Transport pozostávajúci z niekoľkých
nákladných áut s ozbrojeným doprovodom
neveštil nič dobrého a odišiel ešte
večer. Časť sa ich sústredila v Humennom
a časť až na sovietskych a poľských
hraniciach. Tam ich naložili do vagónov a rozvážali
do rznych oblastí.
Muži boli do vyše dvadsať stupňov Celsia
zimy zle oblečení a nemali čo jesť.
Vlak išiel niekoľko týždňov. Vozne
boli z vonkajšej strany označené nápismi,
že v nich vezú fašistov. I napriek intenzívnemu
pohybu mužov vo vozňoch došlo k mnohým
omrzlinám. Pokus o akýkoľvek útek bol
vylúčený. Túto cestu si asi vie ťažko
niekto prestaviť. Po dorazení vlaku na miesto určenia
boli zaistení muži provizórne ubytovaní.
Trpeli značnou podvýživou, z čoho vznikali
rôzne choroby. Lekárska starostlivosť bola nedostatočná
a v niektorých prípadoch žiadna. I napriek
karanténam sa šírili nemoci a mnohí
nevydržali.
Pri zmapovaní tohoto bieleho miesta našej histórie
treba byť objektívnym. Pojem "Koncentračný
tábor" by nebolo správne dávať
na úroveň fašizmu. Nemci v koncentračných
táboroch sledovali predovšetkým vyhladzovanie
ľudí. Sovietske komandá "lovili ľudí"
na obnovu vojnou zničenej krajiny. Nemali záujem
o vyhladzovanie ľudí, i keď sa im to v mnohých
prípadoch podarilo. Sovietske tábory, do ktorých
zavliekli našich ľudí, neboli obohnané
ostnatým drtom, nemali spaľovacie komory. V zbúraných
starých domoch sa ležalo na podlahe, často
na ploche 4x4 m až štyridsiati. Nikto sa nestaral, čo
majú oblečené, či im nie je zima,
aleho či majú čo jesť. V uhoľných
baniach či na kolchoze si každý musel svoje
odrobiť. Denne i vyše 12 hodín. Biedna starostlivosť
o zajatých spsobila, že veľa ľudí
zahynulo. Každého, kto nezniesol stalinské
útrapy, pochovávali nahého. O tých,
čo nestihli pochovať, sa ruvali psy, ktoré
tiež hladovali. Šaty - výborný artikel,
tie predávalo komando za vodku. Len malá časť
sa z nich vrátila s podlomeným zdravím a
s trvalými následkami do zbytku ich krátkeho
života.
V poslednej dobe sa mi dostalo do rúk svedectvo Norberta
Mišuru z Košíc, Stanislava Nurka z Michaloviec
a Vladimíra Juskina z Prešova. Z ich rozprávania
sa dá dvodne predpokladať, že väčší
počet našich občanov je ešte i dnes v
gulagu v meste Minusinsk na Sibíri. Ide zväčša
o ľudí, ktorých NKVD v spolupráci s
OBZ a ŠtB obvinila z pomoci benderovským nacionalistom.
Tajne ich odviezli do rakúskeho Badenu, kde ich v stredisku
špionážneho centra v zámku Kirzelsdorf
vypočúvali do janára 1950. Odtiaľ ich
odviezli do Kyjeva, kde boli vojenským súdnym tribunálom
odsúdení na vysoké tresty. Potom ich prevážali
do tzv. filtračného tábora v Usolji a mnohí
z nich pracovali na stavbe sibírskej magistrály.
Tieto správy je však potrebné seriózne
preveriť.
Ďalšia skutočnosť, s ktorou sa treba oboznámiť
je, že pri prechode cez naše územie prišlo
s ukrajinskými nacionalistami, ktorí boli označovaní
ako benderovci, do styku až niekoľko tisíc našich
občanov. Väčšina z nich bola pozatýkaná
orgánmi ŠtB a daná k dispozíci i NKVD.
Táto ich s radosťou odvliekla z Republiky.
