Tretí deň rokovania
61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. apríla 2006 o 9.00 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Anton Danko, Daniel Lipšic a Eva Rusnáková.
Mali by sme pokračovať v prerušenej rozprave o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1518).
Preto prosím pani poslankyňu Sárközy a pána poslanca Blajska, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov.
V rozprave vystúpia ešte páni poslanci Zubo, Burian a pani poslankyňa Demeterová.
Pán poslanec Zubo, nech sa páči, máte slovo.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie som prvý a zrejme ani posledný, ktorý z tohto miesta za posledné dva dni konštatuje skutočnosť, že súčasný stav reforiem ukazuje, kam vedú nedemokratické spôsoby vládnutia, neúcta k ľuďom i svojvôľa vládnucich strán, nedôveryhodná politika strán, ktoré sľubovali demokratické a efektívne vládnutie a skončili v bahne totalitnej privatizácie, korupcie a prehlbovania priepasti medzi chudobou a bohatstvom.
Súčasťou a nástrojom tejto politiky sú najmä tzv. reformy pripravené pod tlakom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu a iných nadnárodných inštitúcií.
Súčasná vládna koalícia pripravila okrem iných noviel a zákonov, reforiem i zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý napriek zásadnému vtedajšiemu nesúhlasu všetkých opozičných strán, Zväzu podnikateľov, prevažnej časti vedeckých pracovníkov, odbornej i laickej verejnosti bol presadený a uvedený do života k 1. januáru 2004. Dnes máme pred sebou novelu tohto zákona, ktorá dodatočne reaguje na niektoré tie hrubé chyby, na ktoré opozícia v tom období, keď on bol prijímaný, upozorňovala, že nie je systémové riešenie tohto zákona, ktoré bolo predložené a zavádzané do praxe, a že sú potrebné hrubé korekcie nato, aby skutočne tento zákon spĺňal základné kritériá a požiadavky, ktoré sa žiadajú od sociálneho zabezpečenia.
Čím je charakteristický celý tento zákon a novela, ktorá je dnes predkladaná. Môžeme povedať, že celý tento systém sociálneho poistenia z nášho pohľadu z malej časti je upravený novelou, ktorá je predkladaná a snaží sa tváriť skutočne, že chce zlepšovať a vylepšovať tie základné momenty a tie prúdy jednotlivých smerov sociálneho zabezpečenia, ktoré zákon obsahuje, plní svoj ideový zámer a plní aj ekonomické ciele, ktoré sú mu určené, a je to predovšetkým postupná a úplná likvidácia solidárneho prerozdeľovania, likvidácia priebežného systému dôchodkového zabezpečenia a prechod sociálneho zabezpečenia do oblasti trhového sektora, je to zámer, ktorý sa usiluje o presun hlavného bremena zodpovednosti a starostlivosti o človeka v období postproduktívnom zbavením sa starostlivosti štátu o týchto ľudí a prenesenie zodpovednosti na jednotlivca a rodinu , ktorá sa má o človeka v postproduktívnom veku postarať. Záruka štátu za celý tento systém je tiež nedostatočná.
A javí sa a zdá sa, že samotný štát si uvedomuje nedôsledné princípy zabezpečenia záruk, ktoré zákon zabezpečuje, pretože on sám v zmysle tých zásad, ktoré sú prijaté v tomto zákone, nedáva v konečnom dôsledku záruky v prípade krachu niektorých subjektov, ktoré majú sa podieľať na sociálnom zabezpečení predovšetkým občanov v dôchodkovom veku, na zabezpečenie týchto občanov a celé bremeno sa opäť prenáša na nich. Celý tento sektor je spravovaný teda z verejného spravovania sociálneho zabezpečenia, čo bolo v minulosti. A je v súčasnosti týmto zákonom, a novela to nemení, prenesený do súkromných spoločností, ktoré sú nie orientované na zabezpečenie sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia pre radového občana, ale predovšetkým na získanie čo najväčšieho zisku. V oblasti sociálneho zabezpečenia, sociálnych poisťovní, vážení, nestaráme sa a nemáme vytvorený systém, ktorý by zabezpečoval sociálne vyžitie sa občanov v postproduktívnom veku, ale systém, ktorý na prvom mieste má otázku zisku. Nie je v tomto systéme garantovaná v skutočnosti ani výška jednotlivých výnosov, ktoré by 2. pilier sociálneho zabezpečenia mal garantovať. V zmluve je uvedené, ak môžem povedať len jednu vetu, moje upozornenie, že žiadne minulé výnosy ani reklamné prísľuby nie sú zárukou budúceho výnosu. To znamená, že ten, kto vstupuje a musí vstupovať zo zákona do 2. piliera sociálneho zabezpečenia, nemá garantované žiadne záruky výnosu a nemá garantované ani to, že v budúcnosti nedôjde ku krachu týchto subjektov. V 2. pilieri je vlastne stanovená iba výška príspevku, ktorá je zo zákona povinná, a nie je možné z tohto piliera podľa zákona ani vystúpiť. Ja sa pýtam predovšetkým pravicovo orientovaných poslancov Národnej rady, či si vedia predstaviť podpísanie zmluvy, kde zmluvné strany medzi sebou urobia také zásadné body tejto zmluvy, že jedna strana má všetky výhody a druhá strana nemá garantované nič, len svoju povinnosť, že nemôže z tejto zmluvy vystúpiť, a nemá prístup ani k tomu, že na základe tejto zmluvy môže mať nejaký zisk.
