Federální
shromáždění má brát na
vědomí, se souhlasem na vědomí nebo
vyslovit s ní souhlas. Netrvám tady na tom či
onom slovesu, ale myslím, že toto sloveso v této
souvislosti je dost důležité, protože
to vztah mezi zákonodárnou a výkonnou mocí
může jistým způsobem znejasňovat
nebo posouvat do roviny, ve které by myslím při
vytváření vztahů parlamentní
demokracie neměla být. Děkuji.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem, pán poslanec Jičínský.
K tomuto vystúpeniu sa prihlásil s poznámkou
pán spravodajca poslanec Šimko.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
I. Šimko: Skutočne sa o tomto probléme na minulej
schôdzi hovorilo, ale vlastne sme nedospeli k nejakému
konkrétnemu riešeniu. Je to môj názor,
teda názor spravodajcov, že pokiaľ ide o formálnu
stránku, mali by sme prijať uznesenie, ktorým
schválime návrh doktríny s prípadnými
pozmeňovacími návrhmi a tým pádom
by bola úvodná veta nadbytočná a mohli
by sme ju vypustiť. Týmto dávam návrh
na vypustenie prvej vety: "Federálne zhromaždenie
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyhlasuje
vojenskú doktrínu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky".
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Chcete to nahradiť samostatným uznesením?
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
I. Šimko: Bude to samostatné uznesenie. Mám
návrh prečítať teraz, alebo na záver?
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Buďte tak láskavý a prečítajte
ho, aby diskutujúci boli vo veci orientovaní.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec I. Šimko: Uznesenie zo 14. spoločnej schôdze snemovní Federálneho zhromaždenia z 20. 3. 1991 k Vojenskej doktríne Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (tlač 366): "Federálne zhromaždenie prerokovalo na svojej 13. a 14. spoločnej schôdzi návrh Vojenskej doktríny Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s týmito závermi:
1. Vypočulo odôvodnenie návrhu Vojenskej doktríny ČSFR, ktoré predniesol minister obrany ČSFR Luboš Dobrovský.
2. Schválilo návrh Vojenskej doktríny s týmito
pozmeňovacími návrhmi."
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Neviem, či výraz "pozmeňovacie
návrhy" v tejto súvislosti, keď nejde
o zákon, je celkom vhodný. Snáď by bolo
správne "s týmito pripomienkami. To ale nechávam
na ďalší priebeh diskusie.
Hlási sa niekto s technickou poznámkou? Mám
tu niekoľko písomných prihlášok
do rozpravy. Musím im dať prednosť pred tými,
ktorí sa neprihlásili písomne: Ako prvý
vystúpi poslanec Korman, potom pán poslanec Kanis,
ďalej je prihlásený poslanec Blažek a
poslanec Kroupa.
Poslanec SL M. Korman: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
poslankyne, vážení poslanci, na 13. spoločnej
schôdzi Federálneho zhromaždenia bol predložený
na prerokovanie návrh Vojenskej doktríny Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. V diskusii boli podané
niektoré pozmeňovacie návrhy poslancov, ktoré
sa javili natoľko zásadné, že návrh
Vojenskej doktríny bol vrátený späť
do výborov. Podstata pozmeňovacích návrhov
bola predmetom rokovania spoločnej schôdze branných
a bezpečnostných výborov Federálneho
zhromaždenia dňa 13. februára. Na rokovaní
boli prítomní zástupcovia Generálneho
štábu Československej armády a vojenskej
sekcie Koordinačného centra Občianskeho fóra.
