Úterý 11. prosince 1990

Zároveň mi dovoľte, aby som konštatoval myšlienku, ktorú raz pán prezident vyslovil. V tejto miestnosti už máme hodiny, ktoré presne idú ďalej, tedy nie je to už tak bezvýchodiskové, ako keď sa tieto hodiny totality zastavili, alebo vôbec neboli. Myslím, že ani tie tenké ľady tu už nebudú praskať, pretože naše chladné mysle pri správnom rozhodovaní dostatočne spevní tento tenký ľad, aby sme sa nedostali do priepasti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Honnerovi. Slovo má poslanec Šimko.

Poslanec SL E. Šimko: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, vážení hostia, dovoľte mi uviesť niekoľko slov z poverenia klubu poslancov KDH k predloženej novele ústavného zákona o československej federácii, ako i k celkovej atmosfére, ktorá sa v súvislosti s rokovaním o nej v našej krajine vytvorila.

Myslím, že každý, kto len trochu sleduje udalosti posledných dní, porozumie, čo chcem povedať, keď vyhlásim, že mnoho z toho, čo sa povedalo, sa povedať nemalo, mnoho z toho, čo sa ani nepovedalo, publikovalo sa akoby sa to bolo povedalo. Na stránkach našej tlače sa pripravuje dramatický scenár živelnej pohromy, o ktorej s plnou zodpovednosťou a pod vplyvom vyhrotených stanovísk máme údajne rozhodnúť teraz my.

Priatelia, skúsme sa zamyslieť, čo od nás asi očakávajú milióny voličov, ktorí zvolili toto zhromaždenie. Chcú, aby sme národy tejto krajiny uvrhli do chaosu a nepredvídateľného zmätku? Asi ťažko. Naši ľudia chcú konečne normálne žiť, chcú aby minuli krivdy totalitného režimu, bolestne nás ako dedičstvo prenasledujúce až dodnes. Chcú žiť a pracovať pri vedomí toho, že to má svoj zmysel. Na to, aby sa to podarilo dosiahnuť, avšak nestačí len demokratická politická štruktúra, nestačí samotný fakt slobodne zvolených orgánov štátu. Je nevyhnutelné, aby sa statisíce rozličných názorov, záujmov, túžob a predstáv dostali na určitého spoločného menovateľa. I demokraticky usporiadaná spoločnosť môže fungovať len vtedy, keď sa v nej dosiahne aspoň minimálna miera konsensu. Aby demokracia bola schopná akcie, je k dohode nutné, aby najzásadnejších otázkach života spoločnosti došlo k dohode najzávažnejších politických síl, ktoré predstavujú rozhodujúcu väčšinu obyvateľov nášho štátu. Na základe takéhoto politického konsensu prijali a podporili rozhodujúce politícke sily našich národov a národností scenár ekonomickej reformy. Podporovali sme ho, hlasovali sme preň a chceme ho i naďalej podporovať. Súčasťou tohto politického konsensu však bola i dohoda o tom, aby naše vrcholové výkonné orgány túto reformu mohli realizovať. Táto dohoda národných vlád i federatívnej vlády, známa ako dohoda s Hrzánskeho paláca, sa stala predmetom dnešného rokovania.

Klub poslancov KDH je presvedčený, že prijatá ekonomická reforma bez rozdeľovania pôsobností tak, ako boli dohodnutí, nie je pre Slovensko prijateľná.

Dovoľte mi, vážené kolegyne a vážení kolegovia, ešte niekoľko slov k politickým dohodám. Ak naša republika uzatvára zmluvu s cudzím štátom a táto zmluva podlieha schváleniu parlamentu, rozhodujeme o tom či je zmluva dobrá alebo nie. Môžeme ju schváliť alebo zamietnuť. Nemôžeme na nej nič meniť, pretože by to už nebola tá zmluva. To nie je obmedzovanie právomoci poslancov, i keď niektorí nesúhlasia s niektorými ustanoveniami. Omnoho citlivejšia a krehkejšia je dohoda medzi vládnymi reprezentáciami našich republík. Nerodila sa ľahko a v podstate s uľahčením sa prijalo, že k dohode došlo. Dnes môžeme s touto dohodou súhlasiť alebo ju odmietnuť. Keby sme niečo zásadného na nej zmenili, nebola by to už táto dohoda. Ctiť dohody je základom dobrého spolužitia zmluvných strán, je to otázka dôvery k budúcej spolupráci.