Z tohto a z celého radu dôvodov, ktoré sú v súčasnosti známe, nemôžeme v žiadnom prípade s takýmto systémom sociálneho zabezpečenia tvorby 2. piliera súhlasiť. Aby bolo jasné, nikdy sme nepovedali, že sme proti 2. pilieru sociálneho zabezpečenia, my tvrdíme jednu vec, treba vytvoriť taký 2. pilier sociálneho zabezpečenia, ktorý nebude umožňovať tunelovanie Slovenska, ale ktorého prostriedky, ktoré budú vyzbierané štátom a ktoré budú dotované zo štátnych rezerv, ostanú v tejto republike a budú vytvárať hodnoty pre občanov tejto republiky. To znamená, tie poisťovacie spoločnosti, ktoré zabezpečujú 2. pilier sociálneho zabezpečenia, podľa nášho názoru, podľa našich princípov v žiadnom prípade by nemali byť zahraničnými, nadnárodnými, finančnými, kapitálovými spoločnosťami, ale vo vlastníctve slovenského štátu. A prostriedky, ktoré štát a jednotlivci vkladajú do týchto spoločností, by mali slúžiť predovšetkým na rozvoj školstva, zdravotníctva, vedy, inovácie výrobných technológií a zavádzanie nových výrobných technológií, čo je predovšetkým žiaduce v súčasnom stave, keď Slovensko je hlboko, hlboko finančne poddimenzované, je potrebná preň každá koruna, aby mohlo investovať do jednotlivých odvetví svojej ekonomiky. A v tejto situácii my, naopak, tie zdroje, ktoré máme z privatizácie strategických podnikov, odovzdávame bezodplatne súkromným zahraničným finančným inštitúciám, za smiešnej podmienky, že smiešne percento z týchto prostriedkov je zo zákona nutné preinvestovať na Slovensku. V žiadnom prípade s takýmito vecami súhlasiť nemôžeme.
Mohol by som tuná dokumentovať celý rad prostriedkov. A treba si uvedomiť, že tie prostriedky, ktorými budú disponovať finančné inštitúcie zabezpečujúce 2. sektor, sú nemalé a dosahujú skutočne stovky miliárd korún a v určitom momente dosiahnu až 75 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, čo predstavuje obrovskú čiastku, ktorá odchádza z našej republiky, žiaľ, do iných krajín, a nie je možné k týmto prostriedkom sa spätne vrátiť. Je teda i na tomto zákone, ale i na predkladanej novele jasne vidieť, ukazujú to skúsenosti z uplynulých dvoch volebných období, že skutočne následky, ktoré sú spôsobené pre slovenskú ekonomiku, pre celý rozvoj Slovenskej republiky dvomi poslednými pravicovými vládami, sú nekonečne ťažké a bude skutočne problém s týmito otázkami sa v krátkej budúcnosti vysporiadať, pretože majú ďalekosiahle následky pre zabezpečenie a obnovu zdravého rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu opakovane, pretože tak to bolo i v prvom čítaní pri prerokúvaní novely tohto zákona, sme vyzvali a vyzvali sme aj z iných miest všetky parlamentné politické strany, ktoré v novom parlamente sa budú nachádzať, vzhľadom na podľa nás mylnú filozofiu sociálneho poistenia, ktorá je v súčasnosti na základe zákona č. 461/2003 Z. z. i na základe tejto novely, ktorá ho spolu v podstate nemení, ale ktorá len robí určité kozmetické úpravy, ktoré to úprimne myslia s otázkami sociálneho zabezpečenia občanov Slovenska, aby hneď po parlamentných voľbách sme k tomu pristúpili, dali dohromady odborníkov pre zabezpečenie z gruntu nového zákona o sociálnom poistení, ktorý by nesledoval otázky ziskov pre súkromné zahraničné spoločnosti, ale predovšetkým to, čo zabezpečovať má, to znamená spokojný život dôchodcov, v dostatočnej miere sociálne príspevky pre zdravotne postihnutých a pre ľudí odkázaných z rôznych dôvodov. Vyzývame teda tieto politické strany k tomu, samozrejme, nemôžeme ich k tomu donútiť, ale budeme radi, keď ich bude čo najviacej. Predpokladám, že i radový občan volič si všimne tejto skutočnosti a všimne si aj to, ktorým politickým stranám skutočne ide o jeho osobu, o občana a ktorým politickým stranám ide o niečo iné.
Napriek tomu, že sme si vedomí, že tento zákon ani novela nemôže poriešiť všetky veci súvisiace s tými nedostatkami, ktoré súčasný systém sociálneho zabezpečenia spôsobuje, v nádeji aspoň sčasti poriešiť niektoré, skutočne okaté problémy, ktoré sú spôsobené týmto zákonom, predkladám v niekoľkých bodoch pozmeňujúci návrh v tomto znení.
Po prvé. V § 14 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie: "Ak fyzická osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok prekvalifikovaný na čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok a je v zamestnaneckom alebo v inom pracovnom pomere alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou a platí nemocenské poistenie a úrazové poistenie, je povinne nemocensky poistená a má nárok na nemocenské dávky."
