V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Zubo. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.
S. Zubo, poslanec: Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja si myslím, že pán Ďaďo dostatočne vyčíslil všetky chyby, nedostatky, omyly pána ministra. V tomto smere každé slovo by bolo zbytočné alebo opakované.
Ale ja si kladiem otázku hneď na začiatku, keď pán minister začal robiť reformy, položil si on otázku, pre koho tie reformy ide robiť? Alebo ich robil už vedome pre určité finančné skupiny, pod kontrolu ktorých chcel celé zdravotníctvo dostať? Bral on ohľad na sociálne odkázanejšie vrstvy obyvateľstva? Na nezamestnaných? Na tých, ktorí nemajú možnosť zabezpečiť si zdravotnú starostlivosť? Keď zavádzal tú liekovú politiku, ktorú zavádzal, kto a na základe čoho rozhodoval, na ktoré choroby lieky budú spoplatnené 50 %, na ktoré 10 % a na ktoré inými percentami? Kto rozhodoval o tom, ktorá choroba je pre príslušného občana viac závažná a iná choroba menej závažná?
Ja si myslím, že absolútne to sociálne cítenie u pána ministra chýbalo. Nebral ohľad na občanov Slovenska, ale šlo mu skutočne len o záujmy jednotlivých finančných skupín.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Chovanec.
Dovoľte mi, aby som ešte pred tým, ako vystúpi pán poslanec Chovanec so svojím príspevkom do rozpravy, informoval Národnú radu, že o 16.45 hodine o slovo požiadal predseda Národnej rady pán Hrušovský. Chcem vám povedať, že by som bol rád, aby čo najviac členov poslaneckého zboru sa zúčastnilo tohto stretnutia.
Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia poslanca.)
Do 17.00 hodiny budete hovoriť. Ja si myslím, že by bolo lepšie, keby ste potom v kuse hovorili sám. Je súhlas, že by som dal do 16.45 hodiny prestávku, potom vystúpi pán Hrušovský a potom... (Súhlasná reakcia pléna.) Prestávka do 16.45 hodiny. Ďakujem za porozumenie. (Reakcia poslanca.)
Pán Chovanec, ale ste hovorili pred chvíľočkou inak. Dobre.
Kolegyne, kolegovia, aj pragmaticky, aj racionálne je to, že keď súhlasí pán poslanec, že ho prerušíme, tak ho prerušíme. Slovo má pán poslanec Chovanec, o 16.45 hodine prerušíme rokovanie.
M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomujem si, že môj príhovor, aj keď trošku dlhší, určite nie je, žiaľ, taký historický, aby musel odznieť v jednom kuse a veľmi rád prijmem tú podmienku, aby mohol vystúpiť pán predseda Národnej rady, pán Hrušovský.
V rámci tejto schôdze vystúpili diskutujúci z viacerých pohľadov na základe svojho poznania, citovali zákony, citovali to, čo sa všetko udialo a podobne. Pri príprave tohto príhovoru som vychádzal z toho, že chcem vás predovšetkým informovať s mojím pohľadom na reformu ako lekára, ako primára oddelenia a krajského odborníka. Nemám ambíciu vás presvedčiť, že je správne odvolať pána ministra, to určite nie. Tú ambíciu nemám. Nakoniec pán premiér má tú možnosť vždy a kedykoľvek. Ale práve môj príhovor zameriavam predovšetkým k osobe pána predsedu vlády, lebo som presvedčený, že pán predseda vlády v istom zmysle zodpovedá za každý rezort, ktorý riadi. Nakoniec veľmi často a pre mňa absolútne akceptovateľne používa termín môj minister, moja vláda a podobne. Preto sa prihováram aj osobne k pánu premiérovi.
K charakteru tohto môjho vystúpenia prispeli aj dve reakcie pána premiéra, ktoré, neviem ako u iných, ale u mňa zanechali pozitívny dojem. Zaujímal sa o situáciu občanov na Kysuciach pri snehovej kalamite a vstúpil do riešenia zvrátenej situácie medzi ministrom kultúry a umelcami. Vyjadrujem nádej, že by azda mohol pán premiér pomôcť aj pri riešení situácie v zdravotníctve.
Jedna z vecí, ktorá mi na pánovi ministrovi totiž prekáža, je aj to, že problémy, ktoré v rezorte sú, akoby sa ho ani netýkali a zodpovednosť prenáša na riaditeľov, na zriaďovateľov a podobne. Najklasickejší príklad je, keď riešil mzdové problémy, ktoré nastolili zdravotné sestry. Zavolal si riaditeľov a tí mali zdôvodňovať ich nízke mzdy a zle podpísané kolektívne zmluvy s odbormi. Akoby riaditelia nevedeli, čo s financiami a zanedbali mzdové požiadavky zdravotníckych pracovníkov, akoby podfinancovanie systému bolo spôsobené neadekvátnymi krokmi riaditeľov, a nie stavom systému ako takého, akoby odborárom nezáležalo na mzdách pracovníkov v zdravotníctve. Podobných príkladov by som mohol uviesť oveľa viac.
Ja som presvedčený, že tak ako premiérovi záleží na občanoch, ktorí sa nemôžu dostať pre snehovú kalamitu do dediny, v ktoromkoľvek kúte Slovenska, minister zdravotníctva zodpovedá za poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti na ktoromkoľvek pracovisku, samozrejme, nie v zmysle pracovnoprávnom či odbornom, alebo všeobecnom zmysle slova, organizačne a politicky určite áno. Možno by mohol tento názor konzultovať s pánom ministrom Liškom, ktorého krok si osobne veľmi vážim.
Nuž dovoľujem si osloviť predovšetkým vás, vážený pán predseda vlády, a požiadať vás o vyjadrenie, či naozaj sa stotožňujete s tými legislatívnymi krokmi, ktoré doviedli reformu zdravotníctva tam, kde je dnes. Odmieta ju drvivá väčšina občanov, ako aj zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií či profesijných združení. Kde sú tí, pánom ministrom na začiatku jeho pontifikátu avizovaní spokojní pacienti, spokojní lekári a bohaté poisťovne? Azda to platí o pracovníkoch poisťovní v porovnaní s pracovníkmi v nemocniciach, resp. vo vybavení poisťovní v porovnaní so stavom nemocníc. Navyše na rozdiel od minulosti, keď mohli použiť najviac 4 % z prostriedkov vyberaných od poistencov, dnes už žiaden zákonný limit nemajú.
