V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel naviazať na slová pána poslanca Chovanca predovšetkým v tom, že naozaj je to tak vážny zákon, že tento postup je neštandardný. A ak aj pán Cabaj, ja reagujem teda na pána poslanca Chovanca, spomínal, že bola ambícia snemovne ešte niečo teda aspoň pozitívne v tejto oblasti spraviť, tak akosi zabúdame na to, že úplne legitímne, korektne to mohla predložiť vláda, dokonca vláda mohla uplatniť návrh na skrátené legislatívne konanie. By sme mali podstatne viac času, aby sme o takomto veľmi vážnom dokumente rokovali. Kto prvý začal taktizovať? A, pani ministerka, teraz naozaj nemám na mysli vás, lebo mám veľa dôvodov aj osobných dôvodov na to, aby som vás mal v úcte, snažím sa teda aj tak vystupovať, aj keď niekedy tie moje slová sú tvrdšie, úplne legitímnym spôsobom mohla tento proces v súlade s rokovacím poriadkom, v súlade s legislatívnymi pravidlami zvládnuť vláda. A ak by teda vláda tak postupovala, tak dnes vieme, k čomu sa vláda vyjadrila. Dnes sa vláda vyjadrila k poslaneckému návrhu, že s ním súhlasí, ale, dámy a páni, poslanecký návrh má ďalších 90 pripomienok. K tým pripomienkam sa bude vyjadrovať z hľadiska rokovacieho poriadku teraz kto? Predkladateľ? Ja naozaj toto považujem za nekorektnú taktiku vlády na čele vlády... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, vy ste ma buď nerozumeli, alebo nepočúvali. Ste reagovali na tú kratučkú sekvenciu z môjho vystúpenia. Ja som vôbec predsa nemal záujem zdiskreditovať tento postup legislatívny. Naopak, bral som ho ako veľmi pozitívny, že to musia robiť poslanci, že ministerstvo a vláda sa dostala do takej situácie, že nie je schopná predložiť zákon. To znamená, že ja oceňujem aktivitu a iniciatívu tohto poslaneckého zboru, že napráva niečo, to, čo vláda vládnym návrhom pokazila. Neviem, odkiaľ a ako ste si vydedukovali to konštatovanie, ktoré ste mi tu povedali, ale mojím úmyslom toto vôbec nebolo. Môžem len poďakovať všetkým, ktorí sa na pozitívnej zmene tohto zákona podieľajú. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pán poslanec Zubo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyne, páni poslanci, odznievajú tuná mnohé slová, ktoré, si myslím, sú pravdivé, potom sú polopravdivé a mnohé sú úplne nepravdivé. A bolo by treba rozlišovať, čo je naozaj pravda, čo je polopravda a čo je nepravda.

Začnem tým, že každá politika sociálna musí byť budovaná minimálne na dvoch princípoch, a to na princípoch solidarity a sociálnej spravodlivosti. A je na tej-ktorej vláde, aby hľadala rovnováhu medzi týmito princípmi, pretože akonáhle začneme pretláčať princíp solidarity, začnú rozsiahle prerozdeľovacie procesy, ktoré sú voči iným skupinám, ktoré tvoria zdroje, nespravodlivé. Výsledok je, že tieto skupiny prestanú byť solidárne. Ak začneme tlačiť do popredia princíp sociálnej spravodlivosti, ktorý hovorí vlastne o tom, že ak niekto niečo spoločnosti dáva, mal by toľko od spoločnosti dostávať, tak akosi začneme zabúdať, že človek je vo svojej podstate vždy odkázaný na iného a že potrebuje istú dávku solidarity v životných okolnostiach, ako je choroba, staroba, narodenie dieťaťa. A je práve celý tento spor, ktorý tuná vedieme, o tom, či má byť tlačený princíp sociálnej spravodlivosti ako ten princíp, ktorý má byť hlavným princípom dôchodkovej politiky. Dôchodková politika, to je veľká téma v každej krajine. To nie je žiadne špecifikum Slovenska, pretože kríza dôchodkových systémov je celosvetová. Ale my dnes riešime jeden problém, ktorý je naozaj veľmi ťažký. A podľa mojej mienky Slovensko bude v tomto pravdepodobne jedným územím experimentu, pretože sme sa vybrali na cestu, ktorá vlastne musí vyriešiť dva zásadné problémy, ako prefinancovať priebežný systém dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodkového poistenia a zároveň ako prechádzať na iný systém, kde v podstate solidarita bude uložená len v jednom systéme, ktorý bude garantovať minimálny dôchodok, a druhý systém, ktorý bude plne zásluhový, kde si budú ľudia ukladať peniaze. Ak dnes nadávame na ministra Kaníka, objektívne musíme povedať, že je veľmi ťažké prejsť touto krížovou cestou bezbolestne a každý, kto by sa vydal na tú cestu, ktorú bolo treba podstúpiť, by bol urobil chyby. Ak niečo dnes vyčítam ministrovi Kaníkovi, že sa vydal na veľkú púť a nebol poriadne vyzbrojený a na druhej strane urobil celú túto vec s ľahkosťou, ktorá nezodpovedá vážnosti veci, tak to je, že dopúšťal sa chýb podľa mojej mienky z toho, že podcenil dimenziu tohoto problému.

