Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Poslanec Sokol se hlásí
k faktické připomínce.
Místopředseda SN J. Sokol: Vážení
přátelé, předseda české
vlády pan Petr Pithart mne požádal, abych zde
přečetl tuto zprávu: "Ministerstva průmyslu
České republiky a Slovenské republiky se
dohodla, že zachovají jednotnou funkci ropovodu založením
jednotné nadnárodní akciové společnosti.
Jejími zakladateli budou obě ministerstva průmyslu".
(Potlesk.)
Poslanec SL M. Kováč: Vážený
pán predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, vážení
poslanci. Skôr než vyslovím niekoľko myšlienok
k meritu veci, chcem povedať niečo k takému
sprievodnému javu riešenia kompetencií, akým
je dramatizácia celého problému. Cítim
povinnosť vyjadriť sa k tomu, lebo ako člen vlády
Slovenskej republiky som sa zúčastnil viacerých
rokovaní nielen s českou vládou, ale i s
predstaviteľmi federálnej vlády a nakoniec
i rokovania troch vlád v Hrzánskom paláci.
Preto okrem sprostredkovaných informácií
mám i osobné poznatky a skúsenosti.
Pokiaľ to nie je dostatočne známe, chcem i
pred vami znovu potvrdiť, že rokovania slovenskej vlády
s českou vládou neboli nikdy dramatické.
Nikdy nevyznela z našej strany dramaticky ani nasledujúca
informácia, alebo komuniké o takýchto rokovaniach.
Prvá vážnejšia dramatizácia vzišla
z prerokúvania dohodnutého návrhu kompetenčného
zákona vo federálnej vláde, a to z oznámenia,
že federálna vláda má podstatné
výhrady k textu, ktorý predtým bol dohodnutý
na úrovni troch predsedov vlád v Hrzánskom
paláci.
Na dramatizáciu sa využili i požiadavky slovenskej
strany vznášané pri rokovaniach o ropovode,
plynovode, rozpočtoch atď. Sprievodným javom
týchto rokovaní bol známy útok pána
poslanca Dlouhého na členov slovenskej vlády.
Žiaľbohu, k predposlednej vážnejšej
dramatizácii prispel i predseda českej vlády
pán Pithart svojím vystúpením v televízii
8. 12. 1990 a dramatickým oznámením úvah
členov slovenskej vlády o možnom postupe slovenskej
strany v prípade, keď Federálne zhromaždenie
neschváli návrh kompetenčného zákona
vôbec, alebo ho schváli s podstatnejšími
zmenami. Musíme potvrdiť, že k tomu došlo
napriek dohode oboch predsedov vlád, že nebudú
poskytovať informácie verejnosti o detailoch rokovania,
ale že vyvinú maximálne úsilie v rokovaniach
v poslaneckých kluboch na obhájenie dohodnutého
textu kompetenčného zákona.
Vážené poslankyne a poslanci, dovoľte
mi, aby som sa vám zveril s tým, ako sme my, t.j.
členovia slovenskej vlády, vnímali a pociťovali
umelo vyvolávanú a rozvíjanú dramatizáciu
okolo kompetenčného zákona. Ak sa máme
lepšie chápať a na tom základe nachádzať
obojstranne prijateľné dohody, je nevyhnutné,
aby ste poznali naše pocity. Ja osobne, i mnoho ďalších
kolegov zo slovenskej vlády sme to brali ako pokus očierniť
nás pred našou i svetovou verejnosťou, predstaviť
nás ako rozbíjačov Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a na tom základe nás
zastrašiť a pribrzdiť v úsiliu o riešenie
rozdelenia kompetencií medzi federálnymi a republikovými
orgánmi.
K tomuto cieľu sa využívajú výčitky
na našu adresu, že svet nás sleduje, že
slovenská vláda svojím postupom znemožňuje
získať potrebné pôžičky zo
zahraničia, že brzdíme prechod k trhovému
mechanizmu apod.
V nás, ktorí si uvedomujeme, že sme menej početní
a ekonomickým potenciálom slabší, viedol
takýto postup zo strany predstaviteľov federálnych
orgánov k oslabovaniu vzájomnej dôvery a k
ďalšiemu prehlbovaniu pocitu krivdy. Nezostávalo
nám nič iné, než razantne a energicky
sa brániť a znovu takáto reakcia z našej
strany sa zneužívala k ďalšej eskalácii
celého problému.
