V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška, nepočkáme na pána ministra Zajaca, keď je o ňom reč?
P. Paška, poslanec: Nuž asi sa rozhodol sám, možno chce odísť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja navrhujem, keby sme pozvali pána ministra, aby tu bol prítomný, keď je táto diskusia. Ste za to spoločne? (Reakcia pléna.) Tak prerušujem schôdzu, pokiaľ sa do rokovacej sály nedostaví minister Zajac.
P. Paška, poslanec: Ale pán minister to pochopil, tak on sám dobrovoľne asi chce odísť, tak...
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, je želanie, aby ste boli prítomný počas tohto bodu programu. Budeme pokračovať.
Pán poslanec Paška bude pokračovať vo svojom vystúpení.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Druhou osobou alebo údaje, o ktorej minimálne zadávajú dôvod alebo majú indície, že dochádza zrejme k porušovaniu zákona, je pani Dr. Szalayová. Všetci veľmi dobre poznáte proces alebo snahu pána ministra vysporiadať sa hlavne s dvoma poisťovňami, ktorým táto Národná rada pri prijímaní zákonov predsa len ako-tak vštepila štátny charakter, a to je Spoločná zdravotná poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá v zmysle zákona musí byť 100-percentná akciová spoločnosť vo vlastníctve štátu. Samozrejme, niektoré príslušné ustanovenia týmto trošku zablokovali alebo skomplikovali pánovi ministrovi vykonávanie určitých svojich postupov.
Určite ste vnímali, ako koaličná rada zablokovala snahu pána ministra o zmenu stanov, ktorá by mu umožnila ešte viac cez personálne akty ovládať túto poisťovňu a, tak ako sa tým nikdy netajil, pripraviť ju na privatizáciu, pretože tá spolu s rezortnou Spoločnou zdravotnou poisťovňou zostala ako jediná s veľmi lukratívnymi kmeňmi poistencov, ktoré sú zaujímavé, samozrejme, pre uchádzačov alebo prevádzkovateľov licencií na zdravotné poisťovne. Keďže sa nepodarilo presadiť pánovi ministrovi zmenu stanov, urobil personálnu zmenu, tak ako, samozrejme, mu to vyplýva ako zakladateľovi, ako jedinému akcionárovi, zmenil a navrhol do predstavenstva poisťovne pani Dr. Szalayovú. Samozrejme, jej blízkosť a lojalita a jej spolupráca v reformnom tíme je všeobecne známa. Tento rozmer môžeme ponechať na určité morálne posúdenie o tom, ako pán minister postupuje a čo využíva. Ale minimálne je zarážajúca indícia alebo informácia o tom, že pani doktorka nesplnila podmienky, ktoré určuje zákon, na to, aby mohla byť členkou štatutárneho orgánu - a máme na mysli nesplnenie podmienky § 33 zákona č. 581/2005, ktorý ju v odseku 5 ustanovuje: "Za odborne spôsobilú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v ods. 1 písm. d) sa považuje osoba, ktorá má diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia, študijných programov 2. stupňa 43 a najmenej ročnú prax v oblasti finančného trhu alebo zdravotného poistenia." Túto podmienku podľa našich informácií menovaná pani doktorka nespĺňa a úrad, mám na mysli jedného z riaditeľov, samozrejme, príslušne podriadeného a lojálneho pánovi ministrovi, napriek tomu, že úrad je údajne zo zákona nezávislá inštitúcia, vystavil potvrdenie a bola uznaná prax, ktorá mala objektívne iný rozmer a iný charakter, preto, aby boli splnené podmienky zákona.
Samozrejme, opäť aj kontrola obchodného registra ukazuje, že pani doktorka časovo, zrejme, zrejme, ale tu uznávam, že môže to byť otázka, informácie z registra nie celkom časovo zosúladila aj problematiku zákonom definovaného konfliktu záujmov, pretože v čase vymenovania do štatutárneho orgánu naďalej pôsobila aj v Healt Research Consulting, s. r. o., spolu s pánom Pažitným. Je to všeobecne známy jav, keď sa podieľali na príprave reformy.
Dámy a páni, ešte predsa len jedna informácia. Keď sme hovorili o tých legislatívnych prešľapoch alebo o snahe pána ministra za každú cenu pretlačiť veci podľa svojej vízie bez ohľadu na pripomienky odborného terénu, vybral som si z internetu medzirezortné pripomienkové konania Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Aj to svedčí, že séria ďalších a ďalších noviel zákonov, ktoré sú nevykonateľné a neaplikovateľné, bude pokračovať aj naďalej a že sa naozaj všetci tí, ktorí sa živia právom, majú na čo tešiť, pretože už rok po prijatí tzv. novej šestice reformných zákonov máme po týchto sériách noviel zákony pootvárané krížom-krážom. Neexistujú čisté novely, ale jednotlivé zákony sa otvárajú cez čl. 2 a 3 a miešajú sa podľa toho, ako pánovi ministrovi prax ukáže, že pôvodný návrh zákona je nevykonateľný.
Azda najlepším dôkazom nevykonateľnosti je návrh vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné, na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Dámy a páni, tento návrh vyhlášky, ktorý prešiel pripomienkovým konaním, má 135 strán. Podľa pohľadu ľudí, ktorí celý život nerobia nič iné len zdravotné poistenie a podľa ekonómov a daňových poradcov je to taký galimatiáš, z ktorého už dnes bolí každého hlava. A paradoxne totižto práve oblasť ročného zúčtovania poistného je oblasť, ktorú sme dokonca mali aj my v našej alternatíve, ktorú sme predkladali v zákone o zdravotnom poistení. A upozorňoval som pána ministra, že čím dlhšie a čím precíznejšie bude mať snahu zabrániť úniku niekoľkých korún, tak tým to bude drahšie, tým to bude nevykonateľnejšie a tým to bude neprehľadnejšie. Toto je dôkaz, ako funguje dnes ministerstvo zdravotníctva, kde sú platení ľudia, a ako funguje tzv. reformný tím pána ministra. (Potlesk.)
