Domnívám se, že situaci u nás pomůže
zlepšit uskutečnění očekávaných
opatření, jako je zřízení Ústavního
soudu či zavedení správního soudnictví.
V této souvislosti je možné zvážiti
vytvoření jakési obdoby instituce parlamentního
ombudsmana, která se osvědčila v některých
demokratických zemích západní Evropy.
V zájmu větší svobody každého
jednotlivce, což je naším prioritním cílem,
je více než užitečné poskytnout
každému volnost výběru mezi různými
mechanismy vnitřními, regionálními
či universálními. Nesporný je také
politický význam účasti v mechanismech
jak v Radě Evropy, tak i mezinárodních paktů.
Dovolte mi na závěr, abych vyjádřil
přesvědčení, že mechanismus kontroly
podle Opčního protokolu či článku
41 paktu zvyšuje standart ochrany lidských práv
a důstojnosti lidské osobnosti. To je také
současným prioritním cílem politiky
federální vlády jak na vnitrostátní,
tak i na mezinárodní úrovni. Tuto skutečnost
prokazuje mimo jiné také celá řada
vám dobře známých zákonů
a novel přijatých v dané oblasti v průběhu
letošního roku. Vzhledem k výše uvedenému
doporučuji, aby Federální shromáždění
vyslovilo s předloženými návrhy souhlas.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánovi ministrovi. Vládny návrh
prerokovali ústavno právne a zahraničně
výbory oboch snemovní. Prosím teraz pána
poslanca Františka Magyara, aby predniesol spoločnú
spravodajskú správu výborov Snemovne ľúdu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
F. Magyar: Vážený pan predseda, dámy
a páni, podľa článku 36 ods. 3 ústavného
zákona č. 143/1968 Zb., o československej
federácii, v znení neskorších zákonov,
jednou z druhu medzinárodných dohôd, které
vyžadujú súhlas Federálneho zhromaždenia,
sú medzinárodné zmluvy politickej povahy.
Opčný protokol k medzinárodnému paktu
o občianskych a politických právach takýmto
medzinárodným dokumentom nesporne je, čo
ostatne vyplýva aj zjeho samostatnéno názvu.
Pristúpenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky k tomuto protokolu umožní, aby sa jednotlivec
mohol sťážovať Výboru pre ľudské
práva na to, že sa stal obeťou porušenia
niektorého z práv stanovených v medzinárodnom
pakte o občianskycb a politických právach.Právne
záruky výkonu občianskych a politických
práv sa tak významne posília, pretože
presiahnu vnútroštátny rámec.
Podmienkou pre takýto úkon jednotlivca je márne
vyčerpanie všetkých vnútroštátnych
prostriedkov k uspokojeniu dotyčného prava. Aby
medzinárodne právna inštitúcia nebola
neúmerne preťažovaná, je žiadúce,
aby právne prostriedky vnútrošiátne
boli dostatočné, pokial ide o ich rozsah a možnosti
reálneho uplatnenia. Z tohoto hľadiska by bolo nanajvýš
potrebné posilniť pravne záruky proti nespravodlivostiam
v správnom konaní a rozhodovaní, a to predovšetkým
zavedením správneho súdnictva.
Za ďalší nedostatok nášho právneho
poriadku v tomto smere považujeme zastaralú úpravu
vybavovania sťažností občanov. Naprosto
nevyhovujúca vládna vyhláška č.
l50/l958 Ú.l., by podľá môjho názoru
mohla byť čo najskór nahradená moderným
právnym predpisom, samozrejme zákonnej povahy.
Predchádzajúci režim sa bránil pristúpiť
k opčnému protokolu z dóvodov, které
asi nie je treba vysvetlovať. Terajšie demokratické
prostredie a vytvorenie právneho štátu si však
naopak pristúpenie k opčnému protokolu vyžaduje.