Dotkla sa ma prezentácia názoru pána ministra, že reforma už pôsobí pozitívne, ale pacienti to ešte nestihli zaregistrovať, že chýba slušnejšie správanie sa zdravotníckych pracovníkov, aj keď úroveň poskytovania služieb, operácií sa vďaka reforme zlepšila. Som presvedčený, že pravdou je, že napriek všetkým tým negatívnym zmenám, ktoré reforma prináša pre pacientov, pre väčšinu poskytovateľov, naše zdravotníctvo funguje, lebo v ňom pracujú ľudia, ktorí nie sú biznismeni, finančníci, počtári, ale ľudia so zmyslom pre poctivosť, so zmyslom pomáhať iným. Ľudia, ktorí sústavne študujú a pracujú bez toho, aby počítali, koľko im to vynesie.
Pre koho sa teda vlastne reforma uskutočňuje? Ja to tuším, koalícia, vláda a myslím si, že aj vy osobne to viete. Naozaj akceptujete tento stav, aby taký systém, ako je zdravotníctvo, ovládla odhora až dolu istá alebo podobná skupina ľudí - obchodníkov? Môžeme sa prieť o filozofickú podstatu reformy, ale mám dosť a dosť dôvodov byť presvedčený, že reforma sa deje predovšetkým a nadovšetko za účelom zmeny vlastníckych vzťahov. Potvrdzujú to najrozličnejšie osobné a skupinové prepojenia vo vlastníckych vzťahoch, potvrdzuje to potláčanie základných princípov verejného zdravotníctva.
Reforma ani len náznakom nerieši základné disproporcie v systéme. Nerieši neakceptovateľné rozdiely medzi jednotlivými skupinami zdravotníckych pracovníkov, ani v náznakoch nerieši mzdové ohodnotenie podľa množstva a kvality poskytovania odborných služieb. Stále akceptuje u časti zdravotníckych pracovníkov tzv. kapitačné platby, ktoré vôbec nemotivujú k lepšej, kvalitnejšej práci, skôr naopak. Zdravotnícka reforma nerieši základnú disproporciu medzi možnosťami a potrebami, nepotláča niekedy neodôvodnené poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Stále viac a viac vťahuje do finančnej participácie občana bez ohľadu na sociálno-ekonomickú situáciu významnej časti obyvateľov. V každej ambulancii je cenník služieb a pacient platí a platí. Vôbec nie je pravda, že len za kozmetické operácie, sterilizácie či interrupcie. O doplatkoch za lieky ani nehovorím. Pritom som vôbec nespomínal tie povestné 20- a 50-korunové poplatky. V zdravotníckych poisťovniach, v nemocniciach, ale aj u iných poskytovateľoch sa zakladajú akciové spoločnosti, teda podnikateľské subjekty s prirodzeným záujmom tvorby zisku.
Ako ďalšiu otázku, vážený pán predseda, by som si vám dovolil položiť, mám na mysli pána predsedu vlády, či aj vy vnímate tvorbu zisku napríklad v zdravotných poisťovniach s takou samozrejmosťou, ako je to napríklad vo firmách, ktoré uvádzal pán minister, Volkswagen, Siemens a iné. Ja sa domnievam, že je to zásadný rozdiel, lebo ministrom uvedené firmy vytvárajú zisk, povedal by som, súkromných zdrojov zo súkromného finančného kapitálu, ale poisťovne, zdravotnícke zariadenia pracujú a poskytujú služby za verejné zdroje, ktoré sa zo zákona na túto činnosť poskytujú. Naozaj sa domnievate, že je to jedno a to isté? Z čoho budú tvoriť ten zisk, ak im poisťovňa bude poskytovať a platiť za výkony tak, ako napríklad neziskovým organizáciám? Zrejme len z toho, že sa ušetrí za poskytovanie služieb. Volkswagen musí auto vymyslieť, nakresliť, vyrobiť, predať a čakať, či ho niekto kúpi, alebo nie. Ak áno a zaplatí všetky náklady, môže rozmýšľať o zisku. Poisťovňa dostane verejné zdroje a rozhodne, či dajaký výkon zaplatí, alebo nie. V normálne fungujúcich krajinách je morálnou a právnou samozrejmosťou, že zdravotné poisťovne musia svoje zisky vracať späť do zdravotníctva. V týchto normálnych krajinách však aj pacienti majú iné garantovanie služieb, aj pracovníci majú inak garantované mzdové ohodnotenie. Samozrejme, hovorím o normálnych a kultúrnych krajinách a normálnom a kultúrnom vedení rezortu v týchto krajinách.
Ja som vo vystúpeniach pána ministra ani nepočul taký normálny ľudský príhovor, v ktorom by bola podstatná myšlienka, invencia, ale vždy vystupuje ako finančný maklér a celé jeho vystúpenie sa točí okolo ziskov, trhu, rozpočtov, čísel, privatizácie, konkurencie a podobne. Aj v rezorte zdravotníctva, podobne ako napríklad v kultúre, je dôležité slovo alebo, ešte lepšie, slovo má byť prioritné. Vážený pán predkladateľ, keby si ma nevyrušoval.
Pri ďalšej otázke si dovolím nadviazať na jedno vaše vystúpenie v televízii, keď ste veľmi presne a podľa mňa i správne popisovali situáciu, myslím si, na Spiši. Znovu zdôrazňujem, mám na mysli pána predsedu vlády. V každom meste ste našli nemocnicu, ktorá mala operačné aj iné oddelenia, a vyslovili ste názor, že takáto prehustenosť nemocníc nie je adekvátna a že žiaden štát by ju nedokázal financovať, že bude potrebné racionalizovať rozmiestnenie nemocníc a uvažovať aj o ich redukcii. Vaše veľmi vecné konštatovanie ste však zakončili neobyčajne lacným záverom: "Ale populisti", to je vo vašom ponímaní predovšetkým Smer - Sociálna demokracia, "to nevidia." Vážený pán premiér, asi trikrát som na pôde Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážený pán poslanec, v súlade s našou dohodou aj dohodou poslaneckej snemovne prerušujem vaše vystúpenie. Prosím pána spravodajcu a navrhovateľa, aby zaujali miesta vo svojich poslaneckých laviciach. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, panie poslankyne, zaujmite miesta na svojich poslaneckých miestach.
O slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, keby ste zaujali svoje miesta.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni podpredsedovia Národnej rady, dovoľte, aby som vás informoval o svojom slobodnom rozhodnutí, ktoré som prijal po zvážení všetkých okolností a ktoré považujem za také dôležité, že som si dovolil vystúpiť takto pred vás a osobne vás informovať o tom preto, lebo považujem to za vážny ústavný akt so všetkými dôsledkami, ktoré s ním súvisia a ktoré si uvedomujem.
Rozhodol som sa dnešným dňom podať demisiu a odstúpiť z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. O dôvodoch, ktoré ma k tomu viedli, je v tejto chvíli asi zbytočne hovoriť, všetci ich dobre poznáte.
Predtým ako som sa rozhodol tento úkon urobiť, podpísal som rozhodnutie, podľa ktorého som v zmysle príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky poveril výkonom všetkých právomocí vyplývajúcich z ústavy a zo zákonov podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára.
Keďže v priebehu rozhodovania vznikli isté ústavné pochybnosti, či mojím odstúpením z funkcie nemôže byť zmarené, resp. spochybnené konanie parlamentných volieb v tomto roku práve z dôvodu, že táto kompetencia patrí výlučne predsedovi Národnej rady, podpísal som ďalšie dve rozhodnutia, ktorými som vyhlásil konanie parlamentných volieb na 16. septembra 2006 a ďalej som vyhlásil aj konanie volieb do orgánov samosprávy.
Panie poslankyne, páni poslanci, týmto som chcel odstrániť akékoľvek ústavné pochybnosti, prípadné nejasnosti, ktoré by súviseli s abdikáciou z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Tým však nechcem povedať, že toto rozhodnutie je definitívne, pretože toto rozhodnutie môže zmeniť táto Národná rada prijatím zmeny ústavy alebo ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Ja som chcel týmto svojím rozhodnutím naozaj len odstrániť všetky pochybnosti, ktoré z tohto môjho rozhodnutia mohli vzniknúť, a nechcel som tak dopustiť ústavný chaos, ktorý by mohol v krajine nastať.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vám všetkým poďakoval za spoluprácu, ktorú som s vami mal. V prvom rade podpredsedom Národnej rady, potom predsedom výborov, ale aj vám všetkým ostatným.
Teším sa na dobrú spoluprácu v parlamentných laviciach.
Všetko dobré. (Potlesk).
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda, dovoľte, aby som aj ja v mene všetkých poslancov, aby som sa vám poďakoval za vykonanú prácu. A predpokladám, že ten akt, ktorý je s týmto vaším rozhodnutím spojený, vykonáme zajtra ráno o 9.00 hodine, to znamená uznesenie, v ktorom berieme vaše rozhodnutie na vedomie. Ešte raz vám ďakujeme.
A zároveň dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som znovu potvrdil, už to skoršie rozhodnutie pána predsedu dnes na siedmu zvolať všetkých predsedov parlamentných strán a predsedov poslaneckých klubov, kde by sme mali práve rokovať v súvislosti so situáciou, ktorá tu nastala. To znamená, že platí to rozhodnutie, o 19.00 hodine dnes rokujeme.
A teraz budeme pokračovať v ďalšom rokovaní.
Pán podpredseda, nech sa páči.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Aj ja sa pripájam k poďakovaniu, pán predseda, bolo mi cťou.
A teraz budeme pracovať ďalej. Nech sa páči, pán poslanec Paška, zaujmite miesto, pán poslanec Biroš, zaujmite miesto.
A, pán poslanec Chovanec, môžete pokračovať vo svojom vystúpení k tomu bodu programu, ktorý prerokúvame.
M. Chovanec, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, text môjho príhovoru určite nie je hodný týchto historických, aj keď nie možno najpríjemnejších chvíľ, ktoré prežívame, ale proste práca je taká, tak dovoľte, aby som pokračoval možno nie celkom na príslušnej úrovni, ale nemôžem inak.
Skončil som tým, ako som ocenil vecné pripomienky pána predsedu vlády, ale zároveň som zdôraznil, že minimálne trikrát som na pôde Národnej rady práve o tejto skúsenosti a o týchto skutočnostiach hovoril... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Páni poslanci, skúsme sa dohodnúť na tom, že keď bude kolega vystupovať na schôdzi, ktorú sme zvolali, aby tu bolo také pracovné prostredie, ktoré by ste si sami vedeli predstaviť pre seba. Poprosím pokoj alebo dohodneme sa, že urobíme prestávku. (Reakcia z pléna.) Tak prosím, pokračujte.
M. Chovanec, poslanec: Zdôrazňoval som, že aj to málo finančných prostriedkov, ktoré do zdravotníctva plynie, sa vynakladá nie vždy adekvátne, ba sa nimi priam plytvá. A vystupoval som nielen, povedal by som, za seba, ale niektoré vystúpenia som predniesol za poslanecký klub Smer - Sociálna demokracia.
Potvrdím moje i vaše zistenia príkladom, ktorý znovu a znovu už viackrát opakujem. Rozlohou desaťnásobne väčšie Švédsko s počtom obyvateľov takmer o 4 mil. viac ako Slovensko prevádzkuje menej pôrodníc ako Slovensko. Práve túto skutočnosť, ktorú ste vecne veľmi správne pomenovali, som dosť razantným spôsobom kritizoval už pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády. Kritizoval som, vážený pán premiér, práve vašu prvú vládu a predovšetkým ministrov zdravotníctva, nominantov za vašu stranu, že za štyri roky v tejto oblasti nič nepodnikli. V pohode sledovali nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami. Prijímali v záujme šetrenia také absurdné nariadenia, že napríklad zakázali tri mesiace operovať plánované indikované nálezy, ktoré sa jednoducho museli vykonať po skončení ich príkazu o tri mesiace neskôr. Lekári a sestry však naďalej chodili riadne do práce, pracovali na 30 %, kúrilo sa, míňala sa elektrina a podobne. Poviem úprimne, neuposlúchol som ich nezmyselný príkaz a potom po troch mesiacoch som nemal problémy s organizovaním a nahromadením práce tak ako primári oddelení, ktorí tento hlúpy príkaz akceptovali.
