Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánovi poslancovi Niedobovi a ďakujem
mu i za to, že nevyužil svoje právo hovoriť
v materskom jazyku a ušetriť nás niektorých
komplikácii. Ďakujem ešte raz.
Teraz prosím pána poslanca Šidíka, aby
predniesol svoj diskusný príspevok. Je to poslanec
za KSČ.
Poslanec SL M. Šidík: Vážené poslankyne,
vážení poslanci, iste so mnou budete súhlasiť
keď poviem, že medzi najpálčivejšie
otázky, ktoré hýbu našou verejnosťou
a vyvolávajú obavy zvlášť medzi
poľnohospodármi, patrí orientácia výživovej
a nadväzne na to aj agrárnej politiky vlády.
Okolo výživy a jej cenovej hladiny je mnoho diskusie,
nových poznatkov i snách o senzácie, ale
naprostá väčšina ľudí jej
úroveň považuje za základnú zložku
kvality životného štandardu a prikladá
jej zásadný význam medzi faktormi sociálnej
istoty a zdravého telesného i duševného
vývinu človeka.
Vo svete sa často rovnocenne hovorí o práve
na život v mieri, na ekologickú i potravinársku
bezpečnosť. Rovnako tak poľnohospodári
prešli toľkými ťažkými a zložitými
etapami, kaď s nemalými obeťami dosiahli dnešnú
úroveň vývoja pracovných podmienok
a životného štandardu, že je hádam
pochopiteľné, keď vnímavo sledujú
postoje k výsledkom svojho úsilia a citlivo reagujú
na každú závažnejšiu programovú
zmenu politiky, predovšetkým keď sa javí
nie dosť domyslená, alebo je v rozpore s reálnymi
podmienkami, možnosťami a požiadavkami programového
vývoja.
Tieto úvodné poznámky hovorím preto,
že programové vyhlásenie vlády sa dosť
nepochopiteľne len celkom okrajovo dotýka verejne
široko diskutovaných otázok koncepcie výživy
a agrárnej politiky. V podstate sa o nich hovorí
len v spojitosti s orientáciou našej hospodárskej
politiky na nápravu a liberalizáciu cien, spojenú
s odstraňovaním dotácii u základných
cien potravín a pri dosť nejasnej zmienke o novom
zameraní subvencií v poľnohospodárstve,
ktoré sa údajne majú orientovať, citujem:,,len
na podporu rozloženia niektorých veľkých
štátnych podnikov, prípadne i privatizáciu".
Koniec citátu.
Zdá sa mi, že vláda to postavila akoby to mal
byť celoštátny kľúčový
problém. Nemáme ďaleko od vcelku fungujúceho
trhu poľnohospodárskych výrobkov a potravín,
ale sú vážne obavy, k čomu povedie liberalizácia
cien, ak sa neprijmú zásadné opatrenia na
vytvorenie konkurenčného trhu kvalitných
výrobných prostriedkov pre technickú a ekologickú
modernizáciu nášho poľnohospodárstva
a potravinárstva, aké sú k dispozícii
vo vyspelých štátoch a na aké majú
teraz zo špecifických príčin vyhliadky
poľnohospodárske družstvá v NDR.
Sme presvedčení, že federálna vláda
vidí otázky výživy a ďalšieho
rozvoja nášho agrokomplexu v celej ich závažnosti,
komplexnosti, zložitosti i sociálno-ekonomickej citlivosti
a nie iba z užších hľadísk a pozícii
novej rozpočtovej politiky.
Možno len uvítať, že programové vyhlásenie
vlády premyslene formuluje niektoré skutočne
dôležité priority ďalšej sociálnej
a hospodárskej politiky ako je aktívne riešenie
problému zamestnanosti, zlepšenie systému prídavkov
na deti a nápravu pozostatkov minulosti v dôchodkovom
zabezpečení, čo iste uvíta aj doteraz
postihnutá staršia generácia družstevníkov.
K rozhodujúcim otázkam ekonomiky vládneho
vyhlásenia sa nebudem opakovať a stotožňujem
sa s prednesenými princípmi poslanca J. Svobody.
