V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, len sa vás opýtam a opýtam sa aj Národnej rady, máte ešte dlhé vystúpenie? A Národnej rady sa pýtam, či hodlá vypočuť do konca pána poslanca. (Odpoveď rečníka: Minúta.) Áno, nech sa páči, prosím, dokončite.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem. Ak sa im to podarí a minister Zajac im v tom výdatne svojou činnosťou pomáha, pacient sa dostane do situácie, v ktorej bude a vlastne už je konfrontovaný s neustálym rastom svojich výdavkov na zdravotnícke služby bez adekvátneho rozširovania rozsahu a kvality týchto služieb.

Dámy a páni, neviem ako pre vás, ale pre poslanecký klub strany Smer - Sociálna demokracia sú toto bezpochyby dostatočné dôvody na vyjadrenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pripraví sa na vystúpenie o 14.00 hodine pán poslanec Ondriaš. Do 14.00 hodiny vyhlasujem prestávku.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemôžeme začať rokovanie schôdze Národnej rady, lebo nie je prítomný pán... A, už je prítomný pán minister Zajac.

Poprosím, aby pán navrhovateľ alebo zástupca skupiny poslancov pán poslanec Paška zaujal svoje miesto. Pán Biroš, zaujmite, pán spravodajca, svoje miesto, aby sme mohli začať rokovať alebo pokračovať v rokovaní. Ako prvý v popoludňajšom programe Národnej rady v rozprave k návrhu na odvolanie pána ministra Zajaca vystúpi pán poslanec Ondriaš ako písomne prihlásený.

Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, diskutujeme o argumentoch na odvolanie ministra zdravotníctva pána Zajaca. Ja súhlasím s tým, čo tu už bolo povedané, ale mám k pánu ministrovi Zajacovi pár poznámok.

Budem sa snažiť ukázať, že reforma zdravotníctva je súčasťou našej kolonizácie, čo bol vlastne cieľ prevratu v roku 1989, že výsledkom reformy v zdravotníctve v konečnom dôsledku bude zisk pre zahraničné korporácie, ktoré naše zdravotníctvo postupne ovládnu, podobne ako už postupne ovládajú všetko, čo tu máme. Samozrejme, niečo zo zisku dostanú aj slovenskí podnikatelia a reformátori nášho zdravotníctva, možno ináč by ani nevedeli, že na Slovensku zdravotníctvo existuje. Túto situáciu dokazuje aj napr. grand Svetovej banky vo výške 350-tisíc USD, ktorý nám poskytla na zlepšenie vysvetľovania reforiem v zdravotníctve. Pravdepodobne Svetová banka už odhadla zisky, ktoré budú plynúť medzinárodným korporáciám po reforme zdravotníctva. Myslím si, že netreba tu pripomínať, že kapitalizmus je založený na jedinom zákone a to je tvorba maximálneho zisku. Hľadá stále nové možnosti, kde ešte sa dá zaistiť zisk.

Na Slovensku po reformách v poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle, bankovníctve a poisťovníctve prišiel rad aj na zdravotníctvo. Aby som objasnil, čo je cieľom ministerstva zdravotníctva v oblasti reforiem v zdravotníctve, úvodom by som v krátkosti pripomenul výsledky reforiem v poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle, bankovníctve, poisťovníctve po prevrate v roku 1989. Vo všetkých týchto reformách išlo o privatizáciu. Podobne ako predložené reformy v zdravotníctve boli vlastne privatizáciou zdravotníctva. Vo všetkých prípadoch nám zahraniční a naši odborníci vysvetľovali, ako tieto reformy pomôžu v poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle alebo v zdravotníctve.

Rád by som ešte pripomenul, že kolonizácia Slovenska v oblastiach poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk, poisťovní, služieb mala rôzne názvy. Napr. v určitom období sa kolonizácia Slovenska nazývala transformáciou. Málokto vedel, čo to je. V tých časoch naši a zahraniční renomovaní politici, politológovia, predstavitelia slovenskej šľachty, predstavitelia slovenskej bandy podvodníkov, disidenti na dôchodku a celebrity neziskových organizácií nám stále vysvetľovali, že preto sa nemáme dobre, lebo sme ešte nedokončili transformáciu. Zdôrazňovali, že transformácia mešká, a preto aj rast našej životnej úrovne mešká, rovnako preto mešká aj obnova škôl, ciest alebo nemocníc. Keď výsledkom transformácie bolo rozkradnutie a lacný predaj priemyselných podnikov do zahraničia, čarovné slovo "transformácia" sa prestalo používať a nie som si istý, či sa nevyčiarklo zo slovníka slovenských slov.

Keď transformácia splnila svoj cieľ, naši bojovníci za demokraciu sa zaľúbili do našich bánk a vymysleli ďalšie zázračné slovo "reštrukturalizácia", ktoré ešte zdupľovali slovom "revitalizácia". Taktiež málokto vedel, o čo vlastne ide. Keď následkom reštrukturalizácie a revitalizácie sme prišli o všetky banky a poisťovne, tieto slová taktiež stratili význam a zahraniční podnikatelia, slovenská šľachta hľadali, čo na Slovensku ešte ostalo, z čoho by ešte vedeli vytĺcť zisk. Predsa zo zdravotníctva!

Privatizovať zdravotníctvo znamená, že v konečnom dôsledku zdravotníctvo bude drahšie, nebude slovenské, bude patriť globálnym korporáciám, starajúc sa o maximálny zisk zo Slovenska. V súčasnosti kolonizácia Slovenska v oblasti zdravotníctva má krycí názov "reforma", ktorú presadzuje a stále opravuje minister zdravotníctva pán Zajac. Výsledok reforiem ministra Zajaca, privatizácie zdravotníctva bude podobný ako výsledok reforiem, privatizácie v poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle, bankách a poisťovníctve. Zdravotníctvo je veľmi lukratívny biznis nielen pre slovenskú šľachtu, ale hlavne pre zahraničné korporácie, kde Slovensko opäť utrpí straty a niekto v zahraničí a pár ľudí aj doma zisky.

Posledná poznámka. Keď to zhrniem rečou bežných ľudí, slovenská zahraničná finančná oligarchia a slovenská šľachta hrajú významnú úlohu pri privatizácii zdravotníctva, podobne ako hrali významnú úlohu pri odstraňovaní socializmu, pri privatizácii poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk a poisťovní. Všetci o tom vieme.