Nehovoriac o tom, že opäť sa môžeme tešiť na novelu zákona č. 576 o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach a, samozrejme, zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Zdá sa mi, že to už bude piata vlna noviel, a predpokladám, že ak dnes nepovieme pánovi ministrovi, aby to konečne vzdal, tak sa máme tešiť ešte za tých pár mesiacov, môžeme sa tešiť na niekoľko ďalších vĺn novelizácií. Bude to však, dámy a páni, nič iné len opäť dôkaz toho, ako nekoncepčne bola táto reforma alebo tento experiment pripravený, ako je nevykonateľný a ako by bolo dobré, keby už konečne niekto začal rozumne s normálnym bežným rozumom a v konzultáciách a v oponentúre s odbornou praxou realizovať systémovú zmenu v slovenskom zdravotníctve.
Veľmi vážny problém, na ktorý sme poukazovali niekoľkokrát a ktorý, samozrejme, hýbal aj odbornou verejnosťou, ale aj občanmi na Slovensku, boli kauzy, ktoré sa popri tom zápase o zmenu v zdravotníctve viezli popri reformnej snahe. Dovoľte spomenúť len niektoré, ktoré však naozaj podľa nás sú významné. A chceme len poukázať na to, že opäť ten spôsob odmietnutia snahy jednoducho má svoje princípy a dôvody aj v tom, že pán minister a jeho tím evidentne z dôvodov snahy nepripustiť prienik niektorých informácií a v snahe dosiahnuť ciele, ktoré mali minimálne úzko skupinový alebo parciálny charakter, nepracoval s informáciami a dátami minimálne tak, ako o tom hovorí príslušný zákon a príslušná norma.
Azda najlepším príkladom bola prvá veľká kauza, ktorá sa prevalila, a to bola kauza Veriteľa, o ktorom sa vôbec nebojím povedať, že určite bola prínosom v tom, že vliala do slovenského zdravotníctva tuším 24 alebo 26 mld. korún, ale vyvolala obrovskú mieru nedôvery a dodnes vyvoláva obrovské množstvo otázok, a to napriek tomu, že vláda rozhodla o likvidácii tejto spoločnosti, cez ktorú dochádzalo k oddlžovaniu, a že s výnimkou pohľadávok na Sociálnu poisťovňu, ktoré prejdú na Konsolidačnú banku, by mala byť táto spoločnosť umorená. Každý však taktne mlčí o tom, dámy a páni, že pravicová vláda na čele s liberálnym ministrom alebo s ministrom, ktorý sa hrdo hlási k princípom trhu, po roku 1948 zrealizovala na Slovensku najväčšie znárodnenie, ktoré na Slovensku bolo.
Dámy a páni, len tým, ktorí nevedia, o čo ide. Istiny, pohľadávky, ktoré boli riadne verifikované, boli overené súdnymi rozhodnutiami a boli dokonca potvrdené uzneseniami o výkone súdnych rozhodnutí, neboli uhrádzané napriek svojej objektivite vo výške 100 %, ale boli na základe dohody, podobnú dohodu môžem niektorým pamätníkom pripomenúť z 50. rokov z obdobia kolektivizácie, boli po dohode vyplácané v lepšom prípade vo výške 97 %, a to sme sa ešte v polročných správach hrdo hlásili k tomu, ako sme obrali, a nie raz, súkromných vlastníkov o ich majetok. O príslušenstvách, ktoré boli riadne zákonom definované a potvrdené, ani nehovorím. Je škoda, pretože treba povedať, že naozaj ten primárny cieľ bol splnený a že do zdravotníctva sa naliali miliardy korún, že sa porušoval zákon č. 211 o prístupe k informáciám a že miesto transparentného narábania a vysvetľovania sa nakoniec vytvorila bublina nedôvery, ktorá pretrvala medzi naozaj veľkou skupinou poskytovateľov dodnes.
Druhá kauza, ktorá má však trošku iný rozmer a kde naďalej pretrváva veľa otázok, na ktoré nebolo zodpovedané, je takisto kauza, ktorá bola niekoľkokrát občanom priblížená a bola snaha ju rozkryť, a to bola kauza úveru zo Svetovej banky. Dámy a páni, hovoríme o sume skoro 3,6 mld. korún, ktorú budú všetci občania Slovenskej republiky ešte roky splácať a ktorá mala slúžiť jednak na to, aby sa sektor zdravotníctva zmodernizoval, na podporu modernizácie, a potom takisto to bol projekt technickej pomoci modernizácie sektora zdravotníctva medzi Slovenskou republikou a Svetovou bankou. Nuž účel čerpania je nešpecifikovaný, nebol prerokúvaný ani s odbornou akademickou obcou, ani s poskytovateľmi, ani so zdravotnými poisťovňami. Prvé finančné prostriedky nabehli na účet ministerstva zdravotníctva v roku 2003. Vieme len, že každý rozpočet, už tretí rok návrh štátneho rozpočtu obsahuje číslo na kofinancovanie, ale dodnes nie je jasné, kde a akým spôsobom transparentne tieto prostriedky natiekli. Známe je len jedno, a opäť sú to verejne dostupné informácie, že desiatky miliónov korún mali byť použité na podporu akceptovania reformy zdravotníctva a na sprístupnenie informácií o zámeroch a cieľoch reformy občanovi.
