V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás prerušiť, je 12.00 hodín. V súlade s rokovacím poriadkom je čas na prestávku. Ešte pokračovanie vystúpenia bude o 14.00 hodine.

Prerušujem rokovanie Národnej rady a vystúpenie bude pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady, pokračujeme v rozprave. V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj, ktorý dokončí svoje vystúpenie spred obedňajšej prestávky. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi ešte stručne dokončiť svoje vystúpenie. Už v tej prvej časti som konštatoval, že po obnovení miestnej samosprávy sa zvýšil počet obcí, kým v roku 1989 bolo 2 694 obcí, v roku 1991 ich už bolo 2 825. A takisto som hovoril, že v roku 1990 prišlo k zrušeniu krajskej úrovne štátnej správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska organizovaná v 38 okresoch, v 121 obvodoch, v roku 1996 prišlo k ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy, bolo zrušených 121 obvodov, opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy, Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov, 79 okresov zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky. Bolo zároveň rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy, aj pokiaľ ide o druhú úroveň miestnej samosprávy na úrovni kraja. Samozrejme, potom tieto práce ešte pokračovali, pretože tým, že bolo vytvorených 8 krajov, vláda svojím nariadením č. 64 z roku 1998 vyhlásila záväznú časť územných plánov veľkých územných celkov, a to pre Bratislavský kraj, Trenčiansky, Trnavský, Nitriansky, Prešovský, Žilinský, Banskobystrický a Košický kraj.

A, samozrejme, potom už sa dotýkam tej ďalšej oblasti, o ktorej sme už hovorili, o ktorej začali kolegovia hovoriť. A to je nástup vlády Mikuláša Dzurindu a príprava novej reformy verejnej správy a postupne aj presun kompetencií na územné samosprávy, resp. nové usporiadanie. Samozrejme, to prvé obdobie bolo zaujímavé tým, že veľké debaty sme tu viedli najmä s ministerkou Schmögnerovou o fiškálnej decentralizácii, pretože často tu zaznievali názory, a ja som bol jeden z tých, ktorý tu hovoril o tom, že najskôr treba prerozdeliť finančné prostriedky a potom hovoriť o otázke kompetencií. Dokonca som parafrázoval jedného primátora, ktorý hovoril, že on ani tak nepotrebuje kompetencie, ako potrebuje finančné prostriedky, že on si potom kompetencií vytvorí toľko, koľko budú obyvatelia potrebovať tak, aby boli spokojní, aby tieto veci boli zabezpečené. Samozrejme, došlo potom k presunu kompetencií, čím sa naplnil jeden z tých programov, o ktorých sa už dlho hovorilo a na ktoré sme čakali, aby prešli kompetencie z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, to bolo 20. septembra 2001, zákon štyristošestnástka. Samozrejme, nastali určité problémy, ktoré sme aj tak trochu predpokladali, ale ktoré sa postupne darilo riešiť, pretože samospráva sa vedela s mnohými vecami vysporiadať oveľa pružnejšie ako, bohužiaľ, musím to povedať, štátna správa, ktorá dosť tvrdo na niektoré veci reagovala. A preto ak ku koncu svojho funkčného obdobia pán Nižňanský na výbore informoval o skutočnosti, že najnovšie bude pokračovať v reforme samosprávy, tak vtedy sme ho trochu prosili, aby do samosprávy nechodil, pretože samospráva pri rozbitej štátnej správe bolo to, čo nám vôbec fungovalo a zabezpečovalo chod Slovenskej republiky v prospech občanov Slovenskej republiky.

