P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa celkom prihlásilo 26 poslancov. Za poslanecké kluby Igor Šulaj, Jozef Ševc, Milan Cagala, Pál Farkas, Jozef Mikuš a Július Brocka. Ďalej sú prihlásení do rozpravy poslanci Cabaj, Ďaďo, Šimko, Ondriaš, Čaplovič, Urbáni, Blajsko, Maxon, Tkáč, Podracká, Jaduš, Kondrót, Štefanková, Paška, Navrátilová, Brestenská, Vážny, Angyalová, Štrofová a posledná je prihlásená pani poslankyňa Mušková. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Šulajovi, aby za poslanecký klub Smer vystúpil ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, stretávame sa tu asi poslednýkrát v takejto zostave pri prerokúvaní takej dôležitej normy, ako je zákon o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy na roky 2006 až 2008. Veď štátny záverečný účet už bude spracúvať asi nová vláda a bude ho posudzovať nová Národná rada Slovenskej republiky, ktorá vzíde z demokratických parlamentných volieb v mesiaci september 2006. Možnože teraz niektorí budete očakávať, že klasicky hneď pristúpim k správe a budem hovoriť stanoviská Smeru. Dovoľte mi však, aby som zaujal trošku netradičný prístup a začal som jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý je veľmi komplikovaný, zložitý a myslím si, že má aj podstatný vplyv na štátny rozpočet. Možnože vychádza aj z toho, že zákon o štátnom rozpočte, ako aj rozpočtové pravidlá verejnej správy sú spracované skôr ako ekonomická štúdia a nebolo dostatok možností na to, aby sme si spravili jasné analýzy, ale ja predpokladám, že v priebehu čítania budú musieť niektorí ľudia na tento môj pozmeňujúci návrh reagovať.
Takže najprv pristúpim k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som vypracoval ja sám ako osoba so všetkými dôsledkami. Pozmeňujúci návrh. Po prvé, vypustiť z vládneho návrhu zákona § 1 ods. 1 a nahradiť ho novým znením: Nové znenie § 1 odsek 1: "Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2006 sa rozpočtujú sumou 272 miliárd 671 miliónov 328 tisíc korún. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 sa určujú sumou 330 miliárd 139 miliónov 428 tisíc korún."
Po druhé. Vypustiť z vládneho návrhu zákona § 1 odsek 2 a nahradiť ho novým znením: "Schodok štátneho rozpočtu na rok 2006 sa určuje sumou 57 miliárd 468 miliónov 100 tisíc korún."
Po tretie. Následne v prílohe č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2006 pozmeniť súčasný vládny návrh zákona nasledovným textom: Pôvodný vládny navrhovaný text bol: príjmy spolu 268 miliárd 171 miliónov 328 tisíc, daňové príjmy 211 miliárd 157 miliónov korún, domáce dane na tovary a služby 167 miliárd 413 miliónov korún, v tom daň z priadnej hodnoty 115 miliárd 497 miliónov korún, schodok mínus 61 miliárd 968 miliónov 100 tisíc korún.
Navrhujem zmeniť: "Príjmy spolu 272 miliárd 671 miliónov 328 tisíc korún po a daňové príjmy 215 miliárd 657 miliónov korún, A2 domáce dane na tovary a služby 171 miliárd 913 miliónov korún, v tom daň z pridanej hodnoty 119 miliárd 997 miliónov korún, schodok mínus 57 miliárd 468 miliónov 100 tisíc korún."
Zdôvodnenie. V zmysle predkladacej správy boli rozpočtované daňové príjmy dane z pridanej hodnoty na hotovostnom princípe v sume 115 miliárd 497 miliónov korún. Tieto príjmy však nezodpovedajú súčasne platnému návrhu zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorý bol pred niekoľkými dňami publikovaný v Zbierke zákonov. Daňové príjmy na dani z pridanej hodnoty by mali byť na hotovostnej báze vyššie o 4,5 miliardy korún, čo následne ovplyvní všetky daňové príjmy, všetky príjmy štátneho rozpočtu, ako aj schodok štátneho rozpočtu na rok 2006.
V predkladacej správe na strane 13 sa uvádzajú nasledovné skutočnosti. Citujem: "Pri dani z pridanej hodnoty sa uvažuje so zavedením platenia DPH pri dovoze tovaru z tretích štátov, štáty mimo Európskej únie, platiteľom dane daňovému úradu namiesto colnému úradu. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2006 vo výške 4,5 miliardy korún. Ide o hotovostný výpadok, na príjmy na akruálnej báze nebude mať žiaden vplyv. Pri dovoze z krajín Európskej únie sa takýto spôsob platenia používa už od 1. 5. 2004." To znamená, že nemusíte zaplatiť daň z pridanej hodnoty, ale vtedy, keď máte faktúru, uplatňujete nárok na odpočítanie dane.
Pôvodný vládou predkladaný návrh zákona o dani z pridanej hodnoty uvažoval s nasledovnými skutočnosťami: "Návrh zákona bude mať dopad na príjmy štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že daň pri dovoze tovaru z tretích štátov nebude vyberať od platiteľa dane colný orgán. Platiteľ dane bude uplatňovať daň v daňovom priznaní, ktoré podáva daňovému úradu, a súčasne bude uplatňovať právo na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2006 vo výške približne 4 až 5 miliárd korún. Je zaujímavé, ako sme to potom zaokrúhlili, 4 až 5 a ideme na aritmetický priemer 4,5 miliardy korún. Ide o hotovostný výpadok, na príjmy na akruálnej báze nebude mať zmena žiadny vplyv. Výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu bude čiastočne kompenzovaný výberom cla, ktoré by sa pri zachovaní doterajšieho systému nevyberalo v takejto výške, ako keď si platiteľ dane zvolí za štát dovozu tovaru Slovenskú republiku." Koniec citátu.