Dovoľte mi, vážené poslankyne, vážení
poslanci, aby som vyjadril názor, že skutočná
dramatičnosť nespočíva v tom, že
menej početný a slabší príslušník
našej federácie sa dožaduje rovnakých
možností a šanci ako jeho silnejší
partner, že sa dožaduje toho, aby jeho republikové
orgány boli jeho plnohodnotnými orgánmi,
aby pre riešenie vnútorných záležitostí
občianskeho a hospodárskeho života mal len
jednu vládu, a to vládu sídliacu na jeho
územiu, aby bol sám pánom vo vlastnom dome,
ale v tom, že o to musí prosiť a bojovať
namiesto toho, aby sa mu to ponúklo po páde totalitného
režimu, ako prvý viditeľný plod našej
demokracie.
Podľa pravdy treba povedať, že takéto pocity
nevyplynuli z nášho rokovania s českou vládou,
ale žiaľbohu, s vládou federálnou.
Naši občania, stúpenci federatívneho
usporiadania nášho spoločného štátu,
chcú byť hrdí nielen na svoje republikové
orgány, ale i na orgány federálne, ktoré
majú nezastupiteľné miesto v presadzovaní
a obhajobe záujmov občanov Českej i Slovenskej
republiky vo vzťahu k zahraničiu, a teda na medzinárodnom
poli pri obrane našej spoločnej vlasti, pri zabezpečovaní
mieru a vytváraní predpokladov pre náš
vstup do Európy a vôbec do civilizovaného
spoločenstva národov a nakoniec aj pri integrácii
oboch našich ekonomík, najmä prostredníctvom
jednej meny a jednotnej emisnej politiky.
Prosím vás, vážené poslankyne
a vážení poslanci, aby ste sa vážne
zamysleli nad tým, v čom skutočne spočíva
dramatickosť súčasných dní, kto
a čo je ich skutočným podnecovateľom.
A teraz mi dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok
k meritu veci. Nikto z nás nepochybuje o tom, že existujúci
model štátoprávneho usporiadania bol šitý
na potreby totalitného režimu a nemôže
preto poslúžiť potrebám rozvoja našej
mladej a ešte stále krehkej demokracie. Bolo a je
preto nevyhnutné tento model zlikvidovať a nahradiť
ho demokratickým modelom. Musí to byť model,
ktorý poskytuje takmer rovnaké možnosti a šance
občanom oboch republík, a to za situácie,
keď početnosť občanov v jednotlivých
republikách je rozdielna, za situácie, keď
partneri nie sú rovnako silní, a pod.
Ako vieme, unitárny štát neposkytoval občanom
Slovenska rovnaké možnosti podieľať sa na
riadení a ovplyvňovaní podmienok života
a rozvoja jeho jednotlivých oblastí ako príslušníkom
českého národa. Pokusy o obnovu iných
modifikácií unitárneho štátu
sú pre terajšiu politickú reprezentáciu
Slovenska neprijateľné. Pripomeniem, že mnoho
občanov Slovenska dodnes nezabudlo, že v podmienkach
unitárneho štátu po voľbách v roku
1946 bola Slovensku vnútená vláda podľa
výsledkov volieb v Čechách a nie podľa
výsledkov volieb na Slovensku.
Vyskúšali sme tiež federatívne usporiadanie
so silnými kompetenciami federálnych orgánov
a slabými či malými kompetenciami republikových
orgánov. I keď vezmeme do úvahy totalitný
protidemokratický charakter režimu, v rámci
ktorého tento model fungoval, i tak sa ukázalo,
že ani tento model neposkytuje fakticky rovnaké možnosti
a šance občanom Slovenskej republiky.
Bránime sa preto pokusom predkladať nám rôzne
modifikácie tohto modelu pri zachovaní silných
federálnych kompetencií smerom dovnútra života
v jednotlivých republikách. Deje sa to napríklad
pod zámienkou, že je potrebné v tom i onom
prípade odborné riešenie či racionálna
úvaha, pod zámienkou nutnosti akýchsi federálnych
sietí ako dôležitej podmienky technického
spojenia územia Slovenskej republiky s územím
Českej republiky. Sme povinní hľadať taký
model federatívneho usporiadania, ktorý dáva
rovnaké možnosti a šance občanom oboch
republík. Je to model, pri ktorom republikové orgány
sú vybavené takými kompetenciami, aby mohli
niesť komplexnú a nedeliteľnú zodpovednosť
za vnútorný život vo svojich republikách.
