Zároveň mi dovoľte, aby som konštatoval
myšlienku, ktorú raz pán prezident vyslovil.
V tejto miestnosti už máme hodiny, ktoré presne
idú ďalej, tedy nie je to už tak bezvýchodiskové,
ako keď sa tieto hodiny totality zastavily, alebo vôbec
neboli. Myslím, že ani tie tenké ľady
tu už nebudú praskať, pretože naše
chladné mysle pri správnom rozhodovaní dostatočne
spevní tento tenký ľad, aby sme sa nedostali
do priepasti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Honnerovi.
Slovo má poslanec Šimko.
Poslanec SL E. Šimko: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené Federálne zhromaždenie,
vážení hostia, dovoľte mi uviesť
niekoľko slov z poverenia klubu poslancov KDH k predloženej
novele ústavného zákona o československej
federácii, ako i k celkovej atmosfére, ktorá
sa v súvislosti s rokovaním o nej v našej krajine
vytvorila.
Myslím, že každý, kto len trochu sleduje
udalosti posledných dní, porozumie, čo chcem
povedať, keď vyhlásim, že mnoho z toho,
čo sa povedalo, sa povedať nemalo, mnoho z toho, čo
sa ani nepovedalo, publikovalo sa akoby sa to bolo povedalo. Na
stránkach našej tlače sa pripravuje dramatický
scenár živelnej pohromy, o ktorej s plnou zodpovednosťou
a pod vplyvom vyhrotených stanovísk máme
údajne rozhodnúť teraz my.
Priatelia, skúsme sa zamyslieť, čo od nás
asi očakávajú milióny voličov,
ktorí zvolili toto zhromaždenie. Chcú, aby
sme národy tejto krajiny uvrhli do chaosu a nepredvídateľného
zmätku? Asi ťažko. Naši ľudia chcú
konečne normálne žiť, chcú aby
minuli krivdy totalitného režimu, bolestne nás
ako dedičstvo prenasledujúce až dodnes. Chcú
žiť a pracovať pri vedomí toho, že
to má svoj zmysel. Na to, aby sa to podarilo dosiahnuť,
avšak nestačí len demokratická politická
štruktúra, nestačí samotný fakt
slobodne zvolených orgánov štátu. Je
nevyhnutelné, aby sa statisíce rozličných
názorov, záujmov, túžob a predstáv
dostali na určitého spoločného menovateľa.
I demokraticky usporiadaná spoločnosť môže
fungovať len vtedy, keď sa v nej dosiahne aspoň
minimálna miera konsensu. Aby demokracia bola schopná
akcie, je k dohode nutné, aby najzásadnejších
otázkach života spoločnosti došlo k dohode
najzávažnejších politických síl,
ktoré predstavujú rozhodujúcu väčšinu
obyvateľov nášho štátu. Na základe
takéhoto politického konsensu prijali a podporili
rozhodujúce politícke sily našich národov
a národností scenár ekonomickej reformy.
Podporovali sme ho, hlasovali sme preň a chceme ho i naďalej
podporovať. Súčasťou tohto politického
konsensu však bola i dohoda o tom, aby naše vrcholové
výkonné orgány túto reformu mohli
realizovať. Táto dohoda národných vlád
i federatívnej vlády, známa ako dohoda s
Hrzánskeho paláca, sa stala predmetom dnešného
rokovania.
Klub poslancov KDH je presvedčený, že prijatá
ekonomická reforma bez rozdeľovania pôsobností
tak, ako boli dohodnutí, nie je pre Slovensko prijateľná.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a vážení
kolegovia, ešte niekoľko slov k politickým dohodám.
Ak naša republika uzatvára zmluvu s cudzím
štátom a táto zmluva podlieha schváleniu
parlamentu, rozhodujeme o tom či je zmluva dobrá
alebo nie. Môžeme ju schváliť alebo zamietnuť.
