B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 1418).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pristupovania k jednotlivým stratégiám a politikám Európskej únie.
Návrh reflektuje aj na požiadavky Akčného plánu rozvoja rizikového kapitálu Európskej únie, na podmienky Slovenskej republiky, ktorý požaduje identifikáciu a prípravu návrhu na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie inštitucionálnych investorov.
Cieľom návrhu zákona je najmä zaviesť nový typ podielového fondu s investičnou stratégiou umožňujúcou investovanie na trhu nehnuteľností, špeciálny podielový fond nehnuteľností, rozšíriť možnosti investovania podielových fondov do nástrojov rizikového kapitálu uvoľnením príslušných investičných limitov pre rizikové špeciálne podielové fondy, odstrániť doteraz identifikované legislatívne bariéry brániace ďalšiemu rozvoju kolektívneho investovania v záujme posilnenia konkurencieschopnosti finančného sektora pri zachovaní vysokého stupňa ochrany účastníkov kolektívneho investovania, podrobnejšie upraviť podmienky samostatnej evidencie zaknihovaných podielových listov otvorených podielových fondov vedených depozitárom a správcovskou spoločnosťou podielového fondu a reagovať v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a Výboru európskych regulátorov na vývoj v oblasti kolektívneho investovania na integrovanom kapitálovom trhu Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pavlovi Minárikovi.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 1418).
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa tento návrh bude prerokovávať.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil tento návrh na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj ostatné náležitosti, ktoré sú špecifikované v legislatívnych pravidlách.
Vážený pán predsedajúci, z mojej strany to je všetko, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona č. 667/2004 Z. z.,
ktorý prerokúvame ako tlač 1425.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu novely zákona, je potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona vzhľadom na poznatky z uplatňovania zákona v praxi.
Ide najmä o doplnenie účelov, na ktoré sa používajú minerálne oleje oslobodené od dane, upresnenie definície užívateľského podniku, upresnenie podmienok pre registráciu prevádzkovateľov daňových skladov, doplnenie povinnosti zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu správcovi dane dodávateľa pred začatím prepravy, upresnenie definície oprávneného príjemcu a vytvorenie obchodníka s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, upravenie evidencie vedenej colným úradom a Colným riaditeľstvom v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nariadenia Rady č. 2073/2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a v súvislosti s vytvorením kategórie obchodníka s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom na daňovom území, upravenie výšky pokút v závislosti od závažnosti a charakteru porušenia ustanovení zákona.
Návrh tohto zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pavlovi Kuljačekovi. Pán poslanec, máte slovo.
P. Kuljaček, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona č. 667/2004 Z. z. (tlač 1425), ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši uvedenú problematiku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (tlač 1426).
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z., bola potreba upresnenia niektorých ustanovení vzhľadom na poznatky z uplatňovania tohto zákona v praxi.
Ide najmä o upresnenie definícií týkajúcich sa podmienok oslobodenia od spotrebnej dane z vína, upresnenie definície užívateľského podniku, doplnenie povinnosti zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu správcovi dane dodávateľa pred začatím prepravy, upresnenie definície oprávneného príjemcu, umožnenie prepravy vína z daňového skladu na daňovom území slovenskými zástupcami alebo Ozbrojenými silami Slovenskej republiky a upravenie evidencie vedenej colným úradom a Colným riaditeľstvom v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nariadenia Rady. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pálovi Keszeghovi.
P. Keszegh, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (tlač 1426), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši veľmi závažnú problematiku.
Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje teraz prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 1427, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 1453.
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona, teda návrh zákona o spotrebnej dane z piva rieši vlastne analogické problémy ako predchádzajúce zákony o spotrebných daniach.
Teda ide o upresnenie definícii týkajúcich sa podmienok oslobodenia od spotrebnej dane z piva, upresnenie definície užívateľského podniku, upresnenie definície vzniku daňovej povinnosti, zmenu výšky zloženia zábezpeky na daň z dvojmesačného množstva na mesačné množstvo, doplnenie povinnosti zasielať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu správcovi dane odosielateľa pred začatím prepravy a tak ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Horákovi. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vystúpil k tomuto vládnemu návrh zákona, vážené kolegyne, páni kolegovia.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, a preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Končím všeobecnú rozpravu.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 1422, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1456.
