A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Štefanec, po ňom sa pripraví pán poslanec Prokopovič.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vo svojej interpelácii sa obraciam na ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka.

Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás vo veci zverejnenia akcionárskej zmluvy akcionárov Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. a ČES Bohunice, a. s. Žiadam vás v zmysle zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o jej úplné zverejnenie.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vystúpi ďalej pán poslanec Prokopovič, po ňom sa pripraví pán poslanec Fronc.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, páni ministri, obraciam sa s interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho.

Vážený pán minister, vidím vo dverách, takže dovolím si ho osloviť. Predtým ako položím otázky, dovoľte mi, aby som podrobnejšie objasnil súvislosť, bude to veľmi, veľmi stručne.

Koncom minulého roka som bol oslovený občanmi mesta Brezno a mestskej časti Bujakovo. Ide o rekonštrukciu komunikácie I. triedy v úseku Brezno - Polomka - Bacúch so začatím výstavby podľa zámeru v roku 2010 a ukončením do roku 2016. Technická štúdia z apríla 2007 pri navrhovaní jednotlivých trás vychádzala z rekonštrukcie existujúcej cesty 1/66 v jej súčasnej trase. Preto sú v jej trase navrhované úseky, ktorých súčasná trasa cesty 1/66 vyhovuje a je potrebné ju rozšíriť, resp. zhomogenizovať.

Pre občanov je problematický úsek S2, ktorý vedie od konca Brezna - Zadné Halny, až po začiatok obce Beňuš. V predloženom zámere je navrhnutý obchvat mesta Brezno začínajúci na Banisku, vedúci poza areál bývalej mostárne s napojením na Tisovskú cestu a obchvat mesta končí na Halnoch. Na túto časť sú spracované tri rôzne možnosti a zvažuje sa, ktorá z nich je z rôznych pohľadov najvýhodnejšia. Avšak zámer ďalej pokračuje riešením obchvatu mestskej časti Bujakovo. Tu je stanovená navrhovateľom jedna, jediná možnosť, a to cesta vedúca severnou časťou v tesnej blízkosti rodinných domov a zaberajúca záhrady, ktoré si roky tam bývajúci občania zveľaďujú a starajú sa o ne. Dokonca hrozí demolácia niekoľkých domov, ktoré stoja v spomínanej časti.

V prípade uskutočnenia výstavby novej cesty by vlastne boli rodinné domy uzavreté v úzkom páse, obklopené dvomi úplne rovnakými cestami. Jediný rozdiel by bol len v tom, že pôvodnú cestu by spravovalo mesto, zostala by ako cesta II. triedy a novú cestu štát ako cestu I. triedy. Znovu treba zopakovať, že parametre ciest by boli úplne rovnaké, išlo by o cesty dvojprúdové o šírke 9,5 metra. Cesta by dokonca podľa zámeru mala byť vedená v záreze do zeme, avšak bez protihlukových bariér. Proti hluku by ľudia mali byť chránení iba zapustením cesty do terénu a vytvorením strmých bokov tohto zárezu. Cesta by takto pretínala prístup do Zubrej, Šnóbla a domy pri kríži v dolnej časti Bujakova by sa ocitli v križovatke ciest I. a II. triedy.

Nová cesta z pohľadu obyvateľov určite nevyrieši ani bezpečný pohyb po ceste, ani odklon kamiónov pre dovoz a odvoz z papierní, ani trvalé poškodzovanie mosta, ktorý je jediným prístupom na Padličkovú, ani prejazd zásobovania do miestneho obchodu a reštaurácie. Neporieši ani zníženie hlučnosti prostredia a prejazd autobusovej dopravy mestských a prímestských liniek.

Na základe týchto skutočností bola dňa 3. 11. 2008 predložená petícia za zmenu trasy obchvatu mestskej časti Brezno - Bujakovo Slovenskej správe ciest ako zadávateľovi tejto stavby, ďalej primátorovi mesta Brezno, Obvodnému úradu odboru dopravy Brezno, ako aj Krajskému stavebnému úradu Banská Bystrica, ktorú podpísali občania dotknutých častí mestskej časti Brezno - Bujakovo.

V apríli tohto roku som sa v rámci svojho poslaneckého dňa v tomto regióne bol osobne a konkrétne oboznámiť na tvári miesta s touto problematikou. Dostal som tam informáciu, že odpoveď Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici bola taká, že nie sú príslušní na prešetrenie danej veci. Nositeľom tejto úlohy je podľa nich navrhovateľ, teda Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Banská Bystrica. Z reakcie mesta Brezno zase vyplýva, že ten bude u investora požadovať spracovanie úseku miestnej časti Bujakovo tak, aby čo najmenej negatívne vplývalo na životné prostredie obyvateľov rodinných domov. Slovenská správa ciest zase odpovedala v zmysle, že v úseku Brezno - Bujakovo je odporučené trasu vyhodnotiť na základe podrobnejších štúdií, kde budú zohľadnené sociálne, dopravné a environmentálne a ekonomické vplyvy a potom na základe výsledku a po dohode s mestom Brezno sa určí výsledné trasovanie. Predpoklad riešenia projektovej dokumentácie tejto časti je v roku 2010 a neskôr.