Odôvodnenie. Ak fyzická osoba, ktorá je čiastočný invalidný dôchodca alebo starobný dôchodca a je v pracovnom pomere alebo v inom pracovnom pomere a je samostatne zárobkovo činnou osobou, si plní nemocenské poistenie, musí mať zákonite nárok aj na nemocenské dávky, pretože tu nejde o solidárne plnenie tejto záležitosti do systému nemocenského poistenia, ale o nárok vyplývajúci zo splnenia si svojej povinnosti vyplývajúcej tým, že prispieva svojimi dávkami do tohto systému.
Po druhé. V § 37 znenie odsekov 1 a 2 navrhujem upraviť nasledovne:
Odsek 1: "Výška nemocenského zamestnanca je 60 % denného vymeriavacieho základu alebo 75 % denného vymeriavacieho základu vypočítaného z minimálnej mzdy, určeného podľa § 55, ak tento zákon neustanovuje inak."
Odsek 2: "Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná schopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému vzniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 30 % denného vymeriavacieho základu alebo 50 % vymeriavacieho základu, ak vymeriavací základ bol vypočítaný z minimálnej mzdy, určeného podľa § 55 písm. a), b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 50 % vymeriavacieho základu alebo 75 % vymeriavacieho základu, ak vymeriavací základ bol vypočítaný z minimálnej mzdy, určeného podľa § 55 písm. a)."
Odôvodnenie. Navrhované riešenie zohľadňuje súčasnú sociálnu situáciu na trhu práce. Myslím si, že podrobnosti ďalej netreba hovoriť, pretože každému nám je známe, aká situácia v tejto oblasti na Slovensku je.
Po tretie. Za § 89 sa vkladá § 89a, ktorý znie: "Ak poberateľovi úrazovej renty, na ktorú mu bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení jeho pracovnej neschopnosti pred priznaním invalidného dôchodku do 31. 12. 2003, bol pri preskúmaní invalidity podľa § 263 invalidný dôchodok zmenený alebo odňatý, táto strata na dôchodku sa mu v plnej výške zohľadní vo zvýšení úrazovej renty. To neplatí, ak v trvaní invalidity na nárok na prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok sa zlepšil u poberateľa zdravotný stav a Sociálna poisťovňa pri konkrétnej lekárskej prehliadke po preskúmaní čiastočnej alebo plnej invalidity zistí túto zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť."
Odôvodnenie. Podľa § 201 zákona č. 311/2001 Z. z. bola v prípadoch odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania garantovaná náhrada straty zárobku vo výške priemerného hrubého mesačného zárobku poškodeného zamestnanca. Strata na zárobku predstavovala rozdiel medzi priemerným hrubým mesačným zárobkom dosiahnutým v rozhodujúcom odvetví a dosiahnutým zárobkom po preradení na menej platenú prácu, resp. dosiahnutým zárobkom v novom zamestnaní alebo podľa zákona č. 100/1988 Zb. úplným invalidným dôchodkom. Táto strata na zárobku bola od 1. januára 2004 kvalifikovaná na úrazovú rentu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril presvedčenie, že aj v prípade, keď predkladaná novela v plnom rozsahu nezabezpečuje všetky tie oprávnené požiadavky, ktoré kladú naši sociálne odkázaní občania, aspoň čiastočne vďaka prijatiu určitých noviel a pozmeňujúcich návrhov urobme ju trošku ľudskejšou a vytvorme podmienky pre to, aby hneď po parlamentných voľbách sme mohli pristúpiť k spracovaniu z gruntu nového sociálneho zákona, ktorý bude mať úplne inú filozofiu, filozofiu v prospech občana. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Demeterová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím reagovať, hoci som nechcela reagovať. Pán Zubo, mám v rukách váš pozmeňujúci návrh a mám len jednu naozaj faktickú poznámku. V odôvodnení k bodu 1, ktoré ste nám predložili, píšete, že ak si niekto platí nemocenské poistenie, musí mať aj nárok na nemocenské dávky. Čaro návrhu, ktorý je predložený, je v tom, že invalidní dôchodcovia a starobní dôchodcovia nebudú platiť nemocenské poistenie a môže to spôsobiť, a v tomto môžeme mať odlišný názor, že ich pracovná sila sa pre zamestnávateľov zlacnie. A oni nezostanú bez dávok, lebo v momente, keď začnú pracovať a ochorejú, sa na nich vzťahuje zákon č. 462/2003 Z. z., ktorý hovorí o náhrade príjmu. Čiže oni peniaze v každom prípade dostanú, v tomto prípade od zamestnávateľa. Takže môžeme viesť debatu o tom, či je to správne alebo nesprávne. Ale argumenty, ktoré pri tom používame, by mali byť podložené istou znalosťou problematiky, lebo takto sa k ničomu nedostaneme. Naozaj sa k ničomu nedostaneme, pretože ja si tiež myslím, že napr. počas poberania náhrady príjmu by nemali byť krátené dôchodky. Ale to je vecný problém. Sadnime si a začnime o tom rozprávať, ale nehovorme, že ideme alebo že vládna exekutíva ide nútiť teraz niekoho platiť príspevky a potom mu za to nič nedá. Veď to by neurobil ani diktátor. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Pani kolegyňa Navrátilová mi to práve vyfúkla, čo som chcela povedať, ale ešte som chcela mať druhú poznámku k tomu, že nezhodujem sa s pánom poslancom Zubom v tom, že by sme sa neboli všetci snažili tak, že by sme mali meniť filozofiu celú tejto reformy. Proti tomu sa skutočne ja ohradzujem, pretože to by sme úplne zneistili všetkých tých ľudí, ktorí sa do dnešného dňa do 2. piliera zapojili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, môžete odpovedať na faktické poznámky, môžete reagovať.
