Úterý 7. února 2006

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán Cuper, Chovanec, Urbáni, Ondriaš, Džupa. Končím možnosť podania ďalších prihlášok faktických poznámok.

Ako prvý pán Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci a pán podpredseda, pardon, prvý podpredseda. Chcem pánovi Lintnerovi povedať, že na Slovensku už to chodí tak, že keď sa chce niečo farbiť naružovo a ono to naozaj ružové nie je, tak to ide z človeka veľmi ťažko. Pán Lintner to skúšal teraz.

Pán Lintner, chcem vám povedať, v prvom rade chcem vám pripomenúť, že reforma, toto slovo aj u mňa vyvoláva niekedy zmiešané pocity, pretože za komunizmu, ak sa reformovali ceny smerom hore, a to nikdy nie smerom dole, tak nikdy sa nehovorilo o zvyšovaní, ale o úprave. Teraz, keď sa všetko váľa na bedrá obyčajného smrteľníka, tak sa hovorí o reforme, a nie o tom, že sa niečo nakladá tomu človeku, obyčajnému slovenskému, alebo tento pojem, by sme povedali, každému z našich spoluobčanov príliš veľa. Tak je to naozaj nie o princípe reciprocity ani vzájomnosti, ale o princípe recipročného altruizmu, že ja musím prispievať na zdravotníctvo preto, lebo môžem čakať, že zajtra ochoriem ja - a to je výsostne ľudský a humánny princíp, čo nás odlišuje od zvierat.

Ale vy ste povedali, že systém produkoval 7 mld. Chcem vám iba povedať, že privatizácia Východoslovenských železiarní U. S. Steelom "ušetrí" tomuto štátu na daniach každý rok 6 až 7 mld. v cenách, ktoré boli ešte v roku... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán Lintner, dovoľte dve-tri krátke poznámky. Ak ste ma počúvali od začiatku, tak ste si mohli vypočuť aj to, že som konštatoval, že vôbec nemám svojím vystúpením ambíciu odvolať pána ministra. To ako po prvé.

Po druhé chcem povedať, nespomínam si na jedno jediné slovo, na jedinú formuláciu, ktorou by sa mohlo označiť, že z môjho príhovoru išla síra. Tak ako vy hovoríte, že hovoríte zo svojich 5-ročných skúseností, ja som si dovolil odprezentovať svoje 30-ročné skúsenosti a som pripravený kedykoľvek nad ktoroukoľvek vetou sa zamyslieť, a pri všetkej úcte k vám, pri všetkej úcte k vám, ako ste vynikajúco robili niektoré relácie, si dovolím povedať, že moje vystúpenie bolo oveľa vecnejšie a konkrétnejšie ako vaše.

A po tretie, ak by som bol mal príležitosť dokončiť svoj príhovor, boli by ste si mali možnosť odo mňa vypočuť aj také pozitívne hodnotenia na pána ministra, ako som si dovolil v priebehu môjho vystúpenia veľmi pozitívne oceniť kroky, ktoré vykonával a vykonáva pán premiér. Veľmi pozitívne som chcel hovoriť o tom, čo reforma priniesla v kardiovaskulárnom programe, v leteckej záchrannej službe, v onkologických záležitostiach.

Viete, niečo o tom viem a niečo som prežil aj sám osobne. Takže boli to naozaj veľmi vecné pripomienky a moje skúsenosti. Žiaľ, to pozitívne, čo som chcel povedať na záver, som už nemal príležitosť povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán kolega Lintner, som rád, že ste priznali ako spoluúčastník vlády, že krajina je chudobná, a priznali ste aj to, čo som ja tu tvrdil pred necelými štyrmi rokmi, že len vtedy, ak nastane ekonomický rozvoj na Slovensku, tak sa naplnia fondy a jeden z fondov je aj Fond zdravotného poistenia. Čiže keby ste boli vtedy akceptovali myšlienku, že bez peňazí sa nedá reformovať ani zdravotníctvo, ako sa reformovali banky za 120 mld., tak by sme možno boli dotlačili vládu a celý systém, že by sa boli hľadali peniaze aj na zdravotníctvo. Ale vtedy môj kolega minister Zajac povedal, že nepotrebuje peniaze. Takže fakty nezahmlievajme.

A čo sa týka 20 mld., to bolo v roku 2002, dnes už treba viac, ale uisťujem vás, že tie peniaze boli a sú, ja nemám zlatú kartu, na ktorej je také konto, ale peniaze sú v bankách. A keby sa zatvoril lievik, aby tu zbytočne odtekali peniaze a mrhali sa, keby bol centrálny elektronický informačný systém, ktorý by kontroloval každú korunu, vtedy by sa oplatilo do tohto systému jednorazovo dať. Samozrejme, do nie zreštrukturalizovaného systému peniaze dať, by bolo, ako ste povedali, vlievať peniaze do jamy bez dna.

Čiže ja som ochotný aj dnes, ale myslím si, že aj minister Zajac má tie schopnosti, že by tiež si tie peniaze vedel zohnať, len bolo treba pripraviť na to systém, aby do toho zdravotníctva sa tie peniaze mohli dať. Do nereformovaného systému je škoda dať peniaze, pretože sa stratia a za niekoľko mesiacov sme tam, kde sme boli predtým. Čiže to bola moja myšlienka.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lintner, vo svojom vystúpení ste veľmi zdôrazňovali, aké je kapitalistické zdravotníctvo dobré, a porovnávali ste ho s rakúskym zdravotníctvom. Pán poslanec Lintner, my sme mali kapitalistické zdravotníctvo a ja vám teraz poviem niektoré štatistické údaje z roku 1937 a porovnám výsledok kapitalistického slovenského zdravotníctva s rakúskym zdravotníctvom.

