M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Čiže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a toto uznesenie tvorí prílohu spoločnej správy, ktorú majú páni poslanci a pani poslankyne v laviciach.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa hlasujme o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, a máte ho rozdané v písomnej podobe každý v laviciach.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 77 za, 3 proti, 55 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrh uznesenia k návrhu na použite majetku Fondu národného majetku v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. Nech sa páči, máte slovo.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, rovnako ako v prvom prípade neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, čiže môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Čiže, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí súčasť spoločnej správy, takže môžeme o ňom dať hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 78 za, 11 proti, 48 sa zdržalo.

Návrh uznesenia Národná rada schválila.

Dávam slovo teraz pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila návrh uznesenia k prerokúvanému rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Počas rozpravy nevzniesol nikto námietky voči tomuto rozpočtu ani nedal nejaké pozmeňujúce návrhy, takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré tvorí prílohu k spoločnej správe.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 96 za, 26b proti, 18 sa zdržalo.

Návrh uznesenia Národná rada schválila.

Teraz poprosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výbor pre financie, rozpočet a menu predložil návrh uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2006. Pán poslanec, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, návrh uznesenia som už predniesol vo svojom prvom vystúpení. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 94 za, 9 proti, 34 sa zdržalo.

Návrh uznesenia Národná rada schválila.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivančovi, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnej rade predniesol návrh uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2006. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Návrh uznesenia som už uviedol vo svojom prvom vystúpení pri prerokovaní návrhu rozpočtu. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktoré majú panie poslankyne a páni poslanci v laviciach.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 80 za, 16 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní vládnym návrhom zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Skôr ako dám slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti, chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa o 12.00 hodine zišli v rokovacej sále poslaneckého grémia. O 12.00 hodine. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Považujem tento návrh zákona za dôležitý, pretože musí byť našou snahou nachádzať spravodlivosť nielen pre obvinených, ale aj pre obete trestných činov a pre ich rodiny. Napriek klesajúcej tendencii počtu násilných trestných činov v minulom roku bolo spáchaných 13 781 násilných trestných činov. Za každým z týchto čísiel je obrovská bolesť, príbeh utrpenia a príbeh strateného pocitu bezpečia. Napriek tomu sú práva obetí často na okraji záujmu našej trestnej justície. Nie je to správne, nie je to spravodlivé a musíme mať ambíciu to zmeniť. Tak ako ochraňujeme práva páchateľov trestných činov, musíme ešte s väčším dôrazom ochraňovať práva obetí trestných činov. V tomto smere idú...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, páni poslanci okolo pani poslankyni Plhákovej, keby ste trošku rešpektovali... Pán poslanec Galbavý, upozornite tam kolegov poslancov. Pán poslanec Cuper, sadnite si. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. V tomto smere idú aj nové trestné kódexy, v ktorých sme rozšírili medze nutnej obrany. Zaviedli sme novú okolnosť vylučujúcu protiprávnosť - oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí. Umožnili sme, aby nárok na náhradu škody poškodeného mohol byť zaistený aj na majetku právnickej osoby, ak bol trestný čin spáchaný v jej prospech, čo sú prípady nebankových subjektov. Zaviedli sme možnosť poškodeného žiadať, aby mu bolo oznámené prepustenie obvineného z väzby alebo odsúdeného z výkonu trestu. Návrh zákona ustanovuje právny nárok na odškodnenie, pričom výšku odškodnenia pri smrteľnom následku stanovuje na 350 000 Sk, v prípade znásilnia, sexuálneho násilia 70 000, v prípade ujmy na zdraví podľa zdravotníckych predpisov. Samozrejme, že možnosti štátu sú obmedzené. Štát nemôže odstrániť bolesť a utrpenie spôsobené násilným zločinom. Štát však môže postaviť páchateľov pred súd a môže pomôcť zmierniť finančné následky a finančné náklady, ktoré obete trestných činov alebo ich pozostalí majú. Návrh zákona okrem toho preberá aj smernicu rady z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov do slovenského právneho poriadku. Cieľom transpozície smernice je zlepšenie prístupu k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom, ktorý bol spáchaný na území iného členského štátu Európskej únie, ako je členský štát, na území ktorého má poškodený trvalý pobyt.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Cuperovi, členovi ústavnoprávneho výboru, aby uviedol stanovisko výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda a zároveň predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol správu spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý ste dostali ako tlač 1387. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý ste dostali ako tlač 1387. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívno-právnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky ako právny štát viazaná. Doložka finančných, ekonomických a ostatných špecifikovaných vplyvov obsahuje informácie o predpokladanom dopade na verejné financie v roku 2006, cca zhruba 5,2 milióna slovenských korún. Podľa predkladateľa finančné krytie návrhu zákona je zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly na roku 2006 až 2008, z doložky tiež vyplýva, že navrhovaný predpis nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie a zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Tu mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vyslovil v danom prípade a mimoriadne plný súhlas a plnú podporu predkladanému návrhu zákona, ktorý pán minister spravodlivosti uviedol. Naozaj nechcem zdržiavať, ale problém násilnej trestnej činnosti je takej povahy a taký rozsiahly, že si zaslúži, aby obete trestných činov boli odškodňované.