A chcem zdôrazniť ešte aj jednu vec. Je pekné vyjadrovať solidaritu s istou skupinou obyvateľstva, a nech sa na mňa pán predseda Brocka nehnevá, ale naozaj tuto je typický prípad solidarity, nad ktorým by sme sa mali vážne zamyslieť. Ak budeme podporovať ženy, ktoré ovdovejú, a budeme ich dobrovoľne podporovať všetci, tak ako sú tu, a majú nezaopatrené deti, tak je to správna solidarita, pretože takáto žena je v mimoriadnej životnej situácii. A bude ju podporovať aj tá dáma, aj ten pán, ktorý sa nikdy neoženil, a bude to robiť rád, pokiaľ je to človek, ktorý má normálnu ľudskú solidaritu. A takto musí byť vedená aj sociálna politika slušného štátu. Ale v momente, keď sú tie deti odrastené a nie sú nezaopatrené, východisková pozícia tej, ktorá neporodila ani jedno dieťa, a tej, ktorá porodila dve deti, je už tá istá. A keď pôjdu do dôchodku, tak ešte tá, ktorá mala manžela, na tom bude lepšie, lebo bude poberať vdovský dôchodok. Ak je tu nejaká sociálna nespravodlivosť, tak ja vám poviem o inej sociálnej nespravodlivosti. Je spravodlivé, ak nejaká žena prežije s mužom 40 rokov, on si potom nájde mladší model, zakrátko zomrie, ale dôchodok berie tá ďalšia? To je sociálna spravodlivosť? Čiže hovorme potom v globále o tomto probléme a neriešme tento problém teraz, lebo to je naozaj otázka rodinnej politiky a my by sme podľa môjho názoru museli potom aj otvoriť zákon o rodine, aby sme takéto problémy riešili. Mne sa zdá, že tá úprava, ktorá je dnes zvolená, je dobrá, čo sa týka vdovských dôchodkov, je dobrá. Každý, kto má nezaopatrené deti, dostane vdovský dôchodok, dostane sirotský dôchodok. A keď bude mať každá dôchodkový vek, každá dostane vdovský dôchodok. To je podľa môjho názoru práve to dobré riešenie.

