Zákonom č. 20/1975 Zb., ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 1975, došlo k druhej novelizácii Zákonníka
práce. Jej hlavným cieľom bola úprava,
týkajúca sa rozviazania pracovného pomeru,
rozšírenia vlyvu odborových orgánov
na dodržiavanie pracovného zákonodarstva, prehĺbenie
starostlivosti o zamestnané matky a o pracovníkov,
ktorí utrpeli pracovný úraz, alebo boli postihnutí
chorobou z povolania, posilnenia pracovnej disciplíny a
vytvorenia predpokladov pre zodpovednejšie a účelnejšie
využívanie fondu pracovného času.
Tieto novely boli pomerne rozsiahle, čo sa však už
nedá povedať o novelizácii nasledujúcej.
Išlo o novelu zákona č. 72/1982 Zb., ktorý
upravoval len dodatkovú dovolenku a osobitnú dodatkovú
dovolenku.
Zákonom č. 111/1984 Zb., bolo zavedené predĺženie
základnej výmery dovolenky na zotavenie.
Zákonom č. 22 z roku 1985 došlo k úprave
nepretržitého odpočinku, opätovne k úprave
dodatkovej dovolenky.
Zákon č. 52/1987 Zb., upravoval najmä materskú
dovolenku.
Zákonom č. 98/1987 Zb., došlo k úprave
a novelizácii § 148 - povinnosti organizácie
a pracovného uplatnenia baníkov trvale nespôsobilých
na doterajšiu prácu.
Musím konštatovať, že novela č. 188/1988,
obsahujúca takmer 200 zmien prevážne vecného
charakteru reagujúca na prestavbu hospodárskeho
mechanizmu aj napriek pomerne tvrdým sankciám za
porušenie pracovnej disciplíny - ako príklad
uvádzam znenie ustanovenia § 7 odstavec 3, kde za
porušenie tejto disciplíny mohol pracovník
dostať až 6 mesiacov, mohli by mu byť odobraté
prémie, t.j. 15 % zo mzdy, čo sa prakticky rovnalo
trestu nápravného opatrenia - nedokázala
zmeniť prístup ľudí k práci. Hlavné
zmeny uskutočnené touto novelizáciou sa dotýkali
predovšetkým uľahčenia spoločensky
žiadúcej mobility pracovných síl, upevňovania
pracovnej disciplíny, prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie
pracovníkov, odmeňovania práce v súlade
so zákonmi podmieňujúcimi prestavbu hospodárskeho
mechanizmu.
Vážené dámy a páni, predkladaný
vládny návrh Zákonníka práce,
tlač 261, v znení spoločnej spravodajskej
správy č. 327 je už deviatou novelou. Ide o
tzv. malú novelu, aj keď takmer 200 zmien tomu nenasvedčuje.
Ide však väčšinou o zmeny kozmetické,
ktoré vôbec nezasahujú do pôvodnej filozofie
zákona, ktorý vznikol v období budovania
socializmu.
Z vecného hľadiska dochádza hlavne k zmenám
nasledujúcim. V oblasti uzatvárania kolektívnych
zmlúv posiluje sa význam kolektívnych zmlúv
v oblasti účasti odborových organizácii
pri uskutočňovaní, predkladaní a rozväzovaní
pracovného pomeru. V oblasti porušovania pracovnej
disciplíny došlo k vypusteniu kárnych opatrení,
k zrušeniu rozhodcovského konania.
K ďalším úpravám došlo v oblasti
úpravy práce nad čas, dovolenky na zotavenie,
mzdových otázok, dohodách o zvýšení
kvalifikácie atď. Z uvedeného je však
zrejmé, že táto novela nevytvára dostatočne
voľný priestor pre rozvoj trhových vzťahov
v oblasti pracovných síl. Preto je potrebné
dúfať, že nový Zákonník
práce bude budovaný na úplne novom princípe,
a preto je nutné ho predložiť v najkratšom
čase.
Vážené dámy a páni, v krátkosti
mi dovoľte, aby som zdôvodnil neprijatie niektorých
pozmeňovacích návrhov.
Česká národná rada navrhovala vo svojej
spoločnej správe vypustenie článku
3. K tomu by som chcel uviesť nasledovné. Keď
si zoberiete navrhovaný článok 3, zistíte,
že okrem všeobecných vecí, ktoré
sú už v niektorých medzinárodných
zmluvách a ktoré boli prijaté aj v súčasnom
zákone o zamestnanosti, že je tam veľmi dôležité
interpretačné pravidlo. Toto interpretačné
pravidlo, ktoré hovorí, že výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych
vzťahov musí byť v súlade s pravidlami
slušnosti a občianskeho spolužitia a častokrát
býva používaný či už v jednotlivých
konkrétnych pracovno-právnych sporoch ako základný,
v prípade, ak existuje tzv. vákuum legis, čiže
neexistuje presné zákonné ustanovenie, dáva
nám priestor vyložiť úmysel zákonodarcu.
