P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

Pani poslankyňa, už aj tak by ste sa nemohli prihlásiť do rozpravy. Takže... Jedna vec je prosiť a druhá vec je prosbe vyhovieť. Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Pani poslankyňa, ja som vám toľkokrát vyhovel už, naozaj, nemôžem podliehať každému vášmu rozmaru zase, nehnevajte sa.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k priebehu rozpravy. Najprv chcem poznamenať, že návrh... Budem reagovať na pani profesorku Tóthovú. Chcem poznamenať, že návrh zákona pripravovala spolu s ministerstvom vnútra rekodifikačná komisia pre správne konanie, ktorá sa po rekodifikácii správneho konania bude zaoberať rekodifikáciou správneho trestania, a uvedená novela zákona o priestupkoch je chápaná ako prvý krok v rekodifikácii, ktorý má urobiť poriadok v právnej úprave, teda tento návrh pripravovali odborníci, ktorí v oblasti priestupkového práva pôsobia desaťročia.

To by som odporúčal do pozornosti aj pánu poslancovi Madejovi. Mám taký pocit, že príliš kategorické vyhlásenia v tomto smere môžu pôsobiť trošku nevhodne. Ale to už pán poslanec zváži sám. Hovorí sa o rozbitosti priestupkového zákona, ale naozaj my len rešpektujeme ten pätnásťročný vývoj, ktorý je charakterizovaný tým, že definícia priestupkov sa presúvala do osobitných zákonov, a ja neviem, nerozumiem tým kategorickým tvrdeniam, že prečo je to strašne zlé, keď je to v rôznych osobitných zákonoch, prečo je to potrebné pre občana, aby to bolo všetko v jednom. Viete, zaklínanie sa občanmi, to je taká bežná politická prax, ale ja mám pocit, že je to inak. Povedzme, keď sú definované alebo majú byť definované priestupky v oblasti puncovníctva, no tak tie asi ťažko môžu zaujímať bežného občana, tie milióny občanov. Tie asi budú zaujímať toho, kto sa tým puncovníctvom zaoberá, a ten asi bude mať k dispozícii zákon o puncovníctve a tým sa bude zaoberať a je dobre, keď tam sú definované tie priestupky. Čiže tá vaša argumentácia, pani poslankyňa, pani profesorka, alebo pán poslanec Madej, nevidím na to, nevidím to tak jednoznačne, ako to vy definujete.

Čo sa týka právomocí obcí, pani profesorka, vy ste tak naznačili, alebo ste to tak poeticky povedali, že tu nastáva nejaká odlivová vlna, ktorá má odoberať obciam kompetenciu. No tak musím povedať, po prvé, že obce si niektoré kompetencie ani neželajú, pretože na to nemajú dostatočné množstvo odborníkov, ktorí vykonávali, no a ak po tej veľkej vlne, ktorú by som nazval prílivovou, ktorá priniesla obciam obrovské právomoci, po tej zmene, po tej reforme, ktorá tu bola v uplynulých rokoch, keď po tomto nastane maličká korekcia, po veľkej prílivovej vlne nastane maličká odlivová vlna, tak ja na tom nevidím absolútne nič zlé, je to normálny proces malých korekcií. Takže ja v tom nevidím žiadny problém a čo sa týka ešte pripomienok pána poslanca Mitríka, tak, samozrejme, ohľadne právomocí obecnej polície, pokúsime sa zohľadniť jeho pripomienky v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím vás, pán minister, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky predložili Národnej rade dôvody

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom Slovenskej republiky k Dohode medzi Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou o zriadení a činnosti Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky vo Viedni z 1. júna 1993 v znení zmien z roku 1996 a z roku 2003 (tlač 1370).

Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Oficiálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným centrom pre rozvoj migračnej politiky sa začali realizovať uzavretím dohody medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Medzinárodným centrom pre rozvoj migračnej politiky o poskytovaní informácií z oblasti migrácie, dohody podpísané v Bratislave 24. augusta 1994. Medzinárodná organizácia pre rozvoj migračnej politiky bola založená 1. júna 1993 uzavretím dohody medzi Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou o zriadení a činnosti Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky ako medzivládna organizácia, ktorej hlavným cieľom je zabezpečenie výmeny informácií týkajúcich sa migrácie v strednej a východnej Európe, oboznamovanie krajín tohto regiónu s novými migračnými trendmi a poskytovanie pomoci v rámci procesu približovania ich národných politík v uvedenej oblasti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva ako aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Odporúčam s predloženým návrhom vysloviť súhlas.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi výborom pre obranu a bezpečnosť Ladislavovi Polkovi a prosím ho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu medzinárodnej zmluvy a vyslovenému súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky. Nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, páni ministri, dámy a páni, správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom Slovenskej republiky k Dohode medzi Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou o zriadení a činnosti Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky ICMPD vo Viedni z 1. júna 1993 v znení zmien z roku 1996 a z roku 2003, máte to ako parlamentnú tlač 1370.

Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom Slovenskej republiky k uvedenej dohode podáva túto správu výborov Národnej rady: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1400 z 15. novembra 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu o zriadení a činnosti uvedeného Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky vo Viedni z 1. júna 1993 na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Dohode medzi Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou o zriadení a činnosti Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky vo Viedni z 1. júna 1993 v znení zmien a doplnkov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou tejto správy. Pán predseda, ďakujem pekne, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň, keďže sa do rozpravy nehlásil nik z prítomných, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím teraz pána ministra vnútra, aby ako ďalší bod, ktorý budeme prerokúvať, uviedol

Pán minister, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte predniesť informáciu o priebehu spomínaného vyšetrovania. Na základe oznámenia dňa 4. novembra 2005 o 22.30 vyslal operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na miesto hliadky, ktoré prepátrali okolie miesta činu a následne širšieho okolia. Osoby zodpovedajúce popisu, oznámenému, však nenašli. Súčasne preverili všetky pohostinské zariadenia v okolí miesta činu, prezreli záznamy kamerových systémov v okolí miesta činu, najmä strediska Aupark a nasadili služobného psa. Na miesto činu bola vyslaná výjazdová skupina, ktorá vykonala obhliadku miesta činu. Počas obhliadky miesta činu bolo zaistených celkom 21 biologických stôp. Krvné kvapky, servítky s krvou, cigaretový ohorok, 9 vecných stôp, časti okuliarov, goliera, mikina. 5. novembra 2005 za denného svetla bola vykonaná širšia obhliadka miesta činu, pri ktorej bola v trávnatom poraste pri objekte divadla Aréna zaistená vecná stopa, kovový boxer. Zaistené stopy boli zaslané na Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave. 5. novembra 2005 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave začal trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy podľa § 219 Trestného zákona, ktorý mal spáchať doposiaľ neznámy páchateľ tým, že 14. novembra 2005 úmyselne usmrtil Daniela Tupého v čase po 22.22 v Bratislave na parkovisku na Tyršovom námestí. Súčasne tým istým uznesením vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mali spáchať doposiaľ neznámi páchatelia 14. novembra 2005 v tom istom čase na tom istom mieste, kde sa pokúsili úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví ďalším dvom osobám. V skorých ranných hodinách 5. novembra 2005 boli vykonané výsluchy poškodených a svedkov. Tí popísali priebeh skutku, k osobám páchateľov však nevedeli uviesť žiadne konkrétne skutočnosti. Išlo o osoby, ktoré nepoznali. Boli vyžiadané a zaistené záznamy kamerového systému zo Šafárikovho námestia a z Petržalky. 5. novembra 2005 na deviatu hodinu rannú zvolal riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave mimoriadnu operatívnu poradu za účasti prezidenta Policajného zboru, riaditeľa ÚBOK-u prezídia Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou Prezídia Policajného zboru a riaditeľov okresných riaditeľstiev polície Bratislava 1 až 5, na ktorej boli uložené úlohy. Zabezpečenie výkonu služby mobilných zásahových jednotiek každého okresného riaditeľstva so zaradením príslušníkom pohotovostného útvaru, ďalej vykonať operatívne previerky všetkých osôb prívržencov osôb Skinhead. Ďalej vykonať represívno-bezpečnostné akcie na miestach, kde dochádza k stretávaniu a pohybu osôb uvedeného hnutia. Napokon zriadiť riadiaci štáb na plnenie a koordináciu opatrení.