Samozrejme, veľa sa na tú tému pohovorilo aj v súvislosti s prerozdelením štátnej správy a vytvorením špecializovanej štátnej správy, keď predtým v integrovanej štátnej správe sme mali všetky tieto úrady sústredené pod jednou strechou v okresnom úrade. Zrušením okresných úradov došlo k presunu kompetencií na špecializované miestne štátne správy. To bolo takisto schválené tu v Národnej rade. A to je množstvo zákonov od štyristosedemnástky, štyristodvadsaťtrojky, štyristopäťdesiattrojky, už z roku 2003 päťstopätnástky, kde aj došlo k zániku potom okresných úradov, päťstoosemnástky, päťstodevätnástky, päťstodvadsaťpäťky, päťstotridsaťštvorky, päťstodeväťdesiatšestky po šesťstoosmičku. To boli presuny kompetencií na špecializované miestne štátne správy. Veľa sa už na tú tému hovorilo. Z každej strany, ktorá pri tomto predkladaní vystupovala, či to bola vtedy vládna koalícia a dnes opozícia, vtedy veľmi túto činnosť obhajovali, tvrdili, ako je to veľmi dobré, máme iné skúsenosti, medzi občanmi. My sme boli práve tí, ktorí sme na to upozorňovali, že vytvorením veľkého množstva špecializovanej štátnej správy dôjde k roztriešteniu štátnej správy a problémom, ktoré následne budú mať naši občania. Dokonca parafrázoval som jedenkrát, že nie je to len otázka budov, v ktorých je umiestnená špecializovaná štátna správa. Ale vyvolalo to aj také rozpaky, že po dokončení tejto reformy nastala taká situácia, že obyvateľom bolo pomaly treba dať cestovnú mapu, podľa ktorej by sa na turistických chodníkoch oboznamovali s umiestnením jednotlivých budov a úradov, ktoré sú rozhádzané po mestách. Preto sme mali rôzne úrovne prvostupňových výkonov v štátnej správe. Niektoré boli v okrese, niektoré boli na kraji, niektoré boli len na úrovni centra, dokonca sme mali aj také prípady. Takže toto chcem povedať, že nestotožňoval som sa týmto krokom a stále si za tým stojím, že rušenie okresných úradov nebol dobrý krok. Bol to nešťastný krok. Na jednej strane sa tvrdilo, že sa to robí v prospech občana, na druhej strane sa vytvorilo množstvo úradov. A tu som to už povedal, že kým predtým sme mali jedného prednostu okresného úradu, teraz v našom okrese pôsobia deviati prednostovia týchto úradov špecializovanej štátnej správy a celkove týchto špecializovaných štátnych správ vzniklo 16. To len ako pre poriadok, aby sme si tieto veci povedali, že takýmto spôsobom aj došlo k usporiadaniu, resp. neusporiadaniu týchto vecí.

Samozrejme, je potrebné ešte spomenúť zákon č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla o samospráve vyšších územných celkov, o samosprávnych krajoch, následne teda aj zákon, podľa ktorého prebehli voľby do vyšších územných celkov. Tu mám len jednu poznámku. Už tá diskusia tu prebiehala, pretože parlament rozhodol nepokračovať v rokovaní o novele zákona, ktorý už tu bol predložený, ktorým malo dôjsť k premenovaniu firiem z vyššieho územného celku na župu. Už som mal možnosť diskutovať na túto tému. A zopakujem tú otázku, čo som povedal na tom spoločnom výbore, že či tí, ktorí hovoria o župnom usporiadaní alebo o župách v rámci samosprávnych krajov, vedia, že župa, to bol štátny úrad, nie samospráva, predstavitelia štátnej moci, ale nie samosprávy. Len to pre poriadok treba povedať, že samosprávny kraj je vyšší územný celok, ale župa bol štátny úrad. Pritom ďalšia vec, to je základné, čo nás práve učili. Neviem, akým spôsobom sa dá zmeniť zákon, ktorý má už v názve zákon o samospráve vyšších územných celkov alebo zákon o samosprávnych krajoch. A v texte ideme zmeniť podstatu teda tohto zákona, ktorý je. Takže len pre pozornosť upozorňujem, že v prípade akejkoľvek zmeny je potom zrejme potrebné prísť s novým zákonom, lebo nedá sa tento zákon novelizovať v tom zmysle alebo v tom zámere, ktorý majú predkladatelia, ktorí o tom uvažovali.

Nedá mi nedotknúť sa tejto analýzy vývoja súčasného stavu verejnej správy, pretože padajú tu rôzne názory v diskusii, že je tam množstvo štatistických údajov a neviem čo všetko okolo toho. Kolegovia, ktorí ste boli na výbore, si pamätáte, že v prvopočiatku, keď sa začalo o tejto analýze uvažovať v minulom roku, keď sme diskutovali ešte v Papierničke na tú tému, už vtedy sme hovorili, že niekde musíme tie podklady zobrať. Ja som vtedy upozorňoval, že ministerstvo vnútra zrejme k otázkam samosprávy nebude schopné nám dať podklady z jednoduchého dôvodu, lebo 2. decembra boli voľby primátorov, starostov, poslancov obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. A jednoducho ťažko sa dalo predpokladať, že v tom čase budú k dispozícii ľudia, ktorí by spracovali podklady. Preto aj je veľmi málo informácií o výkone týchto samosprávnych činností. Pritom ale, samozrejme, je priestor, aby sa v tom pokračovalo. A ja preto aj upozorňujem na túto analýzu, že na mnohé otázky, ktoré tu padali, je odpoveď vôbec v úvode tejto informácie, jednak s tým, že súčasťou opatrení, ktoré na základe vykonanej analýzy navrhlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, by mala byť aj integrácia orgánov miestnej štátnej správy v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny a tak ďalej.