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, cieľom navrhovaného zákona je zosúladiť právo Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vydávania občianskych preukazov zavedením nového formátu občianskych preukazov.
Zavedenie nového formátu občianskeho preukazu vyplynulo z potreby splnenia minimálnych bezpečnostných noriem uvedených v Rezolúcii zástupcov vlád členských štátov EÚ, ktorá bola prijatá v rámci boja proti falšovaniu dokladov ako dôležitého prvku boja proti organizovanému zločinu a nelegálnemu prisťahovalectvu do členských štátov EÚ. Zástupcovia vlád členských štátov sa v rezolúcii dohodli na zavedení minimálnych bezpečnostných noriem pri výrobe a vydávaní dokladov týkajúcich sa materiálu, tlače, ochrany proti fotokopírovaniu a techniky vydávania dokladov, ktoré sa musia nevyhnutne premietnuť aj do zákona o občianskych preukazoch.
Návrh zákona upravuje rozsah údajov v občianskom preukaze, podmienky a postup pri vydávaní prvého i nového občianskeho preukazu, dôvody neplatnosti občianskeho preukazu, povinnosti a priestupky na úseku občianskych preukazov a evidenciu občianskych preukazov.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje novelizovať aj zákon o priestupkoch a zákon o správnych poplatkoch, pričom sa výška správnych poplatkov nemení.
Návrh obsahuje aj stručnú novelu dvoch zákonných úprav týkajúcich sa presunu niektorých pôsobností z orgánov Policajného zboru. Jeho cieľom je posunúť účinnosť prechodu správnych agend na úseku cestovných dokladov a dopravných agend tak, ako je tomu pri občianskych preukazoch, o 2 roky.
Dôvodom týchto zmien sú v súčasnosti meniace sa predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie vo vzťahu k jednotlivým dokladom.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2006, pričom sa umožňuje prostredníctvom prechodného ustanovenia vydávať občianske preukazy súčasného formátu do konca roka 2006. Týmto opatrením sa zabezpečí plynulý a bezproblémový prechod na nový formát občianskeho preukazu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1422).
Konštatujem, že uvedený vládny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočty obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára 2006 č. 1422 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Končím rozpravu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (tlač 1409).
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1435.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám veľmi stručný návrh na novelu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Týmto návrhom ústavného zákona chceme dať vláde Slovenskej republiky možnosť vyhlásiť núdzový stav aj v prípade, ak by došlo bezprostredne k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie akéhokoľvek infekčného ochorenia, následkom čoho by bolo možné pri eliminácii následkov a dopadov pandémie na obyvateľstvo a na národné hospodárstvo obmedziť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas aj základné práva a slobody a ukladať povinnosti na celom území Slovenska alebo na jeho časti.
Ďalšie doplnenie sa navrhuje z dôvodu nevyhnutnosti zakotvenia možnosti uložiť pracovnú povinnosť pre potreby výkonu zdravotnej starostlivosti v čase vyhlásenia vojnového stavu.
Samotný ústavný návrh zákona je veľmi stručný a v čl. 3 ods. 3 písm. b) sa za slovo "služieb" vkladajú slová "výkonu zdravotnej starostlivosti" a v čl. 5 ods. 1 sa za slová "života a zdravia osôb" vkladajú slová "a to je v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie". Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Urbánimu. Pán poslanec Urbáni tu nie je. Prosím vás, pozrite sa, ale by mohol počuť. Máme tu niekoho z výboru zdravotníckeho? (Odpoveď z pléna.) Na chvíľočku budeme trpezliví. Pán poslanec, keby ste našli na stole správu, aby ste ju mohli uviesť. Budeme pokračovať. Pán poslanec, nech sa páči, uveďte správu k tlači 1409 a k rozhodnutiu predsedu Národnej rady o pridelení návrhu výborom č. 1435 na jeho prerokovanie. Nech sa páči.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister Zajac, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (tlač 1409). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu ústavného zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh ústavného zákona nepredpokladá žiadny finančný vplyv na štátny rozpočet a nemá vplyv na zamestnanosť.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave doporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1435 z 9. decembra 2005 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem výborov, ktorými sú: Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán spravodajca?
