Prvý deň rokovania

55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

31. januára 2006 o 13.00 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť, že vzhľadom na to, že sa menia karty, to znamená, že sa odovzdávajú staré hlasovacie karty a, samozrejme, poslanci dostávajú nové, tak chvíľku to ešte bude trvať. To znamená, predpokladám minimálne 10-minútový sklz. Takže začneme rokovať o 13.15 hodine. Ďakujem za porozumenie a pochopenie.

(Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.15 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Včera na poslaneckom grémiu sa dohodlo, že sa hlasovacie karty vymenia za nové. Pýtam sa preto poslancov, či si všetci vymenili hlasovacie karty. (Odpoveď z pléna.) Takže počkáme ešte chvíľku, chýbajú niektorí poslanci, ktorí teda zatiaľ čakajú na nové karty.

(Technická prestávka.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, prezentujme sa.

Páni technici, síce sa prezentujeme, ale dúfam, že to nebude trvať minútu alebo dve minúty. (Hlasy v sále.) V čom je problém? (Odpoveď z pléna.)

(Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 127 poslancov.

Ale ešte raz to spustíme, dúfam že to bude už len na 20 alebo 15 sekúnd. Ešte raz, vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne, prezentujme sa.

(Prezentácia.) Zisťujem, že je prítomných 133 poslancov.

Teda Národná rada je schopná sa uznášať.

Na 55. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Zoltán Horváth a Igor Federič. Náhradníkmi budú poslanci Iván Farkas a Jaroslav Jaduš.

O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadala pani poslankyňa Brestenská. Ďalej, na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Mária Demeterová a Igor Šulaj. A chcem vás, samozrejme, informovať, že na zahraničnej pracovnej ceste je aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský.

Návrh programu 55. schôdze vám bol rozdaný, pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu.

Predtým sa opýtam, či má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

Pán poslanec Cabaj. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil návrh na rozšírenie bodov programu tejto schôdze Národnej rady, a to aby po prerokovaní prvých a druhých čítaní zákonov bol zaradený do programu osobitný bod, a to riešenie otázok údajnej korupcie poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. Na základe rozpravy, ktorá by k tomuto prebehla, by bolo prijaté uznesenie, ktoré by riešilo túto otázku. Návrh je taký, aby v Národnej rade bol zriadený osobitný kontrolný výbor, ktorý by sa touto otázkou zaoberal. Výbor by bol zložený na pomernom princípe poslancov Národnej rady jednotlivých poslaneckých klubov. A v čele tohto výboru by stál jeden z funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás poprosil o hlasovanie za rozšírenie programu tejto schôdze o bod, o správu o využívaní alternatívnych zdrojov energie na Slovensku a o programoch podpory rozvoja alternatívnych zdrojov energií mimo stredných a veľkých vodných elektrární. Odôvodňujem to tým, že isté okolnosti okolo dodávok ruského plynu pre európske štáty zarezonovali aj na ostatnom rokovaní Rady Európy. A rovnako chcem túto tému otvoriť aj v súvislosti so zvyšovaním cien fosílnych palív a energií na svetovom aj domácom trhu.

Ďalej vás prosím o zaradenie ďalšieho bodu programu, a to správy o vyžívaní eurofondov za rok 2005 s dôrazom na efektívnom a ich teritoriálne využitie. Keďže som už niekoľkokrát zdôvodňoval tento bod, tak to zdôvodnenie ostáva rovnaké.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne. Navrhujem vyradiť z programu 55. schôdze bod č. 24, tlač 1448, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona o protikomunistickom odboji. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, keďže v našom parlamente bola z rokovacieho poriadku zrušená všeobecná politická rozprava a vedenie Národnej rady Slovenskej republiky v niektorých oblastiach rezignovalo na svoju kontrolnú činnosť voči vláde a jednotlivým ministrom, žiadam vás, aby ste dôrazne požadovali plnenie nesplneného uznesenia č. 1454 Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 2005, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v spolupráci s regionálnou a miestnou samosprávou definovala verejný záujem v oblasti kultúry a tak ďalej, termín tu bol 30. apríl 2005, a B. ministra kultúry Slovenskej republiky predložiť vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky legislatívnu, inštitucionálnu a ekonomickú analýzu stavu kultúry na Slovensku, tiež to bolo s termínom 30. apríl 2005. Nechcem, aby sa k tomu prijalo uznesenie, ale keďže sa veci u nás nehýbu, tak využívam to vo verejnom záujme. A nie je tu rozprava. Tento materiál vám dám k dispozícii pre predsedu Národne rady. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžem sa vás opýtať: Bude stačiť, ak vedenie Národnej rady, predseda Národnej rady sa obráti na vládu?

D. Čaplovič, poslanec: Áno, ide o to, nechcem, aby sa o tom hlasovalo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže nebudeme o tom hlasovať.

Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, ja navrhujem, aby ako prvý bod rokovania na budúci utorok Národná rada prerokovala a schválila výzvu Národnej rady Slovenskej republiky adresovanú predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi na jeho odstúpenie z funkcie v súvislosti s haváriou nášho lietadla. Myslím si, že Mikuláš Dzurinda je morálne a politicky zodpovedný za to, pretože naši vojaci tam nemali čo robiť.

