V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poslancovi, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1428) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku , t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní som si osvojil stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy, ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento legislatívny návrh nie je v parlamente prvýkrát. Ja k tomuto legislatívnemu návrhu tiež po prvý raz nevystupujem. A patrila som snáď medzi prvých právnikov, ktorí pri vzniku tohto problému sa vyjadrili v tom zmysle, že došlo tu k pochybeniu štátu a bude treba riešiť otázky náhradou.
K súčasnému predloženiu a vystúpeniu predkladateľa by som si dovolila uviesť nasledovné. Ako viete, z radov Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany bolo jasne uvedené, že ide o najväčší podvod minulého storočia na Slovensku. A toto platí a myslím, že v budúcnosti sa to jasne preukáže aj dopadmi ďalšími právnymi. Nie je pravdou, že celá vina spadá na vkladateľov, t. j. klientov. Klienti, mnohé mladé rodiny a dôchodcovia, uložili svoje posledné peniaze do nebankových subjektov v rámci zákona, teda uložiť tie peniaze nebolo trestné, a uložili ich s dôverou, že ide o legitímne investovanie, a pod dojmom niekoľko rokov opakujúcej sa reklamy v Markíze, na TA3 a v iných médiách nemohli mať ani potuchy, že ide o pofidérnu záležitosť. Ich postup bol súladný so zákonom, neboli to žiadne vypočítavé a ziskuchtivé kroky.
Treba opätovne zdôrazniť, že vláda vedela o činnosti nebankových subjektov a o vysokých rizikách v ich činnosti. Dokonca štátny dozor nad kapitálovým trhom vykonal dve komplexné daňové kontroly v spoločnosti Horizont a BMG Invest, a to v rokoch 1998 až 2001. A dospeli obe kontroly k podobnému nálezu. Bol to, pokiaľ by ste si chceli podrobnosti pozrieť, protokol č. 003/2000/SAN. Priebežné daňové kontroly v rokoch 1998 až 2001 boli skutočne signálmi preto, že v týchto nebankových subjektoch sú kroky, ktoré nie sú súladné so zákonmi. Daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií mali v rukách všetky hospodárske výsledky nebankových subjektov a vedeli, opakujem, vedeli, že vklady sú zdrojom na vyplácanie údajných výnosov, vedeli, že ide o pyramídu, a na základe toho museli vedieť aj, že ide o podvod. Národná banka Slovenska upozorňovala príslušné orgány, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ďalej, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra a vedela o tom aj prokuratúra a finančná polícia.
Opätovne by som chcela, ako tu už bolo uvedené, poukázať na list pani ministerky Schmögnerovej, ktorý poslala 16. júla 2001, kde upozorňovala na podnikanie a jeho podstatu nebankových subjektov a na podozrenia z porušovania zákonov a páchania trestných činov. V rokoch 2001 a 2002 som bola členkou výboru pre ľudské práva a národnosti, dneska už je to aj výbor pre postavenie žien. A na prerokovávaní vtedajšieho návrhu som položila vtedy prítomnému generálnemu prokurátorovi pánovi Hanzelovi otázku, či vedel o liste pani ministerky Schmögnerovej. Nedostala som odpoveď, že nevedel, odpoveď bola vyhýbavá, obalená, ale nepovedal, že nevedel. Teda nikto nemôže dneska uvádzať, že o týchto skutočnostiach štátne orgány neboli včas a náležite informované, nemôže nikto povedať, že nebolo zrejmé, že ide o porušovanie zákonov. Štát v zosobnení prvej i druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa teda nemôže tváriť ja nič, ja muzikant. Nebankové subjekty si na Slovensku niekoľko rokov bašovali za pasívnej asistencie príslušných štátnych orgánov a za výdatnej reklamnej pomoci médií. Horizont Slovakia za 5 rokov podľa informácií, ktoré ja mám, vynaložil na reklamu 1,344 mld. korún. Daňové priznanie tohto subjektu však bolo oveľa nižšie. BMG Invest za 4 roky vynaložil na reklamu 812 mil. korún. Myslím, že sú to nemalé peniaze. Inkasovala len Markíza zo spomínaných subjektov 500 mil. korún a podľa informácií opätovne, ktoré mám, TA3 vyše 140 mil. Sk. Podpredseda vlády Ivan Mikloš po krachu nebankových subjektov neraz tvrdil, že vláda s tým nemá nič spoločné a za všetko si môžu občania sami. O povinnosti štátu kontrolovať a o nedostatkoch v legislatíve nič nehovoril a nič nechcel o tom počuť.
