Federální shromáždění ČSSR, 1986 – 1990 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu: Brabenec, Búřil, Čumpl, Džupina, Flídr, Herman, Kokavcová, Kontríková, Kučera Z., Kuljovský, Loberšíner, Löbl, Pitra, Říman, Stejskal, Stránská, Svěrčina, Šimek, Šípek, Škula, Šoltés, Tajovská, Vrábelová, Žákovič

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice: Erban, Fojtík, Haičman, Haman, Hrabíková, Hyková, Jenerál, Křenek, Mevald, Šutka, Švestka, Trejbal

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice: Ivaničová, Liščák, Šalgovič

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil místopředseda Federálního shromáždění a předseda Sněmovny lidu V. Vedra.)

Předsedající předseda SL V. Vedra: Vážené Federální shromáždění, soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji druhý den jednání 13. společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Pokud jde o účast, konstatuji, že je přítomno 168 poslanců Sněmovny lidu, 57 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 68 poslanců Sněmovny národů zvolených ve slovenské socialistické republice.

Z toho je zřejmé, že obě sněmovny jsou usnášení schopné.

Na programu naší 13. společné schůze sněmoven je

Poslanec Sněmovny národů Emil Hojnoš se dopisem ze dne 6. března letošního roku vzdal funkce člena předsednictva Federálního shromáždění. Je proto třeba zvolit nového člena předsednictva.

K provedení volby je nutné, aby Sněmovna národů zvolila volební komisi. Navrhují se zvolit za členy volební komise tito poslanci Sněmovny národů: Ernest Balog, Jaroslav Brabec, Pavla Čáslavská, Evžen Krauskopf, Irena Pažická a Jozef Stank.

Má někdo jiný návrh? (Nikdo.) Není tomu tak.

Dávám tedy hlasovat, kdo z poslanců Sněmovny národů souhlasí s návrhem na toto složení komise? (Hlasuje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Nikoliv.

Konstatuji, že poslanci Sněmovny národů komisi jednomyslně schválili.

(Poznámka redakce: usnesení SN č. 131)

Soudružky a soudruzi poslanci, předsednictvo ústředního výboru Národní fronty Československé socialistické republiky navrhuje, aby členem předsednictva Federálního shromáždění byl zvolen poslanec Sněmovny národů Ján Pampúch, ústřední tajemník Slovenské strany sľobody. Je mu 47 let, je ověřovatelem Sněmovny národů a členem ústavně právního výboru Sněmovny národů.

Máte, prosím, k návrhu nějaké dotazy nebo připomínky? (Nikdo se nehlásil.) Není tomu tak.

Volba člena předsednictva Federálního shromáždění se provádí podle § - 22 odst. 1 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění tajnou volbou. Konstatuji, že Sněmovna národů je usnášení schopná.

Prosím volební komisi, aby zajistila vydání hlasovacích lístků a aby se ujala svých úkolů. Poslance Sněmovny národů prosím o provedení volby. Chci poznamenat, že pro úpravu hlasovacích lístků je možno použít zástěnu, která je umístěna v přilehlé místnosti vlevo od našeho sálu. (Probíhá tajná volba.)

Soudružky a soudruzi, ptám se, zda byly všem poslancům Sněmovny národů rozdány hlasovací lístky. Chce ještě někdo z těchto poslanců hlasovat? (Nikdo se nehlásil.) Nikoliv.

Prohlašuji volbu člena předsednictva Federálního shromáždění za skončenou.

Nyní projednáme

Předsednictva sněmoven navrhují projednat tyto návrhy společně.

Má někdo připomínku k tomuto návrhu? (Nikdo se nehlásil.) Není tomu tak.

Kdo souhlasí s tímto návrhem, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.) Nikdo.

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

Konstatuji, že návrh byl schválen jednomyslně.

Prosím prvního místopředsedu Federálního shromáždění soudruha Jána Marka, aby návrhy obou zákonů odůvodnil.

První místopředseda FS J. Marko: Vážený súdruh generálny tajomník, vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci. Ako vám je známe, podala skupina poslancov, v súlade s § 37 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia, iniciatívny návrh zákona o rokovacom poriadku a návrh zákona o poslancoch Federálneho zhromaždenia. Návrh obsahuje všetky náležitosti, ktoré predpisuje zákon.

Tak návrh zásad zákonov, ako aj ich osnovy prerokovali všetky výbory. Z poverenia iniciatívnej skupiny a v zmysle § 41 rokovacieho poriadku ujímam sa úlohy, ktorá pripadá navrhovateľovi týchto zákonov.

Najprv mi prichodí uviesť niekoľko poznámok k zámeru urobiť výrazné zákonné úpravy v existujúcom, t. j. doposiaľ platnom rokovacom poriadku.

