V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bauer. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem doplniť pána poslanca Pada v tej časti, kde hovoril o premaľovaní tabúľ, že fakticky toto v čl. II rieši zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch, obvodných úradoch. Všade vo viacerých častiach sa vypúšťajú slová "krajské úrady". Ale výsledok je taký, že vlastne výsledný stav toho zákona nezodpovedá tomu názvu. A tu chcem upriamiť pozornosť na podobný prípad, ktorý sa týka vlastne tej terminológie o župách, kde tiež bola jedna výhrada, že ten obsah toho zákona po zmene terminologickej nebude zodpovedať názvu zákona. V jednom prípade to bola výhrada, že to tak nejde. Tu v tomto prípade, keď sa to hodí, tak to tak ide. Tak je to jednak nerovnaké zaobchádzanie s návrhmi. A keď tam v tom prípade to nešlo, tak potom ani tu to nejde. A potom budete musieť iným spôsobom riešiť tento zákon, buď teda predložíte celý zákon, kde sa zmení názov, alebo potom je to dôvod na to, že takýto zákon nemá miesto v právnom systéme a nie je korektné takýmto spôsobom meniť a robiť úpravy právnych noriem. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť svoj názor k navrhovanému zákonu o zrušení krajských úradov a o zmene zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

K 1. januáru 2004 prišlo k zmene usporiadania miestnej verejnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sú krajské a obvodné úrady, ktoré si doteraz plnia svoju funkciu.

Predložený návrh zákona svedčí o zložitosti celého procesu. Na zrušenie krajských úradov treba zmeniť vyše 50 zákonov vrátane jedného ústavného. Krajský úrad vo svojom územnom obvode zriaďuje krízový štáb, vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení. V prípade ich zrušenia bude nutné zmeniť ústavný zákon. Krajské úrady momentálne zamestnávajú vyše 1 000 ľudí. A na ich činnosť idú ročne takmer 2 mld. korún. V návrhu novely sa uvádza, že zrušením krajských úradov sa usporí 151 funkčných miest a na odstupnom sa vyplatí 13,5 mil. korún, väčšina ich zamestnancov prejde pracovať na obvodné úrady, okamžitý efekt to neprinesie žiadny a v roku 2007 stratu cirka 2 mil. korún. Od roku 2007 vraj bude úspora 48 mil. ročne, čo je v rozpore s vyhláseniami Ministerstva financií Slovenskej republiky o zvyšovaní platov vo verejnej správe.

V priebehu rokov 2002 až 2006 však uskutočnila štátna správa a územná samospráva aj viaceré opatrenia vedúce k znižovaniu počtu zamestnancov. Výsledkom týchto zmien je celkový pokles počtu zamestnancov verejného sektora v roku 2002 až 2006 o 35 637 miest, a nie nárast o 13 500 miest, ako sa to účelovo podsúva občanom. Je preukázateľné, že od roku 2004 sa rozhodovanie o regionálnom školstve, sociálnych službách, kultúre, zdravotníctve, zásobovaní vodou, teplom presunulo výrazne k občanom a ich samosprávam. Majú vplyv na použitie viac ako 70 mld. korún na využívanie majetku v hodnotách stoviek miliárd korún. A rozhodujú napriek individuálnym ľudským pochybeniam čoraz lepšie a v prospech občana. Nielenže tak občania sami veci realizujú, ale umožňujú investovať súkromnému kapitálu. Stačí sa len na to pozrieť v slovenských mestách a obciach nezaujato.

Zrušenie krajských úradov ministerstva vnútra a prerozdelenie ich úloh nerobí našu verejnú správu efektívnejšou a racionálnejšou. Je to len čiastkové riešenie. Chýba zadefinovanie cieľa pre vývoj reformy verejnej správy. Zrušenie vyvolá zmenu mnohých zákonov, ktoré budú musieť byť v prípade pokračovania procesu opäť novelizované, a zbytočne zaťaží územnú samosprávu úlohami. Krajské úrady zabezpečujú napr. úlohy na úsekoch živnostenského podnikania (40 zamestnancov na celom území Slovenska), krízového riadenia (48 zamestnancov), civilnej ochrany (216 zamestnancov), drogových záležitostí (74 zamestnancov), informatizácie (48 zamestnancov), všeobecnej vnútornej správy (176 zamestnancov), financií (84 zamestnancov) a správy majetku štátu (87 zamestnancov). Väčšinu činností, úloh treba zabezpečiť tak či tak.