Z legislatívnej stránky sa vo vládnom návrhu zákona o dani z priadnej hodnoty predpokladal zmeniť § 49 ods. 2 písm. d), a tým aj nárok na odpočítanie dane z priadnej hodnoty platiteľom nasledovne: Ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému úradu. To znamená, že aj z nezaplateného colného dlhu, ktorého súčasťou je aj DPH, by si mohol platiteľ uplatniť nárok na odpočítanie dane. Takto predložený návrh zákona v § 49 ods. 2 písm. d) však nebol schválený zákonom č. 523/2005 Z. z. Národnou radou Slovenskej republiky. V platnom zákone o dani z priadnej hodnoty zostali v podstate tie isté podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri dovoze ako spred novely zákona. Väčšinou pri všetkých takýchto návrhoch zákona konštatujeme, že nemajú vplyv na štátny rozpočet. No, toto má podstatný vplyv na štátny rozpočet štyri a pol miliardy korún. A možnože si aj niektorí neuvedomujete, ktorí sa tu rozprávate, o čom vlastne hovorím. Ja mením návrh zákona o štátnom rozpočte, a teda pýtam sa, ako bol spracovaný, a prečo nie sú konkrétnejšie informácie v návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočte verejnej správy tak, aby sme aj my ostatní mohli vytvoriť konkrétnejší obraz o tom, ako sa plánovali všetky ostatné príjmy.
Viem, že je to zložitá situácia a možnože len inteligentní ľudia alebo tí, ktorí tomu trošku ekonomicky rozumejú, pochopia, o čom hovorím. Následne totiž, ak sa schodok mení zo 62 miliárd na 57,5 miliardy, bude potrebné prepočítať všetky ukazovatele, ktoré sú odvodené od schodku štátneho rozpočtu. Uvedený návrh má však aj priamy vplyv na štátny rozpočet, veď namieste bude otázka, ako sa určia náklady súvisiace so správou dlhu. V minulých rokoch sme ich mali, myslím si, že v roku 2004 okolo vyše 30 miliárd, teraz je 24, na budúci rok bude zase 30. Pýtam sa, prečo máme také výpadky najmä vo volebnom roku 24 miliárd korún na správu dlhu? Nie je tam nejaký úmysel, ale neviem naň odpovedať.
Ale preto, aby som bol objektívny, a preto, možnože som mal aj menej údajov, žiadam, aby Najvyšší kontrolný úrad preveril tieto skutočnosti a v priebehu rozpočtu k tomuto dal aj stanovisko. Mohol by som reagovať teraz arogantne, ale nespravím to, pretože táto miestnosť a aj predkladaný návrh si to nezaslúžia. Ja osobne rozlišujem medzi expresívnymi politickými vyjadreniami, na ktoré si asi budem musieť zvyknúť, aj keď veľmi ťažko, a osobnými invektívami. Medzi nimi je veľká priepasť, ktorá sa volá prirodzená inteligencia. Čo je dôležité pre mňa, viete, keď ste do nás teraz bili, keď ste dávali určité svoje vlastné návrhy na rok 2006, čo sa týka daní, spustila sa lavína názorov, ktoré sú aj jedného, aj iného charakteru. Na jednej strane je to v podstate aj dobré, ale je problematické mať svoj vlastný názor alebo nemať vôbec názor? Pýtam sa, čo je horšie. Ak raz odídem z tohto parlamentu, aspoň budem vedieť povedať, čo som spravil.
Kritizujete nás za naše názory, ale v podstate, ak dávame konkrétne názory na rok 2006 a niekto nás kritizuje za naše štúdie, prosím vás, aj vy dajte svoje vlastné názory a spravte štúdiu, ako ste chceli do roku 1998, do roku 2002 zvýšiť 100-percentné reálne príjmy, a potom sa môžeme spolu na túto tému rozprávať. Prepáčte za ten možnože osobný tvrdší názor, aj keď pri mojej osobe nie je typický.
A teraz by som si dovolil povedať zopár slov aj za politickú stranu Smer - Sociálna demokracia. Vládny prístup k spracovaniu návrhu. Spracovanie vládneho návrhu zákona štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy bolo sprevádzané nejasnou koncepciou priorít vládnucich strán. Pri spracovaní návrhu najprv ministerstvo financií určilo výdavky na chod štátnej administratívy, ktorá svojím objemom neproduktívnych výdavkov pohltila značnú časť rozpočtu verejnej správy a až potom sa rozdeľoval zostatok finančných zdrojov ako rozvojové priority jednotlivých rezortov. Ťažkopádny spôsob riadenia, rozbujnenosť úradov a ich komfortu vybavenia si uvedomujú už nielen občania, ale aj politici z opozície, ale aj vládnej koalície. Už sú tu aj také prvé náznaky.