Roku 1978 sa prostredníctvom tohto interpretačného
pravidla jednak judikátorom Najvyššieho súdu
a jednak výkladom Federálneho ministerstva práce
a sociálnych vecí upravila otázka uzatvárania
pracovných zmlúv na dobu určitú v
súvislosti s pridelením podnikového bytu.
V súčasnej dobe už vzhľadom na znenie
§ 30 odstavec 2 Zákonníka práce a §
3 vlastného nariadenia 223 z roku 1988 nie je potrebné
vykladať cez toto ustanovenie. To je pravda. Ovšem na
druhej strane, ako som uviedol, v konkrétnych sporoch je
toto interpretačné pravidlo veľmi významné.
Preto sme v ústavno právnom výbore neodporučili
jeho vypustenie.
Česká národná rada odporučila
nad rámec predloženej novely k § 54 umožniť
okamžité zrušenie pracovného pomeru zo
strany pracovníka v súvislosti s privatizáciou.
Ústavno právne výbory neodporučili
akceptáciu z nasledujúcich dôvodov. Pokiaľ
si všimnete, tak ustanovenie § 54 rieši otázku
okamžitého zrušenia pracovného pomeru
v tom prípade, keď pracovník je zdravotne postihnutý.
To je prvá záležitosť, že prácu
nemôže vykonávať bez vážneho
ohrozenia svojho zdravia.
Ďalej je tam druhá podmienka. Keď ho organizácia
nepreviedla do 15 dní na inú, pre neho vyhovujúcu
prácu. Nechceli sme, aby pod "zdravotné dôvody"
sa dávala otázka privatizácie, teda skončenie,
pretože to sú dva rôzne filozofické aspekty.
Nedalo by sa to ani fakticky uskutočniť, pretože
vylúčenie v limite 15 dní by neprichádzalo
do úvahy. Domnievame sa, že buď sa organizácie
dohodnú s pracovníkom na rozviazaní pracovného
pomeru v prípade, že kúpi predajňu -
v tomto návrhu ide o takýto prípad - alebo
po konzultácii so zástupcami predkladateľa
je tu možné ešte jedno riešenie, ktoré
bude prijaté, a to pri novele prílohy k nariadeniu
vlády č. 223/1988 sa táto skutočnosť
uvedie ako povinnosť organizácie poskytnúť
pracovníkov tzv. pracovné voľno bez náhrady
mzdy. V prípade, keď pracovník kúpi
predajňu, je síce v jeho záujme, aby skončil,
ale organizácia mu bude, keď nechce s ním rozviazať
pracovný pomer, povinná poskytnúť pracovné
voľno bez náhrady mzdy. Domnievam sa, že pre
organizáciu bude lepšie, ak s ním dohodou podľa
článku 43 Zákonníka práce rozviaže
pracovný pomer.
Ústavno právne výbory neakceptovali pripomienky
Českej národnej rady k bodom 103 a 104 vládneho
návrhu. Nepovažovali za nutné limitovať
mzdu v kolektívnych zmluvách, naopak, odporučili
riešiť túto otázku len ekonomickými
nástrojami.
Keď si všimneme, v ustanovení bodov 103 a 104
sú limitované len tzv. minimálnymi mzdami.
To sa týka § 111. Tento princíp je v kolektívnych
zmluvách v západných demokraciách,
kde zaručená mzda musí byť v kolektívnych
zmluvách a to je minimálna mzda.
Nedošlo k akceptovaniu požiadaviek českej národnej
rady, aby v § 123 bolo splnomocnenie pre Federálne
ministerstvo práce a sociálnych vecí pre
usmerňovanie vývoja miezd a príplatkov.
Toto oprávnenie by malo byť zverené zamestnávateľovi,
ktorý by ho uplatňoval bezprostredne v závislosti
na dosiahnutých hospodárskych výsledkoch.
Domnievali sme sa, a preto sme pripomienku neakceptovali, že
do určitej miery je to protiinflačné opatrenie,
ku ktorému by malo mať ministerstvo práce a
sociálnych vecí oprávnenie. Preto nedošlo
k prijatiu.
Česká národná rada navrhovala, aby
problematika starostlivosti o vzdelanie bola plne prenesená
na pracovníka, teda išlo o § 141 a nasledujúce.
Domnievali sme sa, že celú problematiku nie je vhodné
previesť len na pracovníka, a to preto, že už
v ústavnej listine je uvedené, že základné
a stredné vzdelanie patrí k základným
právam a slobodám. To je jedna stránka veci.
Ale sme toho názoru, že môže dôjsť
častokrát v záujme organizácie k tomu,
že organizácia bude mať záujem, aby si
pracovník zvýšil kvalifikáciu. V takomto
prípade by bolo správne, aby náklady niesla
sama organizácia.
