Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia
slobody v znení ústavného zákona č.
143/1968 Zb., zákona č. 173/1968 Zb., zákona
SNR č. 207/1968 Zb. a zákona č. 47/1973 Zb.
platí od augusta 1965 doteraz. Novelou z roku 1968 sa upravilo
po stavenie Zboru nápravnej výchovy a jej príslušníkov.
Posledná novela z roku 1973 doplnila zákon v niektorých
otázkach výkonu trestu, nadčasovej práce
a nových metód nápravnovýchovnej činnosti.
Z výsledkov politickoprávnej analýzy účinnosti
zákona vyplynulo, že zákon v podstate vyhovuje,
ale v záujme zvýšenia účinnosti
boja proti kriminalite a humanizácie výkonu trestu
odňatia slobody treba prehodnotiť stav a úroveň
úpravy výkonu trestu odňatia slobody, skvalitniť
nápravnovýchovnú činnosť a doteraz
uplatňované formy a metódy pri realizovaní.
výkonu trestu odňatia slobody ďalej rozvíjať.
Z týchto záverov vychádza i predložený
návrh zákona.
Základnou funkciou výkonu trestu a zmyslom penitenciárnej
politiky je prispieť k boju so zločinnosťou a
k ochrane spoločnosti pred trestnými činmi
a tým napomáhať k jej ďalšiemu rozvoju.
Plnenie týchto cieľov závisí predovšetkým
od dôsledného uplatnenia zásad zákonnosti
a individuálnosti trestu tak pri ukladaní, ako aj
pri jeho výkone, od správnej miery represie a vhodne
volených nápravnovýchovných prostriedkov,
foriem a metód v konkrétnom prípade a od
premietnutia týchto zásad do výkonu trestu
s prihliadnutím na najnovšie poznatky penológie.
Návrh novely predovšetkým umožňuje
prehĺbenie humanizácie, individualizácie trestu
a väčšiu diferenciáciu jeho výkonu.
Pri overovaní nápravnovýchovného režimu
v pobočkách, v oddeleniach ústavov prvej
a druhej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným
režimom nápravnovýchovného procesu sa
dosiahli veľmi pozitívne výsledky pri dodržiavaní
ústavného poriadku a disciplíny, využívaní
inštitútu podmienečného prepustenia,
pri, práci samospráv odsúdených a
tiež aj pri ekonomickej efektívnosti výkonu
trestu. Uvedené a ďalšie pozitívne skutočnosti
odôvodňujú zakotviť tento inštitút
v zákone a ešte dôslednejšie prehĺbiť
individualizáciu a diferenciáciu výkonu trestu
odňatia slobody najmä so zreteľom na možnosť
pozitívneho ovplyvnenia odsúdených nápravnovýchovnou
činnosťou, mieru jeho narušenia a požiadavku
zabrániť negatívnym vplyvom ústavného
spolužitia viac narušených osôb na menej
narušené osoby. Z hľadiska najefektívnejšej
diferenciácie sa preto kolektívy odsúdených
budú vytvárať podľa resocializačnej
prognózy (dosiahnutý stupeň nápravy
a ďalšie možnosti vychovávatelnosti) s využitím
jednotlivých kritérií, ktoré odrážajú
narušenosť odsúdených. Navrhnuté
diferenciačné kritéria sú dostatočné
i pre recidivistov a s prípadným využitím
ustanovenia § 72 zákona i v II. a v III. nápravnovýchovnej
skupine poskytujú optimálne možnosti pre nápravnovýchovnú
činnosť. Paragrafované znenie návrhu
novely zákona bolo upravené a doplnené v
súlade s pripomienkami ústavnoprávnych výborov
Snemovne ľudu, Snemovne národov Federálneho
zhromaždenia ČSSR z 30. 11. 1989.
Navrhnutá novelizácia zákona si nevyžiada
zvýšenie plánovaného počtu príslušníkov
Zboru nápravnej výchovy, ani zvýšenie
doterajších výdavkov štátneho rozpočtu.
Výhodnosť uzákonenia novelizácie zákona
sa z ekonomického hľadiska prejaví:
a/ uložením povinnosti odsúdeného nahradiť
trovy výkonu trestu, ktoré vznikli v dôsledku
sebapoškodenia pri liečebnopreventívnej starostlivosti,
vrátane náhrady zvýšených nákladov
ochrany a dopravy do zariadení zdravotníckej starostlivosti,
c/ výkonom rozhodnutí náčelníka
ústavu príslušnou organizačnou zložkou
Zboru nápravnej výchovy, čím sa tento
postup zrýchli a zracionalizuje ročne priemerne
ohľadom vymáhania 2 mil. Kčs,
d/ uprednostením výkonu trestu odňatia slobody
pred výkonom väzby sa zlepší návratnosť
trov výkonu trestu tým, že odsúdený
nemusí byť vytrhnutý z pracovného procesu
a
e/ znížením nákladov spojených
s obmedzenými bezpečnostno-technickými a
personálnymi opatreniami na zabezpečenie výkonu
trestu pre odsúdených so zmierneným režimom
nápravnovýchovného procesu tzv. otvorených
alebo polootvorených oddeleniach.