Komunistická strana Slovenska podobne ako odmietala a odmieta privatizáciu v poľnohospodárstve, stavebníctve a priemysle, v bankách a poisťovniach, odmieta aj privatizáciu zdravotníctva, odmieta postup ministra Zajaca. Pokladáme za nehumánne, aby zdravie malo trhovú cenu, kde trhová cena zdravia slovenského šľachtica bude diametrálne iná ako trhová cena zdravia bezdomovca.

Komunistická strana Slovenska má diametrálne odlišný názor na reformu zdravotníctva. Prednesiem aspoň hlavné tézy:

- Sme za bezplatné zdravotníctvo.

- Sme za jednu štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je lacnejšia ako niekoľko súkromných poisťovní, ktoré sa starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu.

- Sme za jednotný štátny nákup a distribúciu liekov, čo je lacnejšie ako niekoľko stoviek súkromných firiem starajúcich sa len o maximálny profit zo zdravotníctva.

- Sme za jednotný štátny nákup zdravotníckych prístrojov a potrieb, ktorý je lacnejší a efektívnejší ako množstvo súkromných firiem starajúcich sa taktiež len o svoj maximálny zisk.

- Sme za štátne zdravotníctvo, nie za súkromné.

Komunistická strana Slovenska pokladá reformu ministra Zajaca za škodlivú pre občanov Slovenska a budeme hlasovať za jeho odvolanie.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pán poslanec Ďaďo. Ospravedlňujem sa, pán Čaplovič, navrhovateľ za skupinu poslancov požiadal o slovo a má preto prednosť. Ospravedlňujem sa.

Nech sa páči, pán Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Naozaj krátka reakcia v kontexte vystúpenia pána kolegu Ondriaša ako jedného z navrhovateľov. Samozrejme, keď som za skupinu navrhovateľov odôvodňoval dôvody, hovoril som v širšom kontexte, nielen o obsahu, ale aj o implementačných chybách. A aby náhodou nevznikol trošku mylný dojem, je legitímnym právom politického subjektu definovať v rámci týchto postojov aj svoje videnie.

Chcem len zdôrazniť, pretože niekedy aj Smer - Sociálna demokracia z pohľadu svojej interpretácie systémovej zmeny v zdravotníctve je obviňovaná z akéhosi návratu do temnej minulosti a verejnosť je strašená tým červeným súknom minulosti, chcem zdôrazniť, že nikdy koncept, ktorý sme niekoľkokrát v tejto Národnej rade prezentovali, nespochybnil otázku súkromnovlastníckych právnych vzťahov a nespochybnil historicky definovaný spôsob kreovania vysokého podielu súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku tak, ako tá genéza bežala od 90. rokov postupným odštátňovaním zdravotníckeho zásobovania lekárenstva a primárnej sféry, sekundárnej sféry a neskôr aj prieniku súkromných poskytovateľov v lôžkovej oblasti.

Ak hovoríme o návrate určitej miery štátneho výkonu v zdravotnej politike, hovoríme predovšetkým o kontrole verejných zdrojov, o kontrole verejných zdrojov. A práve opačne na rozdiel od tzv. pravicovoliberálneho konceptu chceme zabezpečiť rovný prístup a rovné podmienky pre všetkých poskytovateľov s rešpektovaním súkromnovlastníckych vzťahov.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec. A pripraví sa pán poslanec Ďaďo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada, vyjadrím sa k problematike, ktorá je v oblasti súčasného vývoja v zdravotníctve, k zdravotnej starostlivosti o občana, akoby na okraji záujmu.

Tzv. reformné kroky pravicovej vlády a pána ministra zdravotníctva už spôsobujú, a ak sa vývoj nezastaví, ešte viac budú deštrukčne pôsobiť aj v oblasti vzdelávania, vysokoškolskej prípravy lekárov a celého zdravotníckeho personálu. Pracujem vo výbore pre školstvo a práve preto vnímam veľmi citlivo niektoré kroky pána ministra a tejto pravicovej vlády vo vzťahu k fakultám zdravotníckym, ošetrovateľským a lekárskym.

Problém praktickej výučby študentov lekárskych a zdravotnícko-ošetrovateľských fakúlt je objektívne daný tým, že fungovanie zdravotníckych zariadení je trvalo nedostatočne financované. Najmä zariadenie fakultných, v zahraničí sa tomu hovorí často aj univerzitných nemocníc, tak ako je to predovšetkým, a znovu to podčiarkujem, vo vyspelom zahraničí. Je tiež pravda, že tieto fakulty dostávajú finančné prostriedky na financovanie praktickej výučby. Zdravotníckym zariadeniam sú poskytované univerzitami formou transferu. Na základe uznesenia vlády ešte z roku 2003 sa cca 550 mil. korún každoročne vyčleňuje v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky na praktickú výučbu pre všetky lekárske fakulty vrátane novovznikajúcich fakúlt ošetrovateľstva. Je však tiež pravda, že táto suma je z roka na rok na počet nových fakúlt, ktoré sa vytvárajú pri jednotlivých univerzitách, dnes máme na Slovensku už deväť nových zdravotnícko-ošetrovateľských fakúlt, a tým aj na vzrastajúci počet študentov, čo je celkom prirodzené, na jedného študenta, keď sa to prepočítava, stále menej a menej. Tieto prostriedky sa používajú nielen na pokrytie nákladov na praktickú výučbu, ale aj na nákup prístrojov, ktoré sa využívajú aj v súvislosti s výskumom na jednotlivých fakultných klinikách.

V tomto priestore sa mi javí spolupráca dvoch rezortov a vždy, keď sme hovorili, aj naša politická strana Smer - Sociálna demokracia, že veľmi často v tejto vláde chýba istá koordinácia pri mnohých tzv. reformných krokoch, a to sa týka predovšetkým v tomto prípade dvoch rezortov, rezortu zdravotníctva a školstva, javí sa mi táto spolupráca ako nedostatočná. A stále neviem, prečo sa vážne problémy ráznejšie neriešia napriek tomu, že tieto zdroje idú či kvapkajú do tohto systému z rezortu školstva.