Pán minister Zajac mi po mojom vystúpení prišiel poďakovať a povedal vlastne, ďakuje za jeho podporu. Skúste, vážený pán premiér, zájsť opäť na ten Spiš a preverte si, v koľkých nemocniciach došlo k reštrikcii oddelení a k ich transformácii. Veľmi razantne zdôrazňujem, že nebrojím za zatváranie malých nemocníc, ale za ich reštrukturalizáciu, za ich využitie na činnosť, ktorá je v tom regióne potrebná. Mám na mysli napríklad zriadenie sociálno-zdravotných lôžok pre dlhodobo chorých, oddelení pre paliatívnu a symptomatickú liečbu pokročilých malígnych ochorení, oddelení pre liečenie chronických bolestí, psychiatrických lôžok a iných. Ale aj podľa situácie aj možného zrušenia akútnych lôžok, ktorých na Slovensku je bezpochyby prebytok.
Opakovane nám vytýkate, že len kritizujeme a neprichádzame s návrhmi na riešenie. Nuž tu ho máte už po asi štvrtý- alebo piatykrát. Zdôrazňujem, že tieto kroky by neviedli k zníženiu dostupnosti, ale, naopak, k zlepšeniu dostupnosti poskytovania starostlivosti v lepších, vybavenejších nemocniciach s možnosťou rozsiahlych konziliárnych služieb či prístrojov a vybavenia.
Som presvedčený, že tieto kroky malo vykonať ministerstvo zdravotníctva už v predchádzajúcej vláde. Viete, spoliehať sa na také ekonomické kategórie ako trh, zisk je v zdravotníctve veľmi nebezpečné. Možno ešte viac ako v kultúrnych či sociálnych záležitostiach. Už nehovorím o tom, ako neoddlžené nemocnice prechádzali pod iných zriaďovateľov. Dajte sa, prosím, informovať o situácii v Bánovciach nad Bebravou, keď mesto už aj odvolávací súd zaviazal splatiť podlžnosti vo výške okolo 80 mil., čo činí v podstate jeho ročný rozpočet, len preto, lebo legislatíva nebola riadne dotiahnutá, nemocnica nebola oddlžená, a preto ju prevzalo s takouto obrovskou dlžobou. Dotovalo ju niekoľko rokov sumou 4-5 mil., už ju odovzdalo inému vlastníkovi, ale dlžoba 80 mil. zostala mestu. Pýtam sa, z čoho ju bude asi platiť? Možno ste už informovaní o tejto situácii, lebo nedotýka sa len mesta Bánovce nad Bebravou, dôležitejšie však asi je, že si bude môcť pacientka vybrať operatéra, lebo to reforma naozaj rieši.
V dôsledku pretrvávania popísaných situácií dochádza k tomu, že všetci živoria. Všetci sú chudobní na hranici, niekedy i za hranicou prevádzkyschopnosti. Niekedy si aj priam vymýšľajú hospitalizácie za účelom argumentácie prepotrebnej existencie oddelenia, inde sa trápia s nedostatkom lôžok. Viem, o čom hovorím. Ako krajský odborník mám dobrý prehľad o všetkých gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach v kraji Trenčín. Financie však nemajú ani jedni, ani druhí. Zdravotnícky personál sa stále znižuje za účelom šetrenia a akého-takého prežívania. Mzdové ohodnotenie je zahanbujúce.
Pán premiér, vážení páni koaliční poslanci, sú vám vôbec známe mzdy sestier a lekárov? Je vám známe, koľko majú sestry nezaplatených, zdôrazňujem, nezaplatených nadčasov? Hodiny sa vôbec nerátajú na desiatky, ale prekračujú stovky. Je vám známe, za koľko musia, zdôrazňujem, musia pracovať lekári v nočných službách a cez víkendy? Pritom nároky na činnosť sestier, lekárov sú obrovské.
Pána ministra to zrejme len málo zaujíma, lebo, ako som už povedal, je to záležitosť zriaďovateľa a páni riaditelia nech sa starajú a pomáhajú. Pýtam sa však z čoho?
Ako reforma pôsobí na odstraňovanie tejto deformy? Lekári i sestry odchádzajú zo zdravotníctva, veď vyžiť s takými mzdovými prostriedkami, aké sú dnes v zdravotníctve, je len veľmi, veľmi ťažké.
Pán minister sa hrdí, ako ľahko sa mu reforma presadzuje v systéme, že je prijímaná ľahšie, ako predpokladal. Náš stav, stav zdravotníkov, nie je taký, povedal by som, slobodný, ako sú umelci. My nedokážeme prezentovať naše stanoviská tak razantne a verejne. A paradoxne sme aj pre všetkých akosi menej zaujímaví. Navyše mnohí sa boja povedať svoj názor v obavách, že prídu pri znižovaní stavov o zamestnanie. Opakujem, vážené kolegyne a kolegovia, boja sa ľudia prezentovať svoj názor. A dnes nie je rok 1988, dnes je rok 2006.
Pán premiér, tak ako ste boli u umelcov, a ja to veľmi oceňujem, aj ja vás pozývam a myslím to naozaj veľmi, veľmi úprimne, navštívte, prosím, oddelenie, ktoré vediem. Porozprávajte sa s kolektívom lekárov a sestier. Bez ministra, bez ochranky a hoc´ aj bezo mňa. Garantujem vám veľmi korektné prijatia a diskusiu. Viacerí kolegovia volili práve vašu stranu v nádeji, že sa v zdravotníctve niečo pohne dopredu. Príďte si, prosím, overiť spätnú väzbu medzi programom a skutočnosťou. Uisťujem vás, že vaša návšteva bude pre nás cťou.