Výbory ústavnoprávne neakceptovali pripomienky
Českej národnej rady, ktoré sa týkali
vypustenia § 176 a 177 zákonníka práce,
ktoré išli nad rámec predloženého
vládneho návrhu. Pokiaľ ústavno právny
výbor neodporučil vypustenie týchto ustanovení,
vychádzal zo špecifickej problematiky citovaných
ustanovení. Tu ide o zodpovednosť za zverené
predmety. Domnievam sa, že v prípade vypustenia by
nastupovala len všeobecná zodpovednosť, ktorá
je riešená v § 172 a nasledujúcich Zákonníka
práce. Nebolo by správne, keby napríklad
v prípade straty cenín, blokov bolo dôkazné
bremeno na organizácii. V prípade všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia
§ 179 odstavec 3 dôkazné bremeno, to znamená
dokazovať škodu a kto ju spôsobil, je na organizácii.
Naopak, v ustanovení § 176 Zákonníka
práce, konkrétne v odstavci 3, je riešená
konštrukcia presne opačná, to znamená,
že pracovník sa zbaví zodpovednosti za existujúci
schodok len keď preukáže, že ho celkom,
alebo vôbec nespôsobil sám.
K ďalším pripomienkam, ktoré ústavno
právny výbor neakceptoval, uvádzam nasledujúce:
Výbory pre Životné prostredie Snemovne ľudu
a Snemovne národov navrhovali v ustanovení §
65 odstavec 3 vypustiť slovo "jmenování".
Je síce pravda, že táto ich pripomienka nebola
prijatá, pretože to navrhujeme vypustiť celé.
Ideme ešte nad rámec.
Výbor pre plán a rozpočet Snemovne ľudu
a Snemovne národov navrhoval v článku 7 znenie
vety takto: "Ženy a muži majú rovnaké
práva na postavenie v práci." Keď vezmeme
súčasné znenie článku 7: "Ženy
majú právo na rovnaké postavenie v práci
ako muži", obsahovo je to absolútne to samé
a nepovažovali sme za potrebné to meniť.
Nedošlo k prijatiu ustanovenia § 113, ktoré výbory
pre plán a rozpočet navrhovali zmeniť takto:
V nadpise vypustiť slovo "mzdy", bol by jeden "osobný
účet" a odstavec 3a) by mal mať toto znenie:
"Pomocou osobného účtu môže
zamestnanec splácať zamestnanecké akcie a prijímať
dividendy z týchto akcií". Nebolo to prijaté
z toho dôvodu: Keď si všimneme koncepciu Zákonníka
práce, nad ustanovením § 111 je marginálna
rubrika "mzda". Teda znenie ďalších
paragrafov sa dotýka mzdy ako takej. To je celá
filozofia nižšie uložených paragrafov. Zrejme
si túto skutočnosť uvedomovali i predkladatelia
a z tohto dôvodu navrhli vypustiť z nadpisu práve
slovo "mzda". Pretože v takomto prípade
by mohli uviesť túto citáciu.
Prečo sme to neodporučili? Totiž do Zákonníka
práce by sme zavádzali nový inštitút,
ktorý skôr patrí do Občianskeho zákonníka.
Tým by sa vytvorili inštitúty, ktoré,
povedzme, v Občianskom zákonníku boli ďaleko
prijateľnejšie. Preto sme nepristúpili na navrhované
zmeny.
Hospodársky výbor v § 59 odstavec 1 navrhoval
zmeniť lehotu, ktorá je v súčasnej dobe
15-dňová a ktorú sme prijali v ústavno
právnom výbore, na 5-týždňovú,
pokiaľ sa príslušné odborové orgány
do 3 týždňov nevyjadria k požiadavkám
organizácie o predchádzajúcom súhlase
atď. Túto pripomienku prijal len hospodársky
výbor Snemovne ľudu, výbor Snemovne národov
už nie. Nedošlo k prijatiu z tohto dôvodu, že
sa domnívame, že 15-dňová lehota na
odpoveď stačí.
Nedošlo k prijatiu znenia § 65 odstavec 1 preto, že
tento paragraf sme upravili, a boli sme si vedomí, že
by bol ďaleko prijateľnejší v alternatíve,
ktorá je uvedená v spoločnej správe,
tlač 327.
Vážené dámy a páni, to boli pripomienky,
ktoré sme neakceptovali. Ak dovolíte, ešte
veľmi stručne sa vrátim k najdôležitejším
bodom, ktoré pán minister Miller aj pani spravodajkyňa
predo mnou zdôvodnili a zdôraznili, ale pokúsim
sa opätovne dokázať ich opodstatnenosť v
určitých alternatívach.