Plnú podporu programovému vyhláseniu si zasluhuje
záväzok vlády zintenzívniť úsilie
o zlepšenie životného prostredia. Naša verejnosť
by však iste uvítala a podporovala, keby federálna
vláda aj vlády republík sledovali ako programovú
prioritu svojej sociálnej a hospodárskej politiky
tiež zabezpečenie zdravej výživy, ekonomicky
dostupnej pre všetky sociálne vrstvy obyvateľstva.
Kvalifikované analýzy ukazujú, že pre
to máme všetky nevyhnuté predpoklady pri efektívnejšom
využití domáceho produkčného
potenciálu nášho poľnohospodárstva.
Veľmi dôkladne a zodpovedne, za účasti
odborníkov z praxe sa žiada posúdiť aj
cesty a prostriedky ako tento ciel v dlhodobom výhľade
zabezpečovať. V tom je neprípustná akákoľvek
ľahostajnosť.
Pri združstevňovaní roľníckych
hospodárstiev a rozšírovaní štátnych
majetkov sme ponechali svojmu osudu malovýrobnú
technickú základňu, ktorá je už
masovejšie neobnoviteľná. Za veľké
miliardy sa vybudovali nové maštale, dielne, sklady,
hospodárske areály, melioračné sústavy
atď. Nie vždy sa to zvládlo technicky kvalitne,
nie vždy efektívne, nie vždy bez negatívnych
ekonomických vplyvov. Naša ekonomika však asi
nemá na to, aby sme túto materiálno-technickú
bázu masovejšie nahradzovali rozdrobovaním
výroby. Kľúčovo je lepšie, racionálnejšie
vložené prostriedky využiť, kapacitne objekty
rekonštruovať, modernizovať, zlepšiť
ich technickú vybavenosť a ekologickú bezpečnosť.
Družstevná myšlienka a výkonná
technika, moderná chémia, biotechnológia
si razia cestu v poľnohospodárstve všade vo svete
a nezastavuje sa ani proces pozvoľnej koncentrácie
poľnohospodárskej výroby, čo dokumentovali
rozhovory našich poľnohospodárov so zástupcami
rakúskych, francúzskych a dánskych družstevníkov.
Prosperitu podnikania treba zabezpečovať cenovou,
daňovou a subvenčnou politikou vo všetkých
vlastníckych formách a tiež vo všetkých
aj menej priaznivých produkčno-ekonomických
podmienkach.
Sme jednoznačne za právne a ekonomické zrovnoprávnenie
všetkých foriem vlastníctva pôdy a foriem
podnikania aj v poľnohospodárstve. Ale ochrana a využitie
poľnohospodárskej pôdy nemôže však
byť iba záležitosťou vlastníka, nie
je to bežný výrobný prostriedok, alebo
bežný tovar. Nevidíme tiež racionálne
dôvody, aby sa štátna politika orientovala na
umelú ekonomickú a organizačnú podporu
parcelácie družstiev a štátnych majetkov
zhora. Je pravda, že sú družstvá a štátne
majetky, ktoré by efektívnejšie hospodárili
na menších pôdnych celkoch v rámci chotára,
nie v 5-6 obciach, ale v 1-2 obciach. To si môžu demokratickou
cestou riešiť sami pri riešení všetkých
za i proti, najmä s prihliadnutím na dopady pri delení
základných prostriedkov. Všeobecne sa však
žiada revitalizovať samu družstevnú formu
uplatnením majetkových podielov, zmluvnou formou
organizácie výroby a decentralizáciou družstevnej
samosprávy, a to aj v nadväznosti na nové orgány
samosprávy obci.