Napríklad dojčenská úmrtnosť do jedného roku na 1 000 živo narodených v roku 1937 na Slovensku bola 151, v Nemecku 50, v Rakúsku 90, v Dánsku 60, v Nórsku a Švédsku asi 50. Až socialistické zdravotníctvo znížilo detskú úmrtnosť zo 151 na 14.

Poviem ďalšie údaje, ktoré sa týkajú počtu hlásených úmrtí na TBC na 10 000 obyvateľov v roku 1921 až 1925: Slovensko 22, Anglicko 10, Nemecko 13, Holandsko 10, Dánsko 9 atď. Až socialistické zdravotníctvo to znížilo skoro na nulu.

Ďalší údaj - počet hlásených úmrtí na zápal pľúc na 10 000 obyvateľov v roku 1921 až 1925: Slovensko 19, Anglicko 9, Holandsko 10, Dánsko 13, Švédsko 8 atď. Až socialistické zdravotníctvo vyrovnalo tento rozdiel.

Pán poslanec Lintner, nemáte žiadne vedomosti, ako funguje kapitalistické zdravotníctvo.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť diskusného príspevku pána poslanca Lintnera, keď sa zamýšľal nad úlohou štátu, čo sa týka vymedzenia svojej parkety v zdravotníctve, a stotožňujem sa s tým, že úlohou štátu je pripraviť zákonnú normu. Ale akákoľvek vláda, akýkoľvek štát túto zákonnú normu môže a musí aplikovať do praxe prostredníctvom nových vzťahov a nových systémov. Táto úloha nie je vôbec o nič zložitejšia ako tá, ktorá je spojená s legislatívnym procesom. Preto vyžaduje oveľa dlhší čas, aký je vymedzený jedným volebným obdobím.

Keď sa venoval vo svojom príspevku prioritám, aspoň niekoľko čísel jednej z oblastí, ktoré boli vybraté ako priority, a na nich možno dokumentovať, či a kto chcel týmito prioritami zmysluplne narábať. Kardiologické operácie stúpli z čísla 2 074 v roku 2004 na 2 382 v minulom roku, operácií chlopní bolo vykonaných 570, vzostup o 50, koronárografie stúpli z 5 755 na 6 279, koronárne angioplastiky z 1 900 na 2 600, implantácie stentov z 1 934 na 2 620, implantácia kardiostimulátorov zo 714 na 955. To sú čísla, ktoré môžu svedčiť o tom, že jedna z týchto priorít sa uberá dobrým smerom, ale to ešte zďaleka neznamená, že je ukončená, pretože, zdôrazňujem, je potrebný dlhší časový priestor ako jedno volebné obdobie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne. Všetkým kolegom ďakujem za reakcie na moje vystúpenie.

Pán kolega Chovanec, nikdy by som si netrúfal s vami súperiť vecne. Ja som len chcel vyjadriť to, že pán minister Zajac sa pustil do niečoho, čo proste bolo nutné zmeniť, a nehovorím, že to nerobí bez chýb, a často na to poukazujete, ale ja som mal pocit za celé obdobie, že vie aj s vami komunikovať a že mnohé veci sa aj na pôde parlamentu vyriešili. Takže som len chcel povedať, aby mal šancu dokončiť svoju prácu a podľa tej celkovej ho posudzovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte niekoľko krátkych poznámok.

Pán kolega Lintner, ja, samozrejme, chápem vašu polohu. Boli ste dnes prvý a neviem, či nezostanete jediný, ktorý sa zastal pána ministra Zajaca. Je to úplne logické. Ste spolu takpovediac na jednej lodi. Boli ste na jednej lodi, ktorá mala pred tým politický mandát. Teraz ste spolu na lodi, ktorú sme párkrát veľmi otvorene pomenovali, že nemá politický mandát. A asi by som sa správal na vašom mieste, pokiaľ by niektorý z mojich politických kolegov bol v situácii pána ministra Zajaca, úplne identicky.

Dovoľte však, samozrejme, vysloviť pochybnosti nad niektorými vašimi postojmi a pokúsiť sa použiť určité argumenty. Minimálne tá argumentácia o tom, ako pán minister Zajac je ten človek, ktorý mal tú odvahu a ktorý išiel do obrovských problémov, a že to je ten dôvod, prečo by sme ho mali ctiť a chrániť. Nuž áno, veď ja som sa tým vôbec nikdy netajil a niekoľkokrát som povedal, že minimálne za tú buldočiu povahu pána ministra kedykoľvek pochválim a že tá jeho schopnosť ísť za svojimi vecami je chvályhodná až do momentu, keď sa ciele, ktoré si naexponoval, povýšili na fetiš. A ja som aj v úvode svojho vystúpenia dnes hovoril o tom, že taká obrovská šanca, aká bola pri jeho nástupe, keď existoval odborný, politický i spoločenský konsenzus v tom, že treba so zdravotníctvom niečo urobiť, sa možno už nebude ani opakovať.

A teraz dovoľte možno taký vulgárny príklad, veď taká sociálna adaptabilná osobnosť má minimálne 800 a viac, nechcem používať tieto čísla, kontaktov a vzťahová miera empatie a schopnosti komunikovať je vyjadrená aj súhrnnom počtu vzťahov, cez ktoré vie človek komunikovať. A zdá sa, že tak ako pán minister išiel po svojich cieľoch, postupne strácal práve túto schopnosť.