Legislatívne východiská. Legislatívne východiská a navrhované rozpočty verejnej správy sú postavené najmä na zákonoch vyplývajúcich z daňovej reformy, reformy zdravotníctva a reformy sociálneho systému, penzijnej, dôchodkovej reformy, ako i reformy financovania územnej samosprávy. Podstatná časť týchto reforiem má silný pravicový charakter. Ani takzvané dolaďovanie reforiem nespravilo a nespraví zásadnú zmenu v princípoch a východiskách jednotlivých reforiem. Politická strana Smer už v predvolebnom období konštatovala, že bude potrebné robiť reformy. Nielen občan, ale aj vláda mala preniesť na svoje plecia časť zodpovednosti za chybnú sociálno-ekonomickú politiku v predchádzajúcom období. Táto téza stále platí a je aktuálna aj v predvolebnom rozpočte. Keďže legislatívne východiská návrhu rozpočtu verejnej správy vychádzajú z takzvaných reformných zákonov, ktoré nebrali dôsledne do úvahy postavenie a potreby občanov spoločnosti, a to najmä občanov z chudobných regiónov, občanov s nižšími príjmami, dôchodcov, nezamestnaných, zdravotne ťažko postihnutých občanov, mladé rodiny, nemôže sa ani politická strana Smer - Sociálna demokracia stotožniť a súhlasiť s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky na posúdenie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Hodnotenie niektorých makroekonomických ukazovateľov z hľadiska možných rizík. Riziko cenovej oblasti. V roku 2006 podľa odhadov Národnej banky Slovenska nesplní Slovensko jedno zo základných Maastrichtských kritérií v cenovej oblasti. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien môže dosiahnuť úroveň až 3,4 percenta. Je to o jeden percentuálny bod viac, ako stanovuje odhad referenčnej hodnoty cenovej stability, ktorý vychádza z programov stability a konvergenčných programov dvadsiatich piatich členov Európskej únie. Je to takmer o jedno percento viac, ako je stanovené vo východiskách pre rozpočet verejnej správy na uvedený rok. Rozpočtovaná miera inflácie bola 2,5 percenta. Uvedený rast bude spôsobený zvyšovaním regulovaných cien energií v roku 2005 a v nasledujúcom období, zvýšenia cien dopravných služieb z dôvodu rastu cien zákonného poistenia, ako aj pohonných hmôt, zvýšenie cien cigariet, liehovín z dôvodu zmien spotrebných daní, ako aj zvýšenie cien niektorých správnych poplatkov súvisiacich s legislatívnymi zmenami. Negatívne dopady výšky inflácie môžu byť do určitej miery korigované vstupom do RM dvojky silnejším kurzom. Tieto názory by som však bral s určitou opatrnosťou. Silná koruna môže mať aj ekonomické dopady na slovenskú ekonomiku. Teraz hovorím predovšetkým o vývozoch. Pozrime sa však z dlhodobého hľadiska na vývoj regulovaných cien na Slovensku. Od roku 2002 do a vrátane roku 2006 stúpla elektrina o 45,6 percenta, plyn o 162, vodné o 146, stočné o 221 percent. So stúpajúcimi nákladmi na energiu stúpnu i náklady na teplo. Je predpoklad, že náklady súvisiace s bývaním sa mesačne zvýšia o 400 až 500 korún na jednu domácnosť. Uvedený dopad pocítia predovšetkým obyvatelia s nižšími príjmami. To znamená obyvatelia z chudobných regiónov Slovenska, dôchodcovia a nezamestnaní, zdravotne ťažko postihnutí občania, mladé rodiny. Na druhej strane rastú niekoľkonásobne zisky monopolov, ktoré dosahujú miliardové hodnoty. Môžeme si položiť otázku, ako si štát plní či neplní prostredníctvom Úradu regulácie sieťových odvetví a iných inštitúcií úlohu pri regulácii cien.
A teraz možnože niektoré moje názory, ktoré som prezentoval v predchádzajúcom období v Národnej rade a chcel som, aby boli prerokúvané v Národnej rade. Možnože niektorí sa pamätáte, dvakrát som vystupoval s návrhom, aby v Národnej rade Slovenskej republiky bol prítomný aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý mal vysvetliť a zdôvodniť výšky cien jednotlivých energií, pretože len pri takejto analýze sme mohli dospieť k tomu, či tie ceny sú oprávnené, alebo nie sú oprávnené.
Riziko vo fiškálnom deficite. Veľmi problematické bude v roku 2006 plnenie Maastrichtského kritéria pre fiškálny deficit, v zmysle ktorého nesmie byť plnenie rozpočtovaného a skutočného deficitu k HDP vyšší ako tri percentá. V roku 2006 bude deficit verejných financií spracovaný v metodike ESA 95 a rozpočtovaný bez vplyvu druhého piliera dôchodkového systému vo výške 44,4 miliardy korún, čo predstavuje približne 2,9 percenta z HDP.
Je pravdou, že nezahrnutie nákladov dôchodkovej reformy do rozpočtovania deficitu verejných financií je v súlade s novelou paktu stability a rastu Európskej únie. Nebyť novely paktu, vláda nie je schopná dodržať svoj záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády, a to deficit verejných financií k HDP vo výške 3 percent. V roku 2006 pôjde približne o 20,2 miliardy korún, ktoré budú rozpočtované a formálne vykazované ako príjmy verejných financií v Sociálnej poisťovni. Namieste je však otázka, ako sa budú vykazovať a vykrývať v nasledujúcich obdobiach náklady súvisiace s dôchodkovou reformou, keďže po spustení dôchodkovej reformy sa môžu tieto príjmy každý rok znížiť o 20 percentuálnych bodov a najmä z čoho budú finančne hradené. Môžu byť hradené z príjmov z privatizácie, ktoré tvorili približne 70 miliárd korún. A čo potom, keď ich vyčerpáme? Rozpočet verejnej správy však nedáva jasnú odpoveď na otázku, z akých zdrojov sa bude financovať dôchodková reforma po vyčerpaní zdrojov z privatizácie najmä po roku 2008, aj keď si uvedomujem rámec rokov 2006 a 2008, ktorý vlastne berie do úvahy návrh rozpočtu verejnej správy. Nedáva ani jasnú odpoveď na to, ako sa bude vyvíjať druhý pilier a prvý pilier v rámci Sociálnej poisťovne a doplnkových dôchodkových spoločností. Preto vidím veľké riziko v hospodárení Sociálnej poisťovne v rokoch 2006 až 2008. Finančne podkapitalizovaný prvý pilier bude totiž potrebovať značné finančné zdroje.
Ministerstvo financií? Zvýšenie cien, energií, pohonných hmôt, dopravných služieb bude mať vplyv nielen na výšku inflácie, ale aj na deficit rozpočtu verejnej správy. Uvedené zvýšenie cien spôsobí tlak na vyššie výdavky štátu, ako aj výdavky jednotlivých inštitúcií verejnej správy. To znamená, že už súčasne platný návrh rozpočtu verejnej správy buď bral do úvahy uvedené vplyvy a bola naplánovaná rezerva vo výdavkoch, alebo neberie do úvahy uvedené vplyvy a budú sa s nimi musieť vyrovnať všetky inštitúcie, ktorých sa budú uvedené výdavky týkať. Ak sa však v reálnom finančnom živote prekročia výdavky verejnej správy, tieto budú mať vplyv i na výšku schodku deficitu verejnej správy k HDP. Vláda tvrdí, že tento vplyv bude minimalizovaný lepším vývojom kurzu slovenskej koruny, a to v súvislosti so vstupu do RM 2. Uvedený vplyv však nebol zdôvodnený a jasne prepočítaný v návrhu rozpočtu verejnej správy.