Hovorilo sa tu niekoľkokrát o úrovni dôchodkov. Páni, nehnevajte sa, ale niektoré veci nemáte domyslené. Keď ja hovorím, že to bude stáť 30 mld. korún, tak viem, o čom hovorím, lebo vy hovoríte o dôchodkoch, o nízkych dôchodkoch pred rokom 2004. Ale aj teraz vznikajú nízke dôchodky a dokonca nepomerne nižšie dôchodky, ako vznikali za účinnosti stovky. Takže ktoré dôchodky budeme dvíhať? Len tie nízke dôchodky, ktoré majú napr. úroveň 6 000, keď tie dôchodky, ktoré majú úroveň 4 000 korún z tohto systému, ponecháme, tak ako sú? To treba celé domyslieť. Úroveň dôchodkov musí ísť hore. Ja to tvrdím dávno, pretože ako sa dá prežiť so 7 000 korún, vidím to u mojej matky, o ktorej viem, keby nemala k dispozícii moju peňaženku, akú životnú úroveň bude mať. Musíme to riešiť. Tí, ktorí prídu sem, to budú musieť riešiť a budú musieť hľadať zdroje. Ale budeme ich musieť hľadať tak, aby ten systém bol dlhodobo udržateľný. A ak zoberieme teraz zo štátneho rozpočtu 30 mld. korún a povieme, že dáme dôchodcom, pýtam sa, komu zoberieme. Ja viem, že v štátnom rozpočte aj v niektorých iných zdrojoch, ale hlavne v štátnom rozpočte sa dá, a prepáčte mi to slovo, vyškrabať 5 mld. - 6 mld. korún. Poukážem na jednu okolnosť. Teraz prerokovávame záverečný účet. Mne sa nechcelo dnes rozprávať s pánom ministrom financií. Rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo záverečný účet skončil tak, že 5 mld. korún nebolo použitých. Môžeme si zatlieskať, fajn, ekonomická situácia sa natoľko zlepšuje, že nepotrebujeme toľko sociálnych výdavkov. Ak nepotrebujeme toľko sociálnych výdavkov, prečo máme také nízke dôchodky, prečo potom štát neplatí za svojich poistencov toľko, aby sa vytvorili zdroje v Sociálnej poisťovni na zvýšenie dôchodkov? Tadiaľto vidím cestu. Každý rok to zvyšujme, a povedzme si za 4 roky, o 30 %. Tam to vidím a tam sa s vami viem zhodnúť.

Čiže to sú poznámky, ktoré mám k doterajším vystúpeniam, ale dovoľte teraz niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré si dovolím predložiť, a poprosím vás o ich podporu.

Pôvodný návrh poslanecký obsahoval ustanovenie, podľa ktorého sa rušila ochranná lehota v nemocenskom poistení. Na môj návrh sme sa dohodli vo výbore, že teda ponecháme túto ochrannú lehotu, ale urobili sme to nie moc šťastne. A hovorím to otvorene, lebo nestačilo len opraviť jeden paragraf. S tým súvisí ešte množstvo ďalších vecí. A aby boli tieto ustanovenia vykonateľné, je potrebné niečo do tohto zákona dodať a, prepáčte, bude to dlhšie.

V čl. I bode 30 § 34 ods. 1 tretia veta znie: "Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak."

Po druhé. V čl. I sa za bod 32 vkladá nový bod 33, ktorý znie: "V § 37 ods. 1 a 2 písm. a) a b) sa za slová "podľa § 55" vkladajú slová "alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57"."

Po tretie. V čl. I sa vypúšťa bod 36. Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 37 až 163.

Po štvrté. V čl. I sa vypúšťa bod 38. Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 39 až 163.

Po piate. V čl. I body 39 a 40 znejú:

39: "V § 54 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa odsekov 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije."." Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

40: "V § 54 ods. 6 sa na konci pripájajú slová "a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia"."

Po šieste. V čl. I sa vypúšťa bod 43 a súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 44 až 163.

Po siedme. V čl. I sa za bod 95 vkladá nový bod 96, ktorý znie: "Nadpis § 100 znie: "Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky."." Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 96 až 163.

Po ôsme. V čl. I sa za bod 96 vkladá nový bod 97, ktorý znie: "§ 110 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Nárok na nemocenskú dávku priznanú z povinného nemocenského poistenia zaniká dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %."." Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 97 až 163.

Po deviate. V čl. I sa za bod 97 vkladá nový bod 98, ktorý znie: "V § 112 ods. 8 sa za slová "priznanie inej dávky" vkladajú slová "alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku"." Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 98 až 163.