Štát z nelegálnej činnosti nebankových subjektov výdatne profitoval. Z nezákonne organizovanej činnosti, teda, lepšie povedané, aby som presne povedala, nebankových subjektov, ktoré nevykonávali svoju činnosť v súlade so zákonmi, vybral na daniach 6 mld. až 8 mld. Sk. Preto nemožno tvrdiť, že 300 000 poškodených občanov bolo okradnutých z vlastnej viny. Orgány štátu tolerovali klamlivú reklamu, vedeli, že ide o činnosť, ktorá nemusí byť súladná s platným právom, a štát neuplatňoval všetky kontrolné mechanizmy s vyvodením príslušných ďalších krokov, ktoré mal vyvodiť.
Nie menej dôležitým faktom bolo, že ešte po krachu nebankových subjektov sa mohlo hýbať s ich majetkom tak, aby sa pokryli pohľadávky poškodených a vedelo sa už, že išlo o podvod a trestnú činnosť. Vinou otáľania a určitej nečinnosti príslušných orgánov však celý lukratívny majetok je už prevedený do iných spoločností.
Ešte za pozornosť stojí skutočnosť, že Národná banka v Slovenskej televízii v apríli zverejnila zoznam nebankových subjektov, ktoré v tejto dobe mali klamlivú reklamu, inzerciu na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a pôžičiek bez povolenia Národnej banky Slovenska s prísľubom vysokých ziskov. Opakujem, Národná banka Slovenska zverejnila zoznam nebankových subjektov, ktoré nemali vlastne príslušné, ľudovo povedané, papiere v poriadku. Z toho vyplýva, že Národná banka vedela o takejto činnosti. Do októbra 1999 mala právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia, žiaľ, nebola udelená ani jedna pokuta. Keď už vyšli príslušné kroky nebankových subjektov najavo, nebola prijatá legislatíva, ktorá by tieto kroky umožňovala, ba práve ukladala. To znamená, nenastupoval sankčný systém.
Záverom chcem, ešte ako právnička povedať o jednej otázke. Máme platný a účinný zákon o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom, t. j. štátneho orgánu aj orgánov, ktoré spadajú pod pojem verejná správa. A je to nielen zákon, ktorý umožňuje náhradu škody, lebo tento zákon zakotvuje aj možnosť uplatňovania regresov. Tieto regresy sa vzťahujú na pracovníkov verejnej správy, dokonca aj na sudcov a aj na všetkých v systéme štátnej správy. Vláda je vrcholný orgán štátnej správy. Mám otázku: Nevzťahuje sa tento zákon aj na členov vlády? Veď predsa vládu nemožno vyňať zo systému štátnej správy, ktorá je súčasťou verejnej správy, o ktorej príslušný zákon hovorí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi smutno, že túto otázku parlament vždy zmetie zo stola. Sú to osudy mnohých ľudí, ľudí, ktorí dobromyseľne vkladali peniaze a došli do situácie katastrofálnej a z ktorých viacerí si siahli aj na život. V Českej republike boli urobené určité kroky na nápravu. Ja si myslím, že tento parlament už tentokrát, pretože to nie je prvýkrát, by si mal uvedomiť, že nápravu spraviť treba. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Jaduš, pán poslanec Škoda. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci a pán podpredseda. Dámy a páni, ja som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, kde hovorila, že pani ministerka Schmögnerová 16. júla 2001 upozornila pána generálneho prokurátora na to, že môže pri podnikaní nebankových subjektov ísť o nezákonné praktiky. Ja ju chcem trochu poopraviť. Ja som v novembri 2000 v tomto parlamente interpeloval pani ministerku Schmögnerovú a pýtal som sa jej, kedy upozorní občanov, aby nedávali do týchto nebankových subjektov peniaze, pretože idú do krachu a že prevádzkujú pyramidálne hry. A my vieme, čo sú to pyramidálne hry, boli definované ešte v roku 1933, keď istý pán taliansky profesor povedal, že sú založené na tom, že z