K § 1
V súlade so zmenami v Trestnom zákone bolo potrebné
upraviť znenie § 1, keďže riadny život
môžu viesť aj ľudia nepracujúci aj
keď sú v produktívnom veku.
K § 2
Súčasná nápravnovýchovná
činnosť sa široko opiera o osobitné výchovné
postupy a prvky, ktoré vychádzajú napr. zo
špeciálnej pedagogiky, psychológie, (napr.
individuálna a skupinová psychoterapia), medicíny,
sociológie a najviac vyhovujú penitenciárnej
praxi. Terajší taxatívny výpočet
jednotlivých foriem nápravnovýchovnej činnosti
sa tak rozšíri o novú, predovšetkým
individuálnu formu nápravnovýchovnej činnosti,
bez ktorej je dnešná väzenská prax už
nemysliteľná.
K § 3
§ ods. 1 zákona upravoval výkon trestu odňatia
slobody len v nápravnovýchovných ústavoch.
Papri nich trest odňatia slobody sa môže vykonávať
aj v ústavoch na výkon väzby, a to v tých
nápravnovýchovných skupinách, do ktorých
boli odsúdení zaradení rozhodnutím
súdu. Výkon trestu v týchto zariadeniach
je odôvodnený potrebou sústrediť odsúdených
s rozdielnym režimom pri diferenciácii výkonu
trestu, ale aj potrebou miestneho (krajského) výkonu
trestu a priblíženia miesta výkonu trestu k
pracoviskám odsúdených. Z tých istých
dôvodov bude u niektorých odsúdených
zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny
odôvodnený výkon trestu v ústavoch
na výkon väzby. Rovnako sa to bude tykať prípadov
odsúdených vykonávajúcich trest odňatia
slobody v dobe od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku
do rozhodnutia o tom, do ktorého nápravnovýchovného
ústavu budú umiestnení.
Zvláštnym nápravnovýchovným ústavom
je nápravnovýchovný ústav pre mladistvých,
v ktorom vykonávajú trest odňatia slobody
osoby mladšie ako 18 rokov, alebo osoby blízko veku
mladistvých, ktoré dosiahli plnoletosť počas
výkonu trestu.
Od nápravnovýchovných ústavov, vrátane
nápravnovýchovných ústavov pre mladistvých,
treba odlišovať vojenské nápravné
útvary, ktoré nie sú podriadené príslušnému
ministrovi spravodlivosti. Zabezpečujú zvláštny
spôsob výkonu trestu odňatia slobody bez prerušenia
výkonu vojenskej činnej služby.
Právomoc ministra spravodlivosti zriaďovať a
zrušovať nápravnovýchovné ústavy,
nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých
a ústavy na výkon väzby je daná ustanovením
§ 3 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia
slobody ako špeciálnym predpisom. Tieto organizácie
majú právnu subjektivitu a ako subjekty práv
a právnych povinností vystupujú v hospodárskych,
občianskych, pracovnoprávnych a administratívnoprávnych
vzťahoch.
Vojenské nápravné útvary zriaďuje
a zrušuje minister národnej obrany Československej
socialistickej republiky, Doterajšie znenie odseku 2 obsahovalo
striktnú požiadavku zriadenia vedeckej rady, ktorá
sa mala ako poradný orgán ministerstva zaoberať
ad hoc, otázkami prehlbovania vedeckosti a účinnosti
nápravnovýchovnej činnosti. Táto forma
sa v minulosti neosvedčila a nesplnila zákonom očakávané
výsledky. Navrhnutá zmena umožňuje vo
všeobecnejšej rovine zriadiť profesionálny
poradný orgán (napr. penologický ústav).
K § 4
Navrhovanými zmenami termínu "socialistické
organizácie" sa sleduje nahradenie ideologických
termínov termínmi právnymi. Trestný
zákon používa pojem "podniky a organizácie"
vo vzťahu k hospodárskym subjektom, Trestný
poriadok používa pojem, "organizácie a
združenia občanov" vo vzťahu k spoločenským
organizáciám. Pretože zákon o výkone
trestu odňatia slobody má v tomto ustanovení
na mysli obe tieto kategórie organizácií
je potrebné to vyjadriť zreteľne jednotnými
termínmi.
Doteraz nebolo v zákone rozlíšené, že
úlohy nápravnovýchovnej činnosti vykonávajú
dva samostatné republikové Zbory nápravnej
výchovy.
K § 5
Prvé základné členenie odsúdených
na výkon trestu, ktorí sú už oddelení
podľa pohlavia a oddelení na dospelých a mladistvých,
v ústavoch sa uskutočňuje podľa nápravnovýchovných
skupín.
O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený
zaradí, rozhoduje súd. Konkrétny nápravnovýchovný
ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni,
určí Správa Zboru nápravnej výchovy.
Doposiaľ toto oprávnenie Správy Zboru nápravnej
výchovy nebolo zákonom upravené.
Ďalšie členenie odsúdených v nápravnovýchovných
ústavoch sa uskutočňuje podľa §
8.
