Navrhujem zaviesť do škôl predmet výchova
k ľudským právam, vypracovať preň
i príslušné učebnice. Keď už
do duše dieťaťa nezasejeme cit pre ľudské
práva, ale i pre ľudské povinnosti, v dospelom
veku budú tieto deti nešťastím pre seba
i pre svoje okolie.
17. novembra Federálne zhromaždenie ratifikovalo zmluvu
o právach dieťaťa. Pre dospelých by malo
dnes odsúhlasiť túto Listinu. Nemajte mi za
zlé, vážení páni poslanci, že
vám pripomeniem, že nám ešte chýba
zákon - a už tu o tom bola reč - ktorý
by sa viac zastával ešte nenarodených detí.
Chcel by som preto ešte podtrhnúť vetu, ktorú
dva výbory Federálneho zhromaždenia navrhli
začleniť do tejto Listiny: ľudský život
je skutočne hodný ochrany od počatia. Som
veľmi rád, že obe republikové ministerstvá
zdravotníctva sú si toho vedomé - mám
o tom patričné dokumenty, i keď pripomínam,
že hlavné slovo v tomto smere bude na vás,
vážení páni poslanci. Ďakujem vám
za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má
místopředseda Federálního shromáždění
pan Viktorín, připraví se poslanec Pavol
Kanis, člen předsednictva Federálního
shromáždění.
Místopředseda FS K. Viktorín: Vážený
pán predsedajúci, vážené poslankyne,
vážení poslanci, Klub poslancov KDH sa podrobne
zaoberal návrhmi Slovenskej národnej rady a Českej
národnej rady na vydanie ústavného zákona,
ktorým sa vyhlasuje Listina základných ľudských
práv a slobôd, a plne podporuje ich prerokovanie
a schválenie v tomto zákonodarnom zbore.
Syntetizujúci návrh, ktorý je obsiahnutý
v správe a dodatku ústavnoprávnych výborov
Federálneho zhromaždenia pre toto naše rokovanie,
uviedol - podľa nášho názoru - oba návrhy
národných rád do dokonalého znenia,
ktoré je prijateľné a ktoré naši
poslanci podporujú. Prerokovaný návrh Listiny
základných práv a slobôd otvára
cestu našim národom pre návrat medzi vyspelé
európske národy, ktoré budovali svoju civilizáciu,
demokraciu, humanizmus na kresťanských zásadách.
I naše národy boli spolutvorcami týchto snáh,
žiaľbohu, udalosti posledných 40 rokov nás
násilne vytrhli z tohto prirodzeného spoločenstva.
Kruté potlačovanie základných ľudských
práv a slobôd, snahy o likvidáciu kresťanských
hodnôt sme vďaka bohu prežili a veríme,
že toto obdobie je nenávratne za nami.
Návrh Listiny základných ľudských
práv a slobôd neobsahuje programové proklamácie,
ale poskytuje právnu záruku vynútiteľnosti
zakotvených práv cestou ústavného
súdu, prípadne cestou Európskeho súdu
ľudských práv. Bude vecou nás všetkých,
občanov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, aby sme tieto právne úpravy po ich schválení
ctili, vo vzájomnom porozumení a tolerancii uplatňovali,
dokumentovali oprávnenosť nášho návratu
do rodiny vyspelých európskych národov.
Považujeme však za nutné pripomenúť,
že spoločná správa ústavnoprávnych
výborov sa vyhla kľúčovej otázke
chápania federatívneho usporiadania nášho
štátu. Ide o otázku, v ktorej sa oba pôvodné
návrhy národných rád principiálne
líšili. Upozorňujeme preto, že i keď
naši poslanci budú za predložený návrh
hlasovať, fundamentálna otázka pôvodnej
a odvodenej suverenity medzi národnými a federatívnou
republikou sa tak len odsúvala do budúcnosti. Keď
táto otázka nebude uspokojivo riešená,
nebude u nás politická stabilita.
Poslanci klubu KDH podporujú predložený návrh
a budú zaň hlasovať, i keď v niektorých
jednotlivých otázkach uplatnia prípadne i
svoje pripomienky podľa vlastného presvedčenia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má
poslanec Kanis, připraví se poslanec Rynda.
Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci,
ctené dámy, vážení páni,
zákonné uznanie a rešpektovanie ľudských
práv a slobôd, vytvorenie priestoru pre ich plné
uplatňovanie je základom akejkoľvek civilizovanej
a skutočne demokratickej spoločnosti. Reálne
obmedzovanie, nerešpektovanie a potlačovanie niektorých
základných, hlavne politických, práv
a slobôd človeka bývalým režimom
bolo atribútom jeho totalitného charakteru.
V závere roku 1989 vystúpili státisíce
ľudí verejne proti degenerujúcemu režimu.
Milióny ľudí podporili ideál humanizmu,
demokracie a sociálnej spravodlivosti, myšlienky radikálnych
premien, ktoré by mali našu krajinu priviesť
na cestu skutočnej demokracie, kultúrneho a duchovného
rozkvetu, ekonomickej prosperity, dôsledného riešenia
ekonomických problémov.
Uplynulý vývoj i ohľadne uplatnenia ľudských
práv a slobôd priniesol trpké poučenie.
Zdá sa však, že toto poučenie sa netýka
len bývalej monopolnej vládnúcej strany,
ale môže mať širšiu, všeobecnejšiu
platnosť. Púhe vyhlasovanie práv a cieľov,
ich masové proklamovanie - samé osebe - ešte
neviedlo a nevedie k ich uskutočneniu. Bilancie viacerých
revolúcií boli s väčším
časovým odstupom neraz veľmi neradostné
a nezriedka aj v protiklade k ideálom, kvôli ktorým
sa tieto revolúcie uskutočňovali.
To by sme azda mali mať na pamäti aj dnes pri prijímaní
Listiny základných práv a slobôd ako
ústavného zákona, pri prijímaní,
ktoré významne predurčí ďalšiu
podobu a chod našej spoločnosti a do značnej
miery rozhodne o tom, nakoľko budú ideály demokratickej
revolúcie z novembra 1989 uvedené do života.
Dámy a páni, mnohí si zrejme uvedomujeme
závažnosť úlohy nepripustiť, aby
sa milióny ľudí cítili, ako to bolo
viackrát v našej histórii, oklamaní
tými, ktorým dali svoju dôveru.
Pri prerokúvaní a prijímaní zákonov
sa niekedy presadzuje zjednodušená logika. Automaticky
všetko to pripomína hodnoty, pomery pred demokratickou
revolúciou. Pritom sa nerozlišuje medzi tým,
čo bolo a nebolo skutočným zdrojom totality,
čo bolo skutočne zlé a čo by sme nemali
zjednodušovať.
Zvlášť zreteľné je to v oblasti sociálnych
a ľudských práv a slobôd človeka.
Bývalý režim na jednej strane zabezpečoval
značné sociálne istoty a práva širokým
vrstvám obyvateľstva. Na strane druhej to však
zabezpečoval do neúnosnej miery, na úkor
budúcnosti spoločnosti, jej ekonomiky a neraz v
rozpore so základnými princípmi humanity
a sociálnej spravodlivosti. Konkrétne negatíva
z toho vyplývajúce boli ďalej generované
politickou totalitou a stranícko štátnym, administratívno-byrokratickým
modelom a mechanizmom spoločnosti.
Vážené Federálne zhromaždenie,
základnou činnosťou všetkých strán
pôsobiacich vo Federálnom zhromaždení
patria princípy pluralitnej demokracie a modernej trhovej
ekonomiky. Zároveň mnohí však nepodliehame
ilúzii, ako by orientácia na túto správnu
cestu automaticky zabezpečila skutočnú slobodu,
demokraciu, ekonomickú prosperitu, blahobyt a sociálnu
spravodlivosť.
Aj pri obsahu základných ľudských práv
a slobôd si uvedomujem, že trh nie je nový prvok.
Trhová ekonomika môže mať mnoho podôb,
môže byť sociálne nespravodlivá,
môže deformovať demokraciu, dať jej iba formálny
charakter a premeniť ju vo vzdialenú, fakticky ničím
neobmedzenú vládu, ktorá v rukách
úzkej skupiny, ktorá vo svojich rukách sústredila,
sústreďuje a sústredí ekonomickú
moc. Toto nie sú výmysly komunistov, to je realita,
pred ktorou nemožno zatvárať oči.