Takisto k otázke bezpečnostných rád. Keď tu kolegovia na tú tému diskutovali, hneď na prvej strane je na to odpoveď. Vláda zároveň vo svojom uznesení k správe o analýze súhlasila, aby problematika bezpečnostných rád krajov bola riešená v zámere ďalšieho rozvoja a výstavby bezpečnostného systému Slovenskej republiky do roku 2010, ktorý má byť v zmysle uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 128 z 29. januára 2007 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 119 zo 14. februára 2007 vypracovaný a predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a následne na rokovanie vlády. To len upozorňujem, že diskutovali sme o niečom alebo sme mali výhrady k niečomu, čo je už v tej analýze, čo sa teda objavilo.

A ďalej, takisto k tým číslam, keď sa o nich hovorí. Dávam do pozornosti len obvodmi územie pôsobnosti, 727 miestnych orgánov štátnej správy z celkového počtu 742 analyzovaných územných orgánov štátnej správy, to sú kraje a okresy. A tu je pekne teda rozpísané kto kde čo v akej pôsobnosti pôsobí. Zo 742 analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy má 179 postavenie služobného úradu a je zamestnávateľom. Sú rozpočtovými organizáciami štátu, ktoré sú svojimi príjmami, výdavkami zapojené na rozpočet odvetvového ministerstva a v prípade prvostupňových orgánov na rozpočet príslušného druhostupňového miestneho orgánu štátnej správy. Z uvedeného počtu 179 úradov je to 14 úradov zriadených na celoštátnej úrovni, medzi ktoré napr. patrí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a 6 inšpekčných orgánov, 83 úradov zriadených na krajskej úrovni, z ktorých je 72 druhostupňových krajských úradov, 3 správy finančnej kontroly a 8 inšpektorátov práce, 82 úradov zriadených na obvodnej úrovni, medzi ktoré patrí 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva. To sú len veci, ktoré som vytiahol alebo teda pripomenul z tejto analýzy, pretože je to tam obsiahnuté a bolo treba si to tam nájsť.

Ďalej, je tu takisto zaradený návrh postupu vypracovania koncepcie komunálnej reformy v Slovenskej republike. Takisto keď si to nalistujete v tomto našom materiáli, všetko je tu, akým spôsobom sa majú riešiť aj otázky komunálnej politiky, aj otázky ďalšieho vzdelávania verejnej správy. Samozrejme, na tom stretnutí v Papierničke my sme diskutovali veľa aj na tému vzdelávania tých, na koho bola presunutá pôsobnosť štátnej správy, kde bol urobený teda presun kompetencií, pretože ak aj v minulosti niekto vykonával na úseku štátnej správy určitú agendu špecializovanú, tak dokazoval si odbornú spôsobilosť, aby ju mohol vykonávať. Teraz, keď sme toto presunuli na obce, samozrejme, v podstatnej časti teda na starostov a primátorov, pretože zastupiteľstvo sa zíde raz za dva mesiace, takže týmto to bolo presunuté na obce, iba dva orgány to môžu vykonávať, je táto realita takýmto spôsobom usporiadaná, že je potrebné hľadať možnosti, ako zabezpečiť dovzdelávanie tých ľudí, ktorí v oblasti aj preneseného výkonu štátnej správy budú tieto úlohy plniť, tak aby to bolo v prospech občanov Slovenskej republiky.

Toľko, vážené kolegyne, kolegovia, ja som považoval za potrebné v rámci diskusie povedať k tomuto materiálu, ktorý máme pred sebou. Samozrejme, je potom priestor ešte, aby som reagoval na vystúpenia jednotlivých rečníkov a ich pripomienky, ktoré budú mať. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Cabaja sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Hort, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Janiš, pán poslanec Pado a pán poslanec Bauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán podpredseda Národnej rady pán Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, ja keď som v tej svojej úvodnej reči hovoril o tom, že sme sa veľmi tešili na tento materiál, tak to bolo jednak preto, akým spôsobom on bol avizovaný. On bol avizovaný vlastne už asi 9 rokov dozadu minimálne. A čakali sme na to, že budeme vedieť o niečom diskutovať, čo je vaša predstava o tom, ako urobiť reformu verejnej správy. Inak ďakujem pánovi predsedovi výboru za tento hlboký výpočet všetkých informácií, ktoré možno existujú smerom dozadu. Sú to tie, ktoré hovoria o tom, čo sa dialo a v akom stave to je dnes. Ale opäť som sa nedozvedel, čo je tak zásadné rozdielne, čo chcete robiť do budúcnosti oproti tomu, čo bolo tak strašne zlé v tom, čo sme my doposiaľ urobili. A to je mi dosť ľúto.