Tiež sa pripájam k tomu, čo povedal pán Ševc, aby sme vyradili z programu bod 24, lebo si myslím že antikomunistické blúznenie pána poslanca Šimka patrí do iného ústavu, a nie do Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, navrhujem rozšíriť program o správu vlády o dopadoch posledných zdražení elektriky, plynu, vodného a stočného na rodiny s viac ako dvomi deťmi a na dôchodcov. V tomto pléne som už trikrát zdôvodnila opodstatnenosť tejto požiadavky.

Po ďalšie, žiadam doplniť program o správu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva vnútra o postupnosti krokov pri riešení problému bezdomovcov. Je to otázka, ktorej venujú pozornosť okolité štáty. Venuje tejto otázke pozornosť Európska únia. Aj bezdomovci sú ľudia a my máme byť kresťania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Keďže už nemám ďalšie doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniam.

Najprv budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý podával pán poslanec Cabaj, ktorý žiada, aby sme po prvých a druhých čítaniach zákonov zaradili do programu bod, a to riešenie otázok údajnej korupcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode programu, či ho zaradíme do programu alebo čo s tým urobíme.

(Hlasovanie.) Prítomných 139, za 66, proti 5, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovalo 31.

Konštatujem, že návrh nebol schválený.

Ďalší návrh, dokonca ďalšie dva návrhy podával pán poslanec Jaduš.

Najprv budeme hlasovať o jeho prvom návrhu. Žiada zaradiť do programu správu vlády o využívaní alternatívnych zdrojov energie na Slovensku a o programoch podpory rozvoja alternatívnych zdrojov energie mimo stredných a veľkých vodných elektrární. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 138, za 69, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovalo 32.

Návrh sme neschválili.

Ďalším návrhom pána poslanca je zaradiť do programu správu vlády o využívaní eurofondov za rok 2005 s dôrazom na efektívnosť a teritoriálne využitie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto jeho návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 139, za 69, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasovalo 35 poslancov.

Ani tento návrh sme neschválili.

Ďalší návrh podal pán poslanec Ševc, ktorý žiada vyradiť bod č. 24, to znamená tlač 1448, z programu 55. schôdze. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 124, za 17, proti 66, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovali 4.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

S pánom poslancom Čaplovičom sme sa dohodli, tam bude list, o tom nemusíme hlasovať.

Pán poslanec Hopta žiadal, aby sme v utorok ako prvý bod zaradili rokovanie o výzve Národnej rady premiérovi na jeho odstúpenie.

Pán poslanec, ak chcete docieliť, aby premiér odstúpil, tak musíte podať, samozrejme, návrh na odvolenie premiéra Slovenskej republiky, o tom sa dá hlasovať, ale Národná rada nemá čo na to vyzývať. Takže o tomto ja nedám hlasovať.

Nech sa páči, ďalej budeme hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Tóthovej, kde žiada do programu zaradiť správu vlády o dopadoch posledného zdraženia vody, plynu a elektrickej energie na rodiny s viac ako dvoma deťmi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 138, za 66, proti 2, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasovalo 27.

Konštatujem, že prvý návrh pani poslankyne sme neschválili.

Druhým návrhom jej návrhom je zaradiť do programu správu Ministerstva práce a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o postupnosti krokov s ohľadom riešenia problémov bezdomovcov. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, zaradiť takúto správu do rokovania nášho programu.

(Hlasovanie.) Prítomných 138, za 82, zdržalo sa 33 poslancov, nehlasovalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

Vážené panie poslankyne, ešte pred záverečným hlasovaním o programe pán poslanec Hopta má procedurálny návrh.

I. Hopta, poslanec: Pán podpredseda, ja protestujem a žiadam, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať, pretože ja si uvedomujem, že to nemá právne dôsledky, je to morálne stanovisko Národnej rady. My sme tu prijímali v tejto Národnej rade nespočetné uznesenia, ktoré mali deklaratívny charakter. Ja žiadam, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pozrite sa, môžem dať o vašom návrhu hlasovať. Ja si myslím, že absolútne je to zbytočné, lebo ak to myslíte vážne, tak podáte návrh na odvolanie, samozrejme, premiéra vlády, tým pádom ale aj celej vlády. Takže ak nie je protest ostatných, tak, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zaradiť na budúci týždeň v utorok ako prvý bod programu výzvu Národnej rady Slovenskej republiky premiérovi na jeho odstúpenie v súvislosti s leteckou tragédiou. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 101, za 17, proti 52, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasovalo 23 poslancov.

Návrh nebol schválený.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dávam teraz hlasovať o programe schôdze ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu.

(Hlasovanie.) Prítomných 139, za 80, proti 4, hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

Konštatujem, že program 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

Chcem vás ešte informovať, že na základe dohody zo včerajšieho poslaneckého grémia hlasovanie o prerokovaných bodoch vykonáme každý deň o 11.00 hodine dopoludnia a poobede o 17.00 hodine.