S. Zubo, poslanec: Pani kolegyňa Demeterová, viete, práve to je o tom, že váš názor je, že by sme nemali meniť filozofiu, pretože vy ste presadili prijatie zákona č. 461/2003 Z. z., s ktorým sme my od začiatku nesúhlasili. A život ukázal, že sme mali pravdu, že je proti občanovi a nie plní úlohu zabezpečenia sociálneho zabezpečenia radového občana, ale tuneluje Slovensko v záujme niekoľkých zahraničných finančných organizácií. Takže to sa ani nečudujem.
A, pani Navrátilová, skutočne je to otázka názoru. Vy máte taký, my máme iný názor.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlho som uvažoval, či mám vystúpiť v parlamente k tomuto zákonu, ale napadlo ma to pri ceste do Národnej rady, som si vypočul pieseň skupiny Queen aj od frontmana, nebohého speváka, ktorý spieva pieseň Show must go on. Myslím, že to je presným vystihnutím situácie pri tomto zákone. A tvrdím, šou musí pokračovať ďalej. Bohužiaľ, na rozdiel od tejto piesne, ktorá je dobrá, má dobrý úvod a aj dobrý záver, myslím si, že tento zákon, tak ako zle začal, myslím si, tak aj pokračuje. A bojím sa, aby nemal ten zlý koniec.
By som povedal, každý musí byť veľmi prekvapený, ak sa hovorí o tom, že ideme reformy kozmetickými úpravami naprávať. A každý súdny človek, ktorý si pozrie tento návrh zákona, pozrie na to, že to má viac ako 200 bodov, viac ako 200 paragrafových nových znení. Vo výbore je predložených ďalších 100 pozmeňujúcich návrhov. V tomto pléne bude ďalších 100 pozmeňujúcich návrhov. No myslím si, že asi je tu namieste sa zamyslieť, či tento zákon v takej podobe a tak, ako dnes je postavený, má dlhú trvácnosť. Asi odpoveď bude dosť jasná. A myslím si, že aj pani ministerka už tiež priznáva, že tento zákon fakt potrebuje vážny audit. A tak ako bol predložený, narýchlo schválený koncom roku 2003 bez dôkladnej analýzy, bez dopadových štúdií, bez nejakých dlhých diskusií a verejných diskusií, ktoré mali prebehnúť k takémuto vážnemu zákonu, čo je zákon zákonov v sociálnej oblasti, myslím, teraz žneme tie výsledky, ktoré sme zasiali práve v tomto období. Myslím si, že dnes pani ministerka má záujem niečo riešiť, bohužiaľ, je to pred voľbami. A mám taký pocit, že tento zákon je taký mačkopes, ktorý aj sa snaží nejakým spôsobom vyriešiť krivdy, aj zároveň vytvára nové krivdy, určitým spôsobom je logické, ak sa naprávajú veci. A na naprávanie vecí nemáme dosť peňazí, lebo ak by sme chceli napraviť starodôchodcov, napr. tak, bohužiaľ, na to napravenie potrebujeme mať 8 mld. A na to jednoducho v štátnom rozpočte, a ministerka to sama priznáva, nemáme dostatok peňazí. A bude to závislé od toho, ako ministerstvo financií, príp. vláda je ochotná hľadať rezervy v štátnom rozpočte. Čiže výsledkom toho je 17 noviel, ktoré sa novelizujú novelami ďalšími. A výsledok je taký, že gestorský výbor na trikrát opravuje spoločnú správu.
A sú tu ďalšie veci, ktoré ešte aj pri tomto riešení, prídeme na to, sú chybné. Uvediem niekoľko príkladov.
Ak sa zavádzala dôchodková reforma v krajinách Európskej únie, tak to trvalo možno niekedy od 2 do 7 rokov. U nás sme to prijali za pol roka bez, hovorím, dopadových štúdií, bez reálnych načasovaných vecí. Ja nechcem teraz byť nejakým prorokom, ale som veľmi rád, že podstatná časť tých zmien, ktoré sú v tomto zákone, bola z úst predstaviteľov opozície, z úst aj strany Smer - Sociálna demokracia niekoľkokrát prezentovaná. A stále boli určitým spôsobom deklarované ako populistické, ako návrat k nejakému roku 1989, príp. že nie je to zosúladené s inými právnymi predpismi. Myslím si, že prišiel asi čas a dnes sa vlastne berie to, čo sa niekedy považovalo za nedobré, zlé, populistické, dnes je to ako samozrejmá vec.