Ponechajme stranou kam a ako tiekli prostriedky a že úplne náhodou v informáciách, ktoré si dovolím odcitovať, aj z niektorých médií opäť figuruje osoba, o ktorej som hovoril a ktorá je personálne veľmi blízka, a je to pán Ing. Králik. Ale poďme sa pokúsiť zistiť, kam tie peniaze išli a čo sa malo ich použitím dosiahnuť.
Keď dovolíte, budem používať informácie, ktoré boli verejne publikované v týždenníku Slovo. Nuž aj autor tohto článku veľmi transparentne a jasne hovorí, že by sa Svetová banka mohla zaujímať o praktické využitie peňazí, ktoré sa akože prijali na podporu reformy, ale kde sa ukázalo, že banka prostredníctvom projektov slušne financuje rôznych pravicových politikov, rôznych poradcov ministra, ale aj firmy, za ktorými stoja ľudia blízki pravicovým politickým stranám.
Pri zdravotníckej reforme je spomínaná pani Voleková, predchádzajúca ministerka. Ďalej je tu spomínaný pán Tatár. Zaujímavé je, že autor článku hovorí, že lekár, ktorého špecializáciou je psychiatria, minimálne 4 roky pred tým, než získal projekt za niekoľko miliónov, nepôsobil vôbec v zdravotníctve a objavil sa a publikoval o dôchodkovej reforme, napriek tomu, samozrejme, sa dostal štedro k zákazke zo zdrojov zo Svetovej banky. Tých informácií je veľmi veľa. Hovorí sa o právnikovi Ernestovi Valkovi, ktorý mal zarobiť 55-tisíc dolárov za konzultácie pre legislatívu. Nuž sú to veľmi zaujímavé čísla. Každopádne objavujú sa tu ďalšie mená. Dokonca je tu spomínaný aj člen manažmentu STV pán Zahradník a tak ďalej atď.
Dámy a páni, minimálne by sme už konečne mali žiadať veľmi jasné a striktné informácie, akým spôsobom, kedy, kto a prečo použil peniaze z úveru, ktorý budeme všetci splácať, na to, aby podporil svoju nenahraditeľnosť a reformu, ktorá jednoducho nefunguje. (Potlesk.)
Dámy a páni, jeden z takých posledných veľmi závažných počinov alebo zdroj nášho absolútneho presvedčenia o tom, že pán minister Zajac by nemal byť ministrom zdravotníctva, bolo rozpútanie alebo vyplávanie na povrch rôznych minimálne diskutabilných informácií o procese výberu na licencie na rýchlu záchrannú službu, tak ako ju naexponoval a začal riadiť a realizovať pán minister zdravotníctva. Ja už som to povedal počas prieskumu na ministerstve zdravotníctva, ale dovolím si to zopakovať ešte teraz a znovu.
Dámy a páni, na Slovensku prebiehajú denne desiatky, možno stovky výberových konaní, konkurzov, priamych zadaní, objem finančných prostriedkov, ktoré tečú či už zo štátneho rozpočtu, alebo zo špeciálnych fondov, je predsa len obrovský a sporadicky sa k týmto výberovým konaniam objavuje určitá miera odporu, rezistencie, nespokojnosti, čo je úplne logické. Pretože tam, kde sa dvaja bijú, jeden vyhrá, asi ťažko vždy ten druhý musí byť spokojný. Otázka je, do akej miery boli dodržané princípy a zásady legislatívy alebo príslušných súvisiacich právnych noriem alebo do akej miery boli porušované. To, s akou mierou odporu a rezistencie sa však stretávame pri tzv. výberovom konaní na udeľovanie licencií, na poskytovanie zdravotníckych služieb u rýchlej záchrannej služby, je absolútne neočakávané a neprimerané. Aj to nám dalo spolu s niektorými kolegami a kolegyňami poslancami návod na to, aby sme sa obrátili na ministerstvo zdravotníctva a aby sme v podobe poslaneckého prieskumu buď vyvrátili, alebo verifikovali niektoré skutočnosti, o ktorých už tuším druhý alebo tretí mesiac informujú aj médiá.
Vzhľadom na to, že práve o 12.00 hodine počas prestávky bude zasadať výbor pre zdravotníctvo, ktorý by mal uzatvoriť tento poslanecký prieskum a mal by zaujať stanovisko, vás chcem len informovať, aké otázky sme položili ministerstvu zdravotníctva a aké informácie kryté príslušnými listinnými dôkazmi vyžadujeme na to, aby sme vyvrátili podozrenia, ktoré sú tretí mesiac predkladané jednotlivými uchádzačmi, neúspešnými uchádzačmi, ale hlavne nemocnicami, predstaviteľmi samosprávy, ako dôkazy o tom, že toto výberové konanie nebolo transparentné.
Pýtali sme sa ministerstva zdravotníctva:
- Kto, kedy a na základe čoho rozhodol o vypísaní výberového konania?
- Akým spôsobom boli o tom upovedomení potenciálni uchádzači?
- Boli súčasťou vypísaného konania jasne definované kritériá na vyhodnotenie?
- Kto, kedy a na základe čoho definoval vopred kritériá výberového konania?
- Ak sa tieto kritériá líšili od podmienok uvedených v zákone, kto, kedy a prečo rozhodol o iných kritériách?
- Kto, kedy a na základe čoho rozhodol o zriadení výberovej komisie?
- Kto, kedy a na základe čoho vymenoval predsedu komisie?
- Mala táto komisia vopred spracovaný štatút a rokovací poriadok? Ak áno, kedy a kým bol zostavený a schválený?
- Boli pre potreby vyhodnocovania vopred jasne stanovené kritériá hodnotenia? Ak boli, na základe čoho a kým boli stanovené?
- Ako boli tieto kritériá v hodnotení použité?
- Ako boli o výsledkoch hodnotenia informovaní uchádzači?
