M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Skutočne, verte mi, že je mojím záujmom, aby poslanec mohol uplatniť maximálne rámec svojich ústavných práv. Ale dovolil by som si upozorniť váženú snemovňu na znenie § 120 ods. 1 a 2. To sú paragrafy, ktoré upravujú inštitút interpelácie. Odpustite mi, ja predsa len prečítam text. Interpeláciou na účely tohto zákona rozumie sa kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia, uznesení Národnej rady. Poslanec môže interpelovať vládu atď., to je bod 3. Odsek 3. Interpelácia sa podáva písomne predsedovi Národnej rady atď. Odsek 4. Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne.

Pani poslankyňa, nechcel som vás prerušovať a pokúsim sa ujasniť si názor na túto otázku na najbližšom zasadnutí grémia. Ale môj osobný názor je, že vaše vystúpenie presahovalo takto formulovaný inštitút interpelácie. Ďakujem veľmi pekne.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za vašu zhovievavosť, ale ja tú stručnú otázku nedokážem k takej zložitej problematike povedať bez tohto vysvetlenia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Rozumiem, len musíme nejakým spôsobom, pani poslankyňa, naozaj mne nejde o žiadny konflikt.

M. Gibalová, poslankyňa: Ja nemám inú možnosť, pán podpredseda. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Aj napriek tomu ale možnosť je limitovaná zákonom o rokovacom poriadku. (Hlasy z pléna.) Ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Iste chápe aj pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH, že ako predsedajúci v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku interpretujem zákon. Neupozornil som pani poslankyňu, neprerušil som ju, ale oznamujem, že požiadam o stanovisko grémium predsedu Národnej rady, pretože je potrebné, aby nám bolo jasné, ako vyzerajú inštitúty a ako má vyzerať ich uplatňovanie do budúcnosti. Takže poprosím ďalších pánov poslancov, aby rešpektovali znenie zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem pekne.

Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

Procedurálny návrh - pani poslankyňa Sabolová. Poprosím návrh na hlasovanie a potom odôvodnenie.

M. Sabolová, poslankyňa: Procedurálny návrh, pán podpredseda, nie je len návrh na hlasovanie. Ale v zmysle rokovacieho poriadku sú povinní členovia vlády sedieť na rokovaní Národnej rady počas interpelácií. A preto vás žiadam...

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím otázku, o ktorej sa dá hlasovať.

M. Sabolová, poslankyňa: ... preto vás žiadam, aby ste. Nie, nie, nie. Procedurálny návrh nie je o hlasovaní. Procedurálny návrh je o tom, aby v zmysle rokovacieho poriadku členovia vlády, ktorých pán premiér...

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím procedurálny návrh, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: ... neospravedlnil, sedeli na hodine otázok na svojich miestach, zabezpečte prítomnosť ministrov, ktorí neboli ospravedlnení z dnešného rokovania Národnej rady.

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku nemáte. Opäť ste, pani poslankyňa, zneužili priestor pre procedurálny návrh. Hrubo a vedome porušujete zákon! Ďakujem pekne. Podľa môjho názoru!

Máte slovo, pani poslankyňa Tkáčová. (Ruch v sále.)

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci (Podpredseda NR SR M. Číž mimo mikrofónu: Vystupuje pani poslankyňa. Nevykrikujte, prosím, v sále! Nech sa páči, pani poslankyňa.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže už tak pekne družne debatujeme o tom, aké sú práva poslancov, podľa môjho názoru spôsob, aký si zvolí poslanec na prednesenie kvalifikovanej otázky...

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosím vás, zbytočne nevytvárajte konfliktnú situáciu.

J. Tkáčová, poslankyňa: ... v interpelácii je vo výbere tohto poslanca.

M. Číž, podpredseda NR SR: Máte bod interpelácie, položiť členovi vlády interpeláciu, otázku smerujúcu...

J. Tkáčová, poslankyňa: Áno, idem toto právo využiť, keby ste boli taký dobrý a nechali ma hovoriť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: A okrem toho ešte vás chcem poprosiť, pán predsedajúci. Podľa § 131 rokovacieho poriadku ods. 4 poslednej vety na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Tak vás chcem poprosiť, aby ste pánov ministrov, členov vlády, aj predsedu vlády informovali, že porušujú zákon, keď nám 3 roky, s výnimkou bývalého ministra zdravotníctva, takto na otázky neodpovedali.

A teraz už prejdem k svojej interpelácii, ktorá smeruje na tu prítomného pána ministra pôdohospodárstva Becíka.

Budem pokračovať v tom, na čo som sa už pýtala na hodine otázok, pán minister, a chcem sa vás opýtať dve veci.

Aký je skutočný dôvod zrušenia štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulíč a jeho zlúčenia so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky?

A moja druhá otázka je, pán minister: Kedy vyvodíte personálne dôsledky z masívneho rozkrádania dreva, kupčenia s revírmi a nezvládaním riadenia v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky?