Takže budem pokračovať v tom, čo mi určuje rokovací poriadok. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1416 z 18. novembra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda, zároveň predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu. Pán poslanec Fico, nech sa páči.

Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, opäť iba pre záznam do histórie rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky niekoľko poznámok. S tým, čo povedal pán minister pri predkladaní návrhu zákona, sa dá, samozrejme, súhlasiť, pretože je naozaj pravda, že obete trestných činov sú na okraji záujmu nášho trestného systému. Ten, kto s touto témou pracuje, dokonca ten, kto si niekedy aj sadne na súde ako splnomocnenec poškodeného, to môže potvrdiť z vlastných skúseností. Preto treba privítať každú právnu úpravu, či ide o Trestný poriadok, Trestný zákon alebo osobitné právne predpisy, ktoré posilňujú postavenie obetí trestných činov či už z procesného, hmotnoprávneho, ale aj možno materiálneho, finančného hľadiska. Trochu mi však chýbalo vo vystúpení pána ministra - ako keby sme prvýkrát o tejto téme hovorili -, určité zhodnotenie doterajšieho pôsobenia zákona, ktorý bol prijatý v roku 1998 a nadobudol účinnosť v roku 1999. Tento zákon o odškodňovaní obetí násilných trestných činov nadobudol účinnosť, ako som povedal, 1. januára 1999, a môžem potvrdiť, že podľa neho boli desiatky, možno stovky za to celé obdobie ľudí, ktorí boli poškodení násilnými trestnými činmi a aj zo strany štátu odškodnení. Tento zákon v podstate sa v ničom zvláštnom neodlišuje od toho, čo predkladá teraz pán minister, ale tým nechcem nič naznačovať. Treba konštatovať, že od roku 1999 v slovenskom právnom poriadku obdobný zákon platí, pretože myslím, že účinnosť tohto zákona je 1. marca 2006 navrhovaná, a prinajmenšom do marca v roku 2006 sa budú môcť ľudia, ktorí sa cítia byť poškodení a majú aj základné predpoklady na odškodnenie, obrátiť na ministerstvo spravodlivosti a požiadať o odškodnenie. Preto aby nevznikal dojem, že sa vôbec prvýkrát touto témou zaoberáme. Národná rada Slovenskej republiky podobný zákon už schválila a ja verím, že to, čo navrhuje pán minister, je ďalšie vylepšenie. My nemáme žiadny dôvod to odmietať, preto určite poslanecký klub strany Smer - sociálna demokracia tento zákon podporí. Ale poprosím pána ministra, netreba žiadne ďalekosiahle reči, lebo ten čas hrozne uteká, možno pár vetami, zhodnotenie toho, ako zákon, ktorý bol prijatý v roku 1998, pôsobil v praxi. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka a pani poslankyňa Tóthová s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani profesorka.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca a tiež si myslím, že toto je zákon z dielne vlády, s ktorým možno súhlasiť. O chvíľu príde na rad zákon, ktorý absolútne nebude pre mňa prijateľný, ale toto je zákon, ktorý skutočne akosi posúva latku vyššie, najmä § 15, kde sa hovorí, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné informovať poškodeného, ktorému bola spôsobená škoda. Čiže jednoznačne a jasne je zakotvená aj informačná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Tento zákona ja osobne podporím. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pripájam sa k slovám pána poslanca Fica, pani poslankyne Tóthovej a takisto vyjadrujem plnú podporu tomuto zákonu. Snáď len s drobnou poznámkou, že v kontexte tohto zákona by bolo potrebné opäť u nás plne rozvinúť systém prevencie, pretože čím bude silnejšia alebo efektívnejšia prevencia, tým bude menej obetí a rozvinúť systém penintenciárnej a postpenintenciárnej starostlivosti, pretože si myslím, že v tejto oblasti máme ešte veľa za sebou. Je údesné a niekedy úsmevné pozorovať vyjadrenia najmä príslušníkov policajného zboru, tí, ktorí robia v oblasti prevencie alebo sa prezentujú na obrazovke ako hovorcovia, a hovoria o "objavných" holandských projektoch, kde chodia policajti medzi deti a učia ich dopravnej výchove alebo s nimi hovoria o trestnej činnosti. Keby si spomenuli na svoje roky mladosti, zistili by, že to je vec, ktorá tu fungovala, a treba sa len pokorne k týmto veciam vrátiť, takisto ako aj v tých nápravno-výchovných inštitúciách, ktoré sa ešte stále volajú nápravno-výchovné, kde tá výchovná stránka je asi tou poslednou, ktorou sa zaoberá. Nie uznesenia, ale skutočné reálny rozvoj, pretože, opakujem a zdôrazňujem, podstatou tohto zákona by bolo čím viacej prevencie, čím viacej starostlivosti o osoby, ktoré sú vo výkone trestu, tým menej obetí a tým menej výdavkov pre štát, ale zákon plne podporujeme. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú. Pán podpredseda vlády.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predseda, budem stručný. Najskôr len jedna malá korekcia. Už nemáme nápravno-výchovné ústavy, volajú sa ústavy na výkon trestu odňatia slobody, nemajú v názve nápravno-výchovné, výchova je len jeden z cieľov trestu. Podľa mňa rozhodne nie najzákladnejší cieľ trestu odňatia slobody, len jeden z viacerých a tak to aj vnímam.