Aké úspory sa potom dosiahnu. Peniaze sa opäť použijú na platy tých, čo ostanú v rezorte, a ostatok bude slúžiť na úhradu odstupného, nákladov spojených so zmenami pôsobnosti a podobne. Časť kompetencií zrušených krajských úradov ministerstva vnútra prevezmú jeho obvodné úrady, časť ich prevezmú ministerstvá, pričom presun kompetencií na samosprávu nebude žiadny. Pritom budú naďalej fungovať všetky ostatné krajské úrady špecializovanej štátnej správy. Bude to nesporne zaujímavý model, či už symetrický alebo asymetrický. Zrušením úradov ostanú finančné zdroje pôvodne určené pre krajské úrady v kapitole ministerstva a bude pre určité oblasti nie tak zaručená efektívnosť ich ďalšieho využitia.

Záujmom každej vlády má byť efektívna a kvalitná verejná správa. To sa dá dosiahnuť pokračovaním v systémových opatreniach, v elektronizácii verejnej správy, v ďalšej decentralizácii, v zjednodušovaní legislatívneho prostredia alebo vnútornou reorganizáciou existujúcich inštitúcií, nesporne aj vo vykonaní auditu právnych predpisov na úseku verejnej správy. Rezervy sú dnes podstatne väčšie na centrálnej úrovni ako v regiónoch. Dosiahla sa väčšia úspora zamestnancov na ministerstve financií svojou vnútornou reštrukturalizáciou než navrhovanou vládnou reorganizáciou 8 krajských a 50 obvodných úradov. Pritom nepotrebovalo zaťažovať desiatky úradníkov a poslancov Národnej rady zmenou viacej ako 50 zákonov.

Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ale aj napr. znižovaním počtu samosprávnych krajov bez realizácie systémových zmien sú dobré ako mediálne titulky a nástroje na zvyšovanie preferencií. Z dlhodobého hľadiska však Slovensku iba uškodia. Chcel by som znova zdôrazniť, že časť kompetencií zrušených krajských úradov ministerstva vnútra prevezmú jeho obvodné úrady a ich časť prevezmú ministerstvá. Väčšina ich zamestnancov prejde pracovať na obvodné úrady. Rozhodne to nebude prelom do slovenskej byrokracie, ako o tom presviedča premiér Fico, ale naopak, to Slovensku iba uškodí. Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ako aj znižovaním počtu samosprávnych krajov bez systémových zmien sú dobré len na dočasné udržanie preferencií.

Reorganizáciu miestnej štátnej správy treba doriešiť pokračovaním procesu decentralizácie, a nie vytvorením chaosu v štátnej správe. Nie je žiaduce riešiť opätovnú reorganizáciu miestnej štátnej správy bez väzieb na reorganizáciu ústredných orgánov a komunálnu reformu.

Preto neodporúčam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona posunúť do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ešte pani Tóthová sa hlási. Stihla to naposledy. Posledná je pani poslankyňa Tóthová.