Preto sa pýtam, pán minister, ako je možné, že ľudia poverení zastupovaním dotknutých občanov dodnes nedostali, nemajú doteraz napriek mnohému dotazovaniu aj u zástupcov mesta Brezno, napriek prebiehajúcim rokovaniam so Slovenskou správou ciest žiadne informácie o ďalšom postupe projekčných prác, resp. vôbec o smere konečného riešenia tohto problému.

Ako je možné, že ak odpoveď Slovenskej správy ciest z marca 2009 bola, že projektová dokumentácia daného problematického úseku má byť spracovaná v roku 2010 a neskôr po prehodnotení a vzájomnej dohode aj záverečné stanovisko EIA tiež z marca 2009 hovorí o preriešení trasy v úseku Bujakova na základe podrobnejších štúdií? Prečo sa teda zhruba pred mesiacom pred mestskou časťou Bujakov už vykonávali zameriavacie práce Slovenskou geodetickou spoločnosťou? Nezdá sa vám, pán minister, neférové voči občanom, že tieto inštitúcie ich vodia doslovne za nos? Na druhej strane poza ich chrbát už realizujú zrejme aj tak dopredu schválenú trasu, ktorá údajne podľa informácií, ktoré som tam dostal, vyhovuje len istým "prominentným" ľuďom z tohto kraja. A čo ostatní? Kde sa tí majú dovolať spravodlivosti?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fronc a po ňom sa pripraví pán poslanec Kahanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som v zmysle rokovacieho poriadku interpelovať podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja. Ale, pani predsedajúca, pán minister Mikolaj nie je ospravedlnený, čiže chcem vás poprosiť, aby ste ho vyzvali, aby prišiel sem do rokovacej sály v zmysle rokovacieho poriadku.

A teraz samotná interpelácia.

V roku 2007 predložil novelu vysokoškolského zákona pán minister Mikolaj, ktorá bola prijatá a v ktorej vysoká škola so sídlom v krajine Európskej únie mimo Slovenska môže poskytovať vysokoškolské vzdelávanie len na základe súhlasu ministerstva školstva. Je to celá procedúra. Po udelení súhlasu táto zahraničná vysoká škola musí byť zverejnená na zozname zahraničných vysokých škôl na webovej stránke ministerstva školstva a súčasne už dávno platí, že nikto iný okrem vysokej školy nemôže prijímať študentov, poskytovať, organizovať a zabezpečovať vysokoškolské vzdelávanie.

A čo sa deje? Zahraničná vysoká škola, konkrétne Univerzita Palackého v Olomouci otvára v školskom roku 2009 - 2010 dištančné bakalárske štúdium andragogika v profilácii na personálny manažment. Môžeme sa o tom dočítať na internetovej stránke Akadémie Istropolitana a rovnako na internetovej stránke Univerzity Palackého. Niet o tom pochýb, ako to tu na svojich stránkach píšu, že ide o študijnú skupinu v Bratislave, že štúdium je uskutočňované v spolupráci s Akadémiou Istropolitana v Bratislave a že platí len pre študentov zo Slovenskej republiky. Čiže, porušenie zákona, povedal by som, ako hrom.

Ale čo je úplne zarážajúce a podľa mňa škandalózne, je to, že na tomto štúdiu sa podieľa Akadémia Istropolitana, ktorá je priamo riadenou organizáciou ministerstva školstva. No škandalóznejšie by to mohlo byť už len vtedy, keby to robilo samotné ministerstvo školstva. A keď už bola táto novela, tak sa hovorilo, že štúdiá tohto typu jednoducho budú odbúrané a zavedením spoplatnenia dištančného štúdia jednoducho takéto garážové vzdelávanie v rozpore so zákonom sa nebude uskutočňovať za finančné prostriedky. Chcem upozorniť, že toto štúdium má byť platené v rozsahu 15 000 českých korún, to znamená, je to asi približne necelých 600 eur. To je ďalší problém.

Preto interpelujem pána ministra školstva Mikolaja, kedy a ako vyrieši tento problém a zasiahne, aby sa takéto veci nediali a to, takpovediac, priamo pod jeho egidou, resp. pod egidou ministerstva školstva, pretože sa to uskutočňuje spôsobom, keď to zabezpečuje priamo riadená organizácia ministerstva školstva. A súčasne ho žiadam, aby nás informoval, aké, kedy urobí kroky a či v zmysle zákona využije to, čo mu umožňuje a hovorí o tom aj zákon. To znamená, že uloží príslušné pokuty, ktoré v tomto prípade, samozrejme, nie sú malé. Pretože napríklad pre Akadémiu Istropolitana by mohol uložiť alebo mal uložiť pokutu od 16 596 eur do 497 000 eur. To znamená, že, takpovediac, pokutu z vlastného vrecka. Takže v tomto zmysle interpelujem pána ministra.