K § 7
V návrhu novely Trestného zákona sa navrhuje
vypustenie § 39a ods. 4 o zostrenej izolácii čo
je potrebné premietnuť do novely zákona o výkone
trestu odňatia slobody. Okrem toho izolácia odsúdených
nad určitú časovú hranicu vedie k
nežiadúcej adaptácii na tento stav, čím
sa znižuje účinnosť tohto opatrenia a
možnosti výchovného pôsobenia.
K § 8
Prvé základné členenie odsúdených
na výkon trestu do ústavov sa uskutočňuje
podľa nápravnovýchovných skupín
/§ 5/. Hlbšie diferencovanie odsúdených
vo výkone trestu v rámci nápravnovýchovných
skupín sa uskutočňuje ich zaradením
do kolektívov, a to - ako ustanovuje zákon - najmä
s prihliadnutím na stupeň a povahu ich narušenia
a na dosiahnutý stupeň ich nápravy. Jedným
z predpokladov dosiahnutia ešte lepších výsledkov
v nápravnovýchovnej činnosti je správne
a hlbšie členená diferenciácia medzi
odsúdenými. Prax si žiada takú diferenciáciu,
kde vo výchovných kolektívoch sa realizuje
taký spôsob výkonu trestu, ktorý je
výchovne pre dané skupiny odsúdených
najefektívnejší. To sa docieli tak, že
kolektívy sa budú vytvárať podľa
vychovávatelnosti (resocializačné prognózy)
odsúdených, ktorá je u odsúdených
rôzna. Ide predovšetkým o oddelenie odsúdených,
u ktorých je možnosť účinnejšieho
ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou,
odsúdených s nepriaznivou resocializačnou
prognózou a resocializačné neprognostických
odsúdených. Odsúdení, u ktorých
sa prejavujú vo väčšej miere psychopatické
poruchy, alkoholizmus alebo iné toxikománie, umiestňujú
sa do osobitne na tento účel zriadeného oddelenia
v určenom nápravnovýchovnom ústave.
Podľa ustanovenia § 72 zákona minister spravodlivosti
je splnomocnený dávať súhlas na overovanie
nových, od tohto zákona odchylných metód
nápravnovýchovnej činnosti, ak uplatnenie
týchto metód pre odsúdených znamená
zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv. Na overovanie
týchto nových metód zaviedol sa už v
roku 1966 vo vybraných zariadeniach prvej nápravnovýchovnej
skupiny zmiernený režim nápravnovýchovnému
procesu s rozšírenými možnosťami
samosprávy. Tento režim sa vyznačuje podstatným
obmedzením stráženia a dozoru príslušníkmi
Zboru tak v nápravnovýchovnom ústave, ako
aj na pracoviskách, zjednodušeným úplným
alebo čiastočným vylúčením
bezpečnostnotechnických opatrení, rozšírením
práv odsúdených a oprávnení
samospráv.
Jeho účelom je čo najefektívnejší
výkon trestu odňatia slobody predovšetkým
u odsúdených za nedbalostné trestné
činy, ktorí boli zaradení na výkon
trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pretože
v týchto penitenciárnych zariadeniach nie sú
vytvárané personálne, materiálne a
iné opatrenia zabraňujúce úteku (múry,
mreže a ozbrojené stráže), výrazne
sa v nich využíva princíp disciplíny
a zodpovednosti odsúdených voči kolektívu.
Odsúdeným sa umožňuje pohyb i mimo oddelenia.
Vzhľadom na uvedené je namieste ich názvom
otvorené, resp. polootvorené oddelenie odlíšiť
od ostatných nápravnovýchovných zariadení,
ktorých sú organizačnou súčasťou.
Zriaďovanie a označovanie takýchto zariadení
je doporučené aj Štandardnými minimálnymi
pravidlami pre zaobchádzanie s väzňami prijatými
rezolúciou OSN 30. 8. 1955.
Podľa získaných poznatkov sa prax otvorených
a polootvorených oddelení osvedčila už
aj v druhej nápravnovýchovnej skupine a nie je vylúčené,
že z hľadiska prehĺbenia individualizácie
a humanizácie výkonu trestu sa tieto skúsenosti
nevyužijú aj v tretej nápravnovýchovnej
skupine.
K § 9a
Doterajšie ustanovenia zákona neriešili výslovne
výkon trestu u odsúdených žien, hoci
fyziologické a psychologické zvláštnosti
žien to vyžadujú. V každej nápravnovýchovnej
skupine sa pritom vytvárajú z tehotných žien
a zo žien, ktoré prekročili 60 rokov svojho
veku, osobitné kolektívy, v ktorých výkon
trestu zohľadňuje ich zdravotný stav.
Výkon trestu u žien všeobecne od výkonu
trestu u mužov odlišuje napríklad úpravou
vlasov, v ich vystupovaní sa nevyžadujú vojenské
prvky, vyhradí sa im dostatočne dlhý čas
na hygienu a upratovanie, pri riešení ich disciplinárnych
priestupkov sa prihliada na psychické zmeny v tehotenstve
a pod.
K § 10
Ak sa proti odsúdenému, ktorý vykonáva
trest odňatia slobody, vedie trestné konanie pre
iný čin, než za ktorý je vo výkone
trestu a sú splnené dôvody na jeho vzatie
do väzby podľa § 67 Tr. por., na dosiahnutie účelu
väzby sa proti odsúdenému uplatní obmedzenie,
ktoré by si vyžadoval účel väzby.