Ja si vám dovolím prečítať jeden úvodník, ktorý vyšiel teraz v januári pod č. 1/2006 v časopise Interná medicína od pani prof. MUDr. Anny Remkovej, DrSc., ktorá tam jasne píše, aby som vám povedal, že to nie sú moje slová, ale to sú slová, s ktorými sa stretávam ako poslanec nášho gesčného výboru s univerzitnými profesormi, s vysokoškolskými pedagógmi, ale aj so študentmi vo vzťahu k lekárskym, resp. zdravotnícko-ošetrovateľským fakultám. Citujem: "Mňa osobne a mojich blízkych kolegov, uznávaných vysokoškolských pedagógov, znepokojuje nezáujem súčasných reformátorov zdravotníctva o výchovu novej generácie, budúcich lekárov na pôde lekárskej fakulty, ich postoj ignorujúci názory akademickej obce a celoživotné medicínsko-pedagogické skúsenosti kvalifikovaných odborníkov. V celom zdravotníctve sa totiž čoraz nekompromisnejšie presadzujú "trhové" vzťahy, ktoré sú stále častejšie len o tzv. akciových spoločnostiach. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi viac ako pravdepodobné, že podľa tohto scenára v snahe o čo najväčšie výnosy budú študenti a ich učitelia ťahať za kratší koniec, čiže budú v takýchto nemocniciach len a len zavadzať a budú sa považovať evidentne za príťaž. Môže efektívne fungovať také partnerstvo, kde bude jeden diktovať a druhý bude v pozícii rukojemníka?" - kladie si pani profesorka otázku. "Honosný emblém "fakultná nemocnica" nie je len ohromujúca dekorácia, ale je to obrovská zodpovednosť za zdravie národa s ochotou niesť skromne a statočne tento údel s ťarchou celého bremena." To je citácia pani prof. MUDr. Anny Remkovej, DrSc., prednostky I. internej kliniky vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej.

Uvediem konkrétny príklad na situácii v Bratislave:

- Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava tvoria nemocnice v súčasnosti s Poliklinikou Ružinov, Petržalka, Kramáre a Mickiewiczova. Avšak toto zdravotnícke zariadenie sa snaží ešte pred transformáciou vykonať organizačné zmeny, ktoré nie sú v súlade so záujmami konkrétne Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

- V rozpore s uzatvorenými zmluvami o poskytovaní praktickej výučby, o zriadení kliník v zdravotníckych zariadeniach sú rušené pracoviská na klinikách. V tomto roku od 1. 1. 2006 bolo ukončené v rámci I. chirurgickej kliniky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore úrazová chirurgia a cievna chirurgia.

- Uskutočnilo sa zníženie počtu postelí na I. internej klinike, pracovisko Mickiewiczova, z počtu 91 na 81 a podobne.

- Niektoré klinické pracoviská sú zlučované. Zlúčenie I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky a II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky a oddelenia pôrodníctva a šestonedelia na pracovisku v Petržalke.

- Bez akéhokoľvek dialógu sa pripravuje ďalšie premiestnenie niektorých zariadení. Napríklad klinika geriatrie, ktorá bola premiestnená pred dvoma rokmi z Krásnej Hôrky na Kramáre, by sa mala opäť sťahovať. Z pohľadu Fakultnej nemocnice s poliklinikou ide vraj o racionalizačné opatrenia, ktoré zvyšujú efektivitu a hospodárnosť zdravotníckeho zariadenia. Avšak z pohľadu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, váženého akademického zboru, ide o zužovanie priestoru na praktickú výučbu, t. j. ide o ohrozenie praktickej výučby v zdravotníckych zariadeniach. Tento chaos negatívne pôsobí tak na občanov pacientov v týchto nemocničných zariadeniach, ako aj, prirodzene, na vzdelávanie študentov a, samozrejme, aj tu pôsobiacich pedagógov lekárov.

Vyššie uvedené problémy vyplývajú zo samotnej podstaty fungovania kliník, ktoré súčasní reformátori pod vedením pána ministra zdravotníctva nechcú alebo nevedia pochopiť, slušne povedané, zabúdajú na väzbu liečebno-preventívnej starostlivosti, vedeckovýskumnej činnosti a vzdelávacej činnosti v univerzitných v zahraničí, u nás vo fakultných nemocniciach, tak ako to poznáme vo vyspelom zahraničí. A sú to vlastne obrazne vzdelávacie laboratóriá a posluchárne, ktoré sú vo vlastníctve verejných, resp. súkromných vysokých škôl všade v zahraničí. U nás je to naopak.

Navyše, pán minister, ste z týchto zariadení vyčlenili zlaté vajcia na odštátnenie, ako napríklad biochemické laboratóriá, ktoré vlastní Medirex, mikrobiologické laboratóriá a röntgenologické pracoviská, teda zariadenia vysoko ziskové v týchto fakultných nemocniciach, ktoré v kvalitných nemocničných komplexoch pomáhajú dofinancúvať iné, menej lukratívne zdravotnícke činnosti. V súčasnosti nie je ešte uzavretý záujem pána ministra a jemu blízkych ľudí o vynikajúcu, jedinečnú a špičkovú, za peniaze daňových poplatníkov vybavenú popáleninovú jednotku v Ružinove s návrhom na jej odštátnenie, samozrejme, v prospech súkromnej spoločnosti.

Vy, ctený pán minister, a vaši blízki tzv. reformátori zdravotníctva ste však nedokázali pochopiť, že fakultná klinika je oddelenie v zdravotníckom zariadení, na čele ktorého je prednosta, ktorý je v pracovnom pomere s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského - a to je zásadný rozdiel. Na základe pracovného pomeru na kratší pracovný čas je aj v pracovnom pomere so zdravotníckym zariadením. Primár je zástupcom prednostu. Táto dvojitá podriadenosť prednostov kliník v praxi spôsobuje mnohé problémy a nie je doteraz riešená. Všade v zahraničí majú fakultné zariadenia bonusové zdroje v spojitosti s výchovou a vedeckovýskumnou činnosťou, nejdú cestou znižovania počtu lôžok v týchto zariadeniach a v počte liečebnonemocničných dní na jednotlivé ochorenia a, samozrejme, aj poskytujúcich pooperačný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás na chvíľočku prerušiť.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste zobrali na vedomie, že na 14.30 hodinu zvoláva predseda Národnej rady pán Hrušovský poslanecké grémium do zasadačky, kde sa spravidla poslanecké grémium stretáva. Prosím predsedov poslaneckých klubov a členov poslaneckého grémia, aby sa na 14.30 hodinu dostavili na toto pozvanie do zasadačky predsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.

