P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

Otváram rokovanie 56. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

(Prezentácia.) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Prosím, aby sme sa, páni poslanci, prezentovali ešte raz.

(Prezentácia.) Panie poslankyne, páni poslanci, odkladám začiatok rokovania schôdze Národnej rady na 10.00 hodinu.

(Začatie rokovania o 10.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, z poverenia predsedu Národnej rady pána Hrušovského otváram rokovanie 56. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem ctené poslankyne a pánov poslancov upozorniť na skutočnosť, že schôdza bola oficiálne zvolaná na 9.00 hodinu a z rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky jej začiatok bol posunutý o jednu hodinu, takže budeme postupovať v súlade s rokovacím poriadkom, a preto vás prosím, aby ste sa prezentovali. Malý moment ešte.

Preto vás prosím, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla prezentácia, aby sme zistili uznášaniaschopnosť Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.) Nejde?

Takže vyhlasujem túto prezentáciu za zmätočnú. Vytiahnite svoje karty, prosím vás, aby sme mohli zopakovať a ešte raz to urobíme. Prosím, vložte karty a prosím, aby sme sa prezentovali teraz. (Reakcie z pléna.) Rešpektujem váš názor, ešte raz to ruším a naposledy. Prosím technikov, aby mi podali stanovisko, prečo nie je možné urobiť prezentáciu. Spoločne tu všetci kričali, to predsa počuli, musíme teraz definitívne zahlasovať. Vložte, prosím, svoje karty a teraz sa prezentujeme. Všetko v poriadku? Ďakujem.

(Prezentácia.) Prítomných 109 poslancov.

Zisťujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

Na 56. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Gábor Gál a Jaroslav Jaduš. Náhradníkmi budú poslanci Beáta Brestenská a Pavol Abrhan.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Abelovský, Antošová, Černá, Danko, Henzélyová, Pásztor a Rusnáková.

Schôdza bola zvolaná na základe čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov, a vtedy sa program schôdze neschvaľuje.

Návrh ste dostali ako tlač 1457.

Uvedený návrh predseda Národnej rady podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil toto na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre zdravotníctvo.

Prosím povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Pavla Pašku, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dámy a páni, vážení páni ministri, vážení hostia, dovoľte mi, aby som z tohto miesta v zmysle kompetencií mi prislúchajúcich za skupinu poslancov odôvodnil návrh, na základe ktorého vás chceme požiadať, aby ste svojím hlasovaním na záver tejto schôdze, ktorú zvolal predseda Národnej rady, vyslovili nedôveru ministrovi Rudolfovi Zajacovi, poverenému vedením rezortu zdravotníctva.

Dámy a páni, pokúsim sa v nasledujúcom odôvodnení poukázať na dôvody, ktoré viedli skupinu navrhovateľov, a to hlavne neodbornosť, nezvládnutie procesu, ktorý sa tak honosne nazýva reforma, ale aj určité súvisiace postupy, postoje, osobné vlastnosti, zneužívanie legislatívneho procesu, ako aj niektoré závažné indície, ktoré sa v rámci tohto procesu objavili a ktoré dávajú návrhu skupiny poslancov vysokú validitu a odôvodnenie na to, aby táto Národná rada vyslovila ministrovi Rudolfovi Zajacovi nedôveru.

Skôr, kým sa budem zaoberať jednotlivými oblasťami a argumentmi, mi dovoľte možno malé odbočenie, ale je tak trochu možno aj signifikantné, že po tom, čo sa udialo v rámci vládnej koalície, bude to dobrý dôkaz o tom, ako táto vláda, hlavne na čele s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, zneužíva procesy a často potláča procesy, ktoré sú prirodzené a vlastné parlamentnej demokracii a ktoré sú vlastné krajinám Európy, do ktorej sme pred viac ako rokom vstúpili.

Chcem hovoriť hlavne o spôsobe, akým sa interpretuje legitímna snaha opozície, a nielen legitímna snaha, ale dokonca úloha opozície, ktorú dostala, aj keď nie plánovito, od svojich voličov občanov, a to kontrolovať vládu, poukazovať na prešľapy, kritizovať, analyzovať projekty, ktoré sú tzv. v záujme občanov presadzované vládou. Veľmi často sa dnes podsúva aj prostredníctvom médií občanovi, že sú to procesy, ktoré sú zbytočné, ktoré nemajú žiadnu šancu na úspech, pretože opozícia nedisponuje dostatočným počtom hlasov, že je to zbytočné mrhanie peňazí, že je to zbytočné zvolávanie poslancov a poslankýň Národnej rady, aby vyvinuli akúsi aktivitu. Nuž je to pre mňa úplne schizofrénne. Chcem sa opýtať ľudí, ktorí šíria takýto názor a len ešte prehlbujú nedôveru občana v demokratický systém parlamentného usporiadania a demokracie, čo by bolo, ak by si takúto filozofiu osvojili napríklad ľudia, ktorí nebojácne pred rokom 1989, napriek evidentnej väčšine protinázoru, išli tvrdošijne za svojimi cieľmi a vďaka ktorým dnes môžeme dnes slobodne aj v tejto Národnej rade hovoriť o veciach, o ktorých budeme hovoriť.

Je úplne nepochopiteľné, že ľudia ako Mikuláš Dzurinda, ktorého politická kariéra bola založená a indikovaná na tom, ako sa postavil určitý čas historického vývinu proti určitým tendenciám, dnes zľahčujú tieto prirodzené a legitímne procesy a práva, ktoré sú súčasťou parlamentnej demokracie. Ja si viem predstaviť, že pán predseda by bol najradšej, keby opozícia zmĺkla a keby nikto nepoukazoval na prešľapy a na problémy. Možno by bol najradšej, keby sa nasledujúce voľby udiali žrebovaním z klobúka, a možno by bol najradšej, keby v tomto klobúku bol len on a pán Mikloš. (Potlesk.) Ale som presvedčený, že parlamentná demokracia na Slovensku má svoju budúcnosť a že všetci, tak ako tu sedíme, bez ohľadu na to, že niekedy nie vždy musíme súhlasiť so všetkým, čo tu odznie, urobíme všetko pre to, aby sme tieto procesy, ktoré sa vyvíjali naozaj desaťročia, udržali v záujme občana a pravdy, ktorú chce prostredníctvom nás, zvolených poslancov, presadiť.