Po druhé, k zhodnoteniu doterajšieho zákona mám aj k dispozícii, ale nie tu pri sebe, štatistiky, koľko ľudí požiadalo o odškodnenie a koľko bolo odškodného vyplatené. Nie sú to vysoké sumy. Jednak aj preto, že podľa pôvodného zákona nebol právny nárok na odškodnenie, to znamená, že ľudia zrejme ani nežiadali o odškodnenie, ak si neboli istí, že ho dostanú, aj keď ministerstvo, ak boli splnené podmienky, odškodnenie vyplácalo. Ten počet nie je vysoký a týka sa najmä trestných činov ublíženia na zdraví. Teraz tá zmena oproti pôvodnému platnému zákonu je jednak v tom, že teraz už bude právny nárok na odškodnenie, ktorý bude vymáhateľný aj pred súdom, ak ho ministerstvo spravodlivosti zamietne, a po druhé, máme osobitné ustanovenie o odškodňovaní v prípade spôsobenia smrti a v prípade znásilnenia a sexuálneho násilia, čo pôvodný zákon neodškodňoval -, odškodňoval len škodu, ujmu, ktorá bola spôsobená na zdraví. Takže je to... V prípade, že bola spôsobená ujma na zdraví pri znásilnení, ale samostatne to odškodňované nebolo. Dobre. No čiže v tomto sa snažíme ten krok preklenúť. Včera keď parlament schválil novelu Trestného poriadku, tak prioritne, samozrejme, chcem, aby odškodnenie znášal páchateľ, nie daňoví poplatníci. Ale keď páchateľ z dôvodov, že je neznámy alebo že nemá financie, nemôže odškodnenie zaplatiť, tak v takom prípade musí nastúpiť štát a zmierniť finančné následky, ktoré boli spôsobené obeti, respektíve jej pozostalým v prípade, keď ide o usmrtenie. Takže môžem potom pánovi poslancovi dať k dispozícii aj štatistické ukazovatele, že od roku 1999 koľko bolo vyplatené na odškodnení a za aké trestné činy. A inak by som chcel poďakovať poslancom za vyjadrenú podporu návrhu zákona. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Pán spoločný spravodajca si nežiada vystúpiť. Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním ďalším bodov programu.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Môžeme začať. Pán minister, nech sa páči, ako prvý v poradí.

Návrh zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1376).

