T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie.
S faktickými poznámkami - pán spravodajca Peter Pelegrini a pán poslanec Anton Bobrík. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán spravodajca, máte slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem, ja len veľmi krátko. Pán kolega dal otázku, či by mladí ľudia podpísali zmluvu o pôžičke na 30 rokov, ak by ju nemohli meniť. Ja sa chcem jeho spýtať, či by on zo svojich peňazí požičal niekomu na základe zmluvy, ktorú by niekto mohol kedykoľvek počas trvania tej zmluvy meniť. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou pán poslanec Anton Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, také tie patetické vystúpenia - zabetónovať na 30 rokov, nemenné, nesmie, nemôže. Prosím ťa, však keď sa uzatvára a pripravuje koncesia, tak koncesia sa musí prepočítať, musí sa vedieť, aké budú výnosy predpokladané, bohužiaľ, len výnosy, lebo je to na 30 rokov a tá dĺžka sa stanovuje podľa zložitosti a stavba diaľnic je naozaj veľmi zložitý proces, náročný finančne, a to znamená, preto je tam tých 30 rokov. Aj zákon o verejnom obstarávaní hovorí, že sú koncesie do 30 rokov, môže to byť aj kratšie, ale pri takejto investícii je potrebné tých 30 rokov. A nie je nič zabetónované, lebo jednoducho musia sa tie pravidlá stanoviť už pri vyhlasovaní súťaže. Tak, prosím ťa, aké betónovanie? Aké nejaké, neviem, divné hry by sa tu mali hrať? To je všetko verejná súťaž, ktorá prebehla a všetky veci sú zverejnené. Takže, prosím.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skončili faktické poznámky. S reakciami na faktické - pán predseda Klubu SDKÚ Stanislav Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja budem veľmi stručný. Problém nie je v bankách, problém je v obstarávaní. A vy chcete naveky zabetónovať tento systém obstarávania, tento systém nákladov, ktorý v tom obstarávaní vznikol. Ak sa v budúcnosti preukáže, že je to dvakrát také drahé, nikto do toho nebude môcť vstúpiť. V tomto je problém a podľa mňa toto chcete zabetónovať. Lebo ja neverím, že by si banky kládli, to sa dá všetko v zmluvách ošetriť. Ale pravdepodobne je ťah na to, aby ste navždy zabetónovali obstarávanie, aby nikto nemohol vstúpiť do tejto zmluvy, nikto si to v priebehu roka nemohol dobre položiť na stôl a povedať: Páni, takto nie, je to dvakrát tak drahé, vráťte to späť! A nikto to už nebude môcť napadnúť na súde. Preto toto robíte, preto to robíte na 30 dní, a preto vravím, že je úplne jedno, či na 30 alebo na jeden deň. Za 30 dní sa to nedá ani prečítať, nieto urobiť kontrolu, protokol a nieto ešte podať kvalifikovanú žalobu na súd.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že vystúpili všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister sa chce vyjadriť, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Niekedy sa to už naozaj nedá počúvať, ale pokúsim sa stručne zareagovať.
Asociácie slovenských bánk, že nemajú problém s takýmto ustanovením a prečo sa vôbec dáva, tu odznelo. Asociácie slovenských bánk naozaj nemajú problém a ja som naozaj bol v Londýne v EBRD, čo je Európska banka pre obnovu a rozvoj, v ktorej Slovenská republika je dnes akcionárom, čiže som tam bol oficiálne a legálne a pozvali sme si aj komerčné banky, aby sme im predstavili naše projekty PPP, aby sme ich požiadali o angažovanosť v týchto projektoch. A ja osobne som prejavil vôľu, aby sa zúčastnili slovenské banky, na čo mi ich matky povedali, že nepripustia slovenské banky do toho, pretože ony, matky budú rozhodovať. Čiže, pán poslanec Štefanec, preto sa slovenské banky na tom nemôžu zúčastniť, pretože matky im to zakázali a pretože tie slovenské banky ste predali ich matkám vy. Takže, trošku sa zamyslite nad svojím konaním. (Potlesk.) A, samozrejme, Asociácia slovenských bánk reagovala tak, ako reagovala, pretože niekedy sú naozaj štatisti a matky mi to tak potvrdili.
Prečo to povedali minulý týždeň, to som už skomentoval minule. My nechodíme po bankách, to už som pred chvíľou povedal. Ale áno, ja som sa v Londýne zúčastnil prezentácie našich projektov s cieľom podporiť tieto projekty.
Čo sa týka, že sme vylúčili občanov, to je takisto absolútny nezmysel. Pán poslanec Prokopovič, treba, aby si si pozrel zákon o verejnom obstarávaní § 146, ktorý jednoznačne hovorí a na ten sme vôbec nesiahli, že § 146 odsek 4 citujem: "Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú oprávnené podať námietky a z vlastného podnetu." To znamená, že naďalej tento režim zostáva zachovaný. Hociktorý občan môže dať podnet prostredníctvom úradu. My sme do tohto režimu vôbec nevstupovali. Takže, občan vôbec nie je vylúčený z režimu podávania námietok.