Pán Frešo. Zapnite mikrofón pánovi Frešovi.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som poďakovať predrečníkovi pánovi poslancovi Kurucovi, nakoľko dal do veľmi jednoduchých čísiel celý tento návrh. A ja by som na tie čísla upozornil a dal na zamyslenie aj predkladateľovi, že ušetriť 151 zamestnancov za cenu zmeny 50 zákonov s výhľadom na 46-miliónovú úsporu pri 2 mld. rozpočtu krajských úradov mi pripadá, že tá úspora naozaj bude tak možno na úrovni štatistickej odchýlky. Príde mi to naozaj ako niečo, čo je len na zaujatie verejnosti, na akúsi kamufláž, že robíme nejakú činnosť ohľadne úspor. Ale úspora reálna nie je žiadna. Keď to prerátame obyčajnou kalkulačkou, vychádza to niekde okolo 2,5 % a aj to s otázkami, ktoré vyplývajú z predošlého prerokovaného materiálu, kde sa hovorilo o poddimenzovaní v elektronizácii a v ďalších nárokoch na pracovné sily.

Čiže myslím si, že celý tento návrh je len taká propagandistická kamufláž a v konečnom sčítaní aj by som si trúfol povedať, že bude určite drahší, ako keby sme urobili to, čo s tým návrhom máme urobiť, to znamená odmietnuť ho a nerobiť nič. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som niekoľko poznámok povedať k tematike, ktorú tuná tak zoširoka rozoberáme. Myslím si, že reštrukturalizácia verejnej, ale aj štátnej správy nie je ukončený ani nejaký konečný stav, ktorý možno aj v budúcnosti očakávať, že je to pokračujúci buď intermitentne alebo trvale progredujúci stav. Preto aj vyhodnotenie, aký charakter má verejná alebo štátna správa, je dosť ťažké hodnotiť či už podľa odozvy a spokojnosti občanov, obyvateľov alebo aj podľa niektorých ukazovateľov. Ale myslím si, že jedným z nich je aj sledovanie finančných, ale aj ostatných nákladov v pomere k HDP. A je to ukazovateľ, ktorý zrejme sa sleduje aj v rámci Európskej únie, ale aj v rámci jednotlivých štátov. Takže táto efektívnosť v spolupráci so spokojnosťou cez, dajme tomu, prieskumy verejnej mienky môže byť určitým ukazovateľom. Nemožno však povedať, že nie je nejaký ukazovateľ, ktorý by vedel to zhodnotiť. Ja si myslím, že pokiaľ nasledujúca vláda neruší systémové alebo nesystémové kroky predchádzajúcej vlády, je to najlepším dôkazom toho, že tieto kroky boli urobené dobre. Táto vláda sa rozhodla, že skôr mení charakter štátnej a verejnej správy, čo svedčí o tom, že je presvedčená o tom, že tie zásadné smery, či už smerom dole k obvodným úradom alebo centrálnym úradom, považuje za potrebné. A nemožno povedať, že sú zanedbateľné aj tie milióny alebo tie počty, ktoré ušetrí. Nie je nakoniec dôležitý cieľ, ale dôležitá je tendencia. A keď je správna tendencia, myslím si, že vždycky sa smeruje aj k správnemu cieľu. A táto vláda... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Sledovala som vystúpenie v parlamente. A tak vo vystúpení pána poslanca Kuruca, ako aj u ostatných rezonoval jeden podtón, že predložený legislatívny návrh búra to, čo HZDS vybudovalo. Inými slovami povedané, jeden koaličný partner búra inštitúciu iného koaličného partnera. Vážení opoziční poslanci, zobuďte sa, veď vy ste zbúrali naše krajské úrady, vy ste ich slovami "ženy gazdinky" akosi vypitvali z kompetencie. To, čo bolo v krajských úradoch integrované, rozhádzali ste na krajské špecializované úrady. V projekte Hnutia za demokratické Slovensko boli VÚC-ky ako miestne parlamenty, čo má v Európe tiež obdobu, áno. Vy ste tam nasunuli množstvo preneseného výkonu štátnej správy. Čiže urobili ste absolútny chaos. A teraz to bude chcieť veľkú robotu, dobrých odborníkov, aby z toho niečo spravili. Preštudujte si dejiny miestnej správy v Anglicku a uvidíte, že ste úplne pripravili taký chaos, ktorý Thatcherová musela riešiť ráznym krokom a rezom. Skutočne miestna správa po reorganizácii Nižňanského bola a je v úplnom chaose.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa: Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, pretože inak by som iba opakoval čísla, ako tu mnohí moji predrečníci povedali.