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Pri schvaľovaní návrhu nových trestných kódexov vládou Slovenskej republiky mi bola uložená úloha novelizovať zákon o priestupkoch tak, aby na ne nadväzoval. Platná úprava priestupkov sa od prijatia zákona o priestupkov od roku 1990 rozrástla, do dnešného dňa na desiatky zákonov, ktoré v rámci účelu vytvoriť komplexnú úpravu ich predmetu presúvali skutkové podstaty priestupkov a pokút za ne zo zákona o priestupkoch a novo ich upravovali. Tento vývoj vytvoril dnešnú roztrieštenosť, neprehľadnosť a veľmi rozdielnu úroveň, ba niekedy rozpornosť právnej úpravy priestupkového práva. Ministerstvo vnútra sa preto rozhodlo využiť uloženú úlohu a na porade s rezortmi sa dohodlo riešiť nepriaznivý stav právnej úpravy priestupkov do práva novou koncepciou. Táto koncepcia akceptuje uplynulý pätnásťročný vývoj presunom zostávajúcich priestupkov z osobitnej časti zákona o priestupkoch do osobitných zákonov. Jej súčasťou je ďalej prehodnotenie zastaranej všeobecnej časti zákona, v rámci ktorého sa popri zosúladení vekovej hranice zodpovednosti za priestupok s trestnoprávnou zodpovednosťou vyhovelo početným naliehavým požiadavkám aplikačnej praxe. Po prijatí novely bude stíhaný za priestupok proti majetku aj ten, kto ho zosnoval, riadil, naviedol naň iného alebo mu len poskytol pomoc. Ďalším inštitútom je vytvorenie alternatívnej sankcie odpracovania si peňažnej pokuty. Okrem toho sa dopĺňajú a upravujú skutkové podstaty priestupkov už zakotvených v osobitných zákonoch. Návrh súčasne dbá na požiadavky obcí, aby sa im nezverovali nové pôsobnosti, pretože na ich vykonávanie nemajú kvalifikovaných zamestnancov. Treba spomenúť i zvýšenie hornej hranice pokút. U tých, ktoré sa nezmenili od ich ustanovenia od začiatku 90. rokov, ide o dvoj- alebo viacnásobok pôvodnej sumy.

Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť, verím, že návrh odporučíte na ďalšie prerokúvanie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Mitrík.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1376, v súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku a v znení neskorších predpisov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné a podstatné informácie, návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona je upravená tak, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti k predloženému návrhu zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú v zmysle rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem zahraničného výboru, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre Európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ a výboru na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predseda, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Okrem pána spoločného spravodajcu sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík a spoločný spravodajca.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem poukázať na isté, by som povedal, také nedopatrenia, ktoré som objavil v tomto vládnom návrhu zákona, z čoho vyplývajú dva závažné problémy súvisiace s činnosťou obecných a mestských polícií a teda aj v obciach miest ako hlavných garantov zabezpečenia verejného poriadku obcí na základe § 4 ods. 3 písmeno n) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V prípade, ak nedôjde v druhom čítaní k odstráneniu uvedených nedostatkov v predloženom návrhu zákona, bude funkcia obcí veľmi výrazne oslabená. Prvý problém sa dotýka priestupkov proti verejnému poriadku, § 47 navrhovaného zákona. Podľa súčasne platného zákona o priestupkoch obec prerokúva v blokovom konaní priestupky, ktoré sú zákonom taxatívne vymedzené, medzi týmito priestupkami sú i priestupky voči verejnému poriadku. Aby som oživil pamäť, prečítam § 47, lebo je to veľmi dôležité. § 47 ods. 1, priestupku sa dopustí ten, kto

a) neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,

b) poruší nočný kľud,

c) vzbudí verejné pohoršenie,

d) znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva,

e) úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie,

f) poruší podmienky určené na ochranu verejného poriadku pri konaní verejných telovýchovných, športových alebo kultúrnych podujatí alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku,

g) poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie a

h) neoprávnene založí skládku alebo odkladá odpadky alebo odpad mimo vyhradeného miesta.

