Šiesty deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. novembra 2005 o 9.04 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 6. rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vítam na rokovaní pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Radičovú, aj vás, páni poslanci.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní vládnym návrhom zákona o službách zamestnanosti.
(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1275.)
Prosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby zaujala svoje miesto pre spravodajcu. Včera sme prerušili rozpravu o tomto bode programu pred vystúpením pána poslanca Horvátha.
Nech sa páči, pán poslanec Horváth je ďalším prihláseným poslancom do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť tri stručné pozmeňujúce návrhy.
Môj prvý pozmeňujúci návrh.
1. V článku II v prvom bode sa vypúšťajú slová "priznaného podľa osobitného predpisu".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a) sa vypúšťa.
2. V článku II sa vypúšťa druhý bod. Zostávajúce body sa následne prečíslujú.
Vypustenie textu navrhujem z dôvodu, aby sa na účely posudzovania hmotnej núdze za ustanovených podmienok neprihliadalo na 25 % sumy starobného dôchodku bez zreteľa na skutočnosť, za účinnosti ktorého zákona bol priznaný.
Môj druhý pozmeňujúci návrh, kde navrhujem v článku II vypustiť body 4, 18 a 27 a zostávajúce body následne prečíslovať.
Navrhujem vypustiť ustanovenia, ktoré by vniesli do zákona nesystémový prvok riešením aj takej skupiny občanov, ktorí podľa zákona nespĺňajú podmienky na zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi.
A tretí pozmeňujúci návrh, kde navrhujem článok I meniť takto: V novelizačnom bode 3 v § 2 odsek 3 znie: "(3) Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore a voči Švajčiarskej konfederácii sa na účely tohto zákona postupuje rovnako ako voči členskému štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát Európskej únie")."
Navrhuje sa preformulovať znenie § 2 ods. 3 tak, aby sa pri uplatňovaní zákona voči členským štátom Dohody o európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie postupovalo rovnako ako voči členským štátom Európskej únie. Doterajšia formulácia § 2 ods. 3 uvedená v novele zákona rozširuje počet členských štátov Európskej únie na účely zákona.
Takže toľko k mojim pozmeňujúcim návrhom.
Ďalej navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 8, 18, 19, 31, 35 a 36.
Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Bódy je prihlásený ako posledný rečník do rozpravy. Zapnite pána poslanca Bódyho. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, som rád, že vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi, vytvorilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj priestor na zmenu a doplnenie zákona o sociálnej pomoci, konkrétne v oblasti úprav poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Zamestnanosť, ale i kvalita života a možnosti sebarealizácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sa po roku 2003 výrazne zhoršila aj v dôsledku reštrikčných opatrení v poskytovaní pomoci týmto občanom prostredníctvom peňažných príspevkov na ich kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Do roku 2004 boli peňažné príspevky nastavené na valorizačný mechanizmus násobku životného minima, a tak ako rástlo životné minimum úmerne bez nutnosti novelizovať zákon o sociálnej pomoci, rástli i peňažné príspevky.
Zmenou zákona v roku 2003 stanovilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny fixné sumy peňažných príspevkov, čím sa vylúčilo reálne pokrytie zvýšených výdavkov v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v tom čase sľubovalo v krátkom čase vyňať zo zákona o sociálnej pomoci časť kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a vytvoriť nový model peňažných príspevkov ako nástroj integrácie občanov so zdravotným postihnutím do bežného života s prihliadnutím na rastúce životné náklady v oblasti bývania, cien energií, pohonných hmôt, zmien v odvodovom zaťažení zamestnaných osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Namiesto sľubovaného zákona o kompenzáciách z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny však prišlo ministerstvo zdravotníctva s tzv. koncepciou dlhodobej a sociálnej starostlivosti s cieľom presunúť celú agendu riešenia tejto problematiky na ministerstvo zdravotníctva a rozpočtovanú sumu v tom čase zhruba v objeme 5,5 mld. korún ročne presunúť do zdravotných poisťovní, akciových spoločností, ktoré by neskôr posudzovali nároky na peňažné príspevky pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nielenže by to znamenalo návrat o 50 rokov dozadu uplatnením medicínskeho modelu prístupu k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale bol by to opäť nesystémový a nekoncepčný krok súčasnej vlády.