Nuž a k tej obhajobe veľkých myšlienok a cieľov, no prepáčte, a odpustia mi všetci tí, ktorí by si mysleli, že to chcem zneužiť, veľkí konštruktéri veľkého Sovietskeho zväzu obracali toky liek a všetci im tlieskali, pretože to bolo v záujme vznešených cieľov, zamestnanosti a rastu hrubého domáceho produktu. Dnes už nemáme ani Sovietsky zväz a obracanie toku riek viedlo k tomu, že Kaspické more vyschlo a je za nimi púšť. Ja, samozrejme, nechcem, aby sme hovorili, že toto je spôsob, ktorým by sme sa mali uberať. Jednoducho však skúsme reflektovať objektívne, čo je pozitívne a čo je negatívne.

K tým 20 miliardám, Milan Urbáni odišiel, to nepovedal správne. Ja som sa raz pýtal pána ministra financií, ako to funguje, ako to, že zrazu sú peniaze. On mi povedal, že zdroje, ktoré išli na oddlženie slovenského zdravotníctva cez Veriteľa, sú zdrojmi štátnych finančných aktív. Nuž ale, nehnevajte sa, aj predchádzajúca vláda zhruba už od roku 1999 - 2000, keď došlo k stabilizácii úrokových sadzieb, disponovala obrovským objemom štátnych finančných aktív, a nič sa nedialo. Napriek tomu, a odpustia mi priatelia z SDKÚ, že to bol ich minister, ktorý vyhlasoval, že do roku 2000 bude ukončená transformácia zdravotníctva za prvej Dzurindovej vlády a že bude uskutočnené oddlženie. Nič sa neudialo. A takisto zodpovedal pán Mikloš ako podpredseda vlády za ekonomiku a za financie. Jednoducho je to otázka politickej vôle a schopnosti dať peniaze vtedy, keď je to potrebné.

Osobne si dovolím tvrdiť, že by to bolo bývalo oveľa lacnejšie, keby sa oddlžovanie dialo kontinuálne, priebežne, napriek tomu, že stále tu poletuje ten mýtus o tom, že zdravotníctvo je čierna diera, do ktorej sa lejú peniaze a že niekam odchádzajú. Toto je, prosím vás, mýtus, ktorý založil, opravte ma, ak sa mýlim, prvý nezdravotnícky minister v Čechách, to bol, myslím, pán Stránský, ktorý prišiel z rezortu dopravy a on povedal, že to je cedník, ktorý treba najprv zapchať a potom treba do toho naliať peniaze. A odvtedy toto zostáva ako závažný argument, že do zdravotníctva netreba dávať peniaze. Do zdravotníctva bezpochyby treba dávať peniaze!

Pán Lintner, už som to dnes raz povedal a pokojne to poviem, súkromní poskytovatelia hrajú veľmi významnú úlohu v slovenskom zdravotníctve a Boh uchovaj, aby na nich niekto siahol. Práve naopak, naša ambícia je, ako som to už povedal, vytvoriť rovnosť, paritu princípov a prístupu k zdrojom v legislatíve. Ja, samozrejme, s vami súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že by bol rozdiel v kvalite vlastníctva. Rozdiel je v kvalite riadenia a manažmentu, v ničom inom, a v rovnosti prístupu.

K tomu HDP. To je druhý mýtus, ktorý sa tu používa, chudobná krajina. Prosím vás, to je matematický model. Hrubý domáci produkt je hrubý domáci produkt a podiel na hrubom domácom produkte je podiel na hrubom domácom produkte. Ak je to obvykle 6 %, tak 6 % z toho je toľko peňazí. Tá tendencia, už som ju dnes pomenoval, má na Slovensku úplne inú charakteristiku a nemá to nič spoločné, či je krajina taká alebo hentaká. Je to otázka politických priorít. Tak to jednoducho povedzme a nehanbime sa povedať, áno, táto pravicová vláda povedala, že zdravotníctvo nie je jej prioritou a že objem zdrojov, ktorý je normálne v demokratických európskych krajinách počítaný ako podiel z hrubého domáceho produktu, musia nahradiť ľudia zo svojich vrecák a jasne to vidíme na náraste spoluúčasti.

K tej ekonomizácii som už dnes naozaj tiež hovoril. Takisto je to jeden z mýtov. Každý zodpovedný politický reprezentant a každá zodpovedná vláda a každý zodpovedný minister a úrovne manažmentov v zdravotníckych zariadeniach sa musia správať zodpovedne a hospodárne. Je to opäť otázka nastavenia legislatívnych podmienok a vymožiteľnosti týchto podmienok a ochrana týchto podmienok.

A úplne na záver. No ja som síce nebol, vy ste zrejme narážali na kolegov, ktorí tu nie sú, takže keď ste hovorili o tom rozvrate verejných financií tým, že by tá platba mala byť na úrovni ekonomicky aktívnych. Nechcem to komentovať, chcem len zdôrazniť postoj Smeru - Sociálnej demokracie. Princíp solidarity je, bohužiaľ, vyjadrený takisto veľmi jednoduchou matematickou schémou a hlavné úlohy v tejto schéme hrajú ekonomicky aktívni, to sú tí všetci, ktorí robia a zo svojho príjmu zo zákona musia platiť odvody, a potom sú to tí, ktorí nemôžu platiť už z rôznych dôvodov, a v civilizovaných spoločnostiach berie za nich zodpovednosť štát a jednoducho princíp solidarity je vyjadrený v schopnosti neprodukovať nadmernú mieru deficitu tým, že platby ekonomicky aktívnych sú neprimerane vysoké tak, aby deformovali podnikateľské, ekonomické a finančné prostredie, a platby ekonomicky neaktívnych sú také nízke, že neumožňujú vytvoriť matematický priemer.