Vážení kolegovia, náš klub si úprimne praje, aby národy nášho štátu mohli žiť konečne v pokoji a vzájomnej dôvere. Preto naši poslanci podporujú

Na závěr bych chtěl jenom upozornit na článek 21, který je svým způsobem demonstrací syntézy mezi návrhem Slovenské národní rady a České národní rady. Je zde rovněž ta úprava, tak jak jsme o ní hovořili: je to zákonná úprava v zásadních věcech životního prostředí. V české úpravě bylo životní prostředí dekomponováno na jednotlivé složky, byly návrhy na demonstrační výpočet. Myslím si, že to není ani tak kompromis, ale že je to rozumné řešení, jinak jsme si také vysvětlili na výborech, že v tomto zákoně, tak jak je koncipován, není možné používat demonstrativní výpočet, protože v kompetenci federace je pouze to, co je zde v tomto zákoně výslovně uvedeno.

Dámy a pánové, to je všechno. Jinak se připojuji k doporučení kolegy Valka.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji společnému zpravodaji výborů Sněmovny národů poslanci Mečlovi a zahajuji rozpravu.

Poslanec SL V. Benda: Vážený pane předsedo, milý pane předsedající, vážené Federální shromáždění, mám jenom procedurální výhradu proti konstatování obou zpravodajů, týkající se první úpravy dodatků, že nebyla schválena dostatečným počtem hlasů ve výborech. To je pravda, ale už tady společní zpravodajové uvedli a už předtím pan profesor Jičínský, že celá společná zpráva, celý dodatek nebyl schválen přinejmenším v jednom z výborů, právě proto abychom obešli procedurální pochybnosti, také jsme hlasovali na samém počátku jednání o tom, jestli společnou zprávu - tisk 369 a dodatek, který nám byl dnes rozdán do lavic bereme jako základ pro naše dnešní jednání, jako definitivní verzi návrhu zákona. Toto hlasování jednoznačně dopadlo, že ano, čili nemá smysl zpochybňovat, jestli o některých bodech se musí ještě znovu hlasovat jako o pozměňovacích návrzích. Toto je základní text, to jsme si odhlasovali a všechno ostatní jsou pozměňovací návrhy.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Bendovi. Doporučoval bych, abychom zahájili rozpravu, tento procedurální problém abychom teď momentálně neřešili, budeme se jím zabývat před hlasováním o jednotlivých pozměňovacích návrzích, kterých nepochybně bude více a před hlasováním o vlastním návrhu zákona.

První se do rozpravy přihlásil předseda federální vlády pan Marián Čalfa. Uděluji mu slovo.

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené Federálne zhromaždenie. Dovoľte mi, aby som v rámci rozpravy vyjadril podporu predloženej novele ústavného zákona o československej federácii. Verím, že po prerokovaní a schválení vo všetkých troch vládach a republikových parlamentoch sa blížime k úspešnému dovŕšeniu úsilia o vymedzenie kompetencií v našom štáte. Je skutočne už najvyšší čas, aby sa stanovili akési pravidlá, aby sme sa mohli plne venovať ekonomickým premenám a zodpovednému rozhodovaniu o nich.

Boli sme svedkami toho, koľko ťažkostí, vysvetľovania a hľadania prijateľného kompromisu vznik navrhovanej úpravy sprevádzal. Boli to práve diskusie okolo kompetencií, ktoré od tohtoročného leta najvýraznejšie čerili hladinu našej politickej scény a verejnej mienky. Dôvod je dvojaký. Predovšetkým je dôležité ako organizačne zabezpečíme fungovanie nášho štátu a usporiadame jeho výkonnú moc, po druhé, nemenej významná je aj skutočnosť, že sa tieto problémy dotýkajú citlivej otázky vzťahu medzi našimi národmi a národnosťami.