Na túto myšlienku poslanci Federálneho zhromaždenia neprišli až v tomto volebnom období. Jej vznik je totiž spojený so spôsobom práce Federálneho zhromaždenia a jej vyhodnocovaním pred ukončením každého volebného obdobia. Povedané inými slovami - skladaním účtov za 4 až 5 rokov svojej činnosti. Na to nadväzuje nemenej dôležitá úloha formulovať stratégiu činnosti Federálneho zhromaždenia a jej poslancov v novom volebnom období. Celý proces napokon vyúsťuje v Dokument, ktorý stanoví základné úlohy Federálneho zhromaždenia a jeho poslancov na obdobie ďalších piatich rokov.

Táto prax sa vyvinula na základe dlhoročných skúseností poslancov, je racionálna, a čo najviac osvedčila sa.

Ide - a išlo nám aj v minulosti o to, aby sme boli na výške úloh, ktoré v rozvoji socialistickej spoločnosti, pri realizácii línie urýchlenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja, prestavby a prehlbovania socialistickej demokracie pripadajú orgánu najvyššej štátnej moci ČSSR. Ide nám o dôsledné a neformálne naplňovanie jeho ústavných funkcií a realizáciu záverov XVII. zjazdu Komunistickej strany Československa a ďalších zasadaní jej ústredného výboru a politiky Národného frontu. Ide nám o to, aby sme ich uznesenia v podmienkach práce Federálneho zhromaždenia a jeho poslancov čo najúčinnejšie pomáhali uvádzať do života; to sa týka zvlášť oblasti legislatívy, teda tvorby, realizácie a kontroly uplatňovania zákonov, zdokonaľovania československého zákonodarstva, prehlbovania spoločensko-kontrolnej činnosti vnútornej i zahraničnej politiky, ale aj zvyšovania nášho podielu na obrane mieru rozvíjaním zahraničných parlamentných stykov a medzinárodnej aktivity vôbec.

V tom sme dosiahli cenné a pozitívne výsledky. Náš podiel osobitne na kontrole hospodárskej a sociálnej politiky, ale aj na rozširovaní a prehlbovaní zahraničných vz ťahov je podstatne vyšší než kedykoľvek predtým.

Pravda, dnes ako by sa temer už priečilo dobrému správaniu čo len spomenúť, že naša spoločnosť ušla cestu, za ktorú si zaslúži kus uznania a dobrého slova. Našťastie, prieči sa to len podaktorým; ľud našej krajiny myslí inak a nedá sa len tak ľahko zviklať. Nám, poslancom, čo zdieľame jeho osud i prózu všedných dní, neprichodí sa prečo ostýchať, ani za minulosť, ani za prácu, ktorú vykonávame na svojom pracovisku, ako aj v zákonodarnom zbore a vo volebnom obvode.

Veľa dobrých podujatí sa uskutočnilo pričinením a obetavosťou členov tohto zboru a nejedno z nich dáva pocit dobre vykonanej práce. Keď voľakde, tak aj tu treba povedať; vykonali sme kus užitočnej práce, rástli sme s úlohami!

XVII. zjazd Komunistickej strany Československa i verejnosť pozitívne hodnotia doterajšie výsledky práce zákonodarných zborov, ako aj prácu ich poslancov, ktorá sa trvale zlepšuje.

Pravda, nie všetko sa podarilo. Už po niekoľko rokov sa zreteľne ukazuje, že plnenie spomenutých úloh je zákonite späté s požiadavkou uznávať i v praxi najvyššiu autoritu štátnej moci, ktorú predstavuje tento zastupiteľský zbor Československej socialistickej republiky a tomu zodpovedajúce postavenie jeho poslancov.

Zastupiteľské zbory - a zákonodarné obzvlášť - v celom svojom komplexe predstavujú základný článok socialistického štátu a jeho mechanizmu. Rozhodujúcim činiteľom pre plnenie ich funkcie v socialistickej spoločnosti sú poslanci, ktorí z dôvery svojich voličov sú tlmočníkmi ich vôle, majúc nemenej na zreteli celospoločenské záujmy a svoje presvedčenie.

Z uvedených pozícií sme vychádzali a vychádzame vo Federálnom zhromaždení pri stanovení či rozpracovaní základných úloh v rôznych plánoch činnosti jeho orgánov, snemovní, či výborov a jeho poslancov. Mali sme a máme na mysli predovšetkým cieľ, aby táto parlamentná inštitúcia bola inštitúciou pracovnou. Pred nami stojí aj dnes trvalá úloha ďalej účinne prehlbovať predovšetkým pracovný charakter tohto zastupiteľského zboru, pričom ťažisko činnosti poslancov sa sústreďuje do výborov a do volebných obvodov.

