Federální shromáždění ČSSR 1986 – 1990

Vážené předsednictvo Sněmovny lidu,

vážené předsednictvo sněmovny národů,

podle ustanovení § 62 Zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění ČSSR ze dne 22. 3. 1989, interpelují níže podepsaní poslanci Vládu ČSSR ve věci pozastavení další výstavby vodního díla Gabčíkovo.

K tomuto požadavku nás vedou výsledky práce komisí expertů, ustanovených k vyhodnocení vlivu VD Gabčíkovo a obavy obyvatelů Žitného ostrova. Obavy vyplývají z ohrožení mnoha funkcí, které řeka Dunaj po staletí i v současnosti plní a ještě po staletí plnit bude: závlah zespodu i svrchu a z toho vyplývajícího neobyčejně velkého bioprodukčního potenciálu přilehlého území, mimochodem obilnice republiky, dále udržení biologické rovnováhy v území a především jako naše největší zásobárna pitných vod vynikající kvality /jedná se o Chráněnou vodohospodářskou oblast Žitný ostrov, vyhlášenou podle zákona č. 138/73 Zb. o vodách, nařízením Vlády SSR č. 46 ze dne 19. VII. 1978/. Z této oblasti je zásobována vodou velká část Bratislavy a jihozápadu Slovenska. K roku 2000 se předpokládá zásobování více než 1 milionu obyvatel. Podle směrného vodohospodářského plánu půjde dokonce o zásobování 36 % obyvatel Slovenska a navíce ještě jižní Moravy a trenčínska /t.j. dalších 1,5 milionu obyvatel/. Pokud by došlo k napuštění zdrže Hrušov-Dunakiliti, kvalita podzemní vody by se natolik zhoršila, že by to znamenalo vyřazení vodních velkozdrojů /např. vlivem redukčních procesů by došlo k uvolnění sirovodíku a amoniaku, vyloučení železa a manganu, velmi nebezpečný by byl přesun ropných a chlorovaných uhlovodíků, chlorovaných insekticidů a fenolů, přičemž se jedná často o kancerogenní, teratogenní a mutagenní látky-bližší objasnění v příloze/.

Hlavním důvodem pro pokračování výstavby VD Gabčíkovo jsou velké investice vložené do výstavby /cca 15 miliard Kčs/. Avšak uvážíme-li hodnotu kvalitní pitné vody, přehodnotíme situaci: V současné době se uvádí investiční náklady na přivedení 1000 l/s pitné vody ke spotřebiteli na 1,5 miliardy Kčs. Na Žitném ostrově, vzhledem k vysoké koncentraci velkozdrojů vody, jsou investiční náklady 10 x menší. Pak záchrana zdrojů pitné vody na Žitném ostrově znamená v porovnání s náhradními zdroji povrchové vody /protože jiné významné zdroje podzemních vod v Československu nemáme/, investiční úsporu 1,35 mlrd Kčs na každých 1000 l/s, t.j. pro prognozovaných 12-18 000 l/s ze Žitného ostrova úspora 16,2 - 24,3 mlrd Kčs, t.j. více, než zatím stálo celé vodní dílo. K přehodnocení situace nabádají též ztráty na zemědělské produkci /na ploše několika desítek tisíc hektarů/, na produkci dřeva, ryb a v ochraně přírody/ zánik lužních lesů, zánik rostlinných a živočišných druhů, zničení navrhovaných i vyhlášených chráněných území/.

Navrhujeme proto: 1/ Pozastavit práce na VD Gabčíkovo

2/ Uvážit všechny technické, ekologické, ekonomické a sociální rizika za pomoci mezinárodní expertízy, vycházející z práce našich komisí expertů. Pak teprve rozhodnout, jak dále postupovat.

