Vážení prítomní, história
potvrdila a potvrdzuje, že prirodzené práva
a slobody človeka nemali vždy svoj prirodzený
vývoj, dôkazom čoho je aj potreba vzniku Listiny
základných práv a slobôd ako významného
právneho prameňa na zabezpečenie sledovaných
humánnych záverov a cieľov. Je jednou z kategorických
imperatívov pre vytvorenie podmienok dôstojnosti
a života človeka.
Vážené dámy a páni, svoje úvodné
slová mi dovoľte ukončiť výrokom
anglického básnika Johna Miltona, ktorý už
v 17. storočí napísal: "Nikto na svete
nemôže očakávať, že sloboda,
v ktorú môže dúfať, bude taká,
aby sa v našom štáte už nikdy nijaká
krivda nestala. Ak je však možné sťažnosti
slobodne vypočuť a dôkladne zvážiť,
ale aj rýchlo napraviť, potom je to krajne dosiahnuteľná
hranica občianskej slobody." Buďme teda rozumní
a trpezliví.
Vážené dámy, vážení
páni, po rozsiahlom expozé pána poslanca
Ševčíka mi v súčasnosti pripadá
len za úlohu objasniť niektoré zmeny, ktoré
boli prijaté na ústavnoprávnom výbore
včera a ktoré máte pred sebou označené
ako dodatky a zmeny - tlač 392. Ide o dodatky a zmeny,
ktoré sa týkajú - ako som uviedol - tlače
392. Prosím, keby ste si zobrali obidva tieto písomné
prejavy a sledovali ich.
V § 1 odsek 1 sme upravili v podstate len štylisticky,
že ústavné zákony a iné zákony
a ďalšie právne predpisy, ich výklad a
používanie musia byť v súlade s Listinou
základných práv a slobôd. Domnievali
sme sa, že takto koncipované ustanovenie je ďaleko
výstižnejšie nielen z hľadiska právneho,
ale predovšetkým z hľadiska jazykového.
Zásadná zmena nastala v § 2 uvodzovacieho ústavného
zákona, ktorý sme vsunuli medzi § 1 a pôvodný
§ 2.
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách ratifikované
a vyhlásené Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou sú na jej území všeobecne
záväzné a majú prednosť pred zákonom.
Ak si všimnete, v článku 5 vlastnej Listiny
základných práv a slobôd boli pôvodne
2 varianty. Prečo výbory ústavnoprávne
pristúpili k tejto koncepcii? Jednak do určitej
miery pán poslanec Ševčík už túto
skutočnosť rozviedol, z akých dôvodov
sme vyňali tento článok a dali do uvodzovacieho
zákona, týmto spôsobom Listina predsa len
zostane nenarušená, jednak sme sa domnievali, že
je ďaleko vhodnejšie, keď toto ustanovenie bude
v uvodzovacom zákone.
Prijali sme - ak sa to dá tak povedať, - dvaapoltú
koncepciu. V pôvodnom znení v pôvodných
variantoch boli dve. V pôvodnom variante bolo, že medzinárodné
zmluvy, ale tu by som uviedol a zdôraznil, že sú
to len tie medzinárodné zmluvy, ktoré sa
týkajú základných práv a slobôd,
teda nie všetky medzinárodné zmluvy - mali
mať v jednom variante záväznosť ústavných
zákonov. V druhom variante záväznosť zákonov
obyčajných. Touto koncepciou, ktorú navrhujeme
v tlači, ktorá je označená Dodatky
a zmeny, sme viac-menej urobili určitý kompromis
podľa vzoru, pretože je to v obdobnom znení aj
vo francúzskom ústavnom práve. Povedali sme,
že medzinárodné zmluvy, ktoré sa týkajú
medzinárodných práv a slobôd a ktoré
sú výlučne ratifikované a vyhlásené,
majú prednosť pred zákonom obyčajným,
nie pred zákonom ústavným. Ústavný
zákon je zákon najvyššej právnej
sily.
Ďalšia zmena - tým, že sme tam inkorporovali
toto ustanovenie § 2, došlo k posunu doterajších
paragrafov (doterajšie paragrafy 2, 3, 4 sa označujú
ako § 3, 4, 5, 6, 7).