Kladiem tie dve otázky spolu, pretože, aj keď sa nezdá, ony veľmi úzko spolu súvisia. Totiž v situácii, keď Lesy Slovenskej republiky a jej riaditeľ čelia kritike už nielen odborníkov a opozície, ale aj zvnútra podniku, ministerstvo navrhuje jeden štátny podnik zrušiť a presunúť, zlúčiť k druhému štátnemu podniku, ktorý je v takej situácii, že žiada od štátu a od jeho občanov pôžičku 67 miliónov eur.

Dňa 10. júna ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo o zániku štátneho podniku v Ulíči a o jeho zlúčení so štátnym podnikom Lesy. Zároveň na rokovanie vlády predložilo materiál Návrh opatrení na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica. Vo svetle faktov a udalostí v posledných mesiacoch vyzerá tento návrh o zrušení Ulíča ako taký pokus topiaceho sa stiahnuť so sebou aj ďalšieho nevinného kúpajúceho sa v jeho blízkosti. Pán minister, na nátlak štrajkujúcich zamestnancov z Ulíča pred úradom vlády bol tento bod z rokovania vlády stiahnutý a na včerajšom zasadnutí vlády toto rokovanie bolo prerušené podľa informácií, ktoré má vláda na svojej internetovej stránke. Dnes bol zverejnený list zamestnancov a odborárov zvnútra štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, v ktorom sa okrem iného píše, citujem: "Dlhodobo vnímame zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu nášho podniku, ktorá nie je spôsobená len globálnou krízou, ale aj neschopnosťou manažmentu si s ňou poradiť pod vedením súčasného riaditeľa."

Vážený pán minister, dámy a páni, dôvodom na odvolanie generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky sa už nahromadilo dosť a dosť, aby ho v slušnej spoločnosti prestali tolerovať ako schopného manažéra, riadiaceho štátny podnik. Keďže vám, pán minister, to zatiaľ nestačí, nestačí to ani predsedovi vlády, dovolím si zhrnúť v krátkosti kauzy a dôvody, ktoré oprávňujú občanov Slovenskej republiky pýtať sa, či nie je čas na výmenu vedenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

1. Krátko po vymenovaní dosadil riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Ing. Jozef Minďáš do vedenia generálneho podniku a ako riaditeľov takmer všetkých lesných správ osoby blízke vládnym stranám, často podnikajúce s drevom. Na túto skutočnosť upozornil výbor pre pôdohospodárstvo na svojom poslaneckom prieskume na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici ešte začiatkom volebného obdobia, keď vy ste ministrom neboli, bol ministrom pán kolega Jureňa.

2. Ako poradca riaditeľa pána Minďáša bol nominovaný príbuzný predsedu jednej z koaličných strán, ktorý býva v kuloároch označovaný za osobu, ktorá má údajne na starosti odplatné rozdeľovanie poľovných revírov, na čo ako poslanci dostávame dosť často sťažnosti od občanov.

3. Ďalší dôvod. Podnik sa v dôsledku zlého a nehospodárneho vedenia dostal do veľmi zlej ekonomickej situácie a požaduje od občanov tohto štátu pôžičku, ktorú by chcel ale začať splácať v roku 2012 a o ktorej všetci vieme, že ju nikdy nikto nevráti a o ktorej všetci vieme, že pôjde o nedovolenú štátnu pomoc.

4. Na lesných správach sa uzatvárajú zmluvy o predaji dreva, ktoré nespĺňajú vnútropodnikové požiadavky na predaj dreva. Napríklad firmy, ktoré zostali podniku dlžné, pretransformujú sa na nové firmy s tými istými ľuďmi v pozadí a obchodujú so štátnymi lesmi ďalej. Malí spracovatelia dreva nemajú rovnaký prístup k nákupu dreva zo štátnych lesov, čím sú diskriminovaní, čo sa prieči základným zásadám Zmluvy o Európskych spoločenstvách, hlavne jej hlavy VI o ochrane hospodárskej súťaže.

5. A na záver: Kauza rozkrádania dreva v expedičnom sklade v Liptovskom Hrádku je iba špičkou povestného ľadovca a o kradnutí, netransparentných predajoch majetku, nevýhodných zmluvách a predajoch poľovných revírov hovoria aj zamestnanci podniku, ktorí už našli odvahu.

Toto je len výpočet tých najzávažnejších dôvodov, pre ktoré by ste, pán minister, mali konať. Nestačia návrhy, sú potrebné činy. Aj tak už začína byť pre slovenské štátne lesníctvo neskoro, pretože táto vláda ho dovolila potichu sprivatizovať.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi poslankyňa Sabolová, pripraví sa pán poslanec Bauer. Procedurálny návrh - pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada bude pokračovať v rokovaní o tomto bode až potom, keď ministri vlády Slovenskej republiky naplnia literu zákona a budú tu všetci tí, ktorí neboli ospravedlnení na dnešný deň.