Zmluvy, že sú už zverejnené, to tu už odznelo, takže to nejdem komentovať. Tie preteky, čo ste začali vy a čo sme začali my, ja si myslím, že takisto v krátkej dobe zverejním presnú štatistiku a bude tam presne vyčíslené. Ja už neviem, doteraz ste kričali, čo sme my odovzdali, keď sme povedali, čo sme odovzdali, tak zase ste skričali, že to ste vy pripravili. Ja už neviem. Navrhnite, navrhujem súčasnej opozícii alebo SDKÚ, aby oni navrhli nejaké meradlo hodnotenia, pretože každé meradlo hodnotenia chcete nejako pokriviť. Ale mne je to absolútne jedno. Myslím si, že dynamika a tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je minimálne trojnásobne vyššie ako za predchádzajúce štyri roky počas vládnutia SDKÚ.
Proces obstarávania, že neprebehol transparentne. Ak má hociktorý poslanec o tom pochybnosť, samozrejme, môže konať podľa § 146. Takže prijal by som, aby ste netárali odboku, ale aby ste konali podľa § 146 zákona o verejnom obstarávaní. A ešte raz vám odcitujem odsek 4: "Ak hocikto má hocijakú pochybnosť, tak môže na základe podnetu fyzickej osoby podať, je oprávnený podať námietku." Takže, ja neviem, čo tu teraz rozprávate o nezmysloch.
Čo sa týka, pán poslanec Janiš, že jeden deň sme tam mohli dať. Jeden deň naozaj nemôžeme dať, pretože Smernica Európskeho spoločenstva, ktorú som vám citoval, alebo článok 2c Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, táto smernica hovorí, že lehota na preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa je najmenej 10 dní. Čiže, keby sme dali 1 deň, tak porušíme túto smernicu Európskeho parlamentu. A my sme dali 30 dní, aby bolo dosť času každému, kto chce o to prejaviť záujem, nielen takýto divadelný záujem, čo sa tu predvádzal pred chvíľou, ale skutočný záujem a kto má záujem, môže do tých 30 dní dať naozaj námietku cez úrad na súd.
Ešte poviem, krajiny Európskeho spoločenstva Francúzsko, Grécko, Španielsko, Švédsko majú 10 dní, tak ako to káže smernica. Ale minimálne 10 dní a využili tú minimálnu lehotu. My sme dali 30 dní. Fínsko, Rakúsko, Portugalsko, Poľsko majú 14 dní a my sme dali 30 dní, ešte viac. Takže ja už neviem, čo chcete, aký stihomam zase ďalší napádať. Nie je to nič iné, len ako som povedal, týka sa to len koncesných zmlúv a reagujeme v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady tak, aby sme upravili zákon o verejnom obstarávaní tak, aby neboli problémy pri finančnom uzatváraní koncesných zmlúv.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie navrhovateľa.
Teraz poprosím spravodajcu o záverečné slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ja naozaj veľmi krátko zhodnotím rozpravu. Žiaľ, opäť potvrdila , že kolegom z SDKÚ - DS ale absolútne nejde o vec, ale sústavne z ich vystúpení začína byť zrejmé, že im ide len a len o sabotovanie akejkoľvek veci, ktorá by mohla nejakým spôsobom prospieť národnému hospodárstvu alebo občanom tejto republiky. Zaujímajú ich jedine tendre, výsledky tých tendrov. A z toho mi vyplýva len jediný záver, že sú absolútne nervózni len z toho, že nemôžu byť v tých výberových komisiách oni a že tie tendre nemôžu manipulovať. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vystúpili všetci, ktorí mali vystúpiť k tomuto zákonu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a to v prerušenej rozprave v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
tlač 982.
Pán minister kultúry už sedí na mieste navrhovateľa, pani poslankyňa Vášáryová je spravodajkyňa, zatiaľ tu nie je, 5-minútová prestávka. Ďakujem pekne.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pán minister je na mieste navrhovateľa. Pani spravodajkyňa tiež.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa László Nagy. Len pre poriadok ešte uvediem, v poradí ďalej je prihlásený pán poslanec Jozef Rydlo, pani poslankyňa Anna Szögedi, pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Ján Senko a predseda klubu Gyula Bárdos.
Takže, slovo má pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Nagy.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja by som začal tým, čím skončil gestorský výbor, na ktorom sme preberali túto problematiku. Po gestorskom výbore zavládlo veľké uspokojenie aj na strane koalície, aj na strane opozície. A keď si spomeniete, aj pani poslankyňa Biró, ktoré bola na tom výbore, tiež nebola nespokojná, resp. najskôr bola spokojná, potom bola menej spokojná, no a všetko to vyvrcholilo tým, že dnes skutočne vytiahla tie najťažšie kalibre a skutočne nikto z nás nevie prečo.