3/ Za bezpečit účinnou ochranu Chráněné vodohospodářské oblasti Žitný ostrov

4/ Urychleně připravit vyhlášení národního parku Podunajsko a začít jednání o mezinárodním trilaterálním parku v této oblasti s Rakouskou a Maďarskou republikou

Zároveň žádáme: 1/ Přešetřit, jaké podkladové materiály /a od koho/ dostávala federální a slovenská vláda k svému rozhodování /v současné době měly vlády vycházet z výsledků práce komisí expertů a ne z jednostranných údajů projektantů vodních děl a rezortu-MLVHDP/

2/ Referovat, kolik investic bylo na stavbu vynaloženo v posledním období, od rozhodnutí nového ministra o zastavení náhradního řešení a kolik bylo do stavby investováno v posledních dvou letech.

3/ Žádáme podrobný rozpis, do kterých objektů byly prostředky investované, t.j. kolik se investovalo na vlastní stavbu /zvláště např. do betonování, betonových injektáží/ a kolik na vyvolané investice-komunikace, čistírny odpadových vod, zdravotnické zařízení, protipovodňovou ochranu apod.

Závěrem zdůrazňujeme, že pokračování ve výstavbě VD Gabčíkovo podle původní koncepce je vzhledem na výsledky práce komisí expertů naprosto neadekvátní a znamená zbytečné mrhání řádově stamilionovými částkami investic a ohrožení hodnot, vyčíslitelných na desítky miliard /pokud se vůbec hodnota např. vody či unikátní přírody dá vyčíslit/.

Příloha:

5. POSUDZOVANIE VPLYVU VDG - VÝSLEDKY

Pre posudzovanie vplyvu prevádzky VDG na kvalitu a kvantitu povrchovej a podzemnej vody v jeho oblasti je potrebné rozčleniť tento komplex na tri samostatné technické časti, a to:

A. Nádrž Hrušov - Dunakiliti

B. Prívodný /derivačný/ kanál

C. HC v Gabčíkove s odpadovým kanálom

Všetky tri časti iným spôsobom ovplyvňujú tvorbu a množstvo zásob, resp. režim alebo kvalitu infiltrovanej podzemnej vody.

A. Nádrž Hrušov - Dunakiliti /vodná plocha asi 53 km²/

Voči súčasným podmienkam, aj keď kvalita podzemnej vody aj bez vodného diela sa zatiaľ zhoršuje, vyvolá ďalšie nepriaznivé a nežiadúce zmeny pre množstvo aj kvalitu podzemnej vody najmä v chránenej vodohospodárskej oblasti /CHVO/ Žitného ostrova.

Toto konštatovanie dokumentujú v prílohe uvedené:

a/ Podklady vyžiadané alebo získané

PV 1, PV 2, PV 4, PV 5

b/ Stanoviská expertov

č. 2 až 12

B. Prívodný /derivačný/ kanál /kóta nábehového prahu 125,5 m n.m./

Voči súčasným podmienkam, keď dunajská voda infiltruje v celej dĺžke dna aj ľavého brehu až po Gabčíkovo do Žitného ostrova, derivačný kanál zamedzí túto infiltráciu, čoho dôsledkom bude zaklesnutie hladín podzemnej vody v tejto pririečnej zóne o 3 - 4 m /Doc. Ing. Hálek, DrSc./.

To je nepriaznivý dôsledok pre dotáciu vôd do Žitného ostrova, čo dokumentujú v prílohe uvedené:

c/ Stanoviská expertov

č. 3, 4, 5

Na druhej strane však je veľmi priaznivé ak berieme do zreteľu nebezpečie vplyvu seizmicity na stabilitu derivačného kanála podľa Dr. Ing. Petra Danišoviča v prílohe uvedené:

b/ Iné podklady č. IP 4

C. HC Gabčíkovo s odpadovým kanálom

Vybudovaním hydrocentrály a jej odpadového kanála sa menia hraničné podmienky dotácie vôd v lokalite veľkozdrojov Gabčíkovo "A", už využívanej aj v navrhovanej lokalite Gabčíkovo "B".