Bolo konštatované, že pozmeňovacie návrhy
podporujú pvodné znenie doktríny, nemenia
jej pojatie ani obsahovú podstatu. Bolo navrhnuté
len formulačné vylepšenie, zdôrazňujúce
niektoré jej princípy a zásady. Po prerokovaní
pozmeňovacích návrhov ich poslanci branných
a bezpečnostných výborov ako celok odmietli
a bolo prijaté uznesenie odporúčať prijatie
pvodného návrhu doktríny s tým, že
v ňom bude zdraznené odhodlanie Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky použiť vlastné
ozbrojené sily k zachovaniu alebo obnoveniu suverenity
štátu, alebo proklamovaná snaha o úplnú
likvidáciu jadrových zbraní v celosvetovom
meradle a bude upravené zloženie Československej
armády. Tieto požiadavky sú v texte Vojenskej
doktríny, ktorá je dnes na programe rokovania, akceptované.
Dámy a páni, Vojenská doktrína je
prerokúvaná vo Federálnom zhromaždení
už od začiatku októbra minulého roku,
kedy o nej začali rokovať branné a bezpečnostné
výbory. Na základe celého radu pripomienok
poslancov bola postupne dopracovaná do podoby, ktorá
je dnes predkladaná na schválenie. Toto konečné
znenie dáva podľa môjho názoru jednoznačný
a kvalifikovaný základ pre riešenie základných
otázok obrany nášho štátu. Zodpovedá
súčasnej medzinárodnej situácii a
vytvára priestor a predpoklady pre demokratickú
výstavbu Československej armády.
Preto odporúčam schváliť prednesené
pozmeňovacie návrhy i návrh Vojenskej doktríny
v tom znení, ktoré nám bolo predložené.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. Teraz vystúpi poslanec Pavol Kanis.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci,
kolegovia a kolegyne, ja v podstate súhlasím s tým,
čo navrhol podpredseda Federálneho zhromaždenia
pán Jičínský. Tento problém
istej kompetencie, či má Federálne zhromaždenie
kompetenciu vyhlasovať Vojenskú doktrínu, je
podľa môjho názoru jedným zo zásadných
problémov, ktorý nie je možné zahrať
do autu, pretože tu môže dôjsť k precedensu,
ktorý môže mať vážne dôsledky
v ďalšej spolupráci alebo v systéme vzťahov
parlament - vláda.
Vo svojom vystúpení by som sa chcel dotknúť
problémov, o ktorých som predpokladal, že sa
výraznejšie odrazia po čase prepracovávania
pôvodného návrhu Vojenskej doktríny.
Domnievam sa, že i tu sa prejavuje ten problém, ktorý
je dosť častý pri tvorbe zákonov v tomto
parlamente, že ich obsah vychádza predovšetkým
z istej zahľadenosti do seba a nerešpektujú sa
závažnejšie faktory, ktoré determinujú
celý priestor, v ktorom parlament pôsobí a
v ktorom sa nakoniec realizuje obsah zákonov.
Pri Vojenskej doktríne (pokiaľ je možné
to nazvať Vojenskou doktrínou) vystupuje do popredia
otázka medzinárodno-politických aspektov
tvorby obsahu Vojenskej doktríny Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky. V dobe, kedy sa od základu
mení vojensko-politická situácia v Európe
a dochádza i k rozpadu doterajšieho geopolitického
prístupu, keď sú nastoľované otázky
budúceho európskeho usporiadania bezpečnosti,
keď svetové spoločenstvo prežíva
úplne novú skúsenosť, prerokovávanie
Vojenskej doktríny kladie na nás zvláštnu
zodpovednosť.
Vzhľadom na nejasnosť a otvorenosť viacerých
medzinárodno-politických a vnútropolitických
problémov je zrejme oprávnená otázka,
či vôbec pristupovať v tejto prevratnej dobe
k prerokúvaniu dokumentu, ktorý by svojím
poňatím mal vytýčiť dlhodobý
smer a prístup česko-slovenského štátu
k otázkam bezpečnosti, a to s dlhodobou platnosťou,
ktorá je pre vojenské doktríny charakteristická,
alebo či z hľadiska súčasnej situácie
by nebolo lepšie rokovať len o vyhlásení
Federálneho zhromaždenia k tejto problematike.