O obmedzeniach, ktoré sa proti odsúdenému
uplatnia a na aký čas, rozhodne prokurátor
alebo súd, ktorý by bol príslušný
rozhodnúť o väzbe. Vychádza sa zo základného
obmedzenia odňatia slobody vo výkone trestu a z
toho, že výkon trestu sa má uplatniť pred
väzbou. Orgány, ktoré by boli príslušné
rozhodovať o väzbe, určia obsah a trvanie obmedzení,
ktoré vyžaduje účel väzby. Nevylučuje
sa pritom, aby bol takýto odsúdený na zabezpečenie
splnenia ložených obmedzení premiestnený
na výkon trestu do ústavu na výkon väzby
na dobu trvania týchto primeraných obmedzení.
Pre konanie o týchto obmedzeniach platia primerané
ustanovenia §§ 71, 72 a 74 ods. 2 Tr. por..
Odsúdenému nemožno uložiť prísnejšie
obmedzenie alebo vo väčšom rozsahu než obvineným
vo výkone väzby.
K § 11
§ 11 doposiaľ len veľmi všeobecne upravoval
základné sociálne práva odsúdených,
čo bolo v rozpore s prijatým záväzkom
účastníckych štátov Viedenskej
následnej schôdzky KBSE dodržiavať Štandardné
minimálne pravidlá zaobchádzania s väzňami
(ďalej len "Pravidlá"), pretože niektoré
otázky zákon neupravoval vôbec alebo len čiastočne.
K podrobnejšej úprave zákon splnomocňoval
výkonné orgány, ktoré v rámci
svojej pôsobnosti konkretizovali podmienky VTOS včítane
práv a povinností odsúdených vydávaním
Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ďalších
vykonávacích predpisov. Táto prax je v rozpore
so zásadou zvrchovanosti zákona, vyjadrujúcou
požiadavku obmedzovania základných práv
a ukladania povinností komukoľvek len na základe
zákona a v súlade s medzinárodnými
záväzkami vyjadrenými v záverečnom
dokumente VNS KBSE.
Z týchto dôvodov novela dostatočne konkrétne
stanovuje vymedzenie základných sociálnych
práv odsúdených a výkonné orgány
splnomocňuje len k ich podrobnejšej úprave
s prihliadnutím k špecifikám jednotlivých
skupín odsúdených (vek, pohlavie, zdravotný
stav, pracovné zaťaženie a podmienky výkonu
trestu).
Vzhľadom na ustanovenie § 34a, ktorý komplexne
upravuje odškodňovanie odsúdených, sa
z ustanovenia § 11 ods. 4 obdobná úprava vypúšťa.
K § 12
Požiadavky prehĺbenia humanizácie výkonu
trestu a resocializácie odsúdených smerujúce
k rozšíreniu možností kontaktov odsúdených
s ich pôvodným sociálnym prostredím,
najmä s rodinou, sa premietli do tohto ustanovenia v zrušení
obmedzení písomného styku odsúdených
a širšej úpravy okruhu osôb, ktoré
môžu odsúdeného navštevovať
vo výkone trestu.
Novela zrušuje cenzúru korešpondencie odsúdených,
pri zachovaní možnosti nahliadnutia do nej v záujme
informovanosti o pomeroch odsúdeného, ktoré
môžu byť významné z hľadiska
nápravnovýchovného pôsobenia na odsúdeného
alebo z bezpečnostného hľadiska. Uvedené
oprávnenie je vylúčené v prípadoch
sťažnosti odsúdeného adresovanej zákonodarným,
štátnym orgánom ČSSR a korešpondencie
s advokátom v záujme dôsledného uplatnenia
petičného práva odsúdených
a plnej dôvernosti styku so svojim advokátom. Pretože
v praxi by bolo obtiažne posúdenie či ide o
korešpondenciu s advokátom je nahliadnutie do nej
vylúčené len u korešpondencie adresovanej
na jeho pracovisko, aby sa tak zamedzilo zneužitiu tohto
ustanovenia odsúdenými.
K § 13
Zásada, že odsúdený vo výkone
trestu odňatia slobody má byť obmedzený
len vo výkone tých občianskych práv,
ktorých uplatnenie by bolo v rozpore s účelom
výkonu trestu odňatia slobody, sa premieta v novej
úprave § 13. V navrhovanom znení tohto ustanovenia
sa zrušujú všetky obmedzenia pre odber a čítanie
kníh a iných publikácií a toto právo
môžu odsúdení využívať
v rovnakom rozsahu ako ostatní občania spoločnosti.
K § 15
V záujme dôslednejšej ochrany, práv odsúdených
bolo žiadúce na úrovni zákona upraviť
podmienky pre podávanie ich sťažností
tak, aby sa vylúčila možnosť manipulácie
s nimi neoprávnenými osobami.
Z tých istých dôvodov sa javila vhodná
jasnejšia a konkrétnejšia úprava práva
odsúdeného na poskytovanie právnej pomoci
advokátom za podmienok plnej dôvernosti a bez obmedzenia,
s výnimkou prípadov stanovených zákonom.