Moje odôvodnenie. Ministri vlády Slovenskej republiky opakovane porušujú zákon tým, že sa nezúčastňujú na rokovaní tohto bodu, kde sú zo zákona povinní sa zúčastňovať. Aj v tejto chvíli je tu menej ako 20 %. Sú tu traja, to je menej ako 20%, to je po prvé.

A druhé moje odôvodnenie je to, že vediete to tak, že vám treba ukázať, že každá otázka, ktorou sa chceme zaoberať, sa dá sformulovať aj podľa rokovacieho poriadku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme procedurálny návrh, preto musíme o ňom v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať. Prezentujeme sa, prosím. Najprv musím uskutočniť postupne pred hlasovaním...

Pán predseda, prosím ešte s interpeláciou pán predseda Hrušovský, s procedurálnym návrhom, áno. Zapnite mikrofón, prosím, pánovi Hrušovskému.

P. Hrušovský, poslanec: Pán podpredseda, ja by som predsa len na vašom mieste nedal hlasovať, aj keď rozumiem pánovi poslancovi Minárikovi, preto, lebo toto je obligatórna povinnosť z rokovacieho poriadku, o ktorej nie je možné hlasovať. Musia byť prítomní členovia vlády na interpeláciách. Ak nie sú prítomní, niektorý z členov vlády musí povedať dôvody neprítomnosti iných členov vlády, ktorí na interpeláciách nie sú. Ja preto prosím, aby ste prerušili tento bod rokovania a zabezpečili prítomnosť vlády Slovenskej republiky na tomto bode programu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Takže nemáte žiadny návrh na hlasovanie, ak som dobre rozumel?

P. Hrušovský, poslanec: Na hlasovanie nie. Ja mám prosbu na vás, preto, lebo ináč porušujete rokovací poriadok.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja dávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby ste podľa § 130 ods. 7, ktorý hovorí o tom, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpeláciu odpovedať, alebo oznámiť, že bude na ňu odpovedať sám. Aby ste v tomto zmysle dali hlasovať a zabezpečili prítomnosť členov vlády, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku podľa § 130 ods. 7.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte niekto s procedurálnym? Ďakujem.

Prosím, takže budeme hlasovať postupne o návrhoch pána poslanca Minárika a o návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy. Prezentujeme sa, prosím. Pani poslankyňa, predpokladám, že ste dávali procedurálny návrh a nevyslovovali váš politický názor. Ďakujem vám pekne. Takže netreba hlasovať, pani Sárközy?

Pán poslanec Palko, Minárik, žiadate hlasovať? (Hlasy z pléna.) Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

Pán poslanec, podľa rokovacieho poriadku je známe, že máte právo hovoriť v poslaneckej snemovni, pokiaľ máte udelené slovo. Pokiaľ nie, hrubo porušujete rokovací poriadok. Prosím, prestaňme všetci s takýmito nezmyselnými postupmi! Hľadajme cestu pre zmysluplné rokovanie! Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 25 poslancov, za návrh 17 poslancov, proti 5 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, 1 nehlasoval.

Páni poslanci, nie je dostatočný počet poslancov v rokovacej sále. O tomto návrhu budeme hlasovať v čase, keď takáto situácia nastane. Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová, má slovo.

Nebudem vás, pán poslanec Minárik, upozorňovať, nemá to asi význam, na slobodné prejavy vôle.

Nech sa páči, máte slovo, pani Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, v zmysle § 129 rokovacieho poriadku prednášam interpeláciu. Na pripomenutie si, čo znamená § 29 a jeho odseky, je to, že bod programu, ktorý je zaradený na rokovanie Národnej rady v zmysle § 129 a znie interpelácie, dáva možnosť poslancovi predniesť svoju interpeláciu, kde sa nehovorí o žiadnom časovom obmedzení a keby sme hovorili hodinu, máme na to plné právo a v tejto pozícii koalično-opozičnej jedinú možnosť.

A preto prednášam svoju interpeláciu na pána ministra zdravotníctva. Budem mať dve interpelácie, pán minister. Je to jeden z mála ministrov, ktorý počas rokovania parlamentu aj s pani ministerskou Tomanovou sedí na interpeláciách.

Vážený pán minister zdravotníctva, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. V nadväznosti na moje otázky v hodine otázok dňa 18. júna 2009 o výške nájmu Detskej fakultnej nemocnice v priestoroch Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach a Leteckej vojenskej nemocnice, ako aj mojich doplňujúcich otázok, žiadam vás o odpovede na nasledujúce otázky.

Prečo je uhrádzaný nájom vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou a v Leteckej vojenskej nemocnici v takom zjavnom nepomere, kde pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou je nájom na m² 1,6 eura a v Leteckej vojenskej nemocnici na m² 12 eur?

Aký je celkový objem finančných prostriedkov poukazovaných za nájom pre fakultnú nemocnicu a pre Leteckú vojenskú nemocnicu, samostatne pre obidve zdravotnícke zariadenia s uvedením celkovej prenajatej plochy?