A dovoľte ešte raz k pánovi premiérovi, ktorý bezpochyby ako predseda vlády zodpovedá za všetky rezorty a takisto aj za rezort zdravotníctva, povedať, že najvypuklejším a najpriezračnejším príkladom jeho apatie a nezáujmu je práve zdravotníctvo a procesy, ktoré spustil pán minister Zajac. Pritom reforma zdravotníctva je čítankovým príkladom toho, ako sa mohla využiť proreformná snaha a nálady v rezorte, ktorý si priam žiadal vzhľadom na svoj charakter viacúrovňový interrezortný prístup. Prelínajú sa v ňom totiž finančné, sociálne, nemocenské záujmy a potreby, vzájomne sa potrebujúce a ovplyvňujúce. V duchu hesla, bohužiaľ, pán predseda vlády po zostavením vlády, v duchu hesla "Rozdeľ a panuj" rozdal koaličným partnerom rezorty, a tým sa to skončilo. Výsledkom je stav nielen v zdravotníctve, ale dnes po tom, čo sa udialo, a po peripetiách v rámci vládnej koalície, je stav, keď človek, ktorý prezentuje celú túto komplikovanú oblasť a zodpovedá za jej koordináciu a riadenie, vlastne nemá žiadne politické krytie a nemá žiadnu politickú legitimitu.

Chcem pripomenúť tejto snemovni, ale aj hosťom, že pán Zajac sa dostal na čelo tohto rezortu ako nominant strany ANO a kandidoval vo voľbách v roku 2002 ako nestraník. Po odchode ANO z vládnej koalície stratil podľa nášho názoru pán minister Zajac akúkoľvek politickú legitimitu, aby naďalej riadil takýto dôležitý a veľmi komplikovaný rezort.

Ale poďme, dámy a páni, sa pokúsiť naozaj poukázať v oblastiach, o ktorých som v úvode hovoril, prečo si myslíme, že táto Národná rada by mala vysloviť nedôveru pánovi ministrovi Zajacovi. Hneď na úvod toho odborného bloku argumentov chcem zdôrazniť, že si plne uvedomujeme, že zdravotníctvo nie je problém, ktorý sužuje len Slovensko. Je to globálny problém, ktorý sa rôznymi formami snažia riešiť politici a odborníci vo všetkých vyspelých krajinách sveta.

Tri základné príčiny všeobecnej krízy zdravotných systémov sú veľmi jasne identifikované a popísané, pretože nielen pán minister Zajac a jeho reformný tím sa snažia odhaliť nuansy fungovania zdravotných systémov. Je to predovšetkým starnutie populácie, rastúci výskyt chronických onemocnení, ale predovšetkým rast dostupnosti nových diagnostických a terapeutických metód a postupov, samozrejme, vrátane nových liečivých prípravkov. Tieto tri aspekty spôsobujú deficit finančných prostriedkov, čím sú dané všeobecné a spoločné problémy zdravotníctva vo všetkých ekonomikách, kde sa štát alebo spoločnosť na ich financovaní podieľa na princípe solidarity. Líšia sa, samozrejme, len mierou existujúcej disproporcie v nedofinancovaní. A je prirodzenou snahou každého štátu cez výkon štátnej politiky zmierňovať vznikajúce disproporcie vo financovaní zdravotnej starostlivosti, pretože úplné odstránenie či vylúčenie existujúcich disproporcií je prakticky nemožné ani v najbohatších a najstabilnejších ekonomikách. Tento problém tu vo väčšej alebo menšej miere pretrváva ešte roky.

Aj z týchto dôvodov, dámy a páni, sme presvedčení, že už prvý cieľ, ako fundament tzv. reformy zdravotníctva, postavený ministrom Zajacom a jeho reformným tímom, a to dosiahnuť finančno-ekonomické vyrovnané fungovanie systému, je chiméra a nedosiahnuteľný cieľ, od ktorého sa potom odvíjajú ďalšie deformácie, ktoré systém po tzv. zmene so sebou nesie.

Chcem zdôrazniť, že príčinou nášho návrh na odvolanie ministra je, že slovenské zdravotníctvo okrem ekonomickej krízy, ktorá tu, samozrejme, bola aj pred nástupom pána Zajaca a bola jedným z dôvodov, prečo ešte pred rokom 2002 existoval silný politický a spoločenský konsenzus s potrebou riešiť problémy zdravotníctva. Je pravdou, že pán minister Zajac dostal okrem ekonomickej krízy, ktorá naďalej pokračuje, mám na mysli zadlžovanie systému, systém aj do hlbokej odbornej a morálnej krízy, ktorá tu predtým nebola. Systém, ktorý prevzal po roku 2002, bude preberať po odchode pána ministra Zajaca ten, kto po ňom príde, v postupnosti nazývanej skôr deforma ako reforma v stave obrovských negatív, ktoré zasiahli všetky systémové prvky zdravotníctva a zasiahli všetky personálne skupiny od pacientov, poskytovateľov, zdravotníckych odborníkov, lekárov a sestry.

Aj preto si myslíme, že je potrebné prísť s týmto návrhom a pokúsiť sa presvedčiť vás, aby ste vyslovili súhlas s nedôverou voči pánovi ministrovi, ktorým, sme presvedčení, treba zabrániť ďalším tzv. reformným výčinom, ktoré už aj tak alarmujúco zlý stav systému môžu dostať ešte do horšieho stavu. Veď prax za posledné tri roky ukázala, že ktorýkoľvek segment v zdravotníctve pán minister zasiahol, všetko sa zhoršilo a skôr znefunkčnilo a do parlamentu sa majú dostať opäť nové novely zákonov a opäť návrhy zákonov. Veľmi dobrý príklad je zákon o dlhodobej starostlivosti, pred aplikáciou ktorého, tak ako pred aplikáciou iných reformných zákonov, veľmi vážne varujú všetci odborníci, ktorí problematike rozumejú. No a nebudem už ani zdôrazňovať, že šestica tzv. reformných zákonov, ktorá s peripetiami prešla touto Národnou radou, je už druhý rok podrobovaná neustálym novelizáciám a v štyroch vlnách rozsiahlych úprav ešte stále nebola zafixovaná miera obsahov, ktoré by boli vykonateľné a ktoré by boli cestou k sfunkčneniu celého systému zdravotníctva.