Ja si myslím, že toto je celkom názorným príkladom. Podobne ako to bolo po bývalej vláde, aj ja musím ešte usporiadať ten neporiadok, čo tu zostal po niektorých predrečníkoch, pán poslanec Pado. To je iba ako prejav názorne. Ja si, samozrejme, všetky tie vystúpenia vážim. Ale v mnohých vystúpeniach išlo skorej o prezentáciu toho, ako sa to nedá, nie ako hľadať spoločné riešenie. A ja som niekoľkokrát prezentoval, že, pán poslanec, nechcem sa dotýkať majetku Národnej rady. Bolo by to zasahovanie do kompetencií. A často sa miešali pri vystúpeniach naozaj hrušky s jablkami. A ťažko to vysvetľovať, pretože zjavne aj v tejto chvíli by to neostalo úplne dostatočne dobre pochopené.

Systém úradov v sídle kraja nie je náhradou, ale predovšetkým tým, že tieto úrady majú rozšírené kompetencie o niektoré ostatné, ktoré ostatné úrady nevykonávajú. Ani im nerobia veliteľov a nič podobné. Len sú rozšírené kompetencie, ktoré tam pre nich spočívajú. A to isté platí ako predpríprava napr. pre budúce prípadné rušenie ďalších špecializovaných úradov. Nie všetky sú na všetkých obvodných úradoch zastúpené. Niektoré majú len krajské štruktúry, a preto len skončia zase len na obvodných úradoch v sídle kraja, keďže tento počet pre vykonávanie ich kompetencií stačí.

Chcem povedať ešte raz, záväzok znížiť o 20 % zamestnancov je záväzok, ktorý nie úplne priamo súvisí s týmto zákonom, predovšetkým preto, že tam ide každý minister. V rámci svojho rezortu sa snaží racionalizovať ten systém úradníkov, ktorý má. Preto som povedal, že najväčší počet bude ubúdať práve na ministerstvách a potom na ostatných úradoch, ktoré sám v sebe má. A zrušenie krajských úradov má úplne inú pointu ako tento záväzok, má pointu zefektívniť štátnu správu. Ale hovorím, možno to opakujem už ôsmykrát, v rámci toho, že bola snaha do tých stanovísk dať nejaké zaujímavosti, ostalo toto vysvetlenie nepochopené. A obávam sa, že ani ďalej pochopené asi nebude.

Treba povedať, že takisto bolo narábané s číslami, ako to už býva, narábané s číslami, ktoré sa niekomu hodia, ktoré sa niekomu nehodia. Výpočet percent z určitej skupiny je vždy podľa iného nominálneho základu, tiež podľa nominálneho základu, ktorý sa hodí alebo ktorý sa nehodí. Ale spomeniem len niekoľko drobností, ktoré boli priamo spomenuté.

Aj pán poslanec Berényi, aj pán poslanec Abrhan spomínali určité športové disciplíny. Pán poslanec Berényi strieľal do terča. Viete, vo fyzike platí, že ak je terč dostatočne príťažlivý, náboj si ho sám nájde. To je prvá vec. Čo sa týka tých etáp, v časovke možno človek trochu zaostáva, pretože nie tá rýchlosť, ale tá kvalita sa prejaví až v šliapaní do vrchu, pán poslanec. A toto je naozaj zefektívnenie štátnej správy, je vrcholová etapa. Takže tá bude naozaj ťažká. Na časovku si ešte nájdeme čas. Ďakujem pekne. A, po druhé, pán poslanec, chcem sa vás opýtať, keď ste už hovorili o tom autobuse, že nechcete ísť s nami v tom autobuse, kedy ste naposledy išli autobusom. (Odpoveď z pléna.) No tak vidíte. No ide o to, že efektivita štátnej správy práve má byť záujem úplne všetkých, a preto si myslím, že nakoniec na tú palubu predsa len nastúpite aj vy.