Po desiate. V čl. I bode 162 § 293m ods. 5 sa vypúšťajú slová "vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a".

Po jedenáste. V čl. I bode 162 § 293n sa vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 7.

Odôvodnenie.

K bodu 1. V nadväznosti na body 6 a 8 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú vypustenia právnej úpravy ochrannej lehoty v nemocenskom poistení, je potrebné ponechať v súčasnosti zavedenú legislatívnu skratku "podporné obdobie používané v právnej úprave nemocenského".

K bodu 2. Ak poistenec v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo mu v predchádzajúcom kalendárnom roku netrvalo nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Túto skutočnosť je potrebné premietnuť aj do ustanovenia, ktoré upravuje percentuálnu výšku nemocenského.

K bodom 3 a 4. V nadväznosti na bod 6 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné vypustiť aj body 36 a 38.

K bodu 5. Navrhuje sa vylúčenie vplyvu prerušenia nemocenského poistenia na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet nemocenskej dávky.

K bodu 6. V súvislosti s bodom 6 je potrebné vypustiť bod 43 návrhu zákona.

K bodom 7 a 8. Navrhujem legislatívnotechnickú úpravu spočívajúcu v začlenení právnej úpravy zániku nároku na nemocenské dávky do spoločných ustanovení o nemocenských dávkach.

K bodu 9. Vzhľadom na to, že priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku zaniká povinné nemocenské poistenie a zákon nevylučuje spätné uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia, navrhujem rozšírenie dôvodov, pri ktorých dochádza k zúčtovaniu vyplatených dávok.

K bodom 10 a 11. V súvislosti s bodom 21 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné upraviť aj ustanovenia prechodného charakteru.

To je prvý môj pozmeňujúci návrh.

Druhý môj pozmeňujúci návrh.

V čl. I sa vypúšťa bod 48.

Odôvodnenie. V bode 48 návrhu sa novelizuje § 68, ktorý v odsekoch 7 a 8 umožňuje poistencovi, ktorý ku dňu požiadania o priznanie predčasného starobného dôchodku spĺňa podmienky na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na túto dávku, obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasných starobných dôchodkov, skrátiť o obdobie, počas ktorého by mal nárok na dávky v nezamestnanosti, a v prípade, že bol poistený nepretržite 7 rokov, sa toto obdobie zdvojnásobuje. Vlastne chcem zachovať súčasný stav priznávania predčasných starobných dôchodkov v prípade, že poistenec je nezamestnaný, to znamená odpustenie pol roka a roka.

Po druhé. V čl. V sa vypúšťa novelizačný bod 19.

Ide o to, že novelizačný bod 19 umožňuje Národnej banke Slovenska požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pred začatím výkonu povolenej činnosti splnenie ďalších podmienok, ktoré nie sú v návrhu zákona bližšie špecifikované, čo umožňuje subjektívny prístup pri výklade zákona zo strany Národnej banky Slovenska.

A čl. VII navrhujem zmeniť takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2006 okrem čl. I bodov 50, 52 až 57, 62, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008, a čl. IV bodov 20 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2006."

O čo ide. Ja navrhujem, aby sa ukončili prestupy sporiteľov medzi DSS-kami k 1. júlu, a nie k 1. augustu, pretože ak toto opatrenie, ktoré navrhovala aj pani ministerka, aby bolo možné prestupovať medzi dôchodkovými spoločnosťami raz za dva roky, má byť účinné, aby sme zabránili tomu, že sa teraz všetci budú snažiť prestúpiť, tak by bolo dobré, aby sme tieto prestupy zo zákona ukončili k 1. júlu 2006.