Poďme si však pripomenúť, pretože je to veľmi dôležité pre pamäť nielen nás, ale aj občanov, čo vlastne pán minister Zajac predtým, ako prevzal funkciu ministra zdravotníctva, sľuboval. Sľuboval predovšetkým,

- že zabezpečí pre všetkých občanov dostupnú zdravotnú starostlivosť,

- že sa zvýši kvalita poskytovaných služieb, že sa zracionalizuje celá sieť poskytovateľov a tak ďalej a tak ďalej,

- že sa vyrovná ponuka s dopytom a

- že sa dosiahne optimálne prerozdelenie finančných zdrojov bez toho, aby naďalej rástol dlh.

Nuž, dámy a páni, zdá sa, že ani jeden z týchto cieľov sa pánovi ministrovi Zajacovi a jeho ľuďom nepodarilo naplniť. Ja len veľmi krátko, hlavne k tej racionalizácii siete, ktorú považujeme aj my z pohľadu našich riešení za veľmi dôležité, chcem upozorniť, kam sme dospeli. Dospeli sme do stavu, keď dnes operujeme ako univerzálnym liekom dvoma mechanizmami, a to je tzv. selektívny kontrakting, kde by konečne zdravotná poisťovňa mala začať vykonávať práve prostredníctvom tohto inštitútu úlohu regulátora celého zdravotníckeho systému. A je to pre mňa nepochopiteľný nový parameter, ktorý sa naposledy objavil v rétorike pána ministra, a to sú tzv. dôstojné podmienky pre pacienta, ktoré by mali byť práve tým kritériom, na základe ktorých by zdravotná poisťovňa ako regulátor mala regulovať sieť a mala by uzatvárať alebo neuzatvárať jednotlivé kontrakty medzi poskytovateľmi a zdravotnou poisťovňou. Stálo by to, samozrejme, za podrobnejšiu analýzu. Ja vám dám len do pozornosti, že o tom, kto a kedy a ako môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, striktne rozhoduje zákon a poskytovateľ, ktorý plní podmienky zákona a poskytuje rozsah, ktorý je definovaný príslušnými právnymi súvisiacimi normami, či už vo forme nariadenia vlády, alebo vyhlášky, a je definovaný ako rozsah hradený, jednoducho by mal byť hradený a žiadne dodatočné kritériá vymýšľané na to, aby sa dosiahla elasticita siete alebo uzatvorenie siete, alebo racionalizácie siete, by sme do tohto systému nemali naďalej vnášať.

Dámy a páni, treba konečne povedať pravdu a zbaviť sa toho mýtického pojmu reforma, ktorý, samozrejme, rozumieme, je súčasťou politického diania a je naplnením obsahu vládnej koalície, ale, bohužiaľ, je naozaj len mýtom, ktorý absolútne nefunguje. A preto chcem požiadať všetkých tých, ktorí obhajujú reformu, aby sa pokúsili naozaj zamyslieť nad jednotlivými argumentmi, nad tým, aké sú reálne výsledky reformy zdravotníctva a aké sú reálne dopady či už na občanov, alebo na poskytovateľov.

Na začiatku volebného obdobia nám pán minister sľuboval zásadnú, konštruktívnu a pozitívnu zmenu v systéme zdravotníctva. Tu treba povedať, že je to v podstate obsah významu samotného pojmu, pretože aj konotácie k pojmu reforma majú väčšinou takýto charakter a mali by tak byť aj vnímané. Aj z tohto dôvodu, keďže vieme, že nešlo ani o zásadnú, ani konštruktívnu a ani o dlhodobo pozitívne občanmi vnímanú zmenu, nemôžem tento experiment pána ministra Zajaca označiť ako reformu. Tie princípy boli veľmi jasne predstavené v materiáli Stratégia reformy zdravotníctva, reálna reforma pre občana. Pán minister sľuboval veľmi presvedčivo, mal podporu nielen koaličných, ale aj opozičných politikov, táto snaha sa tešila relatívne veľkej podpore aj medzi občanmi. Dnes, po viac ako troch rokoch, pána Zajaca podporuje zrejme už len pán premiér Dzurinda a možno niektoré finančné skupiny, ktorým evidentne táto zmena vyhovuje a pre ktoré evidentne táto legislatívna zmena vytvára priestor na rôzne druhy benefitov a aj priamych finančných profitov. Jednoducho to, čo nikdy pán minister Zajac nechcel priznať, sa stalo skutočnosťou a realitou, zo zdravia je dnes na Slovensku tovar, ku ktorému však, žiaľ, nemá prístup každý. Je to otázka sociálneho statusu. Aj preto, ak je systém zlý - a nech už sa skrýva za ním čokoľvek a nech sa používajú na jeho obhajobu akékoľvek čarovné slová -, nedá sa jednoducho s ním nič urobiť. Myslím, že kolega poslanec pán Soboňa pri jednej rozprave k novelizácii jedného zo šestice zákonov veľmi jasne a racionálne zhodnotil tento stav, keď povedal: "Je tu snaha opraviť neopraviteľné."