Zjednodušene môžeme nazvať taký model
ako decentralistický model federácie. Tento model
približuje vládu bližšie k občanom
nielen v Českej republike, ale i v Slovenskej republike
a keby sa sídla federálnych inštitúcií
zriaďovali nielen v Prahe, ale i v Brne a v Bratislave, dostávali
by väčšie šance podieľať sa na
výkone federálnych funkcií nielen Pražáci,
ale i občania Moravy a Slovenska.
Návrh, ktorý bol predložený tomuto zhromaždeniu
Slovenskou národnou radou, nie je totožný s
plne decentralizovaným modelom, ale je pre slovenskú
stranu prijateľným kompromisom. Pokusy meniť
ho v prospech federálnych kompetencií a na úkor
republikových kompetencií vo veciach, kde sú
federálne orgány zastupiteľné republikovými,
chápeme ako pokusy ďalej znevýhodňovať
postavenie menej početného a slabšieho partnera
v našej federácii, to je Slovenskej republiky. Preto
sme na návrhy takýchto zmien citliví a bránime
sa im. Všetci, ktorí si myslia, že sila a pevnosť
nášho federatívneho štátu spočíva
v podriadení a kontrole republikových orgánov
orgánom federácie, sa hlboko mýli. Taká
rovnica platila v podmienkach totalitného režimu a
je neúčinná v podmienkach demokracie. Sila
a pevnosť nášho spolužitia v spoločnom
štáte spočíva v hĺbke presvedčenia
väčšiny našich občanov a ich politických
reprezentácií, že jeho usporiadanie je rovnako
užitočné pre občanov Českej a
Slovenskej republiky, že poskytuje rovnaké možnosti
a šance tým, ktorí žijú na západe
i východe našej krajiny, v Prahe, Brne, Bratislave
i v Košiciach a iných miestach našej republiky.
V rovnosti a partnerstve a nie v nadvláde jedných
nad druhými je skutočná neotrasiteľnosť
českej a slovenskej vzájomnosti a stability nášho
federatívneho usporiadania.
Súčasťou volebných programov koaličních
strán a hnutí na Slovensku bol a zostáva
decentralistický federálny model štátoprávneho
usporiadania. Vláda Slovenskej republiky je povinná
taký model presadiť, ak nemá stratiť dôveru
svojich voličov. Preto sa s takou vehemenciou snažíme
o jeho akceptovanie i druhou stranou.
Pred záverom dovoľte, aby som povedal niekoľko
poznámok k predloženým pozmeňovacím
návrhom. Prvú poznámku chcem venovať
otázke striedania guvernéra Štátnej
banky. Predovšetkým chcem vysvetliť, že
to nebol návrh slovenskej strany. Slovenská strana
navrhovala, aby Štátna banka československá
bola riadená bankovou radou pri paritnom zastúpení
občanov Českej republiky a Slovenskej republiky.
Vôbec sme nekládli požiadavku na nejaké
striedanie guvernérov. S týmto návrhom prišiel
pán minister Klaus a my v záujme dohody sme tento
návrh akceptovali. (Potlesk.)
Teraz k samotnému princípu striedania. Nikto tu
nehovorí o národnosti, hovoríme o striedaní
občana Slovenskej republiky a občana Českej
republiky. Prečo hovoríme o tomto? Určite
v našom štáte je mnoho funkcií, tisíce
a desaťitisíce, pri ktorých vôbec nezáleží,
kto je na čele, toho - ktorého podniku, tej - ktorej
organizácie. A je správne, aby na čele takých
desaťtisícov organizácií a jednotiek
boli tí najlepší. Avšak hovoríme
tu v rovine politickej. Federálny menový systém
je systém v podmienkach trhového mechanizmu veľmi
významný pre ekonomiku obidvoch republík.
Pri rozhodovaní v tomto systéme musí byť
rovnováha záujmov oboch republík a táto
rovnováha vyžaduje paritné zastupovanie v bankovej
rade. Avšak generálnymi riaditeľami, to je výkonnými
riaditeľami, pochopiteľne budú ti najlepší,
ktorých táto republika má, bez ohľadu
na to, či sú občanmi Slovenskej republiky
alebo Českej republiky. Pripomínam, že sme
nenavrhovali a preto kategoricky netrváme na požiadavke
rotácie, ale trvali sme na požiadavke paritného
zastupovanie. Ak sa ale navrhuje zmena proti výsledkom
dohody, potom chceme dodržiať slovo a prosím
všetkých, ktorí žiadajú zmenu,
aby nám umožnili toto slovo dodržet, pretože
my sme ho dali pri rokovaniach s pánom ministrom Klausom.