Zároveň dávam na osobitné hlasovanie body 9, 14, 16, 17, 22, 23, 26, 27, 47 a 54 a poviem aj prečo. V bode 9 spoločnej správy sme sa dopustili vo výbore chyby. A ak môžem povedať, nech sa kolegovia neurazia, sme chaoticky hlasovali. Najprv sme vypustili body 31 až 33 a zároveň sme bod 33 znovelizovali. Tak aby sme uviedli tento stav do vykonateľnej podoby, je potrebné na rozdiel od toho, ako sme hlasovali vo výbore, bod 9 neschváliť. Body 14 a 16 súvisia s pozmeňujúcim návrhom ponechať ochrannú lehotu. Čiže aj keď v spoločnej správe je uvedená na schválenie, mali by sme ju neschváliť, aby bolo umožnené ponechať ochrannú lehotu.

Bod 17 je odporučený gestorským výborom na schválenie, ale ja navrhujem ponechať súčasný stav predčasných starobných dôchodkov, to je ten § 68 ods. 7 a 8, tak ako som ho navrhovala v pozmeňujúcom návrhu. Takže ho treba vyňať na osobitné hlasovanie.

Potom ďalej navrhujem, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body 22 a 23. Ide o § 75 a § 77, ktoré odporučil gestorský výbor schváliť. Ale dovoľte aby som vám povedala, o čom je novela § 75. Priemerný sólo vdovský dôchodok v roku 2005 bol 4 938 korún. Navrhuje sa v novele zákona, aby takýto vdovský dôchodok bol prepočítaný tak... (Reakcia z pléna.) Po dovŕšení. Neviem, vek sa dovršuje asi len zaživa, po smrti sa nedá dovŕšiť vek, ale keby zomretý manžel dovŕšil dôchodkový vek, tak by sa vypočítal jeho starobný dôchodok a z toho by sa potom vypočítal nový vdovský dôchodok. Ja vám poviem, aký finančný efekt by to malo. Uvažujme o vdove, ktorej bol priznaný vdovský dôchodok z invalidného dôchodku manžela, ktorý zomrel vo veku 48 rokov v roku 1993. Mal odpracovaných 25 rokov a mal priemerný plat. Je vždycky dobré počítať z priemeru. Táto jeho žena ovdovela vo veku 45 rokov, mala dve deti. Takže nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa stovky jej trvá dodnes. V roku 2007 by zomretý manžel dovŕšil dôchodkový vek. Keďže mal odpracovaných 25 rokov, tak sa mu to započíta do celkovej odpracovanej doby 25 rokov a priemerný osobný mzdový bod sa mu bude počítať od roku 1984 do roku 2007. Aby som to nezdržovala, jeho priemerný osobný mzdový bod takto prepočítaný bude 0,43 a dôchodok vypočítaný, dôchodok starobný by predstavoval 3 274 korún, vdovský dôchodok odvodený z tohto dôchodku je 1 964 korún. Čiže vlastne toto je ukážka toho, že niektoré veci treba domyslieť, a nie povýšiť princíp nad zdravý rozum. Alebo neviem, či to je vôbec princíp, lebo pokles o 4 900 na 1 900 korún, uznáte, to je radikálna zmena životnej úrovne. A keby tento dôchodok došiel ešte do súbehu, tak z neho bude polovica. Takže ja navrhujem vyňať tieto body 22, 23, lebo bod 23 sa týka sirotského dôchodku, kde je taký istý problém a návrh neschváliť ho.

Bod 26. Tu je zas opačný prípad, lebo sa týka § 80 ods. 2. A je správne, ako niektorý z výborov, neviem, ktorý to bol výbor, navrhol, aby sa počet odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri nároku na invalidný dôchodok, nepočítal z posledných 10 rokov, ale z celej doby poistenia. Má to svoje logické opodstatnenie, pretože pri psychiatrických diagnózach je to veľmi dôležité, lebo tí ľudia obyčajne, neviem, ako to mám slušne povedať, menia svoju schopnosť vykonávať prácu. A najhoršie je to práve v tých posledných 10 rokoch a im nevzniká nárok na invalidný dôchodok. Takže vás poprosím, naopak, o podporu tohto bodu 26. To je dobrý nápad toho výboru, ktorý to navrhol.