Obrovský dôkazový materiál pre toto
tvrdenie poskytuje minulý, súčasný
a bude poskytovať aj nepochybne budúci svet. Skúsenosti
radu vyspelých krajín však ukazujú,
že vývoj v tomto patologickom smere nie je nevyhnutný.
Sociálnu nespravodlivosť a deformáciu demokracie,
ktoré môže generovať trhová ekonomika
a kapitál, je možné do značnej miery
eliminovať patričnými právnymi, ekonomickými
a sociálno-ekonomickými mechanizmami. Významnú
úlohu tu budú plniť aj zakotvené práva
a slobody každého občana, najmä tie, ktoré
sa vzťahujú k rozhodujúcim sociálnym,
politickým a kultúrnym podmienkam života každého
jednotlivca a rodiny.
Ctené dámy, vážení páni,
vedomí si zodpovednosti za minulý osud uplatňovania
práv a slobôd v našej vlasti a zároveň
i v duchu vedomia byť konštruktívnou politickou
stranou, skupina poslancov našej strany podá návrh
ústavného zákona o základných
právach a slobodách (tlač 223). Chceli sme
iba prispieť ku kvalite a kultúre Listiny základných
práv a slobôd a takto konkrétnym obsahom presviedčať
o novej vlastnej politickej tvári.
Obsah Listiny základných práv a slobôd
chápeme ako prvý krok k budovaniu mechanizmu právneho
štátu, pričom predpokladáme, že
práve prerokúvané otázky budú
spracované do celého ústavného systému
ústav republík, ako aj do Ústavy federácie.
Nazdávam sa, že otázky sociálnych, hospodárskych
a kultúrnych práv budú dopracované
do širšej podoby podľa konkrétnych podmienok
republík.
Prednedávnom FZ schvaľovalo kompetenčný
zákon. V tejto súvislosti bol vyjadrený názor,
že ide o historickú chvíľu. Áno,
išlo o historickú chvíľu vo vzťahu
k štátu. Dnes, myslím si, že možno
povedať, že ide opäť o historickú chvíľu,
o historickú chvíľu vo vzťahu k človeku.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Kanisovi.
Slovo má poslanec Rynda, připraví se poslanec
Šimko.
Poslanec SL I. Rynda: Vážený pane předsedající,
vážené kolegyně a kolegové. Listina
základních práv a svobod je zavazujícím
právním základem, od něhož se
budou odvíjet desítky konkretizujících
norem v nejrůznějších oblastech. Pokládám
za nesmírně důležitě i právo
na příznivé životní prostředí.
Myslím, že význam tohoto faktu plně
doceníme teprve v následujících letech.
Formulace týkající se životního
prostředí byly mnohokrát měněny
od jejich úplného odmítání
až k takřka bezbřehé šíři.
Podobu výsledného textu pokládám téměř
za optimální. Aby však touto listinou byly
pokryty nejzásadnější problémové
okruhy, předkládám dvě stručná
doplnění.
Závažnost prvního návrhu lze doložit
tím, že byl oproti původnímu znění
zařazen do preambule. Podle mého názoru však
nic nebrání tomu, aby byl začleněn
i do vlastního textu listiny. Jde o základní
princip, který je v oblasti životního prostředí
dodržován ve všech vyspělých státech
světa, o princip trvale udržitelného rozvoje.
Jeho uplatňování zajišťuje, aby
společnost nemohla žít a vykořisťovat
životní prostředí na úkor budoucích
generací, jak jsme toho byli po desítky let svědky.
Jeho uplatnění zajišťuje trvalou prosperitu
nejen současným, ale i budoucím generacím,
jejichž práva musí tato listina hájit.
Proto navrhuji doplnění článku 35
odst. 3 o následující znění:
"Při výkonu svých práv (nyní
přijde doplnění) a v souladu s principem
trvale udržitelného rozvoje (konec doplnění),
nesmí nikdo ohrožovat ani poškozovat životní
prostředí atd."
Pokud by tato verze nebyla přijata, předkládám
alternativní návrh, který je formulačně
bližší preambuli. "Při výkonu
svých práv a se zřetelem na práva
budoucích generací, nesmí nikdo ohrožovat
ani poškozovat životní prostředí",
(dále pokračuje text).