Nemôžeme na nej nič meniť, pretože
by to už nebola tá zmluva. To nie je obmedzovanie
právomoci poslancov, i keď niektorí nesúhlasia
s niektorými ustanoveniami. Omnoho citlivejšia a krehkejšia
je dohoda medzi vládnymi reprezentáciami našich
republík. Nerodila sa ľahko a v podstate s uľahčením
sa prijalo, že k dohode došlo. Dnes môžeme
s touto dohodou súhlasiť alebo ju odmietnuť.
Keby sme niečo zásadného na nej zmenili,
nebola by to už táto dohoda. Ctiť dohody je základom
dobrého spolužitia zmluvných strán,
je to otázka dôvery k budúcej spolupráci.
Vážení kolegovia, náš klub si úprimne
praje, aby národy nášho štátu mohli
žiť konečne v pokoji a vzájomnej dôvere.
Preto naši poslanci podporujú dohodu vlád z
Hrzánskeho paláca a budú za ňu hlasovať.
Nejde i úsilie zvíťaziť a presadiť
svoj názor. Pád tejto dohody a jej odmietnutie by
bolo porážkou nás všetkých, porážkou
nášho ľudu a našich národov. Ďakujem.
(Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Šimkovi.
Slovo má poslanec Zeman.
Poslanec SN M. Zeman: Pane předsedo, pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
dovolte, abych v moři rozlévajícího
patosu uchoval svůj ostrůvek suchého pragmatismu.
Přistupoval jsem k tomuto návrhu zákona jako
k jakémukoliv jinému zákonu s vědomím,
že jsem byl zvolen a že jsem placen za to, abych tento
zákon především posuzoval potom buď
schválil nebo neschválil, protože jinak bych
nebyl poslanec.
Chtěl bych konstatovat, že mám dva pozměňovací
návrhy, z nichž jeden shodou okolností pochází
ze slovenské strany a druhý ze strany české.
Uvědomil jsem si to, až když jsem šel nyní
k tribuně, protože podle mého názoru
nezáleží na původu, návrhu, ale
jeho kvalitě. Úvodem mi však dovolte jednu
poznámku. Domnívám se, že je poněkud
nešťastné, i když se to nevymyká
jednacímu řádu, že právě
u tak důležitého návrhu zákona,
jakým je beze sporu zákon o kompetencích,
nám není předkládána společná
zpráva, ale pouze zpráva výborů ústavně
právních. Myslím, že bylo chybou, jestliže
se tyto výbory soustředily především
na jisté chvályhodné úsilí
o sladění stanovisek České národní
rady a Slovenské národní rady a poněkud
méně pozornosti, jak vyplynulo i ze zpravodajské
zprávy věnovaly přehršli připomínek
z výborů Federálního shromáždění.
Myslím, že je to jednak určité znehodnocení
práce těchto výborů a jednak samozřejmě
povede ke generování řady pozměňovacích
návrhů.
Protože vás nechci nudit tím, že bych
tady četl všechny návrhy výborů
pro plán a rozpočet, uvedu pouze jeden, který
pokládám osobně za nejzávažnější
a který také získal kvalifikovanou většinu
v obou těchto výborech. Je to shodou okolností
návrh, který byl v původním stanovisku
slovenské vlády a týká se článku
11 odstavec 1), doplnění věty (cituji): "Mezi
jednotlivými státními rozpočty nemůže
docházet k přerozdělení finančních
prostředků". Konec citátu.
Dovolte mi uvést tři argumenty pro tento návrh,
které se snaží odpovědět na vznášené
protiargumenty.
Prvním protiargumentem bylo, kdybychom přijali toto
ustanovení, tak by federace nemohla pomoci republikám
v případě mimořádných
výdajů spojených např. s živelnými
pohromami. Domnívám se, že protiargumentem,
proti tomuto tvrzení je fakt, že živelné
pohromy a jejich krytí nejsou pravidelným rozpočtovým
výdajem, na menší rozsah samozřejmě
stačí pojišťovna a na větší
rozsah je jedna rozpočtová rezerva, jednak federální
účelové fondy, včetně rizikového
fondu, které máme založit v zákoně
o rozpočtových pravidlech.