Môžete pokračovať, pán poslanec.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

Samozrejme, ide predovšetkým o rozšírenie tých možností aj tých jednotlivých nemocničných dní aj z hľadiska na poskytnutie dostatočného času na vzdelávací proces pre študentov.

Vážený pán minister, opakujem a znovu to zopakujem, že vo vyspelom zahraničí sú univerzitné, resp. fakultné nemocnice súčasťou univerzity, resp. fakulty sú v ich vlastníctve. U nás sa len o tom v minulosti uvažovalo, ale vaším príchodom na ministerstvo sa aj uvažovať prestalo, pretože vašou prioritou bolo a je vytvorenie akciových spoločností aj vo fakultných nemocniciach, ktoré takto budú mať nielen likvidačný charakter liečebno-preventívnej starostlivosti, ale aj potrebnej vedeckovýskumnej a výchovno-vzdelávacej činnosti.

Vy sa, vážený pán minister, podpisujete na negatívnych dôsledkoch vo výchove mladých lekárov a zdravotníckeho personálu. Odmietli ste uskutočniť múdry a v zahraničí pozitívne odskúšaný prevod univerzitných či fakultných nemocníc do vlastníctva verejných vysokých škôl lekárskych, resp. do zdravotnícko-ošetrovateľských fakúlt. To, že by to vysoké školy nepopierateľne, dnes verejné vysoké školy, zvládli, po výsledkoch ekonomického hodnotenia verejných vysokých škôl v Slovenskej republike, konkrétne aj samotnej Univerzity Komenského, je nesporné. Univerzita Komenského by dokázala racionálne a efektívne hospodáriť a využiť ich z titulu svojich vzdelávacích a výskumných úloh, ale aj žiaducich liečebno-preventívnych aktivít v univerzitných, resp. fakultných zariadeniach. Oveľa prospešnejšie by využila zdroje získané z predaja nemocničných zariadení na Zochovej, Hlbokej a Bezručovej, ktoré dnes nevieme, kam putovali a či vôbec išli v prospech akademického lekárskeho školstva, v prospech vzdelávania, t. j. ich investovania do revitalizácie existujúcich zariadení pre súčasnú výchovu medicínskeho dorastu.

Vážený pán minister, aj tu ste urobili veľkú chybu, pretože ste neuvažovali nad budúcnosťou mladej generácie v oblasti lekárskeho a zdravotnícko-ošetrovateľského školstva. Vznik akcioviek vo fakultných nemocničných zariadeniach je cesta do pekla nielen preto, že akciovky fungujú podľa obchodného práva a to do oblasti vzdelávania môže vstupovať len vtedy, ak vzdelávanie chápete len ako tovar a nemocnicu ako fabriku. Čo je zrejmé nepopierateľný fakt z doterajších skúseností. Aj tento prístup charakterizuje duch vašej nekompetentnej a nekvalitnej reformy, keď sa k občanovi staviate ako len k platcovi a nie pacientovi a podobne aj k študentovi, ktorý si má za tzv. tovar vzdelanie len a len platiť.

V oblasti vzdelávania je vaša tzv. reforma nastavená tak, že má slúžiť tomu, aby aj fakultné nemocnice ovládli finančné skupiny, ktoré majú bližšie k zisku, t. j. k peniazom, ako k investovaniu do verejnej služby pre občana, na jednej strane pacienta, ale aj vysokoškolského pedagóga a študenta. Takýto stav bude vždy v neprospech skĺbenia kvalitnej, liečebno-preventívnej starostlivosti, vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti.

Vážený pán minister, zlučovanie kliník, rušenie pracovísk na klinikách, ako aj akékoľvek skončenie pracovného pomeru zo strany zdravotníckeho zariadenia s prednostami kliník je zásahom do akademických práv a slobôd Univerzity Komenského. Tak to konštatoval rektor Univerzity Komenského, tak to konštatoval celý akademický zbor. Optimálne fungovanie kliník, praktickej výučby a výskumu na klinikách je možné v súčasných podmienkach vtedy, ak zdravotnícke zariadenia a aj lekárske fakulty budú postupovať ústretovo pri rešpektovaní svojich práv a záujmov. Zavádzanie prísne trhových vzťahov do zdravotníctva a do školstva bude len prehlbovať v tejto oblasti rozpory medzi zdravotníckymi zariadeniami a samotnou Lekárskou fakultou Univerzity Komenského.

Podstatou týchto rozporov sú ekonomické záujmy zdravotníckych zariadení, ktoré reprezentujú terajšie ministerstvo zdravotníctva a poverený minister zdravotníctva na jednej strane a na druhej strane záujem Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na zabezpečení kvalitného vzdelávacieho procesu, aby z Lekárskej fakulty vyšiel všestranne pripravený lekár, doktor tej špecializácie, na ktorú sa pripravuje. Tieto rozpory však nezmierni ani pripravovaná transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, a to ani v prípade, ak Univerzita Komenského bezodplatne získa majetkovú účasť v týchto spoločnostiach. Zákon umožňuje získať vysokým školám a samospráve, a to je podstatné, spolu najviac 49 % majetkovej účasti v takýchto akciových spoločnostiach.

Vážený pán minister, v oblasti vytvárania kvalitných podmienok pre naše zdravotnícke a lekárske školstvo ste svojimi tzv. reformami jednoznačne zlyhali. Len neviem, prečo vám pritom v tichosti asistoval súčasný alebo doterajší minister školstva. Škoda, že to bolo tak.

V závere si dovolím poukázať na ešte jeden z mnohých nesystémových a chybných krokov súčasného pána ministra zdravotníctva, konkrétne v spojitosti so Slovenskou lekárskou knižnicou, zriadenou Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Od 1. februára, teda nedávno, tohto roku táto jediná vedecká lekárska knižnica s celoslovenskou pôsobnosťou už právne neexistuje. Vy ste ju, vážený pán minister, začlenili spolu s Ústavom zdravotníckej štatistiky do Národného centra zdravotníckych informácií. Je to však knižnica, ktorá by podľa normy ISO o štatistike mala byť považovaná za národnú, podobne ako je to v iných krajinách, ako napríklad Národní lékařská knihovna v Čechách, National Library of Medicine v Spojených štátoch amerických, Deutsche Zentral Bibliothek für Medizin v Kolíne nad Rýnom, Centrálna lekárska knižnica v Sofii a mnohé ďalšie.