Okrem iných vecí často hovoríte o prezentácii vo verejnoprávnych médiách. Nuž, ale ja by som vás chcel upozorniť na jednu reláciu v Slovenskej televízii, ktorá existuje a ktorá je tam dodnes a je všetkými rešpektovaná. Je to publicistická relácia, ktorá hovorí minimálne o tolerantnosti náš všetkých, a preto tam tá relácia aj je. Preto, lebo tiež by sme mohli mať pocit pri tejto relácii, že jednoducho sa na nej zúčastňujú iba tí respondenti, ktorí hovoria po maďarsky, kde sa celospoločenské témy rozberajú len v maďarskom jazyku. Nikto z nás to nechápe zle. Ale keby sme sa na to pozreli z druhého konca, tak iste uznáte, že všetci tí, ktorí nevedia po maďarsky, by mohli cítiť z hľadiska tejto verejnoprávnej inštitúcie istú diskrimináciu len z toho dôvodu, že sa na takejto relácii nemôžu zúčastniť, lebo, ako som už povedal, nehovoria maďarským jazykom. To je aj moja otázka na ctených pánov poslancov, hlavne z SMK, či mi dávajú za pravdu, alebo nedávajú za pravdu, lebo to je istý kľúčový bod, o ktorom sa tu bavíme. Boli napadnuté verejnoprávne inštitúcie, že teda mali priestor, atď., atď.
Viete, myslím si, že kto sa chce dorozumieť, sa dorozumie. Ide o to, aby sme v prvom rade vytvorili priestor a podmienky pre to chcenie dorozumieť sa. A myslím si, že tento zákon práve hovorí o tom chcení dorozumieť sa, hovorí o tom aj tá situácia vo výbore pre kultúru a médiá, len to treba pochopiť a len si treba naozaj povedať - chceme sa pochopiť, chceme sa dorozumieť, chceme si vytvoriť podmienky pre to, aby sme sa mohli dorozumieť, alebo je to tak, že v prípade, že by sme si rozumeli, niekto by stratil tému, o ktorej by už potom nemohol v parlamente rozprávať celé volebné obdobie? (Potlesk.)
Dámy a páni, stalo sa už tradíciou, že akonáhle sa v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúva legislatívna norma, ktorá svojím obsahom smeruje k zvýšeniu jazykového komfortu štátotvorného väčšinového obyvateľstva tejto republiky, ocitajú sa jej predkladatelia v pozícii zo všetkých strán masívne ostreľovaných "agresorov", ktorí sú paradoxne jedným dychom označovaní aj ako zápecníci.
Jazykový zákon je právna norma, ktorej účelom je deklarovať, že na území Slovenskej republiky platí spoločenská dohoda, podľa ktorej základným a všeobecne dorozumievacím jazykom občanov tohto štátu je jazyk majoritného, teda slovenského obyvateľstva a že jazyky národnostných menšín, ktoré si, samozrejme, vážime a ctíme, majú svoje miesto v spoločenskej komunikácii tých skupín populácie, ktoré tieto jazyky spájajú. Majú funkciu pomocného, teda nedominantného komunikačného systému. Možno si mnohí spomeniete, ako sa v našich politických kruhoch i papierovej či elektronickej publicistike zoširoka debatovalo o tom, či štátny jazyk vôbec má byť nejako legislatívne určený. Či by voľba reči nemala byť absolútne ponechaná na vôli a výbere občana a na jeho vnímavosti a úcte k tým ostatným okolo neho. Sú štáty, ktoré problém štátneho jazyka nejako zvlášť v legislatíve nediskutujú a má to veľmi jednoduchý dôvod. Občania ho prirodzene rešpektujú a považujú celospoločenskú komunikáciu v ňom za samozrejmosť.
My však takýto zákon mať musíme. A ako vývoj dokumentuje, dokonca ho aj neustále musíme precizovať. Vyplýva to z dvoch skutočností. Jedna je daná známymi historickými súvislosťami, o ktorých sa v tejto diskusii aj bez môjho vstupu povedalo a ešte povie určite dosť. Druhá je dôsledkom určitej, nazvime to, podnikateľskej dravosti.
Všimnime si, vážení priatelia, aký enormný nepomer vládne napríklad v časovom priestore, ktorý vo vysielaní slovenských televízií zaberajú programy šírené v tzv. zrozumiteľnom, teda českom jazyku. To zrozumiteľnom som citoval zákon o vysielaní a retransmisii. Českí rozhlasoví a televízni spravodajcovia so samozrejmosťou suplujú v spravodajských reláciách neschopnosť našich televízií vybudovať si potrebné personálne zázemie v zahraničí a nevzbudzuje to nijaké negatívne reakcie, pretože slovenský divák je na vysielanie "z federálu" zvyknutý a je vďačný za každú autentickú informáciu, ktorá spestrí odčítanú reláciu. To v Českej republike zavládla úplne iná atmosféra, keď jedna z televízií zverila komentovanie istého futbalového zápasu svojmu zamestnancovi, ktorý hovoril vo svojom materinskom jazyku. Určite sa to veľmi dlho nezopakuje.