Dnes hovoríme o minimálnom dôchodku ako o kategórii, ktorá je bežná a je normálna v európskych krajinách, dnes hovoríme o tom, že chceme riešiť starodôchodcov, bohužiaľ, riešime len malú skupinu týchto dôchodcov, asi 80 000, asi možno práve tých ľudí, ktorí zarábali v svojom teda období viac ako 10 000 korún, riešime ich 10-percentným navýšením ich dôchodku. No, bohužiaľ, musím povedať, že dve tretiny nedosahujú ani priemerný dôchodok z dôchodcov v Slovenskej republike. Ale my tým nevyriešime týchto ľudí alebo nebudeme riešiť skupinu celkovú dôchodcov, budeme riešiť len takúto skupinu ľudí, ktorí v produktívnom veku zarábali nad 10 000 korún. Keď si uvedomíme, riešime dôchodcov niekde okolo roku 2000, lebo to je vlastne úroveň priemerných zárobkov, ktoré dosahujú takúto skladbu. Ja chápem, že teda pani ministerka ako predstaviteľka strany, ktorá preferuje skôr tú filozofiu vylepšenia možno dôchodkovej časti ľudí, ktorí zarábali viac, je fajn, akože to je ich voličský elektorát. Ale myslím si, že to tiež nie je komplexné riešenie. Faktom je, že, a musím to povedať tak, ako je to pravda, jednoducho tento zákon a táto novela asi nemala ambíciu a nemá ambíciu, aby vyriešila všetky filozofické veci. A myslím, že na tomto bola jednoznačne zhoda.
Osobne si myslím, že prvá vec, ktorú budeme musieť urobiť v 1. pilieri, je postavenie filozofie, akým spôsobom bude vychádzať filozofia v budúcnosti, či ten 1. pilier bude solidárny alebo bude pokračovať v tom systéme, že v roku 2014 bude absolútne zásluhový. A je absolútnou pravdou tou, ktorú už tu povedali aj predrečníci, že to nie je problém starodôchodcov a novodôchodcov, ale ľudí, ktorí budú odchádzať po roku 2014 do dôchodkového veku. Ak budú zarábať zárobok okolo minimálnej mzdy, budú automaticky padať do hmotnej núdze, príp. budú mať výšku minimálneho dôchodku, ale tým pádom je otázka, do akej miery tento stav bude vybilancovaný. Ja práve si myslím, že to je filozofický problém a tam by mala začať vlastne nejaká diskusia. Ak sme postavili 2. pilier na absolútne zásluhovom princípe, myslím, že je logické, aby tu bola dlhodobá zhoda strán, ktoré sú, by som povedal, alebo v budúcnosti budú v tomto parlamente, a relevantných strán, ktoré budú mať čo do toho hovoriť, aby bola zhoda na základnom princípe, o ktorom hovorím. Preto si myslím, že dnes je ambíciou to, aby sa vyriešili len tie základné atribúty. Aj to s horkosťou hovorím, že nie všetky veci, ktoré teraz ešte preberáme, sú, by som povedal, vyprecizované. A stále sa objavujú veci, ktoré nanovo a nanovo otvárajú ďalšie problémy a ďalšie nožnice. Faktom je, že ja pevne verím, že tento zákon bude prijatý aj cez tieto nedostatky, ktoré spomínam, a že v novom volebnom období bude vôľa na to, aby sa fakt urobil rázny audit k tomuto zákonu, aby sa prepracoval a vznikol ako celkom nový, čo je asi najreálnejšie riešenie, aby vytvoril dlhodobú koncepciu tak, aby dôchodcovia nemali potenciál na to, aby odchádzali do predčasných dôchodkov, aby predčasné dôchodky neboli potenciálom špekulácie na to, ako si zabezpečiť dôchodkový vek, ale aby to bola perspektíva, ktorá hovorí o nejakej filozofii, ktorú si môže daný človek dopredu seriózne plánovať na niekoľko rokov, nie ad hoc, ako sa to stáva dnes, aby dnes u ľudí, ktorí nevedeli o tom, že pri prechode na rok 2004 budú zvýhodnení, znevýhodnení, to nebola forma špekulácie a informácií, ktoré prepukli v podstate až koncom decembra roku 2003, keď tento zákon uzrel sveta svetov.
Tu bola poznámka zo strany pána Cabaja z HZDS, že nezúčastňovali sa niektorí na tvorbe tohto zákona. Musím povedať, že ja som sa zúčastnil aj prvého stretnutia s pani ministerkou, kde boli jasne povedané koncepcie. A myslím, že teraz nie je dôležité to, kto bude a koľko pozmeňujúcich návrhov sa bude presadzovať a akým spôsobom kto sa bude prezentovať. Hovorilo sa o tom, že toto nebude predvolebná rétorika, aj keď v niektorých prípadoch mám zlý pocit z toho, že toto je nejakým motívom a leitmotívom prezentácie sa, povedzme, toho najlepšieho riešenia, ktoré daný poslanec, príp. daná politická strana chce dosiahnuť. Ja pevne verím, že tento zákon bude podporený a ho nestihne rovnaký osud, ako to bolo v roku 2002, keď 22 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bolo zrušených.
Takže dovoľte, aby som prezentoval pozmeňujúce návrhy.