Aj po odpykaní si dlhých trestov boli im z moci
veliteľov táborov "tresty" predlžované
na ďalšie roky. Šťastnejším príbuzným
v jednotlivých etapách len oznámili, že
ich otec či syn zomreli. Sú však prípady,
že niektorí aj napriek oznámeniam sa po dlhých
rokoch strádania vrátili domov.
Nakoniec by som vybral zo svedectva maďarského leteckého
dstojníka Antala Kupcsára z Miškolca, ktorý
v gulagoch strávil šokujúcich 46 rokov. Domov
sa vrátil iba pred niekoľkými mesiacmi. Oznámil,
že na Sibíri je ešte minimálne 1 200 takýchto
osb. Tamojšia propaganda týchto ľudí spracovala
do takej miery, že sa obávajú návratu.
Vraj by ich doma naše úrady žalovali za vlastizradu
a mohli by byť popravení. Poznaním stalinských
praktík nemám dvod, aby som tomu neveril.
Verím, že história je učiteľkou
národov iba vtedy, ak je pravdivá. Pevne verím,
že už dozrel čas na jej pravdivé napísanie
bez direktív z vyšších orgánov.
Preto prosím vládu ČSFR a vás, pán
minister, aby ste vyvinuli maximálne úsilie na urýchlenie
návratu, rehabilitácie a odškodnenia všetkých
českých a slovenských občanov, ktorí
boli a sú zdržovaní v ZSSR nezákonne.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.
Teraz prosím poslancov, ktorí majú otázky,
prípadne interpelácie na pána ministra Nezvala,
aby ich prednostne predložili, lebo pán minister musí
tiež odísť.
Hlási sa pán poslanec Kakačka.
Poslanec SL J. Kakačka: Pvodne som nemal v úmysle,
vážený pán predsedajúci, poslankyne
a poslanci, že vystúpim. Berme to tak, že Orava,
Kysuce, severné Slovensko zostávali akoby trochu
zabudnuté po celých 42 rokov. Vždy vláda,
či už v akomkoľvek zložení, vyžadovala
od tohto národa, či už to boli kontingenty
alebo čokoľvek iné, ale zabúdala na
mozoľami podopreté výkony ľudí
pre celú spoločnosť, vracať sa k tomu
ľudu a dívať sa, či tomuto kraju hádam
niečo nechýba.
Obraciam sa s veľkou dverou na Federálnu vládu
a vládu Slovenskej republiky, čo sa týka
cesty, spojnice Orava - Kysuce, predsa, keď vláda
poruší zákon tým, že postaví
vodné dielo z rozpočtu federálu tak, že
poruší zákon v takom asi znení: investor,
ktorý svojou stavbou zruší, zlikviduje alebo
zničí komunikáciu, diaľnicu, cestu I.
alebo II. triedy alebo miestnu komunikáciu, je povinný
postaviť túto cestu, diaľnicu, komunikáciu.
Ovšem toto sa na Orave a Kysuciach nestalo. Vodná
nádrž nie je postavená. Občania z Oravskej
Lesnej, z tejto časti, ktorí chodia pracovať
na Ostravsko, Karvinú, robia obchádzku oblasti,
veď sú to ročne straty pre celý národ
zhruba 50 až 70 miliónov korún. Ja som si to
dal vyčísliť presnejšie. Sme takí
bohatí, že si to mžeme dovoliť? Píšu
mi občania: vážený poslanec, my sme
si túto cestu voľakedy vybudovali ručne so
svojimi povozmi atď. a v 20. storočí, na prelome
do ďalšieho tisícročia, tretieho, s takými
mechanizmami vy nie ste schopní toto urobiť?
Ja sa preto ozaj obraciam na Federálnu vládu a na
vládu Slovenskej republiky, máme tu zástupcov
Federálnej vlády, aby našli spoločne
také riešenie, aby táto komunikácia
sa dostala do rozpočtu už v budúcom roku, lebo
odpovedať týmto ľuďom, kedy bude cesta,
už ozaj človek nevládze. Je to otázka
6 - 7- mych rokov, čo nedokážeme odpovedať
týmto našim občanom, kedy vlastne táto
komunikácia bude vybudovaná. Tak sa pýtam
slovenskej vlády a vlády federálnej, kde
sa začne s výstavbou tohto diela? Ďakujem za
pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Kakačkovi. Chce na
to odpovedať pán minister Nezval?