Ale poďme ďalej a pripomeňme si, ako pred voľbami verejne a opakovane hovoril pán minister Zajac, ako je pripravený na zvládnutie celého reformného procesu, ako má zákony v paragrafovanom znení a tak ďalej a tak ďalej. Treba pripomenúť, že sa tieto zákony dostali do Národnej rady až o dva roky neskôr, že schéma, ktorá hovorila o tom, ako po nástupe v roku 2002 dôjde k prvým drobným opatreniam v legislatíve tak, aby v roku 2003 boli prijaté zásadné legislatívne normy, ktoré zabezpečia, aby už od roku 2004 fungoval celý systém vo vyrovnanom hospodárení. Ani jedna z týchto vízií sa nenaplnila. Dokonca si trúfam povedať, že celý proces tvorby legislatívy a jej obsahu prechádzal neustále zmenami vzhľadom na nejasnosť a nekoncepčnosť zámeru. Azda najlepším dôkazom je, že šestica, ten balík reformných zákonov, ktoré pán minister Zajac nazval "puzzle" a ktoré predložil v lete v roku 2004 do parlamentu, bola úplne iná, úplne iná z hľadiska obsahu, z hľadiska zámerov, z hľadiska dikcie, ako sme dostali dokonca aj my členovia výboru pre zdravotníctvo ešte pol roka predtým.

Pán minister z bilbordov predvolebnej kampane sľuboval občanom čakárne bez čakania, o realite sa nemusíme zmieňovať. A čo bolo veľmi dôležité, stále tvrdil, že jeho najväčším spojencom pri presadzovaní zmeny v zdravotníctve je občan. Tvrdil, "budeme mať veľkého spojenca v našich občanoch", ale, bohužiaľ, pravda je, že občania poukazujú na to, prieskumy verejnej mienky si myslia o experimente pána Zajaca niečo úplne iné. Samozrejme, veľmi často zdôrazňoval nielen pán minister Zajac, ale aj všetci predstavitelia koalície, ako je táto reforma zázrakom, ktorú nám bude závidieť nielen Európa, ale dokonca aj celý svet.

Nuž 10. 1. 2006 asi odznelo v Markíze niečo, čo sa objavilo nevedno odkiaľ, keď, citujem, zaznelo: "Zdravotnícka reforma je podľa prieskumov najhoršie vnímanou reformou medzi ľuďmi." Podľa ministra zdravotníctva je však, naopak, kvalitná.

Nuž a pán minister pokračoval: "To už je potom na občanoch, aby sa zamysleli, či práve reforma, ktorá bola urobená a ktorá je podľa názoru odborníkov veľmi, veľmi dobrá, v tejto chvíli je dôvodom na odvolanie."

No stačilo by sa spýtať pána ministra zdravotníctva, teda podľa akých odborníkov je reforma naozaj "veľmi, veľmi dobrá"? Veď hlavne odborná verejnosť bola hneď od začiatku striktne vylúčená z celého procesu transformácie zdravotníctva. Môžete sa opýtať ktoréhokoľvek z predstaviteľov profesijných, stavovských organizácií, komôr a tak ďalej, odborných združení, kto, kedy a akým spôsobom participoval či už na obsahu jednotlivých legislatívnych noriem, alebo vykonávacích vyhláškach od začiatku, s výnimkou pár ľudí, ale budem o tom hovoriť v tej časti, keď poukážem na niektoré personálne prešľapy pána ministra, boli všetci odborníci a všetky stavovské organizácie striktne z celého procesu vylúčení, ako keby sa ich to netýkalo.

A prečo odporúča pán minister občanom zamyslieť sa nad tým, aká je reforma? No podľa pána ministra je to ako na vojne, "veliteľ má vždy pravdu, ak nemá, platí článok 1", tak asi podľa pána ministra zdravotníctva by asi najjednoduchšie bolo prijať také uznesenie vlády, ktorým by sme vymenili občanov a potom by naozaj konečne bola reforma zdravotníctva plne akceptovateľná.

Ale poďme sa, dámy a páni, pozrieť, čo naozaj táto reforma priniesla, pretože dôležitý je občan, dôležitý je občan ako pacient, dôležití sú poskytovatelia, dôležité sú, samozrejme, zdravotné poisťovne, ktoré spravujú miliardy verejných zdrojov, a, samozrejme, podľa nášho názoru nesmierne dôležitý je aj vzťah štátu alebo, poviem to trošku vzletne, politického systému a politických subjektov, či sa to niekomu páči, alebo nie, musí niesť za celý systém politickú zodpovednosť. Nuž tie odpovede tiež nebudú veľmi povzbudzujúce, lebo v celej tejto hierarchii takisto nenájdeme nikoho, kto by dnes dvíhal všetkých desať prstov za to, že táto reforma je zázrakom, ktorá niečo priniesla.

Poďme sa pozrieť, čo dala táto reforma občanovi. No nedala mu vôbec nič. Občan akurát platí oveľa viac. Tie čísla sú alarmujúce a ja, keď dovolíte, budem o nich hovoriť v oblasti, keď poukážem na veľmi negatívne ekonomické tendencie, ktoré táto transformácia, tento experiment zaviedol. Veľmi stručne, je to medziročný niekoľkomiliardový nárast spoluúčasti pacientov na Slovensku, samozrejme, na úkor toho, že klesá obrovským spôsobom podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotníctva, čo je základ princípu solidarity a fungovania zdravotných systémov v Európe. Občan dopláca viac za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, rádovo 2,4 mld., zvýšené odvody, sponzorsky príspevkami, platby za nadštandardné služby, lieky, poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak ďalej. Zhoršila sa dostupnosť nielen tým, že fyzicky niektorí poskytovatelia zanikajú, použijem teraz príklad Želiezoviec, ale aj tým, že jednoducho narastajú čakacie doby aj na bežné vyšetrenia, a už vôbec nehovorím o finančne náročných postupoch, kde čakacie listiny sú dokonca súčasťou celého legislatívneho systému zmeny. No nehovoriac o tom, že sa zhoršila aj kvalita poskytovania minimálne tým, že veľmi veľa kvalifikovaných ľudí odchádza vzhľadom na nedôstojné odmeňovanie do cudziny a v niektorých medicínskych odboroch sa už teraz začína prejavovať akútny nedostatok odborníkov. V niektorých odboroch nás čaká veľmi ponurá blízka budúcnosť. Budem o tom ešte hovoriť.