Druhý doplňující návrh pouze
rozšiřuje formulaci, která už byla výbory
včetně ústavně právních
výborů odsouhlasena. Jde o to, že nad míru
stanovenou zákonem nesmí být svévolně
poškozováno nejen druhové bohatství
přírody, ale ani jednotlivé organismy, a
to jak v zájmu ochrany životního prostředí,
tak i z důvodů etických.
Proto navrhuji druhé doplnění čl.
35 odst. 3 na znění: "Při výkonu
svých práv a v souladu s principem trvale udržitelného
rozvoje nesmí nikdo ohrožovat ani poškozovat
životní prostředí, přírodní
zdroje, druhové bohatství přírody,
ani jednotlivé živé organismy a kulturní
památky nad míru stanovenou zákonem."
Po přijetí těchto doplňovacích
návrhů bych považoval ty partie Listiny základních
práv a svobod, týkající se životního
prostředí za právně a obsahově
optimálně vyvážené.
Návrh listiny jako celek pokládám za zdařilý
a budu jej podporovat. Děkuji za pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Ryndovi.
Slovo má poslanec Šimko, připraví se
poslanec Němcová.
Poslanec SL I. Šimko: Vážený pán
predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,
milí hostia! Slovenský národ si vo svojej
histórii veľa slobody neužil. A aj keď básnik
Samo Chalupka vo svojom známom diele "Mor ho! "
postavil v polovici minulého storočia otázku
slobody veľmi radikálne, náš národ
prežil storočie odvádzajúc ťažkú
daň z neslobody. Po druhej svetovej vojne sa na štyri
desaťročia jarmo otroctva národného,
ktoré po roku 1918 stratilo svoj likvidačný
charakter, zamenilo za jarmo totálnej neslobody prakticky
vo všetkých sférach života spoločnosti.
Až novembrová revolúcia 1989 presvedčivo
ukázala, že národy a národnosti našej
krajiny túžia po slobode skutočne a sú
ochotné i čosi pre to urobiť. Okovy totality
sa rozpadli a s entuziazmom sme sa pustili do vytvárania
demokratického štátu. Listina základných
práv a slobôd je norma, ktorá by mala zakotviť
základné pravidlá slobodného života.
Tie, ktoré už v podstate platia viac než rok,
ale i tie, ktoré ešte v plnej miere zakotvené
nie sú a ktoré sa majú do konca tohto roku
premietnuť do celého právneho systému
nášho štátu.
Kresťansko-demokratické hnutie vychádzajúc
zo skúseností nášho národa pozná
cenu a hodnotu ľudskej slobody, a preto podporuje ústavnú
normu, ktorá vytvorí podmienky pre dodržiavanie
základných práv našich občanov,
národov i národností.
Sloboda je jedným zo základných programových
hodnôt kresťanskej demokracie, a preto tam, kde ide
skutočne o slobodu, nemôže chýbať
náš hlas. Treba sa však v tejto súvislosti
tiež zamyslieť, kam nás zatiaľ tých
trinásť mesiacov relatívnej slobody donieslo.
Pán prezident vo svojom novoročnom prejave hovoril
úplne vyčerpávajúco o kladoch i negatívach
uplynulého vývoja. Je však potrebné,
aby sme si vypočuli i tých, ktorých tu zastupujeme.
Dezilúzie, neistota z budúcnosti, málo viery
v úspech nášho úsilia - to všetko
nemôžeme ignorovať. Treba si jasne uvedomiť,
že sloboda sama je nielen príležitosťou
na to, aby vynikli pracovití nad leňochov, ale je
tiež výhodná i pre silných voči
slabým, šikovných voči nešikovným,
pre zdravých voči nemocným, starým
a najrôznejšie postihnutým. Sloboda v sebe nesie
i možnosť vlastnej likvidácie.
Kresťanskodemokratické hnutie chápe nutnosť
nových opatrení i v hospodárskej oblasti.