Ministr dopravy ČSFR J. Nezval: Vážený
pane předsedající, vážené
dámy, pánové poslanci, já uznávám
oprávněnost vystoupení pana poslance a je
mi velice líto, že mu nemohu z titulu své funkce
nějak pomoci. V působnosti federálního
ministerstva dopravy jsou a budou pouze do konce letošního
roku dálnice, jejich budování a jejich údržba.
Od 1. ledna příštího roku na základě
změny ústavního zákona, změny
kompetencí i dálnice přecházejí
tam, kde byly doposud ostatní silnice, to znamená
na úroveň republik. Takže od nového
roku jak budování dálnic, tak budování
silnic všech tříd je záležitostí
čistě republikovou, do které my nemůžeme
zasahovat. lnterpelace by tedy měla být nějakým
způsobem směrována na vládu Slovenské
republiky.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Je spokojený pán poslanec
Kakačka v tomto zmysle, ale šlo o vysvetlenie kompetencií?
Poslanec SL J. Kakačka: Nebol som spokojný, pretože
zatiaľ doprava a spoje patria pod ministra federálneho.
Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Má ešte niekto otázku
na pána ministra Nezvala? Pani poslankyňa Samková.
Poslankyně SN K. Samková: Pane ministře,
já se velice omlouvám, ale dovoluji si vás
obtěžovat s jedním z dalších mým
oblíbených témat a to je pražské
letiště, na které jsem vás už interpelovala
jednou a dále jsme na toto téma hovořili.
Dostalo se mi informací, že už byl nějakým
způsobem uzavřen konkurs na výstavbu cargoletiště,
nákladního, a to bez ohledu na návaznost
na další letecký provoz. To jedna otázka,
jestli byste mi jí mohl zodpovědět.
Další: nedávno jsem se při své
cestě do Budapešti sama setkala s naprosto neutěšenými
podmínkami na současném pražském
letišti, které jsou zapříčiněny
především obrovským skluzem ve stavebních
pracech, které dodává nějaká
polská firma. Vypadá to tam všechno příšerně.
Pokud jsem mluvila se zaměstnanci letiště,
tak říkají, že téměř
ztratili naději na to, by se to nějakým způsobem
dalo dohromady.
Mohl byste mě informovat, v jakém stavu je momentálně
tato dostavba, přestavba, výstavba pražského
letiště? Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Má ešte niekto otázku na pána
ministra? (Nikdo.) Ďalšie otázky nie sú,
takže prosím, pán minister, keby ste reagovali.
Ministr dopravy ČSFR J. Nezval: Já k této
otázce mohu říci pouze tolik, že obě
akce, o kterých paní poslankyně mluvila,
jsou záležitostí podnikovou, záležitostí
Československých aerolinií. Já se
přiznávám, že nemám dostatek
informací, abych mohl spokojivě odpovědět
okamžitě, ale situaci dám prošetřit
a pokud paní poslankyně bude souhlasit, tak bych
ji informoval písemně.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ja vám ďakujem. Pani poslankyňa
súhlasí?
Poslankyně SN K. Samková: Já vám budu
velice vděčná a poprosila bych ještě
přešetření o situaci celkové
v Československých aeroliniích v tomto případě,
jestli je to v kompetenci Československých aerolinií.
Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Chápeme to ako dotaz pani poslankyne
Samkovej, na ktorý sa zaviazal odpovedať pán
minister Nezval, čiže nebudeme to evidovať ako
interpeláciu a prerokúvať ako interpeláciu.
Pán poslanec Zlocha se ešte hlási.
Poslanec SN J. Zlocha: Ja by som mal na pána ministra dve
prosby. Prvá: pri cestovaní, či už vo
vlaku alebo v autobusoch, keď využívame poslanecké
preukazy, sa veľmi často stretávame s veľmi
nevhodnými poznámkami pracovníkov, či
už sprievodcov alebo vodičov autobusov. Niekedy až
s arogantným správanim.