Ďakujem. Skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledný vystúpi s interpeláciou pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som interpelovať ministra pôdohospodárstva Miroslava Becíka vo veci riešenia problému trhu s mliekom v rámci Slovenskej republiky i Európskej únie.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s problematikou trhu s mliekom v rámci Slovenskej republiky i Európskej únie. V rámci Slovenskej republiky a taktiež Európskej únie trh s mliekom zrejme prechádza hlbokou krízou, ktorú je potrebné riešiť. Mliečne kvóty platia v krajinách Európskej únie už od roku 1984. Za prekročenie ich limitov sa platia pokuty. Lenže ani to nezabránilo súčasnej nadvýrobe. Súčet národných kvót jednotlivých štátov je totiž vyšší ako spotreba mlieka v Európskej únii. Zároveň je výroba mlieka v Európskej únii aj byrokraticky náročná. Treba dodržiavať celý rad štandardov a nariadení, čo výrobu tiež predražuje a tým aj zhoršuje možnosť vývozu mlieka, preto sa dotuje navyše aj jeho export. Vo výsledku sa tak dotuje výroba aj vývoz mlieka. Podľa tvrdenia analytikov je situácia neúnosná.

Problém ohľadne trhu mlieka bol analyzovaný na zasadnutí Európskej rady 25. mája 2009 delegáciou z Nemecka, Francúzska a Rakúska, kde konštatovali, že situácia na trhu s mliečnymi výrobkami sa od začiatku roku 2009 neustále zhoršuje aj napriek tomu, že intervenčný nákup za posledné obdobie pozastavil zhoršovanie tejto situácie. Aj napriek opätovnému zavedeniu vývozných náhrad koncom januára tohto roka nie je Európska únia konkurencieschopná na svetových trhoch a to hlavne v predaji masla, maslového oleja a syrov. Počas prvých troch mesiacov v roku 2009 pokračoval pokles vývozu z Európskej únie oproti roku 2008 a to u syrov o ďalších 10 %, masla, maslového oleja o ďalšie 3 %. Dodávky surového kravského mlieka poklesli počas prvých dvoch mesiacov tohto roka o 2 % a pokles produkcie sa tak naďalej zvýrazňuje oproti značne vyššej produkcii v I. štvrťroku 2008.

Vzhľadom na momentálny nárast dodávok v niektorých krajinách sa predpokladá, že by objemy mohli dosiahnuť úroveň roka 2008. Vyhliadky na trhu s mliekom na druhú polovicu roka 2009 však naďalej zostávajú nejasné a situácia je aj naďalej znepokojujúca.

Podľa názoru európskej mliečnej rady je nevyhnutné, aby Európska rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo prijala príslušné rozhodnutia, ktoré by umožnili zavedenie flexibilnej regulácie dodávok vyrobeného mlieka. Ako efektívne a nevyhnutné krátkodobé opatrenie požaduje európska mliečna rada zníženie mliečnych kvót pre hospodársky rok 2009, 2010 o 5 %.

Podľa názorov niektorých analytikov i odborníkov je toto riešenie pre Slovensko, ale aj pre samotnú Európsku úniu veľmi nešťastné. Dokonca Nemecký zväz roľníkov zaoberajúci sa podporou nemeckých prvovýrobcov mlieka a zabezpečenia toku financií a zníženia nákladov požaduje napríklad vyplatenie 50 % z priamych platieb už v júli v tomto roku, poskytnutie odberov s nulovou alebo nízkou úrokovou sadzbou, zmeny v daňovom systéme pre zvýhodnenie farmárov, zníženie dane z pohonných hmôt, ktorá sa momentálne v Nemecku pohybuje na úrovni 46 centov na liter. Žiadať Európsku komisiu o zvýšenie vývozných náhrad a podpory pre maslo, syry a podobne. Kompetentné orgány by mali umožniť farmárom vybudovať si silnejšie postavenie na trhu pre dosiahnutie rovnocennosti v postavení s obchodnými reťazcami.

Z takéhoto tlaku, hlavne zo starých členských štátov vzniká z dlhodobého hľadiska neracionálne riešenie problému, kde je snaha vytvárať nerovnomerný trh s touto komoditou v rámci Európskej únie. Zároveň vznikne zlý precedens na fungovanie systému aj s inými komoditami, kde v prípade problémov budú riešiť krízu neustálymi a zároveň nesystematickými návrhmi na ďalšie dotácie. Tým sa bude ešte viac znižovať konkurencieschopnosť Európskej únie v rámci iných krajín sveta.

Riešenie z tohto začarovaného kruhu vidia mnohí analytici a odborníci v absolútnom zrušení kvót, znížením dotácií na minimum, ale najmä, a to chcem zdôrazniť, v zavedení rovnakých podmienok pre všetky členské štáty Európskej únie. Prinieslo by to, samozrejme, so sebou aj racionalizáciu v poľnohospodárstve v rámci celej Európskej únie. Rovnaké podmienky fungovania v Európskej únii by posilnili hlavne výrobcov v nových členských štátoch, teda aj u nás a zároveň by sme mohli aj ako Európska únia obstáť na svetovom trhu. Praktickým príkladom je Nový Zéland, kde na prelome rokov ´80 a ´90 prebehla síce dosť razantná reforma v poľnohospodárskej oblasti, ale po plošnom zrušení dotácií v poľnohospodárstve, ktoré podľa nich trvalo približne štyri roky, po tomto období revitalizácie sa systém zotavil a v súčasnosti je efektívnejší a až doteraz funguje len s minimálnymi dotáciami približne vo výške 1 % z celkového objemu produkcie. Nový Zéland vyrába teraz najlacnejšie mlieko na svete, asi 2 až 3-krát lacnejšie ako Európska únia.

