B. Bugár, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak mám zhodnotiť tento vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, tak musím konštatovať, že tento zákon neublíži informatizácii. Nepolepší jej, nepohorší jej, ale ani v budúcnosti nezmení stav, ktorý je dnes. Ja som bola pri zrode zákona 261/1995 o štátnom informačnom systéme a pamätám si na tie dlhé diskusie, čo vlastne takýto zákon má obsahovať. Ono je to totiž trošku problematické, ale myslím, že tento zákon je ešte všeobecnejší, ako bola dvestošesťdesiatjednotka. A to je asi jeho najväčším negatívom, že sa sústreďuje len na akýsi centrálny portál, je tam tomu venované strašne veľa pozornosti, ale to, čo som ja očakávala od takéhoto zákona, totiž, že základnou ideou budovania informačných systémov štátnej správy, ale aj celej verejnej správy je, aby sa štát staval priateľsky voči občanovi ako užívateľovi štátnych služieb. A jediný prostriedok, keď sa štát stáva takým naozaj priateľským, keď neobťažuje občana duplicitným vyžadovaním údajov, sú naozaj dobre fungujúce informačné systémy. Ak zhodnotíme v krátkosti stav, aký je dnes, môžeme konštatovať, že na orgánoch štátnej správy, ale aj verejnej správy odo dverí k dverám pýtajú od občana tie isté údaje. Čiže očakávala som, že v tomto zákone sa začne napĺňať nejakým spôsobom nejaká predstava o tom, ako dospejeme do stavu, že občan nebude nútený chodiť po úradoch a vypisovať stále tie isté informácie. Ani zmienka. Ani zmienka v tomto materiáli. Ku všetkým tým nedostatkom, ktoré sú budovaním, keď hovoríme štátneho informačného systému, my žiadny nebudujeme. My budujeme možnože nejaké rezortné informačné systémy, neprepojené. Chcem podotknúť ešte jednu vec. Chcem poprosiť pána ministra, aby predložil Národnej rade, koľko miliónov, miliárd korún sa vynaložilo povedzme len za štyri roky vládnutia tejto vládnej garnitúry do informačných systémov. Ja mám informáciu, že sa to pohybuje na hranici niekoľko desiatok miliárd.

Informačný systém Sociálnej poisťovne. Dnes som už o tom hovorila. Je to informačný systém, ktorý je veľmi potrebný, ktorý potrebuje komunikovať napríklad s Centrálnym registrom obyvateľstva, potrebuje komunikovať s centrálnym registrom povedzme živnostníkov, proste so všetkými tými registrami potrebuje komunikovať. Aká je situácia? Nič. To je jeden jediný príklad. Ja som hlboko presvedčená, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do informatizácie, sa používajú veľmi neefektívne. Určite, že niektoré veci, ktoré sú tu naznačené, môžu dokonca zhoršiť situáciu, aká je dnes, pretože tak ako bol citovaný zámer tohto materiálu, a citoval ho aj pán minister, zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy a tak ďalej, zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou a komunikáciou orgánov verejnej správy s okolím. Čiže celá tá váha je položená na komunikáciu orgánov verejnej správy a nie na komunikáciu verejnej správy s obyvateľstvom. To považujem za zle definovaný cieľ. Mám aj niektoré terminologické problémy. Údajmi sú údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči. Informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania, alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu, alebo nárok. Nuž, rozdiel medzi údajom a informáciou je úplne subjektívna záležitosť, pretože to, čo je pre mňa údaj, môže byť pre pána ministra informáciou.

Informácia zvyšuje moje poznanie. Údaj je len statický popis niečoho, čo ja poznám. A preto definovať údaj ako údaj, ktorý je zachytený na nosiči, je podľa mňa úplne nesprávne. Údaj nemusí byť zachytený na nosiči. Údaj existoval aj vtedy, keď ľudia nevedeli písať alebo keď neexistovali nejaké elektronické médiá. Proste údaj nie je možné popisovať spôsobom, akým je zachytený. Bola by som odporúčala, aby sa táto časť v tej dôvodovej správe prepracovala, lebo znižuje akúsi odbornú váhu celého materiálu a naozaj, je to nepresné. Dobre, nebudem ďalej komentovať.