Čo sa týka pána poslanca Galbavého, že sa snažila bývalá vláda, nie je tu Tomáš, ale on to pochopí, prispôsobovať jednotlivé úrady a rozdelenie vlastne integrovanej štátnej správy na viacero úradov prispôsobením potrebám občanov. Dnes to všetci vidia, že rozdelenie jednotlivých úradov bolo predovšetkým prispôsobovaním potrebe počtu funkcionárov vládnej strany.

Po ďalšie. To, čo sa našlo vo všetkých tých prejavoch, bolo predovšetkým strašenie, strašenie, ktoré je tak typické pre SDKÚ, pretože žiadne iné argumenty v rukách nemá. To isté robila pred voľbami. A dnes je v podstate nešťastná, že sa nič z toho nenaplnilo. A obdobne to bude aj v tomto prípade. Opäť je tu strašenie, ktoré vystrieda zúfalosť z toho, že predpovede opäť raz nevyšli, keď tá štátna správa bude fungovať efektívne.

Mimoriadne som sa pobavil na vystúpení pán poslanca Janiša, ktorý rozprával všeobecne o diskusii napriek tomu, že na tej diskusii vôbec nebol. Sám zmeškal svoje vystúpenie. Ale napriek tomu sa vyjadroval ku všetkým, ktorí tu, samozrejme, boli. Je pravda, pán poslanec, že vy ste pravdepodobne všetky tlačovky Smeru videli, ale nepočuli, pretože by ste nemohli rozprávať to, čo ste hovorili. V tom je ten základný rozdiel. Teda až najbližšie uvidíte tlačovku Smeru v televízii, vypnite vežu a zapnite zvuk na televízore, pretože by ste inak vedeli napr. to, že my rušíme úrad, a nie kompetencie. Medzi úradom a kompetenciami je obrovský rozdiel. Len nemáme toľko času, aby som vám to vysvetlil. V každom prípade rušíme úrad. A kompetencie musia tak prejsť, pretože štát má nejaké povinnosti, ktoré musí vykonávať. Čiže dôvodom v rámci rušenia krajských úradov je zrušenie úradu ako takého, nie jeho kompetencií. Ale to už je druhá vec. Úspora predovšetkým vychádza z toho, pán poslanec, že náklady na prevádzku sa zmenšujú. A to je podstatné. To znamená, ak bude jeden úrad napr. v sídle kraja, o ktorom hovoríte, doteraz tam existovali dva úrady, tak aj správa bude lacnejšia. Ale to vám je tiež asi ťažké vysvetľovať, pretože ak ani tejto ľahkej matematike nerozumiete, tak potom je to naozaj komplikované.

Čo sa týka regionálnych rozdielov, naozaj povedať, že úradníkmi sa riešia regionálne rozdiely alebo sa regionálne rozdiely úradníkmi neriešia, to snáď sa nedá ani komentovať, pretože úradníkmi naozaj sa regionálne rozdiely robiť nemôžu ani zväčšovať, ani zmenšovať. A keď som povedal, že napr. úradníkov v Bratislave ubudne podstatne viacej ako úradníkov z ostatných regiónov, tak je to, samozrejme, pravda, pretože tak to aj bude. Ale zase sme tu len pri tom, že vašou obľúbenou disciplínou je strašenie a v konečnom dôsledku nič iné ani neviete.

K pánovi poslancovi Padovi. Rád by som povedal, že presne to narábanie s číslami, pán poslanec, sa týka práve vás, 1,4-percentná úspora podľa vás je z celého počtu všetkých administratívnych pracovníkov ministerstva vnútra, je to tak. Ale my sme tu hovorili o 151 ľuďoch z celkového počtu pracovníkov na krajských úradoch. A tých je zhruba 1 000. Koľko je 151 z 1 000? Nuž podľa mojich výpočtov je to zhruba 15 %. Čiže každý môžeme hovoriť iné čísla, ako sa nám to hodí. A keď ste pri tej jednoduchej matematike, čo ste povedali, že počet úradov klesol, tak ja viem inú matematiku. Ja viem, že bol predtým jeden krajský úrad a teraz je ich osem. Ktoré číslo je väčšie? Čiže z môjho pohľadu preto vám hovorím, čísla si môžete robiť, ako chcete, ako si ich upravíte. Toto neriešme, to nie je podstatné. Pán poslanec, čísla si nastavíte presne podľa toho, ako ich potrebujeme aj ja, aj vy. Ale teraz tu neriešime čísla, teraz riešime systém. A systém je v tom, že chceme začať robiť efektívnejšiu štátnu správu.