Pokiaľ ide o § 3, resp. pôvodný §
2 tlače 392, došlo iba k prehodeniu odsekov, a to
z toho dôvodu, že sa domnievame, že z hľadiska
legislatívneho aj vecného odsek 1 má byť
ten, ktorý je uvedený v pôvodnom paragrafe
2 ako odsek 2 - z hľadiska systematiky.
K ďalšej zmene došlo v ustanovení §
5 bod 5 na strane 2 dodatkov. Ide v podstate o vypustenie a zrušenie
celého ústavného zákona č.
144/1968 Zb., o postavení národností v ČSFR.
Z akých dôvodov k tomu došlo? Keď si všimnete
pôvodný návrh - až na článok
5 odsek 2 súčasne platného ústavného
zákona 144/68 Zb. - bol zrušený celý.
Dospeli sme k záveru, že jednak novokoncipovaný
článok 1 môžeme inkorporovať do
hlavy tretej, ktorá sa týka práv národnostných
menšín a etnických skupín, konkrétne
do novooznačeného článku 25, kde sme
všestranný rozvoj inkorporovali, jednak - a to už
je viac-menej hľadisko legislatívne - technické
a taktiež ústavnoprávne - totiž pôvodný
článok 5, odsek 2 ústavného zákona
144/68 Zb. hovoril o právomoci orgánov republík
zriaďovať svoje ďalšie orgány, ktoré
riešia tieto problémy - jednak prijatím kompetenčného
zákona, ktorý sme prijali na minulej spoločnej
schôdzi. Táto skutočnosť jednoznačne
vyplýva konkrétne z článku II novoschváleného
ústavného zákona, tzn. že vzhľadom
na to, že celá hlava 7 ústavného zákona
144/68 Zb. rieši túto problematiku, tak ako z hľadiska
technického, ale najmä ústavného je
zbytočné ponechávať článok
5, odsek 2. Z tohto dôvodu sme si mohli dovoliť zrušiť
celý ústavný zákon č. 144/1968
Zb., o postavení národností v ČSFR.
Ako ďalšia zmena, ktorú sme urobili na poslednom
zasadnutí ústavnoprávnych výborov,
je v 6, kde pôvodný text sme označili ako
odsek 1 a odsek 2 sme vložili nový. Je to z praktického
dôvodu, ale aj z toho dôvodu, že existuje ešte
v súčasnom štáte orgán, ktorému
hovoríme prokuratúra.
Toto ustanovenie tam nebolo zakomponované. Právomoci,
ktoré sú v čl. 8, odst. 4, 5 a v čl.
12 odst. 2 by nemohli prislúchať prokuratúre,
zrušili by sme viac-menej pôsobnosť prokuratúry
v týchto veciach, čo nepovažujeme za možné,
aby sa tak okamžite s účinnosťou tohto
zákona stalo. Po termíne 31. 12. 1991 však
tieto práva prokurátorovi nebudú patriť.
Pokiaľ ide o samotnú Listinu základných
práv a slobôd, doplnili sme prvú odrážku,
v preambule uznávajú pôsobnosť neporušiteľnosti
práv a slobôd. Domnievali sme sa, že takto je
to presnejšie vyjadrené a vychádza to z koncepcie
ľudských práv a slobôd. V článku
2 sme urobili len gramatickú zmenu, pretože pôvodný
text hovoril, že sa nesmie viazať ani k ideológii,
ani k náboženskému vyznaniu.
Zmenu sme urobili v článku 3, odst. 2 Listiny, kde
sme rozšírili textáciu (textáciu odst.
2 považujeme za všeobecný princíp), takže
z pôvodných práv národnostných
a etnických menšín - pôvodne to bolo
v čl. 25, odst. 1. Súčasne je to označené
v čl. 24, odst. 1. Zmenou došlo iba k presunu textu.
Pôvodný článok 2 sme museli teda označiť
ako čl. 3. V čl. 3 sme sa domnievali, že v
odst. 3 by bolo vhodnejšie, aby sa akékoľvek
obmedzenia nahradili slovom zákonné. Ide teda o
obmedzenia, ktoré sú určené zákonom.
Tým, že sme vypustili článok 5, ktorý,
ešte raz zdôrazňujem, sme inkorporovali do uvádzacej
časti Listiny (§ 2), tým došlo k posunu
označení všetkých ďalších
článkov.