Samozrejme, ako to dopadlo, aké budú odpovede ministerstva zdravotníctva a či budú podložené dostatkom, ako som povedal, listinných dôkazov, mám na mysli, samozrejme, zápisy z grémia a z porady ministra, zápisy z porád vedúcich riaditeľov, jednotlivých riaditeľov odborov, zápisy o pracovných úlohách atď., prezenčná listina zo zasadnutia výberovej komisie, zápis o hodnotení a tak ďalej atď., tieto všetky informácie, dúfam, v relevantnej podobe a tak, aby vyvrátili tie obrovské podozrenia, dostaneme azda o 12.00 hodine na výbore pre zdravotníctvo. Dovtedy, žiaľ, musím konštatovať, že výberové konanie na poskytovanie licencií rýchlej záchrannej služby stále vykazuje značné znaky netransparentnosti a rôzneho lobingu a vplyvu.
Chcem však aj zároveň povedať, že sme nikdy a ani z tohto miesta nechcem spochybniť úlohu a postavenie a poslanie rýchlej záchrannej služby a že v žiadnom prípade nespochybňujeme náplň a obsah činnosti, ale že spochybňujeme spôsob fungovania ministerstva zdravotníctva ako gestorského orgánu v zmysle zákona pre poskytovanie týchto licencií.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som na záver za skupinu predkladateľov a navrhovateľov vás požiadal, aby ste tí, ktorí ste mali snahu argumentom, o ktoré som sa snažil, porozumieť, vyslovili a zdvihli ruku za návrh uznesenia, ktorým chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Chcem vás požiadať, že napriek tomu, že možno politický kontext, ktorý so sebou priniesol dnes, možno pre niektorých, oveľa väčší bolehlav, ako je pán minister Zajac, by azda mohol prekryť túto veľmi dôležitú tému nielen pre nás, ale aj pre občanov, ale som presvedčený, že sa jej musíme venovať s plnou vážnosťou a že aj na základe sily argumentov, ktoré som sa pokúsil predložiť, sa nám podarí odvolať konečne pána ministra Zajaca z jeho funkcie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena z výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Biroša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1481 z 31. januára 2006 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov s termínom prerokovania ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý predloží na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Po druhé. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vo výboroch:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokovali predložený návrh v určenej lehote a neprijali platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokovali predložený návrh, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopné.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedený návrh 2. februára 2006. Výbor súhlasil s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a odporučil ho Národnej rade schváliť. Máte to ako uznesenie č. 435.
Po tretie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor uznesením č. 299 zo dňa 3. februára 2006 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne výbor určil poslanca Petra Biroša za spoločného spravodajcu výboru a poveril ho predniesť správu výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na schôdzi Národnej rady.
Poprosím teraz, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcel by som informovať panie poslankyne, pánov poslancov, že do rozpravy sa prihlásili za kluby pán poslanec Ševc za Komunistickú stranu Slovenska, pán poslanec Milan Urbáni za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko, pán poslanec Murgaš za stranu Smer - Sociálna demokracia a písomne sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Čaplovič, Ďaďo, Chovanec, Martináková a Lintner ako posledný písomne prihlásený. Teraz budú vystupovať v rozprave najskôr prihlásení poslanci za kluby, potom písomne a neskôr potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán predkladateľ, vážený pán minister, hneď na úvod chcem zdôrazniť, že sa stotožňujeme a pripájame k tým kolegom a kolegyniam, ktorí predložili návrh na odvolanie pána Rudolfa Zajaca z funkcie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, a boli to aj naši poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, ktorí tento návrh podpísali.
Pán Zajac stratil nielen našu dôveru, ale dôveru väčšiny občanov Slovenska. Nemá podporu zdravotníckych organizácií vrátane Slovenskej komory lekárov, Komory zubných lekárov a Asociácie na ochranu práv pacienta. Nebudem sa dotýkať vecnej stránky, ktorú tu predniesol kolega Paška, chcem sa dotknúť len niektorých momentov.
Slovenskú odbornú zdravotnícku obec už dlhodobo znepokojujú nielen tzv. Zajacove zdravotnícke reformy, ale aj štýl jeho ministrovania, ktorý je považovaný, mierne povedané, za nešťastný. Pán Zajac sa správa aj k odbornej zdravotníckej obci arogantne, nie ako minister, ale ako suverén, ktorý rozhoduje o živote a smrti každého obyvateľa na Slovensku.
Kto podporuje pána Zajaca? Okrem predsedu vlády hlavne finančná skupina Penta, ktorá je jeho najväčším klientom. Už ovláda dve zdravotné poisťovne, agresívne vstupuje do nemocníc a lekární, systémovo a systematicky pokračuje v dosahovaní svojich cieľov - monopolne ovládnuť slovenské zdravotníctvo.
Obviňovať pána Zajaca, že, ľudovo povedané, zbabral zdravotnícku reformu, by bolo veľmi nepresné a navyše jeho veľké a skrivodlivé podcenenie. Vláda Mikuláša Dzurindu vo svojom druhom volebnom období a pán minister Zajac vôbec nemali v úmysle robiť reformu v zdravotníctve, ale celkom iné ciele. A to
1. previesť celé zdravotníctvo a jeho majetok do súkromných rúk, teda zmeniť vlastníctvo,
2. vytvoriť súkromnovlastnícky monopol v zdravotníctve a
3. vytvoriť kanál nepretržitého toku finančných prostriedkov zo zdravotných a sociálnych fondov do monopolných rúk najsilnejších domácich a zahraničných finančných dravcov.
To sa im aj perfektne darí. Tie najdôležitejšie prvé kroky už majú za sebou. Už sa im podarilo vytvoriť legislatívnu základňu na premenu slovenského zdravotníctva na zlatú baňu pre svetové farmaceutické a iné nadnárodné a slovenské finančné skupiny.