Čiže dá sa povedať, že sú to všetko priestupky, ktoré sa bytostne dotýkajú miest a obcí v oblasti verejného poriadku. Podľa návrhu zákona, ktorý bol schválený a predložený Národnej rade, v čl. 1 v bode č. 29 zmena § 52 je obec orgánom vecne príslušným na prerokúvanie priestupku proti poriadku vo verejnej správe iba podľa § 46. Ak by tak bolo schválené aj zákonom, že na prerokovanie priestupku podľa § 47 ponechá vecné príslušné obvodné úrady, nebolo by možné v zásade nič proti tomuto namietať. Problém však spočíva v tom, že priestupky podľa § 47 nebude môcť obec prerokúvať ani v blokovom konaní, keďže podľa navrhovaného § 86 čl. 1 bod č. 58 v blokovom konaní obec prerokúva len skutočne taxatívne vymedzené priestupky a vlastne § 47 sa tam nenachádza, to znamená, že by sme obecnú políciu týmto pádom zbavili tej základnej úlohy, ktorá jej prislúcha zo zákona o obecnom zriadení, a to znamená prerokúvať aj priestupky aj v blokovom konaní, podľa § 47. Druhý problém, ktorý nebudem detailne rozoberať, sa dotýka obdobne ako v tomto prvom probléme, priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Takisto v statickej doprave hlavne vo väčších mestách je množstvo problémov, nehovorím, že obecní policajti vždy stopercentne svoje úlohy plnia, ale myslím si, že sú veľmi dôležitým článkom pri zabezpečovaní poriadku vlastne v statickej doprave. Čiže chcem poprosiť pána ministra aj ctenú snemovňu, že ak prídu tieto pozmeňujúce návrhy, aby sa obecným políciám táto kompetencia neodoberala. Verím, že to spoločne podporíme. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení vzácni a málopočetní kolegovia a kolegyne, ja som už avizovala negatívny postoj k tomuto legislatívnemu návrhu vo svojej faktickej pripomienke. Pánovi poslancovi Mikloškovi sa to nepáči, ale mám viacero argumentov a preto moje prvé slová budú patriť návrhu na vrátenie legislatívneho návrhu na prepracovanie predkladateľovi. Prosím pána spravodajcu, aby si poznačil, že dávam návrh na vrátenie na prepracovanie. V čom je vlastne základ tohto môjho návrhu? Dovoľte, aby som stručne povedala, že dlhé roky som pôsobila v oblasti správneho práva a sledovala som vývoj trestného práva správneho, ako sa pre túto oblasť udomácnil názov. Vznikom socializmu sa tento pojem používať nemohol. Totiž v bývalej Česko-slovenskej republike...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani profesorka, fotia vás teraz.