A toto je niekde problém Slovenska, kde skupina, ktorá paradoxne naozaj je väčšinou hradená zo strany štátu, určitou úrovňou platieb sa však podieľa vysokou, obrovskou mierou sa podieľa na čerpaní tých zdrojov a jednoducho tento model nefunguje. Ale ja vás chcem ubezpečiť, že nikdy som v našej koncepcii niečo podobné nenavrhol ani nenavrhnem, pretože v tomto s vami plne súhlasím. To jednoducho by asi nebolo možné, pretože nakoniec sú to stále tie isté peniaze, len idú z ľavého vrecka alebo z pravého vrecka. Úhrn okruhu verejných financií je definovaný ako skladačka zo zdrojov, ktoré sú buď z odvodov, alebo z daní, a je to otázka len prerozdelenia a politického postoja. Takže toľko.

Znovu chcem zopakovať, ja vám, samozrejme, rozumiem, je to úplne normálne, určite by sme tak konali všetci, len znovu chcem zdôrazniť, problém nášho návrhu na odvolanie pána ministra je práve v tom, že na rozdiel od tej veľmi optimistickej vízie a úvodného exponovania celého projektu a celého programu transformácie sme niekde po skoro viac ako troch rokoch niekde úplne inde a riziká a tendencie sú také negatívne a hrozia takými škodami, že si myslíme, že pán minister by mal zo svojho postu odstúpiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - pán poslanec Džupa, Cuper, Novotný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý pán Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec sa dotkol jednej veľmi dôležitej oblasti a to sú zdroje do zdravotníctva a možnosti jednotlivých ekonomík tieto zdroje naplniť v súvislosti s údajnou čiernou dierou. Treba povedať, že všade vo svete vrátane Slovenska medicínske prostredie disponuje veľkým intelektuálnym a odborným potenciálom nielen vo vlastných odboroch, ale aj v interdisciplinárnych odboroch. V konečnom dôsledku to znamená, že nielen na Slovensku, ale predovšetkým vo vyspelých krajinách veda, výskum a vývoj v medicínskej problematike ide veľmi prudko dopredu, čo, samozrejme, vyžaduje nové a ďalšie zdroje, nie malé, pretože tento vývoj v každej oblasti nie je lacný ani jednoduchý.

A z toho jasne vyplynie, že nebude existovať tak skoro štát, ktorý dokáže ponúknuť pre zdravotníctvo zdroje, ktoré potrebuje toto zdravotníctvo. Tento problém začína byť rovnaký a zložitý v každej krajine vrátane Európskej únie, ktorá nás zaujíma. Mali sme možnosť konzultovať s kolegami poslancami a senátormi v Čechách a Španielsku, kde vládne sociálna demokracia, a oni celkom jasne a konkrétne povedali, že tieto tzv. nožnice, že tieto možnosti zdrojov, vytvorenia zdrojov a potrieb medicíny a jej prudký rast je a bude problémom a určite to my ani v tejto snemovni, ani v tejto chvíli nevyriešime. Ale iba na dokreslenie toho, čo pán poslanec vo svojom slove uviedol.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, chcem pána podpredsedu Smeru trochu poopraviť, nevysychá Kaspické more, ale Aralské jazero, to je prvé.

A druhé. Z hľadiska prírodovedných poznatkov nehovoril by som, že to zdravotníctvo sa podobá nejako na čiernu dieru, lebo z čiernej diery nič neodchádza, práve naopak, čierna diera všetko do seba pohlcuje, a, samozrejme, tým naberá na hmotnosti. Tu je pravý opak, ja si myslím, pán kolega Paška, že odchádza to z verejných zdrojov, teda tým, že niektoré daňové subjekty neplatia alebo majú daňové úľavy, znížili sme daňové sadzby alebo zjednotili sme daňovú sadzbu a zaviedli sme rovnaké odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne pre všetkých, pre tých bohatších aj pre tých chudobnejších, a štát odvádza ešte najmenej za tých, ktoré mu povinnosť káže. A čo je podľa môjho názoru ešte horšie alebo čo zhoršuje stav, práve naopak, v tej reforme sa napojili z tej druhej strany nejakí, ktorí, samozrejme, niečo z toho ešte odčerpávajú ako svoj zisk a tak tie zdroje sa tam znižujú.

Takže my si myslíme, že ak sme na jednej strane dali možnosť na zdravotníctve zarábať, a ja si nemyslím, že zdravotníctvo by malo byť čistým obchodom, preto som povedal, že tu je princíp recipročného altruizmu veľmi výrazný, teda ľudskosti a humanity, a preto si myslím, že sa to nevyrieši, pokiaľ štát tam nebude dávať viacej. A štát bude dávať len vtedy viacej, ak bude dostávať viacej zdrojov, to znamená... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No ja som nechcel veľmi do tejto diskusie zasahovať, ale musím zareagovať na to, pán poslanec Paška, povedal si to nepresne, lebo hovoril si o nejakých 6 % HDP, ktoré idú do zdravotníctva. Ide 6,5 % HDP do zdravotníctva. Poznám návrh Smeru, ktorý počíta so 7 % HDP, čiže to cca pri dnešných aktuálnych cenách, pri dnešnom hrubom domácom produkte, pardon, aby som sa aj ja vyjadril presne, asi 7 mld. korún, určite by to slovenskému zdravotníctvu pomohlo, keby tam išlo o 7 mld. korún viacej. Len na druhej strane nie je pravda aj to, čo si povedal, že to, aké percento HDP, lebo tu sa tak šibrinkuje so Španielskom, Spojenými štátmi, Slovenskom, tak to tu lieta, že kdekto dáva aké percento HDP, že to je proste nejaké politické rozhodnutie, že teraz my si tu takto sadneme a povieme, že viete čo, dáme 8 % HDP, aby občania videli.