Potom máme bod 27. Opäť gestorský výbor navrhol schválenie, ale skúsim povedať, o čo vlastne ide. Vzniká tu nová filozofia. A podľa mňa aj v zásade správna, že ten, kto má starobný dôchodok, nemá platiť nemocenské poistenie, lebo on už má náhradu príjmu, tak načo bude ešte aj nemocenské poistenie. Ale ak takýto človek ide pracovať a ochorie, tak sa na neho vzťahuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu a zamestnávateľ je mu povinný 10 dní platiť nejakú náhradu príjmu. Touto novelou sa vlastne chcelo dosiahnuť, aby sa mu zastavila výplata starobného dôchodku. Ja si neviem predstaviť, lebo tých pracujúcich dôchodcov je veľa, akú záťaž administratívnu by to predstavovalo pre Sociálnu poisťovňu a či tie ušetrené peniaze vôbec stoja za to, v prípade schválenia, takže vás poprosím o podporu aj tohto bodu 27 s návrhom neschváliť ho. Toto je moja vyslovená iniciatíva. Mne sa veľmi nepáči, že do zákona sme dali v roku 2003, že finančné prostriedky medzi jednotlivými fondmi Sociálnej poisťovne sa nebudú presúvať. A všetci, ktorí z nás sa zaoberajú zákonom o sociálnom poistení, dobre vieme, že tie sadzby poistného nie sú reálne nasadené a že cesta vedie cez prekalibrovanie sadzieb poistného. Miesto toho, aby sme zmenili sadzby poistného, my stále presúvame peniaze medzi fondmi. Podľa mňa to nie je dobré. A tu je návrh, aby sa takéto presuny vykonávali aj v roku 2007. Ja dávam návrh, aby sa nevykonávali, a pri najbližšej novele zákona o sociálnom poistení nech už konečne sadnú poistní matematici a nech vypočítajú, ako nastaviť sadzby poistného tak, aby boli reálne sadzby zodpovedajúce potrebám výdavkov jednotlivých poistení.

A ešte mám jeden problém. Áno, ešte mám bod 54. Pôvodný návrh bol, že vdovecké dôchodky, ktoré sa idú spätne priznávať, budú vo výške 2 960 korún. Pozmeňujúci návrh je zníženie na 2 794 korún s odôvodnením, že sa tieto dôchodky budú valorizovať ešte v roku 2006. Ale aj vdovské dôchodky sa budú valorizovať, ktoré budú tohto roku priznané. Takže tým chudákom vdovcom jednou rukou dáme a hneď im niečo zoberieme. Takže ja si myslím, že by sme aj tento bod 54 nemali schváliť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Keby bol dôvod na to, aby sme sa mohli aj trošku zasmiať, tak, pani kolegyňa, to je fajn, že aj vdovcov považujete za chudákov, ale zo žartu to teraz myslím, že vdovcov ste dali do tej kategórie a že trošku chlapov poľutujete v tomto smere, ale vážne by som chcel zareagovať.

Pani poslankyňa, ja mám odborný zážitok z toho, keď môžem počúvať vaše stanoviská. A teraz nemám dôvod, aby som to nejako zveličoval. A tu je kľúčový problém. Táto Národná rada stratila schopnosť sa počúvať a diskutovať. Ja zďaleka nemám šancu, aby som pokryl tú oblasť, ktorej sa vy venujete. A myslím si, že kompetentne by som bol schopný rozprávať o tej zdrojovej časti, kde by tie prostriedky sme hľadať mohli. Výsledok ale tohto volebného obdobia je, že my sme sa stali fabrikou na zákony bez kvalitatívnej výstupnej kontroly a tá kontrola sa nám vracia o rok alebo o dva roky s takýmito problémami, o ktorých teraz hovoríme. Ak by sme mali tú schopnosť sa počúvať, tak kvalita tých zákonov by bola celkom iná. Pre mňa je absolútne inšpirujúce napr. to, čo vy navrhujete, pokiaľ sa týka jednotlivých fondov poistení. To je napr. priestor na istú rekapituláciu alebo revíziu celého odvodového systému. Takže určite viaceré veci, ktoré vy navrhujete, tak bez akýchkoľvek... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Chcete reagovať pani poslankyňa? Nie, dobre.