Najprv v čl. V bode 8 zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 584/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "V § 12 ods. 2 sa za slová "do kategórie 3 alebo 4" vkladajú slová "a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme3) alebo práce tanečného umelca"." Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: "3) Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov." Ďalšie odkazy pod čiarou sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie. Zástupcovia vlády a zamestnávateľov vyjednávajú a uzatvárajú pre uvedenú kategóriu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, v ktorej sa dohodne na príslušný rok vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na doplnkové dôchodkové sporenie. Tieto finančné prostriedky boli zohľadnené v štátnom rozpočte na rok 2006 a vyčlenené jednotlivým zriaďovateľom. Zriaďovatelia, resp. zamestnávatelia ich nie vždy využívajú na vyčlenený účel a neuzatvárajú zamestnávateľské zmluvy v zmysle § 12 ods. 1 zákona pre uvedenú kategóriu zamestnancov. Preto je potrebné uvedený návrh zohľadniť.
Ďalší pozmeňujúci návrh. V čl. VII (účinnosť) sa na konci pripájajú slová "a čl. IV bodov 20 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2006".
Zdôvodnenie. Navrhuje sa ukončiť prestupy sporiteľov medzi DSS k júlu 2006.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Bod 162 § 293n znie nasledovne:
Odsek 1: "Vdovec, ktorému nevznikol alebo zanikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov určených pred 1. januárom 2004 a ku dňu smrti manželky, ktorý najneskôr do uplynutia 3 rokov od smrti manželky dovŕšil dôchodkový alebo invalidný vek a ktorému táto invalidita trvá aj po 31. 12. 2005 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získala potrebnú dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, c) alebo zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania."
Odsek 2: "Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v čase trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2006."
Odsek 3: "Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 nevzniká dôchodcovi, ktorému vznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu."
Odsek 4: "Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. januára 2006."
Odsek 5: "Suma vdoveckého dôchodku je 2 827 mesačne."
Odsek 6: "Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako."
Chcem pripomenúť, že odsek 7 som vynechal a následne odsek 7 je nárok na vdovecký dôchodok, podľa odseku 1 vzniká, ak vdovec uzatvoril manželstvo alebo ak na základe právoplatného rozhodnutia súdu vdovec úmyselne trestným činom spôsobil smrť manželky.
Odsek 8: "Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 zaniká uzatvorením manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť manželky."
Odôvodnenie. Zmenou zákona sa priznáva vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým nevznikol nárok, príp. zanikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov určených pred týmto dňom, a teda odstraňuje diskriminácia uvedených dôchodcov. Nechcem čítať ďalšie zdôvodnenie, je priložené v tomto návrhu.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V čl. I § 26 ods. 1 sa vypúšťajú slová "ak osobitný predpis43a) neustanovuje inak" a poznámka pod čiarou k odkazu 43a.
Bod 2. V čl. II § 26 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Zamestnancovi sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti neprerušuje, ak čerpá pracovné voľno z dôvodu účasti na štrajku45b), ak súd tento štrajk nevyhlásil za nezákonný." Poznámka pod čiarou k odkazu 45b znie: "45b) Čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 24 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní." Ďalšie odkazy pod čiarou sa následne prečíslujú. Doterajšie odseky 2 až 5 označujú sa ako odseky 3 až 6.
Odôvodnenie. Platné znenie § 26 ods. 1 upravuje výnimku z porušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, ak zamestnanec čerpá pracovné voľno z dôvodu účasti na legálnom štrajku, v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Uvedená výnimka sa však nevzťahuje na zamestnanca, ktorý čerpá pracovné voľno z dôvodu účasti na legálnom štrajku vyhlásenom mimo zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 ods. 4, ako aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republiky viazaná a ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred ostatnými zákonmi, ako je Európska sociálna charta, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa z roku 1948, garantujú právo na štrajk vo všeobecnosti, teda nielen taký, ktorý je v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Bod 3. V čl. I navrhujem vypustiť body 31, 36 a 38. Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov.
Odôvodnenie. Nadväzuje sa na vypustenie § 30 písm. a), ktoré sa navrhuje v novelizačnom bode 24.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa bod 43. Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov.
Ďalšia časť. § 58 a § 59 sa vypúšťajú. Čiže bude bod 5. V čl. I navrhujem vypustiť bod 50. Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov.
Navrhuje sa vypustiť novelizačný bod 50, podľa ktorého by sa mal podľa § 7 ods. 1 invalidný dôchodok automaticky zo zákona prekvalifikovať na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku.
Bod 6. V čl. I bode 54 vypúšťajú sa slová "dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo".
Odôvodnenie. V nadväznosti na požiadavku vypustiť novelizačný bod 50, podľa ktorého by sa mal v § 70 ods. 1 invalidný dôchodok automaticky zo zákona prekvalifikovať na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku, sa navrhuje upraviť aj novelizačný bod 54, podľa ktorého by mal invalidný dôchodok zaniknúť v deň dovŕšenia dôchodkového veku.
Bod 7. V čl. I navrhujem vypustiť body 68 a 70 až 75. Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov.