Situácia je natoľko neurčitá, že
by sme neskoršie boli možno nútení novelizovať
našu Vojenskú doktrínu skôr, než
by bolo žiadúce. Koncipovanie tvorby, prerokúvanie
takéhoto dokumentu mimoriadnej dôležitosti nemôže
vychádzať prevažne len z vnútorných
záležitostí nášho štátu.
Táto otázka má i svoje medzinárodno-politické
aspekty, ktoré sú v tomto prípade rozhodujúcim
faktorom. Vojenskou doktrínou formulujeme náš
prístup k aktuálnym problémom nielen česko-slovenskej
bezpečnosti a vojenskej spolupráce, ale aj svoj
postoj k vytváraniu budúcej európskej a celosvetovej
bezpečnosti a fakticky tým definujeme úplne
konkrétne naše miesto v európskom priestore.
Pred rovnakým problémom stoja ďalšie krajiny,
väčšina z tých, ktoré nedávno
rozhodli o zrušení vojenskej časti Varšavskej
zmluvy a ocitli sa tak v určitom bezpečnostnom vákuu.
Toto vákuum je však ďaleko hlbšie, lebo
sa týka celkove vnútornej i zahranično-politickej
orientácie týchto krajín.
Pri prerokúvaní návrhu doktríny nášho
štátu nie je možné limitovať naše
horizonty len vlastným štátnym a dnes dokonca
ani európskym priestorom.
Posledné skúsenosti presvedčivo ukazujú
(a bude to zrejme jedna z hlavných tendencií budúceho
svetového vývoja), že postupne dochádza
k integrovaniu záujmov rznych regiónov, ale i kontinentov.
Táto historická etapa si vyžaduje úplne
nové prístupy. Nemožno sa stále pohybovať
v starých či modifikovaných schémach,
obhajovať starými argumentmi mýty alebo to,
čo už neplatí. Tieto nové prístupy
sa možno budú javiť ako utopické, rovnako
ako v minulosti sa neverilo, že Zem je guľatá.
Zrkadlo minulosti, do ktorého sa tak uprene dívame,
je potrebné rozbiť.
Pri prerokúvaní by dokument zrejme mal dať
odpoveď, či chceme posilňovať kolektívne
medzinárodné mechanizmy, súčasné
i novovznikajúce, ktoré by čelili partikulárnym
záujmom a snahám rozhodovať o osude iných
národov a vytvárať politické, vojenské
a iné štruktúry ako púhy nástroj
svojich vlastných záujmov.
Mier, ktorý nebude viazaný na akékoľvek
vojenské zastrašovanie či iné podmienky,
pokladáme za základnú podmienku spoločenského
vývoja a hodnotu všeobecného záujmu
celej civilizácie.
Sme si vedomí toho, že dosiaľ neboli vytvorené
účinné medzinárodné mechanizmy
na odvrátenie vojen a pre efektívne mierové
riešenie sporov.
Z nedávnej skúsenosti vieme, že regionálne
konflikty, ktoré sa môžu stať, prirodzene,
i v tomto európskom priestore, strácajú svoj
lokálny charakter a môžu sa stať zdrojom
všeobecného ohrozenia. Preto by naša zahraničná
politika sa mala usilovať o vylúčenie akéhokoľvek
násilného riešenia konfliktov v medzinárodných
vzťahoch.
V navrhovanom dokumente, nech sa bude menovať akokoľvek,
by sme sa mali vyhnúť takým formuláciám,
ktoré neznesú zaťažkávaciu skúšku
doby a orientovať sa radšej na zásadné
a jasné princípy, ktorých všeobecná
platnosť by mala byť pre nás určujúca.
Dokument by mal vychádzať z poznania, že náš
štát nemôže garantovať suverenitu,
územnú celistvosť a bezpečnosť
len vlastnými silami. a že jeho bezpečnosť
má predovšetkým európsky rámec.