Ďalej, používajú sa pojmy, ktoré nie sú v zákone definované. Pán minister, čo je to údajový prvok? V zákone údajový prvok nie je definovaný. Číselníkom sa považuje zoznam prípustných hodnôt údajového prvku obvykle vo forme dvojíc kódovaného údaju a hodnoty jeho kódu. No, ja viem, čo je číselník, ale tento popis je opäť strašne nepresný. Rovnako registrom je databáza údajov, ktoré sú využívané informačnými systémami verejnej správy. Ak nie sú využívané systémami verejnej správy, to už nie je register? To proste takto nejde definovať! Potom z vecného hľadiska. Povinné osoby. Povinné osoby vypracovávajú koncepcie rozvoja informačných systémov. Pri ich tvorbe vzájomne spolupracujú. Popíšte mi systém spolupráce obcí pri tvorbe informačného systému Sociálnej poisťovne. Nulový. Tu musíme jasne definovať, akým spôsobom bude tá spolupráca prebiehať, pretože takto definovaná spolupráca môže na jednej strane viesť k nulovej spolupráci, na druhej strane môžu byť donútené niektoré subjekty verejnej správy, aby spolupracovali vo veciach, ktoré nebudú financované. To je predsa neprípustná, takáto definícia.

Upozorňujem na to, že vydávanie elektronického odpisu údajov z informačných systémov je zle definované. Tu sa ukladá povinnosť vydávať z informačných systémoch verejnej správy odpisy údajov, pričom nie je povedané, kto má nárok na takýto odpis. Viete si predstaviť, že príde, aby som nebola urážlivá voči niektorým obciam, tak vezmem mestskú časť, v ktorej bývam, dôjde starosta mestskej časti Dúbravka a povie, prosím si odpis údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne v rozsahu takom a takom. Dajme bokom to, že tento príklad môže byť nevhodným z toho dôvodu, že ide o osobné údaje, ale dobre, vezmem iný príklad: Dajte mi výpis údajov z registra obyvateľov. On môže dostať istú časť, ale takto definované, ako je tu, dáva možnosť vypýtať, vzájomne povinné osoby si môžu vypýtať akékoľvek údaje, to je podľa mňa zle urobené.

Nemilo ma prekvapilo, že v štandardoch v § 6 sa vypúšťajú štandardy na projektovanie informačných systémov. Ja považujem projektovanie informačných systémov za možno najdôležitejšiu fázu tvorby informačného systému a súčasné informačné systémy štátnej správy sú práve tým zlé, že neexistuje ich projektová dokumentácia. Projekt je niečo, čo nemôže postrádať stavebné konanie. Ale keď idete postaviť dom za 10 miliónov korún, tak od vás vyžadujú projekt. Ale keď idete robiť informačný systém za miliardu korún, nikto od vás projekt nežiada. Podľa mňa, odporúčam ponechať v štandardoch aj štandardy na projektovanie informačných systémov a dokonca pritvrdiť v tejto oblasti.

Nebudem zdržiavať kolegov, ale chcem povedať, že ja podporím tento zákon do druhého čítania, a to z jediného prozaického dôvodu. Nosím v sebe vieru, že sa nám pozmeňujúcimi návrhmi podarí opraviť aspoň čiastočne tento zákon tak, aby nebol neutrálny voči súčasnému stavu, ale aby zlepšil súčasný stav, a ďalšia vec, robím to kvôli tomu, že neverím, že v tomto parlamente sa ešte príjme nejaký iný zákon, ktorý by bol oveľa lepší. Nový, lepší zákon zrejme čaká na iné zloženie parlamentu, ako je teraz. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave. Zároveň, páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále!

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Upozornite ho!