Knižnica je aj koordinačným, metodickým, vzdelávacím a poradenským pracoviskom systému lekárskych knižníc Slovenskej republiky. Od roku 1994 - na to sa akosi zabudlo - plní funkciu dokumentačného strediska Svetovej zdravotníckej organizácie. Opäť bez akýchkoľvek konzultácií, žiaducej diskusie, ktorá vám nie je vlastná, ste sa podpísali pod ďalší krok, nielen svoj, ale aj tejto vlády, ktorý neslúži k rozvoju zdravotníckych informácií a knihovníctva. Venovali ste tejto knižnici, ktorá má tohto roku osláviť 55. výročie založenia, skutočne pekný darček. Mrzí ma to aj preto, že tých, ktorých sa knižnice týkajú, konkrétne aj vášho ministerského spolubrata ministra kultúry Františka Tótha, to ani netrklo. Urobili ste to napriek tomu, že Slovenská lekárska knižnica je explicitne uvedená v knižničnom zákone číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem.

Vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny, musím sa zúčastniť aj ja porady u pána predsedu parlamentu. Kedy budete končiť? (Reakcia poslanca.) Musím ísť tam už teraz, dobre? Potom to dočítate.

Vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 14.36 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som oznámil rozhodnutie alebo dohodu poslaneckého grémia, že prerušenie rokovania bude predĺžené ešte o jednu hodinu, do 16.00 hodiny bude pokračovať zasadanie poslaneckého grémia.

(Pokračovanie prestávky.)

(Pokračovanie rokovania o 16.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pána spravodajcu Biroša a prosím za skupinu poslancov navrhovateľov, aby takisto zaujal miesto. Potom budeme pokračovať vo vystúpení pána poslanca Čaploviča.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam informáciu z grémia, záver a dohodu predstaviteľov jednotlivých poslaneckých klubov. Budeme dnes rokovať do vyčerpania všetkých poslaneckých prihlášok do rozpravy a potom zajtra ráno o 9.00 hodine bude mať záverečné slovo pán minister, potom sa ukončí rozprava, bude hovoriť navrhovateľ a spravodajca a bude vzápätí ihneď hlasovanie.

Takže poprosím zástupcov za skupinu navrhovateľov, ktorí predkladajú teraz prerokúvaný návrh zákona, aby zaujali svoje miesto. Pani poslankyňa, nech sa páči. A pán poslanec Biroš ako spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič bude pokračovať vo svojom vystúpení.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán minister, od roku 1994 plní funkciu táto knižnica, o ktorej som hovoril, predtým dokumentačného strediska Svetovej zdravotníckej organizácie. Venovali ste tejto knižnici, ktorá má tohto roku 55. výročie založenia, skutočne pekný darček. Mrzí ma to aj preto, že tých, ktorých sa knižnice týkajú, konkrétne aj vášho ministerského spolubrata ministra kultúry Františka Tótha, sa to ani nedotklo. Urobili ste to napriek tomu, že Slovenská lekárska knižnica je explicitne uvedená v knižničnom zákone č. 183/2000 Z. z., konkrétne v § 7 ods. 5, citujem: "Špecializovanou vedeckou knižnicou je Slovenská lekárska knižnica, Slovenská pedagogická knižnica a Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky."

Využili ste možnosť, aby ste uvedený čin ako zriaďovateľ ohlásili do 60 dní vraj kultúrnemu ministerstvu. Navonok ste vytvorili clonu, akoby sa nič nedialo, vraj sa len modernizovalo a racionalizovalo. Opak je však pravdou. Už vyše roka ste knižnici ústne sľubovali jej zrušenie. Ponúkali ste ju bývalému ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi, aby ju začlenil do Univerzitnej knižnice, samozrejme, všetko bez peňazí a priestoru. Aj to svedčí o vašom vzťahu k službám vo verejnom záujme a najmä k informačným a kultúrno-vzdelávacím potrebám moderne učiacej a poznatkovej spoločnosti. Prednosť dostal skutočný cieľ tejto vašej aktivity, veď napokon knižnica sídli na Lazaretskej ulici v Bratislave, v celkom slušnej budove a atraktívnom prostredí, ktoré sú spoločne pre vás a vašich priateľov, ako ináč, z iných cieľov veľmi zaujímavé.

Vo vzťahu k uvedenej knižnici, ktorú ste zlúčili do nového kúzelného organizačného zlepenca, treba upozorniť, že práve lekári, ale aj študenti Lekárskej fakulty v Bratislave, ale aj mnohí vedeckí pracovníci, ktorí pracujú práve vo vedách o živej prírode v oblasti lekárskych vied, tvorili jej najaktívnejšiu časť všetkých používateľov.

Vážený pán minister, váš prístup aj v tejto oblasti vášho rezortu ma neprekvapil. Veď vďaka vašej tzv. reforme s väzbou na prevody veľkých majetkov do súkromných rúk, keď sa rušia mnohé nemocnice s cieľom získať do vlastníctva lukratívne budovy a pozemky, môžete zrušiť aj akúsi "bezvýznamnú", dlhé roky budovanú a v zahraničí akceptovanú Slovenskú lekársku knižnicu. Upozorňujem, ak by ste mali skutočný záujem racionalizovať túto oblasť, tak omnoho rozumnejšia a logickejšia by bola fúzia Slovenskej lekárskej knižnice s knižnicou na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Veď majú spoločných používateľov, spoločné tematické zameranie.

Potom sa pýtam, ak ste ponúkali knižnicu rezortu kultúry, o čom sú dôkazy, prečo ste ju neponúkli aj samotnému rezortu školstva? Nuž podľa vás, tak ako ste neprofesionálne a nekultúrne zlúčili túto knižnicu s Ústavom zdravotníckej štatistiky, je možné analogicky zlúčiť napríklad Štatistický úrad a Slovenskú národnú knižnicu?