Pravda je taká, že ekonomika má určité možnosti. A výsledky Svetovej banky jasne ukazujú na celom svete, že existuje funkcia medzi celkovou výškou HDP a percentom HDP, ktoré ide na zdravotníctvo. Spojené štáty, keďže majú omnoho vyššie HDP, sú niekde vyššie v tom grafe, ale napr. také krajiny ako Albánsko alebo Egypt si môžu dovoliť len 2 % HDP, a to nie preto, že by vláda bola zlá, ale preto, lebo naozaj viacej objektívne tých zdrojov nemôže ísť. Lebo existujú určité zdroje, ktoré musíme vydať na niečo, a existujú určité zdroje, ktoré môžeme vydať.

A ešte jednu poznámku. Stále to tak vyznieva, ako keby sme nechceli dať viacej peňazí do zdravotníctva. Veď to, že sme odvody štátu za svojich poistencov viazali na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorá ináč rastie z európskych krajín azda najdynamickejšie, je jasný dôkaz toho, že vláda si uvedomuje, že z roka na rok treba dať viacej peňazí do zdravotníctva. Aj platí viacej peňazí za svojich poistencov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, pán poslanec Paška bude reagovať na vystúpenia s faktickými poznámkami, dve minúty.

P. Paška, poslanec: Nie je to len politické rozhodnutie. Ale dobre, keď už teda ideme do týchto ekonomických konštrukcií, to slovenské zdravotníctvo práve z pohľadu pomeru zdrojov k HDP je veľmi signifikantné vzhľadom na to, že s výnimkou ľudskej práce a režijných nákladov všetko ostatné - a teraz hovorím o materiálových vstupoch, liekovej náročnosti atď., technologickej náročnosti, prístrojovej náročnosti - je totálne otvorené. Nakoniec je to veľmi podobné celému charakteru národného hospodárstva, tá národná ekonomika je dnes veľmi otvorená. Vôbec nechcem hodnotiť, či je to dobré alebo zlé. A práve preto vyjadrujú tieto zdroje plus-mínus, alebo teda sú porovnateľné s európskymi štandardmi. Ak používame tie čísla, kde hovoríme o tej oscilácii okolo 6 až 7 %, tak práve kvôli tomu, no však jedno balenie lieku stojí, to je tá večná dilema, a boj o tých, pán minister bojuje s farmaceutickými firmami ako nehorázne zdierajú Slovensko. No keď sme ja neviem 80 % odkázaní na dovoz, ak balenie lieku stojí 10 USD a dolár je 31 korún, tak musí stáť to balenie lieku 310 korún. A či sa to páči pánovi ministrovi, alebo nie, tak to tak bude. A tie nezmyselné prepočty, že ja neviem spotrebúvame, a teraz mi odpusťte, neviem, či je to správne číslo, 30 % celkových zdrojov na lieky. Nuž jednoducho, ak vo finančnom vyjadrení je to tak, tak je to tak.

A teraz sme pri kameni úrazu, a ja som to prezentoval pri štátnom rozpočte, hovoríme o zvýšení objemov zdrojov, ktoré by mali práve v oblastiach a v položkách, ktoré nekorešpondujú so štandardmi európskych štátov, zvýšiť objem zdrojov tak, aby sme boli komparatívni. A hovoríme opäť o réžiách, a tie nevieme ovplyvniť, ceny energií, budov a ja neviem odpisov a neviem čoho, a hovoríme predovšetkým o mzdách. Preto jedna z kritík smeruje k veľmi negatívnej tendencii nízkych miezd a tu sme niekde v tom zajatí, ktoré sa tak trošku zneužilo. Keď som robil tú kvantifikáciu, ale ako príklad na 76-tisíc zdravotníckych pracovníkov krát diferencia o zhruba 3-tisíc korún, že sa dostaneme k 3,5 mld. Dobre? Takže ja sa veľmi rád pobavím o týchto ekonomických ukazovateľoch.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Martináková by mala pokračovať v súlade so svojou písomnou prihláškou do rozpravy, keďže nie je opakovane prítomná, stráca svoje poradie definitívne v rozprave. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Takže skôr ako začnem hovoriť a budem sa snažiť hovoriť len k faktom, aj keď viem, že snemovňa je dosť prázdna, na tie lieky ide 39 až 40 %, keď už chceme byť presní.

A môj priateľ pán poslanec Ondriaš odišiel pred chvíľou, škoda, lebo keď dával ten odpočet, ako socialistické zdravotníctvo zlepšilo úmrtnosť živonarodených detí (dojčiat) zo 150 na 14 zo 100-tisíc živonarodených, tak chcem povedať, že teraz je to na Slovensku asi 10,5. V Japonsku, ktoré socializmus neprežilo, je to 3,5. To je najlepšie číslo na svete, chcem povedať, oni socializmus nemali. Čiže to bude niekde inde, bude to predovšetkým v kvalite zdravotnej starostlivosti.