Druhý z těch tří protiargumentů
se týká toho, že federace nemá území
a proto nemůže investovat, respektive dotovat nikde
jinde, než na území některé z
republik. Chtěl bych konstatovat, že tam, kde se shodneme
na vlastnictví federace v oblasti sítí a
já velice vítám onen první dodatek,
který vzešel z ústavně právního
výboru, pak federace v podstatě subvencuje sama
sebe, protože za provoz těchto sítí,
nikoliv pouze za jejich zákonnou úpravu, odpovídá.
A konečně třetí a poslední
protiargument. Bude nám jistě vznášeno
mnoho technických námitek, včetně
námitek o suverenitě jednotlivých rozpočtů
a tedy i o jejich právu svobodně si rozhodnout,
zda chtějí tyto prostředky přerozdělit
nebo ne, případně o neměřitelnosti
některých příjmových položek.
K tomu bych chtěl pouze uvést, že zásada
zákazu redistribuce je identická se zásadou,
že prostředky vytvořené na daném
státním území mají skutečně
být na tomto území také využity.
Tato zásada platí pro skutečně autentickou
federaci. Jestliže ji porušíme, pak je to zásada
platná pro unitární stát. A jestliže
zavádíme tuto zásadu pro unitární
stát, zatímco jinde zachováváme federativní
princip, pak se podle mého názoru dopouštíme
nesouladu.
Druhý pozměňovací návrh už
bude velice stručný. V podstatě se připojuji
i s jeho argumentací k poslanci Bendovi s návrhem,
který původně předložila Česká
národní rada a který se týká
rotace guvernérů, jenom s tím, že na
rozdíl od poslance Bendy doporučuji původní
návrh České národní rady, to
znamená skončit větou "Státní
banka československá je řízena bankovní
radou, v jejímž čele stojí guvernér".
Také já se obávám, že by to mohlo
rozpoutat řetězovou reakci dalších zbytečných
úředníků, vybíraných
spíše podle národnosti než podle kvalifikace
a domnívám se, že národnost, zdůrazňuji
jakákoliv národnost, není kvalifikační
předpoklad. (Potlesk.)
Skončil bych jedním konstatováním,
které pokládám za poctivé. Za svoji
osobu konstatuji, že můj druhý pozměňovací
návrh, nebude-li přijat, mě sice naplní
lítostí, ale budu hlasovat pro tento kompetenční
zákon. Nebude-li přijat první pozměňovací
návrh, tak z důvodů jeho ekonomické
závažnosti se hlasování zdržím.
Děkuji vám za pozornost (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Zemanovi.
Slovo má poslanec Kontra.
Poslanec SN M. Kontra: Vážený pán predseda
predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,
vážení hostia.
Možno, že pri prerokúvaní tohto ústavného
zákona by stačilo po vzore nášho poslanca
pána Hrušínského vysloviť jen jednu
vetu: "Súhlasím s návrhom ústavného
zákona a budem zaň hlasovať". Tým
by som vzdal úctu a vysoko hodnotil niekoľkomesačnú
prácu predovšetkým premiérov republikových
a federálnej vlády, členov ich exekutín,
odborníkov pôsobiacich v pracovných komisiách,
poslancov národných rád a nie na poslednom
mieste aj nášho prezidenta. Čo, samozrejme
tímto aj robím, o to s väčším
vnútorným sebauspokojením, o čo viac
som ako poslanec a občan tohto federatívneho štátu
intenzívne prežíval všetky úskalia
a čiastočné úspechy tvorby tejto mozaiky
federálnej a národných identít, až
kým nevznikol dnes prerokúvaný komplexný
ústavný dokument.