Áno, hovorili ste, že pre vás je najväčšou katastrofou to, že nedostatočne sa táto vláda venuje internetizácii. A to máte odkiaľ? Videli ste, ako sú plánované programy zo vzťahu k Európskej únii na roky 2007 až 2013? A viete, že s hlavnými programami je práve na ministerstve vnútra v súvislosti s internetizáciou štátnej správy? (Reakcia z pléna.) No tak potom, ako to, že nie. Veď tie najsilnejšie programy sú u nás. V tejto chvíli musíme meniť, bohužiaľ, systém, ktorý ste zaviedli vy na ministerstve, aby sme mali osem rôznych druhov informačných systémov. A boli problémy v prechádzaní v databázach, ale už dnes pracujeme na tom, aby boli integrované tie databázy. Z toho pohľadu teda vás môžem ubezpečiť, že štátna správa bude k občanom o 4 roky určite bližšie, určite výrazne a citeľnejšie bližšie. A preto sa ešte raz k tomu vrátim, aby sme nestrašili, ale počkali si na výsledky, pretože toto je vec, ktorá sa ukáže, a môžeme si robiť ten odpočet. Potom môžeme komentovať, potom môžete kritizovať.

A, pán poslanec, naozaj ja nebudem invektívny teda. Ale keď nás chcete poúčať, poúčajte nás vlastnými správami, nie správami, ktoré vám niekto napíše. Ja som si len podčiarkoval, ako som si čítal v jednej správe, ktorú som dostal pred týždňom ako prípravu pre vás. Ja som si škrtal, čo v nej máte. A viem, že ste ju nevyrábali vy. Čiže vás poprosím, ak nás chcete poúčať, skúste to robiť vlastnými slovami. Ďakujem pekne. (Potlesk.).

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže na niektoré veci už pán minister odpovedal, budem to o to mať jednoduchšie. Len, samozrejme, keby kolega Janiš bol tu sedel dneska celý deň, vedel by, ako tá rozprava prebiehala. Na žiadosť poslancov opozície som spravil to, čo som spravil. Urobil som analýzu vývoja štátnej správy za celé obdobie od roku 1989. A tam som rozoberal aj tú pozíciu krajských úradov, pozíciu jednotlivých okresných úradov, aké je to zloženie, o ktorom sa tu hádame, či je to jeden, osem alebo koľko, áno. V integrovanom systéme bolo 8 krajských úradov, v ktorom boli zakomponované odbory. Neskôr po zásahu pána Nižňanského bola vytvorená špecializovaná štátna správa. A to už sa bavme o tých číslach, koľko sa ich vytvorilo. Len pre poriadok, už vtedy som uviedol, že sa vytvorilo 16 špecializovaných štátnych správ. Takže to len akože k tomu.