Bolo tu spomenuté meno Nižňanský Viktor. Chcel by som povedať, že Viktor Nižňanský bol splnomocnenec vlády, ktorá zadala mu konkrétne politické zadanie. A to politické zadanie predstavovala decentralizácia, subsidiarita, posilnenie právomocí samospráv, vyššie územné celky, zákon o kompetenciách a tak ďalej. Toto všetko sa zvládlo. A každý vie dnes, čo je jeho povinnosť. A aj filozoficky sme tú verejnú správu posunuli niekam inam. A teraz nech to nikto neberie osobne, ale pán minister Kaliňák zrejme má väčšieho koníčka v polícii ako vo verejnej správe. Pán štátny tajomník Čečot je človek, ktorý je veľmi dobrý odborník na trestné právo. Pán Turčan, ktorý je váš splnomocnenec, je môj dlhoročný priateľ a človek, ktorý sa vo verejnej správe, samospráve potuluje už minimálne nejakých 20 rokov. Ale nemá nikto z nich žiadne politické a ani filozofické zadanie, a preto to potom aj tak vyzerá. A koniec koncov ide aj o ten záujem. Vážení, keď sa tu dialo niečo okolo verejnej správy, Viktor Nižňanský vždycky stával hore. Pán Kaliňák dnes musel viesť vládu, pán Čečot tu nie je. Dokonca takí veľkí bossovia v reforme verejnej správy, ako sú pán Číž alebo pán Faič, vôbec nie sú prítomní.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste doplnili materiál, ktorý vláda predložila o analýzu vývoja verejnej správy. A tým ste aj potvrdili to, že celý tento rozmer v tejto informácii chýba. Čiže to je prvé, za čo vám chcem poďakovať, že ste potvrdili, že ten materiál nie je v dostatočnej miere spracovaný.

Druhá vec. Je trošku na škodu veci, že keď ste už vystúpili v rozprave, že ste sa nevyjadrili k súčasnému stavu verejnej správy a hlavne k návrhu opatrení, ktoré z tohto materiálu vychádzajú, lebo myslím si, že to by mal byť základ tejto informácie, čo súčasná vládna koalícia chce v tomto volebnom období v reforme verejnej správy vlastne uskutočniť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Janiš.

Pán poslanec Janiš tu nie je, takže ďalší je pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Cabaj, myslím si, že to bol veľmi dobrý odpočet. Ja by som len chcel doplniť pár vecí, ktoré ste nepovedali.

Už od začiatku reformy verejnej správy v roku 1990 dochádzalo vždy ku zmenám. Raz boli samostatné úrady životného prostredia, školská správa, potom neboli. A takže je to počas celého toho sedemnásťročného obdobia, odkedy prebieha reforma verejnej správy. V roku 1993 boli zavedené okresné úrady s rozšírenou pôsobnosťou, ktoré mali určitý výkon agendy, ktorá zostala po krajských úradoch, odvolacie konanie. Prevažne išlo o regionálny rozvoj, o obchodné záležitosti alebo cenové záležitosti. A boli tie okresné úrady s rozšírenou pôsobnosťou práve v sídlach terajších krajských úradov. Teda na východnom Slovensku to boli Košice a Prešov. A mali rozšírené pôsobnosti, ktoré prekračovali hranice bývalých krajov alebo terajších krajov.

Župa, ako ste vraveli, no iste, nemohol to byť samosprávny orgán, pretože v čase, o ktorom hovoríme, kedy existovali župy, neexistovala regionálna samospráva, pretože boli župani, ktorí boli správcami územia, ale nebolo to tohto charakteru, o akom hovoríme dneska.

A bezpečnostná rada kraja, áno, pán poslanec, je to, čo ste povedali, len otázka je, kedy vlastne vyriešenie problému bezpečnostnej rady kraja príde na pretras, pretože ten termín tam nie je.