Článok 5: v tomto článku výbor
ústavno právny mal rôzne varianty, nakoniec
v podstate neprešla vo výbore buď jedna, alebo
druhá alternatíva, pretože sme neboli uznášania
schopní. Až na garančnom výbore došlo
k pripusteniu alternatívy, ktorá je ako alternatíva
číslo 3. Tu by som veľmi rád zdôraznil
rozhodujúcu skutočnosť. Alternatíva
číslo 3 je najprijateľnejšia tak, ako
to uvádza doplňujúci protokol v Európskej
sociálnej charte, časť prvá, body 2,
3, a de facto vychádza aj z odporúčenia číslo
129 Medzinárodnej organizácie práce.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 18, dá sa poukázať
na tie isté dôvody. V § 27, odsek 5 ešte
by som upozornil na jednu vec, čo je nad rámec doterajšieho
platného znenia zákonného opatrenia Federálneho
zhromaždenia číslo 362 z roku 1990, ale ktoré
ho spresňuje a to je posledná veta: "Menovanie
a odvolávanie môže vykonávať výlučne
vedúci organizácie". Toto ustanovenie bolo
vložené z dôvodov, aby nedochádzalo k
rôznym iným výkladom, kto môže
vykonávať menovanie a odvolanie. Je to výlučne
vedúci organizácie, inými slovami len riaditeľ,
čiže nemôže to byť napríklad
vedúci na nižším organizačnom stupni.
Ďalej v alternatíve § 41 a 59, prečo nás
viedli v ústavno právnom výbore k týmto
zmenám oproti výborom iným. Dovolíme
si poukázať na predchádzajúci súhlas,
tak, ako bol uvedený v pôvodnom vládnom návrhu.
Medzinárodná organizácia práce svojím
dohovorom číslo 158 rieši otázky, tykajúce
sa ukončenia pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa.
V článku 13 tohto dohovoru je uvedené: "Ak
zamestnávateľ zamýšľa z hospodárskych,
technologických, štrukturálnych dôvodov
atď., môže - písmeno b) - prerokovať
so zúčastnenými zástupcami, opatrenie
atď. atď." Čiže je potrebné
si všimnúť, upozorňujem na nasledujúce
veci: V našom ustanovení § 59 je ku všetkým
spôsobom rozviazania pracovného pomeru tak, ako je
uvedený v § 46, odsek 1, tzn. nielen z dôvodov
hospodárskych, technologických, štrukturálnych
zmien, ale v navrhovanej zmene § 59, dokonca ide aj v takých
prípadoch, keď dôjde k rozviazaniu pracovného
pomeru z ďalších dôvodov, konkrétne
z dôvodov porušovania pracovnej disciplíny zo
strany pracovníka, podľa § 46, odsek 1 písmeno
f) Zákonníka práce, organizácia výpoveď
môže dať z dôvodov nesplnenia požiadaviek,
predpokladov, neuspokojivých pracovných výsledkov.
Pokiaľ si všimnete, v odseku 2 je zvýšená
ochrana funkcionárov zachovaná, hoci na strane druhej
medzinárodnej normy, ktorú citoval pán minister
Miller, vôbec nevyžadujú zvýšenú
ochranu. Vyžadujú nediskrimináciu týchto
odborových funkcionárov, čo je veľký
rozdiel. Ovšem sme toho názoru, že táto
skutočnosť v súčasnosti je potrebná,
aby odbory v určitej dobe boli chránené,
resp. odboroví funkcionári.
Vážené dámy a páni, dovoľte,
aby som ako spravodajca výborov odporučil na schválenie
tlač 261 v znení tlače 327 v zmysle prednesených
pozmeňovacích návrhov. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánovi poslancovi Valkovi. Mohli
by sme začať rozpravu, ale do tejto rozpravy je už
teraz prihlásených 9 poslancov. Nie je reálna
šanca, že by sme to mohli dnes v reálnom čase
uzavrieť - rozpravu - a preto navrhujem, aby sme prerušili
našu schôdzu do zajtrajšieho dňa a zajtra
začneme o 8.30 hodine a budeme pokračovať rozpravou
k novele zákonníka práce.
Teraz dovoľte ešte nejaké organizačné
pokyny. Výbory pre životné prostredie prekladajú
dnešné spoločné zasadnutie na štvrtok,
6. 12. 1990 o 13.00 hodine v Snemovni národov. V tejto
súvislosti pripomínam povinnosť všetkým
výborom prerokovať do konca tohoto týždňa,
tzn. do 7. 1. návrh ústavného zákona
na vydanie Listiny ľudských práv a slobôd
a to tak, aby uznesenie z týchto výborov bolo odovzdané
najneskoršie v piatok príslušným predsedom
snemovní. V prípade, že by sa to nestihlo,
tak bude nutné o tom rokovať vo výboroch v
sobotu.
Prerušujem schôdzu do zajtra do 8.30 hodín.