Privatizovať zdravotníctvo otvorene bolo aj pre Dzurindovu vládu riskantné. Veď koniec koncov ide o prisvojenie si obrovských fondov a majetku, ktorý dlhodobo vytvárajú poistenci. De facto zdravotníctvo nepatrí štátu, ale verejnosti, preto aj jeho scudzenie do súkromných rúk má celkom iný charakter ako privatizácia podnikov. Preto hlavnou črtou tzv. Zajacových zdravotníckych reforiem sa stala kamufláž pod heslom zdokonaľovania a skvalitňovania zdravotníckych služieb obyvateľstvu. V skutočnosti sa nič také nedeje. Zdravotnícke služby nielenže nie sú kvalitnejšie a dostupnejšie poistencom, ale sú horšie, ako boli pred niekoľkými rokmi. A navyše pacienti dnes niekoľkonásobne viac prispievajú na zdravotnícke služby a lieky ako kedykoľvek predtým. Všetka česť lekárom, ktorí si vykonávajú svoju čestnú a zodpovednú prácu.
Najdôležitejšou súčasťou tejto kamufláže je prevedenie podstatnej časti nemocníc a ostatných zdravotníckych zariadení na vyššie územné celky. Niekto by mohol povedať: Čo je na tom zlé, že sa nemocnice previedli na VÚC-ky? Javovo nič, podstata je v niečom inom, v tom, že VÚC-ky neboli na to finančne a odborne pripravené. Okrem toho nebol za týmto účelom vytvorený systém vzájomného prepojenia a spolupráce pri poskytovaní služieb občanom v zdravotníckej oblasti.
Najväčší fígeľ tejto kamufláže spočíva v legislatívnom zafixovaní možnosti odpredaja a prenájmu zdravotníckych zariadení. Na pôde tejto Národnej rady koľko bolo noviel zákonov, aj tých podstatných šesť, ktoré boli na samom začiatku. Tie novely už obsahujú viac paragrafov než samotné zákony. Nevyvoláva to toľko pozornosti, ako keď niečo predávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány. Privatizuje sa elegantne, potichu, systémovo a systematicky. Navyše robí sa to všetko pod prikrývkou rôznych neziskových a iných organizácií, ktoré sú k tomuto účelu využívané a zneužívané dominantnými domácimi a zahraničnými finančnými klientelistickými skupinami. Systémový mechanizmus privatizácie zdravotníckych štruktúr je až napodiv dokonalý, premyslený a štruktúrovaný, pritom rafinovane prepojený na zákonodarnú a výkonnú moc štátu.
Najdôležitejším ohnivkom projektu štruktúrovanej privatizácie zdravotníctva je zmocnenie sa poisťovní. Následne ministerstvo navrhuje podstatné zvyšovanie odvodov do fondov zdravotného poistenia a vládna koalícia prijíma v Národnej rade, samozrejme, príslušnú zákonnú normu. Získavajú sa tým potrebné prostriedky na privatizáciu distribučných firiem a lekární. Vytvára sa nová sieť rýchlej zdravotnej pomoci. V novele zákona sú platby za rýchlu zdravotnú pomoc také zaujímavé, že sa o tom v minulosti ani nesnívalo. To je dôvod aj tej ruvačky, ktorú sledujeme v poslednom čase v masmédiách. Väčšinu záchraniek získava opäť rodinná finančná skupina. Na rade sú nemocnice, polikliniky, ambulancie. Vzniká sofistikovaný monopol, proti ktorému je bezmocný nielen občan, pacient, ale aj samotný štát.
Pán Zajac by si mohol dať aj zapatentovať svojsky typický slovenský model do efektívneho, hlavne veľmi rafinovaného prechodu vlastníctva zdravotníckych štruktúr na domáce a zahraničné finančné skupiny.
Realizácia modelu je založená na princípe per partes, teda po častiach. Najskôr sa vytvoria nové eseročky, na ktoré sa prevedú zlatonosné časti, nemocničné lekárne, prístroje, najefektívnejšie činnosti, diagnostika, proste to, z čoho polikliniky a nemocnice žijú, toho, čo umožňovalo prežitie zdravotníckych zariadeniam. To všetko ostatné si potom prevezmú noví majitelia z milosti a zo súcitu.
Stručne povedané, tragédiou tzv. slovenských zdravotníckych reforiem je to, že boli výlučne zamerané na prechod vlastníctva slovenského zdravotníctva do súkromných rúk, a to ešte aj takým spôsobom, ktorý úplne monopolizuje poskytovanie zdravotníckych služieb. To je to najhoršie, čo sa mohlo stať. A za to je zodpovedná Dzurindova vláda a minister zdravotníctva pán Zajac. Paradox je v tom, že platy dostávajú z prostriedkov daňových poplatníkov, ale slúžia hlavne finančným skupinám.
Monopol najmä v oblasti zdravotníctva predstavuje veľké nebezpečenstvo, pretože je v tomto systéme prekážkou konkurencia a zvyšovanie kvality. Jeho hlavným a jediným cieľom je zisk. Od samého začiatku bolo jasné, že tzv. zdravotnícke reformy na Slovensku nie sú o kvalite poskytovania zdravotníckych služieb obyvateľstvu, ale o niečom celkom inom. Nešlo o reformu zdravotníctva, ale o jeho rafinovanú privatizáciu.
Človek si často kladie otázku: Kde sa v týchto ľuďoch berie toľko cynizmu, také pohŕdanie človekom a jeho záujmami? Veď to nemôže byť len egoizmus, len osobný prospech, ktorý ženie našu spoločnosť do takej slepej uličky. Za tým musí byť ešte čosi viac. Možnože nejaká nenávisť, možnože nejaká túžba po akejsi pomste.