No a posledná vec. Hovorili ste o tých 179 rozpočtových organizáciách. Áno, zvyšné sú to úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Tibor Cabaj, takto som si predstavoval vystúpenie ministra vnútra na úvod vtedy, keď uvádzal tento bod. A tiež to, čo ste prezentovali, mi chýba v tom materiáli, ktorý vláda predložila. Chcem sa vyjadriť podobne ako kolega Pado k tej terminológii župy. To, že župný úrad bol úradom štátnej správy, to bolo len krátke obdobie v histórii, lebo po dlhé storočia stolice sa bežne, viacerí historici sa tomu venujú, tak sa zhodnú v tom, nazývali aj lupy. Čiže bola to samosprávna entita, samosprávny subjekt. Takže z toho, že v krátkom období sa úrad štátnej správy pomenoval ako župný úrad, sa nedá dneska vyvodzovať, že dneska už, povedzme, nemôžeme sa vrátiť k tejto terminológii. A ste hovorili, že zmeniť názov zákona nie je dobre možné. Niektorí právnici hovoria, že je to možné, druhí hovoria, že nie je to možné. Ale pokiaľ je možné zmeniť názov zákona, tak, samozrejme, je možné predložiť celý novelizovaný zákon, v ktorom už bude názov iný. A chcem pripomenúť, že tu na schôdzi na jeseň minulého roku sme vlastne túto poslaneckú novelu preberali, ktorú podpísali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, takže vie to aj pán poslanec Faič, ste argumentovali tým, že bude pripravená kompletná novela, ktorá pôjde na vládu v januári tohto roku, dneska už je marec, čiže zase termín sa nedodržal, a že tam vlastne táto terminológia bude riešená. Takže čakám na tieto sľuby, ktorými ste vtedy argumentovali, že je potrebné tento poslanecký návrh stiahnuť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Cabaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Samozrejme, nikto nespochybňoval, že ak pán Nižňanský plnil tieto úlohy, že niekto mu tú politickú objednávku dal. To by ma aj prekvapilo, keby to nebolo na politickú objednávku, lebo však vláda je politický zložená. Tak o tom sa nemusíme ani baviť, ani presvedčovať. Pri odpovedi na otázku, či títo ľudia majú alebo nemajú politické skúsenosti, vychádzam z praktickej roviny, pretože najlepšou školou doteraz mi bol život.

A keďže som robil v štátnej správe a samospráve, podstatne som sa viac naučil tam ako zo všetkých skrípt, z ktorých som mal možnosť študovať a pozrieť všetky tieto náležitosti. A myslím, že o tomto svedčila aj tá diskusia, ktorá bola v prvý rokovací deň v Papierničke, kde sme sa stretli a zosumarizovali si všetky tie problémy, ktoré sú. A ono treba povedať, že ak by som mal o všetkých tých problémoch hovoriť, ktoré sme si my tam načrtli a ktoré sa objavili, čo je všetko potrebné riešiť, tak určite to vystúpenie by bolo o hodinu dlhšie. Ale to nemá význam tu, pretože my sme si už vo výbore všetko povedali. A v tejto oblasti, myslím si, kolegovia, súhlasíte s tým, že keď budeme my vo výbore pokračovať ďalej, že tam je priestor. Netreba zrejme ani zaťažovať ostatných kolegov v parlamente najmä aj z toho dôvodu, že ani nejaký veľký záujem o túto diskusiu nie je. Je to naša parketa. A myslím, že hrdo sa k tomu hlásime.

Len, samozrejme, čo sa týka ešte tých ďalších vecí. K tým opatreniam ja sa nevyjadrujem z jednoduchého dôvodu, pretože je to návrh. A aj z tej diskusie našej vyplývalo, že objaví sa tu niečo do uznesení, do podnetov, čo všetko akým spôsobom budeme riešiť, pretože ja toto beriem ako pozíciu na štart. To je štartová čiara, na ktorej sme momentálne.

Urobila sa analýza a z toho vyplývajú kroky, ktoré sú. A ťažko môže niekto spochybňovať vládu v tom, že nemá záujem myslieť toto úprimne s tou úsporou, pretože ak sme si dali úlohu zaviesť euro v roku 2009 a chceme udržať infláciu, musíme zvažovať náklady na chod štátnej správy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A chcem sa opýtať navrhovateľa, či sa chce k rozprave ešte vyjadriť. Pán minister? Nie.

Chce sa vyjadriť alebo zaujať stanovisko k rozprave ešte spravodajca? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Ja myslím, že tým, že v tom svojom vystúpení som využil priestor, aby som hovoril ešte v rámci rozpravy, sme si navzájom mohli poprípade niektoré veci vydiskutovať, tak som reagoval len na tie vystúpenia jednotlivých kolegov.

Len ešte treba pre poriadok spomenúť z tých úloh, ktoré vyplývajú. Koncepcia komunálnej politiky má byť predložená do vlády do 31. októbra tohto roku. To aj súvisí zrejme s tým, že je nový splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu. A aj z tých rozhovorov vyplýva, že ju budeme mať, samozrejme.

Viac nechcem k diskusii hovoriť. Chcem iba povedať, že padli tu dva návrhy uznesenia, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zákonom stanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období. Tieto návrhy sú identické. Samozrejme, je to priestor potom na hlasovanie, keď pristúpime k tomu.

Zároveň ja už som uviedol, že navrhuje výbor, aby Národná rada zobrala túto analýzu na vedomie. A vychádzajúc z toho, že je to tá prvá pozícia, ktorá je momentálne ako odpočet urobená, všetky ďalšie kroky neminú tento parlament, lebo všetko sa bude musieť riešiť cez novelizáciu zákona, možno cez prijatie niektorých nových zákonov. Takže beriem to ako prvý stupeň. Ja neviem, koľko ich bude, či to bude 10 stupňov ku zlatej. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďalej budeme podľa programu pokračovať prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 218. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 219.