V rozpočte verejnej správy na rok 2006 nie je vytvorená dostatočná rezerva na riešenie jednorazových neočakávaných vplyvov. Negatívne môže ovplyvniť vývoj verejných výdavkov zo zdrojov nevyčerpaných v roku 2005, ako aj rastu ropy na svetových trhoch. Ak sa pamätáte, vystupoval som tu istého času s novelami zákona o spotrebnej dani. Vtedy som sa odvolával z niektorých informácií, ktoré boli v rozpočte verejnej správy na roky 2005 - 2007. Tam jasne boli stanovené určité kritériá, ktoré sme mohli používať aj pri ďalších našich navrhovaných zákonoch. Napríklad bol tam stanovený prepočítateľný kurz, boli tam stanovené ceny ropy. Neviem, či sa tieto informácie nachádzajú v rozpočte verejnej správy na roky 2006 - 2008. Pýtam sa prečo? Pretože môžu mať podstatný vplyv aj na hodnotenie ekonomického a sociálneho prostredia.
Riziko súvisiace so znižovaním deficitu verejných financií o pol percenta. Deficit verejných financií je v roku 2006 rozpočtovaný na úrovni približne 2,9 percenta HDP. Oproti rozpočtu roku 2005 to predstavuje zníženie o 0,5 percenta. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy sa v priebehu najbližších troch rokov predpokladá rast HDP priemerne o viac ako päť percent ročne. Citujem z vyjadrenia Národnej banky, s ktorým sa plne stotožňujem. "Napriek spomínaným kvalitám obsahuje návrh rozpočtu aj niektoré nekonzistentnosti, ku ktorým považuje Centrálna banka za potrebné sa vyjadriť. Už na prvý pohľad je zrejmá skutočnosť, že hoci v porovnaní s rozpočtom na roky 2005 až 2007 a konvergenčný program uvažuje návrh rozpočtu na roky 2006 až 2008 s výrazne priaznivejším ekonomickým prostredím, neodráža sa to na zlepšenom výsledku fiškálneho hospodárenia v roku 2006, ktorého cieľom ostáva deficit na nezmenenej úrovni 2,9 percenta z HDP. Slovenská republika bola pritom už v minulosti zo strany Európskej komisie kritizovaná za stanovenie si málo ambicióznych fiškálnych cieľoch v kontexte dostatočného nevyužitia konjunkturálnej fázy." Koniec citátu. Osobne si myslím, že ak by bol skutočný deficit rozpočtu verejných financií za rok 2005 nižší ako 3,4 percenta, mali sme toto využiť a malo dôjsť k šetreniu výdavkov verejných financií pod 2,9 percenta HDP v nasledujúcom období.
Pripomienky k návrhu rozpočtu verejnej správy. Niekoľko myšlienok. Návrh rozpočtu verejnej správy vo svojej štruktúre má skôr charakter ekonomickej štúdie. Jeho podstata je skôr v prílohách, zatiaľ čo základná časť sa venuje metodickým a metodologickým otázkam. Aj preto som podal ten prvý pozmeňujúci návrh.
Po druhé. Rámec na zostavenie štátneho rozpočtu dopočítaný za štátny rozpočet a rozpočet verejných financií o podiel deficitu HDP na hotovostnom princípe v metodike ESA 95 ukazuje minimálne na dve skutočnosti. Pretrvávajú vysoké schodky štátneho rozpočtu a po druhé, znižovanie výdavkov nie je vyvážené prostredníctvom uskutočňovaných reforiem. Smeruje predovšetkým na individuálnu spotrebu, zatiaľ čo podiel výdavkov na kolektívnu spotrebu vlády rastie.
Po tretie. V jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu síce diferencovane, ale v každej rastie celkový objem výdavkov a v ich rámci podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch.
Po štvrté. Problém návrhu štátneho rozpočtu je predovšetkým vo výdavkoch jednotlivých kapitol, vo formálnom uplatňovaní programového rozpočtovania, v neefektívnom vynakladaní prostriedkov. Priority vlády sa menia každý rok, umelo vytvárané napätie pri zostavovaní návrhu rozpočtu vytváraním rezervy na priority vlády. Licitácia v hre pred občanmi, nakoniec sa všetci aj tak dohodnú.
A teraz sa opýtam. Vždy v návrhu v rozpočte uvádzame jednu krásnu zázračnú vetu. Zavádzame programové rozpočtovanie a programové rozpočtovanie je tým ekonomickým nástrojom, ktorý umožní ekonomicky efektívnejšie a lepšie využívať verejné zdroje. A keď sme tu mali štátny záverečný účet, ktorý predkladal minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, to bol paradox, možnože na Slovenskú republiku. A vtedy som sa pýtal aj na programové rozpočtovanie. Prosím vás, ako boli vyhodnotené jednotlivé programy? Niektoré sa mohli splniť, niektoré sa nemohli splniť. Niektoré mohli byť splnené s vyššími ekonomickými výdavkami, ako boli naplánované v rozpočte verejnej správy. Nedostal som žiadnu odpoveď. Možno, že som tomu nerozumel, ale pokiaľ mi to niekto nevysvetlí, tak to potom nebudem chápať, prečo je to tak v našom štáte.
Po piate. Prudkým rastom sa zvyšujú výdavky na mzdy zamestnancov verejnej správy o 7,4 percenta. Aj z toho hľadiska považujem návrh rozpočtu za predvolebný. Nie som proti platom pedagogických pracovníkov a myslím si, že títo ľudia si to zaslúžia. Len potom sme mali naozaj robiť takú politiku, ktorá by zahrnovala rast platov pedagogických pracovníkov aj v predchádzajúcom období. Musím sa však na návrh rozpočtu pozerať aj ako ekonóm a z tohto hľadiska kritizujem výšku 7,4-percentného nárastu výdavkov na mzdy zamestnancov vo verejnej správe. Výdavky na školstvo, vedu a výskum nenapĺňajú ciele Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Po siedme. Rozpočtom je nedocenený význam Matice slovenskej. Som Slovák a myslím si, že tu by sme sa mali správať pronárodne.