K. Tóthová, poslankyňa: No veď nie som až tak strašne...

P. Hrušovský, predseda NR SR: To tam bude zle vyzerať.

K. Tóthová, poslankyňa: Mne nevadí. V bývalej Česko-slovenskej republike sme mali trestný zákon správny, kde boli zhrnuté jednotlivé skutkové podstaty priestupkov. Samozrejme, bola aj procesná úprava. Vznikom socializmu sa presadzovala teória, že verejná správa netrestá, že nám klesá kriminalita, prokurátorom v trestných činoch klesali počty a priestupky sa vôbec ako protispoločenská činnosť nedefinovali, neevidovali, ba dokonca aj pojem trest sa z trestného správneho práva vypustil. Aby nebola táto norma, tak jednotlivé skutkové podstaty priestupkov sa rozpŕchli, rozhádzali do jednotlivých hmotných predpisov a tak vlastne ostalo z trestného práva správneho torzo. To boli prvé obdobia socializmu a potom sa zistilo, že to nebolo správne. Preto došlo pri realizácii vývojových tendencií čiastočných kodifikácii k návratu zoskupenia jednotlivých skutkových podstát priestupkov do priestupkového zákona. Bol to výsledok práce viacročných snažení viacerých komisií, či už na federálnej úrovni, alebo na republikových úrovniach. Tak v Slovenskej republike ako v Českej republike odborníci sa jednoznačne prihovorili za čiastočnú kodifikáciu tohto problému, pretože správne právo je rozptýlené do takého množstva predpisov, že skutočne tu vznikajú snahy vzhľadom na prehľadnosť urobiť čiastočné kodifikácie. A čo robí tento legislatívny návrh. Nuž v článku 2, 3, 4 a v ďalších článkoch opätovne skutkové podstaty jednotlivých priestupkov rozhadzuje do hmotnoprávnych predpisov. Čo to znamená? Znamená to, že vlastne ani občan, ani pracovník verejnej správy nebude mať v jednom predpise zosumarizované, aké konanie je vlastne spoločensky nebezpečné na úrovni priestupku. Ak bude chcieť zistiť, aké priestupky sú, bude musieť preštudovať, vstupovať do značného počtu právnych predpisov. Dovolím si tvrdiť, že tento počet sa bude približovať k stovke, pretože už máme niektoré priestupky takto mimo kodifikácie, čiastočnej a jednotlivé pojmové znaky priestupkov sa doplňovali v špeciálnych predpisov a nebolo to zahrnuté do zákona o priestupkoch. Ja som veľmi, veľmi dúfala, že predložený legislatívny návrh, to, čo je v jednotlivých právnych predpisoch, napríklad priestupky na úseku školstva, že je tam doplnené písmenko d), e), f), že sa pričlení k písmenku a), b), c) v priestupkovom zákone. Žiaľ, takáto rozumná kodifikácia sa neurobila, ba práve naopak, pán minister, predkladáte legislatívny návrh, ako som už uviedla, s rozčlenením skutkových podstát do jednotlivých hmotnoprávnych predpisov. Ja by som bola veľmi rada, pán minister, keby ste v rámci rozpravy a nie záverečného slova vystúpili a uviedli, aký dôvod je tu k tomu, čo už bolo prácne dané dohromady, aby bolo prehľadné, aby problémy trestného práva správneho boli v jednom predpise, myslím po hmotno-správnej stránke, že to opätovne rozhadzujete do jednotlivých zákonov. Nerozumiem tomu, nevidím v tom pozitívum. Neviem prečo, keď máme toľko problémov, ktoré máme legislatívne riešiť, sa zaoberáme niečím, čoho nevidím racio. Ale verím, že možno niečo poviete pri svojom vystúpení a opätovne vás žiadam, aby to bolo v rámci rozpravy a nie v záverečnom slove, keď už poslanci nemôžu s vami viesť diskusiu, poprípade dať doplňujúcu otázku.

Ďalší bod, na ktorý chcem upozorniť, je to isté, čo už pán predkladateľ uviedol. Aj mňa kontaktovali viacerí z praxe a upozorňovali na § 47. Ja tu vidím snahu, opačný prúd, z obcí odnímať kompetenciu znovu na štátnu správu. Už sme to urobili vo vyvlastňovacom konaní. Dobre, veď sme na to upozorňovali ako opozícia, že prenesenie celého rozhodovania vyvlastňovacieho konania na obce nie je rozumné. Namiesto 79 okresných úradov má rozhodovať 2 926 samospráv. To nie je možné odborne obsadiť. Preto, pán minister, vy si pamätáte, že pri tomto vašom návrhu som vystúpila a podporila som ho. Takisto pri prenesení rozhodovania o zmene mena z obcí na obvodné úrady. Tiež sme v minulosti poukazovali, že matriky mali celé ostať na orgánoch štátnej správy, pretože je to veľmi dôležitá evidenčná záležitosť. Každý výpis má silu verejnej listiny, preto to malo ostať na štátnej správe. Tým, že presúvate naspäť, opätovne sme súhlasili. Pán minister, tu však dochádza k ďalšiemu kroku, k ďalšiemu presunu, odnímaniu kompetencie obciam, ktoré im boli dané. A ja sa pýtam - prečo? Pretože už to začína mať charakter odlivovej vlny od toho, čo ste robili, od decentralizácie, že ste ju robili nezmyselne prudko, s nezmyselne veľkým balíkom, bez dôsledného domyslenia, bez dôsledného finančného zabezpečenia, to je nám už dnes všetko známe. Ale pýtam sa, prečo práve túto kompetenciu, ktorá sa zdá, že ozaj je efektívna a účelná v obciach, prečo to obciam odnímame.

Posledná teoretická pripomienka. V bode 2 § 2, ods. 1 je takéto znenie. V § 2 ods. 1 sa slová: "záujem spoločnosti" nahrádzajú slovami: "verejný záujem". Pojem verejný záujem je dnes už legislatívny pojem. Pán minister Lipšic ho zahrnul do ústavného zákona ľudovo nazývaného o strete záujmov a vtedy sme upozorňovali, že to vymedzenie, ktoré je v tomto zákone, malo byť vymedzené len pre účely toho zákona. Keďže pán minister to neakceptoval vtedy, hoci som vo vystúpení skutočne na to veľmi upozorňovala, doslova som ho prosila, že pre verejnú správu takto vymedzený pojem verejný záujem nie je výhodný, že verejná správa je veľmi pružná a mať na prvom mieste záujem finančný nie je účelné pre riešenie praktických záležitostí v oblasti verejnej správy. Nuž, neuspela som a ostal vymedzený v tom zákone. Prečo to spomínam. Uvedený zákon je ústavný zákon. A keďže na úrovni ústavy máme vymedzený pojem verejný záujem, potom pre všetky platné právne predpisy, kde sa len tento pojem vyskytne, musí platiť vymedzenie, ktoré je v spomínanom ústavnom zákone. A skutočne, to vymedzenie pre priestupky nie je účelné. Pre priestupky je verejný záujem v niečom inom ako vo finančných otázkach, vo finančných záujmoch. Preto by som sa veľmi prihovárala, aby bod 2 § 2 ostal podľa doterajšieho znenia. My už máme aj v zákone o organizácii Ústavného súdu v § 73, nedávno sme opätovne aj tam dali ochranu verejného záujmu a vieme, že Ústavný súd predovšetkým rozhoduje o ochrane ľudských práv. A tiež finančná stránka pojmu verejného záujmu nie je účelná. Preto by som upozornila na túto skutočnosť s tým, že bude výhodné, aby ostalo doterajšie znenie.

Toľko z mojej strany. Všimla som si, že pánu ministrovi doniesli písomné stanovisko. Verím, pán minister, opakujem, že ho nepoviete v záverečnom slove, ale v diskusii, aby sme sa mohli prípadne ešte vyjadriť. Bude to len v záujme veci, ak si určité otázky vyjasníme. Ja osobne v takejto podobe predložený legislatívny návrh nemôžem podporiť, pretože je proti čiastočnej kodifikácii a rozhádzanie pojmov priestupkov do jednotlivých zákonov je krok späť. A rada podporujem legislatívne návrhy, ktoré sú krokom vpred. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Polka, nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som oceniť brilantné právne argumenty pani profesorky a podporiť jej stanovisko. Ja som ešte niekedy v roku 81 pri svojej rigoróznej práci písal úvahy de lege ferenda, teda úvahy do budúcnosti o tom, ako by malo vyzerať kodifikované správne právo, najmä tá jeho časť, o ktorej pani profesorka hovorí ako o správnom práve trestnom. Niečo na model rakúsko-uhorského výpraskového patentu, prugel patentu, kde bol kodifikovaný spôsobom zakotvené akýkoľvek priestupok, ktorého sa mohol občan dopustiť. Žiaľ, tieto úvahy de lege ferenda ostali len úvahami a myslel som si, že pri trestnoprávnej rekodifikácii dôjde súbežne aj ku rekodifikácii správneho práva. Ostalo to asi len v polohe tých úvah do budúcnosti. Preto je skutočne záhadou, prečo sa tejto úlohy na ministerstve vnútra nechopia. Ale to nie je úloha len, by som povedal, súčasného vedenia ministerstva alebo súčasných legislatívcov na ministerstve. Tá úloha sa minimálne takých 20 - 25 rokov nekontroluje, odkladá sa donekonečna. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len v krátkosti si dovolím vyjadriť sa k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Na úvod mi dovoľte podať procedurálny návrh, ak by neprešiel procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej, a to, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Súčasne navrhujem ako alternatívu k tomu, čo navrhol pán spravodajca, aby za gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tento vládny návrh zákona považujem minimálne za podozrivý z toho, že môže byť v príkrom a zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vážený pán minister, dovolím si vám však naozaj v tom horšom zmysle slova pogratulovať k tomu, že ste prišli s návrhom zákona do Národnej rady, ktorý má v súčasnosti asi za to trojročné obdobie najviac článkov. Tento vládny návrh zákona má 28 článkov a novelizuje, vážené panie poslankyne, 26 zákonov. Je to naozaj neskutočne veľké množstvo a ak hovoríme o legislatívnych pravidlách, máme tým na mysli, že ďalšie novelizácie v ďalších článkoch by sa mali dávať do zákonov výnimočne, tak naozaj, žiaľ, v tomto ide o dvadsaťšesťnásobnú výnimočnosť, ktorá je v súčasnosti takto, ako je navrhovaná.