Často spomínate, že opozícia, a špeciálne Smer, len kritizuje, že nenavrhuje žiadne riešenia. Dajte si predložiť naše návrhy, ktoré boli v Národnej rade predložené. Viete, ono je to presne tak ako v problematike sociálnych vecí. Mnohé a mnohé návrhy vychádzajúce od našich poslancov neboli akceptované pánom ministrom Kaníkom. Situácia však začala byť pre vás i pre koalíciu neprijateľná, a preto ste pochopiteľne a múdro vymenili pána ministra Kaníka, ale iste si nemusíme nahovárať, že to nebolo kvôli dajakým fondom, za pani ministerku Radičovú. Čuduj sa svete, pani ministerka Radičová prichádza s viacerými zmenami, ktoré opozícia dávno predkladala. Koľko výčitiek sme si museli vypočuť, keď sme podali návrh na jeho odvolanie, aká je jeho reforma grandiózna, ako nám ju všetci závidia, ale ľavicoví zblúdenci to nevidia. To som sľúbil pánu kolegovi poslancovi Novotnému, že to odcitujem, takže to citujem, počul som to na výbore. (Reakcia z pléna.) Áno. Ja ti poviem v kuloároch.
Po niekoľkých mesiacoch bolo však všetko iné. Hovoríte, že reformy len dolaďujete, no nemyslím si, že pani ministerka si môže hovieť na vavrínoch, občas niečo doladiť či vykonať, ako sa zvykne vravieť, kozmetickú úpravu. Vidím, že musí veľmi tvrdo pracovať, prijímať opatrenia, mnohokrát až filozofického charakteru, napr. ako ďalej s dôchodkami. A pritom si dovolím tvrdiť, že situácia v zdravotníctve je kritickejšia ako v rezorte, ktorý vedie toho času pani ministerka Radičová. (Reakcia z pléna.)
Nech príde, ale predpokladám, že sme na takej úrovni, že sme schopní porovnať tie vzájomné reakcie, a keby si bol počúval, môj priateľ, tak určite by si pochopil, že celkom logicky som sa dopracoval k tejto myšlienke. Nech príde akákoľvek vláda vrátane tej, na čele ktorej by stál opäť pán Dzurinda, bude musieť vykonať mimoriadne razantné zmeny, aby systém ako taký mohol fungovať. Iste je vám známe, ako sa neustále pripravujú nové a nové novelizácie, dokonca novelizujú sa paragrafy zo zákona, ktorý ešte nenadobudol účinnosť. Každý zákon z dielne ministra zdravotníctva je neustále doplňovaný desiatkami, opakujem, desiatkami, ba až stovkami pozmeňujúcich návrhov, spravidla na poslednú chvíľu, dokonca už v gestorskom výbore. Ako by asi vyzerali zákony, keby pán minister nemal dvorných legislatívcov z radov poslancov? Na vláde sa schváli znenie zákona, vo výbore sa prijme desiatka pozmeňujúcich návrhov a v pléne sa doplnia o ďalšie desiatky. Tak takto vyzerá legislatívna príprava zákonov!
Ak budem mať príležitosť, popíšem vám predstavu pána ministra, pôvodnú, na začiatku jeho pôsobenia, ako budú pôsobiť poisťovne a ako budú distribuovať, on to nazval, manažovať pacienta. Pobavili by sme sa, ako sme sa pobavili všetci. Zdôrazňujem všetci, koaliční a opoziční poslanci, členovia zdravotníckeho výboru, ktorí sme túto argumentáciu počuli. Na osvieženie pamäti udávam, že ako príklad bol udávaný pacient s boľavým uchom.
Ak by sme aj, nedajboh, akceptovali jeho reformy, ním predložená reforma navodzuje neuveriteľnú byrokraciu na každom úseku v zdravotníctve, od spolupráce medzi poisťovňami a poskytovateľmi, od vybavovania licencií, množstva vyhlášok a hlásení, ktoré treba neustále vypisovať na základe nových a nových vyhlášok. Tie sú také nezmyselné, že už aj pán minister sa ZAKTORUS-u ospravedlnil. A ja to vidím predovšetkým na oddelení, kde v zmysle zákona musíme viesť v podstate dvojaké dokumentácie, napr. na pôrodnej sále. Úplne zbytočne záznamy sa zapisujú do chorobopisu a v podstate to isté do ošetrovateľského procesu sestry. Na našom oddelení však na pôrodnej sále slúži jediná sestra a máme viac ako 1 200 pôrodov. Len tak na oživenie, na oddeleniach, kde majú 400 pôrodov, tiež slúži jedna sestra a patológiu a závažnejšie stavy, perinatologické, posielajú k nám. Na oddelení v službách máme pre 60 pacientov dve slúžiace sestry a musia nielen poskytovať všetky zdravotnícke služby, ale podieľajú sa i na rozdelení stravy a podobne. Nikoho netrápi, ako to majú sestry zvládnuť, nikoho netrápi ich naozaj zahanbujúce ohodnotenie. Rieši sa však iná grandiózna vec. Kto bude chcieť, bude si môcť sestru zaplatiť na 24 hod. sám. Úžasné! Pýtam sa, ktorú sestričku bude môcť na túto činnosť uvoľniť? Kto bude poskytovať starostlivosť pre tých zostávajúcich 59 pacientok?
Dnes je umením rozpísať služby. Vykonávam funkciu primára deväť rokov, prišla jediná sestra, päť ich odišlo opatrovať prestarnuté osoby do Rakúska alebo opatrovať deti do iných krajín, či sezónne oberať jahody či jablká. Odchod plánujú ďalšie. Nuž, vážený pán premiér, pýtam sa veľmi úprimne, toto je tá grandiózna reforma zdravotníctva? Do konca volebného obdobia, ale aj po ňom, ak budete práve vy vo vláde, vás nebude ešte poriadne bolieť hlava, a nielen vás, ale nás všetkých. Vieme, že pri sledovaní hlavného cieľa reformy poskytnúť zdravotnícke zariadenia vyvoleným je všetko, čo uvádzam vyššie, zanedbateľné. Nikoho nezaujíma, aký má dosah na pracovníkov a pacientov. Ale o to by azda malo v reforme predovšetkým ísť, domnievam sa.