M. Urbáni, poslanec: Áno.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, kto sa ústne hlási? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe (tlač 1430).
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1461.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona aby návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je určiť pravidlá pre pestovanie geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe bez ohrozenia systémov konvenčného a ekologického poľnohospodárstva, zabezpečiť minimalizáciu potenciálnych ekonomických strát a negatívnych dopadov, prímesi geneticky modifikovaných rastlín v konvenčnej a ekologickej produkcii, vymedziť práva a povinnosti pestovateľov pri pestovaní geneticky modifikovaných rastlín, ustanoviť pre pestovateľov povinnosť označiť produkciu z geneticky modifikovaných rastlín od sejby po jej spracovanie a uvedenie na trh, zabezpečiť systém kontroly a monitoringu pestovania týchto rastlín, obmedziť znečistenie geneticky modifikovaných rastlín a určiť rozsah a spôsob poskytovania informácií a správ zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy a príslušným orgánom členských štátov Európskej únie o pestovaní, označovaní a ďalšom nakladaní s geneticky modifikovanými rastlinami.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani na zamestnanosť.
Prijatie zákona bude mať kladný dopad na životné prostredie, nakoľko zavedenie evidencie pestovateľov modifikovaných rastlín sprehľadní pestovateľské regióny, pestovateľské plochy a pohyb produkcie od výroby k spracovateľovi ako konečnému spotrebiteľovi.
Vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplný súlad s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, a vzhľadom na potrebu jeho zavedenia do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 432 zo 17. januára tohto roku ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie však upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. januára 2006 č. 1461 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášky žiadne. Ústne kto sa hlási? Nikto sa nehlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Končím rozpravu.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby teraz som vás požiadal o všeobecný súhlas na to, aby sme body č. 9 a 10 posunuli ďalej, pán minister Malchárek tu bol prítomný, ale v tejto chvíli mal plánované stretnutie s prezidentom republiky. Mám tu aj jeho osobnú žiadosť o to, aby sme tieto dva body posunuli. On sa ihneď, po 30 minútach vráti a potom ich zaradíme do programu. Prosím, je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem.
Teraz by som mal uviesť bod programu a to je bod č. 11, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Ruska na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1355), ale z dôvodu práceneschopnosti pána poslanca Ruska sa odkladá toto prerokovanie až na záver rokovania Národnej rady v prípade, že sa dostaví, pretože predložil lístok o svojej práceneschopnosti.
Teraz mi dovoľte, aby som požiadal poslancov a poslankyne pánov Ďaďa a Mikuša, pani Sabolovú a pánov Mitríka, Hanzela a Ladányiho, pani Bollovú a pána Ivána Farkasa, pretože doposiaľ sme prerokovali vládne návrhy zákonov a teraz idú poslanecké návrhy zákonov, aby, pokiaľ nie sú v rokovacej sále, sa dostavili do rokovacej sály, aby sme neprerušovali rokovanie, tak ako to bolo v predchádzajúcom prípade, pre neprítomnosť spravodajcu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1428, návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 1439.
Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v mene skupiny poslancov, ktorých mená ste mali možnosť počuť, i v mene poslaneckého klubu KSS vám po tretíkrát v tomto volebnom období a poslednýkrát v tomto volebnom období predkladám návrh zákona o odškodnení občanov Slovenskej republiky poškodených nebankovými subjektmi. Toto poškodenie sa uskutočnilo za tichej asistencie, resp. nečinnosti orgánov štátu a predovšetkým vlády Slovenskej republiky. Viem si veľmi dobre predstaviť, ako ste sa mnohí z koalície usmievali nad týmto návrhom zákona, ako ste mu dávali nálepku populizmu a rôznych iných prívlastkov, ktoré som mal možnosť počuť i pri predchádzajúcich návrhoch týkajúcich sa odškodnenia občanov. Ba dokonca som počul aj názory, ktoré hodnotili nízke IQ tých, ktorí si peniažky vložili do týchto inštitúcií, a pritom možno práve niektorí z nich vám dali svoj hlas a ich zásluhou ste poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes by som vás chcel požiadať, aby ste spolu so skupinou predkladateľov a s potrebnou dávkou zodpovednosti sa zamysleli nad našou povinnosťou vysporiadať sa s problémom mnohých ľudí, ktorý vznikol aj pričinením niektorých poslancov Národnej rady v druhom volebnom období a aj Národnej rady ako celku, nevynímajúc vládu Slovenskej republiky.
Pre bližšie zdôvodnenie návrhu zákona vám opätovne pripomeniem niektoré dôvody, prečo je nevyhnutné predložený návrh zákona prijať. Sú to, po prvé, dôvody Ústavy Slovenskej republiky, ktorá konštatuje: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo v Národnej rade Slovenskej republiky." Po druhé, člen vlády Slovenskej republiky je v zmysle sľubu, ktorý zložil do rúk prezidenta, povinný svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky.
Dámy a páni, predkladám vám dôkazy, ktoré podľa predkladateľov jasne preukazujú zanedbanie povinnosti vlády Slovenskej republiky a tiché sa prizeranie parlamentu na túto situáciu.
Jeden z prvých dôkazov: "Predstavitelia nebankových subjektov sú obvinení z trestného činu," a tu citujem to, za čo ich vyšetrovateľ a prokurátor žaluje, "z porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 9 ods. 2 a § 127 ods. 1 Trestného zákona, za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1 Trestného zákona, pretože v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka využívajúc klamlivú reklamu vykonávali vo veľkom rozsahu na škodu klientov bankovú činnosť bez povolenia Národnej banky Slovenskej republiky v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 21/1992 Zb. o bankách." To je citát prokurátora, ktorý žaluje skupinu za tento trestný čin. Pýtam sa: Nestačí poslanom Národnej rady Slovenskej republiky táto skutočnosť na to, aby si uvedomili, že počas celého funkčného obdobia predchádzajúcej vlády sa okrádali občania v rozpore so zákonom a vláda tak nekonala? Ten rozpor so zákonom opäť konštatujem. Nehovorím to len ja, ale konštatoval to okrem prokurátora aj minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko začiatkom tohto roku v médiách. Myslím si, že toto je jasný dôkaz o pochybení vlády, no napriek tomu uvediem ďalšie poznatky.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 90/1999 bol schválený Projekt realizácie riešenia makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, v ktorom boli stanovené konkrétne opatrenia na zamedzenie podnikania nebankových subjektov v bodoch 12, 15, 60 pod písmenami a, b, c, v bodoch 62, 64 a 65. Uvedený návrh opatrení bol vypracovaný nie poslancom Národnej rady, ale Ministerstvom financií Slovenskej republiky v materiáli č. 4947/1999-KM zo dňa 21. 9. 1999, kde sa konštatujú opatrenia na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú ekvivalentné služby, bez príslušného povolenia. Opakujem dátum 21. septembra 1999. To je nepochybne dôkaz o tom, že vláda už v roku 1999 vedela o tomto probléme a konala až vo februári 2002, keď definitívne bolo stanovené to, čo sa malo spraviť už v roku 1999, zastavenie činnosti a nástup orgánov činných v trestnom konaní.