Po ôsme. Nespochybňujem potrebu prílevu zahraničného kapitálu. Avšak pri výdavkoch na veľké investičné stimuly nie sú jasne preukázané sociálno-ekonomické efekty. Asi túto tézu v súčasnom období ani netreba ďalej rozvíjať.
Po deviate. V návrhu rozpočtu je citeľná absencia viacročnej národohospodárskej stratégie. Je to zreteľné z formálneho uplatňovania programového rozpočtovania.
Po desiate. Chýba stratégia a previazanosť reforiem, ako aj ich kvantifikácia dôsledkov v rozpočte voči občanovi.
Po jedenáste. Zhoršujú sa podmienky pre bytovú výstavbu.
Vybrané aspekty súvisiace s rozpočtom verejnej správy. Kolektívna a individuálna spotreba v rozpočte verejnej správy, reštrikcia vo výdavkoch rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu. V makroekonomických východiskách návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 sa predpokladá pokračujúci dynamický rast hrubého domáceho produktu ako výsledok štrukturálnych zmien predovšetkým na ponukovej strane ekonomiky, najmä spustením nových kapacít v automobilovom priemysle. K rastu HDP by mal v roku 2006 prispieť predovšetkým domáci dopyt a v ďalších rokoch aj zahraničný dopyt. V domácom dopyte faktorom rastu je konečná spotreba verejnej správy a v jej rámci individuálne a kolektívne služby. Reštriktívna a rozpočtová politika smeruje na dosiahnutie úrovne Maastrichtských kritérií v podiele deficitu verejného rozpočtu a verejného dlhu na HDP do roku 2007. Vo výdavkoch rozpočtu verejnej správy, najmä však v štátnom rozpočte jeho výdavky sa podieľajú na celkových výdavkoch verejnej správy zhruba 48 percent, je reštrikcia dlhodobo uplatňovaná nevyvážene. Ťažisko reštrikcie sa koncentruje predovšetkým na individuálnu spotrebu, na služby.
Zatiaľ čo podiel individuálnej spotreby služieb na hrubom domácom produkte sa medzi rokmi 1998 až 2004 znížil z 12 percent na 8,5 percenta, podiel kolektívnej spotreby služieb na HDP v uvedenom období vzrástol z 9,7 percenta na 10,9. Tento trend pokračuje aj v roku 2005 a v období od rokov 2006 a 2008. Zásadne sa zmenila štruktúra konečnej spotreby verejnej správy v neprospech individuálnych služieb pre obyvateľov.
Ak hovorím o tých individuálnych službách, možnože chcel by som trošku vysvetliť. Do verejných financií, do verejných zdrojov dávajú ľudia svoje finančné prostriedky, ale aj zamestnávateľa, či už priamo do štátneho rozpočtu, alebo do jednotlivých inštitúcií. Na druhej strane by mali dostávať z týchto verejných zdrojov priame služby, ktoré súvisia so školstvom, so zdravotníctvom, s kultúrou a tak ďalej. To je tá individuálna spotreba, ktorá sa dostane priamo občanovi. Na druhej strane je tu kolektívna spotreba, ktorá súvisí s chodom tohto štátu, čo sa týka ekonomiky, obrany, bezpečnosti a tak ďalej. Ak som hovoril, že sa zásadne zmenila štruktúra konečnej spotreby verejnej správy v neprospech individuálnych služieb, tak musím konštatovať, že v roku 1993 z celkovej konečnej spotreby verejnej správy, ktorá bola okolo 99 miliárd korún, 67 percent išlo na individuálnu spotrebu a 32 percent na kolektívnu spotrebu. V roku 2004 sme mali spotrebu verejnej správy 257 miliárd korún, z toho na individuálnu spotrebu išlo 43,8 percenta, na kolektívnu 56,2.
Zníženie podielu individuálnej spotreby a zvýšenie kolektívnej spotreby na celkovej konečnej spotrebe verejnej správy ukazuje, že uskutočňované transformačné kroky a ich dôsledky, najmä cenová deregulácia a reformy sociálneho systému zdravotníctva, ale aj daňová reforma zaťažujú predovšetkým individuálnu spotrebu občana, a tým aj domácnosti. Reštrikcia vo výdavkoch určených na financovanie činnosti inštitúcií verejnej správy jednotlivých kapitol financovaných zo štátneho rozpočtu je minimálna. Táto tendencia je zreteľná aj z návrhu výdavkov a deficitu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu na rok 2006. Napríklad podiel deficitu verejnej správy na HDP sa má znížiť z 3,34 percenta v roku 2005 na 2,89 percenta v roku 2006. To je tých 2,9 percenta, ale podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP vzrastie z 4,01 percenta na 4,51 percenta v metodike ESA 1995.
O deficit štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe v sume 62 miliárd korún, aj keď teraz neviem, ako budeme pristupovať ku schodku a deficitu štátneho rozpočtu po mojom návrhu, ďalej vzrastie dlh verejnej správy na 588 miliárd korún a jeho podiel na HDP vzrastie o 1,68-percentuálneho bodu na 38,41 percenta. V porovnaní k roku 1998 vzrastie dlh na viac ako trojnásobok, a to pri privatizácii majetku na úrovni 350 až 400 miliárd korún.
Reformy a ich korekcie v návrhu rozpočtu. Pokiaľ by návrh rozpočtu verejnej správy osobitne vo výdavkoch štátneho rozpočtu na rok 2006 až 2008 na uvedený trend vo vývoji individuálnej kolektívnej spotreby prihliadal, bol by tu konkrétny signál o nevyhnutných korekciách reforiem uskutočnených najmä v individuálnej spotrebe financovanej z verejných prostriedkov. Návrh rozpočtu v príjmoch ani vo výdavkoch s dosahom korekcií neuvažuje. Napríklad ak formou priamych platieb za služby zdravotníctva zaplatili občania v roku 2004 zhruba 16 miliárd korún, v roku 2005 to bude približne 20 miliárd korún. Jednotlivým kapitolám sa však výdavky zo štátneho rozpočtu neznížili, naopak, prišlo k ich rastu, a to aj za cenu ďalšieho zvyšovania dani zo spotreby. Úspory zdrojov dosiahnuté v individuálnej spotrebe spoplatňovaním služieb pre občana sa takto používajú aj na nehospodárnu kolektívnu spotrebu vlády.