Vyšetrovateľ spracoval 5. novembra plán vyšetrovania, ktorý je denne vyhodnocovaný a dopĺňaný. Doposiaľ boli vykonané nasledovné úkony: Výsluch poškodených a príbuzných, výsluch svedkov, 15, výsluch podozrivých v počte 2. Bolo zaistených celkom 60 nožov a 16 boxerov, ktoré sú priebežne zasielané na skúmanie Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave. Na objasnenia a vyšetrovanie prípadu je vyčlenených v rámci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 1 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva v Bratislave. V prípade potreby sú na vykonávanie úkonov určení ďalší vyšetrovatelia. Okrem toho bola vyčlenená skupina príslušníkov kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície krajského riaditeľstva, určení príslušníci úradov justičnej a kriminálnej polície zo všetkých okresných riaditeľstiev v Bratislave, ktorým potrebnú súčinnosť poskytuje oddelenie boja proti rasizmu a extrémizmu odboru boja proti terorizmu Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou Prezídia Policajného zboru. Bolo vykonané opakované operatívne prešetrenie v pohostinských zariadeniach, v ktorých sa pred útokom zdržiavali poškodení, ako aj v zariadeniach v okolí miesta činu. Zatiaľ bez kladného výsledku. Bolo vykonaných 16 bezpečnostných akcií a represívno-bezpečnostných akcií zameraných na vytipované pohostinské zariadenia, miesta, kde sa stretávajú príslušníci extrémistických skupín a záujmové osoby polície. Boli preskúmané CD nosiče z kamerových systémov Mestskej polície v Bratislave. Na území mesta Bratislavy bolo vykonané prešetrovanie na celkovo 10 odborných učilištiach a stredných školách, ktorých žiakmi a študentmi sú problémové osoby majúce vzťah k extrémistickým skupinám. Opakovane boli vykonané previerky v 329 rôznych reštauračných a zábavných zariadeniach na území Bratislavy. Polícia týždenne preverujú priemerne 15 poznatkov od občanov, niektoré bez kladného výsledku, niektoré poznatky sú ďalej rozpracúvané. V rámci vykonaných bezpečnostných akcií, represívno-bezpečnostných akcií a previerok vytipovaných miest bolo predvedených celkom 186 osôb, z toho 107 osôb z dôvodu držby zbrane. Išlo najmä o rôzne boxery, bejzbalové palice, nože, dýky, tyče a podobne. Činnosť policajného zboru sa v súčasnom období zameriava na preverovanie všetkých vytýčených verzií, zisťovanie ďalších prípadných svedkov skutku, preverovanie osôb, ktoré majú vzťah k miestu k činu alebo k miestam, kde sa poškodení pohybovali, ako aj osôb, ktoré sú prívržencami niektorej z extrémistických skupín. Intenzívne je vykonávané tipovanie a následne preverovanie ďalších osôb. Preverované sú osoby, ktoré sa takého alebo obdobného skutku dopustili už v minulosti, alebo boli pre takýto skutok vyšetrovaní. Vytipovaných je celkom 356 osôb. Postup vyšetrovania je v prípade potreby konzultovaný s dozorujúcim prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave. Súčasný stav poznatkov vyšetrovaní zatiaľ neoprávňuje ku vzneseniu obvinenia za tieto trestné činy konkrétnym osobám.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte aby som prešiel k druhej časti požadovanej informácie, ktorou je informácia o postupe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri potláčaní prejavov rasizmu a intolerancie na Slovensku.

Posunom v boji proti prejavom násilia a intolerancie a extrémizmu bolo prijatie rekodifikovaného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2006. Rekodifikovaný Trestný zákon bližšie špecifikuje ustanovenia o podpore a propagácii skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd občanov. Zavádza tiež zakotvenie osobitného motívu - spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti do kvalifikovaných skutkových podstát niektorých trestných činov.

V rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa problematike potláčania prejavu rasizmu a intolerancie venuje zvýšená pozornosť predovšetkým v posledných štyroch rokoch. Vybraní policajti na všetkých stupňoch riadenia boli poverení riešením problematiky extrémizmu. To umožnilo skvalitnenie policajnej práce pri potláčaní prejavov intolerancie a extrémizmu. Za účelom komplexného prístupu k riešeniu problematiky extrémizmu bolo od 1. januára 2004 vytvorené špecializované pracovisko na boj s extrémizmom, ktorým sa stalo oddelenie boja proti rasizmu a extrémizmu odboru boja proti terorizmu Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Zriadenie koordinačnej centrály zefektívnilo zber informácií o extrémistických skupinách, zobjektívnilo ich vyhodnocovanie a zlepšila sa aj súčinnosť s jednotlivými krajskými riaditeľstvami Policajného zboru prostredníctvom pracovníkov určených pre extrémizmus.

V internej legislatíve ministerstva bolo významným krokom schválenie nariadenie ministra vnútra č. 27/2001 o postupe v oblasti boja s extrémizmom a o zriadení Monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. apríla 2001. Vzhľadom na aktuálny vývoj na úseku boja proti extrémizmu bolo následne s účinnosťou od 15. júna 2004 vydané nové nariadenie ministra vnútra č. 45/2004 o postupe v oblasti boja s extrémizmom a úlohách Monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie. Tento interný predpis zjednotil postup orgánov Policajného zboru a vytvoril predpoklad na zefektívnenie boja proti extrémizmu. Stanovuje konkrétne úlohy pri odhaľovaní a dokumentovaní kriminality extrémistov operatívnymi pracoviskami okresných riaditeľstiev Policajného zboru a krajských riaditeľstiev a súčasne ukladá úlohy aj Monitorovaciemu stredisku rasizmu a xenofóbie v organizačnej štruktúre prezídia.

V rámci zlepšenia informovanosti príslušníkov Policajného zboru o extrémistickej scéne, o formách a spôsoboch páchania rasovo motivovanej trestnej činnosti, o jej trestnoprávnej kvalifikácii, ako aj z dôvodu usmernenia taktiky pri odhaľovaní, objasňovaní a dokumentovaní Prezídium Policajného zboru vydalo v náklade 500 kusov a následne v roku 2002 v náklade 600 kusov dokument, ktorý sa volá Metodika odhaľovania, objasňovania a dokumentovania trestnej činnosti motivovanej rasovou, národnostnou a inou neznášanlivosťou alebo páchanou priaznivcami extrémistických skupín. Bolo vyrobených a na útvary Policajného zboru zaslaných 20 000 kusov kartičiek s vyobrazením symboliky extrémistických hnutí spolu s odborným vyjadrením Slovenskej akadémie vied.

Keďže bol v poslednom období zaznamenaný zvýšený výskyt aktivít pravicových extrémistov a fyzických útokov na osoby patriace k takzvanej alternatívnej mládeži ako aj na osoby, ktoré nesúhlasia s ideológiou pravicových extrémistov, boli prijaté opatrenia na eliminovanie prejavov extrémizmu a trestnej činnosti s prvkami extrémizmu. Ich účelom je zabezpečiť zlepšenie bezpečnostnej situácie na úseku boja proti extrémizmu, najmä vykonávaním represívno-bezpečnostných akcií a do určitej miery aj preventívne pôsobiť na potenciálnych páchateľov fyzických útokov na miestach so zvýšenou koncentráciou osôb.

Podľa skúsenosti z minulosti boli verejnosťou takéto opatrenia vnímané pozitívne a medzi pravicovými extrémistami mali silný ohlas a výrazne preventívny účinok.

Ministerstvo vnútra sa tiež zapája do boja proti extrémizmu aj realizáciou viacerých preventívnych projektov. Tie sú vždy zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej sa prispôsobujú svojím obsahom a spôsobom podania. V rámci Slovenskej republiky sú v súčasnosti realizované nasledovné aktivity: Je to projekt policajných špecialistov pre prácu s komunitami zameranú na participáciu na riešení problémov Rómov, ďalej je to projekt Správaj sa normálne a Policajt je môj kamarát, to sú projekty zamerané na zvyšovanie právneho vedomia jedincov cieľovej skupiny a skvalitňovanie ich sociálneho správania sa s následným uvedomením si života rôznorodej multikultúrnej spoločnosti. Tu sú cieľovou skupinou žiaci 5. ročníkov základných škôl a 1. ročníka vybraných stredných škôl. Ministerstvo vnútra spolupracuje pri riešení problematiky rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu aj s mimovládnymi organizáciami a to najmä prostredníctvom komisie na koordináciu postupu pri eliminácii rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu, ktorá bola zriadená na ministerstve vnútra.