Vo všetkých vyspelých štátoch sa
vo sfére poľnohospodárstva a výživy
uplatňujú aj špecifické regulačné
nástroje, čo vyplýva z osobitnej ekonomickej
a sociálnej funkcie potravinového trhu a z osobitného
charakteru poľnohospodárskej výroby, v rátane
sociálnych aspektov. Preto je pravidlom, že agrárna
politika zasahuje tiež špecifické regulácie
a sociálne funkcie štátu, a nie iba vnútornú
súčasť globálnej hospodárskej
politiky. Neviem, či sa nájde vo svete príklad
vyspelého - a to aj federatívneho, a dokonca konfederatívneho
štátu - ktorý by nemal samostatný štátny
orgán pre agrárnu politiku. Aktuálne je podporiť
tiež úsilie poľnohospodárov o rozvinutie
podnikateľských zväzov a ich primeranú
integráciu na republikovej i federálnej úrovni
a ujasniť fungovanie tripartitného systému
v tejto oblasti. Naliehavosť reálneho fungovania tohoto
systému zvýrazňuje aj napätie, ktoré
vzniklo pri ostatných zmenách nákupných
cien a avizovaných zásadných úpravách
ekonomických nástrojov pre poľnohospodárstvo
do budúceho roka.
Slovenskí poľnohospodári, družstevníci,
ktorí našli podporu aj v Českej republike,
dňa 27. júna vyhlásili štrajkovú
pohotovosť, ktorú po rokovaniach s ministerstvom poľnohospodárstva
a výživy dňa 2. júla odvolali, ale zároveň
dňa 6. júla na spoločnom rokovaní
s ministrom poľnohospodárstva a výživy
predložili reálne požiadavky, aby federálna
vláda a národné vlády pri akýchkoľvek
zásahoch do ich výrobnej i ekonomickej činnosti
celú záležitosť s nimi, resp. ich štatutárnymi
zástupcami najprv prerokovali tak, ako je to aj citované
v § 44 zákona o poľnohospodárskom družstevníctve.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že
roľnícka družstvá zabezpečujú
viac ako 2/3 produkcie poľnohospodárskych výrobkov
a surovín pre potravinársky priemysel. Majú
viac ako 1 milión členov a svoju nezávislú
stavovskú organizáciu - Roľnícky družstevný
zväz. Existenciu tohoto orgánu roľníckych
družstiev zdôrazňujem preto, aby federálna
vláda za svojho sociálneho partnera nebrala pouze
odbory - ako je to uvedené na str. 9 a 10 programového
vyhlásenia - ale aj roľnícky družstevný
zväz a to zdôrazňujem, ktorý v súčasnom
politickom systéme štátu má svoje nezastupiteľnú
miesto.
Vážené dámy, vážení
páni, poľnohospodárski družstevníci
sa nazdávajú a od vlády očakávajú,
že cieľom cenovej, daňovej a subvenčnej
politiky budú nielen rozpočtové hľadiská
a tlak na efektívnosť výroby, ale tiež
zabezpečenie primeranej dôchodkovej politiky poľnohospodárov
a ďalšie zlepšenie sociálnych podmienok
ich práce a života.
Záverom svojho vystúpenia chcem povedať vetu,
ku ktorej ma inšpirovalo nedávne stretnutie pána
premiéra Čalfu s poprednými hercami, na ktorom
sa účastnil aj Václav Havel, kde herci pri
nastolení svojich ekonomických požiadaviek
ubezpečili pána premiéra svojou oddanosťou
demokratizačnému procesu v nasej vlasti s tým,
že keď bude potrebné, znovu sa rozídu
do miest a dedín a nebudú ľutovať času
ani síl pre získanie celého národa
pre tento náš spoločný ciel.
Ja v mene poľnohospodárskych družstevníkov,
ale aj pracovníkov štátnych majetkov a služieb
chcem na pôde tohoto parlamentu ubezpečiť federálnu
vládu, že pri zabezpečení výrobných
sociálnych istôt zo strany vlády pre našich
družstevníkov, pracovníkov štátnych
majetkov a služieb, oni zase svojou poctivou prácou
zabezpečia, aby na našich stoloch bol vždy dostatok
potravín v požadovanej kvalite a sortimente. Ďakujem.
(Potlesk.)
Předsedající předseda M. Šútovec:
Ďakujem poslancovi Šidíkovi. Teraz vystúpi
pán poslanec V. Humpál z OF.