Z akých zdrojov uhrádza Detská fakultná nemocnica nájom a s ním spojené služby? Sú to prostriedky zdravotného poistenia, ktoré Detská fakultná nemocnica dostáva za zdravotnú starostlivosť od zdravotných poisťovní?

Toto je veľmi vážna otázka, lebo mali by slúžiť prostriedky zo zdravotného poistenia na liečbu a nie na preplácanie nájmu, o ktorom budem hovoriť ďalej.

S kým má Detská fakultná nemocnica podpísanú zmluvu na prenájom priestorov vo Fakultnej nemocnici a v Leteckej vojenskej nemocnici? Samostatne, prosím o odpoveď pre každý objekt.

Komu uhrádza nájomné Detská fakultná nemocnica za prenajaté priestory v Leteckej vojenskej nemocnici? Sú platby za prenájom v Leteckej vojenskej nemocnici uhrádzané na účet kapitoly ministerstva zdravotníctva? Ak áno, na aký účet a aký účel sú využívané uvedené financie z nájmu v rozpočte ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky?

Je to práve tá otázka, že zdroje zo zdravotného poistenia idú, ak teda je to tak, že Ministerstvo zdravotníctva prenajíma tento priestor Detskej fakultnej nemocnici, idú na jeden veľký balík do rozpočtu Ministerstva zdravotníctva.

Aké sú dôvody Ministerstva zdravotníctva, že priestory Leteckej vojenskej nemocnice, kde bola predtým ústavná zdravotná starostlivosť, neboli pridelené Detskej fakultnej nemocnici tak, aby nemusela platiť vysoké nájomné?

Aký je ďalší postup Ministerstva zdravotníctva ako zriaďovateľa Detskej fakultnej nemocnice na presťahovanie Detskej nemocnice do priestorov Leteckej vojenskej nemocnice?

Sú už vyčlenené kapitálové výdavky na úpravu a prípadnú rekonštrukciu priestorov v Leteckej vojenskej nemocnici pre účely zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov?

V akom časovom horizonte je plánované definitívne presťahovanie Detskej fakultnej nemocnice do obnovených priestorov Leteckej vojenskej nemocnice a zároveň aj ukončenie prenájmu, a tým možno zbytočných platieb?

Je ešte reálne riešenie na dostavbu Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach v areáli Fakultnej nemocnice podobne, ako to bolo pri výstavbe kardiocentra, aby boli účelne využité všetky vyšetrovacie zložky Fakultnej nemocnice?

Očakávam konkrétne odpovede na mnou predložené otázky.

Moja druhá interpelácia, pán minister zdravotníctva, je vo veci Národnej transfúznej stanice. Po roku sa opäť vraciam k tejto téme a mám niekoľko otázok.

Koľko pracovníkov je na riaditeľstve NTS, na pracoviskách NTS v jednotlivých krajoch podľa jednotlivých pracovísk s uvedením mena, pracovnej pozície, ako aj dátumu nástupu jednotlivých pracovníkov na pracovné miesto?

Otázka znie preto, že dochádza k odchodu niektorých pracovníkov z pracovísk práve aj z dôvodov mzdových, nového nízkeho ohodnotenia, ale aj z iných dôvodov.

Ktorí vedúci lekári majú okrem základného úväzku aj nadúväzok a na akom pracovisku?

Koľko odberov realizujú jednotlivé pracoviská? Prosím o čísla tak, aby bolo možné porovnanie podľa jednotlivých pracovísk.

Aké je technické vybavenie jednotlivých pracovísk NTS, napríklad počty a typy krvinkových separátorov, chladničiek, mrazničiek atď.? Myslím si, že vy to najlepšie viete.

Aké sú hlavné podmienky, kritériá pre odmeňovanie vedúcich pracovníkov pracovísk NTS?

Aké sú plánované investície do jednotlivých pracovísk NTS?

Ak plánujete investície, ako sú časovo naplánované, nakoľko už pred rokom ma informovala riaditeľka NTS o plánovanej prestavbe či úprave na pracovisku v Košiciach?

Vážený pán minister, ešte na záver: Navštívili ste jednotlivé pracoviská na Slovensku? A poznáte ich stav? Navštívili ste niekedy po odchode z Košíc z pozície námestníka riaditeľa Fakultnej nemocnice košické pracovisko NTS?

Očakávam konkrétne odpovede na tieto moje otázky. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Bauer. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kovarčík.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, ktorý tým, že nie je prítomný na tomto bode interpelácie, tak hrubo porušuje zákon o rokovacom poriadku, keďže nebol ospravedlnený z dnešného dňa.

Interpelácia je vo veci prideľovania nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Aby som otázku dostal do kontextu, tak vrátim sa k výzve v Operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj, v prioritnej osi Inovácie, rast konkurencieschopnosti a opatrenie, podpora zavádzania inovácie a technologických transferov z minulého roku, ktorá sa skončila 4. júla roku 2008. V tejto výzve bolo 308 žiadostí, z toho komisia vyradila 244, z toho 225 pre neúplnosť, čo znamená, že zhruba 80 % žiadostí o nenávratný finančný príspevok bolo vyradených.