Navrhujem vypustiť návrh na zmenu podmienok na vyplácanie úrazovej renty, t. j. odňatie nároku na úrazovú rentu poistencom, ktorí dovŕšili dôchodkový vek alebo ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Funkciou úrazovej renty je kompenzácia znemožnenia vyššieho zárobku, ktorý by zamestnanec dosiahol, keby nebol utrpel pracovný úraz alebo choroby z povolania. V dôsledku takto zníženého príjmu má poistenec aj nižší starobný dôchodok. Nie je preto sociálne spravodlivé a odôvodnené odňať nárok na úrazovú rentu po vzniku nároku na starobný dôchodok. Ani jednorazové vyrovnanie nie je v tomto prípade adekvátnou formou odškodnenia. Dôvody uvedené v dôvodovej správe sú absolútne nepresvedčivé. A uvádzam, že odobratie doživotnej renty je z dôvodu vekom obmedzenej schopnosti pracovať. Zavedením ohraničenia vyplácania úrazovej renty sa do základného (solidárneho) systému sociálneho poistenia nesystémovo dostávajú prvky, ktoré už sú príznačné pre komerčné poistenie.
Bod 8. V čl. I § 221 ods. 1 a 5 a § 223 ods. 1 a 2 sa vypúšťa slovo "nedávkového".
Z dôvodu viacerých pochybení pri výpočte dôchodkov, ktoré sa zaznamenali v praxi, sa navrhuje zaviesť možnosť obnovy konania aj pre dávkové konanie.
Bod 9. V čl. I sa vypúšťa bod 158. Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov.
Odôvodnenie. Návrhom sa sleduje zohľadnenie vykonávania zárobkovej činnosti poberateľom invalidného dôchodku vo výške nároku na výplatu invalidného dôchodku. Vzhľadom na to, že z tejto zárobkovej činnosti je zárobkovo činný invalidný dôchodca povinný platiť príspevky na dôchodkové poistenie, bude sociálne spravodlivé, aby sa tieto platby príspevkov zohľadnili vo výške vyplácanej dôchodkovej dávky. Návrhom sa odstraňuje diskriminačné zaobchádzanie.
Bod 10. V čl. I § 263 ods. 3 sa slová "najmenej 57 rokov" nahrádzajú slovami "najmenej 54 rokov".
Odôvodnenie. Navrhuje sa znížiť vek ženy na účely nepreskúmavania trvania invalidity žene, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Tieto ženy dovŕšili vek potrebný na priznanie aj starobného dôchodku, pričom je potrebné zachovať im výšku tohto dôchodku, ktorý je pre ne výhodnejší. Ide o zrovnoprávnenie mužov a žien pri preskúmavaní trvania invalidity.
Bod 11. V § 263 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Pri preskúmavaní trvania invalidity na nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa odseku 1 považujú za invalidný dôchodok, sa posudzuje podľa predpisu účinného od 1. júla 2006. Poistenec, ktorému bol po preskúmaní trvalej invalidity na nárok na invalidný dôchodok po 1. januári 2004 znížený alebo odňatý invalidný dôchodok, môže požiadať o opätovné preskúmanie trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov platných po 1. júli 2006."
Odôvodnenie. Pri preskúmavaní trvania invalidity po 1. júli 2006 sa navrhuje uplatniť kritériá pri posudzovaní invalidity podľa tohto zákona. Zároveň sa umožňuje poistencom, ktorým bol po preskúmaní invalidity ku dňu účinnosti tohto zákona znížený alebo odňatý nárok na invalidný dôchodok, aby mohlo byť opätovné preskúmanie trvania invalidity podľa právneho stavu.
Zároveň chcem povedať, že ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý rieši minimálny dôchodok, sťahujem, vzhľadom na to, že myslím si, že je lepšie riešený v návrhu.
A myslím, že už bod 54 bol vyňatý na osobitné hlasovanie, takže ešte by som žiadal o vyňatie bodov 1 a 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Zároveň by som vás chcel požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Bol by som rád, aby o každom pozmeňujúcom návrhu sa hlasovalo zvlášť, aby bola vôľa prijať aspoň časť týchto pozmeňujúcich návrhov.
A zároveň by som chcel povedať, že podporíme aj návrhy, ktoré sa týkajú invalidity, ktoré predložil pán Ondriaš. A môžem povedať, že tu sú vlastne ďalšie krivdy, nespravodlivosti, ktoré sa udiali a ktoré by bolo treba napraviť.