Úprava zároveň sleduje vytvorenie takých
podmienok, aby bola zaručená bezpečnosť
osôb.
K § 16
Rozvoj nápravnovýchovného pôsobenia
na odsúdených založeného na ich aktívnej
spoluúčasti na organizácii vlastného
života vyžaduje, aby samosprávy boli vo výchovných
kolektívoch volené. Vzhľadom na rozvoj skupinových
a kolektívnych foriem nápravnovýchovnej činnosti,
kedy sa na mnohých samosprávnych činnostiach
podieľajú odsúdení všetkých
kolektívov, nie je dôvodné obmedzenie zriaďovania
samosprávy len v určitých kolektívoch,
tak ako to bolo v predchádzajúcom návrhu
novely.
K § 17
Odsúdeným, ktorí vo výkone trestu
vykonávajú práce, treba určiť
pri výkone práce rovnaké povinnosti pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci, ako majú pracovníci
podľa § 135 ods. 2 písm. a/, b/, c/, f/ Zákonníka
práce. Dodržiavanie ostatných povinností
uložených pracovníkom v záujme bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci podľa § 135 ods.
2 písm. d/ a e/ Zákonníka práce zabezpečujú
u odsúdených príslušné nápravnovýchovné
ústavy, pokiaľ to nie je v rozpore s nápravnovýchovnou
činnosťou.
Výslovné uvedenie povinnosti odsúdených
dodržiavať opatrenia a pokyny na bezpečnost a
ochranu zdravia pri práci je potrebné vo vzťahu
zodpovednosti organizácie za škodu v zmysle §
107 a nasl. Zákonníka práce. Povinnosť
odsúdených dodržiavať opatrenia a pokyny
na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci predpokladá,
že odsúdení boli v konkrétnych prípadoch
s nimi oboznámení. Zásada je rozšírením
základných povinností odsúdených
vo výkone trestu pri plnení pracovných úloh.
Zákon doposiaľ neupravoval vykonávanie osobných
prehliadok odsúdených vo výkone trestu odňatia
slobody. Takéto prehliadky je však nutné vykonávať
aj pri prijímaní osôb do výkonu trestu
odňatia slobody, aj počas jeho výkonu v záujme
bezpečnosti odsúdeného, iných osôb,
bezpečného vykonania služobného zákroku
(napr. eskorta) a účelu výkonu trestu vôbec
(snaha o prenášanie toxických látok
alebo iných nedovolených predmetov). Obdobná
úprava sa predpokladá aj v zákone o väzbe.
K § 19
Vypustenie disciplinárnej odmeny "mimoriadne povolenie
listu" vyplýva zo zmeny navrhovanej v § 12 zákona.
K § 20
Doterajšia úprava zakotvovala objektívnu zodpovednosť
za priestupok bez ohľadu na zavinenie čo je v rozpore
s konštrukciou zodpovednosti v priestupkovom práve.
Disciplinárny trest prepadnutia veci s uvedením,
že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát,
je logickým dovŕšením všeobecne
uznávaného princípu v trestnom i priestupkovom
práve, že uloženou sankciou možno zároveň
odňať páchateľovi vec, ktorú použil
alebo získal v súvislosti s protiprávnym
konaním a nie je žiadúce ju odsúdenému
ponechať.
Doterajšie ustanovenia zákona nerozlišovali,
ktoré disciplinárne tresty možno uložiť
odsúdeným ženám a ktoré nie s
ohľadom na ich fyziologické a psychologické
zvláštnosti. Pretože podmienky výkonu
disciplinárnych trestov celodenného umiestnenia
do uzavretého oddelenia a do samoväzby by mohli mať
nepriaznivý vplyv na zdravotný stav odsúdenej
ženy navrhuje sa tieto tresty odsúdeným ženám
neukladať a skrátiť trvanie umiestnenia do uzavretého
oddelenia v mimopracovnom čase.
V novele tohto ustanovenia sa navrhuje vypustiť trest umiestnenia
do zvláštneho oddelenia, pretože v praxi sa ukázalo,
že jeho ukladanie je málo účinné,
naviac jeho výkonom dochádza k postupnej strate
schopnosti správať sa v kolektíve primeraným
spôsobom. Izolácia odsúdeného nad určitú
časovú hranicu vedie k nežiadúcej adaptácii
na tento stav, čím sa nielen znižuje účinnosť
takéhoto trestu, ale aj možnosť výchovného
pôsobenia. To je dôvodom pre navrhované skrátenie
trvania samoväzby. Aj do návrhu tejto zmeny je potrebné
premietnuť humanizačné tendencie výkonu
trestu odňatia slobody.
Do odseku 5 sa doplnilo ustanovenie o povinnom lekárskom
vyšetrení zdravotnej spôsobilosti odsúdeného
podrobiť sa tomuto trestu, ktoré bolo doposiaľ
upravené vykonávacím predpisom.
K § 21
V súlade s tým, že disciplinárny trest
prepadnutia veci možno uložiť samostatne alebo
s iným disciplinárnym trestom, sa upravuje i znenie
odseku 2, ktorý neumožňoval uloženie viac
ako jedného disciplinárneho trestu za jeden disciplinárny
priestupok.