Poslanec SN V. Humpál: Vážený pane předsedo,
pane předsedající, dámy a pánové.
Dovolte mi několik stručných poznámek
jako poslanci, který ze své profese zastupuje také
zemědělce a venkov. Na klubu poslanců Občanského
fóra jsme se shodli, že zemědělství
a venkovu je v programovém prohlášení
věnováno velmi málo prostoru. Současně
jsme si al e vědomi, že programové prohlášení
nemůže být objemným spisem statistik,
rozborů a prognóz a nemůže vyčerpávajícím
způsobem řešit všechny oblasti našeho
života. Důležitost odvětví zemědělství
je však pro život v každé společnosti
nepochybná. Nebudu tady ale rozebírat všechny
okolnosti, ktoré bychom v této souvislosti mohli
zmínit. Ale proto, že důležitost zemědělství
je vysoká, jsme ve výboru pro hospodářství
upozornili pana ministra Dlouhého na nutnost zpracování
agrární politiky a položili jsme mu konkrétní
otázky, týkající se ekonomiky zemědělství,
družstev a soukromých zemědělců.
Podle mého názoru i názoru ostatních
poslanců Občanského fóra bylo vystoupení
ministra Dlouhého velmi otevřené, nezakrývající
problémy. A na tomto dojmu nic nemění skutečnost,
spíše naopak, že k agrární politice
a některým otázkám se nebyl pro krátkost
času v novém úřadu schopen vyjádřit.
Nemáme důvod nevěřit jeho slibu, že
koncepce zemědělské politiky bude zpracována
velmi brzy a on osobně našemu výboru řadu
otázek zodpoví.
Ostatně v příloze programového prohlášení,
kterou tvoří harmonogram jednotlivých kroků
postupů reformy, je mimo jiné zpracována
koncepce zemědělství. Je to úkol pro
nejbližší měsíce. Mohu prohlásit,
že poslanci z Občanského fóra ze zemědělství
a venkova dávají programového prohlášení
federální vlády důvěru.
Na závěr dovolte několik poznámek
k privatizaci ve světle některých názorů,
které jsem zde slyšel. Nesouhlasím s názorem,
že by z programového prohlášení
vyplývala snaha rušit fungující struktury
v národním hospodářství a vše
převést na soukromý sektor. Program Občanského
fóra například hovořil přímo
o rovnoprávnosti všech forem vlastnictví a
ani programové prohlášení není
v rozporu s tímto faktem. Nutno si však uvědomit
podstatu problému.
Přesvědčili jsme se o tom sami - a s námi
všechny země střední Evropy - že
nikde na světě nefunguje systém založený
výhradně na společenském vlastnictví,
přesněji socialistickém. Naopak, nejlépe
fungují ty ekonomiky, které jsou postaveny na privatizovaném
majetku a individuální iniciativě. Pod privatizací
si ale nemůžeme představovat jen soukromé
vlastnictví jednotlivých občanů, ale
akciové společnosti, družstva, ale družstva
na jiném základě. Příklad jednoho
z poslanců za Komunistickou stranu o družstevnictví
v západní Evropě jako důkaz proti
privatizaci, je v tomto srovnání velmi zkreslující.
Skutečně například celá Skandinávie
je v zemědělství, a to zejména ve
zpracování masa a mléka, ale i v jiných
oblastech, zapojena v družstevnictví z velké
části. Ale nebylo již tady řečeno,
že základ těchto družstev jsou soukromé
firmy, převážně soukromí zemědělci,
dobrovolně sdružení například
za účelem odbytu a zpracování svých
výrobků. Ostatně, nic nového pod sluncem,
v naší první Československé republice
takovýto typ družstevnictví byl zcela běžný
a později znárodněný majetek bývalých
družstevních mlékáren, hospodářských
družstev apod. tvoří dnes značnou část
našeho zpracovatelského potravinářského
průmyslu.
Vytvoření družstevnictví řekněme
západoevropského typu, případně
v jiných formách, může fungovat v blízké
budoucnosti u nás, když čteny mohou být
jak současná družstva, tak ostatní podniky
a samozřejmě soukromí zemědělci.