To, čo sa dnes deje v našom zdravotníctve, v celej sociálnej sfére, má veľa spoločného s genocídou určitých skupín obyvateľstva. Je najvyšší čas sa nad tým všetkým zamyslieť, pretože tu už nejde len o odvolanie jedného ministra, ale o budúcnosť slovenského národa tejto krajiny. Preto bude klub poslancov za KSS hlasovať za predložený návrh.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Urbáni bude pokračovať v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Murgaš.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dámy a páni, niekoľko rokov na Slovensku tvrdím, že sme prevzali zlý zdravotnícky systém, lebo žiaden zlý systém nie je možné reformovať, treba ho zmeniť za nový, za lepší systém. Keďže sa na Slovensku ujal ten termín, ktorý ja nemám rád, reforma, budem ho pre jednoduchšie pochopenie používať.
Myšlienka reformy zdravotníctva na Slovensku bola dobrá. Ciele, ktoré boli dané, aby sa zlepšila zdravotná starostlivosť pre obyvateľov s dlhodobým výhľadom predĺženia veku občanov na Slovensku, kde stále patríme k najnižším v Európe, mala priniesť takisto pozitíva aj pre poskytovateľov. Sám minister opakovane aj v parlamente, aj v médiách prezentoval, že ešte samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našich zdravotníckych zariadeniach a hlavne v nemocniciach nezlepšilo štandard. Dennodenne máme sťažnosti na správanie sa personálu v prístupe k pacientovi, nerealizuje sa rýchla diagnóza a následná rýchla liečba, čiže je to problém, ktorým sa bude treba zaoberať a musíme sa zaoberať, pretože to poškodzuje občana.
Takisto poskytovatelia, veľká časť hlavne v nemocniciach, vzhľadom na to, že nebola vytvorená mapa zdravotníckych zariadení a nedošlo k reštrukturalizácii, všetky zdravotnícke zariadenia vlastne ostali, peniaze nestačia na to, aby poskytoval každý všetko. Vidíme dnes, že poskytovatelia nie sú spokojní a nevieme ešte s nimi spraviť ten kontakt, ktorý by mal byť, aby sme si riadne vydiskutovali veci, a hlavne dennodenne máme sťažnosti aj na zdravotníckom výbore, aj pred parlamentom na ponosy, že zdravotnícki pracovníci majú veľmi nízke mzdy. A keď poviem, že priemerná mzda v zdravotníctve je stále nižšia ako povedzme už v školstve, kde bola najnižšia dlhá roky, tak to si už myslím, že je čo povedať.
Čiže myslím si, že táto zdravotnícka reforma, keď mala aj dobrý cieľ, nebola realizovaná tak, ako možno mohla byť. Ja som veľmi oceňoval prácu mladých pracovníkov, ktorí pozbierali a robili kompiláty z internetových stránok po svete a pripravili základ pre reformu, len konečný projekt nedopracovali a prakticky tam, myslím si, boli problémy a sú problémy.
Roky som na Slovensku upozorňoval, že na realizáciu zmeny systému, ale aj reformy je potrebné splniť niekoľko základných podmienok a nesmie byť vynechaná ani jedna:
- na prvom mieste dobrá pripravenosť, samozrejme, na konci ktorej je dobrá legislatíva,
- ďalej ekonomické zabezpečenie tohto projektu,
- po tretie rovnaké podmienky pre všetkých a
- po štvrté mala byť spustená naraz a ukončená čo najrýchlejšie.
Žiaľbohu, toto sa nám dodnes nepodarilo.
V priebehu prípravy legislatívy som videl, že pripravenosť nie je dokonalá, a preto som opakovane upozorňoval aj náš parlament, že keď čakáme toľké roky, 15 rokov, s reformou, že nič sa nestane, ak počkáme niekoľko mesiacov a všetky zákony doladíme a dotiahneme do tej podoby, aby mohla byť aj ich implementácia rýchla do života a aby ozaj, skutočne došlo k zmene zdravotníckeho systému. A výsledok mal byť ten, že by to pocítil v prvom rade pacient už pri prvom kontakte so zdravotníckym pracovníkom, nech je to na hociktorej úrovni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nepočúvali ste ani vy, pretože tie nedokonalé zákony ste schválili alebo prešli, čiže vlastne ste podporili niečo, čo bolo nedokonalé, dali ste prednosť politike pred zdravým rozumom.
Ako opoziční poslanci sme sa snažili v rámci legislatívneho procesu, či vo výbore, alebo tu v parlamente, priniesť konštruktívne návrhy na zlepšenie predkladaných zákonov. Ja osobne, keď som videl, že napriek tomu, čo hovorím, budú tie zdravotnícke zákony schválené, tvrdo som presadzoval systémové zmeny, z ktorých, chvalabohu, sa mi jednu podarilo presadiť, ktorú si možno málokto uvedomuje, že výber poskytovateľa zdravotníckych služieb ostane na pacientovi a nie na zdravotnej poisťovni.
Snažili sme sa dať aj iné návrhy, či to bol centrálny celoplošný elektronický informačný systém alebo niektoré odborné vstupy do zákonov alebo do systému, žiaľ, neprešli a možno by bolo bývalo dobré, keby niektoré boli aj ďalšie prešli. Ale je to vina aj nás poslancov, že sme nepodporili zdravý rozum, opakujem, a dali sme prednosť politike.
Dávno pred vznikom niektorých politických strán som verejne deklaroval, že spoluúčasť pacienta vo forme poplatkov, ktoré boli zavedené, je nie pre mňa a pre náš poslanecký klub alebo zdravotnícky klub pri Ľudovej strane - HZDS neakceptovateľné a že pri prvej príležitosti to zrušíme. Prebrali si to ako agendu niektoré politické strany a idú s tým teraz ako so svojím návrhom.