Teraz o slovo požiadal spravodajca, pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Keďže sa veľa rozpráva a niekedy sú to ozaj aj polopravdy, chcem zareagovať na pani kolegyňu. A budem vychádzať z reálnych čísiel. A aby som si nevymýšľal, tak som si dal vyrobiť materiál zo Štatistického úradu, posledné údaje. Budem hovoriť o reálnosti aj toho návrhu, čo tu už padol dnes.

A verte mi, kolegovia, a, aj Ľudo, ty, poznáte môj názor aj na ten návrh novely, ktorý ste dávali v minulosti a nebol teda prijatý na rokovanie pléna. Reálne podhodnotenie dôchodkov v súčasnosti, a beriem tzv. starodôchodcov, je 21 %. To je výpočet od roku 1989 do súčasnosti vo väzbe na rast životných nákladov. Zobral som si ale aj skupinu občanov, ktorí sú v produktívnom veku a vedú odvody do dôchodkového fondu. Pozrel som sa na reálne príjmy. Reálna hodnota príjmov vo väzbe na rok 1989 je o približne 8 % mínus. Čiže tiež nenapĺňame k rastu životných nákladov tú hodnotu, ktorú sme v tom období roku 1989 mali. Pre mňa je pravdou to, že ak by sme chceli spoločenský konsenzus, navýšenie nejakej základne tých poddimenzovaných reálnych dôchodkov, tak by som vychádzal z reálnej hodnoty 13 % navýšenia všetkých. Prepočítal som si váš návrh. Mne vychádza ozaj 30 mld., lebo vy máte výpočet urobený na pol roka od účinnosti zákona od 1. 6. do konca roka. Ale to na veci nič nemení, lebo rozhodnutie o financiách, verte, to nie je otázka ani rezortu, lebo kedysi som tam pracoval a viem, čo rezort môže, ani rozhodnutia Sociálnej poisťovne, to je nevykonávateľ, ale určite je to otázka vlády. A vláda za minulé obdobie v záverečnom účte roku 2004 ušetrila 6,5 mld. a peniaze išli na Peugeot, išli na oddlženie odvodov za neplatenie odvodov železnice, išli na oddlženie aj zdravotníckych zariadení. To vieme, to je reálna vec.

Pani ministerka, váš rezort, vaša kapitola v minulosti bola decimovaná trošku. Jej sa usekávalo z peňazí, ktoré, ja viem si to predstaviť, by ste teraz potrebovali zužitkovať. Keď ste nastúpili do funkcie, ja som vás veľmi pozorne počúval a aj som sa potešil, že vidíte reálnejšie tie dopady a chcete ich riešiť. A vtedy moja poznámka bola taká priateľská, že ale budete to môcť robiť len do tej hranice, pokiaľ vám pán podpredseda vlády dá šancu z titulu financií. Toto je reálna pravda.

Ak by sme sa chceli ozaj dohodnúť na niečom, ja si osobne myslím, že nie je na to obdobie, lebo ja viem, ako to tu medzi nami sa darí a nedarí dohodnúť, a ak je nejaká dohoda a konsenzus, ktorý tu spomínal pán kolega Cabaj, ja som na tých dohodách tiež bol, a to nechceme prijať, tak budeme musieť natvrdo prijať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré budú pozitívne pre občana. Ja tvrdím, že podporíme všetko, čo je možné, ešte aby bolo prijaté v novele, aby sme pomohli aspoň časti. A garantujem vám, že bude musieť byť otvorený zákon ešte raz po voľbách, kde musí byť kompletný taký právny audit urobený, lebo ja stále vidím, že ostávajú skupiny, ktoré svojím spôsobom ostávajú diskriminované, tak ako teraz je to vo väčšom, teraz sa to zmenší. Ale stále existujú malé skupiny, ktoré sa cítia ukrivdené.