Pán poslanec Zala, procedurálny návrh. Nech sa páči.

B. Zala, poslanec: Vážená Národná rada, dovoľte mi vzhľadom na isté okolnosti, ktoré tu vznikli na 54. schôdzi Národnej rady, na ktorej som nebol prítomný, podľa § 39 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podať námietku proti výsledku hlasovania o uznesení k zastaveniu privatizácie bratislavského a košického letiska. Na hlasovaní som bol vykázaný teda ako hlasujúci i napriek tomu, že som nebol na tejto schôdzi prítomný z dôvodov študijnej cesty v zahraničí. Preto svoju námietku podávam až teraz, čo je prirodzené, a žiadam o opakovanie hlasovania o návrhu uvedeného uznesenia Národnej rady. Je to tlač 1454. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vzhľadom na to, že pán poslanec Zala nebol prítomný vtedy na rokovaní, to znamená, že hneď nemohol podať túto námietku, tak teraz dávam o jeho námietke hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh 131, proti 1, zdržali sa 2 a nehlasovali 4.

Konštatujem, že námietku pána poslanca Zalu sme schválili.

Preto o návrhu uznesenia k zastaveniu privatizácie bratislavského a košického letiska budeme hlasovať opäť s tým, že pôvodné uznesenie z 24. januára 2006 č. 2075 je zrušené tým, že sme vyhoveli tejto námietke. Takže pristúpime k hlasovaniu.

V súvislosti s rokovaním o

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k privatizácii častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava (BTS), a. s., a Letisko Košice - Airport Košice, a. s.,

ktorý máte v tlači 1454, budeme hlasovať dvakrát.

Najprv dám hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zastavila proces privatizácie majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Bratislava a Letisko Košice. Nech sa páči, najprv hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 137, za 65, proti 40, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh uznesenia schválený nebol.

Pán poslanec Maxon tu podal doplnenie, a to o bod C, aby predložila vláda Národnej rade stanovisko Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky k privatizácii letiskových spoločností Letisko Bratislava a Letisko Košice. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 137, za 65, proti 40, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že ani tento návrh schválený nebol.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu, a to o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1417).

Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu novely zákona o bankách sú predovšetkým úpravy a precizovanie tohto zákona tak, aby zohľadnil doterajšie poznatky a skúsenosti Národnej banky Slovenska a ministerstva financií jednak z vykonávania bankových obchodov v komerčných bankách a jednak z výkonu bankového dohľadu nad komerčnými bankami.

Navrhuje sa doplniť zákon o bankách tak, aby sa pre komerčné banky a pobočky zahraničných bánk zaviedla povinnosť informovať klientov pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o všetkých nákladoch klienta voči banke, resp. o výnosoch v prospech klienta. Zároveň sa navrhuje uložiť komerčným bankám a pobočkám zahraničných bánk povinnosť, aby informácie o cenách svojich obchodov zasielali Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska s tým, že Národná banka Slovenska bude zaslané informácie centrálne zverejňovať na svojej internetovej stránke. Ďalej, návrh novely zákona o bankách vytvára právne predpoklady na vzájomné poskytovanie informácií medzi bankami o klientoch, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zabezpečujúce medzinárodný mier a bezpečnosť, teda o klientoch, s ktorými je spojené riziko financovania terorizmu a prípravy teroristických akcií, a tiež o klientoch, ktorí vykonávali neobvyklé obchodné transakcie. Týmito úpravami sa prispieva k presnejšiemu výkladu aplikácií medzinárodných odporúčaní v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tejto novely zákona o bankách.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pálovi Farkasovi. Pán poslanec, pán predseda, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na dnešné rokovanie Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh rieši závažnú problematiku.

Po rozprave vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem odporúčať, aby prerokovali okrem poslancov gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu tento vládny návrh zákona aj v ústavnoprávnom výbore, a to 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

Ďakujem, skončil som, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Otváram rozpravu. Mám tu jedinú písomnú prihlášku, a to za klub Smeru pána poslanca Fica. Nech sa páči, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súvislosti s prerokúvaným bodom programu, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, predložil súvisiaci návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neodôvodnenému zvyšovaniu poplatkov za poskytovanie bankových služieb. Text uznesenia by bol nasledujúci: "Národná rada Slovenskej republiky berúc na vedomie enormne narastajúci zisk z privatizovaného bankového sektora a zvyšujúci sa podiel neúrokových výnosov, predovšetkým bankových poplatkov a provízií na celkovej výške zisku bankového sektora žiada vládu Slovenskej republiky, aby na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložila analýzu podielu poplatkov za bankové služby na celkovom zisku bankového sektora a návrh opatrení vrátane legislatívnych vedúcich k zníženiu, resp. k zrušeniu niektorých bankových poplatkov."