Ďalej. Dávno pred tým, než tento parlament zasadol, sme presadzovali na Slovensku podľa ekonomickej situácie, aby istá skupina dôchodcov a sociálne slabých nedoplácali na žiadne lieky. Mali sme to vyrátané v roku 2002, že nad 70 rokov nikto nebude doplácať na lieky a deti do päť rokov. Bolo to z vtedajších reálnych čísel, ktoré existovali, a bolo by sa to dalo vykryť inými racionalizačnými opatreniami, ktoré nenastali v našich zdravotníckych zariadeniach. Čiže nerád počúvam, keď niekto potom preberá túto agendu a hlása ju za svoju.
Ostáva tu teraz otázka, zdravotnícka reforma prebieha, nemôžeme povedať, že neprebieha: Čo máme robiť ďalej? Ponechať ministra a vládu nech ju realizuje? Bolo by to tiež jedno z riešení. Ale keď bol podaný návrh na odvolanie pána ministra, Ľudová strana - HZDS a jej poslanecký klub bude hlasovať do jedného za odvolanie.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec... S faktickou poznámkou, prosím, pani poslankyňa Tóthová, s faktickou poznámkou, nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Urbáni uviedol, že roky upozorňoval, že treba inak, a uvádzal aj podmienky. Kto sledoval jeho vystúpenia v televízii, musí vedieť, že už na začiatku uviedol, že Hnutie za demokratické Slovensko má svoj projekt zdravotníckej reformy, a upozornil, že zdravotnícka reforma, ktorú pán minister predložil, aké má slabé stránky. Uvádzal vzájomné súvislosti, ktoré treba rešpektovať, lebo budú negatívne dosahy na občanov. Nebolo to brané do úvahy a, žiaľ, to, čo pán poslanec Urbáni naznačoval, vždy sa splnilo.
Ja by som chcela ešte pár myšlienok k tej otázke, kde upozorňoval, že potrebujeme dobrú legislatívu. Nuž, vážení, legislatíva z rezortu zdravotníctva bola nieže nie dobrá, veľmi úbohá a nedomyslená. V parlamente bolo treba meniť túto legislatívu, pretože už aj poslanci poukazovali na to, aké negatívne dosahy bude mať to-ktoré navrhované uznesenie, aj keď pán minister veľakrát povedal, dobre, beriem a akceptoval pripomienky, ale to ukazovalo na to, aké boli nedomyslené kroky tohto rezortu. A osobne si myslím, že skutočne pán minister možno mal dobrú vôľu, ale to, čo robil, tie kroky, robil ich nedomyslene, legislatívne nedopracovane a, žiaľ, v neprospech občanov, pretože dnes väčšinu negatív nesú občania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Murgaš.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, dnes sa táto snemovňa zaoberá prerokúvaním návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery jednému z najkontroverznejších, a dovolím si poznamenať, aj najmenej profesionálne zdatných ministrov vo vláde Mikuláša Dzurindu - ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi.
Pán Zajac vystúpil prvýkrát v tomto parlamente 6. novembra 2002, keď v mene vlády Slovenskej republiky predložil návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní.
Už z jeho prvého vystúpenia a reakcií na diskusiu poslancov sa dalo vytušiť, že parlament bude mať do činenia s ministrom, ktorý je nielen obratný demagóg a schopný manipulátor, ale aj s človekom, ktorého charakteristickým znakom je arogancia a hrubosť. Minister Zajac sa v tejto snemovni "preslávil" metódou využívanou aj niektorými inými ministrami Dzurindovej vlády. Táto metóda spočíva v arogancii, zosmiešňovaní politických oponentov a ich očierňovaní, a to vždy vtedy, keď pán Zajac nebol schopný viesť s poslancami vecný a odborný dialóg, čo sa mu stávalo často. (Potlesk.)
Súčasťou jeho taktiky vo vzťahu k poslancom Národnej rady bolo neustále generovanie sľubov, ktoré sa v rozhodujúcej miere nikdy nesplnili. Túto taktiku začal používať veľmi skoro a používa ju dodnes. Ale aby som bol konkrétny.
Vo svojom vystúpení v súvislosti s novelou zákona o zdravotnej starostlivosti dňa 14. januára 2003 nás presviedčal o tom, že, citujem: "Účelom predloženého návrhu zákona je zahájenie procesu postupného vytvárania stabilných podmienok pre fungovanie činnosti v zdravotníctve, a to v prvom rade najmä zastavenia dlhu a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v systéme zdravotného poistenia." Koniec citátu. Vážené kolegyne, kolegovia, máme február 2006, o stabilných podmienkach v zdravotníctve môžu pacienti a lekári iba snívať, pretože stabilita bola pod vládou pána ministra Zajaca nahradená chaosom. O zastavení zadlžovania zdravotníctva radšej pomlčím.
Ale pán minister Zajac pokračoval ďalej. Jeho apetít promismena sa týmto nevyčerpal. Ešte v ten istý deň nám vo svojom záverečnom slove sľúbil, že, opäť citujem: "Táto novela je posledná z noviel, kde sa dotýkame občana len preto, že vo frekvencii jeho zneužívania bude frekvencia jeho poplatkov." Dôverčivý pacient a aj dôverčiví poslanci Národnej rady vtedy ešte nepredpokladali, že sľuby, ktoré nebudú dodržané, patria do základného politického arzenálu pána ministra Zajaca. Jeho neskoršie kroky potvrdili, že ani tento sľub nechcel dodržať a ani ho nedodržal. Výdavky domácností v Slovenskej republike jasne dokumentujú prudký medziročný rast výdavkov na zdravotnícke služby v stálych cenách, predovšetkým z titulu zvyšovania poplatkov.