Možno by ste sa chceli opýtať, čo mala vláda podniknúť, ako mala postupovať v zmysle zákonov. Moja odpoveď je jednoduchá a nasledujúca. Po prvé, ministerstvo hospodárstva malo zakázať klamlivú reklamu. Po druhé, Ministerstvo financií Slovenskej republiky malo navrhnúť orgánom činným v trestnom konaní zrealizovať v nebankových subjektoch inštitút nútenej správy, obstavenia účtov a majetku až po zrušenie týchto spoločností, nie čakať od roku 1999 až do februára 2002. Problém, s ktorým si nevedela dať rady vláda Slovenskej republiky, ale, žiaľ, ani Národná rada Slovenskej republiky, bol tento. Citujem z materiálu ministerstva spravodlivosti č. 8972/2002: "Platná právna úprava umožňuje nebankovým subjektom legálne vykonávanie služieb ekvivalentných bankovým, pričom je nedostatočné vymedzenie bankovej činnosti v zákone o bankách." Túto skutočnosť konštatuje ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že novelizovalo zákon č. 252/1999 Z. z. o bankách a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Pýtam sa preto predovšetkým vás, vtedajších poslancov koalície: Nenesiete aj vy časť viny zato, že napriek jasným poznatkom, ak tak nespravila vláda, ste neprišli s tak potrebnou novelou zákona? Alebo ste boli len vykonávateľom želaní vlády a kontrolnú a zákonodarnú iniciatívu poslanca ste považovali v tomto období za nepotrebnú? Mali by ste sa dnes zamyslieť nad svojou chybou a napraviť ju hlasovaním, postúpením zákona do druhého čítania a následne schválením zákona ako celku. Ak viete byť úprimní k vlastným chybám, tak si myslím, že ináč by ste ani postupovať nemali.
Ďalšie dôvody. V správach audítora ku konsolidačným účtovným uzávierkam v rokoch 1998 a 1999 sa uvádza, že spoločnosť Horizont dlhodobo má menej majetku, ako má dlhov, má záporné vlastné imanie v kontrolovaných rokoch 1998, 1999. Tak napr. uvediem. Horizont mal hodnotu vlastného imania ku koncu roka 1998 vo výške 245,718 mil. a ku koncu roka 1999 bola jeho hodnota v mínuse 865,075 mil. korún. Pri vykonaní konsolidácie celej finančnej skupiny, ktorú ovládal Horizont, ku koncu roka 1998, bola hodnota vlastného imania mínus 262,964 mil. korún. Ale za jeden rok, do roku 1999, uvediem presne, bola hodnota mínus 2,024 783 mld. korún. Nič sa nedialo, všetko bolo v poriadku, aj s takouto činnosťou sa dalo kedysi hospodáriť.
Ja nechcem obviňovať vládu ako celok, aj keď nesie za to zodpovednosť, ale jednotliví rezortní ministri pre ekonomiku ak túto činnosť nepostrehli na čele s pani Schmögnerovou, tak asi tam dávno nemali čo robiť a dávno ste ich mali zmiesť odtiaľ a urobiť potrebné kroky. Nakoniec, dobre počúvajte, ministerka financií Brigita Schmögnerová podala podnety Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky listom č. 0183 dňa 16. júla 2001, 16. júla 2001, po dvoch rokoch takejto činnosti.
Štátny dozor nad kapitálovým trhom vykonal v spoločnosti Horizont a BMG Invest dve komplexné kontroly s nálezom, ktoré sú v protokole č. 69532096034 z dňa 9. 12. 1999. Daňové riaditeľstvá a ministerstvo financií tu mali všetky hospodárske výsledky. Vedeli, že vklady sú zdrojom vyplácané údajným výnosom, vedeli, že ide o podvod. A aký je výsledok? Nuž viete sami, nekonalo sa nič až do februára roku 2002. Považujem teda za opodstatnené konštatovať, že vláda nekonala včas a ak konala, tak to bolo povrchne a nedôsledne, čím svojím konaním umožnila nebankovým subjektom pokračovať v páchaní trestných činov, a to i za asistencie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z poznania a vystupovania niektorých poslancov a ich stanovísk v minulosti si dovolím konštatovať nasledovné. Ak by bola svojím konaním vláda pred rokom 1989 spôsobila straty vkladu obyvateľov, a to sa nechcem vracať dozadu, to hovorím len príklad, takejto hodnoty, boli by ste k súčasným dvanástim zákonom, ktorými ste odsúdili predchádzajúci režim, prijali ešte ďalšie tri-štyri zákony, dnes ešte jeden taký zákon budete počuť. Ak by sa to bolo stalo pred rokom 1998, tak by ste napísali ďalšie dve čierne knihy, no to, čo sa spôsobilo po roku 1998, sa zdá byť, že ostane nezodpovedné a že to bude nesprávne správanie tak vás, ako i vlády voči občanom. To, by som prosil, keby bolo nevyhnutne napravené.