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som trošku prekvapený reakciou pani poslankyne Navrátilovej a pána poslanca Vážneho na margo obsahu tohto zákona. Nedovolím si nikdy spochybňovať odbornosť, kvalifikáciu vystupujúcich poslancov, len si dovolím pripomenúť, že tento návrh zákona, jeho príprave predchádzala široká diskusia v radoch odbornej verejnosti. Chcel by som pripomenúť, že tento zákon prešiel širokým medzirezortným pripomienkovým konaním, do ktorého bolo zapojené aj Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, ďalšie organizácie, inštitúcie, ktoré sú významnými hráčmi v informatizácii spoločnosti na Slovensku. Samozrejme, že je to taká široká oblasť, informačné systémy verejnej správy, je taká široká oblasť, že keby sme tu postavili desať odborníkov z oblasti informatizácie, možno každý by povedal, čo by tam ešte mohlo byť, ale chcem podotknúť, že ja som presne vo svojom úvodnom slove, som presne vytipoval, čo sme chceli dosiahnuť týmto zákonom, a tieto ciele, si myslím, že v tomto zákone sú splnené.

Čo sa týka konkrétnej otázky pani poslankyne Navrátilovej, čo sa týka rozpočtu na informatizáciu. Za posledné štyri roky, neviem to povedať o ostatných rezortoch, ale keďže priamo ma požiadala, budem spolupracovať s pánom podpredsedom vlády, ministrom financií, kde tie údaje sú, a predložím jej, ja len môžem povedať za rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, keď sme pred 2,5 rokmi prevzali v rámci kompetenčného zákona oblasť informatizácie spoločnosti z ministerstva školstva, prebrali sme štyroch pracovníkov, 200 000 korún, nie 200 miliónov, 200 000 korún a 4 staré počítače. Dnes je vybudovaná sekcia splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti, ktorá má 11 ľudí, tabuľkové miesta na 22, ktoré by mali byť v priebehu budúceho roka dotiahnuté. Je schválená stratégia informatizácie spoločnosti vrátane akčného plánu, na ktorom sa podieľal aj bývalý štátny tajomník pán Opaterný, terajší poslanec Národnej rady. Je sfunkčnená Rada vlády pre infomatizáciu spoločnosti, ktorá pravidelne zasadá a v ktorej sú odborníci. A čo sa týka priamo rozpočtu, v tomto roku mal splnomocnenec vlády rozpočet na ministerstve 100 miliónov korún, na budúci rok, myslím, že je to 200 miliónov korún, ale čo sa týka ostatných rezortov, ja to neviem povedať, ale dám dohromady tie údaje s ministerstvom financií a predložíme.

Čo sa týka konkrétnych návrhov, ktoré tu odzneli, ja som presvedčený, že v druhom čítaní, tam verím, že tento zákon posuniete, či na výbore pre verejnú správu alebo na výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, budeme o týchto veciach diskutovať. Každý podnetný návrh, ktorý vylepší alebo akýmkoľvek spôsobom pozitívne prispeje k zneniu tohto zákona, samozrejme, uvítame. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, ja len poznámku k pánovi poslancovi Vážnemu. Na jednej strane teda hovoril o tom, ako víta tento zákon, ako očakával, tak sa chcem skôr prihovoriť, aby svoje vedomosti využil preto, aby ozaj v tom druhom čítaní, kde verím, že sa ten zákon dostane, maximálne využil svoje vedomosti na to, aby mu pomohol. Ja len z hľadiska formálneho chcem konštatovať, že pán poslanec Vážny predložil procedurálny návrh, o ktorom sa bude hlasovať ako o prvom, to znamená vrátiť navrhovateľovi zákon na dopracovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1393).