Príkladov jeho politickej demagógie je v jeho vystupovaniach a konaní naozaj neúrekom. Ale aby som bol opäť konkrétny, zostanem pri jeho vystúpení 14. januára 2003 v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán Zajac bol vtedy ešte hrdým ministrom politickej strany ANO a patrične sa k nej aj hlásil. Citujem: "Strana, ktorá ma nominovala na funkciu, Aliancia nového občana našla tú politickú odvahu sa postaviť nielen do parlamentu, to nie je až také ťažké, ale aj pred občanov Slovenskej republiky a povedať im, ak len ten systém sa definitívne zrúti a tento systém, ktorý sa nám definitívne zrúti, bude ďaleko drahšie a ďaleko bolestivejšie reparovať." Nuž, pán minister už nekope za ANO a asi nie je na ňu ani príliš hrdý. Ale zato sa zubami-nechtami drží vo vláde bez toho, že by podľa pravidiel parlamentnej demokracie reprezentoval parlamentnú politickú stranu. Koho teda reprezentujete, pán minister Zajac?
V citovanom vystúpení sa však pán minister na chvíľku postavil k svojím schopnostiam aj pravdivo, a to vtedy, keď o sebe povedal, citujem: "Ja som iba obyčajný komerčný urológ." (Potlesk.) Už vtedy by bolo pre slovenské zdravotníctvo šťastím, keby bol odišiel z pozície ministra zdravotníctva a vrátil sa k práci "obyčajného komerčného urológa", aj keď priznám sa, neviem, čo to je komerčný urológ.
Poslancov a verejnosť zavádzal minister zdravotníctva aj pri predkladaní ďalších návrhov zákonov. Na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 tvrdil, že, citujem: "Zavedením jednotlivých platieb sa poskytovanie služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a úhrady za použitie dopravnej služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude mať očakávaný negatívny dopad na občana v priemere 49 korún mesačne, v prípade doterajšej frekvencie vyšetrovania a návštev." Nebola a nie je to pravda, ako potvrdzujú štatistiky, pretože reálny negatívny dosah na občana pri zachovaní frekvencie v stálych cenách už je niekoľkonásobne, ako proponoval pán minister Zajac. A môžeme sa len dohadovať, či nepravdivé údaje uvádzal zámerne alebo z dôvodu jeho neprofesionality.
Pán minister sa vo svojich vystúpeniach často oháňal slovom "efektivita" bez toho, aby sa pokúsil pochopiť podstatu efektívnosti v zdravotníctve, ktorá má zasadne iné kritériá ako v iných odvetviach služieb. Napríklad 20. mája 2004 vo svojej reakcii na vystúpenia poslancov k návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti povedal, citujem: "Teda treba povedať, že nič iné týmito zákonmi nedosahujeme, len chceme zvýšiť efektivitu systému, chceme to dosiahnuť, aby sme z tých korún, ktoré sme tam schopní dať, zvyšovali efektivitu systému, nič viac." Nuž, je to naozaj formulácia hodná komerčného urológa, ale nie rozhľadeného ministra zdravotníctva.
Dámy a páni, nechcem ďalej tráviť čas na ďalšie dokazovanie omylov a chýb ministra Zajaca. Keďže však vystupujem za poslanecký klub politickej strany Smer - Sociálna demokracia, dovoľte mi, aby som uviedol kardinálne výhrady k práci ministra, ktoré sú zároveň aj dôvodmi, prečo sa tento poslanecký klub zasadzuje za to, aby mu bola vyslovená Národnou radou Slovenskej republiky nedôvera.
1. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením ministra Zajaca nebolo schopné vytvoriť konzistentnú zdravotnú politiku, realizáciou ktorej by sa zlepšila rovnosť a spravodlivosť pri poskytovaní zdravotníckych služieb na základe povinného zdravotného poistenia a kvalita zdravotníckych služieb. Naopak, došlo k zníženiu rovnosti, k prehĺbeniu nespravodlivosti a poklesu dostupnosti u niektorých skupín obyvateľstva k zdravotníckym službám.
2. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením ministra Zajaca nedokázalo vytvoriť mechanizmy na efektívnu spoločenskú alokáciu zdrojov zo zdravotného poistenia a štátneho rozpočtu.
3. Ministerstvo zdravotníctva, na čele ktorého stojí minister Zajac, nevedelo alebo nechcelo vytvoriť systém na kontrolu a hodnotenie kvality poskytovaných zdravotníckych služieb, hoci takéto systémy už niekoľko rokov úspešne fungujú v ekonomicky vyspelých krajinách. V dôsledku tejto ministerskej impotencie sa postavenie pacienta vo vzťahu k poskytovateľovi nezlepšilo, skôr sa zhoršilo.
4. Ministerstvo zdravotníctva so svojím ministrom nevedelo vytvoriť a implementovať do poistného systému nástroje motivujúce poskytovateľov na presadzovanie moderných, ekonomicky efektívnejších a humánnejších terapeutických metód a postupov.
5. Ministerstvo zdravotníctva a jeho minister často praktizovali prístupy poznačené netransparentnosťou, stranícko-politickým klientelizmom a konali kroky, ktoré boli v súlade so záujmami lobistických a finančných skupín, nie však so spoločenskými záujmami a záujmami pacientov.
6. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením ministra Zajaca začalo uskutočňovať manéver zameraný na likvidáciu pluralitného vlastníctva v poskytovateľskom a poistnom sektore a vytvorenie poskytovateľskej a poistnej štruktúry, kde majoritu majú súkromné podnikateľské subjekty. Tieto sa krok za krokom vytváraných poistných a poskytovateľských reťazcov snažia získať monopolné postavenie na trhu zdravotníckych služieb a trhu zdravotného poistenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)