Ak si myslíte, že môj názor je neodborný, neopodstatnený, tak vám prečítam stanovisko Aliancie advokátov zastúpené JUDr. Hagyarim: "Aliancia je presvedčená, že štát a jeho kompetentné orgány si neplnili svoje zákonom stanovené povinnosti, nekonali, príp. konali povrchne, nedôsledne a zdĺhavo, čím umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť." Dôkazom tohto je i žaloba na štát na medzinárodný súd v mene občanov poškodených Slovenskou republikou.
K vášmu konštatovaniu, ktoré sa tu niekoľkokrát opakovalo, že na odškodnenie doplatia všetci daňovníci, konštatujem, že nemáte úctu k občanovi, pretože predtým všetci daňovníci žili z 25 % úrokov vkladov týchto občanov, ktorí boli poškodení. Je tu však aj iný príklad. Pozrite sa, ako Slovenská republika ako štát sanovala banky z daní všetkých. A to sanovanie z daní všetkých bolo v hodnote 120 mld. A potom sme ich predali zahraničnému kapitálu. Pre našich občanov 5 mld. je asi hrozne veľa oproti tejto situácii. Štát z daní všetkých občanov Slovenskej republiky vyplatil po súdnom spore 25 miliárd ČSOB. Zdá sa vám teda poctivé a úprimné, ak poukazujete na občana, že takýto občan sa chamtal za vysokými úrokmi? Bola by to možnože aspoň čiastočne pravda, a hovorím o čiastočnej pravde, keby v tomto období Slovenská sporiteľňa a VÚB nemali úroky od občanov, a to si môžete preveriť, 22 % a viac. Tak kto sa chamtal? Ľudia si uložili peniaze tam, kde majú o 5 % viacej.
My, skupina poslancov, predkladáme návrh na čiastočné odškodnenie občanov. Predkladáme ho s pocitom presvedčenia, že je čas priznať chybu vlády a podiel Národnej rady na neriešení tohto problému. Našou povinnosťou je spolupodieľať sa na zabezpečení náhrady za škodu, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Občania podľa nášho názoru nekonali nič protizákonné. Vláda však, naopak, nevyužila zákony a nenovelizovala nevyhnutnú potrebu, za čo dnes trpia práve títo občania. Bolo by vrchovate nesprávne, aby sme občana postavili do úlohy finančníka a právneho experta, aby sme nechali na ňom celú zodpovednosť a exekutíva nevyužila svoje možnosti, nepripravila zákon, ktorý má informovať klienta o majetku, investíciách, keď spraví tak až po šiestich rokoch, ako sa to stalo, pokiaľ ide o nebankové subjekty.
Predkladatelia vo svojom návrhu zvážili aj predchádzajúce pripomienky ministra financií o tom, že s náhradou nepočíta rozpočet Slovenskej republiky. Preto sme navrhli v návrhu zákona účinnosť od 1. 1. 2007, čím by sme chceli budúcej vláde umožniť realizovať zákon v nadväznosti na rozpočet. Samozrejme, počítame na základe predpokladov a prognóz, že po voľbách bude zostavovať vládu politická strana, ktorá odškodnenie občanom sľúbila. A tým sa snažíme i prípadným schválením tohto zákona umožniť tejto novej vláde, aby možno čo najrýchlejšie uskutočnila realizáciu nástupu plnenia sociálnych úloh našej spoločnosti.
Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť a v mene predkladateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.