K § 21a, 21b, 21c
V záujme prehĺbenia výchovného pôsobenia
na odsúdených v rámci individuálnej
výchovnej práce, budú môcť funkcionári
Zboru nápravnej výchovy, ktorým patrí
disciplinárna právomoc (§23), odpúšťať
právoplatne uložený disciplinárny trest
a upúšťať od výkonu zvyšku disciplinárneho
trestu.
Inštitút odpustenia disciplinárneho trestu
a upustenia od výkonu jeho zvyšku sa navrhuje v zákone
zakotviť samostatne. mimo sústavu disciplinárnych
odmien. Zdôrazňuje sa tým špecifická
povaha a význam týchto disciplinárnych prostriedkov,
ktoré nemajú slúžiť k odmeňovaniu,
aby sa netrestalo, ale aby nebolo potrebné trestať.
Z pedagogických hľadísk nie je preto vhodné
odpustenie disciplinárneho trestu, resp. upustenie od výkonu
jeho zvyšku považovať za disciplinárnu odmenu.
Rovnako nemožno za disciplinárnu odmenu považovať
inštitút zahladenia disciplinárneho potrestania,
ktoré zabraňuje nepriaznivým sociálnym
následkom predchádzajúcich vykonaných
disciplinárnych trestov. Zahladené disciplinárne
potrestanie sa nebude uvádzať v žiadnej správe
o správaní sa odsúdeného počas
výkonu trestu vrátane hodnotení, najmä
k podmienečnému prepusteniu, preradeniu do inej
nápravnovýchovnej skupiny a pod.
Ak nebolo možné uložiť trest prepadnutia
veci, ktorá je vo vzťahu k disciplinárnemu
priestupku, alebo ktorú z hľadiska bezpečnosti
osôb, majetku alebo iného všeobecného
záujmu nie je žiadúce odsúdenému
ponechať, vysloví sa jej zhabanie. Lehota na rozhodnutie
bola stanovená rovnako ako v prípade ukladania disciplinárnych
trestov.
K § 22
Doterajšia úprava sťažností ako opravného
prostriedku, s ktorým sa nespája odkladný
účinok, vo vzťahu k disciplinárnemu
trestu prepadnutia veci nevyhovuje. Pretože výkon
trestu prepadnutia veci spočíva v prechode vlastníckeho
práva na štát, treba výkon tohto trestu
posunúť až do právoplatnosti rozhodnutia
o jeho uložení. Páchateľovi disciplinárneho
priestupku a osobe, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci
priamo týka, sa priznáva právo podať
proti rozhodnutiu o zhabaní veci sťažnosť.
Včas podaná sťažnosť má odkladný
účinok.
K § 24
Navrhovaná zmena reaguje na novelu Trestného zákona,
ktorá predpokladá zrušenie kategórie
prečinov.
K § 25
Navrhovaná zmena lepšie vystihuje ciel pracovnej výchovy
odsúdených.
K § 27
V oddieli o pracovnej výchove odsúdených
nie je vyjadrená základná zásada,
že za prácu vykonanú odsúdenými
treba poskytovať ústavom rovnakú odmenu, ako
je mzda a všetky jej náležitosti, vrátane
náhrad mzdy pre pracovníkov v pracovnom pomere (náhrada
mzdy za štátom uznané sviatky, prestoje a pod.
Prácu nadčas možno odsúdeným
nariadiť v rozsahu a za podmienok ako u pracovníkov
v pracovnom pomere.
Úprava sleduje aj to, aby podniky a organizácie
z práce odsúdených neboli zvýhodnené
v porovnaní s prácou pracovníkov v pracovnom
pomere, ktorí na rozdiel od odsúdených používajú
aj všetky výhody plynúce z plnenia sociálneho
programu organizácie.
Za vykonanú prácu poskytujú hospodárske
organizácie nápravnovýchovným ústavom
rovnaké odmeny ako ostatným pracovníkom a
vytvárajú im také isté pracovné
podmienky. Na krytie zvýšených nákladov
a náhrady za dovolenku organizácie uhrádzajú
nápravnovýchovným ústavom dohodnuté
finančné prirážky, ktoré tvoria
príslušné percento z objemu vyplatených
miezd.
K § 29
Doterajšia úprava výšky vreckového
nemotivovala odsúdených k dosahovaniu lepších
pracovných výsledkov a zmenou úpravy sa sleduje
vytvorenie širších priestorov pre novú
úpravu rozúčtovania pracovnej odmeny na vreckové
a úložné bez súvislosti na zaradenie
do tej ktorej nápravnovýchovnej skupiny.
K § 34a
Platná úprava rieši len zodpovednosť za
škodu, ktorú spôsobil odsúdený
zavinene ústavu alebo hospodárskej organizácii.
Nerieši otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú
odsúdenému pri práci v hospodárskej
organizácii alebo pri práci v nápravnovýchovnom
ústave. Keďže tu nemožno použi ustanovenia
Zákonníka práce priamo, lebo nejde o pracovný
pomer, treba navrhnutými ustanoveniami na Zákonník
práce odkázať. Súčasná
prax zodpovedá navrhnutému doplneniu zákona.