Vládny návrh tohto zákona uvedie podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Robert Kaliňák, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon vlastne už bol často spomínaný aj v úvodných diskusiách, v úvodnom slove k analýze stavu verejnej správy. A je tým prvým krokom, ako som naznačoval už v predchádzajúcom slove, k tomu cieľu, ktorý táto vláda chce dosiahnuť. A to je efektívnejšia štátna správa na jednej strane a na druhej strane jej priblíženie k občanom. Každý z týchto pojmov má svoje cesty vývoja. A pri efektivite štátnej správy ide o to, aby sme sa pokúsili čo do najmenšieho množstva integrovaných orgánov štátnej správy stlačiť celú štátnu správu, ktorú zabezpečuje v tomto prípade štát. O tomto hlavne to je.

Prvým krokom je teda návrh zákona o zrušení krajských úradov. Je predložený do legislatívneho procesu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. V spomenutom programovom dokumente sa vláda zaviazala v nadväznosti na analýzu verejnej správy v čo najkratšom termíne zrušiť krajské úrady a posúdiť možnosť zredukovania aj ďalších miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. Predložený návrh zákona je teda prvým legislatívnym krokom na uskutočnenie zámeru vlády racionalizovať miestnu štátnu správu.

Zároveň sa rieši prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zrušovaných krajských úradov a prechod správy majetku štátu na príslušné orgány štátnej správy. Navrhuje sa, aby obvodný úrad bol miestnym orgánom štátnej správy s plnou právnou subjektivitou vzhľadom na charakter úloh, ktoré má plniť. Obvodný úrad v sídle kraja však bude mať rozšírenú vecnú i územnú pôsobnosť, pretože to vyžaduje výkon kompetencií na niektorých úsekoch štátnej správy. Počet a sídla obvodných úradov zostávajú nezmenené. Rovnako sa nemenia ani princípy personálneho riadenia obvodných úradov.

Návrhy súvisiacich osobitných zákonov upravujúcich na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechod pôsobnosti z krajských úradov na iné orgány verejnej správy predložia príslušní ministri na rokovanie vlády najneskôr začiatkom apríla tohto roku, aby mohli nadobudnúť účinnosť spolu s týmto návrhom zákona, to znamená od 1. októbra tohto roku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predmetný návrh zákona podporiť, po všeobecnej rozprave rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní.

Tou najnosnejšou časťou, kde vlastne dochádza k zmene popri prerozdeľovaní kompetencií, je práve právna subjektivita obvodných úradov, ktorú vlastne nadobudnú, čím sa vlastne priamo prenáša ten základ, ktorý by mohli tvoriť v budúcnosti v rámci integrovaných úradov štátnej správy. A to je vlastne ten cieľ, na ktorý sa mnohí pýtali v rámci diskusie. A to je vlastne práve zintegrovanie štátnej správy tým spôsobom, aby jednotlivé ministerstvá mali, samozrejme, aj svoje rozhodovacie právomoci k jednotlivým odborom, ktoré by mohli byť na obvodnom úrade v budúcnosti, s tým, že by bolo iba jednotné zabezpečovanie všetkých materiálno-technických záležitostí a tým pádom aj ušetrenie personálnych miest. To je vlastne zníženie tých nákladov, ktoré v najbližšom období potrebujeme. A to je hlavný zmysel, aby nakoniec tá štátna správa bola aj na jednom mieste.

Niekde som zaregistroval v tej predchádzajúcej debate aj tú otázku, že nie sú budovy. Nuž ale boli, to znamená, štát stále spravuje aj mnohé budovy v tomto smere. A bezpochyby prebytočnosť majetku, ktorú v tejto chvíli na mnohých úsekoch v mnohých okresoch máme, dokáže vytvoriť adekvátny priestor pre plnenie všetkých úloh, ktoré by v rámci plánovanej integrácie, ktorá bola opísaná v tejto správe, sa mohli uskutočniť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalej dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom, finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vzhľadom na skutočnosť, že v predkladajúcom bode sme prerokovali analýzu súčasného stavu verejnej správy, nebudem sa ďalej k tejto problematike vyjadrovať, iba vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 219 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec József Berényi za klub Strany maďarskej koalície a ďalej páni poslanci Abrhan, Janiš a pán poslanec Galbavý.