Dôvody, pre ktoré boli vyradené tieto žiadosti, boli banality. Jeden žiadateľ mal zle napísaný dátum, namiesto formy deň, bodka, mesiac, napísal deň/mesiac. Ďalší predložil výpis z registra trestov z Rakúska, nie zo Slovenska a pritom išlo o rakúskeho štátneho občana. Ďalší dostal takúto odpoveď: "Originál žiadosti o nenávratný finančný príspevok je nedostatočne zviazaný, väzba sa rozpadáva."

Na konferencii o transparentnosti a efektívnosti využívania štrukturálnych fondov, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút Štefánika, som počul aj ďalšie dôvody. Neviem, či to bolo v tejto výzve, alebo v iných, takého druhu, že niektorí vyradení žiadatelia dostali odpoveď, že máte chybu v rozpočte. Keď sa pýtali, akú chybu, nedostali odpoveď. Proste, chyba tam vôbec žiadna nebola, napriek tomu bol vymyslený dôvod na vyradenie žiadosti zo súťaže. Úspešných žiadostí v tejto výzve bolo 32 a celková suma, ktorá bola prerozdelená, bola vo výške 46 miliónov eur, čo je cca 1,4 mld. korún.

Len pre zaujímavosť, z týchto 32 úspešných žiadostí, žiadosti, ktoré získali viac ako 4 milióny eur, tak to bola napríklad Plastika Nitra, a. s., ktorá uspela s názvom projektu Rozšírenie výrobného potenciálu spoločnosti Plastika, a. s. Keďže celá výzva sa týkala inovácií, tak chcem pripomenúť definíciu inovácie podľa tzv. Oslo manuálu, ktorý je smernicou Európskej komisie prezentujúcou koncepty definície, prieskumy týkajúce sa inovácií. Podľa tohto manuálu inováciou je implementácia nového alebo značne vylepšeného výrobku, tovaru alebo služby, alebo procesu, novej trhovej metódy alebo novej organizačnej metódy podnikateľských praktík organizácie, pracoviska alebo externých vzťahov. Je pravda, že názov nemusí odrážať inováciu, ktorá je v projekte, ale chcel som ho upozorniť aj na to.

Ďalší žiadateľ, ktorý bol veľmi úspešný, to boli Hriňovské strojárne s projektom Zavedenie inovatívnej technológie do výroby prevodoviek a ozubených hrebeňov, ďalší bol Grafobal, a. s., Modernizácia polygrafickej technológie.

Všetky tieto projekty sú spojené s menami, ktoré sú veľmi blízke strane SMER - SD.

Teraz prejdem k výzve, ktorá bola vyhlásená 15. júna tohto roku. Je to presne v tom istom operačnom programe, v tej istej prioritnej osi, v tom istom opatrení a podľa príručky, ktorá bola vydaná k tejto výzve, hodnotiaci proces sa skladá z troch krokov:

- prvý krok je kontrola formálnej správnosti žiadosti o nenávratný finančný príspevok,

- druhý krok je odborné hodnotenie žiadosti a

- tretí je výber a schvaľovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

V rámci kontroly formálnej žiadosti je predmetom kontroly splnenie kritéria úplnosti zaregistrovaných žiadostí a splnenie kritéria oprávnenosti. Kritérium oprávnenosti je pomerne jednoduché, pretože buď ten žiadateľ vyhovuje, alebo nevyhovuje. To je pomerne jednoduché vyriešiť. Problémom je kritérium úplnosti.

Bol som nemilo prekvapený a tak isto viacerí žiadatelia alebo ľudia, ktorí sa orientujú v otázkach štrukturálnych fondov, keď v príručke na strane 5 vo výzve sme našli vetu: "Možnosť doplnenia formálnych náležitostí sa netýka formuláru žiadosti o nenávratný finančný príspevok a povinných príloh žiadostí č. 1, 2, 4, 5 a 6." To znamená, že opäť aj v tejto výzve nie je možnosť doplniť formálne náležitosti a vyhnúť sa takýmto banálnym, triviálnym chybám.

Príloha č.1 je opis projektu, príloha č. 2 je odberateľsko-dodávateľská zmluva, 4 je podrobný rozpočet projektu, 5 je finančná analýza, 6 súhrnný ukazovateľ hodnotenia firmy.

Čiže, keď v týchto žiadostiach, v týchto nových žiadostiach budú opäť takéto triviálne chyby, akože niekde je čiarka miesto bodky, alebo podobného druhu, opäť bude mať možnosť výberová komisia vyradiť tieto žiadosti z procesu hodnotenia.

Minuloročnú výzvu komentovala aj Európska komisia prostredníctvom hovorcu komisárky Danuty Hübner, pána Dennisa Abbotta, ktorý povedal, áno, treba rešpektovať pravidlá nielen, aby sme chránili peniaze daňových poplatníkov, ale očakávame, že ľudia budú používať aj trochu zdravého rozumu. Triviálne chyby sa podľa neho dajú opraviť.