Chcem vás preto, pán minister, požiadať o vaše stanovisko k riešeniu tohto problému a zároveň o presadenie racionálneho riešenia. Jednou z možností je aj riešenie, ktoré som vyššie popísal.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vyčerpali sme vystúpenia všetkých poslancov v rámci bodu interpelácie poslancov.

Pýtam sa členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na interpelácie, ktoré tu odzneli, ihneď. Keďže nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona má tlač 1140, informáciu výborov máte pod tlačou 1140a.

Teraz prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Takže slovo má pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Ľubomír Vážny, ktorý odôvodní vládny návrh zákona.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa čl. 2c Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66 Európskeho spoločenstva z 11. decembra 2007, v ktorom sa menia a dopĺňajú Smernice Rady 89/665 EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, lehota na podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa je najmenej 10 kalendárnych dní. Predložený návrh zákona je teda v súlade s touto smernicou, pretože náš zákon uvažuje s 30 dňami.

V úvodnom slove pri prvom čítaní som hovoril súvis a kontext navrhovanej zmeny zákona s budovaním cestnej infraštruktúry prostredníctvom PPP projektov. O tom, že je to jedna z priorít vlády Slovenskej republiky, že považujeme ako významný stimul na hospodársky rast budovanie nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry prostredníctvom PPP. O tom som hovoril, že prebieha proces finančného uzatvorenia takzvaného druhého balíka. Takisto som hovoril o tom, že je to iná forma obstarávania koncesie a tento návrh zákona rieši len koncesie. To znamená, nie je to klasické verejné obstarávanie, kde sa používajú priamo štátne prostriedky, ale sú v tom zaangažované európske komerčné banky a ich požiadavka je to, aby mohlo byť finančné uzavretie dokončené v súlade s tým zákonom a v súlade aj s tou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som citoval, tak, aby netrvala tá lehota na možné podanie žaloby 1 rok, ale aby bola obmedzená na kratší čas. Čiže, takisto tento návrh zákona je v záujme ochrany a efektivity pri budovaní diaľnic a rýchlostných ciest formou PPP.

V záujme ochrany verejných zdrojov, ako som už povedal, ako aj zabezpečenia efektívnej nápravy porušenia práv je súčasná jednoročná lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti zmlúv v zásade vhodná a zostáva nezmenená na všetky iné obstarávania okrem koncesií, pretože všetky iné obstarávania narábajú so štátnymi alebo obecnými prostriedkami priamo, ale koncesie narábajú s komerčnými bankami a ony si takúto požiadavku z hľadiska stability zabezpečenia právnej istoty a právnych vzťahov založených koncesnou zmluvou uložili.

A preto navrhujeme v zákone ustanoviť aj prekluzívnu hmotno-právnu lehotu, po ktorej už nebude možné po uplynutí tej 30-dňovej lehoty napadnúť koncesnú zmluvu alebo dodatok k nej napadnúť, alebo dať návrh na určenie neplatnosti súdom z akéhokoľvek dôvodu.

Zdôrazňujem, že takáto úprava je bežná v ostatných krajinách Európskej únie. Minule som spomínal, aké lehoty majú ostatné krajiny Európskej únie a všetky sú 10-, 14-dňové maximálne 30-dňové.

Dámy a páni, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1140.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 24. júna 2009 č. 1542 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1140.

Uznesením z 25. júna 2009 č. 1553 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie s termínom ihneď týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

Výbor pre hospodársku politiku, ktorý určila ako gestorský výbor, nebol pri rokovaní o spoločnej správe uznášaniaschopný. Podľa § 80 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predseda gestorského výboru určil mňa za spoločného spravodajcu.

Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona rokoval 25. júna 2009 a uznesením č. 686 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o vládnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa ustanovenia § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady sa nemohol uznášať, keďže nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.

Využívajúc svoje oprávnenie spravodajcu, odporúčam o návrhu zákona rokovať a hlasovať o pozmeňujúcom návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrhu zákona ako celku v jeho znení.

Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Takže prihlásil sa pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Janiš. Ešte niekto má záujem vystúpiť v rozprave?

Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, napriek tomu, že by sme už mali hlasovať, ale vidím, že ešte nás nie je dosť na hlasovanie, teda otvorila sa rozprava, pokúsim sa v tom krátkom čase, ktorý mi zostáva do hlasovania, povedať svoj názor na tento zákon. Nielen názor na druhé čítanie alebo na zákon v druhom čítaní... (Vystupujúci prerušený podpredsedníčkou NR SR.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ešte chvíľočku, pán poslanec, lebo už sa nám naplnila 17.00 hodina. Chcem sa opýtať, keďže by to bolo surové, či je všeobecný súhlas, aby pán poslanec dokončil svoje vystúpenie. (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Takže všeobecný súhlas nie je, pán poslanec. Nie je, ak dobre počujem. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme teraz v hlasovaní o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1065.

(Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. apríla 2009.)

Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. mája 2009. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za 63 poslancov, proti 0, zdržalo sa 56, 2 poslanci nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej budeme pokračovať v prerušenom bode, ktorým bol

vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, pána poslanca Pelegriniho ako spravodajcu.

Pokračovať budeme vo vystúpení pána poslanca Prokopoviča. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Vážení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, (ruch v sále) budem pokračovať po svojom úvode pred niekoľkými minútami k návrhu zákona o verejnom obstarávaní.

Uviedol som pred chvíľou, že budem hovoriť tak trošku hlbšie, pretože som nemienil vystúpiť ku skrátenému legislatívnemu procesu, k prvému čítaniu. Zhutnil som to teraz do toho, aj keď to nebude veľmi dlhé, ale možno sa niektoré veci budú prelínať.

V úvode musím povedať, že musím konštatovať, že tento návrh a spôsob, akým sa uvádza, je absolútne nezmyselný. Ten návrh, tá obhajoba, ktorá je v dôvodovej správe, ktorá motivuje ministerstvo dopravy, ktorá motivuje vládu, aby tento návrh zákona, túto novelu takto predložila, absolútne nemá opodstatnenie. Hlavným rizikovým faktorom, ktorý sa objavuje a pre ktorý údajne tento zákon má byť prijatý čo najskôr, je to, že majú banky... (Vystupujúci prerušený podpredsedom NR SR.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Pani kolegyne, kolegovia, ak si máte čokoľvek povedať, prosím mimo rokovacej miestnosti, vyrušujete svojho kolegu, ktorý vystupuje v rozprave. Poprosím skupinu aj naľavo, aj napravo rokovacej miestnosti, aby ste si to povedali mimo, a tak isto aj za mnou. Pán predseda klubu SDKÚ, vystupuje váš kolega a rušíte ho.

Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem. Takže začnem odznova tú vetu, že hlavným rizikovým faktorom, ktorý sa objavuje v dôvodovej správe, prečo je takýmto spôsobom táto novela predkladaná, prečo je takéto znenie, je to, že banky, peňažné inštitúcie majú obavu o nejakú istotu svojich prostriedkov, keďže do jedného roka je možno tieto koncesné zmluvy napadnúť a teda chcú sa nejako ochrániť proti tomu.

Dve poznámky k tomu. Prvá: Prečo sa nebáli doteraz? Prečo doteraz bolo všetko v poriadku? Prečo sa odrazu začali báť minulý týždeň? To je prvá poznámka.

A druhá poznámka a potvrdí mi to kolega pán Štefanec, včera po odprednášaní úvodu pána ministra ku skrátenému legislatívnemu konaniu a po poznaní toho dôvodu, prečo ide skrátené legislatívne konanie, sme hovorili okamžite telefonicky s predstaviteľmi Asociácie slovenských bánk a peňažných ústavov. Pán minister, jednoznačne povedali, ani jedna, jediná slovenská banka neiniciovala to, ani jedna, jediná slovenská banka nemá obavy o svoje financie, ak by do toho išli. Čiže ten dôvod, ktorý ste uvádzali jednak v skrátenom legislatívnom konaní, ale ktorý sa prelína aj cez všetky tri prerokovania tohto návrhu zákona, je nezmyselný.

Pýtam sa, prečo sa táto obava nepovedala skôr. Prečo nefungovala pred niekoľkými mesiacmi? Vtedy ste nevedeli, že k niečomu takému môže dôjsť? Ja si nemôžem pomôcť, ale všetko to svedčí o tom, že v celom tomto procese máte chaos. Vy ste nevedeli pred pár mesiacmi, že tu môže byť riziko pre banky? Alebo tí investori nevedeli? Prečo vy robíte za investorov?

Najprv v druhej polovici roku 2006, keď ste prišli do vlády, ste PPP projekty nechceli. Nemusím vyťahovať vyjadrenia predsedu vlády, vaše, pán minister, takisto. Vtedy ste PPP projekty nechceli. Odrazu v roku 2007 sa ukázali PPP projekty ako čosi, čo vás osvietilo a čo má vyriešiť dilemu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. A keď ste ich potom začali pripravovať, to ste nevedeli už o tomto riziku? Preto musíme tu hrať pred občanmi Slovenska také divadlo, že to ideme robiť zo dňa na deň?

Nie, ja si myslím, že príčina je niekde inde. A keď sme už pri tom, že by to malo platiť na PPP projekty, tak si ozrejmime, čo sú to PPP projekty, pán minister. To je prepojenie verejných a súkromných prostriedkov. V systéme PPP projektov alebo v PPP projektoch sa o financie stará súkromná zložka. Financie nemá zabezpečovať minister, ani chodiť po bankách, ani generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, ani splnomocnenec vlády. Čo vy sa staráte o financie? To je starosť toho záujemcu, ktorý chce do procesu vstúpiť. Ako ste vy vôbec mohli uzatvoriť tender na PPP projekty, ako ste mohli schváliť uchádzača, ktorý nemal zabezpečené finančné prostriedky? A teraz, ak chodíte po bankách, zháňate prostriedky, peňazí niet a hľadáte všelijaké zákonné záruky, aby ste mu ich ochránili a on peniaze nemá. Ale veď peniaze sú starosť toho investora, ktorý ide. On to má postaviť, zainvestovať a potom udržiavať. Štát má celkom iné povinnosti v procese PPP ako zháňať prostriedky.