Ale nie o tom som chcel rozprávať a nie preto som sa prihlásil do rozpravy. Je mi ľúto, že opozícia síce dala návrh na odvolanie pána ministra Zajaca, ale akosi ani jej členovia, česť výnimkám, tu nie sú, v tejto miestnosti, napriek tomu sa mi žiada vyjadriť k veci, ktorá do určitej miery od decembra traumatizuje slovenskú verejnosť, a mnohokrát to tu dnes odznelo a stalo sa to súčasťou vystúpenia mnohých opozičných poslancov a to sú výberové konania na sídla ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

Do dnešného dňa som sa necítil byť kompetentný ani poverený, ani splnomocnený, na rozdiel od iných mojich kolegov v snemovni, sa k tejto veci vyjadrovať, pretože zákon č. 579 a č. 578, teda o záchrannej zdravotnej službe a o poskytovateľoch, určil rámec výberového konania a ináč je to naozaj výlučná kompetencia ministra zdravotníctva a ministerstva zdravotníctva toto výberové konanie na body záchrannej služby zrealizovať. Tak to aj bolo. Ale vznikli určité pochybnosti, ako je to vždy, keď sa robí výberové konanie na hocičo, keď sa robí tender na búdku PNS, tak určite budú traja uchádzači a tí dvaja sa budú sťažovať. Čiže tak to bolo aj v tomto prípade. Naozaj vznikla zaujímavá a celospoločenská diskusia na tému zmanipulovania výberových konaní, porušenia zákona pri výberových konaniach.

Toto všetko, samozrejme, a dotazy z terénu vplývali aj na poslancov Národnej rady, a preto sa výbor pre zdravotníctvo, obohatený o dve poslankyne Národnej rady, rozhodol vykonať poslanecký prieskum na ministerstve zdravotníctva. Dnes sme ten poslanecký prieskum skončili, aj keď, samozrejme, formálne ako funkčne najvyšší člen výboru, ktorý som bol v tomto poslaneckom prieskume, mám pripraviť správu z tohto poslaneckého prieskumu, ktorú výbor pre zdravotníctvo, verím, vezme na vedomie. Napriek tomu sa už dnes cítim byť splnomocnený a cítim tú kompetenciu sa k tomu vyjadriť, pretože sme naozaj ten poslanecký prieskum skončili a môžeme ho hodnotiť.

Chcem povedať, že poslanecký prieskum trval dosť dlho, od 15. decembra do 7. februára, čo jednak vyplývalo z toho, že boli medzitým sviatky, povedzme si to tak ľudsky, tri týždne sme ani my tu neboli, predsa len aj tá dovolenková sezóna do toho zasiahla, ale na druhej strane sme stále žiadali nové a nové údaje od ministerstva zdravotníctva, ktoré sme priebežne dostávali a tie bolo treba aj spracovať, aj vyhodnotiť. Lebo ak chceme robiť ten prieskum zodpovedne, tak nemožno sa držať dojmov, ale treba sa držať pojmov, treba sa držať faktov.

Mrzí ma, a poviem to už teraz veľmi otvorene, tak ako som to povedal do médií, že bez toho, aby bol poslanecký prieskum skončený, istí členovia kolegovia z poslaneckých lavíc, ktorí boli členmi tohto poslaneckého prieskumu, sa vyjadrovali k záverom poslaneckého prieskumu, vyjadrovali svoje pocity, dojmy, vyjadrovali to, že prišli k závažným záverom, neviem, na základe čoho, keď údaje priebežne dochádzali do pondelka tohto týždňa. Ale oni už tieto údaje zrejme mali a veľmi vehementne informovali o tom verejnosť, čo znovu ukazuje len na to, že rokovací poriadok dosť zle a slabo rieši poslanecký prieskum, na čo sme boli upozornení aj zo strany ministerstva. Myslím si, že poslanci by mali byť viazaní určitou mlčanlivosťou, keď do takého procesu, lebo to sú vážne veci, keď začnem o nejakých obchodných veciach vo vzťahu medzi Urgent, s. r. o., a Sanamed, s. r. o., informovať médiá, že ja mám pocit, že jedna spoločnosť je iná ako tá druhá. Lebo to sú, myslím si, veľmi citlivé veci. A musím to povedať otvorene, lebo sa mi to už žiada a dosť dlho som musel mlčať.

Druhá vec, a veľmi dôležitá, bola, na čo nás znovu upozornilo ministerstvo zdravotníctva, že vlastne ako hlboko my môžeme ísť v takejto veci, ako je výberové konanie. No my teraz máme všetkým uchádzačom vybrať vonku ich podané materiály a pozrieť, či tie čestné vyhlásenia a licencie jednotlivých odborných garantov, či sú v súlade, či nie sú, či to platí, či sú dobré pečiatky, alebo nie sú. My predsa nie sme výberová komisia, my sme poslanci Národnej rady, ktorí máme kontrolnú kompetenciu a právomoc. Tak ako som povedal, nedalo sa preveriť všetko, lebo to nie je v ľudských silách, aby sme 128 sídiel ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktorých bolo podaných 362 žiadostí, preverili, to proste nie je ani možné, ani asi potrebné.

Chcem však povedať, že na výbore pre zdravotníctvo sa diali aj zaujímavé veci, lebo k tej téme sme sa stále znovu a znovu akosi otvorene vracali počas diskusie. A tak sa stalo, že, napríklad kolega Bastrnák tu nie je, on by to vedel lepšie opísať, že proste prišiel primátor alebo nejaký verejne činný človek, ktorý začal verejne na výbore pre zdravotníctvo na pôde Národnej rady lobovať v prospech jednej firmy, ktorá súťažila s druhou firmou.