To som ešte nespomenul ďalšieho úradníckeho molocha - Úrad pre dohľad. Dajte si predložiť, vážený pán premiér, koľko nových, zdôrazňujem, nových úradníkov, nie patológov, ktorí boli v zdravotníctve aj predtým, bolo prijatých. Pán predseda Gajdoš nám to číslo v Národnej rade povedal. Nemyslím si, viete, je toto skutočne povedané, ako to v tom systéme je, ako to vidím ja. Ľudia, ktorí možno majú iné skúsenosti, prichádzajú k tomu inak, ale zo strany mojich skúseností je to presne tak. A takto by som hovoril, vážený pán minister, bez ohľadu na to, či by som bol v ANO, v nie politickej strane, v Smere, kdekoľvek inde. (Reakcia ministra.) Aj v KSČ keby som bol, tak tiež by som hovoril, lebo to hovorím na základe svojho poznania, ničoho iného. Neviem, či je dosť dobré dialóg takto viesť.
Vážené dámy a páni, nemyslím si, že pri takých komentároch, ako som mal možnosť vypočuť si, je potrebné, aby som pokračoval ďalej, konštatujem, že tá reforma je presne v tom zmysle, ako som povedal, bez toho, aby som mal akýkoľvek záujem ju diskreditovať. A mojím zmyslom a úlohou bolo to, poukázať na niektoré nedostatky, aby sa opravili. Myslím si, že ste postrehli, že som niektoré veci veľmi racionálne popísal, že som veľmi vecne žiadal o pomoc napr. aj predsedu vlády a ocenil som niektoré kroky, ktoré on vykonal, a myslel som to naozaj veľmi úprimne.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave by mala pokračovať teraz pani poslankyňa Martináková, ale nie je prítomná, stráca poradie. Vystúpi pán poslanec Lintner, nech sa páči. Pán poslanec Lintner je posledný prihlásený. Potom bude príležitosť na ústne prihlášky.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Teraz, keď som počúval pána poslanca Chovanca, ale, samozrejme, od začiatku tejto rozpravy sa tu spúšťa oheň a síra na to, ako vyzerá naše zdravotníctvo. A ja si, samozrejme, cením aj vaše postrehy, ktoré sú, lebo ja mám tiež nejaké postrehy zo zdravotníckych zariadení. Som rád, že zaznel aj takýto hlas. Nebudem sa, samozrejme, púšťať do odbornej polemiky, na to si vysoko cením tu prítomných lekárov. Ja by som chcel a, samozrejme, dopredu hovorím, že budem obhajovať človeka, s ktorým som zviazal život od roku 2001.
Keby som nežil 40 rokov pred rokom 1989 a mal vtedy možnosť vnímať vtedajšiu úroveň zdravotníctva, keby som nemal možnosť vnímať od roku 1989, ako v podstate neexistovala snaha vládnucich politických reprezentácií niečo meniť v systéme zdravotníctva, aj v tejto chvíli poznamenávam, že malý krok urobil pán Dr. Soboňa, a ten systém, tak ako bolo už spomínané veľakrát, generoval dlhy a boli to dlhy na úrovni 9 mld. ročne, tak tá záplava negatívnych slov na dianie v rezorte zdravotníctva by ma dokázala presvedčiť, že tých 5 rokov, čom som spoznal Dr. Zajaca, som sa stretával s človekom, ktorý nastúpil do funkcie zničiť zdravotníctvo.
Stretol som sa s pánom Dr. Zajacom v apríli 2001, pár metrov od tohto miesta, tu v Parlamentke, v tom dennom bare na poschodí, a vtedy mi prvý raz vysvetlil svoje predstavy, ako chce zmeniť zdravotníctvo. Zaujala ma veta, že nepotrebuje do systému dostať ďalšie zdroje. Ja si uvedomujem, a to všetci tí, ktorí sú zúčastnení, že, samozrejme, systém by potreboval viac zdrojov, len vždy je otázka, odkiaľ ich zobrať. Niekedy na začiatku volebného obdobia som bol asi v dvoch polemikách s pánom poslancom Urbánim, lebo ten prišiel s tézou, že on vie o 20 mld., ako ich dostať do zdravotníctva, len nikdy nepovedal, odkiaľ ich zobrať.
Pán doktor vysvetlil svoju predstavu a bol som rád, že sa toho ujala vtedy aj Aliancia nového občana, že v Aliancii prijali jeho predstavu a voľby chceli a potom aj následné udalosti, že pán doktor dostal možnosť aj po voľbách svoje predstavy realizovať.
Často sa tu používa argumentácia, že pán Dr. Zajac nekomunikuje s odbornou verejnosťou. Bol som na niekoľkých desiatkach stretnutí s lekármi, so zamestnancami nemocníc, kde vysvetľoval svoje predstavy. A skutočne, tak ako som vnímal lekárov, vysoko postavených odborníkov, tak ťažko nachádzali výhrady. Skôr to boli obavy o to, či takáto rozsiahla zmena nájde úrodnú pôdu v akceptácii politickými reprezentáciami. Žil som štyri desiatky rokov v systéme, ktorý zaručoval vysokú kvalitu života pre všetkých bez rozdielu. Platilo to aj v starostlivosti o zdravie, ale zároveň sme so závisťou sledovali kvalitu zdravotnej starostlivosti v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku.
Naschvál spomínam tieto dve krajiny, lebo geograficky sú veľmi podobné, a keby sme my neboli mali v roku 1948 tú smolu a neboli padli do toho druhého tábora, tak u nás by sa systém zdravotníctva bol vytváral tak, ako sa vytváral v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. A napokon skúsenosti aj z ostatných rokov, keď na súkromnej klinike v Rakúsku zachránili život dvom prezidentom, prezidentovi Havlovi a prezidentovi Schusterovi, pripomínam, že na súkromnej klinike, to znamená, že strašenie, že keď bude zdravotníctvo v súkromných rukách, tak doplatí na to občan, je iba politickou tézou slúžiacou na to, aby sa zneužívali osobné pocity občanov. Veď ja tiež chodím do nemocníc, tiež sa stretávam aj s ľuďmi a vnímam všetky tie negatívne reakcie. Ale mám preto odsudzovať snahu o zmenu systému, ktorá bola nutná?