Významnú zmenu navrhujeme v pôvodnom čl.
7, teraz po prečíslovaní je to čl.
6, kde navrhujeme vypustiť v 2. odseku slová... prípady,
pokiaľ zákon vylučuje protiprávnosť
takého činu a doplniť o odst. 4, ktorý
tam je. Domnievame sa, že takto koncipované ustanovenie
čl. 6 odst. 4 je omnoho výstižnejšie a
presnejšie z hľadiska trestno-právneho a je výsledkom
toho, že sme vypustili slová... vyjmúc prípady
atď.
V článku 8, odst. 3, 4 a 5 sme urobili konkrétne
zmeny. Nahradili sme slovo sudca. Šlo o spresnenie práv,
ktoré budú priamo určené osobe, že
to bude sudca, ktorý bude danú osobu musieť
vypočuť.
Článok 9, odst. 2c, sme nahradili slovo havária.
Domnievali sme sa, že z hľadiska gramatického
je slovo nehoda omnoho výstižnejšie.
Ako ďalšia zmena je uvedená pod bodom 15 - právna
národnostných a etnických menšín.
Pokiaľ si všimnete, pôvodnú tlač
392 sme rozšírili - ale i technických menšín.
Článok 24 sme síce na jednej strane zúžili,
ako som už uviedol, odst. 1 sme inkorporovali do článku
3, odst. 2.
Zmena v článku 25, odst. 1 je vyvolaná tou
skutočnosťou, že sme zrušili celý
ústavný zákon č. 144/1968. Pôvodný
návrh tlače 392 - § 5, ktorý má
znieť: Čl. 1 atď. sme takisto inkorporovali do
článku 25, čím je to vyvážené
a práva sú uvedené v článku
25, odst. 1.
Došlo k spresneniu v článku 29 národnostné
menšiny. V čl. 26 odst. 3 sme vypustili slovo svoje,
pretože z hľadiska vecnosti je omnoho presnejšie,
keď text znie - občania, ktorí nemôžu
toto právo vykonávať, atď.
Čl. 31 - je to pôvodný návrh 392, čl.
32 sme upravili s ohľadom na pripomienky. Tým sme
v podstate vyhoveli i pripomienke Českej národnej
rady - každý má právo na ochranu zdravia,
na základe atď.
V čl. 32, odst. 4 sme riešili otázku bezplatnosti
a domnievame sa, že sme tým tento problém dostatočne
vyriešili.
Ďalšie zmeny, ktoré boli v článku
41 odst. 1 sú legislatívno-technického charakteru.
Vzhľadom na vypustenie článku 5 tu došlo
k posunu, tak sme museli robiť opravy u príslušných
článkov v článku 41, odst. 1. Zásadnú
zmenu sme urobili v článku 42, odst. 3, ktorý
je výkladový, a u tohto článku by
som sa ešte trochu zastavil. Prosím vás, ak
sa v texte uvádza slovo "každý",
rozumie sa tým jednak štátny príslušník
ČSFR, jednak cudzinec a jednak bezdomovec. Čiže
všetky tieto tri kategórie majú zabezpečené
chránené práva a slobody touto Listinou.
Pokiaľ v zákone hovoríme o pojme "občan",
rozumie sa tým štátny občan ČSFR.
A teraz sme do článku 42, odst. 3 uviedli "pokiaľ
doterajšie predpisy používajú pojem občan,
rozumie sa tým každý človek, pokiaľ
ide o základné práva a slobody, ktoré
Listina priznáva bez ohľadu na štátne
občianstvo. Pod pojmom "pokiaľ doterajšie
predpisy" je možno rozumieť... Všimnite si,
v Občianskom zákonníku je napr. ustanovenie,
že občan má právo na ochranu mena, cti,
osobnosti atď. V článku 10 tejto ústavnej
listiny je uvedené, že každý má
právo, aby bola zachovaná ľudská dôstojnosť
a okrem toho chránené jeho meno. To znamená,
keďže v Občianskom zákonníku sa
používa pojem "občan" a výkladom
cez tento článok 42, odst. 3 sa tým rozumie
každý človek bez ohľadu na štátne
občianstvo, že to môže byť aj bezdomovec.