V roku 2004 bola v záujme zlepšenia ochrany verejného poriadku v súvislosti s konaním športových podujatí zriadená komisia na riešenie problematiky diváckeho násilia a výtržníctva na športových podujatiach. Komisia je zložená z pracovníkov Policajného zboru a majú v nej zastúpenie jednotlivé útvary, ktoré participujú na preventívnych a represívnych opatreniach.

Problematika boja proti prejavom násilia, intolerancia a extrémizmus spoločnosti je úloha politická, pedagogická, právna, sociálna a, samozrejme, taktiež policajná. Ministerstvo vnútra a policajný zbor však môže plniť len časť tejto úlohy. Uvedomujeme si nebezpečenstvo prerastania malých incidentov s prvkom extrémizmu, ktoré, ak ostanú nepovšimnuté, do veľkých riešiteľných len s nasadením maximálneho množstva síl a prostriedkov. Preto si uvedomujeme, že je nevyhnutné takéto incidenty už v zárodkoch nekompromisne potláčať. Preto aj podporujeme konsenzus, celospoločenský, v tom, že javy ako rasizmus intolerancia a extrémizmus sú neprijateľné v systéme demokratickej spoločnosti. Týmto negatívnym javom sa potom musia zainteresované subjekty venovať adresne vo všetkých aspektoch života spoločnosti, v rodinách, na pracoviskách, školách, ako aj v masmédiách. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za informáciu podanú o priebehu vyšetrovania vraždy študenta Daniela Tupého a po postupe ministerstva vnútra pri potláčaní prejavov rasizmu, intolerancie na Slovensku. Ďakujem, pán minister.

Budeme pokračovať teraz v rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zájazdoch a o podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (tlač 1379),

ktorý prerokúvame ako tlač 1379. Pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja som naozaj chcela iba krátku faktickú poznámku. Ja som prosbou o zaradenie tohto bodu programu, naozaj som to myslela v dobrom, aby sme boli informovaní o tom, čo sme občanom sľubovali. Sľubovali sme im pri tejto tragickej udalosti, že nedopustíme, aby sa takéto činy opakovali, sľubovali sme, že sa budeme starať o to, aby bol tento čin vyšetrený, a ja chcem veriť pánovi ministrovi vnútra, že robia všetko pre to, aby vrahov tohto násilného trestného činu chytili a potrestali. Ale to, čo povedal v závere, je svätá pravda, že potrebujeme na všetkých úsekoch bojovať proti takýmto prejavom, aby sme mali istotu, že keď pôjdu naše detí do ulíc, tak sa nestanú obeťou vraždy len preto, že sa niekomu nepáčia. Takže ja by som chcela veriť tomu, že sa budeme tejto téme aj ďalej venovať a že nám ministerstvo vnútra oznámi v čo najkratšom čase správu, že páchatelia tohto trestného činu boli odhalení. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, zámerom tohto návrhu zákona je zosúladenie platného právneho stavu so zákonom č. 347/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon prebral smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999 o spôsobe uznávania dokladov odbornej spôsobilosti profesionálnej činnosti, na ktoré sa vzťahujú smernice o liberalizácii a prechodných opatreniach, ktorými sa dopĺňa všeobecný systém uznávania dokladov odbornej spôsobilosti. V návrhu zákona sa ďalej premietajú poznatky a skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona a odstraňujú sa niektoré nejasnosti, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi. Zavádzajú sa niektoré zjednodušenia pri uplatňovaní zákona. Návrh zákona obsahuje viaceré legislatívnotechnické úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Kondrótovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k predloženému návrhu vlády. Pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 719 z 29. novembra 2005 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 95/2002 Z. z.. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto obsahuje vplyv na verejné financie, vplyv na zamestnanosť, kde konštatuje, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani vplyv na zamestnanosť a ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 799/42/ES. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1415 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam takisto, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z. (tlač 1378).