A práve z rešpektu k dosiahnutým výsledkom
tejto sizyfovskej námahy našich národných
a federálnej reprezentácie, ktoré zatiaľ
v krehkej podobe skôr skrývajú ako reprezentujú
dlhé dialógy a dokonca rozpory nielen o jednotlivých
vecných, ale aj formulačných otázkach
a slovných výrazoch. V záujme dosahnutia
konsensu mi na rokovaní hospodárskych výborov
o tomto návrhu zákona pripadali ako malicherné
tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,
ktoré za každú cenu sa snažili v jednotlivostiach
rozširovať kompetencie federácie. okrem chabej
presvedčivosti chýbal im rešpekt pred autoritou
orgánov, ktorých rentgenový pohľad nenechal
nič náhode. Akoby sa z týchto návrhov
vytratil časový faktor a nedocenil kompromis, ku
ktorému sa v niektorých vecných otázkach
dospelo a ktorý aj v medzinárodných rokovaniach
má svoje opodstatnenie, ak veľmoci uznávajú
možnosť práva aj toho slabšieho a menšieho
a ak chcú predísť nežiadúcemu konfliktnému
vývoju.
Rovnako na mňa deprimujúco pôsobili vystúpenia
tých poslancov, ktorí nastolenie otázky kompetenčných
vzťahov a prerokúvanie tohto ústavného
zákona na pôde Federálneho zhromaždenia
kvalifikovali ako vnútenú problematiku, ktorej riešenie
nás oberá o drahocenný čas, ako tlačenie
veľkého balvanu, ktorého sa treba konečne
zbaviť. Tým riešenie tohto problému chceli
postaviť na nižšiu úroveň spoločenskej
a právnej dôležitosti ako prerokúvanie
ostatných návrhov zákonov pojednávajúcich
o sociálnych, politických, vzdelanostných,
cirkevných a ďalších, najmä ekonomických
otázkach. Ak by to bola pravda, potom to platí o
väčšine zákonov prijímaných
Federálnym zhromaždením a spochybňuje
to samotnú opodstatnenosť existencie tohto zákonodarného
orgánu. V každej demokratickej spoločnosti
právnu úpravu nadobúdajú nielen ekonomické
procesy, ale prakticky všetky oblasti spoločenského
života, čo súvisí aj s často
opakovaným sloganom, že chceme dospieť k právnemu
štátu. Domnievam sa, že oddeľovanie zákonného
riešenia základných vzťahov vnútroštátneho
usporiadania od zákonného riešenia procesov
ekonomickej reformy a uprednostňovanie druhých pred
prvými svedčí o nedostatočnom chápaní
mnohostranných súvislostí medzi ekonomikou
a politikou a potreby komplexního vysporiadania sa s našou
nedávnou minulosťou.
Po rušnom politickom dianí v minulom týždni
si dovolím vysloviť ešte jednu kritickú
poznámku. Bolo veľkou taktickou chybou, že zo
záverov prerokúvania predmetného návrhu
zákona vo výboroch Federálneho zhromaždenia
obidve národné a federálna vláda,
reprezentácia z úst svojich zástupcov, pripustili
otvorenie problematiky kompetencií a tým oslabili
viackrát proklamované závery. Sama široká
verejnosť to prijala ako pochybné gesto. Tým,
obrazne povedané, sňali obväz z úspešne
operovanej časti tela skôr, ako sa rana stihla zaceliť.
O to sa stáva hojiteľnosť rany komplikovanejšia
a zdĺhavejšia.
No aj napriek tomu, dúfam, že práve našim
kladným postojom k prerokúvanému návrhu
ústavného zákona budeme manifestovať
naše postoje a postoje našich voličov za skutočné
spolužitie Čechov a Slovákov a národnostných
menšín v novo sa formujúcom federatívnom
usporiadaní.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Kontrovi.
Slovo má poslanec Batta.
Poslanec SN I. Batta: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Dovoľujem si vás zoznámiť so stanoviskom
desiatich poslancov Federálneho zhromaždenia za Maďarské
kresťansko-demokratické hnutie Egyúttélés
- Spolužitie - Wspólnota - Soužití ku
kompetenčnému zákonu.
Sme za dobre fungujúci federatívny štát,
za jeho ústavnú jednotu a sme za vybudovanie občianskej
spoločnosti, v ktorej ľudská práva sú
zabezpečené každému bez rozdielu. V
takom štáte nemôže existovať centralizmus,
ktorý brzdí život regiónov a národné
ciele nemôžu byť nadriadené spoločenským
a občianskym. Súčasne však nesmie byť
ohrozená národná identita ani jedného
občana v spoločnosti.