Samozrejme, ono je tu ten pohľad taký dvojaký. Keď je niekto v miestnosti a pozerá sa cez okno von, vyzerá to inak, ako keď sa cez to okno pozerá do miestnosti. A my sme v tom opačnom garde teraz. Minulých 8 rokov ste tu vy boli vládna koalícia, nepýtali ste sa nás na mnohé veci, jednoducho pokým ste mali silu hlasovať, tak ste rozhodovali. Ale mňa skôr prekvapuje tá skutočnosť, že teba, pán kolega, som poznal skôr z tej pozície, že si hovoril do ekonomiky, do konkrétnych čísiel a reálnosti. Skôr tým zabávačom bol Tomáš Galbavý, ale akože tam by som to prijal, že je známy recesista. Ale vieme si veci vydiskutovať a povedať o problémoch, ktoré sa vyskytnú a ktoré neviem si často posúdiť. Ale ak si to posunul do tej roviny, mne to tak trochu pripomína situáciu, že keď nie sú argumenty, aspoň nech je sranda. Ale myslím, že k tomu sa nemusíš znižovať, že máš v klube odborníkov, ktorí sa rozumejú štátnej správe, verejnej správe. A mohli by ti to vysvetliť, pretože boli na nejakých sústredeniach, ktoré boli trojdňové dvakrát už medzi tým s odborníkmi, ktorí mali čo do toho povedať a rozumejú tomu. Takže preto to hovorím. Čo sa týka kolegu Pada, my sa môžeme škriepiť, dohadovať, lebo vieme, o čom hovoríme. Ale do konkrétností sa nebudem tuto púšťať, pretože tu to nemá význam.

Samozrejme, k týmto ostatným náležitostiam, keď som už kolegu Pada spomenul ako bývalého ministra. Samozrejme, uznávam to prerozdelenie integrovaných obvodov, je od tých malých až po tie veľké. Ale čo mám na to povedať? Veď my sme ich vytvorili tam, kde ste vy vytvorili obvodné úrady. A ste ich vytvorili tak, ako ste ich vytvorili. To znamená, že len pokračujeme v tom, čo ste spravili. Takže vytýkať si jeden druhému, teraz na to jednoducho nie je tu priestor. Ak toto beriem ako štartovaciu pozíciu, ja verím, že sa dožijeme aj toho, že aj tieto veci sa podarí usporiadať. Ale asi nemôže byť ambícia na prvý raz zvládnuť všetko a urobiť všetko tak, ako by to malo byť. Tiež mám veľa výhrad k niektorým veciam. A musím súhlasiť aj s tým, že mne stále chýbajú aj pohľady na to, akým spôsobom sa usporiada centrálna štátna správa. A tiež zastávam názor, že schody sa zametajú odvrchu. Ale to hovorím, to je otázka do diskusie. Preto aj tu bola tá rozprava vlastne k informácii o analýze, ktorá bola urobená, ako správa fungovala takýmto spôsobom.

No a ak tu bola tá dojemná starostlivosť o koaličných partnerov samozvaným hovorcom, že prečo je to v takejto pozícii. Poznám také pekné príslovie, ktoré hovorí, že podľa seba súdim teba. Ak ste to 8 rokov takto robili s vašimi koaličnými partnermi, vôbec sa nečudujem, že vám odišli. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Stratili sa nám ministri.

Máme teraz prerokovať v prvom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. (tlač 195).

Návrh na pridelenie návrhu na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 191.

Chcem požiadať pána ministra Izáka, ktorý tu ešte pred chvíľou bol... (Hlasy z pléna.) Pán Galbavý, ešte ja hovorím, poprosím o chvíľočku strpenia.

Ja vyhlasujem 5-minútovú prestávku a hneď, aby sme zistili... A už je tu pán minister. Takže 5-minútová prestávka bude, lebo už raz som to povedal a to sa musí dodržať. (Hlasy v sále.) Bude 5-minútová prestávka, pretože už som to raz povedal, tak sa to má dodržať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu (tlač 195).

Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., sa predkladá na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle úlohy C.11. uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. V zmysle tejto úlohy som bol povinný predložiť do 31. decembra 2006 na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, ktorou by sa tento zákon v § 4 ods. 4 zosúladil so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak, aby návrh rozpočtu Environmentálneho fondu s uvedením predpokladanej výšky zdrojov fondu a predpokladanej výšky poskytnutia a použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, ako aj zmeny v schválenom rozpočte Environmentálneho fondu schvaľovala vláda Slovenskej republiky na návrh ministra životného prostredia.