K § 42
Táto zmena súvisí s úpravou §
1 zákona.
K § 46
Zmena súvisí s predpokladaným zrušením
krajských národných výborov a zmenou
v pôsobnosti jednotlivých stupňov národných
výborov.
K § 48
Doterajšia úprava obsahovala úzky rámec
pre pôsobenie iných organizácií (najmä
cirkevných a záujmových združení)
na náprave odsúdených. Je v spoločenskom
záujme, aby sa v budúcnosti mohol podieľať
na náprave odsúdených čo najširší
okruh organizácií a občianskych združení,
čím by sa vytvárali už počas
výkonu trestu predpoklady pre úspešnú
realizáciu postpenitenciárnej fázy resocializácie
odsúdených.
K § 49 a 50
Zmeny súvisia s úpravou § 4.
K § 52
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb.
o sústave základných a stredných škôl,
povinná školská dochádza trvá
10 rokov.
Trestná zodpovednosť podľa § 10 Tr. zákona
začína dovŕšením 15. roku veku.
Nemožno preto vylúčiť, že vo výkone
trestu odňatia slobody sa ocitne osoba, ktorá neukončila
povinnú školskú dochádzku. Týmto
mladistvým páchateľom je nevyhnutné
umožniť jej ukončenie a to namiesto výkonu
práce. Všetky ostatné vyučovania sú
v mimopracovnom čase.
K § 54
Diferenciačné kritéria pre výkon trestu
na mladistvých zákon určuje len rámcovo.
V záujme úspešnosti nápravnovýchovnej
činnosti sú potrebné podrobnejšie kritériá
na diferenciáciu odsúdených mladistvých
vo výkone trestu rovnako ako u plnoletých odsúdených.
Zvlášť u mladistvých je však potrebné
zdôrazniť ich diferencovanie podľa pedagogických
kritérií "ovplyvniteľnosti a vychovatelnosti".
Osobitne u mladistvých podľa platných poznatkov
nie je pre určenie druhu a rozsahu výchovných
deficit dôležité kritérium "správania"
a "vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti".
Členenie odsúdených do kolektívov
v nápravnovýchovných ústavoch pre
mladistvých s využitím uvedených diferenciačných
kritérií je o to závažnejšie, že
trest odňatia slobody mladistvý vykonáva
bez diferenciácie podľa nápravnovýchovných
skupín.
K § 55
Zmena súvisí s úpravou § 12 zákona.
K § 56
Ustanovenia o disciplinárnom trestaní mladistvých
v nápravnovýchovných ústavoch pre
mladistvých je potrebné doplní z tých
istých dôvodov ako ustanovenia o disciplinárnom
trestaní odsúdených v nápravnovýchovných
ústavoch.
K § 59
Zmena súvisí so zmenou v § 46.
K § 60 a § 61
Zmena súvisí s úpravou § 4.
K § 62a
Pri výkone služby príslušníkov
Zboru nápravnej výchovy nebezpečné
situácie môžu vzniknúť nielen pri
prenasledovaní odsúdených pri úteku
z ústavu, ale aj pri úteku z pracoviska mimo ústavu,
pri prevážaní odsúdených do práce,
ich iskorte a pod. Pomocou je prípadne aj podanie správy
o vzniknutej nebezpečnej situácii a privolanie pomoci
keďže ide o povinnosť občanov vo vzťahu
k príslušníkom Zboru nápravnej výchovy
pri ich služobných výkonoch, treba povinnosť
občanov výslovne uviesť v zákone obdobne,
ako je táto povinnosť občanov uvedená
vo vzťahu k príslušníkom Zboru národnej
bezpečnosti v § 49 zákona č. 40/1974
Zb.
K § 63
Zmena súvisí s úpravou § 4.
K § 64
Odsúdený, ktorý vykonáva trest odňatia
slobody vo väznici, plne podlieha režimu výkonu
trestu ako v nápravnovýchovných ústavoch,
preto je potrebné výslovne poukázať
i na možný výklad pojmov "nápravnovýchovný
ústav" a "jeho náčelník".
K § 65
Podľa § 152 Trestného poriadku je právoplatne
odsúdený povinný nahradiť štátu
trovy spojené s výkonom väzby a trestu odňatia
slobody a paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré
znáša štát: K nim treba počíta
trovy, ktoré sú priamym dôsledkom spoločenskej
reakcie na trestnú činnosť obvineného
a ktoré vznikajú v súlade s pravidlami trestného
procesu pri riadnom priebehu konania.
Určenie náhrady nákladov jedného predvedenia
do maximálnej výšky 300,- Kčs je odôvodnené
požiadavkou aspoň čiastočného
krytia vzniklých výdavkov. Náhrada nákladov
bez tohto obmedzenia má zároveň nútiť
odsúdených uvažovať o opodstatnenosti
návrhu na povolenie obnovy konania.