Ako je to z pohľadu poskytovateľov? Nuž poznáte určite médiami prezentovaný zápas o jednak elementárnu úhradu výkonov, ktoré poskytovatelia objektívne poskytujú, ale zároveň aj zápas o limity dnes prebiehajúci zápas o nový kontrakting a nové objemy limitov a tak ďalej atď. Príjmy, samozrejme, nezodpovedajú rastu nákladov, ale to je otázka, ktorá má širší rozmer a súvisí s celkovým objemom zdrojov a pohľadom na celkový objem zdrojov do zdravotníctva. Nuž zdravotné poisťovne by naozaj mali zohrávať určitú úlohu regulátora, ale ich postavenie, aj právne, je veľmi nejasné a skôr sa stávajú nástrojom manipulácie takého centrálneho postoja, ktorý má alternovať neschopnosť jasného a transparentného výkladu jednotlivých legislatívnych noriem. Veľmi jednoducho môžeme zhrnúť, že poskytovatelia dostávajú menej a musia viacej dávať. Občan platí viac a dostáva menej. Financovatelia sú v neistom legislatívnom prostredí a nepredvídateľnými dopadmi.

No a politici? Sme na tom všetci rovnako. Je úplne jedno, kto po budúcich parlamentných voľbách dostane tento rezort "do vienka", bude sa s ním musieť popasovať a bude musieť riešiť kumulované obrovské problémy, ktoré sa nepodarilo nielen vyriešiť, ale ktoré sa ešte zhoršili práve v súvislosti s reformou alebo s experimentom pána ministra Zajaca.

Veľmi často počúvame aj z úst predstaviteľov vládnej koalície, že je ešte krátko po prijatí legislatívnych zmien, že proces transformácie potrebuje trošku viac času, ale že minimálne existujú veľmi pozitívne tendencie, ktoré poukazujú na to, že ten systém bude fungovať. Nuž poďme sa pokúsiť zanalyzovať, aké tendencie majú predstavitelia koalície a pán minister Zajac na mysli. Ja by som sa ich pokúsil rozdeliť do takých dvoch oblastí. Jedna je ekonomická tendencia, finančná tendencia a druhá je odborná, personálna a obsahová. Ja, žiaľ, musím skonštatovať, že napriek tomu, že jediný, jediný pozitívny trend, ktorý vnímam, ale ktorý nemá nič spoločné alebo nie je a priori výsledkom pôsobenia pána ministra Zajaca, je tlak na hospodárnosť a na ekonomizáciu celého systému. Je absolútne jasné, že tieto procesy sa začali už pred nástupom pána ministra Zajaca a že ak dnes hovoríme o ekonomizácii a tlaku na hospodárnosť, že je to výsledok uvedomenia si určitých ekonomických paradoxov v celom systéme, a mechanizmov, ktoré sa však, ako som povedal, začali už pred nástupom pána ministra Zajaca a ktoré by bezpochyby boli elementárnou súčasťou akýchkoľvek reformných snáh ktoréhokoľvek politického subjektu s akoukoľvek koncepciou, ktorá by sa snažila dať slovenskému zdravotníctvu tvár.

Ale poďme k tým ekonomickým tendenciám, už som tu niekoľkokrát hovoril, veľmi stručne. Sú to tzv. etalóny, ktoré poznáme z vyspelých krajín. Hovoríme o základných ukazovateľoch, ako je podiel verejných zdrojov z hrubého domáceho produktu, výška spoluúčasti pacientov, výška mzdy alebo príjmov pracovníkov v zdravotníctve. Ani jeden z týchto ukazovateľov, dámy a páni, nespĺňa ani len elementárne kritériá európskych štandardov, práve naopak. A naozaj len niekoľko čísiel. Podiel verejných zdrojov z hrubého domáceho produktu prudko klesá a od roku 1998, keď tvoril 6,35 %, je na rok 2006 len 5,18 %. Číslo, ktoré pán minister a ani táto vláda veľmi neradi počúvajú, ale je, bohužiaľ, faktom a je súčasťou všetkých návrhov rozpočtov, tak ako ich predkladala už štyri roky, že od roku 2002, keď pán minister Zajac nastúpil do rezortu a keď spoluúčasť pacienta bola vyjadrená v absolútnom čísle 7 mld. Sk, bude v roku 2006 vo výške 20 mld. Sk a do roku 2008, tak ako to modeloval návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý sme mali minulý rok v tejto Národnej rade, to bude až 26 mld. korún.

Poďme sa pozrieť na ďalšiu veľmi negatívnu tendenciu. Ak sme hovorili o ekonomizácii, ak sme hovorili o snahe stabilizovať systém, ak naozaj majú byť základným kritériom nedôstojné podmienky odmeňovania a príjmy zdravotníckych pracovníkov, tak hovorím tu z tohto miesta, a nielen teraz, ale budem to stále hovoriť, nie, ľudia v slovenskom zdravotníctve by mali zarábať minimálne toľko, ako je priemer v celom národnom hospodárstve. A ak nie toľko, koľko sa patrí pre ľudí, ktorí často deň a noc slúžia občanovi pacientovi v záujme ochrany jeho zdravia a často záchrany života. Ale opäť niekoľko údajov. Ak v roku 2004 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 15 825 korún, tak v zdravotníctve to bolo len 12 865 korún. A tendencia otvárania nožníc rastie. Posledný údaj, ktorý máme zo štatistiky k dispozícii, je druhý kvartál roku 2005, kde bolo hospodárstvo v priemere už na 16 737 korunách, ale slovenské zdravotníctvo narástlo nepatrne len na 13 285 korún.

Dovoľte mi teraz prejsť k tomu, čo som nazval odborné tendencie, pretože opäť chcem pripomenúť, tvrdí sa, že reforma zadefinovala základy fungovania systému tak, aby v budúcnosti predsa len preukázal, že to bolo pozitívne riešenie. Nuž ak má byť pre nás odborným trendom neustála strata odborníkov, ktorí, samozrejme, ako som povedal, z dôvodu nízkych miezd, tak potom dovoľte niekoľko údajov. Len do krajín Európskej únie v roku 2003 odišlo 63 lekárov, v roku 2004 363 lekárov a v roku 2005 323 lekárov. A v týchto počtoch, samozrejme, nie sú zahrnutí ľudia, a tých sú stovky, ktoré odchádzajú do Českej republiky, pretože len prejdú cez hranicu a sú veľmi radi ako dobrí odborníci prijímaní.