Dovoľte mi, aby som teraz v krátkosti tento návrh uznesenia odôvodnil. Už v auguste minulého roku sme opakovane upozorňovali na enormný nárast ziskovosti z privatizovaného bankového sektora. Už vtedy sme hovorili, že za prvých 6 mesiacov v roku 2005 banky na Slovensku dosiahli hrubý zisk približne 9 mld. korún, čo predstavovalo okolo augusta predchádzajúceho roku čistý príjem okolo 7,5 mld. Sk. Poukazovali sme aj na to, že tento neprimeraný zisk bánk je tvorený aj zvyšovaním poplatkov, ktoré sú vyberané od klientov za bankové služby. Len v prvom polroku 2005 vybrali banky na bankových poplatkoch a províziách o 1,057 mld. korún viac ako v rovnakom období v roku 2004. Musíme konštatovať, že tento vývoj pokračuje, aj pokiaľ ide o celý rok 2005. Oficiálne údaje, ktoré sú k dispozícii, hovoria, že za rok 2005 sa čistý zisk z privatizovaného bankového sektora pohybuje na úrovni okolo 14,2 mld. Sk, čo je nárast ziskovosti týchto sprivatizovaných bánk o 16 % v porovnaní s rokom 2004. Pokiaľ ide o bankové poplatky a provízie, tak výnos z výberu bankových poplatkov a provízií za rok 2005 predstavuje sumu 13,2 mld. korún, opakujem, čistý zisk 14,2 mld., výnosy z poplatkov a z provízií 13,2 mld. Sk, čo je o jednu pätinu viac, teda o 20 %, ako to bolo v roku 2004.

Pre nás nie je prijateľné, aby poplatky u bežných vkladateľov prevyšovali natoľko úrok poskytovaný bankou, že vkladateľ má často po istom čase na svojom účte nominálne menšiu sumu, ako na účet vložil. Takýto stav robí z bánk už len úschovne peňazí, ktoré paradoxne klienta zato, že im požičia peniaze na podnikanie, neodmenia, ale potrestajú. Myslím si, že máme s tým viacerí skúsenosti. Ja sám osobne som nedávno rušil jeden účet a musel som doplácať, pretože na poplatkoch sa suma navýšila tak, že zostatok na účte nebol schopný zaplatiť poplatky, ktoré mi banka vyrubila. Alebo mám ďalšiu skúsenosť, môžem sa s ňou podeliť. Ešte stále splácam 190 korún mesačne mladomanželskú pôžičku, ktorú som si zobral pred rokom 1989. Za rok 2005 banka mi zobrala 190 krát 12, čo sa dá ľahko vyrátať, sme niekde cez 2 000 korún, ale len na poplatkoch mi zobrala 750 korún. To je predsa nemožné, aby pri mojej platbe, ktorá bola o niečo vyššia ako 2 000 korún, si banka zobrala len pri tomto účte poplatok okolo 700 Sk. Toto je absolútne neúnosné a predsa nemôžeme akceptovať, aby banky takto zarábali na poplatkoch a na províziách.

Veľmi pozorne sledujeme aj to, ako sa s otázkou vysokých bankových poplatkov vyrovnávajú v zahraničí. Príkladom môže slúžiť postoj českej vlády, ktorá po analýze služieb poskytovaných bankami prišla s návrhmi, ktoré ešte pred ich zavedením viedli k tomu, že niektoré české banky samy začali rušiť niektoré poplatky. Maďarská vláda presadila zákon o dodatočnom 6-percentnom zdanení bánk a finančných inštitúcií, keď základom takejto novej dane je rozdiel medzi platenými a prijímanými úrokmi a poplatkami bánk. My sme dokonca vyzvali ešte v auguste v roku 2005 na oficiálne rokovanie predstaviteľov sprivatizovaných slovenských bánk. Toto stretnutie sa malo uskutočniť. Ale keďže sme chceli hovoriť s týmito bankami najmä o tom, či sa dá alebo nedá niečo urobiť s poplatkami, a rovnako sme chceli hovoriť o dodatočnom zdanení tohto enormného zisku, banky odmietli toto rokovanie a dali iba nejaké vyhlásenia na adresu strany Smer - Sociálna demokracia.

Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme dnes, keď budeme hlasovať o posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania, prijali aj návrh uznesenia, ktorý som predniesol, pretože to, čo sa deje v sprivatizovanom bankovom sektore, je neúnosné, tieto zisky nie sú opodstatnené, a najmä poukazujem na obrovský podiel, ktorý na tomto zisku tvoria bankové poplatky a provízie od občanov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Daďo a potom pani poslankyňa Tóthová.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem,. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel veľmi vážne apelovať na vás, aby sme podporili návrh, ktorý tu pán Fico predložil, lebo skutočne by nám, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a, myslím si, aj vláde malo ísť o to, aby tento štát mal prvky sociálneho štátu. Ak už nechala vláda sprivatizovať banky, hoci sme protestovali voči privatizácii bánk v tomto období, a dnes je vidieť, že sú práve z tohto sektora obrovské zisky, tak potom snáď tie zisky bolo lepšie dostať priamo do štátneho rozpočtu, ako ich dostať pre delenie tých, ktorí sú v čelách manažmentu týchto bánk, a mnohí z nich profitujú v zahraničí.