Zo spoločnej správy výborov Českej
národnej rady a zo správ výboru ústavno
právneho, výboru pre národnosti, etnické
skupiny a ľudské práva Slovenskej národnej
rady vyplýva, že výbory národných
rád k vládnemu návrhu vyjadrili kladné
stanovisko. Ústavno právny výbor Snemovne
ľudu a zahraničný výbor Snemovne ľudu
tiež s vládnym návrhom vyslovili súhlas.
Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne
ľudu preto doporučujem, aby Federálne zhromaždenie
vyslovilo súhlas s pristúpením Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky k Opčnému
protokolu Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach a s vyhlásením
podľa článku 41 tohto paktu.
Ako spravodajca by som vás ešte upozornil, že
ide o dokument, ktorý máme právo schváliť
alebo neschváliť, ale nemáme právo pozmeniť.
Prosím vás dopredu, aby ste sa nepokúšali
podávať nejaké pozmeňovacie návrhy.
Ústavno právne výbory a zahraničné
výbory odporúčajú, aby ste tento dóležitý
dokument schválili.
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem. A teraz má slovo pán poslanec Lubomír
Lédl, ako spoločný spravodajca výborov
Snemovne narodov.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
L. Lédl: Vážený pane předsedo,
vážený pane předsedající,
vážení kolegové, vážené
kolegyně, většina věcí byla řečena,
chtěl bych jen zdůraznit, že jde o usnesení
velice krátké. Domnívám se, že
je velmi významné. Tím, že stát
dává souhlas a souhlasí s přístupem
k protokolu a vlastně s nepřímou ingerencí
Výboru pro lidská práva do své kompetence,
dává zřetelně najevo, že otázka
dodržování lidských práv je jedním
z důležitých principů jeho politiky.
Tato skutečnost je velmi významná i z hlediska
zahraničně politického, zejména v
současném období co se týče
našeho vztahu k Radě Evropy.
Současně se domnívám, že přistoupení
nebo schválení tohoto schvalovacího usnesení
si nevyžádá žádné mimořádné
změny v československém právní
řádu.
Oba zahraniční výbory - jak Sněmovny
národů, tak Sněmovny lidu - když tuto
otázku projednávaly, upozornily v této souvislosti
(obdobně, jak už zde bylo řečeno) na
nezbytnost dořešení otázky vnitrostátních
mechanismů ochrany lidských práv, jejichž
využití by mělo předcházet tomu,
aby se konkrétní občan mohl obrátit
na Výbor pro lidská práva v Ženevě.
Jedná se především o instituty ústavního
a správního soudnictví a v současné
době se vytvářejí podmínky,
aby tyto otázky byly v poměrně krátké
době vyřešeny.
O tom, že nelze podávat pozměňovací
návrhy, hovořil můj předřečník.
Chtěl bych jen zdůraznit, že toto usnesení
má 2 části. Obě jsou stejně
významné, přestože na první pohled
to může vypadat tak, že úvod je vlastně
úvodem jen k deklaraci. Tolik k obsahu.
Obdobně jako ve Sněmovně lidu, i ve Sněmovně
národů projednávaly tento návrh výbory
ústavně právní a zahraniční,
který byl gesčním. Oba tyto výbory
jednomyslně doporučují návrh ke schválení,
jak je předložen vládou. I já - stejně
jako kolega Magyar - doporučuji Federálnímu
shromáždění, aby vládní
návrh schválilo, jak je předložen. Děkuji.
Předsedající předseda SN. M. Šútovec:
Ďakujem. Žiadne písomné prihlášky
do rozpravy nemám. Pýtam sa, či si niekto
praje vystúpiť v rozprave k tejto problematike. (Nikdo
se nehlásil.) Nie je tomu tak.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Vyzývam
poslancov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých
priestoroch, aby sa dostavili do snemovne, budeme schvaľovať
uznesenie o pristúpení k Opčnému protokolu.
Volám poslancov, ktorí nie sú v snemovni,
aby sa dostavili do lavíc, aby sme mohli hlasovať.