Vážený pán minister, opakujem, považujem to za neprofesionálny krok, krok, ktorý má bližšie k biznisu ako k zdravotníctvu, ako k vzdelanosti a vedeckému výskumu v oblasti lekárskych vied. Ale práve o tom prvom je prioritne vaša doterajšia činnosť v tomto rezorte, ktorému nepomáhate. Je to cesta predovšetkým v neprospech občana, či už ako pacienta, študenta, vysokoškolského pedagóga a vedca.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Je všeobecne známe, že dlhé roky v školstve pôsobím na Univerzite Komenského v Bratislave. Pán minister, keby ste počuli názory lekárov pri vašich snahách urobiť z fakultnej nemocnice akciovú spoločnosť, ďalej pričleniť zdravotnícku knižnicu inde, kde to nemá, do rezortu kultúry, predsa to sú také nelogické kroky.

Budem chcieť vystúpiť a mám viaceré pripomienky, ako je vám to známe, k vašej činnosti a vôbec, nikdy som vašu reformu zdravotníctva nepodporila, ale to, čo hovoril predrečník, musím mu dať za pravdu, že skutočne vysoká úroveň našich lekárov, ktorá je uznávaná vo svete, je aj vďaka fakultnej nemocnici, k tomu, že je prepojená na vysokú školu, k tomu, že má tie vzťahy a tie finančné toky, aké mala dodnes, a že akciovú spoločnosť z nej robiť je skutočne nenáležité.

Pán minister, neviem, či sa vám dostali hodnotenia priamo do uší tak, ako boli vyslovené, ale myslím si, že každý človek, ktorý je ochotný robiť vec dobre, keď počuje také pripomienky, musí zvažovať, či to, čo robí, robí správne. Ja si myslím, že vaše konanie vonkoncom nebolo správne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ja by som len, ak dovolíte, chcela doplniť predrečníka dvomi faktami, a to, že, pán minister, skutočne značne necitlivo sa zrušila Geriatrická klinika na Krásnej Hôrke, ktorá poskytovala 50 % výučby internej medicíny študentom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. A ďalšia neprofesionalita je potvrdená pripravovaným zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, kde nedostatok stomatológov, ktorý som vám už aj ja avizovala ešte na začiatku nášho pôsobenia tu, v parlamente, idete riešiť veľmi neprofesionálne, neštandardne a nezvyklo v Európskej únii, a to tým, že chcete zaviesť bakalárske štúdium, kde poslucháči dosiahnu akýsi profil zubného protetika, čo je absurdná špecializácia. No ak pôjdeme týmto smerom, tak potom zrejme stomatológ nebude potrebovať vyštudovať medicínu, oftalmológ zrejme takisto, však ide len o dve jamy v lebke, nejaký ortopéd zrejme bude študovať len parciálne kĺby a podobne. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Chovanec.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v tejto atmosfére, v ktorej momentálne rokujeme i z hľadiska toho, čo sa udialo v priebehu včerajšieho a dnešného dňa, je pravdepodobne dosť ťažké diskutovať a málo poslancov venuje pozornosť tomu, čo je tu skonštatované od diskutujúcich, skôr sa diskutuje o iných problémoch. Napriek tomu všetkému však chcem v diskusii upriamiť vašu pozornosť na ten problém, ktorý momentálne prerokúvame, a to je návrh na odvolanie ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

Dámy a páni, samozrejme, že zdravotníctvo bolo, je a bude vždy tým, ktoré bude pod drobnohľadom širokej verejnosti. V úvode svojho vystúpenia chcem konštatovať, že akýkoľvek zásah do liečby človeka, teda postup lekára v pozitívnom či negatívnom zmysle, má významný odraz v mienke na zdravotníctvo ako celok. Ľudia veľmi pozorne a s obavami sledovali i to, čo ich čaká v oblasti reforiem, ktoré im sľubovala vláda Slovenskej republiky po voľbách v roku 2002 a ktoré ste pre vládu Slovenskej republiky pripravili so svojím štábom práve vy, pán minister. Niektorí si v naivite mysleli, že ak to má byť reforma, tak to má byť niečo lepšie - lepšie pre občana. A aj keď ich neistota mrvila, predsa len verili v myšlienku, že aj pravicovej vláde pôjde predovšetkým o to, aby tu bolo dobro občana, že aj tejto pravicovej vláde pôjde o väčšiu dostupnosť chorého k zdravotníckym zariadeniam, vyššiu kvalitu odbornej i materiálnej starostlivosti, o väčšiu humánnosť zdravotníctva. Verili, ale dnes vytriezveli. Vytriezveli a pripojili sa k tej drvivej väčšine národa, ktorej obavy sa potvrdili, a považujú celú reformu za reformu, ktorá hlboko zasiahla do ich sociálnych istôt, ktorá mnohých z nich priviedla a privádza do zúfalstva a beznádeje. Spomeniem len niektoré záležitosti: poplatky za návštevy u lekára, poplatky za recepty, lieky, povinnosť nosiť si toaletný papier či nebodaj vložky a tak ďalej - to bol základ na to, aby sa ľudia vo väčšine postavili na odpor voči reforme zdravotníctva.

Asi sa zhodneme, pán minister, na tom, že zdravotníctvo má slúžiť všetkým a v rovnakej miere. Asi sa zhodneme aj na tom, že sľub ministra okrem iného obsahuje, citujem: "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov." Domnievam sa, že vysoká nespokojnosť s reformami v zdravotníctve je jasným dôkazom toho, že Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2002 až 2006 a jeho naplnenie v praxi vám nedovolí napĺňať sľub, ktorý ste zložili do rúk prezidenta, a to by už sám mal byť dôvod osebe na to, aby ste poďakovali predsedovi vlády za to, že vás do tejto funkcie vymenoval, a odstúpili z funkcie, nie vyčkávali na poslanecký návrh a podporu polovice poslancov Národnej rady, z ktorých niektorí aj zabudli, kto ich volil, a robia koalícii, dá sa povedať, dnes nadštandardné služby.

Ak sa domnievate, pán minister, že toto moje stanovisko je nepodstatné, nuž je tu aj iná možnosť. Vyberme si niekoľko miest v Slovenskej republike a poďme medzi občanov s otázkou, kto si myslí, že váš postup reforiem je správny. Určite sa dozviete pravdu a tú pravdu aj na svoj sľub ministra, že svoju prácu budete vykonávať v prospech občanov Slovenskej republiky.