Návrh rozpočtu mohol a mal otvoriť priestor pre rast domáceho dopytu, najmä malého a stredného podnikania na základe povzbudenia konečnej spotreby až dvoch tretín občanov, ktorí majú nižšiu ako priemernú mzdu, dôchodcov, domácnosti s nízkym príjmom. Za priestor na povzbudenie domáceho dopytu malého stredného podnikania možno považovať korekcie, ktoré treba vykonať v prospech individuálnej spotreby, ale aj odmietané prehodnotenie jednej sadzby dane z pridanej hodnoty na základné životné, sociálne, zdravotnícke potreby a služby.
Miera inflácie predpokladaná vo východiskách rozpočtu roku 2006 vo výške 2,5 percenta, v ďalších rokoch 2 percentá.
Problém a proces cenovej deregulácie v produkčnej sfére sa v podstate završuje. Vplyv cenovej deregulácie a rastu nepriamych daní sa prejavil v zásadnom poklese reálnej mzdy za celé hospodárstvo najmä v rokoch 1999, 2000 a 2003, keď jej výška v roku 2004 ešte nedosiahla úroveň roku 1999. Ďalej v poklese čistých mesačných výdavkov na jedného člena domácnosti o 0,6 percenta, v roku 2004 boli čisté mesačné príjmy na jedného člena domácnosti 8 335 korún a čisté mesačné výdavky na jedného člena domácnosti 8 474 korún, to znamená, boli vyššie ako príjmy a pokles reálneho starobného dôchodku o 4,5 percenta za obdobie rokov 1999 až 2004.
Možno predpokladať, že očakávané zvýšenie reálnej mzdy v roku 2005 iba nepatrne prekročí úroveň priemernej mzdy v roku 1999. Napriek očakávanému rastu reálneho starobného dôchodku nie je predpoklad, aby sa v tomto roku dosiahla úroveň z roku 1999. V roku 2006 budú výšku reálneho dôchodku negatívne ovplyvňovať rast cien energií, vodného a stočného, ako aj tepla. Stavovať sa v tomto, viete stavovať sa o raste životnej úrovne ľudí sa mi zdá trošku také zvláštne, minimálne nepochopiteľné.
Z hľadiska uvedeného vývoja reálnych miezd a reálnych starobných dôchodkov je ich predpokladaná valorizácia v rozpočte na rok 2006 minimálne diskutabilná alebo neprijateľná. Ako je možné pri uvedenom medziročnom raste kolektívnej spotreby vlády a dlhu verejnej správy valorizovať mzdy a odmeny poslancov, ja som o tom hovoril 8,1 percenta, starobné dôchodky 5,45 percenta, keď tam máme iné vymeriavacie základy. Namieste je otázka, či predložíte, alebo nepredložíte takýto návrh. Ja som ho raz v pléne predkladal. Myslím si však, že problém rozpočtu verejnej správy a problém výdavkov bude musieť riešiť nová vláda, ktorá bude mať jednu veľmi dôležitú prioritu. My sme zatiaľ hovorili o reformách v oblasti daní, v sociálnom penzijnom dôchodkovom systéme a tak ďalej, ale budúca vláda, či bude pravicová, či bude ľavicová, bude musieť riešiť jednu podstatnú reformu, a to je reforma výdavkov.
Tak ako vieme možnože niektorým spôsobom určiť výdavky na školáka alebo na určitého žiaka, prečo by sme to nevedeli spraviť aj pri výdavkoch na určité administratívne činnosti, ktoré sú dôležité v tomto štáte. Pýtam sa, je medzitým rozdiel? Asi nie. Princíp takto uskutočňovanej valorizácie miezd a dôchodkov nesie všetky znaky reforiem, pre ktoré je občan s podpriemerným príjmom a dôchodkom nezaujímavý.
Štátny rozpočet a ďalšie subsystémy rozpočtu verejnej správy. Problém návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2006, ale i na ďalšie obdobie je predovšetkým vo výdavkoch štátneho rozpočtu vo výške jeho deficitu a dlhu. Na deficit rozpočtu verejnej správy zlepšujúco pôsobí rozpočet ostatných systémov verejnej správy, napríklad štátne fondy, fond sociálneho, zdravotného poistenia, fond Národného majetku.
Pre ďalšie obdobie je vážnym rizikom hospodárenie Sociálnej poisťovne. Výsledky rozpočtového hospodárenia ostatných subsystémov verejnej správy takto dlhodobo zakrývajú rast výdavkov štátneho rozpočtu. Príčinou je aj formálna a neobsahová realizácia programového rozpočtovania. Nehospodárnosť, neefektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov v rámci bežných výdavkov, ktoré z roka na rok rastú takmer v každej kapitole. Každá kapitola, pričom ich množstvo sa vecne podstatne neznížilo, má v štátnom rozpočte zabezpečené zdroje na jej nákladnú riadiacu štruktúru, na úhradu rastúcich nákladov, na jej prevádzku, a to vrátane nájomného za priestory, za honosné automobily a ich prevádzku na úhradu, množstvo štúdií zahraničných ciest s minimálnym efektom, na množstvo jednostranne orientovaných odborných poradcov pri pretrvávajúcom alebo práve týmto spôsobom formálnom znižovaní v počte zamestnancov ústredných orgánov.
Príprava návrhu štátneho rozpočtu predovšetkým vo výdavkoch je trvale predmetom vytvárania napätia na použitie takzvaných rezerv na priority vlády a licitácie predstaviteľov jednotlivých kapitol pred občanmi. Priority vlády pri absencii dlhodobej vízie o rozvoji hospodárstva na princípoch sociálne ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a zodpovedajúcej regionálnej stratégie sa pritom menia z roka na rok. Je paradoxné, že v čase, keď sa podľa odborníkov ekonomike darí, vláda ďalej zvyšuje spotrebné dane z liehu, správne a súdne poplatky, spotrebuje aj vyšší výnos dane z pridanej hodnoty zo zvýšených cien plynu, elektriny, vyšší výnos zo spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty z rastúcich cien pohonných látok.