V tejto chvíli sú obidve snemovne uznášania
schopné. Budeme hlasovať o návrhu schvaľovacieho
uznesenia, který je uvedený v parlamentnej tlači
číslo 279 a ktorý znie takto: Federálne
zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky súhlasí s prístupom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky k Opčnému
protokolu k Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach prijatého v New Yorku
16. decembra 1966 a s učinením nasledujúceho
vyhlásenia: Česká a Slovenská Federatívna
Republika vyhlasuje v súlade s článkom 41
Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach, že uznáva príslušnosť
Výboru pro ľudské práva, vytvoreného
na základe článku 28 Paktu, prijímať
a posudzovať oznámenia jedného štátu,
ktorý je jeho zmluvnou stranou o to, že iný
štát, ktorý je jeho zmluvnou stranou neplní
svoje závázky podľa tohto paktu.
O tomto texte budeme hlasovať. Najskór bude hlasovať
Snemovňa ľudu. Pýtam sa poslancov, kto súhlasí
s takto formulovaným uznesením nech zdvihne ruku
a stlačí tlačítko! (Osmdesát
devět.)
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
V Snemovni ľudu bol návrh schválený
jednohlasne.
Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne národov.
Pýtam sa poslancov Snemovne národov, kto súhlasí
s textom, ako som prečítal, nech zdvihne ruku a
stlačí tlačítko! (Osmdesát
jedna.)
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Konštatujem, že aj Snemovňa národov návrh
schválila.
Vzhľadom na súhlasné uznesenia oboch snemovní
konštatujem, že Federálne Zhromaždenie Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky súhlasí
s prístupom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky k Opčnému protokolu k Medzinárodnému
paktu o občianskych a politických právach
prijatom v New Yorku 16. decembra 1966 a s učinením
vyhlásenia, ktoré som tu prečítal.
Ďakujem. (Potlesk.)
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 85, SL
č. 132, SN č. 132.)
Teraz máme na programe dokončenie rozpravy a prijatie
4
Uznesenia k návrhu zákona o strategickom plánovaní.
Ako viete, táto záležitosť bola rozpracovaná
na predchádzajúcom zasadnutí. Schôdzu
vtedy viedol podpredseda FZ J. Stank. Odporúčam,
aby schôdzu v tomto bode viedol on. Dávam mu slovo.
(Řízení schůze převzal místopředseda
FS J. Stank)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Vážené Federálne zhromaždenie,
budeme pokračovať v prerokúvaní zákona
o strategickom plánovaní. Dovoľte mi, aby som
medzi nami privítal predsedu federálnej vlády
pána Dr. Čalfu a ministra pre strategické
plánovanie pána Hoffmanna. Spravodajcovia sú
tiež pripravení na svojich miestach. Pripomínam,
že spravodajcom za Snemovňu ľudu je poslanec
Bakšay a za Snemovňu národov poslanec Kulan.
Naša rozprava bola prakticky skončená, aj keď
sú ešte ďálšie požiadavky na
vystúpenie v tejto rozprave. Traja poslanci podali pozmeňovacie
návrhy k tomuto zákonu. Bol to poslanec Kincl, Mlynárik
a poslanec Němec. Prerušili sme rokovanie o tomto
bode preto, lebo sme chceli podrobne vysvetliť stanovisko
vlády.
Prosím pána predsedu vlády, alebo ministra
Hoffmanna, aby k tejto záležitosti vystúpili
ako prví. Slovo má predseda vlády M. Čalfa.
Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, dohodli sme sa tak, že ja by som k tomu
povedal pár slov na úvod a pokiaľ by bolo treba
detailnejšie rozpracovanie otázok, príp. odpovedí
na otázky, že by pokračoval minister Hoffmann.
Chcem k tomu povedať tolko, že návrh pripravila
skupina poslancov Federálneho zhromaždenia. K návrhu
sa vyjadrila federálna vláda. Federálna vláda
sa vyjadrila k tomuto návrhu pozitívne, mala niekolko
pripomienok, ktoré boli skór legislatívno-technického
charakteru ako vecného.