A to, čo sa začína diať od roku 2006 s poplatkami, to skutočne svedčí o tom, pán minister, že pokiaľ by bola akákoľvek možnosť, treba zasiahnuť tak ako v prípade Slovnaftu, kde vaše kroky mali opodstatnenie v uložení peňažnej pokuty. Ja viem, že tento prípad je trošku iný a zložitejší, že sa nedá porovnávať so Slovnaftom, ale chcem povedať jednu a zásadnú vec, ak sa tu všetci, ktorí máme dôveru občanov, nedostaneme k tomu, aby sme ju vyjadrili i podporou takéhoto návrhu, ako predložil pán poslanec Fico tak tu v tej Národnej rade nemáme čo robiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja nie som odborníkom na finančné právo, ale dlhé obdobie som pracovala na katedre správneho a finančného práva. A bola som nútená zúčastňovať sa aj diskusii finančných odborníkov nielen z katedry, ale aj externých. A tieto kontakty zotrvávajú dodnes tak, že podľa ich vyjadrení skutočne situácia na Slovensku, tak ako tu povedal vystupujúci poslanec, nie je dobrá, občania sú nie s ňou spokojní.

A vlastne už tým, že niekto má peniaze v banke, už tie peniaze preňho pracujú a prinášajú mu profit a tieto manipulačné poplatky a ďalšie sú skutočne neúmerné tomu, že vlastne oni majú možnosť pracovať s financiami, ktoré tam vkladajú občania, malí a strední podnikatelia. Preto myslím, že je opodstatnené, aby sme túto otázku zvážili a súčasný stav sa snažili zmeniť v prospech občanov aj v prospech logiky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ja vyjadril k tomuto návrhu zákona, ktorý v zásade rieši legalizáciu nezákonných príjmov aj ďalšie detaily, ktoré sú vylepšením určitým spôsobom a precizovaním zákona, ale dovoľte mi, aby som využil túto možnosť a, dá sa povedať, snažil sa konštatovať veci, ktoré súvisia s daným zákonom, zákonom o bankách a o bankovom sektore ako všeobecne na Slovensku.

Dovoľte, aby som urobil taký malý exkurz do minulosti, do nie ďalekej minulosti, kde prebehla privatizácia bánk na Slovensku. A myslím, že to bol bezprecedentný ťah, ktorý urobila bývalá vláda, ktorá v zásade je vlastne podstatnou časťou zoskupenia tejto vládnej štruktúry.

Na začiatku chcem pripomenúť, vláda urobila to, že z bánk sanovala asi vo výške 115 mld. korún tzv. zlé úvery alebo pochybné úvery, alebo choré úvery. Týmto spôsobom komerčné banky sa oddlžili vo výške viac ako 110 mld. - 115 mld. Sk. Dá sa povedať, že ešte za existencie vlády po roku 1998 ten nárast, ktorý sa predpokladal vtedy, že koľko je chorých úverov v týchto bankách, sa odhadoval niekde na úrovni 60 mld. až 70 mld. korún. A dá sa povedať, že aj po tejto histórii tejto vlády táto časť narástla až na úroveň týchto 110 mld. korún až viac, už nehovoriac o tom, že upratovanie v týchto bankách bolo také precízne, že do Konsolidačnej banky, kde sa upratali tieto pohľadávky, sa upratali aj také pohľadávky, ktoré boli ručené štátnou zárukou. Myslím, že to boli ďalšie precedensy.

Ale nechcem sa k tomu teda, by som povedal, vyjadrovať, akým spôsobom boli tieto pohľadávky deklarované ako nedobytné pohľadávky. V zásade bolo to, že vláda potom nakoniec predala tieto banky, ozdravené banky, hovorím, za 35 mld. Sk. No ja sa pýtam a pýtam sa aj pána ministra: Vy by ste predali firmu, kde by ste ju oddlžili? A potom ju predáte pod cenu? Alebo nebodaj ešte kupujúcemu by ste dali podstatnú časť peňazí na to, aby si zobral tento doslova hotový obchod, hotový biznis, ktorý môže robiť v tomto bankovom sektore niekto? Ak toto sa udeje, že niekto predá za 35 mld. Sk a návratnosť týchto peňazí je za 3 roky, za 3 roky, opakujem, bankový sektor mal naspäť tieto peniaze, ak hovoríme, že ziskovosť bankového sektora sa pohybovala niekde na úrovni čistého zisku niekde okolo 8 mld. až viac korún, ak dnes hovoríme o 14 mld. Sk, tak táto návratnosť je za tri roky. Ja sa chcem opýtať: Kde sa v histórii udialo, v ktorej krajine mimo Slovenska sa udialo to, že takúto návratnosť mali banky, keď sprivatizovali takýto lukratívny majetok, takýto lukratívny obchod doslova, ktorý bol im predurčený a postavený ako keby na tácke? Ak toto urobila táto vláda, mňa nič múdrejšie nenapadá, len ako citovať nebožtíka humoristu pána Grossmanna, ktorý hovoril, že pri návšteve zoologickej záhrady, aby sa tam dostal, tak na vstupe podmázl stovkou, aby dostal 50-korunovú zľavu. No k tomu nedá sa nič iné povedať, lebo to je relatívny fakt, ktorý my sme urobili s týmto bankovým sektorom.