vkladateľov prvých 30 % musí zákonite svoje vysoké úroky dostať, aby 70 % o ne zákonite muselo prísť. Pani ministerka vtedy sa mi vyhrážala, že dá na mňa žalobu za šírenie poplašných správ, lebo že ide celkom o veľmi solventné spoločnosti, ktoré podnikajú na základe licencie a so súhlasom Národnej banky Slovenskej republiky a ministerstva financií. Takže ja som jej vtedy povedal, že teším sa na to, ako sa uvidíme na pojednávaní na súde. Ja som sa s ňou nemal tú možnosť stretnúť, lebo pani ministerka dostala za svoje pôsobenie v prvej Dzurindovej vláde výnosné miesto v zahraničí. A z vkladateľov do nebankových subjektov prišli mnohí o svoje peniaze a mnohí aj o svoj život. Bohužiaľ, bolo medzi nimi aj niekoľko... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani profesorka Tóthová v závere svojho vystúpenia povedala, že trikrát už sa zmietol tento návrh zo stola v Národnej rade. Pri prerokúvaní tohto návrhu, vážené kolegyne a kolegovia, by, predpokladám, nemalo byť dôležité, kto, ktorá politická strana ho predkladá. Ide, vážení, o nápravu chyby štátu voči občanom, ktorých tu zastupujeme, my všetci. Medzi podvedenými sú ľudia, naši voliči, bez ohľadu na politickú, náboženskú či národnostnú príslušnosť. Dokonca máme informácie, že medzi podvedenými sú viacerí poslanci tohto parlamentu. Samozrejme, to nepriznajú. Ale my sme tu na to, aby sme chránili záujmy voličov, aby sme im pomohli dovolať sa svojich práv, tým skôr v prípade, ak ich krivda sa vykonala za tichej asistencie štátu. Tak ich chráňme. Postarajme sa o nápravu škôd, ktoré utrpeli. Treba k tomu úplne málo, zahlasujme za návrh a posuňme ho do druhého čítania. Tisíce občanov Slovenskej republiky nám budú povďačné. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel reagovať na záverečné slová pani poslankyne Tóthovej. Okrem trestnoprávnej roviny treba problém nebankových subjektov vidieť aj ako kauzu, ktorá má ďalšie vážne dôsledky. Neochota najvyšších predstaviteľov moci v štáte riešiť tento problém vážne spochybňuje schopnosť štátu a jeho predstaviteľov ochrániť svojich občanov a poskytnúť im satisfakciu. Túto nedôveru posilňuje aj zdĺhavé konanie polície, súdov i možná zaangažovanosť niektorých politických reprezentantov, o čom sa hovorilo nakoniec už aj na pôde tohto parlamentu. Podozrenia z napojenia nebankových subjektov na politický systém by mali byť skutočne dostatočnou príčinou na to, aby slovenský parlament sa jasne a výrazne zaangažoval v tejto veci, povedal jasné stanovisko a pokúsil sa očistiť od týchto podozrení, ktorých je, bohužiaľ, čo sa týka korupcie a klientelizmu, v poslednom období na túto inštitúciu akosi priveľa.
Takže rovnako by som sa chcel pripojiť k svojim predrečníkom a poprosiť ctených kolegov, aby už nehádzali tento problém za hlavy a aby sme nechodili ako mačka okolo horúcej kaše a skutočne jasne raz sa postavili za tých, ktorí si to skutočne nezaslúžili.
A ešte raz zdôrazním, tých peňazí by sa v štáte aj našlo, chýba len vôľa. Koľko peňazí sme prehajdákali na oveľa daromnejšie veci?
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Škoda.
S. Škoda, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani profesorka, veľmi si vážim vaše odborné znalosti a veľmi ma aj mrzia osudy ľudí, ktorí sa dali dobehnúť. Chcem však ale upozorniť, že zákon o nebankových subjektoch bol schválený za čias druhej vlády pána Mečiara a odborne ste sa podieľali na ňom aj vy.
Pani Schmögnerová keď upozorňovala na to, bola členkou SDĽ a s ňou sedel pán Fico. A dneska to kritizujeme. Takže mali by sme si pozrieť aj do toho, čo sme vlastne pre to urobili, aby tieto bankové subjekty nevznikli.