Moja interpelácia znie:

Pán minister, prečo uplatňujete kritérium úplnosti pri kontrole formálnej správnosti žiadostí o nenávratný finančný príspevok spôsobom, ktorý neumožňuje opraviť banálne a triviálne chyby žiadostí o nenávratný finančný príspevok?

Nemyslíte si, že zamietnutím takmer 80 % žiadostí o nenávratný finančný príspevok roku 2008 z dôvodu nepovolenia opraviť formálne, banálne či triviálne chyby v žiadostiach, ste možno pripravili našu krajinu o skvelé inovatívne nápady, ktoré by mohli vytvoriť množstvo pracovných príležitostí pre obyvateľov Slovenska?

Zodpovednosť a zdravý rozum, to je kľúč, pán minister, pri takomto rozhodovaní. A preto vás žiadam takisto, aby ste zo svojej pozície ministra hospodárstva zabezpečili nápravu a umožnili vo vyhlásenej výzve aj do budúcnosti opravu formálnych chýb v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Kovarčík a po ňom sa pripraví pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení ministri, opozícia nás karhá, že porušujeme rokovací poriadok, keď nie sú prítomní ministri. Ale vážení, toto ste nás naučili v minulom volebnom období vy. Vy ste tu nesedeli, kolegovia, vy ste tu takisto ako ministri neboli. Pán Palko sa postavil. Áno, práve ten pán Palko tu nesedel. Takže, nemáme si čo vyčítať. Vodu ste kázali a víno ste pili, vážení.

Takže otázka na ministra financií.

Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady roku 2007 č. 46, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, ďalej aj ako smernica, sa uskutočnila nariadením vlády č. 140/2009 Z. z. zo dňa 18. 2. 2009. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť najmä jej priamy dosah na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a to z dôvodu, že podnikatelia si môžu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a) vyššie uvedeného zákona pri kúpe motorového vozidla odpočítať daň z pridanej hodnoty v závislosti od zariadenia motorového vozidla do jednotlivých kategórií.

V súvislosti, pardon, v súčasnosti nie je možné odpočítať si daň z pridanej hodnoty pri kúpe motorového vozidla kategórie M1. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako príslušným štátnym orgánom na typové schválenie motorového vozidla však podľa novej kategorizácie, resp. typového schválenia môže zaradiť motorové vozidlo, ktoré doteraz spĺňalo technické požiadavky motorového vozidla kategórie M1 do kategórie N1 a to aj napriek tomu, že by nemuselo mať v tom-ktorom konkrétnom prípade deliacu mriežku.

Vzhľadom na nie celkom efektívny postup Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pri schvaľovaní jednotlivých typov motorových vozidiel, keď po jeden a pol mesiaci od implementovania smernice si je možné podľa novej kategorizácie odpočítať daň z pridanej hodnoty iba u dvoch výrobcov motorových vozidiel, javí sa ako najúčelnejšie a najefektívnejšie riešenie zmena zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a to v tom zmysle, že výnimka uvedená v ustanovení § 49 ods. 7 písm. a) tohto zákona by sa odstránila.

Otázka znie: Neplánuje ministerstvo financií iniciovať legislatívnu zmenu, na základe ktorej by si podnikatelia mohli odpočítať daň z pridanej hodnoty pri kúpe každého motorového vozidla vrátane osobného motorového vozidla kategórie M1?

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledný bol písomne prihlásený pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcel by som interpelovať premiéra Slovenskej republiky pána Roberta Fica. Nie je tu prítomný, nepočul som, že by bol ospravedlnený, zvolal si tlačovú konferenciu zhruba za nejakých 13 minút do Národnej rady. Ale keďže ho tu nevidím, tak to považujem za jeho príspevok k politickej kultúre a jeho vyjadrenie svojej úcty k tomuto zákonodarnému zboru.

Moja interpelácia pozostáva z desiatich otázok. Týkajú sa predaja emisií.

A prvá otázka je:

Kedy a s akým výsledkom si premiér vyžiadal informáciu o pripravovanom predaji emisií od ministra životného prostredia?

Druhá otázka je:

Kedy a s akým výsledkom si minister hospodárstva vyžiadal informáciu o pripravovanom predaji emisií od ministra životného prostredia?

Tieto dve otázky majú viesť k tomu, aby sme osvetlili úlohu vlády a premiéra pri predaji emisií už od samého počiatku, nakoľko sú indície, že práve premiér sa začal týmto obchodom zapodievať ďaleko predtým, ako bol uskutočnený. A chcem teda od neho priamu odpoveď.

Ďalšia otázka, tretia otázka:

Považuje premiér proces výberu kupca slovenských emisií za transparentný?

Štvrtá otázka:

Považuje premiér zverejnenú zmluvu na predaj emisií za výhodnú pre Slovensko? Ak áno, tak podľa akých kritérií?

Piata otázka:

Považuje premiér zverejnené dodatky k zmluve na predaj emisií za výhodné pre Slovensko? Ak áno, tak podľa akých kritérií?