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona je zjednodušiť režim štátnej služby a zmierniť administratívnu náročnosť celého procesu a to najmä zjednodušením konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa bude vzťahovať len na vznik, zmenu a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Zrušením ukladania disciplinárnych opatrení a vypustením disciplinárneho konania, novou úpravou prípravnej štátnej služby, jej skrátením na tri mesiace a zrušením kvalifikačnej skúšky, zrušením systemizácie a registra štátnych zamestnancov, presunutím vykonávania výberových konaní, riadenia a vzdelávania v štátnej službe, určovania kritérií pre služobné hodnotenia a uchovávania osobných spisov štátnych zamestnancov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru na služobné úrady. V súvislosti s navrhovanými zmenami sa upravuje aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu. Ďalej sa novo navrhuje umožniť štátnemu zamestnancovi vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá nie je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu jeho štátnej služby. Ďalej funkciu predstaveného obsadiť aj trvalým preložením iného predstaveného v tom istom služobnom úrade a ustanoviť takzvanú nulovú toleranciu korupcie v štátnej službe. Okrem už uvedených zmien sa navrhuje odstrániť legislatívne nedostatky, ktoré sa stali zrejmými pri praktickom uplatňovaní zákona o štátnej službe. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Zoltánovi Horváthovi, nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie ako aj dôvodovú správu. Účelom vládneho návrhu zákona je podľa navrhovateľa zjednodušiť režim štátnej služby a zmierniť administratívnu náročnosť celého procesu.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1418 z 18. novembra 2005 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako aj výboru pre sociálne veci a bývanie. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy. Konštatujem, že jediná poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Budem hovoriť k pánovi ministrovi. Kolegyne a kolegovia, prepáčte mi, ale nedá mi, aby som nezvolila tento spôsob komunikácie, a začnem tým, čo mi bolo na socializme odporné. Bolo mi odporné to, že keď som prišla do výskumného ústavu, ale aj mnohí z vás, keď prišiel, tak vedel, že pokiaľ nebudem v komunistickej strane, tak sa dostanem možnože po úroveň vedúceho odboru, ďalej nie. Proste existoval limit, za ktorý sa nestraníci nedostali. Očakávala som, že keď v tomto štáte bude demokracia, že normálny úradník bude vedieť, že preňho je otvorený akýkoľvek post. Viete, čo sa zmenilo? Zmenilo sa len to, že dnes sa nemeria tým, či je v komunistickej strane, dokonca keď je v komunistickej strane, je to zlé, ale meria sa tým, kto je za ním. A dostáva sa to už na úroveň vedúcich odborov. V personálnej politike sme tam, kde sme boli za socializmu, a tomto ma nikto iný nemôže presvedčiť, ako ja sama, pretože vidím, čo sa deje na tých úradoch. Pán minister, tá politizácia štátnej správy je neuveriteľná. Nekompetentní ľudia sa dostali na čelo úradov, vrchný inšpektor nikdy nebol inšpektor, vedúci či šéf úradu práce nikdy nepracoval v štátnej správe, ale majú politické krytie. Jediná zábrana, ktorá bola, že výberové konania budú cez Úrad pre štátnu službu. Tendencia - Úrad pre štátnu službu postupne utlmovať a výber všetkých postov bude na príslušnom rezorte. Takže možno, že sa dožijeme, že budeme mať na našich úradoch okrem štátnej vlajky ešte aj vlajky jednotlivých politických strán. Nepodporím tento zákon. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán podpredseda, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, taktiež budem hovoriť k pani poslankyni Navrátilovej, ako ona hovorila ku mne. Pani poslankyňa, to, čo ste povedali, sú možno vaše dojmy, ale sama sebe protirečíte. Sama sebe protirečíte, lebo hovoríte, že existencia tohto úradu mala byť zábranou toho, aby to tak bolo, ako hovoríte, a zavrhujete, že to tak je, a menujete, povedali ste niektoré konkrétne úrady. Tak ako tento úrad zabránil tomu, ak je to tak, ako vy hovoríte, ale to ja popieram a budem hovoriť za svoje ministerstvo. Neexistuje jediná politická nominácia na ministerstve financií a na inštitúciách, ktoré patria pod ministerstvo financií a ja som vyhlásil opakovane, že túto novelu nepotrebujem, ani túto novelu nepotrebuje vládna koalícia, pretože sme pol roka alebo necelého trištvrte roka pred voľbami, pani poslankyňa. Keby sme to boli robili po voľbách, lebo sme potrebovali, lebo by sme chceli prostredníctvom zrušenia tohto úradu robiť personálne zmeny, tak by ste nás asi oprávnene mohli z toho podozrievať, ale keďže to ideme robiť necelého trištvrte roka pred voľbami a ja som "deklaroval" verejne a znovu to opakujem, ja nepotrebujem túto novelu zákona, nemienim robiť žiadnu personálnu zmenu. Nemienim využiť tento zákon na žiadnu personálnu zmenu. Jednoducho sa ukázalo, že tento úrad je prebujnený, je zbytočný a ukázalo sa absolútne nelogické, veď mi povedzte, vy ste boli riadiaca pracovníčka, ako ja mám zodpovedať za činnosť inštitúcie, ktorú riadim, za ktorú nesiem zodpovednosť, ak mi iná inštitúcia vyberá kľúčových ľudí, generálnych riaditeľov sekcií. Veď to je absurdný nezmysel. Je to absurdný nezmysel, ktorý treba zmeniť, ktorému treba prinavrátiť logiku. A môžem vás ubezpečiť, že ja som personálne zmeny, ktoré som potreboval urobiť, a ľudí, ktorých som si vybral, pretože som presvedčený, že sú kompetentní, nakoniec presadil aj pri existencii tohto úradu pre štátnu službu, len mi to trvalo desaťkrát dlhšie, ako by bolo za normálnych pomerov, a musel som sa škriabať desaťkrát takto. Takže tento úrad je nezmyselný, je zbytočný, prináša zbytočnú byrokraciu. Na jednej strane pri rozpočte ste kritizovali verejné výdavky, prebujnenosť štátnej správy, na druhej strane ste proti zrušeniu zbytočného úradu, ktorý zbytočne byrokratizuje štátnu správu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu,

nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze a vývoze a spätnom vývoze tovaru (tlač 1388).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zákon upravuje podmienky, za ktorých sa prijímajú opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, oprávnenie je nariadiť zničenie tovaru alebo iné znehodnotenie tovaru, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia súdu falzifikátom alebo nedovolenou napodobneninou, ako aj priestupky a iné správne delikty na úseku porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru. Tento zákon sa uplatňuje spolu s nariadením rady č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili. Predkladanou novelou sa ustanovuje zjednodušený postup pri prijímaní opatrení na ochranu práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktoré na základe vzájomného súhlasu oprávnenej osoby na jednej strane a deklaranta, vlastníka alebo držiteľa tovaru na strane druhej umožňujú colným orgánom rozhodnúť o zničení tovaru podozrivého z porušenia týchto práv bez akejkoľvek potreby preukázať právoplatným rozsudkom súdu, že sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov právo duševného vlastníctva porušilo. Zjednodušený postup teda predstavuje časovo a finančne menej náročnú alternatívu ochrany práva duševného vlastníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Keszeghovi. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Keszegh, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Odporúčam, aby Národná rada po rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1417 z 18. novembra 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výborov Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Vážený pán podpredseda, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 1343).

Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzavretie tejto dohody prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj ku zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom, s tovarmi a službami. Ratifikácia tejto dohody má iniciovať vstup podnikateľského kapitálu vo väčšom rozsahu do Bieloruskej republiky, nakoľko už v súčasnosti sa v Bieloruskej republike aktivuje väčšia časť podnikateľského kapitálu Slovenskej republiky. Táto dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, rozširuje bilaterálnu zmluvu a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvedená dohoda je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Dohoda podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Eduarda Kolesára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1393 z 28. októbra 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s rokovacím poriadkom. K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením 718 z 23. novembra 2005 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 933 z 30. novembra 2005. Z uznesení predmetných výborov nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o vzájomnej podpore a ochrane investícií vysloviť súhlas a zároveň, aby bolo rozhodnuté, že predmetná dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu určil za spravodajcu, za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.

Návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetnou dohodou a b) rozhodla, že je to medzinárodná dohoda podľa článku 7 a má prednosť pred zákonmi. Ďakujem. Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 1322).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. V snahe vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie a podporovať vzájomne výhodné hospodárske vzťahy sa Slovenská republika a Singapurská republika rozhodli uzavrieť túto dohodu, pretože doposiaľ medzi týmito krajinami neexistovala dohoda o spôsoboch zamedzenia dvojitého zdanenia. Uplatňovaním dohody bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Dohoda eliminuje nadmerné daňové zaťaženie vyplývajúce z uplatnenia daňovej sústavy Slovenskej republiky a Singapuru tým, že odstraňuje zdanenie rovnakej sumy toho istého príjmu dvakrát, v štáte zdroja príjmu i v štáte rezidencie daňovníka, ktorému také príjmy plynú. Dohoda tak priamo ukladá práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám pri zamedzení dvojitého zdanenia. Veľký význam tejto dohody spočíva aj v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Text dohody je v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorú Slovenská republika považuje za štandardný prostriedok harmonizácie problematiky medzinárodného zdaňovania. Táto dohoda je podľa svojho obsahu zmluvou prezidentskej povahy, preto sa vyžaduje jej pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Eduarda Kolesára, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1398 z 3. novembra 2005 pridelil predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou dohodou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s rokovacím poriadkom. K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, prijal Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 719 z 23. novembra 2005 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 935 z 30. novembra 2005. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov vyloviť súhlas a aby rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň gestorský výbor určil poslanca Eduarda Kolesára za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho prednesením spoločnej správy výborov na schôdzi Národnej rady.

Návrh na uznesenie: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas s predmetnou medzinárodnou dohodou, b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú dohodu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má niekto z prítomných poslancov sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 1323).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, Estónska republika patrí medzi nové členské štáty Európskej únie a je posledným členským štátom, s ktorým Slovenskú republiku doposiaľ nespájala zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, na základe ktorej by sa oba štáty dohodli o spôsobe zamedzenia dvojitého zdanenia. V snahe vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie a podporovať vzájomne výhodné hospodárske vzťahy Slovenská republika a Estónska republika sa rozhodli uzavrieť túto zmluvu. Zmluva bola podpísaná 21. októbra 2005 v Bratislave počas návštevy ministerky zahraničných vecí Estónskej republiky. Z kategórií vymedzených v článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je táto zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a preto sa v jej prípade vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kolesár ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1398 z 3. novembra 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou zmluvou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou zmluvou žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 720 z 23. novembra 2005 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 934 zo 30. novembra 2005. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou zmluvou odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s predmetnou zmluvou vysloviť súhlas a zároveň rozhodnúť, že predmetná zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil poslanca Eduarda Kolesára za spoločného spravodajcu výborov a zároveň poveril prednesením spoločnej správy výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 1324).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v snahe vytvárať priaznivé podnikateľské prostredia a podporovať vzájomne výhodné hospodárske vzťahy sa Slovenská republika a Moldavská republika rozhodli uzavrieť túto zmluvu. Doposiaľ neexistoval medzinárodný zmluvný nástroj na zamedzenie dvojitého zdanenia. Uplatňovaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené medzi oba zmluvné štáty. Táto zmluva odstraňuje nadmerné daňové zaťaženie vyplývajúce z uplatnenia dvoch daňových sústav Slovenskej republiky a Moldavskej republiky tým, že odstraňuje zdaňovanie rovnakej sumy príjmu dvakrát. Text zmluvy bol schválený pred nadobudnutím platnosti zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uzavretie tejto zmluvy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. V rámci vnútroštátneho právneho poriadku sa považuje táto zmluva za prezidentskú zmluvu. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a preto musí byť predložená Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.