Ešte veľmi malá poznámka k 2. pilieru, ktorý možno zaniká v kontexte toho, že podstatná časť zmien sa týka 1. piliera. My dnes zákonne obmedzujeme sprostredkovateľov systému 2. piliera, ktorý sme nastavili tým, že my sme len na začiatku tohto kapitalizačného piliera. Ľudí, ktorí sporia v tomto systéme, ja poviem natvrdo, obrali minimálne o 4 mld. Sk. To sú náklady, ktoré vznikli tým, že sme zaviedli systém, ktorý zabezpečuje sprostredkovanie takýchto poistných zmlúv nákladmi, ktoré súvisia vôbec s reklamnou kampaňou a celým týmto systémom, ktorý dnes je vo výške minimálne 4 mld. korún a bude ďalej narastať, lebo aj týmto obmedzením podstatne neobmedzíme to, aby sprostredkovatelia neexistovali. Oni budú existovať podľa zákona, ale môžu existovať naďalej. Ja si myslím, že to je ďalší dôkaz toho, že my sme prijali niečo za pol roka, o čom sa ani nijakým spôsobom viac nekomunikovalo. Ak by sme prijali návrh, ktorý som dával a ktorý som ešte prezentoval v čase, keď sme boli na služobnej ceste v Chile, aby sme prijali systém, ktorý bude nákladovo výhodnejší, kanadský model, ktorý bol jasným spôsobom lepší pre poistencov, tak takýmto spôsobom by sme neobmedzovali doslova trhové prostredie, dnes my zákonom obmedzujeme niečo, čo by malo byť prirodzeným charakterom nejakého trhu. Aj keď sa niekto bude na mňa hnevať, poviem, že ak prijmeme takýto zákon a takúto filozofiu, koncepciu dôchodkovej reformy, musíme s tým rátať, že jednoducho takéto náklady budú vznikať. To sú obrovské náklady, ktoré v konečnom dôsledku zaťažia týchto ľudí v tomto systéme. Ak ste si prečítali to, že 90 % peňazí je ukladaných do štátnych dlhopisov, tak viete, že tie dôchodkové správcovské spoločnosti si len odratúvajú svoje poplatky z niečoho, čo automaticky vložia do týchto spoločností. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený minister, napriek uštipačnej poznámke som rada, že ste tuná. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja by som sa predsa len pár slovami vrátila aj k včerajšej, aj k dnešnej rozprave a priklonila by som sa k tým predrečníkom mojim, ktorí tvrdili, že tu odznelo veľa právd, poloprávd a neprávd. A najbližšie môjmu cíteniu napriek tomu, že som 5 minút aj s cestou opozičná, nechcem pristúpiť na tú rétoriku ako niektorí moji kolegovia, ktorí pôvodne boli koaliční a potom boli opoziční, že je zlá koalícia a dobrá opozícia, to nie. Najbližšie mi bola pani poslankyňa Navrátilová, ktorá tvrdí o vylepšení niečoho, čo sme všetci v dobrej viere budovali. A ja skutočne tuná podpíšem, že sociálny výbor naprieč politickému spektru sa usiloval túto predloženú reformu či už upraviť alebo skorigovať, alebo prijať tak, aby bola dobrá, aby bola pre občana. Niekedy chyby, čo sa udiali, sa stali aj na základe toho, že buď niektoré údaje, ktoré sme v tom čase dostali, boli nepresné, alebo to boli iba odhady a ani sa presnejšie uviesť nedali. Ale to už je minulosť. Patrila som vždy k tým, ktorí sa či už s pánom ministrom Kaníkom alebo tuná s pani ministerkou usilovali nedávať do toho politiku ani populizmus, ale prijať také opatrenia, aby sme to, čo je prijaté, urobili čo možno najlepšie. A to bol aj výsledok dva a polročnej práce nášho výboru, tým, že sa táto novela dostala na stôl. A ja som to skutočne uvítala. Takže to je toľko na úvod toho, že niektorí kolegovia, ktorí možno najmenej spolupracovali, dneska najmenej odborne vystupujú a používajú iba politické argumenty, ktoré našim občanom zďaleka nepomôžu.
Preto ja by som sa vyjadrila k mojim štyrom pozmeňujúcim návrhom, ktoré som pôvodne pripravila. Jeden je zohľadnený v spoločnej správe. Nebol prijatý jeden pomerne rozsiahly vo výbore a jeden predniesol pán kolega Burian v komplexnejšej forme, ktorý máte rozdaný aj v laviciach, ako máte rozdaný aj môj návrh pod číslom 1. Čiže ten nebudem tuná prednášať.
Obmedzím sa iba na pozmeňujúci návrh číslo 2, ktorý bližšie špecifikuje výpočet osobného mzdového bodu vzhľadom na materskú dovolenku. Pôvodne som vo výbore prednášala návrh, ktorý uvádzal koeficient 1. A po dôkladnom zvážení aj vzhľadom na situáciu, ako dnes štát platí za matky na materskej dovolenke, som pristúpila k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 255, kde sa odsek 3 dopĺňa o text "0,6 v prípade materskej dovolenky". Takže znie: "Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, resp. 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, resp. 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor."
Tento návrh môj odôvodňujem tým, že v platnom znení zákona č. 461/2003 Z. z. pretrváva nedostatok, kde sú matky, ktoré sú dlhší čas na materskej dovolenke, výpočtom osobného mzdového bodu diskriminované. Týmto ženám sa pri výpočte priemerného osobného bodu na určenie sumy starobného dôchodku v prípade náhradných dôb, ktoré netrvali celý rok, ak je materská dovolenka kratšia ako celý kalendárny rok, zaratúvajú iba pomerné časti z hodnoty 0,3, čo nekorešponduje s prípadom, keď náhradná doba, keď materská dovolenka trvala celý rok. V tomto prípade sa na základe platného § 255 ods. 3 tento rok nezahŕňa do výpočtu priemerného osobného mzdového bodu a neskresľuje to priemerný osobný mzdový bod. V prípade, že náhradná doba trvala menej ako rok, je priemerný osobný mzdový bod skreslený pomernou hodnotou 0,3.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh.
A ešte by som okrem toho chcela vybrať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 53.