Iste, zdravotníctvo a stav v ňom pociťujeme a preciťujeme veľmi intenzívne, či už cez vlastnú skúsenosť alebo cez skúsenosť našich blízkych, a keďže Slovensko je akoby jedna rodina, vždy sa niekto stretáva s nutnosťou vyhľadať lekársku starostlivosť a nikto netvrdí, ani ministra Zajaca som to nepočul hovoriť, že počas jeho účinkovania sa prudko zmení alebo mala by sa zmeniť kvalita zdravotnej starostlivosti. Počas jeho účinkovania je z jeho krokov vidieť výraznú snahu o zmenu systému. A tá zmena bola nevyhnutná a som rád, že to aj pri tej kritike mnohí uznávate.
A som rád, že vnímam na Slovensku aj zdravotné ústavy, ktoré začínajú v meniacom systéme fungovať na takej úrovni, že už negenerujú dlh a to je prvý predpoklad zlepšovania aj samotnej kvality starostlivosti, aj zlepšovania vzťahu medzi lekárom a pacientom. Poznám situáciu v nemocnici v Revúcej, z červených čísel sa dostala do modrých. Napokon mnohí aj prítomní lekári, ale aj poslanci poznajú nemocnicu v Šaci, ktorá pracuje v systéme súkromného vlastníctva. Dobre viete, aká je tam kvalita zdravotnej starostlivosti. Poznám situáciu, a rozprával som to alebo spomínal som to aj pri schvaľovaní zdravotných zákonov, v oblasti severnej Moravy, kde 10 zdravotníckych zariadení vlastní súkromná spoločnosť, diverzifikovali činnosti a funguje tento systém a nepočujete, že v oblasti severnej Moravy sa ľudia sťažujú, že by nefungoval zdravotný systém.
V argumentácii, prečo vyjadriť nedôveru ministrovi Zajacovi - a použil to aj pán poslanec Paška vo svojom úvodnom slove - sa často používa ten prieskum alebo niekoľko prieskumov o vnímaní zdravotníctva. Aj z toho je však vidieť, že sa nehľadá v posudzovaní činnosti ministra racionalita, ale priestor dostávajú osobné pocity. Všetci veľmi intenzívne vnímame to, čo sa v zdravotníctve deje. Ale tým, keď nastavím otázku práve v zdravotníctve tak, či som spokojný, no tak kto bude odpovedať na to, že som spokojný. To je rovnako, ako keby som nastavil otázku, či som spokojný s tým, že nemám za rohom predajňu potravín. Tiež nie som spokojný, tiež by som si chcel kúpiť už za rohom potraviny.
Aj v súvislosti s prejavmi nespokojnosti s ohodnocovaním zdravotníckych pracovníkov sa často nastoľuje otázka, či nebolo širšie zvýšenie platu lekárov na dôstojnú úroveň súčasťou reformy. Minister Zajac a jeho spolupracovníci v návrhu tvrdili, že sa musí zvýšiť efektivita systému a zaviesť finančné pravidlá. Verím, že to aj pán poslanec Paška musí ohodnotiť, že sa efektivita zvýšila a zaviedli sa pravidlá. Nie je umenie ľuďom nasľubovať modré z neba, umenie je im poctivo povedať o situácii, v akej sa Slovensko nachádzalo vinou svojej dávnej aj nedávnej minulosti. Slovensko, ktoré má polovičnú produkciu HDP, než je priemer EÚ, je to chudobná krajina. A ak je chudobná krajina, musí kupovať energie, lieky, špeciálny zdravotnícky materiál za európske ceny, tak, samozrejme, bude chudobná aj na mzdách. A pokiaľ nebude ekonomický rozvoj, tak nedostaneme ani do zdravotníctva viac peňazí.
Mám pocit z pozorovania diania v oblasti zdravotníctva, že sa vedie zákopová vojna. Autori reformy nesľubovali abnormálne zvyšovanie miezd, hovorili, že sa prestane tvoriť dlh a ten, iste uznáte všetci, sa nabaľuje už menej, ako to bolo, a že sa vytvoria podmienky na ekonomizáciu. Už som to spomínal, že systém nabaľoval dlh 9 mld. Sk za rok. Napr. za rok 2005 nemocnice vytvorili dlh asi na úrovni 2 mld. Sk, poisťovne majú prebytky asi na úrovni 2,5 mld. Sk. Pokiaľ doplatia zdravotnú starostlivosť, je predpoklad vyrovnaného hospodárenia.
Kritici vravia, že poisťovne šetria na zdraví. Prvé kroky alebo kroky, ktoré sa dejú, ukazujú, že opak je pravdou. Poisťovne sú dnes schopné hradiť aj také výkony, o ktorých sa im predtým nesnívalo. Zvýšila sa intenzívna kardiologická starostlivosť v troch nových ústavoch. Rovnako je v zákone zadefinované, aký veľký bude povinný balík.
Kritici Zajacovej reformy hovoria o nutnosti jej zrušenia, ale v alternatívach je základným čarovným prútikom dať viac peňazí do systému. Lenže pri takomto uvažovaní by sme pokojne mohli robiť ministra zdravotníctva viacerí. Kritici hovoria viac peňazí, ale kde je ten zázračný mešec s peniazmi, to už neuvádzajú. Nedávno sa pri prezentácii jednej snahy o alternatívu objavila takáto téza: zákonom stanoviť povinnosť štátu uhrádzať poistné za tzv. poistencov štátu v rovnakej výške, ako je výška poistného stanovená pre ostatných. Táto formulácia je mnohozmyselná, ostatní poistenci platia 14 % zo svojho príjmu, deti príjem nemajú, bude za nich štát odvádzať nulu? A za dôchodcov 14 % ich dôchodkov? Takýto variant znamená potrebu dodatočných 57 mld. Sk ročne. Na porovnanie: výnos dane z príjmov fyzických osôb sa na rok 2006 odhaduje zhruba na 39,3 mld. Sk. Čiže tá téza znamená buď zásadné zvýšenie daní, aspoň na dvojnásobok, alebo brutálne škrty vo výdavkoch iných rezortov - ale ktorých?
Myslím si, že zásadnou chybou je aj téza, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie úvahy, že štát je zodpovedný za zdravie občanov. Pritom je zrejmé a opakovane sa potvrdzuje, že štát takúto úlohu nevie a nemôže zvládnuť. Za svoje zdravie je zodpovedný každý sám. To, či fajčí, prejedá sa, pije alebo sa nehýbe, to nie je predsa chyba štátu, ale len daného jednotlivca. Ale úlohou a zodpovednosťou štátu je vytvoriť podmienky, aby sa občan mohol o svoje zdravie efektívne postarať a prípadne ho chrániť pred rizikom katastrofických nákladov. Na to má slúžiť solidarita s pevne vymedzenými hranicami.