Takže trošku sa mi zdá, že systém PPP projektov máte pomýlený a asi robíte nadprácu pre tých, ktorí už vyhrali tieto tendre. Myslím si, že princíp vôbec nie je v tom, čo ste hovorili, teda v tom, že tie banky, skôr si myslím, že hrozí nejaký prúser. Skôr sa mi zdá, že v tých koncesných zmluvách je niečo, čo rýchlo, rýchlo chcete zabetónovať. Prečo odrazu len jeden mesiac? Prečo nie rok, keď to doteraz fungovalo? Prečo odrazu rýchlo? Prečo to nemôže každý občan? Prečo len ten, kto sa o to uchádza alebo istým spôsobom je tam zainteresovaný? Prečo to nemôže aj právnik, ktorý zistí, že je tam niečo protizákonné? Prečo? Prečo to chcete takto zúžiť odrazu? Zdá sa mi skutočne, že v tých zmluvách je niečo poriadne, ktoré chcete zakamuflovať. Ešte to neviem, ale sľubujem, že veľmi pozorne sa na to pozriem, budem toto sledovať a zistíme, prečo to takto rýchlo chcete zniesť zo sveta.

A včera vo svojom aj jednom, aj druhom úvodnom vystúpení pri skrátenom, aj pri prvom čítaní ste uviedli, že dajme na pravú mieru, koľko sa vlastne odovzdalo, koľko sa urobilo diaľnic za predchádzajúcej vlády, koľko sa urobilo teraz. Povedali ste, pán minister, alebo povedal si, pán minister, jednu veľmi, veľmi správnu vec, koľko sa odovzdalo a veľmi dobre, lebo si hneď v ďalšej vete zakontroval, že veď príprava na výstavbu diaľnic a rýchlostnej komunikácie trvá päť až sedem rokov. Ja s tým veľmi súhlasím. Tak potom mi povedz, ako si sa tam chválil, že ste odovzdali 70 či 80 km diaľnic, do konca volebného obdobia odovzdáte 130, keď si povedal, že príprava trvá päť až sedem rokov a vy ste tu tri roky, budete štyri v lete budúceho roku. No, tak kedy sa to potom pripravilo?

Takže myslím si, že treba pravdivo informovať, pravdivo informovať. Zatiaľ odovzdávate, začali ste v septembri 2006 odovzdávať úseky, ktoré sme pripravili a rozostavali my. Vy len toto odovzdávate a toto kritérium teraz používate na prezentáciu toho, čo ste urobili. Neurobili ste, pán minister, dokončuje tie veci, ktoré sme rozpracovali a začali robiť my. Vy ste začali okrem obchvatu Trstenej robiť Považskú Bystricu, teda Vrtižer - Sverepec, kde už bolo vydané územné rozhodnutie a pripravovala sa v roku 2006, v polovici, dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia a začali ste fyzicky takisto Žarnovica, Šášovské Podhradie, kde už bolo predtým vydané územné rozhodnutie, ale Brusel na apel environmentálnych organizácií u nás zrušil to územné rozhodnutie a celý proces sa začal odznova. Tieto dva úseky, tie väčšie úseky, nehovorím o drobných, malých, ktoré robí Slovenská správa ciest, tieto dva ste reálne začali, ktoré boli rozpracované. Všetko ostatné len dokončujete, to, čo už bolo rozbehnuté a rozpracované.

Takže na záver skutočne len to, čím som začal, že tu hrozia škody, v správe sa hovorí národohospodárske škody. Ja si dovolím tvrdiť, že to nie sú národohospodárske škody, vôbec nie národo pre národ, vôbec nie hospodárske škody, ale škody to sú, ale to budú škody - vy kryjete škody investorov, škody svojich sponzorov a mecenášov, pán minister.

Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Peter Pelegrini, Ivan Štefanec. Všetko? Nikto viac sa nehlási?

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán Peter Pelegrini, zároveň spravodajca. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Prokopovič, hovorili ste vo svojom príhovore, že sa vám zdá, že niečo je v tých zmluvách nie dobré a že sa touto novelou snaží vláda niečo zakryť. Pán kolega, tie zmluvy sú zverejnené už niekoľko mesiacov a sú verejne prístupné, tak isto ako aj dodatok k tejto zmluve. Zatiaľ nikto neprišiel s niečím takým, aby podal návrh na súd, na zmenu a určite ich študovali všetci, ktorí sa na celom procese zúčastnili a ešte aj iné organizácie, ktoré sa veľmi rady na takéto tendre hlboko pozrú. Zatiaľ nikomu sa nič nezdá, tak vám sa zdá, no tak si to už teda naozaj skúste za tých 30 dní alebo ešte vám zostáva trochu viac, kým zákon podpíše prezident a skúste tam niečo nájsť, ale nehovorte vopred, kým neviete, či tam vôbec niečo je, že naším záujmom je niečo kamuflovať.