Pokiaľ ide o otázku dôvery, myslím, že
mnoho z návrhov, ktoré tu boli prednesené,
vyplýva práve z nedostatku dôvery. Vystupovanie
viacerých poslancov, ktorých si inak veľmi
vážim, ktorí tu jednoznačne prezentovali,
že ak prijímajú nejaký model federácie,
tak len ako nutné zlo, ale nie ako nevyhnutnú formu
existencie a spolužitia našich dvoch národov
je znepokojivé. Práve také vystúpenia
pod rúškou odbornosti vnášajú do
reprezentácie Slovenskej republiky pochybnosti o tom, či
to myslia vážne s našou federáciou a s
našim spolužitím. (Potlesk.)
Zazneli tu i mnohé veľmi vzácne a povzbudivé
vystúpenia, ako pána poslanca Sokola, Sachera a
ďalších, ktorí skutočne preukázali
veľký kus štátnosti a prezieravosti, keď
sa pokúsili vmyslieť sa do nášho postavenia.
Ja im za takýto postoj ďakujem. Práve takéto
postoje vyvažujú nedôveru, ktorá vzniká
z postojov mnohých poslancov, ktorí, bohužiaľ,
v tejto sále obdržali veľký potlesk, čo
nás opäť znepokojuje.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, som presvedčený, že väčšina
z nás nielen dobre chápe, o čo tu ide, ale
väčšina z vás patrí medzi skutočných
stúpencov demokracie, rovnosti, spravodlivosti a humanizmu.
Preto je možné sa nádejať, že odovzdáte
svoj hlas za skutočné rovnoprávne a bratské
spolužitie Čechov a Slovákov i ostatných
národností, žijúcich v našej Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike. Urobíte tento
čin vtedy, keď odovzdáte svoj hlas za návrhy,
ktoré tu boli predložené. Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Slovo má poslanec
Vysloužil, připraví se poslanec Němec.
Sám mám faktickou připomínku. Podle
mého přesvědčení v totalitním
systému nevládl český národ
národu slovenskému, ani slovenský národ
národu českému, oba národy byly objektem
útlaku totalitní moci. Připomněl bych
jen, že prakticky minulých dvacet let dvě hlavní
osobnosti politického života a politické moci
tohoto systému byli Gustáv Husák a Vasil
Biľak. Přesto si nemyslím, že by prostřednictvím
těchto lidí slovenský národ utlačoval
národ český. Nebylo tomu tak.
Poslanec SL M. Malý: Pane předsedo, pane předsedající,
dámy a pánové, mám jednu faktickou
poznámku. Dovolte, abych ocitoval část zprávy
Československé tiskové kanceláře,
kterou vydala dnešního dne v 15.15 hodin: "Jsme
dva národy. Vídeň, 11. prosince, zpravodaj
ČTK. Pod tímto názvem uveřejnil dnešní
vídeňský list rozhovor s místopředsedou
slovenské vlády Jánem Čarnogurským.
Cituji úryvek tohoto rozhovoru: "Nechceme rozbít
Československo, ale jsme dva národy, byť velmi
blízké. Chtěli bychom raději do společné
Evropy vstoupit ne jako malá federativní republika,
ale jako samostatné Slovensko. Vím, že nás
chce Evropa integrovat jako společný stát,
a proto ještě neznáme další vývoj.
I když se dnes také zdá, že se vzájemně
odcizujeme, v Evropě budeme mít společné
zájmy a proto budeme vždy úzce spolupracovat."
Ptám se pana předsedy české vlády,
kdo za Československou tiskovou kancelář,
či člen jeho vlády?
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Předseda české
vlády tu není.
Poslanec SL M. Malý: Předsedy slovenské vlády
pana Mečiara.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Budeme pokračovat,
jenom bych rád chtěl říci, že
vstup do Evropy zrovna, myslím, pro Československo
není na pořadu dne. Prosím pana poslance
Vysloužila, aby se ujal slova.