Stanovisko federálnej vlády k štátoprávnemu usporiadaniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky som tu na pôde Federálneho zhromaždenia prezentoval tak v programovom vyhlásení ako aj vo svojom prejave k objasneniu scenára ekonomickej reformy. Obsah oboch dvoch vyhlásení sa opieral o program, ktorému dali naši občania v slobodných voľbách najväčšiu dôveru. To, čo uľahčovalo prácu, bola všeobecná snaha o revíziu doterajšieho prevážne administratívneho centralistického štátoprávneho usporiadania. Zároveň jsme vždy upozorňovali na to, že v súčasných svetových, ekonomických a politických podmienkach nemôže dôjsť z tohto dôvodu k ekonomíckym a politíckym stratám, ktoré by mali veľmi ťaživý dopad na občanov celej krajiny.

Vôľa po spoločnom štáte zostáva iba neoverenou deklaráciou, pokiaľ nie je spojená práve s týmto hľadiskom. Naša mladá demokracia hľadá svoju tvár i v novom usporiadaní vzťahov našich národov. Zbavujeme sa centralizácie na federálnej i republikovej úrovni. Hľadáme novú podobu vzťahov - občan - štát - i vyjadrenie tohto vzťahu v štátnom usporiadaní. Nepotrebujeme republiky na uspokojenie záujmov republikových politikov. Nepotrebujeme federáciu na uspokojovanie záujmov federálnych politikov. Konečne, samotné delenie na republikových a federálnych politikov je vo svojej podstate falošné a chybné. Nič takého neexistuje. (Potlesk.)

Sú len federálne a republikové orgány vedené politickými reprezentáciami, ktoré zvíťazili v slobodných voľbách. Federáciu nechápeme v rozpore s ideou dielnych republík. Naším cieľom je štát s vysokou medzinárodnou autoritou a takým vnútorným usporiadaním, ktoré by uspokojovalo potreby ľudí v ňom žijúcich. Federácia musí prinášať úžitok pre obe strany a jej efektívnosť by mala byť väčšia než len jednoduchý súčet slovenských a českých kapacít.

Z tohto zorného uhla sa nám akékoľvek tzv. spory o kompetencie môžu javiť len ako hľadanie, i keď namáhavé, optimálneho usporiadania vzťahov. Politika je sférou záujmov, ale len záujmy našich občanov sú základom, na ktorom možno dôjsť ku zhode.

Federáciu chápu občania oboch republík ako vzájomne prospešné propojenie síl, na ktorom občania oboch republík najviac získajú. Slovák, Čech, Maďar, Poliak či Rusín, alebo i ďalší príslušníci iných národností žijúcich v tejto krajine, musia z toho, že žijeme v jednom štáte, získať maximum pro svoju životnú úroveň, bezpečnosť a kultúrny rozvoj. (Potlesk.)

To vôbec nie je v rozpore s decentralizáciou ekonomického riadenia a štátnej správy, ktorá sa nota bene nezastaví ani na úrovni vzťahov republík a federácie. Budujeme modernú, demokratickú, občiansku spoločnosť. Buduje ju federálna vláda, budujú ju národné vlády a parlamenty, budujete ju vy, poslanci Federálneho zhromaždenia.

Odstránenie byrokracie z riadenia hospodárstva nie je otázkou obmedzovania tohto riadenia na úrovni federácie a prenesenia bývalých právomocí na republikové orgány. Byrokraciu nelikvidujeme prenesením na iný subjekt, ale silou mechanizmov, ktoré musí uviesť do života ekonomícka reforma. (Potlesk.)

Slobodný trh, ku ktorému smerujeme, odoberie mnohé z povinností republikám a dá ich podnikateľom priamo v podnikoch, družstvách či iných prevádzkach. Do ich konkrétneho rozhodovania nebude štát zasahovať. A oni budú hľadať efektívnosť svojho podnikania v mieste svojej pôsobnosti, v rámci republík, federácie, ale i v medzinárodnom meradle. Život tak sám upraví pomery a zbaví nás zbytočných emócií.