Tieto ďalšie tri otázky majú viesť k tomu, aby sme poznali postoj premiéra a teda celej vlády k zverejnenej zmluve. Táto zmluva je podľa môjho názoru veľmi nevýhodná pre Slovensko, či už z hľadiska ceny alebo platobných podmienok, alebo toho, že obsahuje výpredaj prakticky všetkých emisií do roku 2012. A tieto tri otázky majú viesť k tomu, aby tento zákonodarný zbor, rovnako ako aj slovenská verejnosť poznala podrobný názor premiéra na tento obchod.

Šiesta otázka:

Považuje premiér kupca emisií firmu Interblue Group za dôveryhodného partnera? Ak áno, tak podľa akých kritérií?

Táto otázka naozaj má viesť k tomu, že táto firma bola neznáma na trhu. Vznikla pár týždňov pred samotným predajom a mňa by zaujímalo, ako táto vláda v multimiliardových obchodoch s kým ich uzatvára, aké k tomu používa kritériá, aké referencie používa, aké má záruky, že tento partner bude dôveryhodný napríklad z toho dôvodu, že zo zmluvy vyplýva, že Slovensko je povinné previesť kvóty, emisné kvóty na účet kupca a kupec zaplatí do 60 pracovných dní.

Inými slovami, pýtam sa: Ako premiér vie, že kupec si tieto emisie jednoducho nepredá ďalej a neponechá si samotné peniaze?

Siedma otázka:

Urobila vláda kroky k doplateniu ceny za predané emisie aspoň na úroveň 10 eur za tonu? Ak áno, tak aké kroky?

Ôsma otázka:

Urobila vláda kroky k zrušeniu zmluvy o predaji emisií? Ak áno, tak aké?

Tieto otázky, otázka č. 7 a otázka č. 8 majú viesť k tomu, aby Národná rada poznala aktivitu vlády, ktorá je doteraz krytá, ak vôbec existuje, ktorá v zásade má smerovať k tomu, že Slovenská republika nebude pôsobiť ako chudobný príbuzný oproti Českej republike, ktorá predala emisie za dvojnásobnú cenu, alebo oproti Maďarskej republike, ktorá predala emisie za takmer trojnásobnú cenu. Ak vláda v tejto veci konala voči priekupníkovi, tak tie kroky by bolo dobré podrobne pomenovať.

Deviata otázka:

Prečo vláda nerokovala priamo s konkrétnymi príjemcami, teda krajinami, ako je napríklad Japonsko, Španielsko, Belgicko? A ak rokovala, tak s akým výsledkom?

V tomto prípade otázka smeruje k tomu, z akého dôvodu zvolila vláda, resp. jej ministerstvo, ale koniec koncov vláda, ktorá to zobrala dvakrát na vedomie, predaj cez priekupníka, u ktorého to vyzerá tak, že polovica z možného zisku pre Slovensko skončila v jeho vrecku. V tomto prípade ide o otázku, ktorá vedie k podstate, či naozaj je pravda a teda či naozaj nebola iná možnosť ako predať to cez priekupníka.

Tie ostatné otázky, ktoré boli predtým, majú vysvetliť vzťah k priekupníkovi, aké kritériá boli zvolené. A poukazujem na to preto, že Maďarsko aj Česko nielenže sa netaja, ale naopak, hrdo prezentujú pred svojimi občanmi, že priamo rokovali s konečnými príjemcami a, samozrejme, tým dosiahli ďaleko, ďaleko vyššiu cenu. Tu by som váženého pána premiéra chcel upozorniť, že Česká republika v tejto chvíli pripravuje ďalšie dva predaje, zhruba v rovnakom objeme ako Slovensko, avšak za dvojnásobnú cenu.

Desiata otázka:

Koľko emisií bolo predaných ku dnešnému dňu?

Možno znie táto otázka triviálne, nakoľko bola zverejnená zmluva a jej dodatky, avšak tu chcem poukázať na to, že zmluva je tak jednostranne postavená, že Slovensko podľa môjho názoru nemá žiadne páky, aby v tejto chvíli neboli predané žiadne, ako ďalšie emisie a ak tieto páky má a používa, tak nech pán premiér zverejní, o aké ide a k čomu vlastne používanie týchto pák má viesť. Naše podozrenie je, že nielenže je zakontrahovaný celý objem až do roku 2012, ale podozrenie je, že aj v tejto chvíli môžeme prichádzať o ďalšie emisie.

Veľmi pekne by som sa chcel vopred pánovi premiérovi poďakovať za podrobné odpovede a dúfam, že toto naše spoločné úsilie pomôže naozaj občanom Slovenska si byť istými, akým spôsobom boli predávané emisie a tomuto parlamentu vysvetlí rolu vlády v predaji emisií, rolu premiéra v predaji emisií a umožní tak každému poslancovi zodpovedne informovať svojich voličov o tom, ako sa nakladá s mnohomiliardovým majetkom nás všetkých.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

To bol v rámci tohto bodu interpelácie posledný písomne prihlásený rečník v rozprave.