Znovu prosím pána ministra dopravy, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z., pripravila vláda Slovenskej republiky v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľa pri týchto formách predaja ako aj za účelom úplnej harmonizácie zákona so smernicou Rady 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku. Podomový predaj a zásielkový predaj má svoje osobitosti, uskutočňuje sa mimo tradičných obchodných priestorov, kontakt medzi predávajúcim a spotrebiteľom je pri týchto formách predaja obmedzený, preto si vyžaduje zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Aplikácia zákona si vyžaduje precíznejšiu úpravu informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi pri práve na odstúpenie od zmluvy. Predávajúci zneužívali medzeru v zákone tak, že spotrebiteľa síce informovali o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, ale bez uvedenia konkrétnej lehoty 7 pracovných dní od prevzatia tovaru, takže spotrebitelia túto lehotu často zmeškali. Novelizáciou zákona sa tiež rozširuje sankčná právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie na všetky povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo zákona. Prihliadlo sa tiež na zmeny súvisiacich právnych predpisov, na ktoré zákon odkazuje.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 718 z 29. novembra určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vplyv na verejné financie, vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev v smerniciach, ktoré spomínal pán minister, nie je však upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1414 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy (tlač 1381).

Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, nech sa páči, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy. Vláda pripravila návrh zákona, ktorý je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi. Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorý má nahradiť zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím. Návrh zákona prerokovala a bez pripomienok schválila vláda Slovenskej republiky 9. novembra 2005 svojím uznesením č. 863/2005.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, podpredsedovi navrhnutého gestorského výboru Ľubomírovi Lintnerovi. Nech sa páči, pán predseda, pardon, člen výboru pre verejnú správu. Pán poslanec Lintner, máte slovo.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma schválil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorý máte predložený ako tlač č. 1381. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu. Všeobecná časť dôvodovej správy ďalej obsahuje dôvody o potrebe novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Rovnako dôvodová správa k tomuto návrhu zákona obsahuje informáciu o finančnom dosahu na rozpočet obcí a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlúčiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1425 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Pán podpredseda, skončil som spravodajskú informáciu, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Vážny ako prvý, potom pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa zmienil pár slovami o prerokúvanom vládnom návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy. Dlho som tento zákon očakával a musím povedať na úvod, že nesplnil moje očakávania. Koncepčne vo svojej podstate a štruktúre návrh zákona nie je dobrý, keďže svojím ponímaním konzervuje daný stav, existujúci neefektívny systém vynakladania peňazí daňových poplatníkov na informačné systémy ako aj na informatizáciu spoločnosti ako takú. A tieto podľa môjho názoru nepohne dopredu tak, ako by sme si želali. Nestanovil základný širší koncepčný rámec dostatočne, nestanovil väzbu medzi vyššími a nižšími zložkami, ktoré ho majú využívať. Podľa môjho názoru je nesystémové, aby si každá povinná osoba, ktorá je definovaná v § 3 tohto návrhu zákona, od štátnej správy cez... Prakticky celá verejná správa, to znamená štátna správa a samosprávy, čiže si majú vypracovať vlastné koncepcie nevynímajúc to, že tie obce s 200 obyvateľmi, povedzme si narovinu, že tá koncepcia musí byť veľmi na biednej úrovni, nechcem niektoré obce podceňovať, niektoré sú na tom veľmi dobre. Len tuto sú pre mňa veľké otázky. Čiže vrátim sa k tomu, je nesystémové, aby si každá povinná osoba vypracúvala vlastné koncepcie rozvoja informačných systémov, keďže v princípe každá táto osoba prijíma rovnaké informácie, vytvára rovnaké informácie, uchováva rovnaké informácie, aj ich odosiela. Čiže každý tento subjekt narába rovnako, čiže musí byť definovaná jednoznačne vyššia koncepcia, do ktorej sa musia zmestiť všetky nižšie zložky, aby celý systém sme vytvorili, kompatibilný. Z tohto návrhu zákona takéto nič nevidím. Takisto si myslím, že je potrebné to pragmatickej riešenie zamerané na dosiahnutie rýchlych efektov, a to musí byť na ústrednom orgáne, ktorým je ministerstvo dopravy, čo je správne, a ministerstvo dopravy si musí vytýčiť cieľ v horizonte možno dvoch rokov a jednoducho to musí fungovať, musí byť základný, centrálny nejaký portál, centrálny program a musí tá väzba medzi jednotlivými zložkami byť. Samozrejme, všetci so závisťou pozeráme na úspechy Rakúska v tejto oblasti, ale nezadefinovali sme si do tohto zákona tie legislatívne pravidlá, ktoré majú v Rakúsku.