Všimnite si, koľko zahraničných podnikateľských subjektov ešte stále v podstate ignoruje vznik nášho štátu a buduje svoje centrálne zastúpenie pre Česko a Slovensko, poprípade i pre širšiu oblasť strednej Európy a pokúša sa ušetriť na prekladoch rôznych návodov, záručných listov, formulárov na zmluvy a podobne. Na Slovensku sa dokonca môžete stretnúť s postojom oficiálnej inštitúcie, že isté knihy jednoducho netreba prekladať do slovenského jazyka, pretože už vyšli v češtine. A pritom môže byť reč aj o beletrii. Isteže, raz či dvakrát môžeme veľkoryso mávnuť rukou, raz či dvakrát sa dobre pobaviť na humorne pôsobiacich výsledkoch, povedzme, v zahraničí vyrobenej akože slovenskej mutácie, viď reklamy v rôznych televíziách, teda univerzálneho reklamného šotu a čudovať sa nad hlúposťou inzerenta, že je ochotný za čosi také dať čo len cent. Ale problémom je, že sa to na nás valí nepretržite sprava, zľava a že nevidíme aspoň tendenciu naznačujúcu, že by sa situácia zlepšovala. Skôr, ako by veľké štáby analytikov neustále preosievali platný zákon a hľadali každučkú možnú dieru, teda oblasť ponechanú na zdravý rozum a korektnosť právnických a fyzických osôb, ako sa v právničtine hovorieva.
Ja by som si dovolil počkať, kým sa pani poslankyňa Vášáryová vráti, lebo ona bude referovať.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Len musím vás upozorniť na rokovací poriadok, ktorý hovorí, že výbor uznesením poveril spravodajcu, ak určil náhradníka, ale môže, bohužiaľ, zase len zo svojho výboru a vy nie ste členom výboru pre kultúru. Pani predsedníčka, ako to máte rozhodnuté?
Takže, nech sa páči, pán predseda, zaujmite miesto v zastúpení vašej spravodajkyne.
D. Jarjabek, poslanec: Neberte to v zlom, pán kolega, ale nemáte tu čo hľadať.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. Predseda výboru zastupuje spravodajkyňu. Nech sa páči, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Teda budem pokračovať, ak dovolíte. Zopakujem poslednú vetu. Skôr, ako by veľké štáby analytikov neustále preosievali platný zákon a hľadali každučkú možnú dieru, teda oblasť ponechanú na zdravý rozum a korektnosť právnických a fyzických osôb, ako som povedal, že sa v "právničtine" hovorieva.
Dámy a páni, dovolím si z toho miesta vyhlásiť, že by som bol veľmi rád a spokojný, keby aj v Slovenskej republike stačilo mať v ústave vetu o slovenčine ako štátnom jazyku a nepotrebovali by sme zložito vymedzovať, kedy sa používať musí, kedy má a kedy môže. Ale občania nášho štátu slovenskej i iných národností by sa dokázali riadiť zdravým rozumom, zmyslom pre korektnosť a citom pre konkrétnu situáciu. Keďže to tak nie je, musím so smútkom konštatovať, že predložený vládny návrh, upresňujúci a konkretizujúci ustanovenia zákona o štátnom jazyku a niektorých súvisiacich predpisoch, dnes skrátka potrebujeme.
O návrhu sme zoširoka diskutovali aj vo výbore pre kultúru a médiá, čo má svoju logiku, keďže vo sfére nášho pôsobenia sa uskutoční významná časť jeho dopadov. Ako vidíte z návrhu pripomienok schválených v našom výbore, ale aj v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa novelizáciou zákona o štátnom jazyku zaoberali, členovia tohto poslaneckého grémia investovali do optimalizácie jednotlivých ustanovení množstvo energie a som rád, že sa môžem z tohto miesta poďakovať i predstaviteľom exekutívy, najmä ministrovi kultúry a jeho spolupracovníkom za to, že boli prístupní diskusii o alternatívnych riešeniach a vedeli sme v záujme dobrého riešenia nachádzať spoločnú reč. Som presvedčený, že schválením zákona s navrhnutými pripomienkami sa situácia s postavením štátneho jazyka stabilizuje a znormálni a že sa časom dostaneme naozaj do štádia, keď kultivovanie nášho štátneho jazyka budeme my všetci, občania Slovenskej republiky považovať za našu prirodzenú povinnosť a nebude treba legislatívne to nikomu pripomínať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na pána poslanca Jarjabka s faktickými chcú reagovať pán Pavol Abrhan, aj pán podpredseda Číž. Končím možnosť sa prihlásiť sa faktickými.
S faktickými budú reagovať pán podpredseda Číž, pán predseda výboru Pavol Abrhan, pani predsedníčka výboru Ágnes Biró a pán poslanec Ján Senko. Všetko.
Vystúpi s faktickou poznámkou pán podpredseda Miroslav Číž, pripraví sa pán Pavol Abrhan.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega, vo svojom vystúpení ste pripomenuli aj to, že sa zásadným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že ochrana štátneho jazyka je fixovaná v ústavných systémoch krajín európskej "Pätnástky". Ak si dobre pamätám, aj pani poslankyňa Vášáryová ako spravodajkyňa mala poznámku v tomto zmysle. Ja som si len veľmi zbežne zalistoval v ústavách európskych štátov. Dovoľte mi len veľmi krátke citáty za tú jednu minútu.