Tak keď celkom o tom má byť záchranná zdravotná služba na Slovensku, tak to je proti srsti aj mne a hlavne tohto parlamentu, lebo tu veľa rozprávame o úcte, o korektnosti, o postavení poslanca, o slušnosti, o morálke, o etike, ale keď príde volený zástupca ľudu, nech je odkiaľkoľvek, a začne lobovať za jednu eseročku voči druhej eseročke verejne, no tak to už teda trošičku prekračuje také tie zdravé rámce, o čom má byť poslanecký prieskum a o čom má byť práca vo výbore pre zdravotníctvo.

Poďme teda k tým záverom. Preverili sme na základe žiadosti poslancov, ktorí boli členmi poslaneckého prieskumu, celkom 11 sídiel ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktoré boli vydané povolenia na prevádzkovanie ministerstvom zdravotníctva na základe výberového konania. Ďalej sme sa pýtali na určité otázky, ktoré položil môj kolega pán poslanec Paška, na ktoré sme dostali písomné odpovede. Týkali sa procesu, čiže boli to procesné otázky, týkali sa samotného procesu výberového konania. A dnes sme sa snažili dôjsť k určitým záverom, ktoré by sme mohli sformulovať do správy. Ja si uvedomujem, že zrejme závery, ktoré bude formulovať pán poslanec Paška, budú iné ako moje, alebo budú iné moje závery ako závery pani poslankyne Martinákovej, ale dovolím si povedať, ako to vidím ja, a čo som aj povedal verejne na výbore pre zdravotníctvo a čo aj napíšem do tej správy, lebo som bol takto poverený prieskumom.

Chcem konštatovať, že zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch a zákon č. 579/2004 o záchrannej zdravotnej službe, na základe ktorého sa výberové konania konali, neboli porušené. Neboli porušené ani ministrom zdravotníctva, ani ministerstvom zdravotníctva, ani výberovou komisiou. Ak niekto tvrdí teraz, že ale boli, lebo veru boli, tak nech predloží dôkazy, že ktorý paragraf a kde bol v ktorom z tých konkrétnych jedenástich bodov, ktoré sme preverili, porušený. Ja som to nenašiel a študoval som všetkých, už pomaly až dvesto strán materiálov, ktoré sme si vyžiadali. Ja som to nenašiel. Ak mi niekto bude vedieť dokázať, veľmi rád poviem, že: A, pardon, tak v tomto bode bol zákon v tomto konkrétnom sídle ambulancie záchrannej zdravotnej služby porušený. Ale z tých jedenástich bodov ani z tých otázok, ktoré položil pán poslanec Paška, sme nedošli k záveru, som nedošiel, keď chcete, budem hovoriť v jednotnom čísle, k záveru, že áno, bol porušený zákon ministrom, výberovou komisiou, neviem kým ešte.

Takže musím jednoznačne konštatovať, že výberové konania boli vypísané v zmysle spomínaných zákonov. Musím povedať, že napriek tomu, že o tom verejnosť veľmi často rozprávala, podmienky výberového konania, ktoré sú viazané na zákon, pretože v zákone sú, je ten rámec zadaných tých podmienok, samozrejme, že ich ministerstvo môže upresniť, podmienky výberového konania sa v priebehu samotného výberového konania nemenili. Ak tvrdia médiá a tvrdia opoziční poslanci, že sa menili, no ja som na základe toho, na čo sme sa opýtali a získali sme odpovede, nezistil, že by sa boli menili, že konkrétne v tomto sídle dostali najprv takéto podmienky a potom o mesiac im doplnili o ďalších šesť iné podmienky alebo tie im zrušili a dali im nové. Čiže podmienky boli stanovené, áno, dostali dovysvetlenie k týmto podmienkam, k tomu koniec koncov sa výberová komisia aj vyjadrila, že dostali dovysvetlenie, ale nemenili ich.

Chcem povedať, že výberová komisia v zmysle toho, aké mala kompetencie od ministra zdravotníctva, a v zmysle zákona vyhodnotila týchto 362 uchádzačov o 128 bodov a určila, teda v niektorých prípadoch neurčila víťazov, teda tých najúspešnejších uchádzačov.

K práci výberovej komisie by som možno mohol mať nejaké pripomienky, aj ich poviem, lebo som ich povedal aj ministrovi, poviem ich aj tu na pléne. Naozaj nebodovali uchádzačov, čo si myslím, že je trošku z hľadiska korektnosti problém, ale je to zas vec samotného spôsobu práce, čiže samotného softvéru, ktorý používala tá výberová komisia. Ale to, na čo by som chcel upozorniť, čo mohlo naozaj, a teraz nebudem lobovať za žiadnu eseročku, ale u niektorých nemocníc, ktoré doteraz poskytovali zdravotnú starostlivosť, a ich by som sa chcel zastať, vyvolať určitý pocit skrivodlivosti, je skutočnosť, že výberová komisia nebrala do úvahy, čo otvorene napísala vo svojich dokumentoch, ktoré máme k dispozícii, nebrala do úvahy predchádzajúce poskytovanie RZP (rýchlej zdravotníckej pomoci) záchrannej zdravotnej služby, ale do určitej miery brala do úvahy, či sa daný uchádzač uchádza o viacej bodov, alebo nie. Logiku to má. Išlo o to, že ak chce niekto vytvárať systém, tak je to vždy lepšie, keď existuje systém, ktorý je koordinovaný, ako keď existujú jednotlivé, od seba oddelené sídla. Na druhej strane mohlo to byť - mohlo to byť, to nevieme, či ešte bolo -, ale mohlo to byť nevýhodné pre niektorých uchádzačov typu nemocnica, ktorá sa hlásila o jeden bod. To poviem veľmi otvorene.