Dámy a páni, v nasledujúcej časti môjho vystúpenia sa sústredím na niektoré nedostatky v práci rezortu ministerstva zdravotníctva. Samozrejme, nie všetky. Niektoré boli spomínané, na niektoré si ešte poslanci určite vo vystúpeniach spomenú.

Začnem problémom záchrannej služby. Koalícia sa hrdí tým, ako transparentne sa uskutočňujú výberové konania. Ak dnes hovoríme o zdravotníctve, tak uvediem príklad, ktorý je podľa môjho názoru príkladom jasného ignorovania takéhoto postupu. Pri výberových konaniach na vydanie povolenia prevádzkovania záchrannej služby bol totiž porušený § 14 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo tu neboli dodržané tieto zásady:

1. Vylúčení z výberového konania boli žiadatelia, ktorí nesplnili podmienky výberového konania v zmysle § 14 ods. 9, a tým bol porušený § 14 ods. 8 zákona č. 587/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

2. Boli vydané povolenia žiadateľom, ktorí nesplnili ani len personálne zabezpečenie prevádzky ambulancií záchrannej služby, nieto už materiálno-technické vybavenie. Pri týchto tvrdeniach, ktoré som uviedol sa, vážený pán minister, opieram o vaše rozhodnutie zo dňa 20. decembra 2005 č. 31857-1/2005-SP. V tomto rozhodnutí nesúhlasíte so žiadosťou Fakultnej nemocnice Prešov na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v sídlach Prešov a Sabinov na základe neúspechu vo výberovom konaní, a pritom vo výberovom konaní bola úspešná spoločnosť, ktorá nespĺňa ustanovenie § 14 ods. 9 zákona č. 578/2004. Zaujímavé je, že Fakultná nemocnica Prešov dlhodobo poskytovala tak rýchlu lekársku pomoc, ako aj rýchlu záchrannú pomoc.

Pán minister, som presvedčený, že dobre viem, čo je trestný čin všeobecného ohrozenia, a rovnako dobre viem, že aj vedľa mňa sedí riaditeľ tejto nemocnice pán poslanec Biroš. Chápem síce, že v úspešnej firme výberového konania Slovenská záchranná, a. s., sú podľa vrabcov, ktoré to čvirikajú na streche, zástupcovia Penty, no nemôžem pochopiť, ako vaším pričinením nie je od 27. januára, opäť opakujem, pán minister, nie je od 27. januára v prešovskom a sabinovskom okrese žiadna funkčná záchranná zdravotná pomoc.

Chápete to tak aj vy, pán minister? Chápete to aj vy, pán kolega, lekár a riaditeľ Fakultnej nemocnice v Prešove, pán Biroš? Ja nechápem! Nechápem, ako sa môžete učiť odovzdávať záchrannú službu organizácii, ktorá nemá ani jednu sanitku, ani jedno potrebné vybavenie, a tak ste nechali 210 000 obyvateľov týchto okresov na milosť a nemilosť, jednoducho naverímboha.

Čo ak by na základe presne vášho rozhodnutia, pán minister, Zdravotná záchranná služba Fakultnej nemocnice v Prešove dnes v súlade s vaším rozhodnutím toto prijala, vyložila si nohy na stôl a nekonala a nemohli by ste to klasifikovať ako spôsob, ktorým nastalo všeobecné ohrozenia obyvateľstva? Vy ste totiž svojím zákazom túto záchrannú službu zrušili a nová nemá opodstatnenie, lebo nemá na to vybavenie.

A ešte jedna otázka súvisiaca s týmto konštatovaním. Lekár, ktorý s vaším rozhodnutím na nepovolenie prevádzkovej činnosti zdravotníckych zariadení v sídlach staníc záchrannej zdravotnej služby poskytne pomoc napríklad v rámci, aj vy, pán riaditeľ, intenzívnej medicíny a pacient toto neprežije, by mohol byť žalovaný, pretože postupoval v rozpore s návrhom ministra a jeho vyhláškou, ktorý im nedal opodstatnenie na to, aby takýto lekár išiel k chorému pacientovi. Intenzívna zdravotná starostlivosť znamená, vieme veľmi dobre čo. A keby tento pacient zomrel, tak koho by sme potom žalovali? Aký právnik by vysekal toho lekára, ktorý poskytol túto zdravotnú službu na základe toho, že nemá opodstatnenie?

V ďalšom bode prichádzam k cenovým opatreniam Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Tieto prišli do platnosti v januári 2006 a robili dereguláciu cien, v ktorom ste oddelenia, pán minister, kardiológie, kardiochirurgie, onkológie, anestéziológie, intenzívnej medicíny a jednodňovú chirurgiu vyňali z cenového opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a neurčili ste im maximálne ceny. Myslíte si, pán minister, že trh všetko vyrieši? Že zmluvní poskytovatelia a zdravotné poisťovne sa dohodnú v prospech pacienta, nie v prospech zisku? A to asi nie je všeobecný záujem? Ja si myslím, že ste teda opäť porušili zákon, a to ustanovenie § 7 ods. 9 písm. c) zákona č. 581/2004, kde sa ustanovuje, ustanovuje sa zákonom, citujem: "Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí obsahovať výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená cenovým predpisom." Prosím, je to porušenie zákona, alebo nie? Rozhodli ste tak napriek upozorneniam, pán minister, zdravotných poisťovní, ktoré vás o to žiadali, aby ste takúto cenu maximálnu stanovili, no už ste ako minister v tomto zriadení prijali zásadu: "Nie všetka moc patrí ľuďom, ale ministrovi."

Otázky Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Je zverené týmto poisťovniam hospodárenie s 50 mld. Sk. Domnievate sa, že je dobré, keď najvyšší orgán valné zhromaždenie pozostáva len z jedného významného človeka? A viete, kto je ten významný človek? Valné zhromaždenie tvorí jeden človek - minister zdravotníctva. Vy teda máte právomoc voliť a odvolávať členov predstavenstva a tí sú traja, pričom dvaja z nich vôbec nespĺňajú podmienky. Pýtam sa, je to pravda, že je to tak? Je pravda, že pani Szalayová je v predstavenstve bez plnenia podmienky odbornej spôsobilosti, tak ako to podmieňuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Je pravdou, že táto pani do zvolenia pracovala v Zdravotnej poisťovni Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta? Je pravdou, že u tejto panej ide o konflikt záujmov, keď ako členka Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne podniká v oblasti liekovej politiky, čo by mohlo ohroziť záujmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Je to v súlade so záujmami štátu, ak je členom Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Björn Jörgen Sloup, ktorý bol v Predstavenstve Poisťovne Union a táto úzko kooperuje so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou? Je v poriadku, ak v Predstavenstve Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., so 100-percentnou účasťou štátu nie sú osoby konajúce v záujme štátu a sú prepojené s podnikateľskými subjektmi? Poisťovňa Union a Poisťovňa Achema v Holandsku sú členmi súkromnej finančnej skupiny Euroreko, ktorá má ambície rozširovať svoje aktivity, a Poisťovňa Achema má záujem uchádzať sa o povolenie na výkon verejného zdravotného poistenia na Slovensku.