V priebehu jesene som mal mnoho možnosti hovoriť s ľuďmi najrôznejších profesií, veku či názorov. Zo strany týchto ľudí absolútne dominoval záujem o ďalší ekonomický vývoj, o vlastnú prácu, o výšku mzdy, ceny, nájomné - teda o vlastný život. To je teda to, čo v rozhodujúcej miere vnímajú naši občania a musia to teda vnímať aj ich predstavitelia. Mne ako slovenskému politikovi príliš leží na srdci osud Slovenska, než aby som si neuvedomoval, aké dôležité je postupovať v zhode s názormi obyčajných ľudí. Napriek určitým prejavom podozrievania a neporozumenia sympatickou črtou zostáva, že drvivá väčšina ľudí v oboch našich republikách hľadí s nádejou na náš spoločný štát. Ich pozornosť nezískavajú extrémistické programy. Svoju perspektívu jednoznačne spájajú s federatívnou formou usporiadania nášho štátu, s hľadaním spôsobu, ako ho zefektívniť ako spoločenstvo ľudí, ktorí majú vedomie svojej národnej príslušnosti, ako nový výraz občianskej spoločnosti.

Nové usporiadanie pôsobnosti právneho štátu nebude efektívne len preto, že v ňom nájdeme novú kvalitu vzťahov. Táto efektívnosť je spojená s perspektívou širších integrovaných regiónov. Svetové a európske spoločenstvá rátajú s Československom ako s jednotným štátom a ich predstavitelia nám to dávajú pri každej príležitosti nahlas najavo.

Chcel by som sa zmieniť o jednom. Prečítal som si tvrdenie - citujem - že "federáciu v jej doterajšej podobe treba rozbiť a na troskách vystaviť federáciu novú, úplne odlišnú". Koniec citácie. Niekedy sa tiež uvádza, že by sa federácia mala vytvoriť zmluvou republík. V týchto myšlienkach je mnoho pozitívneho, ale i mnoho rizík.

Pani Burešová v tejto súvislosti znovu oživila historické povedomie, že náš štát vznikol v roku 1918 ako unitárny štát a v roku 1968 bol usporiadaný ako štát federatívny.

Jeho medzinárodnopolitické postavenie jako jednotného štátu sa však zmenilo. Preto nemôžeme zmeny doterajšieho štátoprávneho usporiadania, i keď uvažované formou troch ústav, považovať za vytvorenie nového nástupníckeho štátu, ktorého podoba bude predurčená republikovými ústavami a potvrdená zmluvou uzavretou medzi nimi.

Mám ten názor, že o štátoprávnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a o rozdelení pôsobností medzi federáciou a republikami musia rozhodnúť zákonodarné zbory, ktoré jediné sú kompetentné prijať nové ústavy a vyjadriť ich prijatím vôľu našich občanov, národov a národností, žiť vo federatívnom štáte. (Potlesk.)

Nové usporiadanie našej federácie by malo byť založené ústavne, a nie zmluvne. Zmluva totiž predpokladá konsens dvoch strán a to je veľmi krehký základ pre ďalšie trvanie 70 rokov existujúceho štátu.

Vážené poslankyne a poslanci, nebudem tu rozoberať jednotlivé zmeny kompetencií, pretože sa o nich dostatočne diskutovalo a mali sme možnosť sa s nimi dôkladne zoznámiť. Vychádzali sme z faktu, že je treba decentralizovať pôsobnosti predovšetkým tak, aby umožnili realizáciu ekonomíckych premien. Zmyslom úpravy ústavného zákona o československej federácii nie je to, že vytvoríme alebo uberieme niekde jeden, dva, alebo tri ďalšie úrady alebo kancelárie, ale to, aby sa naši ľudia mali lepšie. Z tohto pohľadu ho posudzujeme a uvedieme do života.

Neustále sa hovorí o delení právomocí a kompetencií. To je jedna stránka mince. Novela zákona však znamená, a na to zvlášť upozorňujem, nové delenie zodpovednosti. Predložený návrh je nutným a potrebným krokom k tomu, aby sme sa mohli plne venovať práci, na konci ktorej je stabilný, demokratický štát a ľudia prežívajúci život, aký si prajú.