V dôvodovej správe je uvedené, že - nepovažujem za to najzásadnejšie tak, ako je tam uvedené -, že táto novelizácia vychádza zo zmeny v trestných kódexoch a zmeny trestnej zodpovednosti, zníženia trestnej zodpovednosti na 14 rokov, lebo potom by to bola novela o jednom - dvoch bodoch. Ale keďže je to novela o 28 článkoch, tak pravdepodobne ide o celkom iný úmysel navrhovateľa v tomto prípade. Hlavné je teda presunutie jednotlivých priestupkov právnych noriem z osobitnej, z druhej časti priestupkového zákona do jednotlivých právnych predpisov. Tu sa pripájam k tomu, čo povedala pani profesorka Tóthová, že v prvom rade namiesto toho, aby sa systemizovali právne predpisy na Slovensku, aby sa vytvárali prehľadnejšie pre občanov, my právny systém alebo tento parlament neustále právny systém atomizuje a jednotlivé právne normy, namiesto toho, aby boli prehľadne usporiadané v jednom právnom predpise, v tomto prípade sa dávajú do 26, respektíve v tomto prípade do 25 právnych predpisov, čo nie je dobré. Ak je Slovenská republika právny štát, jeden zo základných princípov právneho štátu je aj právna istota pre občanov. Ak v právnom štáte predpokladáme, že občania poznajú právo, pretože neznalosť práva neospravedlňuje, a vychádza sa aj zo zákona o zbierke zákonov, kde sa zákon stáva všeobecne známym svojím zverejnením a predpokladá sa teda poznateľnosť práva. Zákony musia byť prehľadné, aby ich občania mohli poznať. Zákony musia byť napísané tak, aby boli dostupné nielen právnikovi, nielen ministrovi a nielen osobe, ktorá má možno ASPI, JASPI alebo nejaký iný informačný systém, ale zákon musí byť poznateľný aj tým bežným občanom, ktorého sa to týka. A naozaj, v tomto prípade ide o zákon, o priestupkový zákon, ktorý sa týka každého jedného občana . Tu si môžeme povedať, že je nám jedno, ako budú vyzerať daňové zákony, je nám jedno, ako budú vyzerať finančné zákony. Môže vám byť jedno, ako vyzerajú zákony z verejnej správy, čo by bolo smutné, ale nikdy nikomu nesmie byť jedno, ako vyzerajú zákony, ktoré sa týkajú každého občana, či je na dedine, či v meste, či 100 alebo 500 kilometrov od Bratislavy. Preto zákony by mali byť napísané prehľadne. Preto sa pripájam k tomu, že by mala byť do istej miery kodifikovaná forma priestupkového zákona, kde v osobitnej časti by mali byť tendencie naozaj dávať do priestupkového zákona všetky priestupky tak, aby boli pre občanov prehľadné. Preto mi je veľmi ľúto, že navrhovateľ vychádza aj v dôvodovej správe, tak ako je uvedené, že tento návrh zákona je reakciou na novelizačné tendencie za uplynulé obdobie, kde sa dávali jednotlivé právne normy upravujúce sankčné postihy v rámci priestupkového práva do osobitných právnych predpisov. Tak to uplynulé obdobie je, žiaľ, pravdepodobne obdobie tejto 7 rokov trvajúcej už viac-menej obmenenej pravicovej vlády, a je to určite zlá tendencia, pretože právny systém sa stáva pre bežných občanov absolútne neprehľadný. A keď si predstavíme, že najmä tento zákon ovplyvňuje každého, či prejde po ulici, alebo šoféruje motorové vozidlo, alebo vykonáva akúkoľvek inú činnosť, mal by mať ten právny systém, mal by byť prehľadný, aby ho mohol nájsť. A, žiaľ, aj tá snaha právnej vedy do istej miery systemizovať právo, dávať právne normy, ktoré majú k sebe veľmi blízky vzťah, náväznosť, tak dokopy, žiaľ, v tomto prípade sa v oblasti priestupkového práva právne normy práveže rozbíjajú, atomizujú, čo nie je vôbec dobré. Navyše v rozpore s legislatívnymi pravidlami a vzhľadom na to, že princíp právnej istoty a ďalšie princípy, ktoré som uviedol, sú základným znakom právneho štátu, tak sa naozaj podkopáva a podbúrava aj princíp právneho štátu takýmto návrhom zákona. 28 článkov návrhu zákona naozaj nie je z tohto pohľadu prijateľné. Ďakujem pekne.