Ja by som prosil, keby pán minister v tomto smere urobil
nápravu, pretože snáď si to nezaslúžime.
Druhá moja otázka sa týka využívania
alebo presnosti systému ARES na železnici. Stalo sa
mi viackrát, hlavne v Košiciach, že pri žiadosti
o vybavenie lžka alebo lehátka som bol odmietnutý
s tým, že sú vypredané. Pred necelým
mesiacom mi pracovníčka ARESU povedala, že
lžka ani lehátka voľné nie sú,
potom po opakovanej žiadosti mi oznámila, že
náhodou sa niečo vrátilo. Bolo to v lehátkovom
vlaku a pri ceste do Prahy nás v ňom bolo asi10.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Ja myslím, že pán
minister zaevidoval prosby pána poslanca. Chce reagovať,
ale nie je treba v tejto chvíli? Ale pokiaľ je to
vaše prianie, pán minister, prosím.
Ministr dopravy ČSFR J. Nezval: Tady se dost těžce
odpovídá. Já musím zase pana poslance
trochu zklamat. ČSAD nespadá do působnosti
federálního ministerstva dopravy. To je řízené
zatím krajskými národními výbory
spadajícimi pod ministerstvo vnitra příslušné
republiky.
Pokud se jedná o železnici, tak si myslím,
jestli se průvodčí nebo jakýkoli zaměstnanec
ČSD choval popisovaným způsobem, je to naprosto
neúnosné k jakémukoli cestujícímu
ve vlaku, tím spíše pak k poslanci. Já
jsem si to poznamenal a učiním příslušná
opatření.
Pokud se jedná o systém ARES je možné,
že v tomto případě je nevinný.
Řada podniků si prostě předkupuje
lůžka či lehátka a potom se služební
cesta neuskuteční a oni zakoupené lístky
nevrací. Vina by tedy neměla být na ARESu,
počítač by měl pracovat relativně
spolehlivě. Jestliže vydá informaci, že
jsou lůžka vyprodaná, tak s největší
pravděpodobností skutečně vyprodána
jsou, jen se potom třeba nepoužijí.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Je spokojný pán poslanec
Zlocha? Áno. Budeme ďalej pokračovať v
rozprave. Slovo má pán poslanec Kostya. Pripraví
se pán poslanec Mlynárik.
Poslanec SN L. Kostya: Pane předsedající,
dámy a pánové, dne 19. září
jsem z tohoto místa vznesl obvinění na redakci
časopisu Annonce z podezření ze spáchání
dvou trestných činů - hanobení resp.
urážky hlavy státu, prezidenta ČSFR
a za zveřejnění tzv. teroristické
gerily, ve které byla uveřejněna otevřená
výzva k páchání terorismu s návodem,
jakým způsobem má být tento terorismus
prováděn.
Chtěl bych vás informovat, že jsem naprosto
nespokojen s tím, že ačkoliv od této
doby uplynulo 70 dní, dostal jsem pouze upozornění
od Generální prokuratury ČSFR, že toto
podezření bylo zaregistrováno, a že
bylo předáno Generální prokuratuře
České republiky, která pravděpodobně
70 dní zkoumá, jestli tento jeden kreslený
vtip a 20 řádků textu je rušením
trestního řádu nebo ne. Domnívám
se, že tato situace nevznáší důvěru
ani mně, ani jiných v právnost tohoto státu,
zejména, když jsem se dnes v tisku dočetl,
že stačí telefonát z vlivných
míst, aby bylo obdobné trestné stíhání
ze stejné skutkové podstaty hájeno během
24 hodin a dokonce příslušný člověk
byl vzat okamžitě do vazby. Děkuji.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Chce niekto z členov vlády
reagovať na vystúpenie pána slanca Kostyu?
Pán podpredseda vlády Rychetský tu nie je.
Pán podpredseda Mikloško? Pán podpredseda vlády
Mikloško bude túto sťažnost, resp., urgenciu
tlmočiť vo vláde. Pokračovať bude
pán poslanec Mynárik.