Zníži sa dotácia vôd z Dunaja v dôsledku zahĺbenia odpadového kanála, dôjde k presunu depresie do vnútornej časti Žitného ostrova, odkiaľ možno predpokladať väčší prísun znečisťujúcich látok a pri zapojení veľkozdroja Gabčíkovo "B", by sa tento stav ešte zhoršil.

Takéto výsledky dokumentujú v prílohe uvedené:

c/ Stanoviska expertov

č. 3 až 7 a 9, 10

Prognóza vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvantitu povrchových a podzemných vôd.

1/ Súčasná brehová línie najväčšej infiltrácie povrchovej vody Dunaja od r. km 1866 /odbočenie Malého Dunaja/ po r.km 1850 resp. 1840 /Hrušov/, je ohrozená pre dotáciu podzemných vôd Žitného ostrova zničením množstva infiltrovaných vôd účinkom zakolmatiovania zdrže. Podrobne vid. záverečná správa Ing. Iva Brachtla, CSc. - príloha a/ podklady vyžiadané alebo získané PV 5.

2/ Aj keď technické zásahy v hornej časti zdrže - usmerňovacie hrádze budované po oboch stranách Dunaja od r. km 1866 po r. km 1854 majú zabrániť sedimentácii v dne pôvodného koryta, avšak budú účinné len pri Q väčšom ako 2 000 m³.s^-1. To znamená, že pri prietokoch menších ako Q 2 000 m³.s^-1, ktorý na Dunaji sa vyskytuje až 195 dní v roku /Gažovič/, aj v tomto exponovanom úseku pre infiltráciu, môže dochádzať k usadzovaniu sedimentov na dne. Pri prietoku Q 4 000 m³.s^-1 už sa hrádze prelievajú a bude dochádzať k ďalšej sedimentácii a následnej kolmatácii.

3/ Riešitelia poznajúci tieto problémy, na ich elimináciu skúmali možnosti zachovania infiltrácie vôd do podzemia rôznymi technickými opatreniami /Doc. Ing. Hálek, DrSc./, ako sú hĺbkové odbery vody /85 až 120 m/, návrh troch štrkových jám v zdrži a koncentrovaných odberov vody v Dobrohošti v množstve 6 - 10 m³.s^-1.

Tieto návrhy však vid. priloha c/ Stanoviská expertov, najmä č. 4 RNDr. Bačová, RNDr. Fatulová, RNDr. Jalč a č. 5 Ing. RNDr. V. Pelikán, DrSc. podrobili kritickej analýze, ako nevhodné aj vo vzťahu ku kvantite, tak aj ku kvalite vody.

Prognóza vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvalitu povrchových vôd

1/ Vzduté hladiny v nádrži Hrušov /z kóty 122 na kótu 131,1/ najmä v počiatočnom štádiu /v období prvých rokov/ podstatne zvýšia infiltráciu do podzemných vôd.

2/ Zmenou profilových rýchlostí vody v nádrži Hrušov /výrazný pokles/ usadí sa veľké množstvo plavenín /suspendovaných látok asi 2,6 mil. m³ za rok, t.j. na celú plochu nádrže v priemere 5 cm hrúbka ročne/, ktoré obsahujú 10 - 12 % organických látok v sušine. Rozklad týchto organických látok si vyžiada určité množstvo kyslíka a zaťaží takto oproti dnešnému stavu kyslíkovú bilanciu Dunaja /vznik anaeróbnych procesov na niektorých miestach v nádrži/.

3/ Obsah kyslíka v nádrži sa zníži o 40 - 50 %, t.j. na hodnotu 5,5 - 6,0 mg.O₂.l^-1.

4/ V zóne infiltrácie sa predpokladajú zložité javy v štruktúre prúdenia. Táto skutočnosť môže mať odraz aj v šírení sa znečisťujúcich látok i tzv. privilegovanými cestami /za vysokých vodných stavov v súčasnom období ropné a iné látky sa prejavujú aj v hlbších /50 - 80/ m horizontoch od riečiska vo vzdialenosti 100 i viac metrov/.

5/ Vplyvom zanášania a kolmatácie nádrže Hrušov zníži sa množstvo infiltrujúcej vody do podzemných vôd ŽO. Avšak rozpustné ropné a iné uhľovodíky ako aj ďalšie vodu znečisťujúce látky ako produkty rozkladu vzniklé na dne nádrže budú prenikať do infiltrovaných podzemných vôd aj cez čiastočne zakolmatované dno nádrže.

Keď vychádzame z horeuvedených skutočností vo vzťahu k vývoju akosti podzemných vôd v pririečnej oblasti Dunaja po napustení nádrže Hrušov treba predpokladať min. dve alternatívy:

I. alternatíva: - Pri zachovaní súčasného stavu kvality povrchovej vody Dunaja.

II. alternatíva: - Pri zásadnom vylepšení kvality vody Dunaja, t.j. za predpokladu vybudovania a uvedenia do prevádzky ČOV najmä v povodí rieky Moravy, v oblasti hl. mesta Bratislavy /vyčísliť všetky odpadové vody zaústené do Dunaja, i odpadové vody z CHZJD, vysporiadať sa, resp. zabrániť úniku ropných a i. látok z oblasti prístavu a pod./ do termínu napúšťania nádrže Hrušov. Ďalej treba zabezpečiť kvalitu vody Dunaja v hraničnom profile s Rakúskom v zmysle kritérií IAWR /Medzinárodné pracovné združenie v povodí Rýna - normatívy akosti infiltrujúcej vody z hľadiska získanie nezávadnej pitnej vody prirodzenou brehovou infiltráciou.

k I. alternatíve: - pri zachovaní súčasného stavu kvality vody Dunaja, po napustení nádrže Hrušov vplyvom vzdutej hladiny zvýši sa infiltrácia do podzemných vôd.

a/ U podzemných vôd nastane zásadné a rýchle zhoršenie ich kvality a to najmä v pririečnej oblasti Dunaja. Pôjde o rýchly presun rôznych látok uhľovodíkovej a inej najmä organickej povahy /ropné uhľovodíky, chlórované uhľovodíky, CI - insekticidy, fenoly, produkty rozkladu organických hnilokalov nahromadených za deseťročia v pririečnej oblasti Dunaja a v oblasti dunajských ramien/.

b/ Tieto vodu znečisťujúce látky budú pomerne rýchlo prenikať a rozširovať sa i do vzdialenejších oblastí od krajov nádrže /do vzdialenosti stoviek m i niekoľko km prúdom podzemnej vody i difúznym prúdením/.

c/ V oblasti využívaných vodných zdrojov /Kalinkovo, Hamuliakovo-Samorín a iných lokálne využívaných VZ/ sa tieto procesy a uvedené negatívne vplyvy ešte viac urýchlia /čerpaním podzemnej vody u VZ/ a pomerne rýchlo môžu vyradiť vodné zdroje z vodárenského využívania /týždne, mesiace?/. Treba zdôrazniť, že uvedené znečisťujúce látky už v mikrogramových množstvách v pitnej vode sú závadné, niektoré skupiny z nich sú karcerogénne, reps. majú mutagénne a teratogénne účinky.

d/ V ďalšom období uvedené, vodu znečisťujúce látky preniknú i do vzdialenejších oblastí prúdením v podzemnej vode a postupne budú tieto vody znehodnocovať a vyraďovať z možnosti ich vodárenského využívania /trvalé zvýšenie hladiny v nádrži, trvalé udržiavanie hladiny 100-ročnej vody/.

e/ Znížený obsah kyslíka už v nádrži Hrušov v priebehu infiltrácie sa úplne spotrebuje na oxidovanie organických látok /biochemické procesy/, - v infiltrovaných podzemných vodách nastanú redukčné procesy so všetkými sprievodnými javmi -

f/ Následkom zvýšenej sedimentácie suspendovaných látok /plavenín/ v nádrži Hrušov, dôjde k postupnej kolmatácii. Dnové sedimenty v nádrži spotrebujú všetok kyslík na rozklad organických látok, vznikajú anaeróbne procesy, začne sa postupne vylučovať železo, mangán do podzemnej vody, sírany sa redukujú na sirovodík, dusičnany na amoniak a podzemné vody budú mať aj z hľadiska uvedených zložiek i nevyhovujúce senzorické vlastnosti.

g/ Postupným zakolmatovaním dna nádrže Hrušov sa zmení aj kvantitatívny režim, zníži sa množstvo infiltrovanej vody z nádrže do podzemných vôd. Avšak aj pri maximálnom zakolmatovaní nádrže, určité množstvo vody obohatené najmä o obsah rozpustených organických látok bude vždy infiltrovať do podzemných vôd, čo z hľadiska využívania vôd bude mať jednoznačne negatívny vplyv. /Podľa ČSN - 8306 11/, ČSN - 757111 a normatívov VVHO už mikrogramové množstvá týchto látok nie sú prípustné pre pitné vody/.

h/ V prípade narušovania kolmatačnej vrstvy, napr. usmerňovaným bagrovaním do hĺbky /vybagrovanie štrkových jám v nádrži/, znečistená, kyslíka zbavená infiltrujúca voda bude takto privádzaná z nádrže do väčších hĺbok a bude ohrozovať aj hĺbkové odbery podzemných vôd /táto alternatíva je proti existujúcej alternatíve odberu podzemnej vody z väčších hĺbok pre zabezpečenie a zaručenie kvality odoberanej pitnej vody bez úpravy/.

i/ Po postupnom ustálení hydrologického režimu nastane postupné vyrovnávanie aj kvality, najmä vo vzdialenejších oblastiach od hrádzí. Zásadné vylepšenie kvalitatívnych parametrov u podzemných vôd z dôvodu ich stáleho obohacovania sa znečisťujúcimi látkami z nádrže nemožno predpokladať, čo nutne ovplyvní ich využívanie na vodárenské účely.

K II. alternatíve: - pri zásadnom vylepšení kvality vody Dunaja, t.j. po vysporiadaní sa so všetkými zdrojmi znečistenia, ktoré sú privádzané do Dunaja pred nádržou - do termínu napúšťania nádrže Hrušov. Na začiatku napúšťania nádrže Hrušov v prostredí infiltrujúcej a infiltrovanej podzemnej vody budú prebiehať tie isté procesy ako sú uvedené k alternatíve I. pod bodmi a/, b/, c/, d/.

V ďalšom období, keďže dôjde aj k zmene kvality dunajských suspendovaných látok /plaveniny nebudú obsahovať znečisťujúce látky najmä organickej povahy/, zníženie obsahu kyslíka vo vode v nádrži nastane hlavne z dôvodu výrazného poklesu priemerných profilových rýchlostí, t.j. zmenou charakteru dnešného toku z veľkej - pomerne rýchlo tečúcej rieky v pomalý tok. Súčasne nedôjde už k výraznému ďalšiemu zvýšeniu spotreby kyslíka na rozklad organických látok v dnových sedimentoch. Preto možno predpokladať, že infiltrujúce vody z nádrže budú vyhovujúcej kvality z hľadiska ďalšieho získania pitnej vody prirodzenou infiltráciou. Nebezpečím pre kvalitu podzemných vôd v tomto období môžu byť však akumulované a ešte chemicky neodbúrané znečisťujúce látky v pririečnej zóne Dunaja, ktoré sa do tohto obdobia neodstránili, resp. neboli odplavované podzemnou vodou.

Po čase /po rokoch/, kedy dôjde aj k postupnému ustáleniu zmenených hydraulických a hydrologických podmienok, nastane aj postupné ustaľovanie prebiehajúcich fyzikálno-chemických, biochemických, geochemických a mikrobiologických procesov a možno predpokladať, že dôjde k ustáleniu aj kvalitatívnych vlastností podzemnej vody. V každom prípade však budú to už podzemné vody inej - horšej kvality z hľadiska možností ich vodárenského využívania.