Problematiku občanov so zdravotným postihnutím si nemožno prehadzovať z jedného rezortu do druhého ako horúci zemiak. Ona sa totiž nedá riešiť len prostredníctvom jedného ministerstva a už vôbec nie len peňažnými príspevkami. Systémovým riešením je prevziať zodpovednosť za problematiku ľudí so zdravotným postihnutím pod spoločnú kompetenciu vlády Slovenskej republiky vytvorením vládneho výboru, ktorý by predkladal legislatívne návrhy naprieč všetkými rezortmi tak, aby sme sa mohli dočkať povedzme kvalitného zákona o integrovanom vzdelávaní žiakov a študentov so zdravotným postihnutím s bežnou populáciou, kvalitného stavebného zákona, ktorý by neumožňoval stavby s architektonickými bariérami, zákona o hromadnej doprave prístupnej aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím atď. Ale to je asi pre súčasnú vládnu koalíciu len nápad z ríše snov. Ja som však presvedčený, že práve takýmto prístupom by sme dokázali v krátkom časovom horizonte minimalizovať tak bariéry architektonické, komunikačné, informačné, zlepšiť dostupnosť služieb, ale predovšetkým eliminovať bariéry v našom myslení.
Plnohodnotný život môžeme žiť len vtedy, ak sa cítime potrební pre druhých, pre spoločnosť. Peňažné príspevky kompenzujúce ťažké zdravotné postihnutie majú smerovať práve k lepšej kvalite života človeka so zdravotným hendikepom a jeho sebarealizácii, zamestnaniu, vstupu do bežného života, vstupu medzi nás. Prináša to ekonomický prospech celej spoločnosti, ale tiež nezanedbateľný sociálny rozmer v zmene postojov voči sebe samým.
Dnešná spoločnosť začína mať vážne morálne deficity. Nedovoľme, aby sa spoločnosť, politici a politika v nej stala morálnou ponorkou, ktorá, klesajúc ku dnu, dúfa, že nájde parfém na hnoj. Práve títo ľudia ako nezanedbateľná 10-percentná minorita svetovej i našej populácie nás môžu vrátiť k základným ľudským hodnotám, ak dokážeme akceptovať ich potreby a začleniť ich do spoločnosti.
V poslednom období sa často skloňuje zneužívanie sociálnych dávok. Nemôžem však súhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že peňažné príspevky ako sociálne dávky zneužívajú ľudia so zdravotným postihnutím. To je predsa nezmysel! Ak bol totiž občanovi so zdravotným postihnutím priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia ako fakultatívna dávka, potom ho táto osoba môže použiť len na účel zákonom stanovený. Ak bol takýto príspevok priznaný osobe, ktorá nespĺňa podmienky stanovené zákonom, potom je to problém členov posudkových komisií, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny či Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ich morálnych, etických a kvalifikačných predpokladov vykonávať posudkovú činnosť. Tu hľadajme tých, ktorí zneužívajú sociálne dávky, sociálny systém a svoje postavenia a ktorí umožňujú vstúpiť do systému sociálnej pomoci tým, čo tam nepatria. Nerád by som však hádzal všetkých pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného vreca. Naopak, mám aj pozitívne skúsenosti, keď som sa presvedčil, že pracovníčka či pracovník úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je osoba na správnom mieste.
Je nezodpovedné a cynické z mesiaca na mesiac novelizovať zákon o sociálnej pomoci, tu ubrať, tam pridať. Je to nezodpovedné voči samotným pracovníkom úradov, pretože sa už len veľmi ťažko orientujú v týchto novelách, ale predovšetkým necitlivé a ponižujúce voči tým, ktorí spĺňajú zákonné podmienky na poberanie peňažných príspevkov, síce v nižších sumách ako pred rokom 2004, a to len preto, že systém zahlcujú ľudia, ktorí sa doň dostali neoprávnene.