Pre naplnenie ústavných funkcií najvyššieho orgánu štátnej moci Československej socialistickej republiky je zvlášť dôležité, aby ústavné vzťahy medzi najvyšším zákonodarným zborom federácie a najvyšším výkonným orgánom štátnej moci, t. j. federálnou vládou a ďalšími štátnymi inštitúciami boli nielen plne vyjasnené, zodpovedajúce náročným úlohám, ale tiež, aby sa správne a účinne uplatňovali v praxi pri upevňovaní štátnej jednoty, rozvoja a prehlbovania socialistickej demokracie.

Celý komplex tejto problematiky stal sa neraz predmetom úvah nás poslancov a našiel patričný výraz a odozvu i na rokovaniach Klubu komunistických poslancov a Kluboch ďalších politických strán Národného frontu, na schôdzach niektorých krajských združení poslancov, aktívoch poslancov a inde.

Poslanci na nich sa dožadovali väčšej koncepčnosti a programovosti zákonodarných prác, vyslovovali pripomienky najčastejšie k tomu, že navrhovateľ zákonov, t. j. federálna vláda - ich predkladal spravidla len v krátkom časovom predstihu pred ich prerokovaním vo Federálnom zhromaždení. Tým sa nevytvorili dostatočné podmienky pre dôkladné prediskutovanie návrhov zákonov s voličmi, funkcionármi národných výborov, organizáciami Národného frontu alebo pracovníkmi vedy, odborníkmi praxe a podobne. Poslanci sa pri tomto postupe dostávali ustavične do časovej tiesne, čo sa pochopiteľne nemohlo neprejaviť na kvalite pripomienok, návrhov a odporúčaní. Časté výnimky predloženia zásad návrhov zákonov rovnako neprispievajú ku kvalite nových zákonov.

Nejasné, nedoriešené alebo aj sporné otázky sa neraz potom presúvali do vykonávacích nariadení, vyhlášok a rôznych predpisov, čím množstvo tzv. podzákonných noriem a administratívnych opatrení enormne vzráslo a stalo sa neprehľadným a mnohokrát i nezrozumiteľným.

Na tomto stave má tiež negatívny podiel podceňovanie legislatívnej činnosti na rezortoch i hospodárskych organizáciách, čím sa do značnej miery znehodnocovala inak intenzívna legislatívna činnosť vlády, sťažoval sa však styk medzi Federálnym zhromaždením a zákonodarnými zbormi Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Poslanci mali ďalej výhrady k odpovediam členov vlády alebo vedúcich federálnych ústredných orgánov na ich otázky, alebo na spôsob akým sa reagovalo na odporúčania jednotlivých výborov snemovní: požadovali informácie o poznatkoch z kontrolnej činnosti výborov ľudovej kontroly na schôdzach snemovní a ich výborov; navrhovali zjednodušiť postup pri uplatňovaní práva poslancov interpelovať vládu a jej členov; navrhovali prijať zákonné oprávnenie požadovať od štátnych orgánov, hospodárskych a iných organizácií informácie a vysvetlenia, ktoré poslanec potrebuje pre výkon svojej funkcie, a ďalšie námety.

Napokon tieto úvahy a analýzy vyústili v záver poslancov Federálneho zhromaždenia, že pre ďalší progres v ich práci treba vytvoriť podmienky pre zlepšenie zákonodarnej a spoločensko-kontrolnej činnosti Federálneho zhromaždenia.

Pritom sa ukázalo, že terajší zákon o rokovacom poriadku už plne nevyhovuje potrebám pre ďalší efektívny rozvoj činnosti Federálneho zhromaždenia, nereguluje a neodráža verne vzájomné vzťahy najmä k výkonným orgánom štátu a súčasná prax ich preto nutne predbieha. Naliehavosť riešenia týchto otázok ešte viac zvýrazňuje prestavba sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnosti, čo si vyžaduje nové prístupy k prehĺbeniu a upresneniu činnosti zákonodarných zborov.

Prirodzene, volili sme náročnejšie hľadiská aj k otázkam vlastnej práce. Je pravda, že na každom pracovisku v tejto krajine je ustavične čo zlepšovať, racionálne využívať čas a intelekt pracujúcich.

Nemôže tomu byť ináč ani u nás vo Federálnom zhromaždení. Rastúce úlohy celospoločenského charakteru, osobitne po XVII. zjazde KSČ, vyžadujú ďalej zefektívniť, spružniť a skvalitniť našu prácu, odstrániť z nej akýkoľvek nános formálnosti a stereotypov. Tak ako inde, ba ešte viac, aj my, poslanci, sa musíme usilovať o to, aby sme v prestavbe čestne niesli svoj diel zodpovednosti za správny rozvoj socialistickej spoločnosti, aby sme verne tlmočili vôľu a obhajovali záujmy pracujúcich, našich voličov, viedli ich k aktívnej účasti na tvorbe zákonov a pomáhali uvádzať ich do života.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Teraz mi dovoľte vysloviť niekoľko poznámok k samotnému postupu prípravy a priebehu prerokúvania návrhov obidvoch zákonov a k systémovej stránke predložených návrhov.