A druhá vec je, čo je zas veľmi logické, že veľmi dôležitým ukazovateľom, ktorý sa posudzoval, bola finančná solventnosť uchádzača. No to je zas logické, lebo azda krachujúcej firme nedáme sídlo a ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, aby ju nevedela prevádzkovať. Vari nám ide o to, aby k nám neprišla tisícdvestotrojka s defektom, ale kvalitné sanitné vozidlo. To logiku má. Len na druhej strane musím povedať, že znovu nemocnice, tí tradiční poskytovatelia, ktorí to doteraz poskytovali v tom-ktorom sídle, môžu cítiť skrivodlivosť, a preto aj trochu kričia a dožadujú sa "spravodlivosti", poviem do v úvodzovkách, lebo prechádzajú náročným transformačným procesom, sú postupne oddlžované. Sú oddlžované či už prostredníctvom Veriteľa, mali ešte určité dlhy voči Sociálnej poisťovni. Tieto dlhy voči Sociálnej poisťovni im boli odobraté a začiatkom tohto roka, čiže štát sa zaviazal, že tieto dlhy vyrovná, a tak mohli mať pocit a môžu mať pocit, že boli finančne znevýhodnené práve v tomto výberovom konaní.

Preto ja som navrhol a nevrhnem aj výboru pre zdravotníctvo, aby sme požiadali ministra zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva, aby v tých konkrétnych prípadoch, kde doterajší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby (RZP), nemocnica, väčšinou je to nemocnica v drvivej väčšine, podala odvolanie, podala sťažnosť, podala žiadosť o rozklad, aby ten rozklad bol urobený, aby nás pán minister o tom poinformoval na výbore a aby, ak je to možné, sme ešte raz prehodnotili tie body, kde naozaj mohlo dôjsť, možno v dobrej vôli, k zvýhodneniu alebo k znevýhodneniu toho-ktorého uchádzača. V tomto prípade predchádzajúceho poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.

Plne si však uvedomujem aj to, že je to veľmi chúlostivá vec, ktorú teraz budeme požadovať a o ktorú by som chcel požiadať ministra zdravotníctva, pretože už výberové konanie prebehlo a má svojho víťaza a ten má určité lehoty a ten začne konať a teraz od neho chceme, aby sme do toho nejako zasiahli - viete, sme na tenkom ľade, myslím, že nemusím sa ďalej zamýšľať.

Takže toľko som asi chcel povedať k tomuto prieskumu.

Ešte raz to zopakujem, aby to bolo úplne jasné. Zákon č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákon č. 579 o záchrannej zdravotnej službe, na základe toho, čo sme preverili pri 11 sídlach ambulancií záchrannej zdravotnej služby, nebol porušený ani ministrom zdravotníctva, ani výberovou komisiou. Výberová komisia hodnotila na základe kritérií, ktorých rámec zadali zákony, a môžeme mať v tom-ktorom bode, sídle výhradu voči výsledku, ale nezistili sme nikde v tomto procese, že by bol zákon porušený. Takto napíšem svoju správu a predložím ju Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili - pán poslanec Oremus, s faktickou? (Odpoveď poslanca.) Oremus, Muňko, Blanár, Džupa.

Prosím, pán poslanec Oremus, máte stlačené zlé tlačidlo, ale už hovorte.

P. Oremus, poslanec: Pán predsedajúci, nie som ani lekár a nebudem sa vyjadrovať proste k problematike, ktorá bola rozoberaná zo strany pána Pašku. Ja by som chcel povedať veľmi krátko k týmto rozhodnutiam o pridelení licencií na rýchle zdravotné pomoci.

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja pán Belica sa pýtal alebo poslal list pánovi ministrovi s tým, že ho žiadal, aby mu vysvetlil alebo aby mu dal určitú garanciu, kedy budú pridelené licencie na zabezpečenie tejto rýchlej lekárskej pomoci v okresoch, ktoré patria do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pán minister Zajac odpísal pánovi Belicovi listom, ktorý vám prečítam, a poslal zároveň rozhodnutie - rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že žiadosť obchodnej spoločnosti Zamed, s. r. o., so sídlom Rákocziho, Komárno atď., sa povoľuje prevádzkovanie ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci so sídlom v Dunajskej Strede, Galante, Komárno-časť Stred, Nové Zámky-časť Západ, Štúrovo a Veľký Meder. Okres Šaľa tu vôbec nebol spomenutý. A v ďalšom, ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci so sídlom v Nededi a Seredi.

Pán Belica dostal tento list a dostal toto rozhodnutie od pána ministra zdravotníctva. V ďalšom liste, ktorý odchádzal 30. 11., pán minister hovorí: "Vo Vašom liste zo dňa 10. 11. ma žiadate o informáciu súvisiacu s prevádzkovaním ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja, a to v okresoch Komárno, Levice, Šaľa a Topoľčany. Dovoľujem si Vám oznámiť, že povolenie na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby na základe úspešnosti vo výberovom konaní vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky týmto subjektom: Zamed, s. r. o., pre okres Komárno a Šaľa," pritom v prvom rozhodnutí nie sú vôbec spomenuté Šaľa a Komárno len časť Stred, to znamená ostatná časť okresu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP