P. Farkas, poslanec: V rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili dvaja poslanci. Ako prvá pani kolegyňa Sárközy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec.
P. Farkas, poslanec: Ako prvá pani kolegyňa Sárközy, ktorá predložila skupinu pozmeňujúcich návrhov. Prosím, nech sa páči, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Sárközy. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) 99 prítomných, 79 za, 13 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
P. Farkas, poslanec: Ako ďalší poslanec, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, bol pán poslanec Číž. Nech sa páči, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Nevykrikujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 52 za návrh, 43 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
P. Farkas, poslanec: Okrem toho pán poslanec Číž mal ešte malú pripomienku legislatívnotechnického charakteru, ale tá pripomienka je nerelevantná, takže nebudeme o tom hlasovať. Tým sme vyčerpali hlasovanie v rámci druhého čítania. Teraz odporúčam hlasovať o tom, aby sme tento návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 107 prítomných, 78 za, 15 proti, 10 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách. Otváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže sa nehlási nik z prítomných poslancov, dám hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ho odporúča...
P. Farkas, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 78 za návrh, 42 proti, 11 sa zdržalo.
Návrh zákona Národná rada schválila.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (tlač 1334). Poprosím, pán predseda, vás, aby ste predložili návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Uvedená tlač spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Odporúčam teraz hlasovať spoločne o týchto dvoch bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 101 za návrh, 29 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
P. Farkas, poslanec: V rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Teraz odporúčam hlasovať, o tom, aby sme tento návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 81 za, 10 proti, 41 sa zdržalo.
Národná rada návrh zákona schválila.
Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Gábora Gála, aby predložil ako poverený spravodajca ústavnoprávneho výboru návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 1350). Nech sa páči, pán poslanec.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, že ani zo spoločnej správy, ani z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme v treťom čítaní, preto prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, keďže neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich. Nie sú žiadne prihlášky, preto ju vyhlasujem za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča...
G. Gál, poslanec: Bez odporúčania gestorského výboru.
P. Hrušovský, predseda: Bez odporúčania.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 76 za návrh, 43 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona Národná rada schválila.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte sa vrátime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, keďže sme nehlasovali o zákone ako o celku, dávam hlasovať teraz. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 82 za, 30 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona Národná rada schválila.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1336).
Poprosím pána poslanca Romana Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy hlasovania k prerokúvanému návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík. Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, máte slovo.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, ctení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o tlači 1336 - vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a tak ďalej. Dovoľte mi pred hlasovaním povedať pár poznámok, ako sa bude hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: On ide o procedúre hlasovania, pán poslanec Vavrík, tak mám tomu rozumieť?
R. Vavrík, poslanec: Áno, presne tak, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno, ale ide povedať, ktoré body zo spoločnej správy. Ja predpokladám, že ide len tlmočiť to, na čo má poverenie z gestorského výboru.
R. Vavrík, poslanec: V rozprave zazneli dva procedurálne návrhy, o tých budeme hlasovať ako o prvých. Sú to návrhy poslanca Roberta Kaliňáka, ktorý navrhuje, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní. Potom budeme hlasovať o tom, čo navrhol kolega Pavelka, ktorý navrhol, aby sa zákon vrátil späť vláde na dopracovanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, hlasujeme najskôr o prvom.
R. Vavrík, poslanec: Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o navrhovanom zákone, čo navrhol pán Kaliňák.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák, hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 52 za návrh, 44 proti, 27 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste dali hlasovať.
R. Vavrík, poslanec: Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o tom, čo navrhol poslanec Pavelka, aby sa vrátil návrh zákona na dopracovanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 63 za, 43 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh pána poslanca Pavelku sme neschválili.
R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, teraz pôjdeme ku spoločnej správe, v ktorej je 15 pozmeňujúcich návrhov. Spoločne som spomenul pri čítaní spravodajskej správy, že gestorský výbor odporúčal hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 10 a o bode 15 a aby sa hlasovalo o týchto návrhoch spoločne a boli schválené. Potom som ale tiež navrhol, aby sme o bodoch 6, 11 a 14 hlasovali spoločne a tieto neboli schválené. Ale dovoľte mi povedať ešte aj to, že body 11 a 13 zo spoločnej správy boli také isté návrhy prednesené ako pozmeňujúce návrhy k tlači 1335, ktoré Národná rada schválila, a preto už o nich v tomto zákone hlasovať nebudeme, lebo už boli zvlášť schválené k inému zákonu, myslím si, že o tých rozpočtových pravidlách. Takže summa summarum, teraz by sme mali hlasovať spolu o bodoch 1 až 5, 7 až 10 a 15 a tieto schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 5, 7 až 10 a o bode 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 100 za, 34 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
R. Vavrík, poslanec: No, teraz by sme hlasovali o tých bodoch, ktoré zostali, to sú body 6, 11 a 14 a tie navrhuje gestorský výbor, aby neboli schválené.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 11 za, 60 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Body 6, 11 a 14 zo spoločnej správy sme neschválili.
R. Vavrík, poslanec: O tých bodoch 11, 12, 13 sme nehlasovali, to som vám vysvetlil prečo, a tým máme ukončené druhé čítanie a navrhujem, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania, na čo ma splnomocnil gestorský výbor. Ešte máme pozmeňujúci návrh poslanca Šimka písomný v rozprave a pán poslanec predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má dokopy osem...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Majú ho poslanci rozdaný.
R. Vavrík, poslanec: Pozor, majú ho pred sebou. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Jozefa Šimka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 87 za, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Vavrík, teraz môžeme.
R. Vavrík, poslanec: Teraz môžeme postúpiť zákon do tretieho čítania. Pán predseda, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Nevykrikujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 72 za, 46 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. Otváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...
R. Vavrík, poslanec: Schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 72 za, 51 proti, 5 sa zdržalo.
Návrh zákona Národná rada schválila.
Ďakujem, pán poslanec Vavrík, a poprosím pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1349). Nech sa páči, pán poslanec Pataky, máte slovo.
J. Pataky, poslanec: Pán predseda, keďže v rozprave nevystúpil nikto, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z informácie, a to o bodoch 1, 3, 7, 9 hlasujeme spoločne a tieto odporúčam neschváliť. (Hlasy z pléna.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Boli predložené v rozprave.
J. Pataky, poslanec: Bez odporúčania, no.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Pataky. Nehlasujeme o bodoch z informácie preto, lebo spoločná správa nebola schválená, preto ideme hlasovať o návrhoch pána poslanca Patakyho. (Ruch v sále.) Nevyrušujte pána spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 56 za, 17 proti, 58 sa zdržalo.
Neschválili sme návrh.
Ďalší návrh, pán poslanec.
J. Pataky, poslanec: Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch 2, 4, 5, 6, 8, 10, 11, 12 a 13.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o ďalších pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Patakyho.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 101 za, 30 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
J. Pataky, poslanec: Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý využil toto právo prislúchajúce mu z rokovacieho poriadku a navrhuje prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 88 za, 31 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Keďže sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik do rozpravy, končím rozpravu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 97 za, 9 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Národná rada návrh zákona schválila. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované návrhy zákonov.
Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006.
Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa upokojili, zaujali miesto, ktoré máte v Národnej rade určené, aby sme mohli dôstojným spôsobom začať rokovať o zákone, ktorý považujem za najdôležitejší zákon prijímaný v tomto kalendárnom roku v Národnej rade Slovenskej republiky, a to je
vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006.
Páni poslanci, Tonko Hajduk, Anton Hajduk, prosím, aby ste si sadli. Pán poslanec Abrhan, Tonko Hajduk, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, pán poslanec Muránsky.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte ste dostali ako tlač 1304, ktorý je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1304a. Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodnil v Národnej rade pán minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení kolegovia, dámy a páni, predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 vychádza z rozpočtu na roky 2005 až 2007 a z konvergenčného programu Slovenskej republiky. Zmeny v navrhovanom rozpočte oproti týmto dokumentom sú minimálne, čo potvrdzuje konzistentnosť hospodárskej politiky vlády. Deficit verejných financií je v roku 2006 rozpočtovaný na úrovni 2,9 percenta hrubého domáceho produktu bez započítania nákladov na zavedenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Takýto cieľ bol definovaný už v programovom vyhlásení vlády z novembra v roku 2002. Zahrnutie nákladov penzijnej reformy posunie pokles deficitu na trojpercentnú úroveň na rok 2007. Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť aj všetky ostatné Maastrichtské kritériá, a preto bude Slovensko pripravené na vstup do eurozóny a zavedenie jednotnej európskej meny euro 1. januára 2009. Znižovanie deficitu verejných financií nie je dôležité iba z pohľadu splnenia kritérií na zavedenie eura, ale aj a ešte viac z pohľadu aktuálneho stavu slovenskej ekonomiky. Rast domáceho dopytu je totiž veľmi silný najmä vďaka výraznému rastu miezd a zamestnanosti. V prípade nenaplnenia zámeru znižovania deficitu by hrozilo prehrievanie ekonomiky, vyššie inflačné tlaky a následné znehodnotenie úspor, externá nerovnováha a nárast zraniteľnosti ekonomiky. Len v prípade udržania základných parametrov rozpočtu, predovšetkým navrhovanej úrovne deficitu, bude slovenská ekonomika v najbližších rokoch pokračovať v rýchlom a súčasne aj zdravom a udržateľnom ekonomickom raste.
Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom za veľmi konštruktívnu diskusiu o návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala v uplynulých týždňoch na pôde výborov Národnej rady. Spoločná správa obsahuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neohrozujú naplnenie cieľov hospodárskej politiky vlády. Chcem oceniť predovšetkým tú skutočnosť, že nikto z poslancov pri diskusii vo výboroch v Národnej rade nespochybnil dôležitosť znižovania deficitu a všetky návrhy na zvýšenie výdavkov boli sprevádzané zároveň aj protinávrhmi v oblasti zvýšenia príjmov alebo s úsporami v inej oblasti. Predložený rozpočet je postavený na makroekonomických predpokladoch, ktoré potvrdzujú zdravý vývoj slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších troch rokoch rast hospodárstva na úrovni v priemere 5,7 percenta ročne. Čiže jeden z najvyšších ekonomických rastov v Európskej dvadsaťpäťke aj medzi krajinami OECD. Predpokladáme pokles priemernej ročnej inflácie v rokoch 2007 až 2008 na úroveň 2 percent a rast zamestnanosti každoročne až o takmer 1 percento.
Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj v zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov. Ročný rast priemernej reálnej mzdy bude okolo 4 percent, rásť bude aj priemerný starobný dôchodok. V roku 2006 ešte vyššou sumou ako 4 percentá reálneho rastu a spotreba domácností sa bude naďalej zvyšovať taktiež relatívne vysokým tempom okolo 4,5 percenta ročne a viac.
Daňové a odvodové zaťaženie bude ďalej klesať, poklesne za štvorročné obdobie mandátu tejto vlády z 32,5 percenta hrubého domáceho produktu na 29,2 percenta HDP. V nominálnom vyjadrení to znamená približne 50 miliárd korún. Inými slovami povedané, ak by k tomu zníženiu nedošlo, ak by daňové a odvodové zaťaženie aj v roku 2006 ostalo na úrovni 32,5 percenta, ako bolo v roku 2002, mali by sme navyše k dispozícii 50 miliárd korún, ktoré sú dnes spotrebúvané nie verejným sektorom, ale súkromným sektorom. Daňové a odvodové zaťaženie Slovenska je tak medzi tromi najnižšími daňovými zaťaženiami v Európskej únii.
Návrh rozpočtu naďalej znižuje aj mieru prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z úrovne 44 percent na 39,5 percenta hrubého domáceho produktu, a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia sa verejné výdavky zvýšili o približne 1 percento HDP z titulu odvodov do rozpočtu Európskej únie.
Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Znamená to znižovanie deficitu verejných financií, zastavenie nárastu verejného dlhu a jeho postupné znižovanie. Podiel hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 percenta HDP, klesne do konca roka 2006 na úroveň 38,3 percenta hrubého domáceho produktu. Možno konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a klesajúci deficit verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 je podobne ako pred rokom formulovaný ako trojročný rozpočet. Hoci alokácia výdavkov na roky 2007 a 2008 nie je záväzná, predpokladá sa, že zmeny sa budú uskutočňovať len v jednoznačne zdôvodnených prípadoch. Do hospodárenia s verejnými zdrojmi sa tak zavádza výrazný prvok stability, napriek tomu v návrhu rozpočtu existujú dve riziká, ktoré otvorene pomenúva aj predkladacia správa.
Prvým rizikom je riziko neschválenia základného rámca európskeho rozpočtu finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je známe, koľko zdrojov bude môcť Slovensko v týchto rokoch získať a ani to, do ktorých oblastí budú tieto prostriedky smerovať, nebolo ich možné v plnej miere zakomponovať do predloženého návrhu. Predkladaný objem financií z budúceho programovacieho obdobia je vyčlenený v kapitole VPS, zdroje z EÚ však bude potrebné rozdeliť medzi jednotlivé oblasti, čím sa zásadným spôsobom predurčí podoba rozpočtov po roku 2007.
Druhú neznámu predstavuje odhad záujmu občanov o účasť v druhom pilieri dôchodkového systému. V súčasnosti je zrejmé, že účasť občanov bude vyššia, ako boli pôvodné predpoklady pred rokom. V roku 2006 sa dopad reformy tenzívneho systému na deficit verejných financií predpokladá až vo výške 1,4 percenta hrubého domáceho produktu. Keďže reálny výsledok sa môže od tohto odhadu odchyľovať, cieľ fiškálnej politiky pre rok 2006 je deficit bez nákladov spojených s druhým pilierom dôchodkovej reformy. Na prípadný rozdiel od predpokladaných hodnôt bude musieť reagovať fiškálna politika tak, aby deficit vrátane nákladov penzijnej reformy v roku 2007 neprekročil 3 percentá hrubého domáceho produktu. Rozhodujúcou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu je aj v tomto roku štruktúra výdavkov. Rozdelenie financií medzi jednotlivé oblasti by malo reflektovať politické priority. Vláda ich sformulovala v stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorú schválila vo februári 2005. Vývoj vo viacerých oblastiach potvrdzuje potvrdenie vládou schválenej koncepcie.
Vysoký nárast v tomto volebnom období tak v porovnaní s rokom 2002 dosiahli výdavky na výstavbu diaľnic, ktoré sa zvýšili za štvorročné obdobie o 82 percent, vysokoškolské vzdelanie, výdavky do vysokoškolského vzdelania sa zvýšili o 56 percent, vedu o viac ako 100 percent. Ale aj súdnictvo o 96 percent či podporu podnikania, kde je nárast až 240-percentný. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť, že miera inflácie za tieto štyri roky bola 21 percent, takže je zjavné a zrejmé, že do týchto oblastí smeruje vysoký nielen nominálny, ale aj reálny nárast zdrojov.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa rozpočet na roky 2006 až 2008 pripravoval v podstatne stabilnejšom legislatívnom prostredí. Dopady väčšiny reforiem na verejné financie sú už relatívne presne kvantifikovateľné a aj kvantifikované, a preto istota pri tvorbe rozpočtu bola z pohľadu domácej legislatívy v porovnaní s minulosťou podstatne vyššia. Predložený rozpočet predpokladá iba minimálne legislatívne úpravy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda zhrnúť, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008, tak ako ho vláda do parlamentu predkladá, vytvára dobré podmienky a prostredie pre vysoký a udržateľný ekonomický rast, a tým aj pre rast zamestnanosti a rast životnej úrovne. Štátny rozpočet, návrh verejného rozpočtu tiež vytvára podmienky na ďalšie znižovanie daňového odvodového zaťaženia, vytvára podmienky na ďalšie znižovanie podielu verejných výdavkov na hrubom domácom produkte a vytvára tiež podmienky na znižovanie zadlžovania budúcich generácií. Taktiež vytvára podmienky na úspešný vstup Slovenska do eurozóny 1. januára 2009, teda skôr ako okolité krajiny Vyšehradskej štvorky.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení (ruch v sále)...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci!
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Dovoľte mi na záver, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadriť nádej a presvedčenie, že tak ako bol veľmi korektne, vecne návrh verejných rozpočtov prerokúvaný vo výboroch, že takýto korektný a vecný duch bude prevládať a pokračovať aj pri rozprave v pléne Národnej rady.
Zároveň by som chcel vyjadriť presvedčenie a zároveň ale aj vyjadriť poďakovanie poslancom, všetkým poslancom opozičným aj koaličným za to, že v priebehu posledných rokov dochádza k výraznému zlepšovaniu aj z hľadiska odbornosti, aj z hľadiska atmosféry pri prerokúvaní rozpočtu v tom zmysle, že v zásade nie sú predkladané návrhy, ktoré zvyšujú deficit verejných financií. Takže chcem veriť a dúfať, že toto bude platiť aj v tomto roku a že sa nám podarí schváliť taký rozpočet verejnej správy, aby priaznivý ekonomický vývoj, aby vysoký ekonomický rast a udržateľný ekonomický rast, ktorý je nevyhnutným predpokladom rastu zamestnanosti a rastu životnej úrovne na Slovensku mohol pokračovať aj v budúcich rokoch. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006.
Teraz poprosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby Národnej rade predložil
stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006, ktoré ste dostali ako tlač 1375.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, chcem sa pridať k vám v súvislosti s výzvou, aby sme sa v rokovacej sále správali tak, že prerokúvame zákon roka. Chcel by som vás poprosiť, aby ste upozornili predovšetkým poslancov a členov vlády, ktorí si tu vybavujú svoje stránky. Rokujeme, dámy a páni, o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006. Určite nebolo príjemné ani ministrovi financií rozprávať samému pre seba alebo pre jedného, alebo dvoch poslancov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Naozaj by som poprosil, aby sme vytvorili dôstojné prostredie na rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte a poprosím pánov poslancov, aby si počas rokovania nevybavovali s členmi vlády svoje poslanecké povinnosti.
Nech sa páči, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, máte slovo.
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2006 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
Budem sa snažiť byť stručný, pretože stanovisko sme predložili do Národnej rady v zákonnej lehote a dostatočnom časovom predstihu. V tomto materiáli sa Najvyšší kontrolný úrad opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, a to najmä opiera sa o materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Štátnej pokladnice, Datacentra, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.
Chcem poznamenať, že toto stanovisko bolo po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky konzultované aj s mnohými nezávislými odborníkmi z oblasti ekonomiky v rámci Slovenska. Stanovisko neobsahuje skutočnosti, ktoré vznikli po vypracovaní a predložení do Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená ešte pred prerokovaním vo výbore, napríklad v prvom rade ide o vstup Slovenska do európskeho mechanizmu výmenných kurzov, ERM II, ktorý sa všeobecne očakával v polovici roka 2006. Ďalšími skutočnosťami sú tiež vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne spojený hlavne s nízkym výberom poistného a vývoj zadlženosti v zdravotníctve, keď od 1. 1. 2006 prestáva platiť ochrana zdravotníckych zariadení pred exekúciami. Významným faktorom je tiež, že k dnešnému dňu nie sú ukončené rokovania o novej finančnej perspektíve Európskej únie na roky 2007 až 2013.
Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k makroekonomickej prognóze ministerstva financií vyplýva, že najvyšším rizikom stability makroekonomického prostredia v roku 2006 sa javí vývoj svetovej ekonomiky a cenovej stability na Slovensku. Ekonomická aktivita eurozóny v tomto roku bude do značnej miery determinovaná vývojom svetových cien energetických komodít, ktoré môžu mať prostredníctvom pôsobenia importných cien prorastový vplyv aj na domácu cenovú hladinu. Z hľadiska jej udržateľnosti sa však rizikovejšími faktormi javia sekundárne efekty zo zvýšenia regulovaných cien zemného plynu a s ním očakávané a spojené zmeny cien tepla, čo sa prejaví hlavne v cenách služieb. Udržanie cenovej stability na Slovensku v roku 2006 bude tak do značnej miery závisieť od realizácie vhodnej menovej politiky Národnej banky Slovenska a ďalšieho napredovania fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že napriek uvedeným rizikám a za predpokladu eliminovania vplyvu druhotných efektov zo zvýšenia regulovaných cien zemného plynu je makroekonomický rámec na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 v podstate reálny a vytvára podmienky na konvergenciu slovenskej ekonomiky v rámci Európskej únie a plnenie Maastrichtských kritérií na prijatie eura. Napriek očakávanému vývoju v makroekonomických ukazovateľoch sa verejný dlh v roku 2006 bude v nominálnom vyjadrení vplyvom deficitného hospodárenia štátneho rozpočtu aj naďalej zvyšovať.
K akumulácii dlhu dochádzalo prakticky od roku 1993, pričom následne v rokoch 2001 a 2002 sa vzhľadom na použitie výnosov z privatizácie tento redukoval. Verejný dlh na jedného obyvateľa v roku 2004 pre informáciu predstavoval sumu 104 759 Sk. Na celkovej výške verejného dlhu Slovenskej republiky má dominantný vplyv štátny dlh a zo zložiek verejnej správy najmä dlh obcí. Vplyv ostatných segmentov verejnej správy je minimálny.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí vo svojom stanovisku aj vytvorenie efektívneho koncepčného rámca dlhovej politiky formulovaného v stratégii riadenia dlhu a likvidity, dosiahnuté výsledky v plnení parametrov, zavedenie monitorovania a riadenia rizík obsiahnutých v štátnom dlhu a zmeny procesu riadenia a obsluhy štátneho dlhu.
Niekoľko slov k rozpočtovaniu príjmov štátneho rozpočtu. Na plnení daňových príjmov oproti schválenému rozpočtu na rok 2005, ako aj oproti skutočnosti v roku 2004 sa najvýraznejšie podieľa vývoj plnenia dane z príjmov právnických osôb, ktorej výnos Najvyšší kontrolný úrad predpokladá k 31. 12. 2005 prekročiť o viac ako 9,7 miliardy Sk, pri spotrebných daniach sa predpokladá prekročenie o viac ako 5,3 miliardy Sk. Najvyšší kontrolný úrad z doterajšieho plnenia daní vybraných zrážkou predpokladá, že v tejto položke bude výpadok oproti rozpočtu v roku 2005 vyšší ako 2 miliardy Sk a očakávame tiež výpadok aj pri dani z medzinárodného obchodu a transakciách, a to viac ako o sumu 0,2 miliardy Sk.
Najvyšší kontrolný úrad na základe doterajšieho vývoja plnenia daňových príjmov a ich očakávaného plnenia k 31. 12. 2005, ako aj na základe celkového očakávaného rastu ekonomiky a rastu nominálnych miezd očakáva mierne vyšší rast daňových príjmov, ako sa rozpočtujú na rok 2006. Vidíme ale riziko možného nenaplnenia alebo nižšieho plnenia príjmov štátneho rozpočtu v oblasti príjmov z dividend uvažovaných v nedaňových príjmoch a tuzemských transferoch, ktoré sú viazané na hospodárske výsledky akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, a to z hľadiska dosiahnutia očakávaných ziskov a následných rozhodnutí akcionárov o ich rozdelení. Vzhľadom na množstvo neschválených projektov, ktoré by mali byť financované z prostriedkov Európskej únie, určitú napätosť možno očakávať aj v plnení príjmov z rozpočtu Európskej únie.
Niekoľko slov k rozpočtovaniu výdavkov štátneho rozpočtu. Na rok 2006 sa celkové výdavky rozpočtujú v sume 330,1 miliardy Sk. V porovnaní s rokom 2005, keď boli výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo výške 318 miliárd Sk, táto suma predstavuje nárast o 3,6 percenta. Aj medziročná zmena celkových rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu bez výdavkov štátneho dlhu predstavuje zvýšenie o 6,1 percenta.
Niekoľko slov k systemizácii zamestnancov v roku 2005 v porovnaní s rokom 2006. Z toho vyplýva, že celkovo sa limit štátnozamestnaneckých miest oproti roku 2005 bude znižovať o 32 miest.
Veľmi stručne k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. V zásade platí, že odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie predstavujú medzinárodný záväzok Slovenskej republiky a je povinnosťou ich naplniť bez ohľadu na objem získaných príjmov z Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci svojej kontrolnej činnosti v pozícii certifikačného orgánu pre program Sapard a záručnú sekciu EAGGF a orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu identifikoval viaceré rizikové faktory. Medzi najhlavnejšie patria: zložitosť predpisov upravujúcich oblasť implementácie fondov Európskej únie, nedostatok kvalifikovaného personálu, fluktuácia zamestnancov, oneskorené zavádzanie, nedostatočné fungovanie a možnosť využívania informačného systému, čo má vplyv na spomaľovanie procesu implementácie a financovania projektov štrukturálnych fondov, rôzne problematické oblasti, napríklad uplatňovanie záložného práva, významné oneskorovanie podpisovania zmlúv s konečnými prijímateľmi pomoci a tak ďalej.
Už iba niekoľko záverečných slov k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006. Chcem upozorniť na prílohu č. 4, kde sa navrhujú výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2006. Konštatujeme, že v tejto prílohe sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nepodarilo výraznejšie zvýšiť úroveň formulovania zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov programov jednotlivých kapitol, čo je aj poznatok ministerstva financií. Nebudem k tomuto hovoriť ďalej. Pripomíname len, že takto formulované zámery, ciele a merateľné ukazovatele nevytvárajú predpoklady na dôsledné hodnotenie a kontrolu hospodárnosti, efektívnosti a najmä účinnosti realizácie programov.
Takže absolútny záver, vážený pán predseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že makroekonomické predpoklady na tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2006 vytvárajú predpoklady na plnenie Maastrichtských kritérií na zavedenie eura. Na základe doterajšieho vývoja plnenia daňových príjmov a na základe celkovo očakávaného rastu ekonomiky a rastu nominálnych miezd je možné očakávať mierne vyšší rast daňových príjmov, ako sa rozpočtujú pre rok 2006. Vzhľadom na lepšie plnenie príjmov štátneho rozpočtu odporúčame zvážiť možnosť ich použitia na splácanie istín štátneho dlhu, a nie na zvyšovanie výdavkov verejnej správy. Poznamenávame, že rizikovou kapitolou v rozpočtovaní výdavkov je pokrytie potrieb a cieľov niektorých rozpočtových kapitol. Rozpočtovanie výdavkov prostredníctvom programov je naďalej formálne, príloha č. 4, o ktorej som hovoril, a správne zostavenie rozpočtu v hospodárskych rozpočtových vzťahoch Slovenskej republiky a Európskej únie v súlade s platnými predpismi a pravidlami, ale najmä jeho plnenie bude mať strategický význam pri posudzovaní finančného efektu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v globálnom meradle aj dosah na životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za predloženie stanoviska NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2006. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pán predseda, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri a pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1384 zo 17. októbra 2005 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a návrhy rozpočtov rozpočtových kapitol na rok 2006 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor náš výbor, teda výbor pre financie, rozpočet a menu. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 Národná rada Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov zákona o rozpočtových pravidlách berie na vedomie a všetky výbory ho zobrali na vedomie okrem výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. V týchto výboroch návrh nedostal dostatočnú podporu z radov poslancov, lebo nehlasoval dostatočný počet poslancov za návrh uznesenia.
K výsledkom prerokovania návrhu vo výboroch. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: pre privatizáciu, podnikanie a hospodárstvo, pre zdravotníctvo, pre verejnú správu, pre európske záležitosti.
Po druhé. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami výbor pre financie, rozpočet a menu, zahraničný výbor, pre životné prostredie, pre ľudské práva, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ústavnoprávny výbor a pre pôdohospodárstvo.
Po tretie. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny vo výboroch pre sociálne veci a bývanie a pre obranu a bezpečnosť.
K návrhu rozpočtu kapitol. Návrhy rozpočtov kapitol boli schválené gestorskými výbormi nasledovne: V predloženej podobe bez návrhov na zmeny jednotlivé kapitoly sú uvedené na strane č. 4. Ďalej na strane č. 5 spoločnej správy sú uvedené kapitoly, s ktorými súhlasili gestorské výbory s pripomienkami. V bode 3 sú uvedené kapitoly, ktoré neboli schválené gestorskými výbormi, a v bode č. 4 je pripomienka, že výbor pre ľudské práva prerokoval aj kapitoly, ktoré nemal určené.
Panie kolegyne a páni kolegovia, pod bodom III sú vedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli schválené vo výboroch, a to v nasledovnom členení: pod písmenom A sú návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, pod písmenom B sú návrhy na zníženie výdavkov kapitol, pod bodom C sú návrhy na presuny medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami a pod bodom D sú návrhy na presuny a úpravy vo vnútri rozpočtových kapitol. Samozrejme, gestorský výbor odporúča potom o týchto návrhoch hlasovať, tak ako je to uvedené v spoločnej správe, a ja ako spravodajca odporúčam hlasovať v blokoch. Budem odporúčať hlasovať o všetkých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť spoločne a taktiež aj o bodoch, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť spoločne. Samozrejme, v prípade, ak budú niektoré body vyňaté na osobitné hlasovanie, tak budeme o nich hlasovať, tak ako to navrhujete.
Ešte okrem toho spoločná správa obsahuje dva návrhy uznesení. V rámci prvého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky budeme schvaľovať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a uznesením č. 2 budeme hlasovať o tom, že, po prvé, berieme na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 a ďalej v prípade žiadame vládu alebo odporúčame vláde vykonať určité opatrenia.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.