Portugalská ústava v čl. 9, teda v jedných z prvých ustanovení: "Základnou úlohou štátu je zaistiť výuku a trvalú hodnotu portugalského jazyka, chrániť jeho požívanie a podporovať jeho medzinárodné šírenie." V čl. 74: "Základnou úlohou štátu je chrániť a podporovať portugalský jazyk ako formu kultúrneho výrazu a ako prostriedok." V písm. h) "ako prostriedok k rovnosti šancí", v písm. i) "zaistiť deťom emigrantov výuku v portugalskej reči a tým prístup k portugalskej kultúre."
Francúzsko v čl. 2 ani neuvádza nič iné, len hovorí, že "úradným jazykom je francúzština a symbolom Francúzska je trojfarebná vlajka". Myslím, že kto vie čítať tento text, vie, aký význam Francúzsko prikladá svojmu jazyku.
Írsko čl. 8 ods. 1: "Írčina ako národný jazyk je prvým úradným jazykom, druhým je angličtina."
Taliansko o úradnom jazyku ani nehovorí. Hovorí len o tom, že republika chráni zvláštnymi predpismi jazykové menšiny.
Rakúsko: "Nemčina je štátnym jazykom republiky bez ujmy práv, ktoré patria jazykovým menšinám a ktoré im zaručujú menšinové zákony." To je predsa problém menšinových jazykov a zákon o tom máme k dispozícii.
Španielsko, čl. 3 španielskej ústavy: "Kastílčina je úradným štátnym jazykom. Všetci Španieli majú povinnosť ju poznať a právo ju používať."
Vážení páni, poprosím, aby sme už naozaj nezneužívali... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Slovo má predseda výboru Pavol Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o potrebe dohody, ktorá na výbore bola pri prerokúvaní tohto návrhu zákona pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa dostali do spoločnej správy. Hovorili ste o potrebe ochrany štátneho jazyka. Sčasti s vaším vystúpením môžem súhlasiť, ale nechápem potom, prečo v tomto návrhu zákona v § 5 ods. 7 je podľa môjho názoru zbytočné posilňovanie byrokracie a to sa týka pri pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach, že sa uvádzajú v štátnom jazyku. V prípade, ak sú, inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Zákon hovorí, že stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom, aby pri každom osadzovaní tabule ministerstvo dávalo po celom Slovensku stanovisko, či súhlasí, alebo nesúhlasí, či je to v zhode s týmto zákonom. Podľa mňa takýmto spôsobom nie je možné vyžadovať ochranu štátneho jazyka, to po prvé.
Po druhé, a o tom môžeme potom v ďalšom diskutovať, sú sankčné opatrenia. Ak si myslíme, že dokážeme ochraňovať štátny jazyk zavádzaním sankčných opatrení, tak podľa mňa sme na veľkom omyle a už som to v prvom čítaní hovoril, že týmito sankčnými opatreniami budeme len vyrábať falošných hrdinov a bojovníkov za práva národnostných menšín.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Slovo má pani poslankyňa Ágnes Biró, pripraví sa Ján Senko.
Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som dala pánovi poslancovi Jarjabkovi tri otázky.
Po prvé: Pán poslanec, sú ľudia v Slovenskej republike rovní v dôstojnostiach a právach?
Po druhé: Zaručujú sa základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti i príslušnosť k národnosti?
Tretia moja otázka je: Ak ktorýkoľvek zamestnávateľ dáva podmienku ovládať cudzí jazyk, dochádza, alebo nedochádza k diskriminácii občana uchádzajúceho sa o zamestnanie?
To sú moje tri otázky.
A teraz ešte k tomu, čo ste hovorili. Pán poslanec, naozaj som za, aby sme sa dorozumeli. Hovoríme po slovensky, takže aby sme sa dorozumeli v tej slovenčine. My sme za viacjazyčnosť, ja osobne taktiež som za viacjazyčnosť, ale za vzájomnú, a priechodnosť jazykov najmä v oblastiach, kde žijeme spolu národnosti a aj majoritný národ preto, lebo život si to tak vyžaduje. Takže zákon na to naozaj netreba, treba na to len dobrú vôľu. My aj bez toho zákona sa na juhu vieme dorozumieť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani predsedníčka výboru.
Slovo má pán poslanec Ján Senko a potom bude reagovať predrečník Dušan Jarjabek.