V tejto súvislosti je treba si uvedomiť, že vojenská
doktrína tak malého štátu, akým
je Československo s jeho geografgickou polohou je skôr
otázkou politickou než čisto vojenskou a nie
je možné ju izolovať od medzinárodných
vzťahov, ekonomických a prirodzene i ďalších.
Mali by sme sa poučiť z minulosti a vyhnúť
sa akýmkoľvek jednostrannostiam.
Preto navrhujeme prihlásiť sa k neúčasti
v akýchkoľvek vojenskopolitických blokoch a
zoskupeniach vôbec a vyhnúť sa podobným
inštitúciám či organizáciám,
ktoré nesú záťaž minulosti. Nechceme
sa stať nárazníkovým pásmom,
akoby sme nemali inú voľbu. Hľadajme garantov
našej bezpečnosti predovšetkým v medzinárodno-právnych
a politických aspektoch. V tomto smere je treba ďaleko
aktívnejšie pôsobiť na vytvorenie pevného
systému bilaterálnych medzištátnych
zmlúv so všetkými susednými štátmi,
v prvom rade s Nemeckom a ZSSR. Tieto by mali zakotviť základné
princípy vzájomných vzťahov, ako sú
zvrchovanosť národov, zdržanie sa hrozby silou,
neporušiteľnosť hraníc a nevmiešavanie
sa do vnútorných záležitostí,
mierové urovnanie sporov a potvrdenie priateľských
a dobrých susedských vzťahov a vzájomne
užitočnej spolupráce. Uzatvorenie takej zmluvy,
podľa nášho názoru, neznesie odklad. Je
ďalej treba, aby Česká a Slovenská Federatívna
Republika ešte aktívnejšie a usilovnejšie
usilovala o urýchlenie procesu smerujúceho k vytvoreniu
celoeurópskeho bezpečnostného systému
v rámci Helsinskej konferencie. Európska bezpečnosť,
a teda i naša, má bezprostredný vplyv i na
obsah vojenskej doktríny. Sme presvedčení.
že táto doktrína musí mať celoeurópsku
podobu.
Európske záležitosti sú stále
viac ovplyvňované medzinárodno- politickými
a ekonomickými procesmi. Táto tendencia je zreteľná
a bude sa prehlbovať. Je to v súlade s postupom integrácie
celého sveta, kde sa dostávajú na povrch
globálne otázky, vrátane zabezpečenia
bezpečnosti. Vojenská doktrína by mal byť
založená na dvoch základných otázkach:
vyjasnenie zahranično-politických súvislostí
a vyjasnenie vnútropolitických súvislostí.
Keď si položíme otázku, nakoľko sú
vyjasnené, potom odpoveď by bola veľmi relatívna.
Nepoznáme a nemáme sústavu medzinárodných
zmlúv nášho štátu s našimi
susedmi. Predmetom sporov sú základné vnútropolitické
otázky, akými sú napríklad otázky,
súvisiace so štátoprávnym usporiadaním.
Nemáme ústavy, ktoré by vojenská doktrína
mala mať, mala by z nich vychádzať. I keď
nemáme tieto konkrétne základné predpoklady,
podľa môjho názoru je predčasné
tváriť sa, ako by sme mohli dnes formulovať dokument,
ktorý chceme prijať ako Vojenskú doktrínu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Preto navrhujem i vzhľadom na určité nejasnosti
v deľbe práce a moci medzi Federálnym zhromaždením
a vládou, ako i vzhľadom na návrh vojenskej
doktríny, aby tento dokument neniesol názov Vojenská
doktrína, ale aby sa nazýval "Vyhlásenie
Federálneho zhromaždenia o zásadách
vojenskej doktríny Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky". Pokiaľ by bol tento návrh akceptovaný,
prirodzene by z toho vyplývali i úpravy znenia jednotlivých
častí. Ďakujem za pozornosť.