Čiže toto právo, pokiaľ vyplýva
z tejto ústavnej listiny, majú všetci ľudia.
Článok 44 v podstate reaguje na vypustenie už
uvedeného článku 5, týkajúceho
sa medzinárodných listín. To je všetko,
čo sa týka dodatkov a zmien v tlači 392.
Ešte niektoré veci, ktoré vyplynuli z diskusie,
by som chcel objasniť. Jednou z najdiskutovanejších
otázok bola otázka dvojakého štátneho
občianstva. Pokiaľ si všimneme, uvodzovací
zákon v § 4 rieši tento problém. Súčasná
právna úprava rešpektuje, že pokiaľ
ide o jeden zo základných princípov federatívneho
usporiadania štátu a znakov federatívnosti,
je dvojaké štátne občianstvo. Toto dvojaké
štátne občianstvo vychádza z občianstva
republík. Samozrejme, z hľadiska medzinárodného
práva tu vystupuje navonok štátne občianstvo
ČSFR. V prípade, ak by sme mali len jedno štátne
občianstvo, išlo by buď o unitárny štát,
alebo určitú formu konfederácie, ale to by
bolo len štátne občianstvo toho štátu,
nie konfederácie ako celku. Súčasná
právna úprava akceptuje túto skutočnosť,
akceptuje to tým, že už v r. 1968 na Slovensku
bola vydaná pod číslom 206 úprava
štátneho občianstva Slovenskej republiky, taktiež
v roku 1969 pod číslom 39 bola vydaná úprava
Českej národnej rady o štátnom občianstve
Českej republiky. Neskoršie bola táto úprava
v Českej republike zmenená zákonným
opatrením predsedníctva Českej národnej
rady, ale len upravená. Čiže existujú
štátne občianstva republík. Súčasný
právny stav je taký, že existujú.
Vážené dámy, vážení
páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný
spravodajca Snemovne ľudu odporučil prijatie ústavného
zákona Listiny základných práv a slobôd,
tlač 392, v znení zmien a dodatkov, ktoré
vzídu na pléne. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Dubček: Ďakujem pánu
poslancovi Valkovi za spravodajskú správu. Ešte
by som sa chcel vrátiť k započatiu nášho
rokovania, pretože som si prekonzultoval a upresnil návrh
pána Senjuka. Odporúčam takýto text:
"Predbežná správa o práci komisie
na prešetrenie udalostí 17. novembra".
Chce sa k tomu niekto vyjadriť? Nechám o návrhu
hlasovať, a preto som požiadal poriadateľov, aby
zavolali tých, ktorí sú v kuloároch,
zvlášť v Snemovni ľudu.
Takže nechám o návrhu pána poslanca
Senjuka hlasovať. Najprv budú hlasovať poslanci
Snemovne národov a budú spolu hlasovať poslanci
zvolení v Českej i Slovenskej republike.
Kto je za návrh, ako som ho prečítal, nech
zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem. (Sto.) Sto.
Je niekto proti? (Šest.) Šesť.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Pět.) Pť.
Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu. Kto
je za predložený návrh, nech zdvihne ruku.
(Hlasuje se.) (Šedesát devět.) Šesťdesiatdevť.
Ďakujem.
Je niekto proti? (Osm.) Osem.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Jeden.) Jeden.
Ďakujem. Bod bol zaradený na program spoločného
zasadnutia Snemovne ľudu a Snemovne národov.
(Poznámka redakce: usnesení SL č. 139, SN
č. 139.)
Dovoľte ešte niekoľko upozornení. Prosím
pána Sokola, aby prečítal niektoré
oznámenia k práci poslaneckých klubov.
Místopředseda SN J. Sokol: Na žádost
některých poslaneckých klubů jsme
připravili takovýto seznam. Klub poslanců
OF se sejde ve 13.30 hodin v místnosti č. 209, pro
ostatní kluby jsou k dispozici tyto místnosti: pro
Klub poslanců VPN - sál Sněmovny národů,
pro Klub poslanců KSČ místnost X, pro Klub
poslanců KDU místnost č. 026, pro Klub poslanců
KDH v místnosti č. 534, Klub poslanců MORSL
v místnosti č. 105, Klub Slovenské národní
strany v místnosti č. 102 a Klub poslanců
ESWMK u zasedací síně Sněmovny národů.
Výbory hospodářské mají schůzi
11. ledna v 8.00 hodin v zasedací síni Sněmovny
lidu.
Předseda FS A. Dubček: Ešte by som chcel informovať
o tom, že teraz odporúčame tento postup. Ďalej
budeme pokračovať po prestávke v diskusii.
Navrhujeme uskutočniť prestávku tak, že
by trvala hodinu a pol, pol hodiny na obed a ostatnú časť
venovať práci klubov, pokiaľ vedúci predstavitelia
klubov uznajú za potrebné, aby vo svojich kluboch
prerokovali zmeny.
Po ukončení prestávky sa ako prvý
prihlásil do diskusie M. Čič a po ňom
sa pripraví poslanec Macháček. Začneme
o 14.30 hodín, prihlásených je 16 diskutujúcich.
(Jednání přerušeno v 13.05 hodin.)
(Jednání opět zahájeno ve 14.48 hodin.)
(Řízení schůze převzal první
místopředseda FS Z. Jičínský.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Vážení
kolegové, jako první v diskusi bude vystupovat předseda
ústavně právního výboru Sněmovny
lidu poslanec Čič. Diskusních příspěvků
už je velmi mnoho, snažme se jednat spěšně.
V zastoupení předsedy Slovenské národní
rady vám sděluji, že o přestávce,
která bude v přiměřené době,
t.j. kolem 18.00 hodin, jste zváni na slíbené
autentické halušky.
Prosím, abychom postupovali věcně, ztratili
jsme dost času, nejednáme podle předpokládaných
časových termínů, nicméně
začínáme. Poslanec Čič má
slovo. Připraví se poslanec Michálek. Ještě
jednou prosím kolegy, aby nerušili toto jednání,
které se týká jednoho z nejdůležitějších
zákonů, které budeme projednávat a
předpokládám i schvalovat.
Poslanec SL M. Čič: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené Federálne zhromaždenie,
o ľudských právach a slobodách je možno
hovoriť a ústavne ich vyjadriť z najrozmanitejších
pozícií. O ľudských právach a
človeku je mnoho teórií a dovolím
si povedať, že intenzívne sa hlásia predovšetkým
teórie o človeku ako bytosti transcendencie. Táto
filozofická podstata zaujíma významné
miesto v rôznych učeniach a myslím, že
v mnohom smere nájdeme viac stránok tohoto učenia
i v predloženej Listine o ľudských právach
a slobodách. Nech však pristupujeme k týmto
otázkam z akejkoľvek pozície, jedno je nadčasové,
azda aj univerzálne. Človek sa nemôže
oslobodiť a zbaviť premnohých závislostí
tohoto sveta, od závislostí fyzikálnych,
biologických, historických a sociálnych.
Ako je možné hovoriť o slobodách a právach
človeka? Jednoducho povedané - vždy v kontexte
so životnými okolnosťami a determinantmi, ktoré
určujú charakter spoločnosti, predovšetkým
jeho politického systému. Preto bolo venované
toľko úsilia i zo strany vlády, Federálneho
zhromaždenia i ostatných zákonodarných
orgánov, aby došlo ku kvalitatívnym zmenám
tých zákonov, ktoré menia podstatu politického
systému.
Iste sme všetci vzdialení tomu, aby sme človeka
v jeho zrodení, živote, konaní, zodpovednosti
i smrti videli ako absolútnu veličinu. Azda však
predsa a len v jeho smrti.
I keď je slobodný, podlieha zákonitostiam,
nevyhnuteľnostiam, nedisponuje sám sebou tak, ako
by napokon vždy, alebo niekedy chcel. Ale je nepochybné,
že má vždy a za každých okolností
také slobody a práva, ktoré inému
tvorovi neprináležia. A preto nikto mu ich nemôže
nad nevyhnutnú mieru obmedzovať a tobôž
scudzovať alebo pošliapávať.
Mali by sme dnes prijať ústavný dokument, ktorý
očakáva každý človek, občan,
túžiaci po vnútornej slobode, prirodzených
právach a istotách garantovaných ústavou
a inými prostriedkami ich ochrany. Dovoľte niekoľko
poznámok k právnym aspektom návrhu ústavného
zákona.