Napustenie nádrže Hrušov jednoznačne predpokladá vybudovanie nákladných úpravní vody, technologických zariadení nielen na odmanganovanie a odželezovanie, ale aj na odstraňovanie ropných a iných uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodíkov, fenolov a iných škodlivín, z ktorých niektoré sú karcenogénne, mutogénne, teratogénne a to do termínu napúšťania tak, aby boli pripravené upravovať znečistenú podzemnú vodu a dodávať do vodárenskej siete.

V záujmovej oblasti ŽO v súčasnej dobe VD Gabčíkovo sú ohrozené všetky vodné zdroje využívané, t.j. VZ-Kalinkovo, Hamuliakovo-Šamorín, VZ Gabčíkovo, ďalšie lokálne využívané vodné zdroje, ktoré zásobujú obyvateľstvo priľahlých oblastí pitnou vodou bez nákladnej úpravy. Ide o zásobovanie časti Bratislavy a ďalších oblastí Slovenska pitnou vodou k r. 2000 v množstve 6,2 m³.s^-1, t.j. 1,082 milionov obyvateľov a to bez lokálnych VZ, bez priemyslu a poľnohospodárstva. Doterajšie a plánované finančné náklady k r. 1994 pre ZsVaK predstavujú hodnotu 1,674 miliárd Kčs.

Podľa SVP pôjde o zásobovanie 36 % obyvateľov Slovenska pitnou vodou bez nákladnej úpravy k čomu treba pripočítať ešte oblasť Trenčianska a južnej Moravy /+ 1,5 mil. obyvateľov/.

6. ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE A ODPORÚČANIA

Výsledky prognózy vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd v oblasti VDG, ktoré poskytli experti vo svojich písomných stanoviskách, uvedených v prílohe záverečnej správy časť c/, na základe preštudovaných materiálov, vlastných výskumov a priamych konzultácií na zasadnutiach komisie v období od 18. 1. 1990 do 2. 2. 1990 sú z hľadiska primárneho aspektu, ktorým je zachovanie množstva /18 m³.s^-1/ a akosti pitných vôd v CHVO Žitného ostrova, využiteľných bez úpravy, negatívne.

Predpokladajú, že už v krátkom časovom intervale po uvedení VDG do prevádzky budú jestvujúce veľkozdroje pitnej vody postupne znehodnocované a vyradené z prevádzky.

Navrhované a pripravované náhradné riešenia nepovažujú za perspektívne alebo vôbec realizovateľné bez toho, aby voda nemusela byť technicky náročnými viac stupňovými metódami upravovaná, s vysokými investičnými a trvalými prevádzkovými nákladmi, bez vs súčasnosti ešte poznaného výsledného efektu.

S týmito dôsledkami súvisí vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti, ktoré uviedli autori "Návrhu komplexného plánu využitia a ochrany vôd Žitného ostrova", ešte v roku 1978, ako podklad pre realizačný výstup výskumnej úlohy S-16-531-010 pod názvom "Vodné zdroje na Žitnom ostrove a ich ochrana pred znečistením", riešenej na VÚVH v Bratislave ako opatrenie uložené v uznesení vlády SSR č. 3/73 a následne aj v uznesení vlády SSR č. 214/76, citujeme: "Pri úlohách, ktoré v podstate riešia problémy ochrany životného prostredia pred znečistením, je v mnohých prípadoch dopad výsledkov výskumu nevyčísliteľný. Preto akýkoľvek výpočet ekonomickej efektívnosti predstavuje vždy len určitú časť skutočnej ekonomickej efektívnosti. Veď napr. prínos pre zdravie obyvateľstva, pre pokojnú prácu a dobré životné perspektívy ťažko vyčísliť v korunách.