Z návrhu rozpočtu nie je zreteľné, koľko zdrojov pribudne do verejných financií z výnosov zo zisku pri nadpriemernom uplatňovaní investičných stimulov zahraničných investícií hradených z verejných financií, respektíve pri najnákladnejšom ozdravení vybraných bánk. Značná časť zdrojov presúvaných z titulu vlastníctva zo zahraničia preukazuje, že zmluvné vzťahy a podmienky privatizácie vytvárajú iba minimálne predpoklady pre rast životnej úrovne občanov.
Reformy zamerané predovšetkým na zníženie rozpočtových výdavkov na individuálnu spotrebu nielen nereflektujú na práva občanov zaručené Ústavou Slovenskej republiky, ale ani na ich sociálnu únosnosť. Vyplýva to aj zo správy OECD a Európskej komisie, kde spomínaných 8 percent občanov je žijúcich v chudobe, jedna pätina občanov bezprostredne ohrozených chudobou. Uvedené inštitúcie za kritický stav považujú stav spoločnosti v zdravotníctve a školstve. Úroveň zdravotníctva na Slovensku charakterizujú ako jednu z najhorších, keď na jedného občana výdavky v zdravotníctve dosiahli v roku 2004 iba 700 dolárov, čo je 5,8 percenta HDP. Na porovnanie v Českej republike to bolo 1 250 dolárov, čo je 7 percent z HDP. Do vedy a výskumu Slovensko investovalo v uvedenom roku iba 0,57 percenta z HDP, čo je tretí najnižší podiel z krajín Európskej únie. Priemer za EÚ je približne 1,96.
V návrhu rozpočtu sa znižuje prémia v stavebnom sporení na 2-tisíc korún, aj keď možnože novela zákona prinesie so sebou ďalšie skutočnosti.
Bol zle nastavený dôchodkový systém, ktorý vytvoril nielen neodôvodnenú priepasť medzi dôchodcami do roku 2003 a od 1. 1. 2004, ale aj novými dôchodkami. Priamo tento systém ohrozuje rovnováhu verejných financií oslabením princípu solidarity v prvom pilieri.
Poznámky k niektorým skutočnostiam rozpočtu verejnej správy definovaných vládou Slovenskej republiky. Vláda považuje za najväčšiu výzvu do budúcnosti prispôsobenie výdavkov štruktúry k prioritám vlády, zodpovednosť kapitol za čo najefektívnejšie využívanie prostriedkov verejných financií. Každoročne, tak ako som už hovoril v návrhu rozpočtu verejnej správy, konštatujeme, že dochádza k posilňovaniu princípov programového rozpočtovania. Tým sa má zabezpečiť prehľadnejší a ekonomicky efektívnejší spôsob nakladania s verejnými finančnými prostriedkami. Je však zarážajúce, že doposiaľ nebol pri hodnotení štátnych záverečných účtov vyhodnotený z ekonomickej stránky ani jeden program. Vláda vidí riziká vo verejných financiách, najmä v hospodárení Sociálnej poisťovne neschválením rámca európskeho rozpočtu. S týmito rizikami ja plne súhlasím.
Rozpočtovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na hotovostnej báze 268 miliárd korún príjmov, celkové výdavky 330 miliárd korún, schodok je 62 miliárd korún, ale možno, že sa bude aj meniť.
Pripomienky k príjmom. V roku 2006 majú dosiahnuť daňové príjmy na hotovostnej báze sumu 211 miliárd, pri dani z pridanej hodnoty 115,5 miliardy korún. Oproti roku 2005 sú rozpočtované nižšie príjmy na dani z pridanej hodnoty o 3,1 miliardy korún ako rozpočtované príjmy na DPH v roku 2005. Už som upozorňoval na niektoré výpadky, ktoré súvisia s mojím pozmeňujúcim návrhom. Ak máte niekto záujem, tie sa nachádzajú na strane 13 a na strane 16 predkladacej správy návrhu rozpočtu verejnej správy, ako aj vo vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty a, samozrejme, aj v schválenom zákone č. 523.
Uvedený vládny návrh zákona však Národná rada neschválila v takom znení, ako som hovoril, konkrétne § 49, a teda si myslím, že na hotovostnom princípe, nie na akruálnom majú byť príjmy vyššie o 4,5 miliardy korún, čo je podstatná suma. Toto nie je ani prvý, ani posledný omyl pri najdôležitejšej dani z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu. Veď osviežte si svoju pamäť na rok 2003. Opýtajme sa, ako boli vyhodnotené v štátnom záverečnom účte intrakomunitárne operácie od 1. 5. 2004, ktoré podstatnou mierou mohli zasahovať do príjmov na dani z pridanej hodnoty, a pýtam sa, ako sme posúdili aj príjmy na dani z pridanej hodnoty v roku 2006.
Z tohto dôvodu kritizujem nedostatočne spracovaný prístup predkladateľa k rozpočtu verejnej správy, konkrétne v časti príjmy štátneho rozpočtu. Z uvedených informácií nie je možný prehľad o tom, ako sa rozpočtovali daňové príjmy a či nie sú v metodike výpočtu daňových príjmov i ďalšie skutočnosti, ktoré môžu podstatným spôsobom ovplyvniť verejné financie. Považujem z tohto dôvodu návrh rozpočtu verejnej správy, ako aj predkladaciu správu len za ekonomickú štúdiu, ktorá nemá vypovedací charakter. Poskytuje len niekoľko základných informácií.