Zdravotníctvo dokáže bez problémov skonzumovať ľubovoľné zdroje. Američania minú 15 % svojho gigantického HDP na zdravotníctvo a myslím si, že nie sú vôbec zdravší ako napr. Španieli, ktorí do zdravotníctva dávajú len polovičný podiel svojho oveľa skromnejšieho HDP.
K argumentácii, že lekári sú proti reforme a Zajacovi, som včera objavil taký postoj Slovenskej lekárskej únie špecialistov a prečítam niekoľko bodov z toho stanoviska. Smeruje k pozíciám a prezentácii ľudí zo Slovenskej lekárskej komory:
"- Vedenie Slovenskej lekárskej komory sa otvorene angažuje v prospech záujmov niektorých politických strán, čím porušuje princíp apolitickosti tejto stavovskej organizácie.
- Vedenie Slovenskej lekárskej komory zaujalo pozíciu jediného zástupcu a tlmočníka záujmov lekárskeho stavu, čo nezodpovedá pravde. Nezískalo podporu nielen viacerých zdravotníckych organizácií, ale ani väčšiny svojho vlastného členstva.
- Vedenie Slovenskej lekárskej komory cieľavedome potláča inú názorovú platformu ako svoju.
- Vedenie Slovenskej lekárskej komory nahradilo argumentáciu založenú na faktoch politickou demagógiou. Nepravdivo informuje o priebehu rokovaní o základných zmluvách so zdravotnými poisťovňami.
- Zo svojho pracovného stretnutia v Banskej Bystrici dňa 31. januára tohto roku vydala Slovenská lekárska komora vyhlásenie, v ktorom informuje o pripravenosti lekárov nepristúpiť k podpísaniu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ako aj o tom, že lekári zvažujú pripraviť osobitný režim zabezpečovania zdravotnej starostlivosti. Táto informácia sa nezakladá na pravde, podpis zmlúv s poisťovňami je prioritným záujmom ambulancií súkromných lekárov a tímy odborníkov hľadajú riešenie, ktoré by sa čo najviac približovali k optimu.
- Rovnako sa na pravde nezakladá ani tvrdenie generálneho sekretára Slovenskej lekárskej komory pána Kováča, že poisťovne sabotovali rokovania o základných zmluvách. Vyjednávania s poisťovňami v celej histórii vzťahov medzi poskytovateľmi a poisťovňami neboli zatiaľ také konštruktívne ako práve teraz. Z úspešných rokovaní s poisťovňami sa konštruuje umelý problém, čím sa vysoko odborná vec presúva do politickej roviny.
- Úvahy o možnosti nepodpísania základnej zmluvy s poisťovňami, prezentované vedením Slovenskej lekárskej komory, v najvyššej miere zneisťujú vzťahy medzi poskytovateľom a poisťovňami, ale aj poskytovateľmi a občanom."
To je stanovisko Slovenskej lekárskej únie špecialistov k tomu, ako sa istým spôsobom prezentujú pozície lekárov, ako keby to bol monolitný celok a neexistovali aj iné postoje.
Pred 15 rokmi po novembri bola odštartovaná zásadná ekonomická reforma. Liberalizovali sa ceny, spustila sa malá a veľká privatizácia. Môžeme si dnes o ekonomickej reforme hovoriť, čo chceme, ale nakoniec možno drahšie a dlhšie, ako bolo možné, je zmena vykonaná. Je odštátnený priemysel, banky. Tiež by som sa mohol vracať k tomu s prepojením na zdravotníctvo, koľko bolo nevymožiteľných úverov nad 100 mld. Sk. Iste, mohli ísť do zdravotníctva tie peniaze, ale tak sa správali politické elity vo vtedajšom období.
V poslednom čase prišli na rad reformy druhej generácie v zdravotníctve, školstve, súdnictve pri nastoľovaní poriadku. Ich špecifickou vlastnosťou je, že zasahujú každého človeka jednotlivo a sú takpovediac behom na dlhé trate. Komunikujem s lekármi, stretávam sa so sestrami, rozumiem pacientom, vnímam ich postoje, chodím či do Bardejova, kde mám kanceláriu, alebo do Revúcej, kde mám kanceláriu.
Rozumiem občanom, ktorí sa okrem toho, že sa dožadujú bezpečnosti, spravodlivosti, práce, dožadujú sa aj dobrého zdravia. Viem, že vnímajú argumentáciu na jednej strane, že reformy sú nevyhnutné, ale zároveň nevidia zlepšenia. V čakárňach u lekárov sú rovnaké rady ako predtým, v nemocniciach sú na nich rovnako nevrlí, nemajú teplú stravu, doplácajú na lieky. Je fakt, že reformy, ktoré sa robia na Slovensku, obsahujú väčšie či menšie chyby. Znovu sa však opakuje ten istý scenár, znovu sa objavujú akoby záchrancovia, ktorí sa k týmto reformám stavajú nenávistne. Hovorí a píše sa len o chybách, ktoré sú veľmi viditeľné voľným okom, a reformy, ktoré sú životne dôležité a správne, sa začínajú odmietať. Niekedy sa slovo reforma už používa ako nadávka. Prestáva sa rozlišovať medzi reformami a antireformami. Ľudia, ktorí preukázali v zdravotníctve úplnú neschopnosť, ronia krokodílie slzy nad jeho dnešným stavom.
Žiada sa jasne povedať, že Slovensko potrebuje prebudovať a obnoviť poriadok v kľúčových oblastiach, akým nepochybne aj zdravotníctvo je. A ja sa domnievam - a mnohí nebudete súhlasiť, ale zas je to môj názor po piatich rokoch poznania, napriek tomu, ako poznám Dr. Zajaca a tiež mám koľkokrát problémy s komunikáciou s ním -, domnievam sa, že pán minister Zajac je človek, ktorý sa nebál zlý systém prebudovať, a preto si myslím, že má mať šancu svoju prácu dokončiť.
Ďakujem vám pekne.