V súčasnej dobe sa uvádza investičný náklad na privedenie 1 dm³.s^-1 /1 l.s^-1/ pitnej vody k spotrebiteľovi na 1,5 mil. Kčs. Pri koncentrácii zdrojov vody /veľkozdrojov/ na Žitnom ostrove možno predpokladať /na základe výstavby vodného zdroja Kalinkovo v roku 1971-72/ investičný náklad 10 krát menší. Záchrana zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove /okrem nevyčísliteľných účinkov: náhradné zdroje podzemnej vody v ČSSR nie sú/ v porovnaní s náhradnými zdrojmi povrchovej vody znamená investičnú úsporu 1,35 mil. Kčs pre každý 1 dm³.s^-1.

Pre časovú úroveň roku 2000 je to pri potrebe pitnej vody 12 m³.s^-1 investičný prínos /úspora/ 16,2 mld. Kčs. Pri potrebe 18 m³.s^-1 je investičný prínos /úspora/ 24,3 mld. Kčs." - koniec citátu.

Autori predmetnej výskumnej úlohy tedy predpokladali už v roku 1978, že prírodné podmienky Žitného ostrova dávajú možnosť získať pitnú vodu z týchto zdrojov 1 dm³.s^-1 /1 l.s^-1/ za 150 tis. Kčs investičných nákladov.

Keď sme pre overenie hodnovernosti tohto údaju prepočítali skutočné investičné náklady vynaložené na získanie 1 dm³.s^-1 /1 l.s^-1/ z už využívaných zdrojov Kalinkovo a Šamorín, uvedených v stanovisku RNDr. Takáčovej v prílohovej časti c/ pod č. 3, tak tieto pri súčasnom využívaní z oboch veľkozdrojov 800 + 900 l.s^-1 t.j. 1 700 l.s^-1 sú len 121.366 Kčs.

Reálnosť očakávaných viacnákladov a teda finančných strát pre národné hospodárstvo je preukázaná.

ODPORÚČAME:

1. Uvážiť všetky technické a spoločenské riziká /prípadne aj zahraničnou expertízou/, na ktoré naši experti v tejto záverečnej správe upozorňujú a porovnať ich v rámci činnosti 3. komisie - ekonomickej s predpokladanými vyvolanými nákladmi a prínosmi VDG.

Môže k tomu slúžiť, ako podklad, stanovisko Ing. Lukáča v prílohe časť c/ pod č. 13, ktorého súčasťou je pripravená matica vecného hodnotenia následkov výstavby VDG, ako nutná kompenzácia nepriaznivých vplyvov.

2. Pri akceptovaní listu Ing. Dr. P. Danišoviča, vid. príloha časť b/ pod č. IP 1, najmä pripomienka pod bodom b/ "zabezpečiť ochranu Žitného ostrova a Szigetközu pred povodňovými katastrófami aké sa udiali v r. 1954 a 1965", uvážiť spolu a maďarskou stranou využiť derivačný kanál len ako zabezpečenie protipovodňovej ochrany /prevedenie Q 6000 m³.s^-1/ a urýchlene pristúpiť na oboch stranách Dunaja k oprave hrádzí, avšak bez uvedenia celého VDG do prevádzky.

Pre tento cieľ vykonať tie nutné technické, zemné a iné práce, ktoré túto, len povodňovú funkciu kanála zabezpečia.

3. V zmysle výsledkov tejto záverečnej správy, s okamžitou platnosťou zastaviť všetky, najmä zemné práce v budúcej zdrži Hrušov - Dunakiliti, ohrozujúce prírodné horninové prostredie pre infiltráciu vôd Žitného ostrova a jeho samočistiacu schopnosť, do doby definitívneho rozhodnutia o VDG.

Záverom je nutné konštatovať, že tento variant /s derivačným kanálom/ VDG, vzhľadom na jeho situovanie v území mimoriadne cennom pre vodárenské účely aj poľnohospodársku produkciu štátu /republiky/, je najnepriaznivejší.

V Bratislave, dňa 15. februára 1990