Poslanec SL M. Malý: Dovolte mi ještě jednu
poznámku, pane předsedo.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Měl jste poznámku,
pane poslanče, pan poslanec Vysloužil má slovo.
Poslanec SL M. Malý: Dovolte mi poznámku, pane předsedo.
Ano, dnes tady bylo prohlášeno, že nikdo ze členů
ze slovenských představitelů nikdy nikde
neprohlásil, že chce samostatné Slovensko.
Jak s tímto prohlášením koresponduje
tato zpráva ČTK?
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Poslanec Vysloužil má
slovo.
Poslanec SL Z. Vysloužil: Vážený pane
předsedající, vážený pane
předsedo, vážené paní poslankyně,
vážení páni poslanci, vážení
hosté, v dosavadní rozpravě bylo řešeno
mnoho podnětného, moudrého, ale i rozporuplného
a někdy i ultimativního. Právě teď
je však třeba chladných hlav, rozvahy a zejména
politického taktu.
Jako předseda Klubu Hnutí pro samosprávnou
demokracii - Společnost pro Moravu a Slezsko, vyzývám
z tohoto místa všechny poslance tohoto nejvyššího
zákonodárného sboru, vzešlého
z prvních svobodných voleb po několika desetiletích
k tomu, aby v této opravdu vážné, historické
chvíli, kdy můžeme přijít prakticky
o všechno, odložili všechny stranické, osobní
či národnostní rozdíly či rozpory,
s chladným rozumem posoudili předložený
zákon a zvážili i přednesené
pozměňovací návrhy. Teprve pak se
zodpovědně rozhodli, a to ve prospěch společného,
a podotýkám od roku 1918 - dobrovolného soužití
všech obyvatel Čech, Slovenska, Moravy a Slezska.
Poslanci našeho klubu budou předložený
návrh kompetenčního zákona, jak si
to ostatně včera odhlasovali, rozhodně podporovat.
Je to totiž podle jejich názoru vůle našich
voličů a my jsme povinni ji respektovat. Mějme
na mysli, že nás sleduje nejen naše československá
veřejnost, ale i veřejnost okolních států
a budou to právě politické špičky
vyspělých států Evropy, zda nás
do společného domu přijmou, či nikoliv.
A nebude jedno, zda nás přijmou jako seriózního
a rovnocenného partnera nebo jako vrtkavé, nestálé
a nedospělé děcko. Také mějme
na paměti skutečnost, že námi všemi
tolik proklamovaná ekonomická reforma se v podstatě
vůbec nerozjela. Rozhodující bitvy nás
teprve čekají. Neplýtvejme zbytečně
silami.
Vážené paní poslankyně, vážení
páni poslanci, mějme myšlenky zakladatelů
našeho státu - Tomáše Garigua Masaryka
a Rastislava Štefánika - nejen v ústech, ale
především v srdcích. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Vysloužilovi,
slovo má poslanec Němec, připraví
se poslanec Macek.
Poslanec SN I. Němec: Vážený pane předsedo,
pane předsedající, dámy a pánové,
jako člen nejvyššího, demokraticky zvoleného
orgánu Federálního shromáždění
jsem si vědom své zodpovědnosti za budoucí
státoprávní uspořádání.
Ve veřejnosti a u některých předřečníků
však vznikají opodstatněné obavy, že
přijetí tohoto zákona ve verzi, jak je předložen,
by vedlo k trvalým a možná neřešitelným
konfliktům, protože jeho ustanovení neumožňují
řešení možných sporů. V
porovnání s cizinou se nenašel žádný
stát, který by přežil rozdělení
pravomocí jen částečně podobných
existujícímu návrhu.
Dámy a pánové, ne neschválení
kompetenčního zákona, ale také sám
zákon může být příčinou
nekonečných sporů. A že tomu tak bude,
zde otevřeně řekl poslanec Čič.
Tímto zákonem nic nekončí, řekl.
Nemůžeme se přece dostávat z krize a
jistě krize tu je, o tom nepochybujeme, že si sami
přivodíme řetěz krizí dalších.
Proto navrhuji, jak už to zde řekl jeden můj
předřečník, aby byl v předložené
novele ponechán článek 85 a) původního
znění ústavy, který aspoň částečně
věc řeší. Pokud nebude přijat
tento návrh nebo jiný návrh v jeho smyslu,
nemohu pro tento zákon hlasovat.