Pozrime sa na počty lekárov vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Noví sa nevychovávajú, pretože nemajú vytvorené ani organizačné predpoklady, ani finančné predpoklady, aby ich motivovalo dať sa na dráhu všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Pretože je výrazne prestarnutá skupina týchto lekárov, niekde v horizonte 3 - 5 rokov hrozí vážny problém a citeľné oslabenie tejto základnej a potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Poďme sa pozrieť, ako to vyzerá so sústavným vzdelávaním. Do päťročného cyklu sústavného vzdelávania lekárov a zdravotníckych pracovníkov sa zasiahlo nešťastným spôsobom a nová vyhláška ministerstva zdravotníctva o hodnotení sústavného vzdelávania zasiahla tak, že vzápätí muselo byť pristúpené k jej novelizácii.

Poďme ďalej. Aby zdravotná starostlivosť mohla byť poskytovaná riadne, je okrem iných skutočností, napríklad peňazí, potrebné aj stabilné legislatívne prostredie. To nie je dôležité len pre lekárov, ale aj pre pacientov. Sústavne sa meniace zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy sa menia takým tempom, že neexistuje ani jeden zdravotnícky pracovník a zrejme ani jeden pacient, aby vedel, čo vlastne aktuálne platí a čo sa kedy menilo. Zoberme len zákony, ktoré sa menili a tak ďalej atď. Nasledovala neuveriteľne dlhá pauza, keď sa žiaden zákon nenovelizoval, a to 6 mesiacov. Ale spomeniem legislatívny plán vlády, kde poukážem, čo všetko ešte pán minister Zajac, ak ho dnes neodvoláme z postu ministra zdravotníctva, chystá pre ľudí na Slovensku. Tých novelizácií a zásahov je naozaj veľmi veľa.

Dámy a páni, aj na základe týchto argumentov je absolútne jasné, že nič na tom, čo tak radostne a s optimizmom tvrdia či už strojcovia tejto "deformy", alebo ich politickí ochrancovia, nie je pravdou. Je mi to veľmi ľúto a nehovorím to vôbec rád, pretože každý z nás je občanom a každý z nás je potenciálnym pacientom a každý z nás sa môže ocitnúť a stať sa predmetom poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Bol by som oveľa radšej, keby sme z tohto miesta mohli hovoriť o pozitívach zmien a fungujúcom slovenskom zdravotníctve.

Ale poďme opäť k tým postojom, aby náhodou pán minister a politickí ochrancovia nehovorili, že je to zmes populizmu a subjektívnych táranín, tak ako to veľmi radostne v ktorejkoľvek mediálnej prezentácii občanom podsúvajú. Niekoľko postojov či už od odbornej verejnosti, alebo aj od občanov, alebo dôchodcov. Sú to veci, ktoré ste mali možnosť prečítať si aj v médiách. Napríklad poďme, začnem od farmaceutov.

Pán Valiang hovoril dokonca v Parlamentom kuriéri: "V prvom rade musím zdôrazniť, že reforma bola potrebná, a to aj napriek niektorým nedostatkom. Tie úpravy, resp. novely zákonov, ktoré sa dotkli lekárnického stavu, neboli súčasťou reformných zákonov a skôr sa popri nich zviezli." Teraz ide to najdôležitejšie. "O to horší bol však dopad na lekárnickú obec, ale ani pacienti nepociťujú nejaký prínos a reforma sa mala robiť v prvom rade pre pacientov." Čo ešte signifikantnejšieho by sa dalo povedať?

Poďme, môžeme zobrať zaradom oblasť za oblasťou - kúpeľníctvo, verejné zdravotníctvo. Pravda, 7. 1.: "Kúpeľnú liečbu si môže dovoliť menej pacientov ako po iné roky. Vlani sa cez zdravotné poisťovne dostalo do kúpeľov o tisíce ľudí menej ako rok predtým. Počet kúpeľných návrhov u dospelých klesol oproti roku 2004 takmer o tisíc." Citujem riaditeľa Zdravotnej poisťovne Apollo. Poisťovne tvrdia, že hlavným dôvodom nižšieho počtu pacientov sú nové reformné zákony ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a tak ďalej atď.

Nedá mi, aby som neodcitoval aspoň časť z listu predstaviteľov Jednoty dôchodcov, ktorí sa obrátili na predstaviteľov a predsedov a vedenia všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade. Ten dôvod je veľmi prozaický. Skupina seniorov a dôchodcov ekonomicky neaktívnych je tá najcitlivejšia skupina, ktorá je najviac zasiahnutá všetkými týmito reformnými blúzneniami. Sú to ľudia, kde nárast spoluúčasti je obrovský a radikálny a nepomerný a neadekvátny voči ich príjmom, či už z pohľadu sociálneho zabezpečenia, alebo celkového ich kontextu z hľadiska ich ekonomických a sociálnych podmienok. Jednota dôchodcov hovorí: "Obraciame sa na Vás v mene tých, ktorí celý život poctivo pracovali a platili zdravotné poistenie, ktorých dane išli celé desaťročia na budovanie toho, čo novodobí privatizéri a tzv. zdravotnícki odborníci zdeformovali. Obraciame sa na Vás v mene tých, na ktorých zdravotnícka reforma dopadá najväčšou mierou a robí z nás chudákov, nesolventných dôchodcov, ktorí sme sa stali na staré kolená rukojemníkmi novodobých reformátorov."

Určite máte všetci tento list k dispozícii, určite sa ocitne aj v médiách. Je mi to - a chcem to veľmi jasne z tohto miesta odkázať našim seniorom a ľuďom, ktorí naozaj prispeli výraznou mierou svojou dobrou prácou aj k tomu, v akých podmienkach dnes existujeme -, že je nám to veľmi ľúto a že určite po voľbách urobíme všetko pre to, aby sme tieto nedôstojné, pre nich nedôstojné podmienky zmenili.

