Federální shromáždění ČSSR 1986 – 1990

Na základe ustanovenia § 62 Zákona o rokovacom poriadku FZ ČSFR skupina poslancov interpeluje vládu ČSFR v nasledujúcej veci:

O niekoľko dní uplynie 40 rokov, keď 28. apríla 1950 bola Grécko-katolícka cirkev v Československu násilne likvidovaná. Nechceme rozprávať o všetkých krivdách, o hrubom bezpráví a následnom 18 ročnom utrpení gr. kat. kňazov a veriacich. Bola to tzv. akcia "P", ktorá nasledovala po "Prešovskom sobore", ktorý spečatil osud gr. kat. cirkvi. Jej majetok, vrátane veriacich bol "dobrovoľne" vrátený do lona pravoslávnej cirkvi. Túto akciu vykonávali komunistickí aparátnici za silnej asistencie príslušníkov štátnej bezpečnosti a niekoľkých to kňazov, ktorí v tom čase za výhodných finančných podmienok prestúpili za pravoslávnych kňazov. Gr. kat. kňazi, ktorí odmietli prestúpiť na pravoslávnu vieru, boli internovaní a väznení, alebo odsunutí na manuálne práce do pohraničných českých krajov, spolu so svojimi rodinami. Po týchto udalostiach nastalo protizákonné prepisovanie gr. kat. chrámov a budov v prospech pravoslávnej cirkvi, podľa nariadenia Státního úřadu pro věci církevní v Praze, výnos č. j. 20285/51-II/1 a roku 1952. Spomínaná akcia bola režírovaná zo Sovietskeho zväzu, kde boli podobné "Sobory" napríklad v Ľvove dňa 10. 3. 1946, ďalej v Užhorode dňa 28. 8. 1949. Na rozdiel od ČSFR tam už bola gr. kat. cirkev zákonne uznaná a obnovená.

Treba ešte spomenúť, že sídelný gr. kat. biskup, excelencia Pavol Gojdič bol už pred touto akciou internovaný, potom odsúdený nespravodlivo a vo väzení zomrel.

Obnova gr. kat. cirkvi v Československu podľa vládneho nariadenia číslo 70/68 Zb. zo dňa 13. júla 1968 bola 21. 8. 1968 narušená príchodom sovietskych vojsk a dodnes nebola majetkoprávne vysporiadaná, čo veriacich gr. kat. cirkvi znepokojuje a oprávnene sa domáhajú uvedenia ich nehnuteľného majetku, t. j. gr. kat. kostolov a farností do pôvodného majetkoprávneho stavu tak, ako to bolo pred dňom 28. 4. 1950.

Domnieva sa, že je najvyšší čas, odstrániť deformácie spred štyridsiatich rokov. Je nemysliteľné, aby takáto krivda a deformácia naďalej pretrvávala a preto je potrebné, aby príslušné kompetentné štátne orgány, na základe ústavného práva uviedli spomínané skutočnosti na správnu mieru, t. j. dať majetkoprávny stav na úroveň pred nezákonným Prešovským soborom.

Je treba čo najskôr vyriešiť majetkoprávne záležitosti medzi pravoslávnou cirkvou, rehoľami a gr. kat. cirkvou bez narušovania medziľudských vzťahov, aby konečne prestala tiež náboženská neznášanlivosť a zvíťazila kresťanská láska a pokoj medzi ľuďmi. Pravoslávna cirkev by mala uznať plnú rehabilitáciu Gréckokatolíckej cirkvi, pretože aj ona sa podieľala na jej likvidácii.

Doterajšie jednania medzi cirkvami však viazne na tom, že zástupcovia pravoslávnej cirkvi sú v situácii, kedy nemajú čo získať tým, že sa sami vzdajú neoprávnene získaného majetku a nemožno očakávať, že to urobia dobrovoľne, keď to doteraz neurobili. Nemožno sa tiež spoliehať, že veriaci gr. kat. cirkvi budú mať nekonečnú trpezlivosť a preto sme znepokojení tým, že vláda doteraz nepodnikla skutočne účinné kroky k riešeniu problematiky neprávneho úkonu "Prešovského soboru", čo nesvedčí o snahe riešiť otázky doteraz potláčaných cirkví.

Žiadame preto:

1. zrušiť výnos Státního úřadu pro věci církevní v Praze, č. j. 20285/51 - II/1 z roku 1952 ako i všetky majetkoprávne úkony vzniknuté na základe tohto výnosu vyhlásiť za protiprávne a neplatné

2. urýchlene urobiť účinné kroky k náprave súčasného majetkoprávneho vzťahu medzi oboma cirkvami. Vzťahy medzi nimi narušil štát a preto sa musí pričiniť aj o ich nápravu tým, že uvedie veci do pôvodného stavu.

V Prahe, dňa 18. 4. 1990.