A teraz poďme ďalej, čo k tomu teda vlastne toto celé vedie. Vedie k tomu to, čo som už vlastne spomenul, tá bezprecedentná návratnosť tejto akvizície alebo tejto investície. Asi necelé tri mesiace dozadu sme schválili zníženie fondu ochranu vkladov v tom slova zmysle, že aj v dôvodovej správe bolo deklarované to, že v konečnom dôsledku to môže mať pozitívny prínos pre občanov vkladateľov, lebo že o tú zníženú časť fondu ochrany vkladov bude im navýšený ich komerčný úrok v banke. No pokiaľ moje informácie neklamú, a poprosím pána ministra, aby potom teda k tomu zaujal stanovisko, tak viem, že žiadna banka nevyužila to, že zníženie fondu ochrany vkladov aby sa premietlo u obyvateľstva výškou úrokových sadzieb pre bežné účty alebo sporivé účty.

Už ako to bolo spomenuté mojím predrečníkom, je tu otázka poplatkov. Výnosy za minulý rok boli na úrovni 24,2 mld. Sk. Z toho výnosy za bankové služby a poplatky boli na úrovni 13,2 mld. Čiže z celkových výnosov 24,2 mld. korún 13,2 mld. sú výnosy z bankových služieb a poplatkov. To je viac ako 50 %, niekde na úrovni 55 %. To, myslím si, je tiež relatívne bezprecedentná vec, kde na jednej strane banky dostali viac-menej zadarmo tieto banky, na druhej strane tá návratnosť bola veľmi nízka na úrovni troch rokov a na druhej strane sa enormne zvyšujú poplatky, ktoré nie sú priamo úmerné, dá sa povedať, príjmom priemerného občana Slovenskej republiky. Čiže myslím si, že je tu logická náväznosť toho, za čo teda minister financií, eventuálne vládne strany kritizovali Smer za vyjadrenie, že majú záujem dodaňovať, povedzme, monopolné podniky alebo podniky s monopolným charakterom, alebo tie, ktoré, povedzme, boli získané za neúmerných podmienok, aby sa zvyšovali ich daňové náležitosti, teda daň z príjmu právnických osôb.

Myslím si, že tak ako sa deje, povedzme, v iných inštitúciách, kde boli tieto privatizácie netransparentné a kde tá návratnosť týchto zdrojov je veľmi nízka, tam by sa mali hľadať zdroje pre rozvoj slovenskej ekonomiky, pre zabezpečenie sociálnych výdajov štátneho rozpočtu. Čiže myslím si, že ak banky budú pokračovať v takomto trende a takýto spôsob bude transparentným spôsobom jednak privatizácie na Slovensku, môžeme sa dočkať toho, že všetky podniky, ktoré boli takýmto spôsobom netransparentným privatizované a by boli takýmto netransparentným spôsobom privatizované, je tuná, by som povedal, na úvahu o tom, aby takého podniky možno dočasným spôsobom, možno nejakým časovým úsekom boli dodaňované vyššou daňou, aby štát dostal tie svoje príjmy, ktoré, povedzme, stratil pri tejto privatizácii. Logika veci káže, návratnosť investície je to, za čo niečo kúpim a za aký čas sa mi to vráti, daň z príjmu už nie je otázkou toho, za aký čas sa mi bude táto investícia vracať. Čiže ak raz som už dostal tú investíciu naspäť, všetko naviac je pre mňa už len určitým vylepšením vlastného obchodu.

A zároveň by som chcel dať do pozornosti, chcem dať návrh na vypustenie slov "resp. k zrušeniu niektorých bankových poplatkov" z návrhu uznesenia. To je vlastne to, čo bolo prečítané pánom poslancom Ficom, aby som to len upresnil. Čiže dávam, dá sa povedať, len zmenu k tomuto uzneseniu, ktoré by takýmto spôsobom bolo aktuálnejšie. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Reagujem na kolegu, pretože v podstate poskytol celkom slušný elaborát toho, ako banky fungovali za ostatné obdobie na Slovensku, a trošku tak aj pohľad na to, ako boli vysvetľované jednotlivé kroky, ktoré boli v oblasti poplatkov v bankách v ostatnom období ministerstvom robené. Ja sa dobre pamätám na tú diskusiu, ktorú sme tu mali vtedy, keď sme hovorili o znížení príspevku do fondu vkladov. Pamätám sa aj na to, ako sme boli označovaní za populistov v tom zmysle, že chceme, aby sa našlo nejaké štátne v zásade, môžeme to tak nazvať, aj dirigistické riešenie, aby sa tie peniaze dostali priamo k ľuďom. A vtedy sa argumentovalo tou konkurenciou v kombinácii s dohodou s bankami. Pán minister, ako tvrdil, bol schopný vyjednať spôsoby, že naozaj sa peniaze nepresunú rovno iba do vačkov majiteľov bánk, ale že naozaj z toho budú mať nejaký prospech aj občania. No už vtedy som sa snažila možno nie takto priamo cez diskusiu, ale aj v osobnej diskusii vysvetľovať, že, samozrejme, to sa zdá byť dobré riešenie, len problém je, že keď sa zvýšia úrokové sadzby, čo sa týka vkladov, tak sa určite zvýšia aj úrokové sadzby, čo sa týka úverov. Čiže znova si to zaplatia len občania medzi občanmi.