J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec sa vo svojom vystúpení dotkol verejnoprávnych médií. Ja som už dopoludnia hovoril o potrebe titulkovania. Pani poslankyňa z SMK, pani poslankyňa Biró v rámci porozumenia a spolupráce žiada vypustiť uvedenú možnosť v rámci televízneho vysielania. Minulý týždeň som si na STV1 pozrel maďarský národnostný magazín. Keď mám čas, tak si pozriem nielen tento, ale aj iné magazíny. Dozvedel som sa o tom, aké problémy sú na území Komárna v súvislosti s mŕtvym ramenom Váhu, o tom, aké progresívne metódy sa snažia vniesť do vyučovania v škole s národnostným maďarským jazykom, ale dozvedel som sa aj o tom, že Zsolt Németh upozorňuje SMK, aby sa neštiepilo. Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu a jeden zo zakladateľov strany FIDESZ sa teší na budúce rozhovory o maďarskej autonómii na južnom Slovensku. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na faktické poznámky bude reagovať pán Dušan Jarjabek. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, samozrejme, ktorí reagovali na môj príspevok.
Budem odpovedať pánovi poslancovi Abrhanovi. (Hlasy z pléna.) Abrhanovi, a čo som povedal zle? Pán poslanec, to, o čom hovoríme, sú tu isté pravidlá hry, na ktorých sa buď dohodneme, alebo sa na nich nedohodneme. Proste sú to pravidlá hry v rámci tohto zákona. Vy ich môžete spochybňovať, ja ich určite nebudem spochybňovať a život ukáže, či máte pravdu vy, alebo ja. To je jedna vec.
No a ak hovoríte o sankčných opatreniach, bez sankčných opatrení je zákon bezzubý. Predsa zákon musí mať nejaké sankčné opatrenia, ktoré aspoň budú nejakým zdvihnutým prstom, možno aj symbolicky, keď ho niekto nebude dodržiavať.
No a, pani poslankyňa Biró, vy hovoríte, či existuje nejaká diskriminácia. Ja hovorím, že áno, existuje. A ruku na srdce, pani poslankyňa, o koľko menej kultúrnych programov sa každý rok robí, menej a menej v slovenčine na juhu Slovenska? Ruku na srdce. Ja som tie programy robil, nie jeden. Desiatky. Dnes ich je ako šafranu. Viete, a vy ste povedali, že ide o to, že vy sa na tom juhu Slovenska viete dorozumieť, no ja by som môj krátky príspevok zakončil tým, že tento zákon je o tom, aby nielen vy, ale aby sme sa my všetci vedeli na tom juhu Slovenska dorozumieť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bola reakcia na faktické.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec László Nagy, pripraví sa pán poslanec Jozef Rydlo.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ešte predtým, ako začnem svoj príhovor, rád by som upozornil pána kolegu Jarjabka, že sa mýli a zavádza a zavádzal pred chvíľou, keď hovoril o tom, že v Slovenskej televízii v maďarskom vysielaní sa nedabujú, resp. sa netitulkujú programy. Vo vysielaní, ktoré je diskusnou a obsažnou reláciou, Na tanieri sa to volá, sa dabujú, resp. sa titulkujú všetci účastníci, či už hovoria po maďarsky alebo po slovensky, ktorí hovoria po maďarsky, je to titulkované v slovenskom jazyku, ktorí hovoria po slovensky, v maďarskom jazyku. Tak nezavádzajte. Prosím? (Hlasy z pléna.) To tiež nie je pravda, ja sám som sa zúčastnil pred rokmi na takej relácii, kde kolega z Národnej rady vystupoval v tej istej relácii, ako ja ako diskusný partner.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaná novela zákona o štátnom jazyku je o všetkom možnom, len nie o spolupráci. Je o všeličom inom, len nie o jazykovej tolerancii. Nie je pravda to, čo mnohí kolegovia a mnohé kolegyne dnes tvrdili, že je to zákon v duchu tolerancie a zákon v duchu spolupráce. Totiž tento návrh zákona pod rúškom ochrany slovenského jazyka zavádza nové reštriktívne opatrenia proti používateľom jazyka, či už sú to Slováci, Maďari, cudzinci, našinci alebo iní naši podnikatelia, lekári, chorí a podobne. Navyše, znova zavádza tresty za porušenie zákona, tresty, ktoré raz už Ústavný súd zrušil.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, treba odmietnuť takýto spôsob výkonu jazykovej a národnostnej politiky štátu, taký spôsob, ktorý odvádza pozornosť od podstatných problémov každodenného života, akými sú problémy zvyšovania nezamestnanosti, problémy prepadu ekonomiky, problémy zvyšovania napätia v spolunažívaní. Ja na rozdiel od vás, ktorí ste tvrdili, že to je zákon o tolerancii a spolupráci, ja tento zákon považujem za zákon, ktorý trestá, to je zákon za trest, za vládny trest nielen voči Maďarom, ale aj voči Záhorákom, Východniarom a Rómom. Zákon v tejto podobne odstrašuje nielen ľudí, občanov Slovenskej republiky rôzneho etnického pôvodu, ale napríklad aj zahraničných investorov. Preto navrhujem, aby zo zákona boli vypustené tie ustanovenia, ktoré predstavujú neopodstatnený zásah štátu do súkromnej sféry, do slobody prejavu a do slobody podnikania najmä v týchto oblastiach: v oblasti používania jazyka v masmédiách, v oblasti používania jazyka na kultúrnych podujatiach, na verejných zhromaždeniach, používania jazyka a jazykov na pamätníkoch, nápisoch a reklamách a pri informovaní verejnosti.