Tento fakt však není důkazem proti privatizaci,
ale naopak potvrzením její důležitosti
jako jednoho ze základních článků
ekonomické reformy. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánu poslancovi Humpálovi.
Vážené Federálne zhromaždenie,
chcem konštatovať, že sa blížime k
malému jubileu: ako 30. v diskusii vystúpi pán
poslanec Čič.
Poslanec SL M. Čič: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, vážení
poslanci, škoda, že to naozaj nie je moje jubileum čo
do veku.
Na spoločnom zasadnutí ústavno-právnych
výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov sme
venovali pozornosť predovšetkým štátoprávnym
ústavným, zákonným, technicko-organizačným
otázkam zákonodarného procesu. S využitím
diskusie v oboch výboroch i obsahu uznesenia dovoľte
niekoľko poznámok:
Chcem ale predovšetkým uviesť aj to, že
na našom rokovaní bol prítomný podpredseda
vlády pán Pavel Rychetský, ktorý viaceré
otázky, resp. pripomienky akceptoval a mnohé otvorené,
alebo nejasné problémy uspokojivo i koncepčne
vysvetlil. Napokon, bol natoľko operatívny, že
hneď včera zvolal priateľskú poradu, reprezentáciu
národných vlád, ČNR, SNR i predsedov
ústavno-právnych výborov, predsedov legislatívnych
rád, kde sme si už mnohé otázky veľmi
zásadného charakteru aj vyriešili, resp. dohodli
ďalší postup. Treba to oceniť ako pohotovosť
a schopnosť okamžite reagovať na mnohé problémy.
Chcel by som povedať toľko, že som toho názoru,
že programové vyhlásenie - a to je mienenie
aj ústavno právnych výborov - v zásade
zodpovedá hlavným úlohám, ktoré
v nadchádzajúcom období pred federálnou
vládou stoja. Ale dovoľte súčasne aj
kritickú pripomienku, a to v tom zmysle, že mu predsa
len chýba pevnejšia metodológia, filozofia,
ciele i vyhranenejšie formulované metódy a
prostriedky ich dosahovania. Opakujem do istej miery to, čo
už tu dnes viacerí povedali.
Vláda nepochybne pripraví, ako to dnes už odznelo,
scenár kvalitatívnych ekonomicko-sociálnych
premien.
Ja sa stotožňujem s názorom poslanca Kočtúcha,
ktorý hovorí, aby už sme opustili terminológiu,
ktorá nemá svoj náboj, nemá svoje
funkčné opodstatnenie. Ide o revolučné
ekonomicko - sociál ne premeny a treba k nim aj takto pristupovať.
Pri naplňovaní programového vyhlásenia
federálnej vlády je, podľa našej mienky
nevyhnutné- a to v úzkej súčinnosti
s Federálnym zhromaždením, Českou národnou
radou, Slovenskou národnou radou i vládami republík,
uprednostniť prípravu návrhu novej ústavy
z hľadiska optimálneho štátoprávneho
usporiadania, implicitne riešenie národných,
národnostných, etnických a iných problémov
a vzťahov aj ako základu nového právneho
poriadku a tak vlastne demokratického právneho štátu
a nových pre potrebných inštitúcií
a garancií.
Zdôrazňujem a zdôrazňujú to i
ústavnoprávne výbory z toho dôvodu,
že Ústava je na zozname ich legislatívnych
zámerov, ktoré prichádzajú do úvahy,
ale sú niekde až úplne v pozadí. Bolo
by treba sa s touto otázkou vysporiadať a opakujem,
že sme včera urobili dobrý kus organizačnej
práce v tomto záujme, aby sa otázky národnostných
a iných vzťahov dostali do popredia, pretože
sa ukazujú ako mimoriadne citlivé a aktuálne.
Samotné orgány federácie by mali v rámci
svojej pôsobnosti oveľa účinnejšie
dbať o uplatňovanie princípov zákonnosti,
orientovať pozornosť na sociálnu prevenciu protispoločenských
javov, ktoré môžu mať základ i v
nových sociálno-ekonomických podmienkach.