To boli niektoré otázky, ktoré sa týkali transparentnosti jednotlivých orgánov a postupu aj v reforme.

Na bližšie osvetlenie, kolegyne, kolegovia, chcem ešte uviesť pár vecí, ktoré hovoria o tom, aká bola zdravotnícka reforma a podmienky v zdravotníctve pred rokom 2006 a aké sú od roku 2006 v oblasti verejných zdrojov zdravotného poistenia.

Pokiaľ pred rokom 2006 všetky zdravotné poisťovne boli verejnoprávne inštitúcie, po roku 2006 sú z nich akciové spoločnosti. Pokiaľ pred rokom 2005 v týchto verejnoprávnych inštitúciách bola správna rada zložená v tripartite z platiteľov zamestnancov, zamestnávateľov a štátu, dnes sú to akcionári a valné zhromaždenia. Pred chvíľou som vám povedal, kto tvorí toto valné zhromaždenie - jeden jediný člen. Pokiaľ boli správne výdavky do roku 2005 obmedzené do 4 % zákonom, po roku 2006 sú neurčené, čiže neobmedzené. Pokiaľ rozpočet do roku 2005 schvaľovala Národná rada, dnes ho schvaľuje vláda. No a keď si tu pozrieme celú túto situáciu, tak dôjdeme k tomu, kde sme ako asi reformu robili.

O verejnej mienke tu už hovoril predo mnou kolega Paška. Ja len spomeniem opäť niekoľko záležitostí. Verejná mienka v auguste 2004 vyjadrovala 57,8 % nesúhlas s realizáciou prípadnej zdravotnej reformy, v septembri 2004 to bolo 69,6 % a teraz, tak ako bolo konštatované, 74 %. Čiže temer 3/4 občanov ju odmietlo. A postavme si teda otázku, ako to je aj v súvislosti so sľubom ministra, ktorý hovorí a skladá ho do rúk prezidenta, že bude slúžiť občanom.

Konštatujú sa tu aj rôzne príklady o tom, ako zahraničie veľmi chváli naše reformy, a to i v zdravotníctve, konkrétne v Českej republike. Je však problém iný. Zahraničie má väčšinou len informácie o tom, čo sa prezentuje, a takmer vôbec nemá informácie o tom, aká je realita v každodennom živote.

Reformu zdravotníctva nehodnotí negatívne len KSS a opozícia, ale aj iní politici, nevynímajúc v tom prezidenta republiky. Keby sme mali skonštatovať to, čo sa z reforiem realizovalo, tak veľmi ťažko, pretože aj v legislatívnom procese sa uskutočnili štyri vlny novelizácie zdravotníckych zákonov a rezort pripravuje ďalšie, čiže aj o tej kvalite by sa dalo hovoriť tak, ako by to asi odzrkadľovalo celú účinnosť.

Pár výsledkov ešte k tomu, ako sme v súvislosti so zdravotníctvom a kde je potrebné hľadať prostriedky a možnosti, aby ten dosah nebol na obyvateľstvo taký, aký je v porovnaní s krajinami Európskej únie. V Európe výška verejných výdavkov na zdravotníctvo vyjadrenej v HDP, teda v hrubom domácom produkte, neklesá, ale, naopak, vzrastá. U nás v snahe udržať alebo aspoň stabilizovať výšku celkových výdavkov na zdravotníctvo, vyjadrenej v percentách HDP, vláda bola rozhodnutá a je rozhodnutá i koná tak, aby sa opatrenia týkali predovšetkým zvyšovania súkromných výdavkov, teda výdavkov občana Slovenskej republiky.

Podľa zdrojov OECD vynakladá Slovensko najnižšie percento z HDP na zdravotníctvo z krajín Európskej únie. Keď by som mal konkretizovať túto situáciu, tak pokiaľ v Nemecku je to 11,1 %, tak prejdem k našim susedným krajinám, v Maďarsku je to 7,8 %, v Rakúsku 7,7 %, v Česku 7,5 % HDP, u nás to je len 5,9 %. Niet sa teda čím môcť chváliť. A keby sme chceli povedať, že finančné zdroje na zdravotníctvo v absolútnej hodnote narastajú, tak poviem, áno, narastajú, ale narastajú zvýšením platieb občanov, nie príspevkom z HDP.

Úsilie o vyrovnané hospodárenie sa rezortu jednoznačne dodnes nepodarilo realizovať. Aká je teda realita v praxi? Tá realita v praxi je taká, že občania, teda pacienti a poistenci, platia viac a dostávajú menej. No a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostávajú menej a musia dávať viac. To je realita, ktorá skutočne odzrkadľuje súčasný stav.

Nuž čo teda v závere, pán minister? Toto sú dosahy a názory na reformu, ktorú ste v zmysle programového vyhlásenia vlády realizovali vy svojou činnosťou. Nie sú to, ak by ste chceli pri svojej argumentácii skĺznuť na pozíciu komunizmu, len názory a vyjadrenia komunistov. Áno, sú to názory KSS, ale my sa pritom opierame o názory väčšiny občanov Slovenskej republiky, názory mnohých lekárov, zdravotných sestier a pracovníkov zdravotníctva. Politik exekutívy, ak vidí, že nielen politická strana, ale väčšina ľudí nesúhlasí s jeho praktickými krokmi, mal by zvážiť svoje konanie, a to konanie na zotrvanie v exekúcii. Zvážte teda aj vy, ako sa so svojím svedomím mienite vysporiadať, pretože pre nás je táto dilema jasná. Aj keď neskoro, ale predsa bude užitočnejšie, keď nebudete ministrom vlády tejto republiky.

Ďakujem pekne.