Chcem sa dotknúť ešte § 5. V zákone v § 5 sa pojednáva o ústrednom portáli, no bez definovania účelu a hlavne funkcií tohto portálu. Zo zákona by malo byť jasné, na čo má takýto portál slúžiť, aký bude prínos pre občanov, aký bude prínos pre podniky, aká záväznosť bude pre ústredné orgány a aká záväznosť bude pre povinné osoby ako také. V návrhu chýba jednoznačnejšia väzba na zákon o slobodnom prístupe k informáciám a na zákon o ochrane utajovaných skutočností. Naopak, úplne zbytočne sa venuje ústrednému portálu, čo som povedal pred chvíľou, ktorý má byť upravený, alebo postačuje upraviť nanajvýš všeobecne záväzným právnym predpisom, vyhláškou. V § 13 je uvedené, že štandardy vydá ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré nie je odborne vybavené na vydávanie štandardov v oblasti číselníkov, registrov a formátov v oblasti výmeny údajov, respektíve v oblasti elektronických dokumentov. Kompetenčne a vecne to patrí Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Tu treba zohľadniť medzinárodné normy, najmä ISO, ale i odporúčanie Výboru OSN pre elektronický obchod na uľahčovanie obchodu CEFAKT. Kým v dôvodovej správe je uvedená väčšina problémov, to znamená, že my poznáme naše nedostatky, lebo dôvodová správa tohto vládneho návrhu zákona, ktorý sme dostali, o tom hovorí. Tie nedostatky sú tu exaktne vymenované. Môžem ich citovať, ale stručne, konkrétne nedostatky súčasného stavu je Rada vlády pre informatiku. Je nevhodne zadefinovaná, nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, toto citujem z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony. Zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom. Zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy. Plne s týmto všetkým súhlasím. Neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy. Nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov. Plne všetko je to v poriadku. Nie sú definované štandardy, ktoré by mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov. Nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe. Elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov. Čiže my ten stav poznáme, ale návrhom tohto zákona ten stav nemeníme a nehýbeme ho vôbec dopredu. Najskôr som si myslel, že opakujem, ako som povedal v úvode, že som čakal úspech tohto zákona a veľmi som chcel, aby ten zákon sa dostal čo najskôr do praxe a v úvode, kým som si ho v prvopočiatkoch prezeral, tak sa mi zdalo, že niečo budeme vedieť vyriešiť pozmeňujúcimi návrhmi. Len čím ďalej a čím viac do hĺbky som v ňom išiel, tak musím skonštatovať to, čo som povedal v úvode, že je postavený na zlých základoch. Nerieši tieto základné veci a keď urobíme zlú architektúru, keď urobíme zlé základy, darmo už to potom budeme obrusovať, nedostaneme ten rovný múr, nedostaneme ho na tú platformu, na ktorú by sme ho chceli dostať. Čiže myslím si, že takýto zákon by sa nám vypomstil, ale zároveň veľmi cítim potrebu pre našu prax. Veľmi fandím tomu, aby sme elektronizáciu a informatizáciu spoločnosti posunuli dopredu. Čiže neostáva mi nič iné, čo som pred chvíľou povedal, tie argumenty, ktoré som tu vyslovil, len to, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, pán spravodajca, k tomu, aby sme tento zákon vrátili ministerstvu na dopracovanie. Už v tom procedurálnom návrhu sa nepíše ďalej, ale prosím a žiadam pána ministra, aby ozaj si dali nejaký termín, do troch mesiacov, aby sa dostal ten zákon naspäť, lebo je veľmi potrebný, je prepotrebný, aby ten zákon jednoznačne a exaktne stanovil to, čo bolo v dôvodovej správe zhodnotené, že je zlý tento súčasný stav, aby tento zákon pohol tento súčasný stav dopredu. Myslím si, že s týmto zákonom a s jeho schválením tohto zákona nedostaneme ten stav dopredu a pozmeňujúcimi návrhmi nezmeníme ten stav do takého štádia, že by bol prospechom pre informatizáciu spoločnosti ako takej. Ďakujem za pozornosť.