Toto asi dostatočne nedoceňujeme v celej našej
spoločnosti. Nie je možné vylúčiť
nové kriminogénne faktory, plodiace najmä kriminalitu
proti životu, zdraviu, slobode ľudí, ale i proti
majetku. V prvom rade tu, pochopiteľne, musia zohrať
svoju úlohu národné orgány, národné
republiky.
Ďalej by som chcel upozorniť na to, vlastne to už
opakujem, že federálna vláda by spolu s republikovými
orgánmi mala ústavne vyriešiť kompetenčné
vzťahy medzi federáciou a republikou pokiaľ ide
o masové oznamovacie prostriedky. To je ustavičný
problém napätia a vážnej invektívy
a v tejto súvislosti by mala vytvoriť podmienky pre
skutočnú pluralitu a nezávislosť masových
oznamovacích prostriedkov, televíziu, rozhlas a
ČTK a monopol, ktorý si tam programuje, predsa len
nechať stranou. Ak sa zachováva určitý
štátny monopol v oblasti televízie a rozhlasu,
je to v rozpore s ústavným zákonom z roku
1990.
Chcem ešte mimochodom povedať, že pokiaľ ide
o frekvencie, treba tento problém doriešiť. Treba
ho doriešiť i v obsahu i vo forme, pretože frekvencia
patri do kategórie nehmotných hodnôt (hovorím
to nepresne.) Treba, aby sa vláda vyporiadala i s touto
otázkou, pretože nejde o národný majetok
tak, ako sa to bežne chápe. My nemôžeme
vidieť tieto nehmotne náležitosti alebo danosti
ako majetok, ktorý má hmotný charakter. Navyše
tu platí celý rát medzinárodných
dohôd a zmlúv pokiaľ ide o prideľovanie
frekvencií.
Nakoniec ešte jednu pripomienku. Kladiem to ako otázku
a súčasne ako kritiku. Ako je možné
budovať právny štát, keď prijímané
zákony sa nedostávajú k občanom? Nie
je možné ďalej trpieť stav, že zákony
sú platné a účinné, ale oficiálnou
tlačou dosial nevyšli. Suplujú to niektoré
noviny, dokonca mnohí autori vydávajú publikácie
i s poznámkami a komentármi, ale nedokážeme
organizačne zabezpečiť, aby urýchlene
vyšli všetky zákony i v takej oblasti, ako je
trestné právo. Pokiaľ sa nemýlim, dosial
tieto normy neboli vydané, i keď sa bude musieť
za krátky čas podľa nich súdiť.
Takýto stav ignoruje legisvakančnú lehotu,
berie občanom možnosť zoznámiť sa
s ich právami a povinnosťami, oslabuje ekonomickú
i sociálnu politiku, ale narúša a poškodzuje
morálku a právne vedomie. Je žiadúce,
aby v Zbierke zákonov boli publikované všetky
našim štátom ratifikované medzinárodné
dohody, všetky rozpočtové zákony a štátne
záverečné účty v plnom znení.
Neviem, z akých dôvodov sme ustúpili od samozrejmej
a racionálnej publicity, ktorá je nevyhnutná,
aby naši občania boli patrične informovaní
o všetkom, čo sa deje v tejto oblasti, ktorá
je rozhodujúca.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie,
že vláda naplní programové vyhlásenie
konkrétnymi činmi. Dajme jej na to čas, príležitosť
a dôveru. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SN M. Šútovec:
Ďakujem pánovi poslancovi Čičovi. Teraz
vystúpi pán poslanec Černý z Československej
strany lidovej. Pripraví sa poslanec Kostya z KSČ.
Poslanec SL J. Černý: Vážený
pane předsedo, pane předsedající,
dámy a pánové, dovolte mi několik
poznámek k programu vlády. Neřeknu jistě
nic nového, když prohlásím, že
soukromé podnikání by mělo a musí
být jednou z hlavních tažných sil na
cestě k prosperitě této společnosti.