Iniciatívna skupina poslancov predložila zásady zákonov, ako aj samotné návrhy zákonov včas, takže sme nemuseli improvizovať ani chvátať. Predsedovia snemovní rozoslali návrh zásad koncom júna minulého roku, výbory ich prerokúvali v septembri, návrh paragrafovaného znenia v januári t. r. Tým boli vytvorené všetky predpoklady k zaujatiu stanoviska vlády Československej socialistickej republiky, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, ako aj stanoviska politických strán Národného frontu. Výbory snemovní mali k zásadám temer 200 pripomienok, vláda Československej socialistickej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada temer 40 pripomienok. Z nich bolo asi dve pätiny prijatých. K paragrafovanému zneniu návrhov zákonov bolo prijatých 74 pripomienok.

Nejde, pochopiteľne, o štatistiku, ani každá pripomienka nemá rovnakú závažnosť. Predsa však tento prehľad svedčí o tom, že kolektívna skúsenosť poslancov výrazne prispela ku skvalitneniu návrhov, mnoho vzťahov sa vyjasnilo a výbory prijali značný počet zmien, a to napriek tomu, že na návrhu pracovali naslovovzatí odborníci a praktici. Môžeme teda oprávnene povedať, že to bude náš zákon. Skúsenosti z jeho prípravy a prerokúvania svedčia o tom, že úsilie, ktoré venujeme dôkladnému študiu a zvládnutiu problematiky aj iných návrhov zákonov nie je zbytočným mrhaním času.

Nielen v tomto prípade, ale aj vlani pri prerokúvaní známych zákonov k prestavbe alebo v tomto roku pri iných návrhoch zákonov sa jednoznačne ukazuje, aké liché sú reči tých, čo posudzujú prácu poslancov z krátkych šotov Televíznych novín a nie z konkrétnej práce poslancov vo výboroch snemovní.

Otázka systematiky predložených návrhov, ich účelného usporiadania, popravde povedané robila nám spočiatku dosť starostí. Vystkytli sa totiž úvahy, že by medzery rokovacieho poriadku mohla pokryť jeho stručná novelizácia a pokiaľ ide o poslaneckú činnosť, tú by si mali viac všímať politické strany a Národný front, najmä prostredníctvom krajského združenia poslancov.

Tento prístup k riešeniu tak závažnej problematiky bol málo presvedčivý už z tej príčiny, že právne normy u nás nepoznajú ucelenú štatutárnu úpravu práv a povinností poslancov zákonodarných zborov, hoci opätovne zdôrazňujem, naše zastupiteľské zbory sú základným článkom socialistického štátneho mechanizmu a v ňom sú rozhodujúcim činiteľom poslanci.

Postavenie a činnosť poslancov zákonodarnych zborov je doteraz okrem ústavy a ústavného zákona o čs. federácii, upravená čiastkovým spôsobom v rade zákonov, ako napr. v zákone o voľbách a najmä v zákone o rokovacom poriadku. Podobne, ako aj v iných prípadoch, rokovací poriadok je určený najmä k vnútornej úprave činnosti. Uvedené zákony zakotvujú práva a povinnosti poslancov len rámcovo, kuso a neúplne, alebo len stručne reprodukujú ustanovenie o vzťahu poslanca k voličom podľa ústavy z r. 1960.

Z toho všetkého vyplynulo, že obsah a forma akou zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromáždenia upravuje práva a povinnosti poslancov, nezodpovedá dostatočne ústavnému konceptu postavenia poslanca zákonodarného zboru. V politickej praxi nie je dosť výrazný a autorita poslaneckej funkcie sa tak v praxi dostáva skôr do úzadia, než aby ju zákon upevňoval.

V priebehu prác na analýze súčasného stavu sa presvedčivo ukázalo, že jednu zo základných otázok socialistického zastupiteľského vzťahu - charakter poslaneckého mandátu a právny štatus poslanca Federálneho zhromaždenia treba upraviť zvláštnym zákonom v ucelenej systematike a v štruktúre, ktorá okrem všeobecných ustanovení bude zreteľne vyjadrovať práva a povinnosti poslanca v zákonodarnom zbore, vo volebných obvodoch a v zárukách výkonu poslaneckej funkcie.

V prípade navrhovaného zákona o rokovocom poriadku Federálneho zhromaždenia systematika vychádza z článku 46 ústavného zákona o čs. federácii, v ktorom sa stanoví princíp jednotného rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia právne záväzného pre obe snemovne. Zásada vyplýva z ústavného stavu, podľa ktorého zákonodarné akty Federálneho zhromaždenia môžu vzniknúť len zhodným uznesením obidvoch snemovní.