Takže ako prvý v diskusii vystúpi za klub poslancov SMK pán József Berényi a ako ďalší sa pripraví pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moji predrečníci v rámci prerokovania analýzy vývoja o súčasnom stave verejnej správy opakovane poukázali aj na nedostatky prerokovaného návrhu o zrušení krajských úradov, preto ja môžem byť krátky a môžem zhrnúť v štyroch bodoch môj prejav.

Potvrdzujem aj ja, že tento návrh nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, lebo po zrušení krajských úradov nedochádza k presunu kompetencií na územnú samosprávu tak, ako to explicitne určuje programové vyhlásenie vlády. To je ako po prvé.

Po druhé. Prerokovaný návrh nemôžem inak nazvať, kolegyne, kolegovia, iba ako zvláštny. Nakoľko by síce malo dôjsť k zrušeniu krajských úradov a prideleniu právnej subjektivity, čo je ako pozitívny posun, ale okamžite tento návrh vytvorí tzv. obvodné úrady v sídle kraja. Tieto obvodné úrady by mali sídliť v budovách súčasných krajských úradov a mali by sme ich naďalej nazývať ako obvodné úrady, ale mali by mať krajské kompetencie. Ďalej, de facto obvodný prednosta bude krajskými kompetenciami riadiť svojich kolegov, obvodných prednostov. Takéto riešenie preto, opakujem, je zvláštne, skôr prináša, než rieši problémy.

Po tretie. Návrh neuľahčí život občanom a nepriblíži štátnu správu občanovi, nakoľko úrady de facto zostávajú sídliť v krajských mestách. Pán minister vnútra včera argumentoval najmä úsporami v oblasti prevádzkových nákladov budov. Je síce pravdou, že analýza hovorí o tom, že "v roku 2008 po rozhodnutí o dislokácii obvodných úradov bude možné vykázať ročnú úsporu na prevádzkových výdavkoch za uvoľnené budovy týchto obvodných úradov", ale ďalej v tom istom texte sa môžeme dočítať aj to, že obvodné úrady v dôsledku presunu niektorých pôsobností z krajských úradov a ich postavenia ako právnických osôb budú na svoje umiestnenie potrebovať viac administratívnych priestorov ako doteraz. Takže zdá sa mi, že úvahy o úsporách tohto riešenia sú skôr zatiaľ len otázne ako reálne.

Pán minister vnútra taktiež počas výjazdového zasadnutia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v Papierničke hovoril o tom, že "tento návrh je prvým výstrelom v oblasti modernizácie verejnej správy". Len poznamenávam, že prvým výstrelom bola ťažko zrealizovateľná téza súčasného predsedu vlády, keď hovoril o zrušení krajských úradov presunom kompetencií na samosprávne kraje. Tým, že tento "trošku kovbojský politický výstrel" sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády, ministerstvo vnútra malo nezávideniahodnú úlohu. Odborný aparát ministerstva vnútra v posledných mesiacoch nerobil, ja predpokladám, nič iné, len sledoval dráhu tejto vystrelenej guľky so snahou umiestniť terč tak, aby premiérov výstrel do terča aj trafil.

Vážené kolegyne, kolegovia, výsledok tejto snahy máme práve teraz pred sebou. A z týchto dôvodov predkladaný návrh zákona poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja podporiť nemôžu. A podotýkam, že by ho nemali podporiť ani tí, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan, pripraví sa pán poslanec Janiš.

P. Abrhan, poslanec: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predložený návrh zákona podľa môjho názoru je zlý a nedobrý, nakoľko narúša a nerieši otázky bezpečnostného systému Slovenskej republiky v súvislosti s ústavným zákonom, čím ohrozuje občanov. Príkladmi môžu byť nielen také situácie, ako sa stali v Novákoch, ale i živelné pohromy, povodne či problémy s Rómami na východe Slovenska, ktoré si pamätáme. Zlý je aj preto, že výkon štátnej správy nepriblíži, ale vzdiali občanom, ktorí na základe tohto zákona niektoré odvolacie konania, ktoré doteraz vybavili v krajskom meste, budú musieť absolvovať v Bratislave na ministerstvách.