Vážené dámy, vážení páni, nezabúdajte, viacerí predrečníci pripomínali už v priebehu dnešného dňa, že monitorovacie správy Rámcového dohovoru Rady Európy o právach národnostných menšín a Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov vo svojich správach vyzývajú Slovenskú republiku, slovenskú vládu a nás, slovenský parlament, aby sme zosúladili zákon o používaní štátneho jazyka s medzinárodnými dokumentmi. A čo my v tejto chvíli robíme? Respektíve, čo sa chystáte robiť vy?
Tento návrh je práve o niečom inom ako ešte zvýrazniť tie rozdiely, ktoré sú nám vytýkané. Namiesto toho, aby štát riešil nahromadené problémy zdravotníctva, tento zákon rieši problém, kedy môže používať pacient svoj materinský jazyk, prípadne lekár, kedy sa môže prihovoriť v jazyku pacienta a kedy nie. Namiesto toho, aby hasiči hasili a zachraňovali život a majetky, mali by sa starať podľa tohto zákona o dodržiavaní zákona o štátnom jazyku pri svojom služobnom výkone a podobne budú na tom aj policajti, umelci, podnikatelia, pedagógovia a farári.
Z uvedených dôvodov ja tento zákon nemôžem v tejto podobe podporiť a preto vás žiadam, pani spravodajkyňa, aby ste si zaznamenali, že žiadam, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa nepokračovalo v rokovaní tohto zákona. Ale keďže som realista a predpokladám, že v zákone, v rokovaní zákona sa bude pokračovať, tak dovoľte, aby som predložil aj pozmeňujúce návrhy.
K čl. 1 bod 1, teda môj prvý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 10. Citujem: "V bode 10 v § 3 ods. 1 sa prvá veta vypúšťa."
Zdôvodnenie. Toto ustanovenie je diskriminujúce pre všetky fyzické osoby, ktoré neovládajú štátny jazyk, napríklad používatelia nárečí.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka 13. bodu predlohy. Navrhujem, aby 13. bod bol vypustený, teda "13. bod sa vypúšťa".
Zdôvodnenie. Rozšírenie, vedenie aj inej dokumentácie ako pedagogickej v štátnom jazyku je hmlisté a nadbytočné.
Môj tretí návrh sa týka tiež bodu 17. Navrhujem, aby v bode 17 v § 5 ods. 1 písm. a) bolo nasledujúce znenie, citujem: "V inojazyčných televíznych reláciách s titulkami v štátnom jazyku".
Zdôvodňujem to tým, že po inojazyčnej televíznej relácii s titulkami v štátnom jazyku bezprostredne odvysielate reláciu aj v štátnom jazyku, je nerealizovateľné.
Môj štvrtý návrh sa týka tiež bodu 17 a znie: "V bode 17 v § 5 ods. 1 písm. b) navrhujem takéto znenie, citujem: "inojazyčných rozhlasových relácií."."
Zdôvodnenie je také isté ako môjho štvrtého návrhu, prechádzajúceho návrhu.
Môj piaty návrh sa týka bodu 17 predlohy: "V bode 17 v § 5 ods. 1 písm. g) navrhujem takéto znenie, citujem: "audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov, umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave."."
Zdôvodňujem to tým, že navrhované znenie, teda moje navrhované znenie umožní vysielanie hodnotných umeleckých artefaktov diel v pôvodnom znení, lebo aj jazykové znenie pôvodného diela predstavuje samo osebe vynikajúcu hodnotu.
Šiesty pozmeňujúci návrh sa týka stále ešte bodu 17: "V bode 17 v § 5 ods. 1 písm. j) navrhujem takéto znenie: "podujatia v priamom prenose."."
Môj návrh zdôvodňujem tým, že povinnosť simultánneho tlmočenia priameho vysielania je absurdná požiadavka. Len si predstavte, že by ste športový prenos alebo kultúrne podujatie mali simultánne tlmočiť, či už v televízii, rozhlase, aké by to bolo absurdné. To som ešte nezažil. Myslím, že ani nikto iný.
Môj siedmy návrh sa týka ešte stále 17. bodu predlohy: "V bode 17 v § 5 ods. 7 navrhujem teda, aby odsek 7 bol vypustený, ostatné odseky sa majú prečíslovať."
Zdôvodňujem to tak, že celý spôsob navrhovanej regulácie je nadbytočný a rozširuje možnosti zasahovania štátu do verejného života.
Ôsmy návrh sa týka bodu 22: "V bode 22 v § 8 ods. 4 navrhujem nasledovné znenie: "Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku."." Nič viac.
Zdôvodňujem to tým, že každá ďalšia regulácia používania jazyka v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb je antihumánna a odvádza pozornosť od naplnenia základnej funkcie týchto zariadení.
Môj deviaty návrh sa týka bodu 24: "V bode 24 v § 8 navrhujem vypustiť ods. 6."
Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava zbytočne komplikuje prirodzenú internacionalizáciu a multikultúrny charakter Slovenska a odstrašuje zahraničných turistov aj investorov.