Ale čo je podstatné. Stále ešte nevidíme ten vplyv toho zníženia poplatku do fondu vkladov. Takže chcem povedať, pán minister, keby ste nám naozaj mohli povedať reálne, čo ste v tejto veci robili, či ste sa pokúsili svoj vplyv využiť. Vy ste vtedy reagovali na mňa, že vy svoj vplyv spôsobom, ako to robí napr. pán maďarský kolega, využívať nebudete. Ale isté je, že v praxi to znamená, že isté finančné prostriedky dneska banky už nemusia vydávať a že sa nedostali k občanom napriek tomu, že ste to sľubovali. Tak by ma naozaj zaujímalo, či ešte trváte na svojom vyjadrení, že sa to k občanom dostane, alebo naopak, ste na túto úlohu rezignovali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vzhľadom na to, že pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za príspevky, ďakujem za návrhy. Dovoľte mi, aby som sa k nim vyjadril.

Chcem povedať, že v zásade to nepovažujem, aj keď pán poslanec tu nie je, ako býva zvykom, keď sa vyjadrujem k jeho návrhom, za problém, aby vláda predložila takúto analýzu, aj keď chcem povedať, že takáto analýza tvorila základ tohto návrhu novely zákona o bankách. Teda vecne, áno, je pravdou, že je tu vecný problém z hľadiska miery konkurencie medzi jednotlivými bankami pri bankových poplatkoch, a to z dôvodu tzv. informačnej asymetrie. To ekonomická teória pozná, že konkurencia môže byť obmedzená alebo aj kontrola zo strany zákazníka voči dodávateľovi môže byť obmedzená informačnou asymetriou. Táto informačná asymetria je spôsobená najmä tým, že banky ponúkajú rôzne produkty pod rôznymi menami, ktoré sú často neporovnateľné, a existuje pomerne zložitá štruktúra ťažko porovnateľná alebo neporovnateľná pre zákazníka, ktorý má sťažený prístup práve k tomu porovnávací, aké produkty za akú cenu jednotlivé banky ponúkajú.

Práve preto je súčasťou tejto novely, ako som to povedal aj v úvodnom slove a ako si môžete prečítať v obsahu tejto novely, povinnosť pre jednotlivé komerčné banky posielať ministerstvu financií a Národnej banke informácie o cenách jednotlivých produktov a zároveň povinnosť Národnej banky Slovenska na svojej internetovej stránke porovnateľným spôsobom dať súhrn jednotlivých bankových produktov a ich cien, čím sa významne znižuje miera, táto práve informačná asymetria a zvyšuje sa možnosť zákazníkov, klientov porovnať si jednotlivé produkty bánk aj podľa obsahu, aj podľa ceny. A tým sa zavedie skutočná konkurencia. Pán poslanec Ďaďo to, myslím, spomínal, že veď Slovnaftu sme dali pokutu. No zásadný problém, vážené dámy, vážení páni, je v tom, že Slovnaft má dominantné postavenie, ako to potvrdilo stanovisko Protimonopolného úradu, kým na trhu s bankami a bankovými produktmi je silná konkurencia. Len do vstupu do EÚ na Slovensku pôsobilo 26 bánk a pobočiek zahraničných bánk. Od vstupu do Európskej únie, pani poslankyňa, ich je tu dokonca ešte viac, pretože ktorákoľvek banka, ktorá má licenciu v členskej krajine Európskej únie, môže pôsobiť aj na území Slovenskej republiky.