Novela ústavného zákona o československej
federácii z roku 1968, rozdelenie pôsobnosti ukazujú
správnu cestu, ako poskytnúť možnosť
samostatnejšieho rozhodovania jednotlivým regiónom.
Ale vidíme, že tento proces neprebieha v intenciách
princípov občianskej spoločnosti. Národno-štátne
ciele sa nadraďujú spoločenským a občianskym.
Nacionalizmom nasýtené udalosti, ktoré sa
od februára tohto roku odohrávajú na Slovensku,
vyvolávajú trend, z ktorého máme obavy.
Samozrejme, každý národ má právo
rozhodovať o svojom osude. Aj v prípade slovenského
národa je to tak. Ale v posledných mesiacoch politické
ovzdušie na Slovensku je značne ovplyvnené
extrémne nacionalistickými silami. Tieto majú
záujem o budovaní inej spoločnosti, ako občianskej.
Rozdúchavajú vášne proti národným
menšinám, u ktorých je citeľný
nárast obáv, strachu o svoju budúcnosť
a o svoju identitu.
Obavy a strach sú podložené aj nedávno
prijatým jazykovým zákonom, ktorý
bol unikátne vytvorený na ochranu jazyka väčšinového
národa a nie na ochranu jazyka menšiny. Oproti tomu
súčasnému európskemu duchu demokracie
zodpovedajú zákony, zabezpečujúce
ochranu práv národných menšín,
resp. etnických skupín. K tomu smeruje aj medzinárodný
trend, ktorý sa zatiaľ v Helsinkách v roku
1975. Účastnícke štáty sa v helsinskom
záverečnom dokumente zaviazali, že zaručia
práva národných menšín žijúcich
na ich území. Svoje záväzky potvrdili
tak na Madridskej ako aj na Viedenskej následnej schôdzke
Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci
(KEBS), vrátane Česko-Slovenska.
Od Helsínk sa však tieto princípy rozšírili
o ďalšie ľudské dimenzie, ku ktorým
sa opäť zaviazali v Kodani a naposledy toto potvrdili
na Parížskom sumite.
V rámci spolupráce v štátoch tzv. Pentagonály
sa tiež pripravuje dokument - Charta o právach menšín.
Treba podotknúť, že na všetkých spomenutých
medzinárodných fórach Česko-Slovensko
bolo a bude reprezentované zástupcami federálnej
vlády a tak doterajšie, ako aj budúce záväzky
preberá na seba federácia a nie zvlášť
Česká, alebo Slovenská republika. Teda aj
za dodržanie týchto medzinárodných záväzkov
zodpovedá federácia.
My, poslanci zvolení zväčšia národnými menšinami na území Českej republiky, aj na území Slovenskej republiky aj z týchto dôvodov sme za zachovanie federatívneho štátu. Tak to cítia i naši voliči, z ktorých veľká väčšina žije na Slovensku a sú najlojálnejšími občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Vzhľadom na popísanú politickú atmosféru
potrebujeme ukľudnit svojich voličov i tam, že
otázka národných menšín zostane
v kompetencii federácie. Vo federácii vidíme
totiž záruku dodržiavania práv národných
menšín, etnických skupín a uplatnenia
medzinárodných dohôd v našom štáte,
v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Vážení páni poslanci, vážené
pani poslankyne, žiadame vás preto - podporte svojimi
hlasmi, aby základné zákonodarné úpravy
vo veciach menšín a etnických skupín
zostali v kompetencii federácie! Ďakujem za pochopenie.
Podávame rozširujúci návrh. V súlade
so zmyslom návrhu Českej národnej rady, podľa
znenia pozmeňovacieho návrhu pána poslanca
Bendu k paragrafu 37 odstavec 3 o doplnenie za slová "ve
věcech péče" doplniť slová
"národností a etnických menšín".
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Pane poslanče, to
je návrh totožný s návrhem poslance
Bendy, čili není to zvláštní
návrh.