V súvislosti s tým, že odsúdený
si často úmyselne spôsobí alebo nechá
spôsobiť ujmu na zdraví a dosiahne tým
určité úľavy alebo prevoz do zariadení
štátnej zdravotníckej starostlivosti, je potrebné
takéto konanie postihovať i finančne. V budúcnosti
budú odsúdení hradiť bežné
trovy výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu
poskytnutej liečebno-preventívnej starostlivosti,
a to do výšky určenej vo vykonávacom
predpise. Zároveň budú odsúdení
povinní nahradiť i zvýšené náklady
ochrany a dopravy do zariadení liečebno-preventívnej
starostlivosti.
Rozhodnutie náhrade bude vydávať príslušný
náčelník nápravnovýchovného
ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva
trest.
K § 66
Obžalovaný právoplatne uznaný za vinného
je povinný nahradiť štátu trovy spojené
s výkonom väzby (§ 152 ods. 1 Tr. por.) a trovy
spojené s výkonom trestu odňatia slobody
(§ 152 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a podľa ustanovenia
§ 65 nahradiť tiež náklady ochrany a dopravy
a náklady predvedenia. Ak odsúdený počas
výkonu trestu odňatia slobody spôsobí,
svojím zavinením na majetku ústavu škodu,
ktorá neprevyšuje 500,- Kčs, môže
mu náčelník ústavu rozhodnutím
podľa ustanovenia § 32 zákona uložiť
povinnosť nahradiť ju.
Na úhradu trov výkonu trestu a úhradu ďalších
pohľadávok vykonáva ústav odsúdenému
zrážky z jeho pracovnej odmeny podľa vyhlášky
MS ČSR č. 1/1977 Zb., ktorú mení a
dopĺňa vyhláška č. 113/1983 Zb.
a podľa vyhlášky MS SSR č. 25/1977 Zb.,
ktorú mení a dopĺňa vyhláška
č. 137/1983 Zb.
Ak odsúdený počas výkonu trestu neuhradil
všetky trovy spojené s výkonom väzby a
trestu odňatia slobody a predvedenie, ako aj škodu
ním spôsobenú, alebo svojím zavinením
spôsobil, že tieto sa zrážkami z jeho pracovnej
odmeny počas výkonu trestu nemohli uhradiť,
vydá náčelník ústavu rozhodnutie
o výške neuhradenej škody a neuhradených
trov a o povinnosti obvineného po prepustení na
slobodu uhradiť ich zvyšok. O námietkach proti
rozhodnutiach náčelníka ústavu rozhoduje
ministerstvo spravodlivosti - Správa Zboru nápravnej
výchovy.
Rozhodnutie náčelníka ústavu, na ktorého
zákonom (§ 65) bola prenesená rozhodovacia
právomoc, je rozhodnutím vecne príslušného
správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 5 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Návrh
využije možnosť danú ustanovením
§ 73 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a v zákone
zakotví, že rozhodnutie náčelníka
nápravnovýchovného ústavu o nedoplatkoch
vykoná tá organizačná zložka
Zboru nápravnej výchovy, ktorá pohľadávku
spravuje.
K § 67a
Ide o úpravu nadväzujúcu na doplnené
ustanovenie § 62a zákona a na ustanovenie § 67
zákona. Návrh preberá obdobné ustanovenia
§ 59 zákona č. 40/1974 Zb. o ZNB a aplikuje
ich aj na členov závodnej stráže, ktorí
strážia odsúdených pri práci
v hospodárskej organizácii podľa § 67
zákona a na občanov, ktorí poskytli na žiadosť
pomoc príslušníkom Zboru nápravnej výchovy
podľa § 62a ods. 4. V podmienkach plnenia úloh
Zboru nápravnej výchovy prichádzajú
do úvahy najmä prípady poskytnutia pomoci pri
prenasledovaní a zadržaní ušlých
odsúdených alebo obvinených, pri likvidácii
mimoriadnych udalostí, ako napr. vzbúr, napadnutia
príslušníka ZNV, požiaru a pod.
Vzhľadom na to, že v praxi nemožno vylúčiť
situáciu, keď občanovi v dôsledku opatrení
pri plnení služobných úloh príslušníkmi
Zboru nápravnej výchovy vznikne vecná škoda,
navrhuje sa prijať obdobnú úpravu ako v §
83 ods. 1 zákonov SNR č. 126/1985 Zb. a ČNR
č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane.
K § 71
Doterajšie ustanovenie zákona (§ 71 ods. 3) rieši
len prípady, ak odsúdený vo vojenskom nápravnom
útvare sústavne a závažným spôsobom
porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu
pri výkone trestu alebo ak spácha pri výkone
trestu trestný čin.
Prípad, keď odsúdený vykonávajúci
trest odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare
nemôže z dôvodu nadchádzajúceho
prepustenia z činnej služby vykonávať
zvyšok trestu vo vojenskom nápravnom útvare
a je preto potrebné ho preradiť do nápravnovýchovného
ústavu príslušnej nápravnovýchovnej
skupiny, zákon dosial neupravoval. Pretože výkon
trestu vo vojenskom nápravnom útvare rovnako ako
v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých
(§ 53 ods. 3 a 4) je miernejší ako v nápravnovýchovnom
ústave I. nápravnovýchovnej skupiny možno,
pokladať za pravidlo, ak si odsúdený prepustenie
z činnej služby nezavinil, jeho preradenie do nápravnovýchovného
ústavu prvej nápravnovýchovnej skupiny.