Tých postojov, či už od predstaviteľov komôr, lekárska komora, komora stomatológov, komora stredných zdravotných pracovníkov, je ohromné množstvo a či sa to niekomu páči, alebo nie, niet tam skoro nič pozitívne, možno sem-tam s výnimkou niektorých parciálnych aktov. Jednoducho takáto reforma alebo takýto experiment na ľuďoch je dnes absolútne odmietaný.

A keď už nestačia tieto oficiálne prezentované postoje odbornej verejnosti a občanov, azda najvýstižnejšie sú výsledky prieskumu verejnej mienky, ktoré veľmi jasne hovoria o tom, čo si ľudia o experimente pána ministra Zajaca mysleli a čo si o ňom myslia. A znovu sú najlepším dôkazom, že napriek tomu, že reformátori alebo deformátori tvrdošijne tvrdia, že sú založené pozitívne tendencie zmien, ani jeden z prieskumov verejnej mienky nepotvrdzuje takúto tendenciu, skôr naopak. Zdravotnícka reforma je striktne väčšinovo odmietaná väčšinou respondentov a väčšinou spoločnosti.

Len pre informáciu:

- Napríklad august 2004, agentúra Polis: "Súhlasíte s reformou zdravotníctva, ako ju navrhuje minister Zajac?" Súhlas 24,6 %, nesúhlas 57,8 %, neviem 17,6 %.

- MVK, september 2004, tesne pred schválením zákonov: "Súhlasíte alebo nesúhlasíte s reformou zdravotníctva?" Súhlas 13,4 %, nesúhlas 69,6 %, neviem posúdiť 17 %.

- Ale poďme trošku ďalej. Vicio, máj 2005: zdravotníctvo odmieta 91,5 % respondentov a drvivá väčšina respondentov odpovedá na otázku: "Čo si myslíte, komu slúži reforma zdravotníctva?" - Bohatým. Bohatým a neslúži ľuďom práce a ľuďom, ktorí sú na veľmi nízkych príjmových úrovniach.

- A ešte úplne na záver. Prieskum verejnej mienky, Inštitút verejných otázok, december 2005, hovoríme už o čase, keď sa naozaj mohli podľa reformátorov prejaviť naplno dôsledky reformy: "Ako hodnotíte reformu zdravotníctva?" Nesúhlasím, bude ju potrebné zásadne zmeniť, 74 % populácie. V zásade súhlasím, ale ju treba doladiť, 19 %. A len 2 %, dámy a páni, len 2 % ľudí na Slovensku si myslia, že reforma zdravotníctva je dobrá a že ju treba ponechať v stave, v akom je.

Dámy a páni, myslím si, že sme veľmi jasne a dostatočne poukázali na tú odbornú a obsahovú stránku nášho návrhu, prečo si myslíme, že pán minister Zajac by nemal naďalej zotrvať na svojom mieste a že sme presvedčení, že nezvládol celý proces tak, ako ho jednak exponoval, ako s ním prichádzal nielen do parlamentných volieb, ale tak ako s ním prichádzal aj pred túto Národnú radu v podobe ako súčasti programového vyhlásenia vlády.

Ale, ako som v úvode spomenul, toto nie je jediný dôvod, pre ktorý sa skupina navrhovateľov rozhodla podať tento návrh. Ten ďalší veľmi závažný dôvod sú mechanizmy a prejavy, ktoré boli súčasťou celého prijímania a celej snahy a celého boja, nazvem to, o zmenu slovenského zdravotníctva. A keďže sme tu ľudia, ktorí sme dostali od ľudí mandát aj na to, aby sme buď realizovali, alebo odsúhlasovali legislatívnu iniciatívu, chcem hovoriť o obrovských zneužívaniach procesu, ktorý má svoje pravidlá, ktorý má svoje mechanizmy a v ktorom sa objavilo toľko prešľapov, ktoré veľmi jasne dokumentujú, že pán minister Zajac povýšil svoje ciele a prijatie reformy za osobný fetiš a bol schopný mu obetovať aj niektoré prešľapy aj v tejto úrovni.

Poďme si povedať, o čo vlastne ide. Veľmi jednoducho. Tak ako som spomenul, už samotný úvod, príprava a tvorba legislatívnych noriem bola sprevádzaná veľmi negatívnymi prejavmi vylúčenia odbornej verejnosti a celý medzirezortný pripomienkový proces, ale aj otvorený pripomienkový proces mal veľmi formálny charakter a nikdy neumožnil presadiť sa princípom, ktoré sú mu znútra vlastné, aby naozaj do tvorby legislatívnej normy, ktorá má mať všeobecne akceptovateľnú dikciu a charakter, mohli zasahovať aj tí, ktorých sa to týka a o ktorých ide. Najlepším dôkazom toho, že to tak bolo, boli stovky, doslova stovky, nechce sa mi to počítať, a dokopy tisíce pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli k jednotlivým návrhom šestice reformných zákonov od odbornej verejnosti, stavovských organizácií, občianskych združení, nevládneho sektora atď., ale ktoré nemali žiadnu, ale žiadnu šancu odraziť sa na celom legislatívnom procese.

Samozrejme, celý tento proces vyvrcholil potom najmä spôsobom prijímania rôznych pozmeňujúcich návrhov, kde základom praxe, ako sa vyhnúť všetkým zásadám oponencie predkladaných legislatívnych návrhov, sa stalo, že pán minister Zajac zásadne predložil ako vládny návrh určitý text zákona, aby v druhom čítaní vo výbore niektorý z poslancov vládnej koalície alebo predchádzajúcich alebo bývalých poslancov ANO prišli v hodine dvanástej alebo päť minúť po dvanástej s rozsiahlymi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nemali šancu prejsť akoukoľvek elementárnou oponenciou ani vo výboroch Národnej rady a už tobôž nie v odbornej verejnosti. Takto sa prijímali na Slovensku reformné zákony, ktoré sa týkajú miliónov ľudí a ktoré sa týkajú ich zdravia.