Ale poďme postupne a pozrime sa, čo k tejto problematike hovorí programové vyhlásenie vlády v časti Verejná správa: "V čo najkratšom termíne vláda Slovenskej republiky zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Vykonané opatrenia by mali zároveň zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu v zabezpečovaní sociálno-ekonomického rozvoja v území a pri riešení krízových situácií." Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že uvedený materiál je v súlade s programovým vyhlásením vlády, na prvý pohľad. V programovom vyhlásení vlády sa totiž hovorí nielen o tom, že vláda zruší krajské úrady, ale aj o tom, že ich kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Z uvedeného je zrejmé, že zámerom vlády bolo zrušiť v čo najkratšom čase aj špecializované krajské úrady a ich kompetencie presunúť na územnú samosprávu. Tento návrh však nič také neobsahuje, a teda nie je plnením programového vyhlásenia vlády, možno jeho prvou etapou. Uvidíme, koľko etáp budeme evidovať na sklonku volebného obdobia. Dúfam, pán minister, že z toho nechcete urobiť Preteky mieru, ak áno, tak potom v úvodnej časovke ste už dosť zaostali. Z návrhu zákona je jasné, že vládna koalícia sa nezhodla na rušení všetkých krajských úradov alebo aspoň tých, ktorých kompetencie by mohla preniesť na územnú samosprávu. A tak predložila návrh zákona, ktorým ruší krajské úrady v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy, ktorú schválila vláda, sa uvádza: "V súvislosti so zrušením krajských úradov bude potrebné zmeniť alebo doplniť viac ako 50 zákonov." Tento návrh zákona však tiež nič také neupravuje. Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového a výnimočného stavu v čl. 9 ods. 6 hovorí, že "predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu", a ods. 8, že "členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní". Váš predkladaný návrh neupravuje tento zákon, aj keď s ním priamo súvisí. Presúva niektoré kompetencie na obvodný úrad v sídle kraja. A tento úrad a jeho prednosta by mal, počítam podľa vás, prevziať úlohy zrušeného krajského úradu. Na základe čl. 9 ods. 4 ústavného zákona bezpečnostná rada kraja ukladá úlohy bezpečnostným radám obvodov. To znamená, že prednosta obvodného úradu v sídle kraja bude teda predsedom bezpečnostnej rady kraja i obvodu a bude ukladať úlohy nielen ostatným obvodom, ale aj sám sebe a kontrolovať aj ich plnenie. Nechcem už diskutovať o tom, na čo v našom právnom poriadku existuje inštitút ústavného zákona so stanoveným kvórom hlasov na schválenie, ak ho môžeme svojvoľne obchádzať takýmto spôsobom. Túto diskusiu nechám pre právnikov. Chcem však pripomenúť, že takýmto spôsobom vnášame neporiadok do orgánov, ktoré v zmysle citovaného zákona majú zachovávať bezpečnosť štátu, pričom čl. 1 ods. 3 tohto ústavného zákona uvádza, že bezpečnostný stav je ten, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok, zvrchovanosť, územná celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody občanov a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Navrhované opatrenie nie je teda v súlade s programovým vyhlásením vlády, nakoľko nezlepšuje výkon koordinačných úloh štátu pri riešení krízových situácií.

Čo sa týka presunu kompetencií, vychádzam z informácie o výsledkoch analýzy vývoja súčasného stavu verejnej správy, podľa ktorej by mali byť kompetencie zrušených krajských úradov presunuté nasledovne: časť na ministerstvo vnútra a časť na obvodné úrady, a to z oblasti štátneho občianstva, matrík, vnútorných vecí, živnostenského podnikania, pričom odvolacím orgánom by bolo ministerstvo a úsek krízového riadenia a civilnej ochrany obyvateľstva. Ďalej by malo prejsť na ministerstvo hospodárstva vykonávanie štátnej správy v druhom stupni na úseku hospodárskej mobilizácie, ministerstvo obrany vykonávanie štátnej správy v druhom stupni v správnom konaní podľa zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a na ministerstvo financií vykonávanie štátnej správy v druhom stupni vo veciach ukladania pokút podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ako vidno, vôbec nejde o priblíženie výkonu štátnej správy, skôr naopak, jeho vzdialenie a centralizáciu. Ďalšie pôsobnosti krajských úradov sa presúvajú nasledovne: na obvodné úrady správa majetku štátu a na obvodné úrady v sídlach krajov vnútorné veci, vydávanie osobitných označení, preukazov pre vozidlá určené na prevoz ťažko zdravotne postihnutých, krízové štáby krajských úradov, civilná ochrana, integrovaný záchranný systém, hospodárska mobilizácia, krízové plánovanie, rómska problematika, problematika drogovej závislosti, prevencia kriminality a správa majetku štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, a mimosúdne rehabilitácie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.

Nuž ako vidno, napriek návrhu zákona o rušení krajských úradov vôbec nejde o ich rušenie, ale len o premenovanie z krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja. Stačí prestriekať tabule a tváriť sa, že zápasíme s byrokraciou a zlepšujeme výkon štátnej správy. Pripomína mi to oný bradatý vtip s pokazeným autobusom, keď sa cestujúci pýtali tajomníka strany, čo majú robiť, a on im povedal, že nič, len si kľudne sadnite a tvárte sa, že sa veziete. Nuž v tomto autobuse sa s vami nepoveziem, pán minister.

Preto záverom môjho vystúpenia dovolím si predložiť procedurálny návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)