Ostatné príjmy. Osobne sa domnievam, že návrh rozpočtu verejnej správy by mal vychádzať zo všetkých platných zákonov, ako aj iných koncepčných dokumentov prerokúvaných a odsúhlasených Národnou radou Slovenskej republiky. Chcel by som upozorniť na jeden materiál - Návrh koncepcie privatizácie železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Uvedený dokument bol prerokúvaný v Národnej rade Slovenskej republiky pod číslom tlače 1101. V zmysle naozaj komplexnej koncepcie, ktorá má až štyri strany, sme sa dozvedeli na schôdzi Národnej rady, a tá to zobrala na vedomie, že zmyslom privatizácie je jednorazové napĺňanie príjmov štátneho rozpočtu. S tým som metodicky nesúhlasil, ale ak sme to zobrali na vedomie, tak sa pýtam, kde sú tieto príjmy v príjmoch štátneho rozpočtu ako jednorazový príjem štátneho rozpočtu. Keďže sa na uvedenej koncepcii nič nezmenilo a predpokladám, že ju spracúvali iba odborníci, na titulnej strane je totiž informácia, že uvedený dokument predkladá predseda vlády Mikuláš Dzurinda, žiadam o vysvetlenie predkladateľa, kde sa uvedený príjem v príjmoch štátneho rozpočtu na rok 2006 nachádza. A keď sme už pri železniciach, chcel by som sa opýtať, či ešte platí zákon č. 259/2001 Z. z. o železničnej spoločnosti. V zmysle § 18 ods. 2 je nevyhnutné, aby si štát zachoval trvalú účasť na podnikaní železničnej spoločnosti v rozsahu minimálne 51 percent. Rozdelením železničnej spoločnosti vznikli dve nástupnícke spoločnosti, nákladná a osobná preprava, nezanikol však zákon. V zmysle citovanej koncepcie chce štát predať 100-percentný podiel v nákladnej preprave.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je 12.00 hodín. Musím vás prerušiť, koľko ešte máte, prosím vás? Prosím? Je všeobecný "full", aby sme dopočuli? Tak dokončime to, prosím vás. Nech sa páči.
I. Šulaj, poslanec: Nebude to v rozpore so zákonom, čo na to hovoria odborníci? Dávam túto otázku verejnosti na posúdenie.
Pripomienky k výdavkom. Celkové výdavky na hotovostnej báze dosiahnu sumu 330 miliárd korún. Oproti rozpočtu roku 2005 rastú celkové rozpočtované výdavky bez výdavkov na štátny dlh o 6,1 percenta a bežné výdavky o 5,2 percenta. Reálny rast výdavkov je vyšší ako celkový nárast príjmov vo výške 4,25 percenta. To znamená, že výdavky rastú rýchlejším tempom aj v absolútnom, aj v relatívnom ponímaní ako príjmy. Priemerné platy zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu v roku 2006 vzrastú o 7,4 percenta, z toho platy pedagogických zamestnancov 8,2 percenta. Som presvedčený o tom, že tí učitelia si to zaslúžia. K tomu som sa už vyjadril.
V roku 2006, hovorím teraz o tovaroch a službách, predstavujú výdavky na tovary a služby sumu 43,1 miliardy korún. V predkladacej správe sa konštatuje, že v náraste týchto výdavkov je očakávaný vývoj cien a inflácie vo výške 2 percent. V uvedených výdavkoch sú však aj ekonomicky neopodstatnené náklady súvisiace s vysokými nájmami, poradenskými službami. Štát len potvrdzuje výdavky z minulých období, ktoré z hľadiska ich celospoločenskej zdôvodnenosti nepovažujem za prvoradé.
Veľké problémy v súčasnom období pretrvávajú vo verejnom obstarávaní. Obchádzanie verejného obstarávania je jedným zo základných problémov súvisiacich s nehospodárnym nakladaným verejných zdrojov.
V školstve, vede a výskume k znalostnej spoločnosti. Aj niektoré inštitúcie, ako je Slovenská rektorská konferencia, vyjadrili znepokojenie nad tým, že návrh rozpočtu na rok 2006 pre verejné vysoké školy nenasvedčuje tomu, že budú naplnené ciele programového vyhlásenia vlády. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala zámer dosiahnuť v roku 2006 financovanie vysokoškolského vzdelávania zo štátneho rozpočtu na úrovni krajín OECD, v súčasnosti to predstavuje približne 1,33 percenta HDP. Návrh štátneho rozpočtu je však rovnaký ako v roku 2005, t. j. na úrovni približne 0,83 percenta.
Vláda Slovenskej republiky sa však hlási aj k Lisabonskej stratégii. Jej cieľom ako zvýšenia financovania je zvýšenie financovania vedy a výskumu vo výške 1 percenta zo štátneho rozpočtu, 2 percent z HDP zo súkromných zdrojov. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 je na úrovni približne 0,6 percenta pre vedu a výskum, pričom súkromné zdroje na financovanie vedy a výskumu sú v podmienkach Slovenska zanedbateľné. Na základe uvedených skutočností konštatujem, že sa vláde nepodarilo naplniť programové vyhlásenie.
Záver. Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2006 nepodporí politická strana Smer najmä z nasledovných dôvodov:
Po prvé. Legislatívne východiská navrhovaného rozpočtu verejnej správy sú postavené na reformných zákonoch, ktorých negatívne dopady znášajú najmä občania s nižšími strednými príjmami, dôchodcovia, nezamestnaní, zdravotne ťažko postihnutí občania.
Po druhé. Rozpočtové hospodárenie generuje verejný dlh, ktorý by ku koncu roku 2006 mal dosiahnuť sumu 588 miliárd korún. Budúce generácie budú musieť vedieť žiť s uvedeným dlhom a splácať istinu a úroky, ktoré z neho vyplývajú.
Po tretie. Vo výdavkovej časti rozpočtu vláda Slovenskej republiky uprednostňuje predovšetkým rast výdavkov na kolektívnu spotrebu vlády a jej administratívnej činnosti.
Po štvrté. Rozpočet nerieši dostatočne základné sociálne ekonomické problémy spoločnosti, ako sú nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely. Neexistuje komplexná podpora malého a stredného podnikania, ako aj politika vyrovnávania značných sociálno-ekonomických regionálnych rozdielov. Z uvedených dôvodov neodporučím, aby naša strana podporila návrh zákona o štátnom rozpočte a aby sa vyjadrila týmto spôsobom aj k rozpočtu verejnej správy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)