Chcem sa spýtať, či má záujem niekto z poslancov v rámci tohto bodu vystúpiť ústne, teda prihlásiť sa ústne. Takže prihlásila sa pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Novotný, Štefanec, pán poslanec Prokopovič, Fronc, Kahanec. Ešte má niekto záujem vystúpiť v rámci tohto bodu? Ak nie, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Pani poslankyňa Sárközyová, máte slovo, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní členovia vlády, interpelujem tu prítomného ministra zdravotníctva, pána ministra Rašiho.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás požiadať o informáciu v súvislosti s Fakultnou nemocnicou v Podunajských Biskupiciach. Od personálu a od obyvateľov Žitného ostrova a správy, ktorí hovoria o tom, že by sa ešte fungujúce oddelenia tejto nemocnice, ktorých je už málo, mali v blízkej budúcnosti zrušiť. Osud a budúcnosť tejto nemocnice ma obzvlášť zaujíma preto, že táto nemocnica je spádovou oblasťou pre ľudí z okresu Dunajská Streda, kde aj ja osobne bývam, takže by som bola rada, keby ste mi vedeli poskytnúť informácie.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Novotný. Po ňom sa pripraví pán poslanec Štefanec.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, interpelujem pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovú.

Vážená pani ministerka, interpelujem vás vo veci zabezpečovania sociálnych služieb Košickým samosprávnym krajom pre sociálne odkázaných občanov. Zistil som totiž, že Košický samosprávny kraj začal v dôsledku svetovej hospodárskej krízy šetriť, ale nie na kapitálových výdavkoch, ako by sa zdalo pomerne rozumné, ale na občanoch odkázaných na sociálne služby.

V januári 2009 Košický samosprávny kraj zazmluvnil neverejných poskytovateľov sociálnych služieb rovnako ako v roku 2008, t. j. Košický samosprávny kraj zazmluvnil toľko miest v týchto sociálnych zariadeniach ako minulý rok. V marci však údajne na základe rozhodnutia predsedu Košického samosprávneho kraja odbor sociálnych vecí KSK zrazu zmenil názor. S odôvodnením nedostatku peňazí sa rozhodol, že Košický samosprávny kraj zaplatí len za tých klientov, o ktorých prijatí sa rozhodlo v roku 2008 a za žiadneho nového prijatého v roku 2009 nezaplatí. Každým úmrtím a odchodom klienta zo zariadenia sa počet klientov, za ktorých chce platiť KSK, znižuje. Je to podľa môjho názoru v príkrom rozpore so zákonom o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. § 106 ods. 17, ktorý hovorí jasne o prechodnom období do konca roku 2009, kedy za sociálne služby mimo obecných zariadení má platiť samosprávny kraj.

Košický samosprávny kraj ide ešte ďalej. Podľa mojich informácií zakazuje prijímať nových klientov aj do vlastných zariadení, ak nie je podpísaná zmluva s obcou alebo mestom, odkiaľ občan prichádza, o úhrade tejto služby. Tým sociálne zariadenia Košického kraja ako rozpočtovej organizácie nelogicky prichádzajú aj o platby od občanov za sociálne služby, čím si komplikujú hospodársku situáciu a predražujú si svoje služby na nasledujúci rok, čo im v konkurenčnom boji s ostatnými sociálnymi zariadeniami asi nepomôže.

Košický samosprávny kraj svojím rozhodnutím podľa môjho názoru nedáva možnosť občanom Košického kraja čerpať sociálne služby, porušuje platný zákon o sociálnych službách 448/2008 Z. z. § 106 ods. 17, zhoršuje hospodárenie vlastných sociálnych zariadení a núti samosprávy miest a obcí platiť za niečo, čo nemali rozpočtované a čo od nich zákon vyžaduje až od 1. 1. 2010. Je to o to prekvapivejšie, že pri zmene rozpočtu, ktorý schválilo zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja na svojom rokovaní 27. apríla, sa nesiahlo na kapitálové výdavky s odôvodnením, že sa tieto vraj obozretne navrhli už v decembri 2009, ale začalo sa šetriť na sociálne odkázaných občanoch. Podľa mojich informácií šetrenie začalo už v marci údajne na základe rozhodnutia predsedu Košického samosprávneho kraja, ale zmena rozpočtu bola schválená až koncom apríla. Tento problém sa podľa mojich zistení nevyskytol v ostatných vyšších územných celkoch, len v Košickom samosprávnom kraji.

Vážená pani ministerka, žiadam vás o prešetrenie celej záležitosti a vysvetlenie, či Košický samosprávny kraj svojím postupom porušuje platný zákon o sociálnych službách. V prípade, že došlo k porušeniu spomínaného zákona, dovoľujem si vás požiadať o intervenciu predsedu Košického samosprávneho kraja za účelom zastavenia nezákonného konania Košického samosprávneho kraja.

Ďakujem za pozornosť.