A po ďalšie, ja vôbec v tejto novele nevidím, že by sme sa my starali o financie a o finančné prostriedky pre toho, kto vyhral tú koncesiu. Dostali sme informáciu, že prostriedky sú k dispozícii aj v zmysle platnej legislatívy, momentálne sú banky ochotné tieto prostriedky poskytnúť po uplynutí jednoročnej lehoty. To je fakt, ktorý máme na stole a my sa môžeme teraz rozhodnúť. Buď počkáme na uplynutie tejto lehoty a o rok, po uplynutí tejto lehoty sa začne stavať, alebo sa rozhodneme ako zákonodarcovia, že tento proces v záujme Slovenskej republiky urýchlime a prijmeme tento zákon a môžeme začať stavať o jeden a pol mesiaca alebo o jeden mesiac. Takže pre mňa je to jednoduché rozhodnutie, takto položené na vážkach. A divadlo, či tu hráme my alebo vy, ja si myslím, že z tých vystúpení je to každému zrejmé.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec s faktickou poznámkou.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem oceniť vystúpenie pána Prokopoviča, ktorý pekne vysvetlil, že PPP projekty sú pripravené zle a nezodpovedne a že aj tento návrh zákona je ozaj len v prospech bánk, a nie občanov Slovenska. Pamätáme si na sľub predsedu vlády Fica, ktorý hovoril o tom, že do roku 2010 má byť diaľnicou spojená Bratislava a Košice. No dnes je každému jasné, že toto bude len ďalší z jeho nesplnených sľubov a aj týmto zákonom, bohužiaľ, vláda robí všetko pre to, aby do tohto roku boli podpísané len zmluvy, a nie diaľnica, aby boli podpísané zmluvy, ktoré boli vyrokované tajne, bez účasti verejnosti, bez účasti opozície. Vláda robila všetko pre to, aby celý proces neprebehol transparentne a navyše, ešte predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý dostatočne nevysvetlila. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky - pán Pavol Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Pelegrini, ja chápem, že ty nemôžeš ináč vystúpiť a si aj spravodajca, samozrejme, že to musíš obhajovať. Ale no, nahral si mi na smeč, tak ti odpoviem. Hovoríš, že zmluvy už sú niekoľko mesiacov zverejnené a prečo tam doteraz sme nenašli.

Tak po prvé tieto zmluvy to nie sú zmluvy dvoj, trojstranové. Sú to zmluvy niekoľko stostranové, a to sa nedá prečítať a niekedy jeden riadok dokáže zmeniť všetko. Čiže, ver tomu, že podrobne si ich preštudujem.

A po druhé hneď sa ťa pýtam: No, keď sú tam dva, tri mesiace a vám to nevadilo, prečo odrazu teraz chceme ďalšie len do jedného mesiaca? Prečo? Vysvetlil som, že ani banky o to nestoja a odrazu už teraz budeme rýchlo, rýchlo, rýchlo čosi uzavrieť, aby nikto nemohol do toho vstupovať ad acta a nech sa takto deje.

A po tretie, čo si hovoril, že vy ani nezháňate, že ani ministerstvo nezháňa finančné prostriedky. No, ja mám trošku iné informácie. Spýtaj sa pána ministra, či nebol v niektorých bankách aj v Európe, nielen u nás. Takže myslím si, že zháňate peniaze. Zháňate peniaze, lebo uzatvorili ste koncesnú zmluvu, tender so záujemcom, ktorý nemá peniaze, ktorý len teraz zháňa peniaze. Zatiaľ ich nemá. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: To bola reakcia na faktické poznámky.

V rozprave vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán predseda klubu SDKÚ Stanislav Janiš.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme tu popoludní preberali skrátené legislatívne konanie, ako by sa diali alebo mali diať nejaké národohospodárske škody. Ja tvrdím, že najväčšie škody pre občanov vzniknú vtedy, keď táto novela prejde a uzatvorí sa koncesná zmluva pre štát nevýhodná, 90 % rizík z celej koncesie zoberie na seba štát. Obstarávanie bude zabetónované na 30 rokov. Nikto nebude môcť napadnúť, akože po nás potopa.

Ja sa stále pýtam, prečo tu máme teraz tak rýchlo tento zákon. 13. mája vláda rokovala a robila ústupky koncesionárovi alebo ústupky financujúcim bankám tak, aby im vytvorila čo najlepšie a čo najatraktívnejšie podmienky na to, aby vôbec vstúpili do financovania PPP projektov. 13. mája! Dnes tu máme ďalšiu novelu zákona a ďalší ústupok, ďalšie väčšie bremeno, bremeno na štát.

Keď sme my v minulom volebnom období začali hovoriť a pripravovať PPP projekty vzhľadom na skúsenosti v zahraničí a vzhľadom na nie dobré skúsenosti v zahraničí, že je to technicky, právne veľmi sofistikovaná práca, aby tie riziká boli rozložené úmerne medzi koncesionára a úmerne medzi štát. Ide o 30 rokov - postav diaľnicu, prevádzkuj diaľnicu, udržuj diaľnicu -, tak treba na to trošku viac času.