V predkladanom vládnom návrhu zákona sa upresňuje znenie o zdrojoch Environmentálneho fondu tak, že sa uvádzajú zdroje, ktoré sú jeho zdrojmi aj teraz podľa osobitných zákonov. Ide o úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený, a úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch podľa banského zákona, ďalej, o úhradu za prieskumné územie podľa geologického zákona.

V predloženom návrhu zákona je výrazná zmena pri predkladaní žiadosti o podporu formou úveru. Predkladanie všetkých žiadostí v uvedenom termíne do 31. októbra predchádzajúceho roku sa ukázalo ako neoperatívne, preto na podporu formou úveru sa budú žiadosti predkladať počas celého príslušného kalendárneho roku.

Ďalšími novelizačnými bodmi návrhu zákona sa návrh zákona zosúlaďuje so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a s vodným zákonom.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o postúpenie tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo Lászlóovi Kötelesovi, ktorý nám predstaví stanovisko za navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Nech sa páči.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v rokovacom poriadku.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 3. mája a gestorský výbor do 4. mája.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa vás, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Preto pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

Vládny návrh ste dostali ako tlač 202. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 206.

Prosím teraz pána Miroslava Jureňu, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona uviedol.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z o vinohradníctve a vinárstve, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako svoj iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám vo verejnom záujme.

Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu s novým nariadením Rady č. 2165 z roku 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1493 z roku 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým bolo prijaté ustanovenie týkajúce sa povinnej destilácie vedľajších výrobkov z výroby vína pochádzajúcich z vinohradníckych oblastí Slovenska, a tiež úprava ochrany viníc tak, aby bolo možné vykonať zmenu druhu pozemku z poľnohospodárskeho na iný druh pozemku, ak ide o zmenu v záujme výstavby verejnoprospešných stavieb.

Predkladaný vládny návrh zákona upravuje najmä možnosť použiť vedľajšie výrobky iným ako stanoveným spôsobom, upravuje tiež špecifikáciu, užívaciu povinnosť vlastníka a nájomcu vinohradníckej plochy v záujme zachovania užívania vinohradníckych plôch ako viníc. V taxatívne vymedzených prípadoch verejného záujmu sa navrhuje úprava súčasného znenia zákona, ktoré neumožňuje využitie viníc na iné účely, a dopĺňa sa ustanovenie o zrušení Tokajskej správnej komisie po prechode jej kompetencií na Tokajské združenie.

Ďalšie úpravy sú prevažne legislatívnotechnického charakteru, pričom reagujú na aktuálne aplikačné problémy a zmeny v dotknutých právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu nanovo upraviť právne vzťahy týkajúce sa vinohradníckych plôch v Slovenskej republike obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona, a to odporučenie na jeho prerokovanie v Národnej rade v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jánovi Čechovi. Nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 78 zo dňa 13. marca 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20. februára 2007 č. 206 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto.

Uzatváram rozpravu.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211).

Rozhodnutie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 216.

Opäť žiadam ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa Plánu legislatívnych úloh na rok 2007.

Vládny návrh upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré predávajú prípravky na ochranu rastlín konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike, a zosúlaďuje ich s ustanoveniami smerníc 74/556/EHS a 74/557/EHS. Zároveň sa vládnym návrhom zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú ustanovenia smernice Rady 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a upravujú sa podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre konečných užívateľov prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov. Aktualizujú sa a spresňujú podmienky ochrany údajov v dokumentačných súboroch, v údajoch pre účinné látky a prípravky na ochranu rastlín podľa požiadaviek smernice Rady 91/414.

Vládny návrh zákona je v súlade so zistením Misie Potravinárskeho a veterinárskeho úradu - Dublin v oblasti prípravkov na ochranu rastlín konanej 4. až 8. apríla 2005 v Slovenskej republike.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prebratím príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev do právneho poriadku Slovenskej republiky sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, a na potrebu zavedenia tohto vládneho návrhu zákona do praxe obraciam sa na vás so žiadosťou o jeho prerokovanie a odporučenie na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.