Takže ja som chcel len zareagovať na to, že reálne navýšenie, keby sme hovorili o starodôchodcoch, dôchodkoch, aby sme tú reálnu hodnotu zdvihli, tak môže byť 13 %, ale nikdy nie 30 %, lebo by to bolo zasa nespravodlivé, vážení, v roku 2014. To sme polemizovali s kolegom Jozefom Burianom kedysi smerom do Prahy a sme našli možnosti nerovnosti ďalších skupín do budúcna. Takže vždy sa bavme v tej rovine, ktorú nám aj Štatistický úrad podáva. Ja veľmi rád sa o tieto informácie s vami podelím. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Maxon, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Upozorňujem, že sa blíži 19.00 hodina.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No, Tonko, skúsme teda prerátať tých 13 %. Hovorím to teda aj vo väzbe na to, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová, že keby sme teda veľmi mali ambíciu vyškrabať zo štátneho rozpočtu, čo sa dá, tak dá sa vyškrabať možno 5 mld. A súčasne teda vieme, že táto navrhovaná novela bude mať dopad v tomto roku niekde 800 mil. a budúci rok, myslím, 2 mld. Ale je to opäť v kontraprodukcii s inými vecami. A to je tá záležitosť, o ktorej si ja stále myslím, že niečo viem. Kto sa nás pýtal o 12 mld. pre Žilinu? Kto sa nás pýtal, keď sa pôvodne navrhovaná čiastka, ktorá všelijako bola zakamuflovaná v rozpočte, zrazu zvýšila o 5 mld. Sk a kryla sa z dodatočných príjmov štátneho rozpočtu? Tam tie dodatočné príjmy štátneho rozpočtu sa môžu použiť na základe možno vážnych pochybení niektorých jednotlivcov. A tuná, kde to má teda veľmi veľký celospoločenský dopad, a mám na mysli teda pozitívny dopad, tak tam nemáme ambíciu takouto cestou sa vydať? O tom nie je parlamentná demokracia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný je pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ale vzhľadom na skutočnosť, že ostatní kolegovia neboli ochotní súhlasiť s tým, aby sme pokračovali po 19.00 hodine, rešpektujem, že tak väčšina rozhodla, a preto nebudem ďalej pokračovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme dnešný rokovací deň a čas.

Poprosím ešte, keby ste ma v dvoch veciach porozumeli.

Pán minister Zajac na žiadosť poslancov mal dnes okamžite predložiť správu o zdravotníckej situácii. Prosím, keby z organizačných dôvodov ste mi dali súhlas na to, že túto správu predloží pán minister Zajac zajtra, fixný termín je po hlasovaní o 11.30 hodine. Je všeobecný súhlas s tým? Potrebujem dosiahnuť stav, aby sme pripravili prácu na zajtra. Prosím, aby bol súhlas na to. Áno. Ďakujem.

A potom, dnes tu čakal na predloženie výročnej správy o hospodárení Národnej banky Slovenska za rok 2005 pán guvernér Národnej banky Šramko. Vzhľadom na to, že zajtra odlieta na zahraničnú služobnú cestu, chcem od vás získať súhlas na to, aby túto správu predniesol viceguvernér Barto, zajtra aby naša kancelária mohla to pripraviť. Je s tým súhlas? Dobre, keď nie je súhlas, nie je zmysel, aby som dal hlasovať, ak niekto povie nie. K tejto otázke sa vrátime zajtra ráno. Ale v každom prípade prosím Kanceláriu Národnej rady, aby pripravila eventuálnu možnosť vystúpenia viceguvernéra. Ak sa tak nestane, tento materiál nebude prerokovaný, vyradí sa z rokovania. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani ministerka, aj vám všetkým ďakujem.

Dovidenia, dobrú noc. (Hlasy v sále.)

Nie, hlasovať zajtra budeme o 11.00 hodine, tak ako uviedol pán... A začíname ráno rokovať o 9.00 hodine pokračovaním v tej rozprave, čo má. O 11.30 hodine príde pán Zajac predložiť svoju zdravotnícku správu. My začíname o 9.00 hodine ráno. Ďakujem, dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)