Sme presvedčení, že naše národy
stále túžia po slobode a sú schopné
pre ňu i prinášať obete. A keď bude
treba, dokážu sa i rozhodne postaviť proti komukoľvek,
kto im ju bude chcieť vziať. Ťažko však
možno očakávať, že sa odhodlane s
radosťou a so spevom na perách vrhnú v ústrety
takej ekonomickej reforme, ktorá drvivo doľahne na
životy stotisícov v pevnej viere v šťastný
zajtrajšok. To sme tu už mali. Len sa podívajme,
na koho jarmo rodiaceho sa nového ekonomického poriadku
dolieha dnes najhoršie. Nie sú to žongléri
komunistickej ekonomiky ani bývalí prominenti. Sú
to starí ľudia, mladé rodiny, postihnutí
občania, ale v podstate i stotisíce poctivých
pracujúcich, ktorí v naivnej viere, že niekto
ocení ich každodenné výkony, nemajú
čas sa poobhliadnuť, že kráčajú
nezadržateľne k svojmu ekonomickému kolapsu.
Kresťansko-demokratické hnutie nepotrebuje a ani nechce
robiť populárnu, resp. populistickú politiku.
Keď však dnes bude hlasovať za slobodu a základné
práva našich občanov, požaduje súčasne,
aby táto sloboda nebola slobodou mocných voči
slabým, ani slobodou samovraha, ale slobodou občanov
solidarizujúcich sa s každým, kto slobodu potrebuje.
Preto naše hnutie v tejto súvislosti pripomína,
že vyjadrilo dôveru výkonnej moci tohto štátu
a aj scenáru ekonomickej reformy, ktorý pre nás
táto moc vytvorila. Zároveň však upozorňujem,
že tam, kde sa stratila viera v budúcnosť, kde
chýba odhodlanie popasovať sa s problémami,
kde je strach z ďalšieho vývoja, tam nie je možné
len donekonečna odkazovať na dedičstvo minulého
režimu. Naši ľudia musia stále cítiť,
že sa aspoň čosi zlepšuje. Iste každý
pochopí, že tu zo dňa na deň nemôžeme
mať bájne "eldorádo", ale je treba,
aby sme všetci jasne videli, že sme zo dňa na
deň predsa len k nemu bližšie.
Kresťansko-demokratické hnutie bude podporovať
len takú politiku, ktorá dáva človeku
chuť do života, či už v rovine duchovej
alebo i hmotnej. Naše hnutie sa musí zastať slabých,
pretože ich život je mierou hodnoty slobody. V tom bude
naša politika nekompromisná.
Na záver mi dovoľte, vážené kolegyne
a kolegovia, zhrnúť: Schváľme dobrú
Chartu základných práv a slobôd, nezabudnime
však ani na okamih, že i ona je iba mŕtvou literou.
A my všetci - každý na svojom úseku politického
života našej krajiny - sme zodpovední, aby sa
naplnila takým obsahom, aby skutočný život
nášho ľudu bol skutočne slobodný
a radostný. A to nie niekedy v budúcnosti, ale už
teraz. Inak to budeme my, kto sklame, nie ľud. Pretože,
ako píše vo svojej Božskej komédii Dante,
"ozaj treba každej vláde sa obávať,
ak do plného člna nad jeho nosnosť ďalšej
ťarchy kladie". Ďakujem pekne.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Šimkovi.
Slovo má nyní poslankyně Němcová,
připraví se poslanec Benčík.
Poslankyně SL D. Němcová: Pane předsedající,
kolegyně a kolegové. Já bych se chtěla
zmínit o tom, s čím se na mne obrátili
zástupci kulturní veřejnosti jménem
Pen klubu, někteří vědci a konec-konců
na nás na všechny pražské matky.
Je totiž krásné, že před sebou
máme listinu, která nám garantuje, anebo
kterou si my míníme garantovat svobody a práva,
ale je tady také určitý náš vztah
k přírodě jako celku. A v tomto poměru
už asi není ta svoboda tak úplně vyrovnaná,
my jsme na přírodě závislí
a příroda je závislá na nás.
Přitom my jsme ta část celku, která
nese zodpovědnost. A tuto stránku věci bychom
měli také vzít v úvahu s určitou
pokorou, když uvažujeme o svých právech
a o svých svobodách a vzhledem k tomu, že v
této listině mají být stanoveny všechny
předpoklady, za jakých je možno naše svobody
omezit, domnívám se, že bychom měli
v první kapitole dát takovou maličkou větičku,
která by umožnila dobrovolně zřeknutí
se práv vůči přírodě:
"Ve vztahu k živé i neživé přírodě
musí být člověk ochoten omezit sám
sebe a přijmout a zachovávat zákony, které
by zaručily její trvání".