V parlamente pani Schmögnerová upozornila, samozrejme, na riziká nebankových subjektov, je vecou všetkých novinárov, aby to ďalej zverejnili a upozornili našich občanov na riziká, ktoré v nebankových subjektoch sú. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová v reakcii na predchádzajúce vystúpenia.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Je to proste dôkaz toho, že im nie je táto problematika ľahostajná.
Ďakujem aj pánu poslancovi Škodovi, ale mám k tomu pripomienku. Pán poslanec, aj dnes existujú nebankové subjekty. To, že vznikli nebankové subjekty, to nebol hriech, to bola nutnosť, to je prínos ďalšej vývojovej etapy. To je, ako by ste, teraz ma rýchlo nenapadá iný príklad, obviňovali nože, že existujú, keď vznikne vražda. Ale veď predsa tie nebankové subjekty majú určitú svoju funkciu.
Iná je otázka, že keď začalo byť zrejmé, že ich činnosť nie je taká, ako zákon predpokladal a na akú dostali licenciu, že vtedajšia vláda mala a vtedajšie štátne orgány na základe signálov mali konať tak, ako to vyžadovala ich kontrolná povinnosť. Objem majetku peňazí z týchto akcií bol 60 mld. korún. Objem strát vykázaných na strane vkladateľov je 14 mld. korún. Kde sú zostávajúce peniaze? Ani na toto sa nechceme pozrieť, pán poslanec Škoda?
Ja si myslím, že mali by sme chcieť a mali by sme spraviť prvý krok preto práve tu v parlamente a podporiť tento legislatívny návrh. Mne nezáleží na tom, kto ho predkladá.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1432).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1462.
Teraz dávam slovo poslankyni Márii Sabolovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, krátko uvediem predložený návrh zákona. V dôvodovej správe všetci môžete si viac pozrieť náležitosti, prečo skupina poslancov hlavne teda z mesta Košice podporuje tento návrh, túto novelu zákona. Zákon vznikol alebo bol schválený 1. októbra 1990, doznal asi 3 zmeny, ale nie podstatné. Vznikol ešte predtým, ako bola schválená ústava. Čiže sú v ňom aj niektoré nie celkom kompatibilné terminologické ustanovenia. Čiže pokúšame sa aj toto napraviť. V dôsledku noviel zákona o obecnom zriadení došlo aj tiež k niektorým zmenám, ktoré bolo treba alebo ktoré sa snažíme zapracovať do zákona o meste Košice. Zákon o meste Košice má tú odlišnosť od ostatných teda územných štruktúr v mestách tým, že má dvojstupňovú samosprávu, má mestskú a miestnu samosprávu.
Zhrniem do 5 bodov zámery. Jednak ide o tú právnu terminologickú úpravu, to, čo som povedala, ide o precizovanie právneho postavenia mestských častí a mesta, potom ide o zjednodušenie a zracionalizovanie mechanizmu rozhodovania, ide o zníženie počtu poslancov mestského zastupiteľstva, miestnych zastupiteľstiev v súlade aj so zákonom o obecnom zriadení a zároveň sa pokúšame aj vlastne nie celkom funkčnú mestskú radu rozdeliť na radu starostov a mestskú radu, kde by rada starostov mala akýsi odporúčajúci alebo poradný hlas. Znižujeme a dá sa povedať racionalizujeme postavenie mesta, šetríme finančné prostriedky, ktoré sú mnohokrát neefektívne vynakladané, skôr na režim odmien, a nie na chod mesta. Zároveň tento návrh zákona jednak sa pripravoval niekoľko, možno dva-tri roky, už za tejto Národnej rady odbornou komisiou a v decembri minulého roku bol daný návrh aj do mestského zastupiteľstva, aby sa aj mestskí poslanci k nemu vyjadrili, a 15. decembra bolo schválené uznesenie mestského zastupiteľstva, ktorým požiadalo poslancov Národnej rady za mesto Košice, aby sme tento návrh pripravili a predložili do Národnej rady.
Prosím vás o podporu návrhu, myslím si, že je to dobrý návrh, je dobre odborne spracovaný skutočne s ľuďmi z legislatívy a bude určite racionálnym, dobrým jadrom pre mesto Košice. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Karolovi Mitríkovi.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona o meste Košice.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a nedotýka sa prioritných oblastí čl. 70 Európskej dohody.
Chcem povedať vo vlastnej úvahe, že oceňujem postup predkladateľov návrhu zákona o meste Košice. Môj názor je, že dozrel čas, keď treba novelizovať túto právnu normu, a cennejšie je na tom to, že vlastne domáci sa zamýšľajú nad tým, že túto právnu normu treba upraviť a že vychádza zo širokého konsenzu, že bolo s tým uzrozumené aj mestské zastupiteľstvo, aj, dá sa povedať, celé politické spektrum v meste Košice.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú v zmysle rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory v súlade s rozhodnutím predsedu, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní Národnej rady.
Pán podpredseda, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Paška ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi stručne chcem sa pripojiť, použijem výraz, k apelu na všetkých tých, ktorým, pochopiteľne, nie sú celkom detailne známe nuansy komunálnej politiky a samosprávy mesta Košice na rozdiel od nás Košičanov, ktorí sme v priereze celého politického spektra po naozaj niekoľkonásobných stretnutiach a po dlhom čase využili svoju zákonodarnú iniciatívu a predkladáme ústami pani navrhovateľky tento návrh zákona.
Keď tento zákon vznikal, bol sprevádzaný, hovorím teraz o prelome osemdesiatych, deväťdesiatych rokov, tiež pomerne slušnou pozornosťou a určitými predpoveďami aj do budúcnosti. Jednou z tých predpovedí v tom hektickom období budovania občianskej spoločnosti a návratu k samospráve bola aj otázka, či takto navrhnutá štruktúra mesta Košíc nie je zbytočná a či nebude príliš nákladná. Ten čas ukázal, že efektivita samosprávy, ktorá trvale zápasí s veľmi malým objemom finančných zdrojov, je naozaj dosiahnuteľná aj cestou, o ktorú sa politickým konsenzom pokúšame.
Ja osobne a moji kolegovia zo Smeru - Sociálnej demokracie aj v mestskom zastupiteľstve, pretože taká bola dohoda, pani poslankyňa Sabolová vám to ozrejmila, sme boli zástancami dokonca ešte razantnejšieho riešenia. A domnievali sme sa, že už vo voľbách komunálnych v decembri 2006 by sme mohli uplatniť určité redukčné mechanizmy, ktoré by nakoniec viedli k zoštíhleniu košickej samosprávy a vytvorili by dispozíciu efektívnejšieho a integrovanejšieho spôsobu fungovania. Na druhej strane napriek tomu, že nakoniec ten výsledok je v podobe, ktorý vám v Národnej rade predkladáme, chcem povedať, že som rád, aspoň takýmto možno zdanlivo malým krokom, ktorý ocení až budúcnosť, dúfam, že získame vašu podporu, presvedčíme občanov nielen v Košiciach , že naozaj sme schopní pripraviť také legislatívne návrhy, ktoré reflektujú potreby občana a ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú efektívnosť fungovania samosprávy.
Chcem vás všetkých požiadať, aj tých, ktorí tu nesedíte, aby ste dali tomuto návrhu zákona svoj hlas, a to aj preto, že viem, že sú rôzne názory a že dokonca niektoré z nich hovoria, či takáto iniciatíva nebude generátorom podobných iniciatív aj v iných mestách, ktoré by mohli mať predstavu o tom, že by sa mohli stať tým, čo Košice bezpochyby dnes už sú, a to metropolitným mestom.
Chcem vás preto ešte raz, kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili v celom spektre strán, ktoré dnes sedia v Národnej rade, aby sme potvrdili konsenzus, ktorý sa podaril na mestskej úrovni, kde všetky politické subjekty zastúpené v mestskom zastupiteľstve tento návrh zákona podporili a podpismi nás, poslancov, za tieto politické strany ich predložili do Národnej rady. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja len využijem príležitosť, aby som povedal, čo som ešte asi v tejto snemovni za uplynulé 3 roky nepovedal, že do bodky súhlasím s celým vystúpením pána poslanca Pašku. Naozaj povedal, aký bol ten vývoj aj aké sme mali pocity, keď sme sa stretávali s predstaviteľmi samosprávy, dá sa povedať, desiati poslanci Národnej rady z Košíc, ktorí sme boli na kandidátkach rôznych politických strán.
Ale zvlášť by som sa pristavil pri tom, čo povedal pán poslanec k razancii toho samotného zákona. Naozaj toto je trošku slabina tohto návrhu, že aj ja mám taký pocit, že by sa snáď dal vyriešiť celý tento problém už do nasledujúcich komunálnych volieb. Ale nedošlo ku konsenzu, čo sa týka rušenia a zlučovania mestských častí. A dá sa povedať, že toto mestské zastupiteľstvo to nakoniec ako keby prehodilo ako horúci zemiak tomu ďalšiemu mestskému zastupiteľstvu. Čiže o redukcii počtu mestských častí v meste Košice sa dá hovoriť až v ďalšom funkčnom období. Žiaľ, nepodarilo sa nájsť lepší konsenzus a lepšiu dohodu, ale fakt, že sme sa predstavitelia toľkých politických strán aj na úrovni mestského zastupiteľstva, že sa starostovia mestských častí zvolení z rôznych politických strán, ale aj my desiati poslanci Národnej rady bývajúci v meste Košice, takisto zvolení za rôzne politické strany, vedeli zhodnúť na tomto texte, dáva určitú garanciu všeobecného prijatia a aplikácie. A každopádne treba jednoznačne povedať, že táto novela zákona o meste Košice je mnohonásobne lepšia, ako keby ostal starý zákon o meste Košice, ktorý už, ako povedala zástupkyňa predkladateľov pani poslankyňa Sabolová, nereflektuje už ani na existujúci právny stav v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Len chcem povedať krátko. Ja som v roku 1990 nastupovala vlastne moju vôbec ako politickú dráhu v samospráve. Ja som presvedčená, že istý počet mestských častí alebo štruktúra tak, ako sa vyvíjali Košice, mala zmysel a má zmysel, ale treba na základe prirodzených podkladov a prirodzených, by som povedala, ciest a zhody upravovať to postupnými krokmi, aj možno ak by sme siahli na počet mestských častí. Už dnes vlastne to, že tá ekonomizácia v zmysle tejto novely zákona bude, je to, že sa obmedzuje aj výška odmien, že je možné na základe konsenzu dôjsť aj k zrušeniu mestských častí. Čiže sú tam už aj dnes páky na to, že aj keď nezmeníme počet mestských častí, už dnes aj daňové povinnosti aj ďalšie náležitosti zo štatútu to mesto postavia do tej pozície, že bude oveľa efektívnejšie používať svoje finančné prostriedky, ktoré v samospráve sú.
Ja vás skutočne prosím o podporu. A nejde nám ani jednému z poslancov, ktorí predkladáme tento návrh zákona, o to, aby sme sa dotkli ktoréhokoľvek mesta alebo ktorejkoľvek samosprávy, ale cítime, že je to takto potrebné.
A tým, že ja som pracovala z týchto poslancov aj v samospráve a ako najstarší poslanec, tak mi dali teda dôveru sa uchádzať o vašu dôveru pre tento návrh zákona. Takže ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bohumila Hanzela na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1434).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1460.
Pán poslanec Hanzel, dávam vám slovo, aby ste mohli uviesť váš návrh zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý máte v tlači 1434.
Účelom predloženého návrhu zákona je primerane zareagovať na skutočnosť, že podobne ako je to v iných oblastiach života spoločnosti, platí i pre oblasť premávky na pozemných komunikáciách, že pre rozvoj modernej civilizácie je príznačná akcelerácia vývoja mládeže tak vo fyzickej vyspelosti, ako aj v mentálnej zrelosti. Možno teda predpokladať, že medzi mladým osemnásťročným človekom pred niekoľkými desiatkami rokov a dnešným sedemnásťročným človekom nie je čo do celkovej vyspelosti podstatný rozdiel. Z uvedených dôvodov sa javí ako vhodné znížiť vekovú hranicu osôb, ktoré sa môžu uchádzať o vodičské oprávnenie a ktoré ho aj môžu získať. Účelom zákona je vytvoriť legislatívny rámec, v ktorom sa umožní už sedemnásťročným mladým ľuďom požiadať o vodičské oprávnenie pre jednu z menej náročných skupín, na ktoré sa doteraz vyžaduje vek 18 rokov, zníženie vekovej hranice by sa týkalo len oprávnenia typu B a B + E, teda ide o osobný automobil a osobný automobil s prívesom.
Uvedomujúc si však určité konzervatívne myslenie spoločnosti, najmä tých, čo už majú vodičský preukaz dlhšie, navrhujem aj mierne obmedzenia pre skupinu mladých ľudí vo veku 17 až 18 rokov, a to ani nie preto, že by som im neveril, ale preto, aby sa ľahšie a s menším rizikom zaradili do čoraz horšej premávky. Tieto obmedzenia by som veľmi rád navrhol i pre všetkých začínajúcich vodičov bez ohľadu na vek. Ale chcem urobiť tento návrh zákona tak jednoduchým, ako je to možné, a nechcem, aby sa táto možnosť pre sedemnásťročných mladých ľudí pokazila kvôli argumentácii o niečom širšom. O tom môžeme diskutovať aj inokedy.
Ako ste si už určite všetci všimli diskusia o sedemnásťročných už začala. Sám som si s prekvapením prečítal článok v Sme dňa 20. 1., kde ho autor Peter Javůrek nazval Hanzelov príspevok k entropii. Nie som tak vzdelaný, aby som len tak porozumel slovu entropia. A pretože rád veciam rozumiem, nalistoval som si v encyklopedickom slovníku slovo entropia a význam tohto slova. Význam je napísaný nasledovne. Entropia, dôležitá matematická a fyzikálna veličina vyjadrujúca smer energetických premien (vývoja) skúmaného systému (pôvodne zavedená v termodynamike), vyjadruje tendenciu systému prechádzať z menej pravdepodobných stavov do stavov pravdepodobnejšie realizovateľných. Po prvé, matematicky entropia systému o n "stavoch" o pravdepodobnosti realizácie p1, p2, pn je definovaná číslom - etapy logpi, i. Po druhé, fyzicky entropia, označenie S je mierou neusporiadanosti polôh a rýchlostí častíc systému pre dokonale usporiadaný systém kryštalická mriežka, pri 0 K je S rovné 0. So stúpajúcou teplotou a klesajúcim tlakom entropia klesá. Nuž ani po prečítaní vysvetlenia mi nebolo jasné, čo majú sedemnásťroční mladí ľudia spoločné s pravdepodobnosťou realizácie p1, p2 až pn, čo je definované číslom ∑pilogpi, i, ani s kryštalickou mriežkou 0 K. Ale verím, že každý čitateľ denníka Sme tomu porozumel a vie, že pán Javůrek to vie. Pán Javůrek to vie, ale nerozumie, že sa mení spoločnosť, nerozumie potrebám mladej generácie a neverí jej, neverí, že je schopná dodržiavať zákony ani vážiť si podanej ruky a danej dôvery. Jeho trápi len to, či Jastrab bude mať ďalekohľad a ako bude mládež kontrolovať. Ďakujem však pánu Javůrkovi za článok, lebo ten v plnej miere potvrdzuje moje obavy o tom, že treba kázať a kázať a kontrolovať a kontrolovať a trestať. A čo tak aj trochu dôverovať?
Zaujímavé je, že otázku, ako budeme kontrolovať, som dostal viackrát, rýchlosť napr. Odpovedal som, ako kontrolujeme napr. alkohol? Odpoveď od veľmi kompetentného človeka bola, že mám pravdu.
Jedna z ďalších frekventovaných otázok bola, ako je to v Európskej únii a kto to má. Priznám sa, že pri návrhu som nevychádzal z toho, či to niekto má, vychádzal som z presvedčenia, že je to správne. Veď keď môžeme znížiť hranicu trestnoprávnej zodpovednosti až na 14 rokov veku, kde zrovnoprávňujeme štrnásťročných s dospelými, čo nám môže brániť dovoliť sedemnásťročným mladým ľuďom riadiť osobné auto? Otázku som si však dal preveriť Parlamentným inštitútom a hneď z prvých troch krajín dve krajiny uplatňujú túto výnimku, a to Veľká Británia a Rakúsko. Ďalšie zisťovania som už ani nepožadoval. Naviac, smernica Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/EHS, smernica Rady 96/26/ES a smernica Komisie 2000/56/ES umožňuje členským štátom odchýliť sa od požiadavky minimálneho veku uloženej pre kategórie A, B a B + E a vydať takéto vodičské preukazy už od 17 rokov veku.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím že so mnou súhlasíte, že naši mladí ľudia sú rovnako chytrí, šikovní a vyspelí i zodpovední ako mládež napr. v Británii či v susednom Rakúsku a že podporíte tento návrh zákona nie k vôli mne, ale kvôli nim. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Ladányimu. Nech a páči, pán poslanec.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 455 z 31. januára 2006 na určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bohumila Hanzela na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1434). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. januára 2006 č. 1460 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne, pretože písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa hlási pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začneme myšlienkou, že biologická a mentálna zrelosť, o ktorej hovoril pán navrhovateľ, ešte vôbec neznamená zrelosť sociálnu. Práve kvôli tejto sociálnej nezrelosti sa znížil aj v Trestnom zákone vek na postihovanie trestov na ten 14. rok života. Nazdávam sa, že toto je veľmi dôležitá trojica, biologická, mentálna a sociálna zrelosť, ktorá by mala byť naozaj rovnomerne vyvážená a v tomto prípade vyvážená nie je. Tínedžer môže všetko vedieť o histórii, o Cézarovi alebo Napoleonovi, ale nevie o svojom mieste a statuse v sociálnom spoločenstve, a preto nemôže niesť zodpovednosť za svoje konanie v plnej miere a nie je správne, aby táto hranica sa znižovala.
Práve dne sa mi dostala do rúk správa Americkej asociácie motorizmu, ktorá uskutočňovala dlhodobý niekoľkomesačný výskum zameraný na tínedžerov. A práve je zameraná na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu od 17 rokov veku a majú právo jazdy. Výsledky zverejnila BBC pred necelými dvoma týždňami 19. januára 2006, je to aj na internete. A podľa týchto výsledkov tínedžeri v zvýšenej miere zabíjajú chodcov, spolujazdcov a aj iných vodičov cestnej premávky. A závery expertov hovoria o tom, že nebezpečná jazda ohrozuje celú motoristickú komunitu, ako aj náhodných účastníkov cestnej premávky. Čiže neodporúčajú to. Ďalej, odborníci na motorizmus v zmysle výsledkov tohto výskumu navrhujú dokonca, že ak sa to nezmení, tak aby bolo 50 povinných hodín jazdy s inštruktorom pred udelením vodičského preukazu, ďalej, zákaz nočného jazdenia, zákaz vozenia pasažierov počas prvého roka od získania vodičského preukazu, teda až do 18 rokov veku.
Nazdávam sa, že nie náhodou je hranica 18 rokov veku považovaná za hranicu dospelosti. Nie je to preto, že by šestnásťroční či sedemnásťroční tínedžeri neboli biologicky dostatočne vyspelí a neboli schopní pohlavnej reprodukcie alebo úžasných mentálnych výkonov na olympiádach a tak ďalej. Práve ide o túto hranicu sociálnej zrelosti a tá je v tomto prípade podľa mňa rozhodujúca.
Podľa spomínanej Americkej asociácie motorizmu ide v získavaní takéhoto skorého tínedžerského vodičského preukazu o to, že sa to považuje za akýsi "veselý rituál prechodu do dospelosti". Auto sa v istom zmysle stáva nástrojom slobodnej, často neriadenej zábavy za spoluúčasti alkoholu alebo drog, auto je akýsi free home slobody na kolesách, kde sa môže uskutočňovať všetko to, čo zakazuje konzervatívna výchova rodičov, alebo to, čo sa vyžaduje v domoch, kde títo tínedžeri bývajú.
Po príklady nemusíme hodiť ďaleko. Aj na Slovensku sme boli viackrát médiami informovaní o tom, ako práve takéto tínedžerské autá v noci sa vracajúce z diskotéky zabili seba samých buď celá posádka alebo niekoho alebo narazili do nejakého domu, ktorý bol v zákrute, a spôsobili tak materiálnu ujmu majiteľom, alebo auto s opitými tínedžermi spadlo do jazera, kde nevedeli vyplávať späť. Nemusím ďalšie príklady uvádzať.
Nazdávam sa, že potvrdenie dospelosti by sa malo nadobúdať inak, duchovnou cestou, nie frajerstvom a nezrelým predvádzaním sa pred rovesníkmi, nie karnevalizáciou, ale pokorou a zodpovednosťou.
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko nesúhlasí s navrhovaným zákonom. (Potlesk.)