Poslanec SN J. Mlynárik: Vážený pán
predsedajúci, kolegyne a kolegovia, obraciam sa so svojou
itnerpeláciou na pána podpredsedu vlády Miklošku
a súčasne aj na ministra školstva Českej
republiky.
Vo výuke dejepisu prevládajú doteraz praktiky,
ktoré sú známe z totalitného režimu.
Ako príklad uvádzam tlačivo Obvodného
pedagogického strediska ONV v Prahe 1, ktoré 7.
11. 1990 rozdalo text, v ktorom sa o vzniku Československej
republiky roku 1918 ako aj úlohe KSČ dozvedáme:
"Národně osvobozenecký boj vrcholil
v letech 1917 až 1918. Byl neoddělitelně spjat
s VŘSR. Hlavní hybnou silou národně
osvobozeneckého zápasu byl proletariát. Během
roku 1918 několikrát vystoupil s požadavkem
vytvoření socialistického státu. Oportunistické
vedení sociální demokracie nebylo schopno...
Pro nedostatek pevného ideového vedení a
pro svou nejednotnost propásl československý
proletariát hned na počátku vzniku samostatnosti
československého státu velkou příležitost
k uchopení moci." Vieme, kam uchopenie moci o niekoľko
desaťročí viedlo. "Proletariát
se tak poučil o nezbytnosti mít v čele stranu
skutečně dělnickou, revoluční.
A právě takovou stranu vytvořili v roce 1921.
Založení KSČ se stalo historickým mezníkem
v dějinách našich národů. Nejpokrokovější
síla ve vnitropolitickém životě Československé
republiky byla od svého založení Komunistická
strana Československa, nekompromisně hájící
zájmy pracujícího lidu. Československá
republika se od samého počátku ustavila jako
buržoazní stát, který pro svůj
třídní charakter nebyl schopen řešit
základní problémy sociálního
osvobození pracujícího lidu. 28. října
si současně připomínáme i výročí
znárodnění klíčového
průmyslu, bank a pojišťoven." A tak ďalej.
Takéto hodnotenie považujem za historicky neobhájiteľné,
zjednodušujúce a nepravdié. Prosím o
vysvetlenie, prečo takáto prax pretrváva
a či sa jej vyhli nové učebnice a iné
testy?
Nedávno som navštívil Univerzitnú knižnicu
v Prahe. V príručných regáloch som
našiel všetko tak, ako to bolo na začiatku 70.
rokov, keď mi bol zakázaný vstup do odbornej
študovne, práve tak ako všetkým, ktorí
protestovali proti prepadnutiu vlasti 21. augusta 1968. Dodnes
tam zostáva vydanie klasikov marxizmu-leninizmu, mnoho
vydaní Lenina, no nevidieť tam žiadneho českého
historika, napríklad z Golovej školy, alebo historikov
či filozofov slovenských. Ak je tomu tak v prvej
najvyššej bibliotekárskej inštitúcii,
ako je tomu v knižniciach iných? Kto za tento stav
zodpovedá? Žiadam urobiť základnú
nápravu, aby sme sa zbavili balastu minulosti. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Je to, pán poslanec, interpelácia?
Áno. Chceli by ste hneď reagovať, pán
podpredseda?
Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško:
Sám som si vedomý, že učebnice, najmä
dejepisu sú zastaralé, nevhodné. Nápravy
sa postupne robia. Aj keď chcem povedať, že školstvo
a knihovníctvo je vec republiková, sľubujem,
že do tridsiatich dní odpoveď písomne
odovzdám.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Prosím potom o obvyklý
postup predsedov snemovne a príslušnému interpelovanému
písomne. Ďalej má slovo Lubomír Lédl,
pripraví sa pán poslanec Huml.
Poslanec SN L. Lédl: Dámy a pánové,
chtěl bych adresovat svůj dotaz panu předsedovi
vlády příp. i panu ministrovi zahraničních
věcí. V tomto případě pravděpodobně
panu Rychetskému nebo panu Suchánovi. Nikdo z nich
tu není, budeme postupovat tedy písemně.