A vrcholom arogancie a zneužívania všetkých týchto praktík bol koniec minulého roka, keď pán minister Zajac bezprecedentne zneužil pôdu gestorského výboru - zdravotníckeho výboru a bezprecedentne otvoril rozpravu preto, aby do zákona o zdravotnom poistení vsunul a otvoril nepriamo zákon o poskytovateľoch, aby mohol zadefinovať zvýšenie poplatkov súvisiacich za služby so zdravotnou starostlivosťou.

Tých prešľapov a prehreškov bolo veľmi veľa a naozaj by sme mohli klásť veľmi veľa otázok. Pýtali sme sa to často, nikdy sme nedostali odpoveď. Napríklad: Kto robil, kto písal tieto reformné zákony a koľko to stálo? A ak to teda robil niekto externe, bolo urobené výberové konanie? Lebo podľa nálezu Najvyššieho kontrolného úradu len za I. polrok 2003, a to bol začiatok, dámy a páni, bolo na túto činnosť vynaložených viac ako 25 mil. Sk. Ponuku Združenia zdravotných poisťovní na bezplatnú spoluprácu, samozrejme, nikto neakceptoval. A takýchto otázok by sme naozaj mohli klásť veľmi, veľmi veľa.

Veľmi dôležitou a veľmi citlivou otázkou, ktorá sprevádza celý tento proces, je aj personálna politika pána ministra Zajaca. Som presvedčený, a dovolím si to povedať, že jedným z dôvodov, prečo napriek enormnej snahe, napriek enormnému objemu finančných prostriedkov sa tento proces nestretol od začiatku s akceptáciou, je aj spôsob personálnej komunikácie a personálnej práce pána ministra Zajaca. Od začiatku sa v tejto oblasti prejavuje nekoncepčnosť, chaotickosť, pričom celkový trend personálnej práce bol a je evidentne deštruktívny, čo sa prejavilo odchodom väčšieho počtu fundovaných, kvalifikovaných pracovníkov z postov od referentov na ministerstve zdravotníctva až po generálnych riaditeľov sekcií. Samozrejme, a dostanem sa k tomu, aj preto, aby sa na niektoré veľmi citlivé, mám na mysli citlivé tým, že tieto miesta alebo tieto pozície disponujú kompetenciami, rozhodujúcimi kompetenciami v obrovských finančných objemoch, mohli dostať ľudia, ktorí boli pánovi ministrovi veľmi blízki a absolútne lojálni.

Len niekoľko tých tzv. kvalifikovaných personálnych aktov na pripomenutie: vysporiadanie sa hneď na začiatku s oponentmi z odborného terénu. Nemocnica Veľký Krtíš - prečo dostali zástupcovia štátu pokyn odvolať riaditeľa? Komu to malo prospieť? Veľmi dobre známy medializovaný problém riaditeľa Rooseveltovej nemocnice pána Buceka, ktorý nakoniec vyhral súd, ktorý potvrdil zákonný prešľap pána ministra Zajaca v oblasti pracovného práva. Tu chcem len naznačiť, že sme si veľmi dobre vedomí aj na základe rozhovorov s pracovníkmi v zdravotníctve, že pre pána ministra a jeho oddaných ľudí pracovné právo je to posledné, čo rešpektujú a čo chcú dodržiavať. Nakoniec, myslím si, že je tu medzi nami pán riaditeľ prešovskej nemocnice, ktorý dnes vedie zásadný spor s odborármi v prešovskej nemocnici práve o naplnenie obsahov pracovného práva.

Budem menovať ľudí, ktorí robili na ministerstve a ktorí museli odísť: pán Dr. Šipeky, bývalý riaditeľ sekcie informatiky Ing. Sládiček, ktorý je degradovaný na referenta, bývalý riaditeľ sekcie Štátneho dozoru kontroly Ing. Kamenský. Je záhadou, za akých okolností odišiel vrchný riaditeľ sekcie právnej a legislatívnej Dr. Tomkuliak. Prečo musela z vysokej ekonomickej funkcie odísť Ing. Golierová? Prečo v minulom roku bola z funkcie vrchnej riaditeľky sekcie právneho a legislatívneho odboru odídená jedna z najlepších právničiek Dr. Muráňová? Prečo napríklad musel v čase, keď vrcholil "zápas" o verejné zdravotníctvo, odísť doc. Ivan Rovný, ktorý je medzinárodne rešpektovaný a akceptovaný odborník na danú problematiku? Čo bolo príčinou odvolania riaditeľa ÚZIŠ-u Ing. Ondrejku? Prečo Dr. Martinec, riaditeľ ŠÚKL-u, odišiel? Vyžadoval azda alebo trval azda na niečom, čo nebolo v súlade s predstavami pána ministra? A tak ďalej atď.

Tých príkladov je strašne veľa, ale ako som už naznačil, minimálne pri dvoch na týchto personálnych rošádach vzniklo alebo je niekoľko indícií, na základe ktorých je vážne podozrenie, že došlo niekedy aj minimálne, poviem, balansovanie na hrane zákona, ak nie k prešľapu. A mám na mysli práve dvoch veľmi blízkych ľudí.

Jeden sa exponuje v personálnej štruktúre už dlhšie a je to vrchný riaditeľ pre ekonomiku a informatiku ministerstva zdravotníctva pán Ing. Ján Králik. Chcem vám len pripomenúť kauzu Svetovej banky a firmy, v ktorej pán inžinier figuroval. Tým, ktorí ste boli na výbore pre zdravotníctvo, vtedy kajúcne prisľúbil zanechanie všetkých svojich komerčných a podnikateľských aktivít. Tu treba povedať, že to nebol prejav jeho osobných charakterových a vôľových vlastností, ale že to bolo jednoducho napĺňanie litery zákona, o ktorej hovorí zákon č. 312/2001 o štátnej službe, že "štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb" a tak ďalej atď. "a je povinný upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov". Možno je to naozaj len chyba evidencie, ale dnes obchodný register, ktorý je bežne dostupný, naďalej vykazuje pána vrchného riaditeľa ako aktívneho člena v niektorých obchodných spoločnostiach. Je to minimálne dôvod na zamyslenie a bolo by dobré sa na tieto veci pozrieť.

Druhá osoba, ktorá vzbudila v poslednom období mimoriadny záujem, a súvisí to takisto s procesom...