Vážené poslankyne a poslanci, odporúčam, aby sa návrh ústavného zákona o československej federácii prijal v znení predloženom Slovenskou národnou radou a upravený podľa spravodajských správ výborov Federálneho zhromaždenia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji panu předsedovi federální vlády za stanovisko vlády k předložené syntéze iniciativních návrhů Slovenské národní rady a České národní rady.

Konstatuji, že do diskuse se přihlásila řada poslanců. Pokud se další poslanci hlásí do diskuse, prosím, aby podali písemné přihlášky. Nyní budeme postupovat tak, že jednotliví diskutující budou zařazováni na pořad podle toho, jak se přihlásili. Konstatuji pouze, že se do diskuse přihlásila řada členů předsednictva, kteří, pokud se nemýlím, ve smyslu § 15 jednacího řádu mají přednostní právo, aby vystoupili v diskusi, takže z tohoto hlediska dostanou slovo dříve než ostatní poslanci.

Než zahájím diskusi, jednu historickou poznámku, zejména na adresu mladších členů tohoto Federálního shromáždění. Je myslím symboIické, že tento svým způsobem rozhodující zákon pro skutečně nový obsah československé federace přijímáme na základě shodného postupu, jaký stál u zrodu Československé federace. I tehdy předložila Slovenská a Česká národní rada iniciativní návrh na změnu unitárního státu ve stát federativní. Myslím, ze tato skutečnost je vzájemná a že projednáváni tohoto zákona a rozhodnutí o něm by mělo být pozitivním navázáním na změnu charakteru československého státu ve stát federativní tak, aby umožnil skutečné demokratické soužití občanů v obou republikách.

Nyní dávám slovo předsedovi Sněmovny lidu poslanci Rudolfu Battěkovi.

Předseda SL R. Battěk: Pane předsedo, pane předsedající, vážené poslankyně, vážení poslanci, vážení hosté, považuji za správné krátce vás oslovit nikoliv proto, abych zvyšoval důstojnou vážnost tohoto shromáždění a už vůbec ne proto, abych apeloval na vaši politickou prozíravost. I když v koutku duše i na tuto bludičku v myslích politiků spoléhám.

Kladu si otázku: může být projednání novely ústavního zákona o československé federaci tak velkým problémem pro ty, kdo politickou vůli k federaci a těsnému soužití republik, jejich národů a národností zřetelně projevuji a projevili v průběhu uplynulých měsíců? Byl bych spokojen, kdyby odpověď na tuto otázku dal průběh našeho jednání.

Považuji za správné říci: pokud má někdo z nás pocit, že se zde bude jednat o bytí či nebytí federace, chápe se dnešního úkolu z mylné pozice. O nic takového nejde. Zbavme, prosím, atmosféru našeho jednání emotivně akcentovaných projevů. Nikdo nám nestanovil žádné bariéry pro naše rozhodování, pokud jsme si je nestanovili sami. Svým způsobem jde o běžný pracovní úkol, pro jehož splnění jsme dostatečně disponováni.

Nepleťme si také úkol rozdělení kompetencí s přidělováním privilegií. Získané kompetence se stávají závazkem, který se v praxi může projevit jako nezáviděníhodný úkol.

Měli bychom připustit, že z hlediska morálně politické odpovědnosti se poslanci a ministři nedělí na federální, českorepublikové či slovenskorepublikové, jak zde už bylo zmíněno. Člen kteréhokoliv zákonodárného sboru či vládní sestavy by měl přijmout za své, že nese společnou odpovědnost za celý stát, za obě republiky, za každého občana našeho státního společenství.

Vážené poslankyně, vážení poslanci, nedejme se mást bedlivou pozorností, s níž nás budou sledovat členové stejně vážených vrcholných politických institucí. Oni stejně jako my, si přejeme, aby při našem jednání spíše než atmosféra zarputilosti politických odpůrců převládl v této síni duch porozumění pro splnění neodkladného úkolu. Děkuji za pozornost. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Nyní má slovo předseda Sněmovny národů poslanec Šútovec.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP