Znovu sa však umožňuje republikám uplatňovať
svoju pôsobnosť v zahraničných vzťahoch,
a to v rámci jednotnej zahraničnej politiky Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Republikám
sa zakotvuje možnosť uzatvárať dohody v
hospodárskej a kultúrnej oblasti so súčasťami
spolkových, resp. federatívnych štátov.
Považujem za mimoriadne významné, že návrh
vytvára ústavný priestor pre nový
systém hospodárskej stratégie, zakladá
nový bankový systém a celý rad ďalších
navrhovaných zmien, ktoré charakterizuje pripojená
dôvodová správa.
V návrhu jako výsledku dohody by sme našli
aj niektoré ustanovenia, týkajúci sa napríklad
vnútornej bezpečnosti železničnej dopravy,
ktoré bude treba riešiť a vyriešiť
v priebehu ďalších rokovaní a zbližovania
stanovísk. Definitívne riešenie by mali priniesť
ústavy národných republík a Ústava
federácie.
Posudzovanie predloženého ústavného
zákona bolo a je sprevádzané rôznymi
názormi a postojami, čo len poukazuje, že požiadavky
nežnej revolúcie sa napĺňajú.
Občania tohto štátu začínajú
vládnuť sami sebe, aj keď tento proces je zložitý
a často poznačený minulosťou uplynulých
40-tich rokov. Zaiste nie všetci a vo všetkom súhlasia
s tým, čo bolo dohodnuté predstaviteľmi
troch vlád, čo bolo schválené v slobodne
zvolených zákonodarných zboroch Českej
republiky a Slovenskej republiky, ale som hlboko presvedčený,
že v danej etape demokratizačného procesu,
ktorého súčasťou je aj decentralizácia,
navrhované riešenie zodpovedá.
Vážené Federálne zhromaždenie,
dovoľte mi, aby som vyjadril úprimné presvedčenie,
že predložený návrh ústavného
zákona spĺňa vôľu rozhodujúcej
väčšiny nášho obyvateľstva,
toho obyvateľstva, ktorému sme povinní z titulu
svojej účasti v zákonodarných zboroch
slúžiť.
Preto predložený návrh ústavného
zákona, ktorým sa mení ústavný
zákon č. 143/1968 Zb., o československej
federácii, vám odporúčam schváliť.
Celkom na záver by som chcel poďakovať všetkým
trom vládam, národným parlamentom a prezidentovi
republiky za námahu, ktorú vyvinulu v priebehu všetkých
rokovaní pri tvorbe tohto ústavného zákona.
Bolo to sprevádzaní často únavou,
nervozitou a možno niekedy neadekvátnymi reakciami.
To by nám však nemalo brániť v tom, aby
sme si navzájom podali ruky a pustili sa znovu do riešenia
problémov, ktoré nás čakajú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji panu předsedovi
Slovenské národní rady za odůvodnění
iniciativního návrhu Slovenské národní
rady. Návrhy ústavního zákona byly
projednány všemi výbory obou sněmoven
kromě výborů mandátových a
imunitních.
Prosím nyní zpravodaje ústavně právního
výboru Sněmovny lidu poslance Ernesta Valka, aby
za ústavně právní výbor Sněmovny
lidu přednesl zpravodajskou zprávu.
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
E. Valko: Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda, vážené
poslankyne a poslanci, milí hostia, pristupujeme doslova
k historickému prerokovaniu kompetenčného
zákona ako k základnému prameňu súhrnu
oprávnení a povinnosti pre vytvorenie priam existenčných
predpokladov spolužitia a vzájomných vzťahov
našich národov, národností a etnických
skupín.
Naše národy a ostatní spoluobčania majú
svoje osudy len a len vo svojich rukách. A je teda na nás,
na zvolených zástupcoch, aby sme prijali zákon,
ktorý predstavuje ich vzájomnú vôľu
o vzájomnom rovnoprávnom spolužití vo
svornosti a vzájomnej úcte.
Je v záujme veci, aby rokovanie vyústilo do syntézy,
aby používanie a realizácia zákona smerovala
k dosiahnutiu sledovaného spoločného cieľa
na jednej strane a k jeho prehľadnosti a stabilite na druhej
strane.
Vážení prítomní, dovoľte,
aby som sa zmienil o histórii tohto ústavného
zákona.
Je realitou, že predložený návrh je už
štrnástou novelizáciou ústavného
zákona č. 143/1968 Zb., a čo do rozsahu najväčšou.
Dovoľte, aby som sa stručne vrátil do obdobia
prijímania ústavného zákona č.
143/1968 Zb., a objasnil vtedajší náhľad
na otázku federácie.
Za základný faktor, vyplývajúci z nutnosti súdržnosti federácie a z požiadaviek upevnenia jednoty českého a slovenského národa boli považovaní najmä:
- Jednotný politický systém.
- Dodržiavanie princípu jednotného zákonodarstva pre celé územie republiky.
- Uplatnenie jednotiacich zásad spájajúcich obidve národné politické oblasti do integrujúcej ekonomiky.
- Uskutočňovanie jednotnej zahraničnej politiky.
5) Budovanie jednotnej obrany.
Ústavný zákon o československej federácii
prekonal predchádzajúce nedostatky centralistického
usporiadania štátu, aby oba členské
štáty federácie konštituované na
ústavnom princípe mali vo federatívnom zväzku
rovnoprávne postavenie a pôsobnosť. Ústava
o československej federácii v tejto dôležitej
otázke vychádzala z toho, že rozdelenie kompetencie
federálnych orgánov a národných orgánov
má zodpovedať požiadavke, aby federálne
orgány uskutočňovali tie štátne
činnosti, ktoré vyžaduje potreba jednotného
štátu, zatiaľ čo do kompetencie národných
republík majú pripadnúť záležitosti,
ktoré môžu optimálne zaobstarávať
sami.
Prijaté zásady však boli oklieštené
ústavným zákonom č. 125/1970 Zb.
Predmetný ústavný zákon obmedzil pôsobnosť
republík v takých oblastiach, akými sú
hospodárstvo a jeho riadenia, daňový systém,
bankovníctvo, zahraničný obchod, priemysel,
doprava, pošta, vedeckotechnické informácie
atď.
Tu je potrebné uviesť, že v podstate išlo
o druhú, čo do rozsahu najväčšiu
novelu. Len dve ďalšie novely, a to novela č.
159/1990 Zb. a č. 195/1990 Zb. sa dotýkali otázky
kompetencií, konkrétne išlo o kompetenciu v
oblastiach životného prostredia, kde bolo novelou
č. 159/1990 Zb. vymedzené, čo patrí
v tejto oblasti do pôsobnosti Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a k presunu kompetencie ďalej
došlo ústavným zákonom č. 295/1990
Zb., o presune kompetencie z federácie na republiky v oblasti
strojárstva, rúd a magnezitu.
Vážené dámy a páni, domnievam
sa, že právna úprava kompetencií musí
byť jasná a presná, aby príslušné
subjekty poznali svoju zodpovednosť, aby mohli byť účinne
kontrolované a za prípadné nedodržiavanie
kompetencií sa zodpovedať.
V tejto nadväznosti treba mať na zreteli, že príslušné
subjekty majú povinnosť uplatňovať svoju
kompetenciu vždy, keď nastane situácia predpokladaná
zákonom.
Teda v takom prípade nemôže rozhodovať, či svoje oprávnenie a povinnosti uplatnia alebo nie.
Môžem konštatovať, že predložená
správa ÚPV, vrátanie dodatkov, spomenuté
intencie rešpektuje a v ňom konštruované
kompetencie vytvárajú predpoklady pre vylúčenie
či už pozitívnych alebo negatívnych.
Vážené dámy a páni, dovoľte,
aby som sa zmienil o postupe, akým sme pristupovali k predloženej
problematike. Ako iste viete, obdržali sme dva rovnocenné
iniciatívne návrhy národných parlamentov.
Vzhľadom na to, že súčasný rokovací
poriadok však presný postup nedefinuje, museli sme
postupovať tak, že sme vytvorili akúsi syntézu
a pod touto syntézou sme rozumeli skutočnosť,
že sme zakomponovali do spoločnej spravodajskej správy
ústavnoprávnych výborov existujúce
rozdiely. K nim jsme potom preberali jednotlivé pripomienky
ostatných výborov Federálneho zhromaždenia
ako pozmeňovacie návrhy. Iný postup nebol
možný.
Výsledkom je, že v tlači 369 sú prakticky
zakomponované do určitej miery pripomienky z jednotlivých
výborov, a to tie, ktoré prešli cez ústavnoprávny
výbor a je urobená syntéza oboch iniciatívnych
návrhov.
Vážené dámy a páni, dovoľte
mi, aby som stručne, pretože máme pred sebou
dodatok k správe ústavnoprávnych výborov,
objasnil tento dodatok. Predovšetkým chcem uviesť
a spresniť informáciu pána prvého podpredsedu,
že tento dodatok, až na bod č. 1, bol ústavnoprávnym
výborom, keď sa o ňom rokovalo, prijatý.
V oboch častiach, to znamená v Snemovni ľudu
a v Snemovni národov, prešiel. Pokiaľ ide o bod
č. 1, článok 4 v Snemovni národov
neprešiel, rozdielom jedného hlasu, avšak kvôli
kompletnosti sme ho do dodatku zabudovali. Sme však toho
názoru, že o tom je potreba v pléne samostatne
hlasovať ako o pozmeňovacom návrhu.
Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k jednotlivým
bodom, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom
pri hlasovaní. V článku 22 a) došlo
k zmene. Slovo "pracovnoprávne" sa nahradzuje
slovom "pracovných". Upravili sme to preto, že
sa domnievame, že do kompetencie federácie patrí
aj úprava štátnej služby. Slovo "pracovnoprávnych"
evokuje, že sú to vzťahy upravené Zákonníkom
práce. Na štátnu službu sa nebude vzťahovať
Zákonník práce, ale bude zvláštny
zákon. Bolo nutné spresniť, že tu pôjde
o pracovné vzťahy. Okrem iného je to aj v súlade
s doporučeniami Medzinárodnej organizácie
práce, ktorá hovorí o pracovných vzťahoch
vo verejnej službe.
Na konci sme doplnili slová "zamestnanosť a kolektívne
vyjednávanie", pretože táto otázka
tiež patrí do právomoci federácie, a
preto, že doterajšie znenie by nie presne vystihovalo,
či tam tieto patria, alebo nie.
V článku 24 písm. d) sme slová "priemyslových
práv" nahradili slovami "priemyslového
vlastníctva". Je to upresnenie, aby sa zabránilo
konfliktným situáciám. Okrem toho všetky
medzinárodné dohody hovoria o priemyslovom vlastníctve.
Pokiaľ sme zamenili slová "mierová služba"
slovom "metrológia", ide o spresnenie. Metrológia
je širší pojem než mierová služba.
V článku 27 odstavec 1 a) sú slová
"právna úprava mena a priezviska". Uvedomili
sme si, že už pri prijímaní ústavného
zákona č. 143/1968 Zb. táto problematika
vypadla. Má byť upravovaná na federálnej
úrovni. Doposiaľ táto právna úprava
bola upravovaná zákonom z roku 1950 a zrejme by
mala byť jednotne upravená v celom štáte.
Článok 36 sme doplnili o písmeno e), pretože
sme sa domnievali, že určité druhy vyznamenaní,
ktoré udeľuje federatívna republika, predsa
len patria do kompetencie federácie. Samozrejme na konci
odstavce 2 sme doplnili vetu "len so súhlasom Federálneho
zhromaždenia" atď. Tento problém, ako iste
viete, dosiaľ ústavne nebol upravený. Je to
určité nóvum a abysme predišli zbytočným
nedorozumeniam a výkladovým problémom, zaradili
sme to do článku 36.
Článek 37 odstavec 1: za slová "28 a)"
sa vkladajú slová "a článok 36
odstavec 3". Domnievali sme sa, že na úroveň
federácie patria všetky vykonávacie zákony
na uskutečňovanie medzinárodných dohôd,
ktoré boli prijaté a ratifikované Federálnym
zhromaždením.
Do článku 37 odstavec 1 sme dali za slová
"základných" slová "individuálnych
a kolektívnych", pretože sme sa v ústavnoprávnom
výbore - zdôrazňujem, že to prešlo
v oboch častiach - domnievali, že takto koncipované
otázky individuálnych práv a slobôd
zahŕňajú aj práva menšinové.
V článku 37 odstavec 2 odporúčame
za slovo "rodinné" vsunúť slová
"a o pestúnskej starostlivosti". Vložili
sme tam "na úroveň federácie patria
aj veci, týkajúce sa opatrovateľskej starostlivosti",
pretože zákon o rodine v plnom rozsahu pestúnsku
starostlivosť nepostihuje a domnievame sa, že by to
to malo byť jednotne upravené na celom území
štátu. Pokiaľ sme tam uviedli obchodný
zákonník, Zákonník zmenkový
a šekový, Zákon upravujúci konanie pred
súdmi, Zákon o znalcoch a tľmočníkoch,
Zákon o náprave krívd a náhrad škôd
spôsobených orgánmi štátu, tak
aj keď niektoré tieto pojmy vyplývajú
z predchádzajúcich článkov, by nedošlo
k výkladovým problémom, riešili sme
to tak, že sme tam vložili, že to patrí
do zákonodarnej právomoci Federálneho zhromaždenia.
Pokiaľ ide o ďalší dodatok, v článku
37 odstavec 3 doplniť slová "evidencie vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam". Domnievali sme sa,
že pokiaľ ide o evidencie - zdôrazňujeme,
že sa tu rieši otázka evidencie vlastníckych
vzťahov a nie samotné vlastnícke vzťahy,
ktoré môžu byť, ale sú špecifické
v oboch častiach republiky - mala by byť jednotná.
Bod 36: v článku 38 sa vypúšťa
odstavec 3. Je to logický dôsledok toho, že
už vlastne máme v súčasnej dobe len
kompetencie federálne a kompetencie republikové.
Pokiaľ ide o článok 45 odstavec 1, je to logickým
dôsledkom a spresnením zákona, ktorým
sme prijali novelu zákona v Zbierke zákonov.
Nové znenie článku 46 rieši otázky,
ktoré tiež patria do právomoci Federálneho
zhromaždenia, pretože predovšetkým rieši
otázky samostatného Federálneho zhromaždenia,
zásady rokovaní, vzájomné styky, ako
aj styky s vládou navonok, zmeny a straty mandátov,
náležitosti poslancov, právne postavenie a
pôsobnosť Kancelárie. Domnievam sa, že
nikomu inému než Federálnemu zhromaždeniu
neprísluší upravovať tieto otázky.
Vzhľadom na to, že článek 61 sme doplnili
odstavcom 3, zistili sme totiž, že obstarávanie
vecí spojených s výkonom funkcie prezidenta
republiky vôbec nie je ústavne upravené a
to isté platí o článku 77 na strane
3, ktorý sme rozšírili, pokiaľ ide o vládu
ČSFR, hoci bola tá možnosť, ktorá
sa dotýkala Úradu predsedníctva vlády.
Zrejme sme sa domnievali, že právny subjekt, o ktorom
sa hovorí, nie je predsedníctvo, ale vláda
ako taká, proto vláda si zriaďuje úrad,
tým pádom je daná a existuje právna
subjektivita Úradu vlády, čo doteraz nebolo.
Článok 3 v tomto znení, ktorý sme
inkorporovali do dodatku, vyplýva z toho dôvodu,
že časť zákonov, ktoré boli riešené,
buď zákonmi unitárneho štátu, to
sú zákony, ktoré boli schvaľované
do roku 1968, alebo zákony federácie. Po tomto pôsobnosť
spadá v určitých veciach do republík.
Ako príklad by som povedal, pokiaľ ide o zákony
v unitárnom štáte, tak je to napr. zákon
o rybárstve, o poľovníctve a v súčasnej
dobe podľa tohto navrhovaného znenia môžu
sa tieto zákony meniť v republikách, pretože
to spadá do pôsobnosti republík, môžu
ich teda meniť príslušné národné
rady. Sem patrí napr. otázka bytových priestorov,
to je zákon č. 41/64 Zb., ktorý môže
byť upravovaný národnými radami. Takisto
pokiaľ ide napr. o nebytové priestory, novelu sme
prijali v tomto roku č. 116/1990 Zb., pretože táto
problematika nebytových priestorov nespadá do kompetencie
federácie, tak je možné riešiť ju
podľa tohto článku príslušnými
zákonmi národných rád.
Vážené dámy a páni, dovoľte,
aby som ako spoločný spravodajca doporučil
na schválenie tlač č. 369 - správu
ústavnoprávneho výboru, vrátanie dodatku
ako aj prípadných pripomienok, ktoré vzniknú
z pléna. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Valkovi,
omlouvám se, že jsme ho nesprávně označil,
on je společným zpravodajem výborů
Sněmovny lidu. Prosím společného zpravodaje
výborů Sněmovny národů poslance
Mečla, aby se ujal slova.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Mečl: Pane předsedající, pane předsedo,
dámy a pánové, myslím, že po
vystoupení kolegy Valka mohu být velmi stručný
a upozornit jenom na některé momenty při
projednávání tohoto návrhu zákona.
Vrátil bych se k jeho poznámce o tom, že oběma
sněmovnám byly předloženy rovnocenné
iniciativní návrhy České národní
rady a Slovenské národní rady a úkolem
všech výborů obou sněmoven a úkolem
ústavně právních výborů
bylo dosáhnout syntézy, jednotného návrhu,
který dnes projednáváme.
Jak hovořila paní předsedkyně Burešová,
šlo v podstatě o 6 rozdílů, které
zde vznikly při schvalování podkladů
v České národní radě, oproti
návrhu, který byl schválen ve Slovenské
národní radě. Ústavně právní
výbory se snažily o to, aby těchto 6 rozdílů
bylo odstraněno dohodou, aby oba ústavně
právní výbory zaujaly pozitivní stanovisko
ke společnému řešení a aby se
k těmto řešením také vyjádřili
zástupci České národní rady
a Slovenské národní rady včetně
zástupců vlád.
Myslíme si, že toto bylo dosaženo a že tyto
návrhy byly opravdu projednány se všemi těmito
institucemi. Tím vznikl návrh, který představuje
dnes dokument, který máte před sebou a ke
kterému byly předkládány pozměňovací
návrhy. Chtěl bych poznamenat, že iniciativní
návrh České národní rady a
iniciativní návrh Slovenské národní
rady byly dokumenty rovnocenné a nebyly ve vztahu pozměňovacích
návrhů, to znamená, muselo dojít k
vytvoření dokumentu na základě dohody.
Podle mého názoru z celkové atmosféry
jednání našich výborů tato snaha
o dohodě o společném návrhu, který
bychom dnes měli projednávat, doprovázela
jednání výborů i při posuzování
pozměňovacích návrhů ode všech
výborů obou sněmoven a vedla k určitě
obezřetnosti, aby základní dohoda, která
v těchto návrzích je, nebyla výrazným
způsobem porušena. Říkám to proto,
zejména na adresu ostatních svým způsobem
odborných výborů, že ústavně
právní výbory neměly nejmenší
zájem osobovat si právo posuzovat hospodářské
a jiné věcné záležitosti, posuzovat
z právního hlediska věci, které jsou
odborného charakteru, ale stejně tak jako je v zápisech
jednotlivých výborů, ta většina
v ústavně právních výborech
byla velmi křehká a těsná a taková
většina a takové hlasování prakticky
probíhalo i v ostatních výborech.
Těch skutečně kvalifikovaně většinových
návrhů usnesení bylo velmi málo a
k těm se také několikrát výbory
vracely.
Ústavně právní výbor se proto
soustředil na odstranění některých
mezer návrhu tohoto zákona, který máte
před sebou, především právních
mezer, odstranit některé nedostatky, které
nesouvisejí s vymezením vytvoření
jednotlivých kompetencí a pravomocí. Jako
příklad mohu uvést, kde se také vyhovovalo
návrhům některých výborů,
že ve zprávě, kterou máte před
sebou, proti původnímu návrhu je odstraněno
například slovo "zásadní"
zákonné úpravy, ústavně právní
výbory se přiklonily k tomu, že v minulosti
se tato praxe neosvědčila, prakticky se nevyužívala
a zavedly důsledně "zákonné úpravy"
místo "zásadní" a ten výběr,
o jaké úpravy tedy jde, svázal s věcnou
problematikou, například "zásadní
věci" životního prostředí.
Ústavně právní výbor respektoval
v podstatě návrhy, pokud jde o rozlišování
právní úpravy a zákonné úpravy.
Vycházeli jsme z toho a také jsme si to několikrát
ověřili, že navrhovatelům - národním
radám a konečně i vládám -
je zřejmý rozdíl mezi pojmem "právní
úprava" a "zákonná úprava"
a že tento rozdíl má v navrhovaném zákoně
svůj věcný smysl. Zákonná úprava
je chápána jako užší vymezení
kompetencí svým způsobem, než právní
úprava, která znamená komplexní právní
úpravu.