Keď sme my rozbiehali tieto projekty na jeden úsek, neviem, či mal päť alebo sedem miliárd korún, tak vtedy bolo vyjadrenie vtedajšej opozície a dnešnej vládnej koalície, vtedajšieho Smeru, teda dnešného vládneho Smeru, že PPP projekty nikdy preto, lebo sú o 50 až 70 % predražené. PPP projekty nie, lebo sú predražené o 50 až 70 %, používali ste to tu v Národnej rade. Používali ste to v predvolebnej kampani, SDKÚ - DS chce okradnúť.

Pritom sme pripravovali jeden projekt, neviem, či päť, či sedem miliárd korún. Na skusmo, na malom projekte si vyskúšať, ako to funguje. Po skúsenostiach v Čechách, neblahých, po skúsenostiach v Poľsku, zlých, vy zrazu po troch rokoch vládnutia sa rozhodnete, že urobíte PPP projekty, alebo po dvoch rokoch vládnutia, že urobíte výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií nie za päť, sedem miliárd, rovno za stopäťdesiat miliárd vo verejno-súkromnom partnerstve. Otázne zostáva aj pre mňa, zamýšľam sa nad tým, kto dal tú požiadavku, aby sa lehota na napadnutie zmluvy skrátila z jedného roku na 30 dní. Či to boli ozaj banky alebo táto požiadavka vyšla zo strany vlády alebo zo strany koncesionára alebo z nejakej inej strany, ako je dôvod, aby sa v súťaži už nikto nikdy nemohol vŕtať, aby tú súťaž za ťažké miliardy korún nikto nemohol napadnúť. Lebo všetkým je nad slnko jasnejšie, že ak tendrová dokumentácia má stovky alebo tisíce strán, pán minister, ja poviem stovky strán, ak ponuky uchádzačov alebo víťazného uchádzača majú stovky strán, snáď si nikto nemyslí, že za 30 dní od podpísania Úrad pre verejné obstarávanie stihne prísť na kontrolu. Stihne si tendrovú dokumentáciu a ponuky ozaj naštudovať, ozaj odkontrolovať. Stihne urobiť aj protokol a ešte stihne aj spracovať žalobu na súd, keď tam budú veľké porušenia zákona. No tomuto neverí ani malé dieťa.

Preto je úplne jedno, či tu vy dnes dáte 30 dní alebo 1 deň. Je to úplne jedno. Za 30 dní tú tendrovú dokumentáciu, aj keď Úrad pre verejné obstarávanie na to vyčlení všetky kapacity, čo má, si ju nestihnú ani prečítať, nieto ešte porovnať tendrovú dokumentáciu s ponukou, so všetkými možnými vecami, čo s tým súvisia. Preto je úplne jedno a neviem, prečo tu čachrujete s 30 dňami, dajte tam rovno 1 deň a zabetónujte to tak, aby nikto sa už nikdy nedostal do tejto zmluvy. A keď sa aj dostane, tak ju nikto nemôže na súde napadnúť. Na 30 rokov je platná a nemenná a ošetrili ste si ešte nielen túto základnú zmluvu, ale ešte aj dodatky ku zmluve. A tých dodatkov ku zmluve bude počas 30 rokov pravdepodobne viac a možno aj takých vážnych, ktoré budú upravovať a štát možno bude preberať aj 100-percentné riziko, nielen 90-percentné riziko výstavby diaľnic.

Preto si myslím, že nie je protikrízové opatrenie stavať diaľnice za takýchto pofidérnych, netransparentných a predražených pomerov, a pravý opak, ak hrozí škoda, tak hrozí škoda práve preto, že týmto spôsobom obstarávate a týmto spôsobom betónujete túto zmluvu skoro na večné časy. A ak sa ani súd nebude môcť pozrieť do zmluvy, ak štát nebude mať páku na to, aby sa do zmluvy mohol vrátiť a poprípade ju aj upravovať aj so súhlasom súdu alebo na návrh súdu, tak potom nebude absolútne žiadna páka voči koncesionárovi na to, aby sme niečo v tej zmluve zmenili, aby sme niečo v tej zmluve počas 30 rokov vylepšili.

Mne to pripadá tak, ako by si dnešný mladý človek alebo mladí manželia zobrali hypotekárnu pôžičku na 30 rokov s nemennými pravidlami a nikto do tej pôžičky nemôže vstúpiť. Nikto. Podpíšeš ju, na 30 rokov si sa zaviazal na určité percento, to je jedno, či okolo budú lepšie podmienky, mne to tak pripadá. Myslíte si, že dnes mladý človek by podpísal takúto hypotekárnu zmluvu, že na 30 rokov nemenné podmienky? A nikto už nemôže tú zmluvu zmeniť? Ani jeden mladý človek by toto neurobil. A ja sa pýtam, prečo, keď toto by mladí ľudia neurobili, tak prečo my im alebo vy im pripravujete také podmienky, že ich a ich deti zaväzujete, aby splácali neskutočne veľké peniaze, predražené peniaze na tzv. PPP projektoch, ktoré vy organizujete a na základe ktorých chcete v tomto volebnom období nie stavať, ale v tomto volebnom období len uzatvárať zákazky.

Ďakujem vám.