Teda chcem veľmi jasne povedať, že návrhy na nejaké dodatočné zdaňovanie alebo dodaňovanie sú nesystémové. Jednoducho neslúžia v prospech rozvoja ekonomiky, aj preto, že obmedzujú prílev iných investícií, že spôsobujú priamo aj nepriamo škody na ekonomickom vývoji a na ekonomickom raste a na ekonomickom prostredí. Teda som si istý, že áno, je tu problém v tom, že ten podiel príjmov z bankových poplatkov je relatívne vysoký, ale on je vysoký aj preto, práve preto, že tu máme konkurenčné prostredie, a práve preto, že v tých iných produktoch pri poskytovaných úveroch je vysoká miera konkurencie, a aj privatizácia bánk, reštrukturalizácia bánk, ktorá bola podrobená, musím povedať, veľmi nekvalifikovanému hodnoteniu zo strany pána poslanca Buriana, tá priniesla tento efekt. Predtým, ak sa pamätáte, sme tu mali najväčšie štátom vlastnené banky, ktoré boli na pokraji krachu, a mali sme tu 25-percentné úrokové sadzby pri 6-percentnej inflácii a mali sme tu absolútny nedostatok úverov. Choďte ešte do rokov 1996, 1997, 1998 a uvidíte situáciu v nedostatkovosti, keď dopyt po úveroch bol rádovo väčší, ako bola ich ponuka zo strany bánk, úrokové sadzby boli 25-percentné pri 6-, 7-percentnej inflácii. Dnes banky ponúkajú úvery, ponúkajú ich za nízke úrokové sadzby, a to vďaka tomu procesu, ktorý vy ste, pán poslanec, podrobili, opakujem, veľmi nekvalifikovanému hodnoteniu, pretože zásadný problém, pán poslanec, a to by ste mali vedieť, ja si myslím, že áno, keď sa k tomu vyjadrujete, pri porovnávaní čísiel, ktoré ste porovnávali, mimochodom, veľmi nepresných a nepravdivých čísiel, je pravdou, že oddlženie bánk, resp. ozdravenie bánk stálo viac, ako sme inkasovali na privatizácii bánk, to je pravda, aj keď to druhé číslo nebolo pravdivé.

Ale podstatné je, a to, si myslím, by ste mali vedieť, že špecifická charakteristika podnikania bánk je, že podnikajú s cudzími zdrojmi, s cudzími peniazmi, že väčšina peňazí v tých úveroch, ktoré tie banky požičali, neboli ich vlastné peniaze, ale peniaze vkladateľov, čím sme v konečnom dôsledku oddlžovali vkladateľov, pretože ak by sme to neboli urobili, tak tie banky by skrachovali a s nimi by skrachovali všetci vkladatelia, ktorí tam boli, a, to vám potvrdí ktorýkoľvek ekonóm, dokonca si dovolím povedať, že absolvent druhého ročníka každej ekonomickej školy vám potvrdí, krach jednej významnej veľkej banky v krajine znamená obrovské dôsledky, dominové dôsledky pre ekonomiku ako takú a pre množstvo vkladateľov a pre množstvo aj fyzických osôb, aj právnických osôb.

Čo sa týka ďalšej vašej poznámky, že vy vlastne chcete dodaňovať monopoly a potom tie podniky, ktoré boli získané za neadekvátnych podmienok. Čo je podľa vás získané za neadekvátnych podmienok? Tieto podniky, pán poslanec, boli privatizované v normálnych medzinárodných tendroch. Konkrétne pri bankách, tam bola súťaž aj v tom zmysle, že sa tam uchádzalo viacero subjektov a že táto cena sa vygenerovala v súťaži. Ja neviem inak zistiť, a ešte to nikde na svete nevymysleli, ak to vymyslíte vy, máte šancu získať Nobelovu cenu za ekonómiu, nikde inde pri predaji štátnych podnikov nevymysleli iný spôsob generovania skutočnej trhovej ceny, ako je generovanie tendrom, teda súťažou. Je pravda, že pri takejto súťaži subjekty, ktoré sa uchádzajú o privatizáciu, zvažujú všetky možné aspekty, aj napr. politické riziká. A zvažujú aj to, že ak vaša strana sa vyhrážala pred rokom 2002, tak ako aj teraz sa vyhráža investorom vyvlastnením, tak, samozrejme, že to ovplyvňuje výšku kúpnej ceny. (Reakcia z pléna.) Ale áno, vyhrážate sa vyvlastnením, ako to robíte vy, váš predseda napr. v prípade letísk. Takže, samozrejme, aj tieto aspekty a tieto faktory sú potom premietané do ceny a tá cena potom môže byť nižšia, ako by bola, keby to prostredie bolo štandardné a keby tie riziká vyplývajúce z politických excesov, medzi ktoré patria aj vaše vyhlásenia na tému privatizácie, boli menšie.

Pýtali ste sa, či zníženie poplatkov do Fondu ochrany vkladov prinieslo nejaký pozitívny efekt. Ja sám som zachytil minimálne pri dvoch bankách verejné informácie, ich reklamnú kampaň o tom, že v dôsledku tohto zákona znižujú poplatky. Nebudem tieto banky menovať, pretože by som im robil reklamu, ale minimálne pri dvoch bankách som ja z verejne dostupných zdrojov takéto informácie, pani poslankyňa, zachytil.

Takže, áno, opakujem ešte raz, ten problém informačnej asymetrie a v dôsledku tejto informačnej asymetrie problém možných príliš vysokých poplatkov za bankové služby tu je. Je riešený tento problém systémovo v tomto návrhu novely zákona o bankách. A potvrdzujú to aj medzinárodné porovnania výšky bankových poplatkov, že to nie je tak, že by na Slovensku boli neúmerne vysoké.

Ale napriek tomu, ja si myslím, že táto novela zákona, ak ju schválite, ja verím, že áno, prispeje k tomu, aby sa zvýšila miera konkurencie aj v oblasti poplatkov za bankové služby a aby klesli tieto poplatky aj v podmienkach Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.