Federálna vláda vo svojom stanovisku vychádzala
z toho, že v ústavnom zákone o čs. federácii
je obsiahnutý článok 10. V tomto článku
10 sa ráta s určitou oblasťou, ktorá
patrí štátu, a teda ktorá patrí
do pósobnosti niektorého federálneho ústredného
orgánu. Je to oblasť hospodárskej stratégie.
V rámci tejto hospodarskej stratégie do pôsobnosti
federácie patrí tvorba tejto stratégie a
koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja, vrátane
zapojenia do medzinarodných zoskupení. Federacii
patrí stanovenie nástrojov na presadzovanie tejto
stratégie.
V rámci hospodárskej stratégie patrí
do pósobnosti federácie štrukturálna
koncepcia federálneho významu a zákonná
úprava strategického plánovania. Na naplnenie
týchto ustanovení ústavného zákona
o čs. federácii, ktoré boli schválené
pred týždňom týmto Federálnym
zhromaždením je pripravený návrh.
Federálna vláda vychádza z toho, a potvrdil
jej to aj záujem podnikateľov, že je potrebné,
aby pre rozvoj československého hospodárstva
bola k dispozícii akási komplexná úvaha,
ktorým smerom sa toto hospodárstvo bude uberať,
ako sa majú stanoviť kroky na jej presadzovanie, aká
forma zapojenia do medzinárodných zoskupení
vo forme postupu Československa v zabranično-obchodnej
politike, vo forme stanovenia zásadných úverových,
daňových a iných systémov, aby sa
táto stratégia presadila.
Takéto stratégie vypracováva každý rozvinutý priemyslový štát na svete, rozpracováva ich v róznych horizontoch a slúži ako dobrá pomôcka hlavne pro podnikateľskú sféru pre naše organizácie a, pochopiteľne, slúži aj ako určitá pomôcka pre stanovovanie nástrojov príslušnými štátnymi orgánmi.
Upozorňujem na to, že túto stratégiu
ako zameranie vývoja štátu schvaľuje Federálne
zhromaždenie ako najvyšší zastupiteľský
zbor, ďálej aj republiky a je to vlastne záväzný
vývoj nášho štátu pre obdobie,
ktoré presahuje obdobie blízkeho horizontu.
Vo federalnej vláde, domnievam sa, že nieje treba
menit naše stanovisko. Ide o dokument, který je potrebný.
Navrhnutá norma vlastne normuje, ako sa tento dokument
spracováva, pre koho je záväzny. Bez takého
návrhu zákona by právne prostredie, ktoré
je v Československu, nebolo kompletné. Za federálnu
vládu teda odporúčam, aby sa tento návrh
zákona po posúdení vo výboroch a po
prijatí pripomienok prijal. Potrebujeme tento zákon.
Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem predsedovi vlády. Prosím
pána ministra Hoffmanna.
Minister pro strategické plánování
ČSFR P. Hoffmann: Vážený pán
predsedajúci, vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci, pán predseda
federálnej vlády už v základných
črtách povedal, prečo považujeme schválenie
tohto zákona za potrebné, aký zásadný
zmysel mu pripisujeme. Chcel by som pripomenúť, že
sme pripravili tento zákon ešte v období vlády
národného porozumenia. Vychádzali sme pritom
z toho, že moderné strategické plánovanie,
konzistentné s logikou fungovania trhovej ekonomiky musí
v nadchádzajúcom prechodnom období plniť
nezastupiteľnú úlohu predovšetkým
v troch hlavnýcb smeroch:
1) Pri strážení záujmov a potrieb zviazaných
s vytváraním predpokladov dlhodobej spoločenskej
prosperity, ktoré sa prechodne dostanú na perifériu
pozornosti podnikov, ale aj niektorých výkonných
hospodárskych rezortov. To sa týka predovšetkým
vedy, výskumu, školstva, vzdelavania, vedecko- technického
rozvoja.
2) Pri vytváraní základnej koncepčnej
platformy pre dosiahnutie "akčného" konsenzu
vlády s odbormi, podnikateľmi a ďálšími
záujmovými skupinami obyvateľstva.
3) Pri vnútornej harmonizácii celkovej vládnej
politiky cestou sústavnej konfrontácie jej základných
prvkov a navrhovania opatrení smerujúcich k ich
vecnej a časovej previazanosti.
Chcem v tejto súvislosti upozorniť opäť
na to, čo už čiastočne povedal pán
predseda vlády, že predvídanie možných
problémových situácií, ich rizík
a príležitosti, nachádzanie nádejných
spósobov ich zvládania nevyhnutne potrebuje nielen
štátna výkonná moc pre konštituovanie
svojej politiky, ale aj všetky ďalšie zložky
ekonomiky a spoločnosti. Môžem uviesť celkom
konkrétny príklad. Včera sme sedeli na Rade
hospodárskej a sociálnej dohody a jednou zo stále
opakovaných požiadaviek ako podnikateľov, tak
i odborov bola práve ucelená predstava vlády
o tom, akú dlhodobú stratégiu chce sledovať,
aké má predstavy o riešení základných
koncepčných otázok, ako chce k nim pristupovať,
ako ich chce zvládať. Nestačia im parciálne,
jednotlivé pohľády a zámery, ale snažia
sa dostať celistvý obraz o koncepciách, o celkových
strategických zámeroch vlády.
V tomto chápaní modernom a konzistentnom s trhovou
ekonomikou - bude vláda musieť strategicky plánovať,
aj keby návrh tohto zákona nebol schválený.
Inak by nemohla úspešne zvládať úlohy,
které jej tento parlament zveril. Ide teraz o to, či
túto činnosť budú uskutočňovať
vo fragmentálnej podobe len jednotlivé centrálne
orgány - každy podľa svojich hľádísk
a potrieb, alebo či v súlade s koncepciou navrhovanébo
zákona sa bude strategické plánovanie uskutočňovať
celostne, pri rešpektovaní všetkých podstatnych
súvislostí zabezpečujúcich konzistentnosť
strategických zámerov a odporúčaní.
Myslím, že nie je zanedbateľné, že
novela ústavného zákona č. 143, ktorú
ste minulý týdždeň schválili,
výrazne posúva funkčné postavenie
federácie z polohy výkonnej či realizačnej
do polohy koncepčne strategickej. Podľa môjho
názoru by bolo nezmyselné, keby sa federácia
bezdôvodne vzdala jedného zo základných
nástrojov, pomocou ktorého bude svoje nové
postavenie v celoštátnom merítku prakticky
uplatňovať a potvrdzovať.
Vážené pani poslankyne, vážení
páni poslanci, mám určitú výhodu
vtom, že som sa nemohol zúčastniť vzhľadom
na svoju neprítomnosť v Česko- Siovensku prvej
diskusie o predloženom návrhu zákona, ktorá
sa uskutočnila na vašom predchádzajúcom
zasadnutí. Pri určitom časovom odstupe a
v súhrnnom pohľade vystupuje zreteľne do popredia
fakt, že časť diskutujúcich - či
už vedome alebo nevedome - posunula posudzovanú otázku
do zavádzajúcej polohy tým, že apriorne
postavila proti sebe do akéhosi polárneho protikladu
strategické plánovanie a trhovú ekonomiku,
celkovú hospodársku stratégiu a ekonomickú
reformu. Ide bezpochyby o nepochopenie ducha a litery navrhovaného
zákona. Pri posudzovaní budúcich pripomienok
a situácie pracuje strategické plánovanie
s bežným inštrumentáriom modernej prognostiky
a cesty zvládania týchto situácií
zakladá jednoznačne na princípoch fungovania
trhovej ekonomiky, na chovaní a reakciách trhových
subjektov. Pokial ide o týmto spôsobom vypracovanú
konkrétnu stratégiu, nijak nealternuje prijatý
scenár ekonomickej reformy. Naopak. Zasadzuje ho do reálne
očakávaných sociálne ekonomických
podmienok, hľadá najvýhodnejšie cesty
jeho urýchleného uskutočňovania pri
minimalizácii hospodárskych rizík a sociálnych
otrasov.