Môj desiaty návrh: "V bode 25 v § 9 navrhujem vypustenie celého § 9."
Zdôvodňujem to tým, že ide a pôjde o číre zavedenie štátneho dohľadu a pokút zdôvodnené tým, že zavedenie štátneho dohľadu a pokút posilňuje štátny dirigizmus.
"V bode 11 navrhujem, aby 26. bod, ktorý obsahuje § 9a, sa celý § 9a vypustil. Čiže v bode 26 § 9a sa vypúšťa."
Zdôvodňujem to tým istým, že pôjde iba o zavedenie štátneho dohľadu a pokút a štátneho dirigizmu.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, chcem požiadať pani spravodajkyňu, aby zo spoločnej správy vyňala 2 body na osobitné hlasovanie. Ide o bod 4 a bod 9 spoločnej správy a čo sa týka mojich 11 návrhov, poprosím vás, aby ste potom o nich nechali hlasovať osobitne, o každom bode.
Ďakujem vám pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďaujem pekne, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na predrečníka chcú reagovať pán Dušan Jarjabek, Ján Senko, Ján Podmanický, pani Ágnes Biró, Pavol Abrhan, Vladimír Matejička a pani Oľga Nachtmannová. Všetko? Pani Oľga Nachtmannová je posledná s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán Dušan Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Ján Senko.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, trošku mi táto debata pripomína tú debatu, ktorá bola okolo tlačového zákona. A tiež tu bola taká atmosféra istej katastrofickej situácie, ktorá by mala nastať po prijatí toho tlačového zákona a toto sa mi zdá skutočne, že je to veľmi podobné a tiež, ako sa snažíme dostať do úplne inej atmosféry, ako tento zákon prináša. Pán poslanec, sporme sa o čomkoľvek, ale keď prestanete v tomto zákone hľadať zlý úmysel, myslím si, že hneď sa nám všetkým bude lepšie dýchať - aj vám, aj nám. Vy hľadáte zlý úmysel v tom zákone. To je ten najväčší problém a ten tam naozaj nie je. Nemá byť prečo. Je to súhrn istých pravidiel hry.
No a ja sa vrátim k relácii Na tanieri, aby sme sa teda rozumeli a vy to určite viete tak isto ako ja. Totižto táto relácia je, ako iste dobre viete, postavená na priamej, autentickej publicistike. Ja netvrdím, že tá relácia nie je titulkovaná. Samozrejme, že je titulkovaná, preboha živého, však je v Slovenskej televízii ako verejnoprávnej inštitúcii. Hej? Takže to je samozrejmé, že je titulkovaná. Ja jej rozumiem, keď sa na ňu pozerám ako divák. Ale ja sa jej nemôžem zúčastniť ako jeden z respondentov, ktorí v tej relácii chcú debatovať o tých nesmierne niekedy zaujímavých témach, ktoré táto relácia prináša, ale veď to sa nedá s tlmočníkom. Veď predsa tá relácia ani nie je na tom postavená. Viete si predstaviť, že ja by som prišiel s tlmočníkom do tej relácie a začal by som debatovať so všetkými tými, ktorí hovoria po maďarsky cez tlmočníka? Preto hovorím o diskriminácii všetkých tých, ktorí sa - pomyslenej diskriminácii, samozrejme, aby ste ma nechytali za slovo, preto, lebo proti tejto relácii nikto nebojuje. Ja ju len uvádzam ako príklad istej mediálnej, alebo, keď chcete, verejnoprávnej, alebo akejsi politiky pohľadu na... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ján Senko. Pripraví sa pán poslanec Ján Podmanický.
J. Senko, poslanec: Pán poslanec, rokujeme o postavení a úlohe štátneho jazyka v spoločnosti. Nehovoríme o používaní jazykov národnostných alebo etnických menšín. Ja poznám aj regionálnu chartu, aj to, akým spôsobom ste sa vy v tom období zaviazali k jej naplneniu. Poznám aj monitorovaciu správu zo 16. januára 2006. A na stránke ministerstva zahraničných vecí je už vystavená aj ďalšia z 13. mája 2009. Má úplne iný charakter, ako o ňom vy hovoríte momentálne. Bez ohľadu na to všetko, čo ste tu povedali, štát môže vyžadovať, aby štátny jazyk sa používal v tých sektoroch ekonomickej aktivity, ktoré sa dotýkajú využívania práv ostatných alebo vyžadujú výmenu a komunikáciu s verejnými orgánmi. Toto vychádza z povolení obmedzení slobody prejavu, ako sú stanovené v článku 19 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochrana práv a slobôd ostatných a limitované požiadavky verejnej správy môžu oprávniť špecifické predpisy pre používanie štátneho jazyka. A to je odporúčanie z Oslo. Ešte raz, ja stále hovorím o tom, že Slovenská republika dodržiava medzinárodné dokumenty, ku ktorým sa zaviazala a ku ktorým ste sa vy, keď ste boli vo vláde, zaviazali a my v tom pokračujeme. Ďakujem.