O neodbornosti a neefektívnosti v nakladaní s financiami napríklad na ministerstve dopravy alebo, ak chcete, zneužívaní peňazí daňovníkov sa však dá oprávnene hovoriť v súvislosti s výstavbou diaľnic na Slovensku. 480 mil. Sk na jeden kilometer diaľnice považujem za nehoráznu sumu aj pre krajinu s päťnásobne výkonnejšou ekonomikou, ako má Slovensko. Ak dokážu Taliani stavať kilometer za 120 mil. alebo Česi okolo 300 mil., pochopiteľne, v prepočte na slovenské koruny, potom na Slovensku nie je naozaj niečo v poriadku. Veď uvážte sama, pani ministerka, že len pri efektívnom stavaní diaľnic by sme na dvadsiatich kilometroch ušetrili približne 6 mld. Sk, čo je vlastne rozpočet pre kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. A to nehovorím o výdavkoch v štátnej správe, ktoré neustále rastú, hoci programové vyhlásenie vlády hovorí o niečom inom.
Ale poďme k mojim návrhom na zmenu a doplnenie zákona o sociálnej pomoci, ktorý bol otvorený v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Dámy a páni, v bode 18, ktorý aj s ďalšími bodmi vyňal pán kolega Horváth na osobitné hlasovanie spoločnej správy gestorského výboru, ktorý je výborom pre sociálne veci a bývanie, navrhujem zvýšiť peňažný príspevok na osobnú asistenciu z 55 na 70 Sk. Tento príspevok ako najefektívnejší prostriedok na začlenenie sa osôb s ťažkým zdravotným postihnutím nebol valorizovaný ani zvyšovaný od roku 2002. Počet osobných asistentov klesá z dôvodu náročnosti vykonávanej práce a jej neadekvátneho ohodnotenia. Je nutné si uvedomiť, že ide o hrubý príjem osobného asistenta, ktorý podlieha dani z príjmu, odvodovému zaťaženiu do sociálnej i zdravotnej poisťovne. Po odpočítaní týchto daňových a odvodových položiek je čistý hodinový príjem osobného asistenta niečo okolo 22 Sk. Už len vzhľadom na rast minimálnej hodinovej mzdy medzi rokmi 2002 až 2005 z 32 Sk na 39,70 Sk je to dehonestácia práce osobných asistentov. Preto považujem sumu 70 Sk za reálne a náročnosti vykonávanej práce zodpovedajúce ohodnotenie.
Súčasne v bode 19 navrhujem zvýšiť hranicu príjmu, pri ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím neprispieva na úhradu na osobnú asistenciu, z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
V bode 20 spoločnej správy ma na jednej strane potešilo, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje do systému peňažných príspevkov zaradiť aj možnosť získať peňažný príspevok na zaobstaranie druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka a druhého jednoduchého či špeciálne upraveného kočíka. Nesúhlasím však so stanovením výšky peňažného príspevku na fixnú sumu pri mechanickom vozíku na 16-tisíc, pri elektrickom na 110-tisíc korún, pretože § 59 tohto zákona odsek 6 v pôvodnom znení podstatne lepšie reaguje na ceny mechanických aj elektrických vozíkov. Invalidné vozíky sú totiž kľúčom k mobilite tak, aby bola zohľadnená diagnóza, spôsob života i sociálna situácia občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Nechcem sa rozrečniť o tom, aké je dôležité mať kvalitný vozík v prípade, ak človek pracuje alebo ak má ťažké spastické onemocnenie či ťažkú muskulárnu dystrofiu. Na druhej strane sám odstúpený minister argumentoval nutnosť znovuzavedenia tohto peňažného príspevku slovami, citujem: "Za tri roky ministerstvo zdravotníctva nedokázalo zo zdravotného systému zabezpečiť druhý invalidný vozík, a tak navrhujeme možnosť poskytnutia peňažného príspevku zo systému sociálnej pomoci."
Dámy a páni, za tri roky sa dve ministerstvá, ktoré by mali najužšie spolupracovať pri zavádzaní reforiem, nedohodli. Je to len potvrdenie opodstatnenosti návrhu Slobodného fóra na zriadenie parlamentného výboru pre koordináciu a dopady reforiem, ktoré sme predkladali na začiatku roku 2004.
V bode 31 spoločnej správy navrhujem zmeniť podmienky na priznanie peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla a rozširujem túto možnosť aj o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na individuálnu dopravu, ktoré vykonávajú rôzne občianske aktivity, myslím tým kultúrne či spoločenské vyžitie alebo časté návštevy zdravotníckeho zariadenia, čiže rehabilitácie. Peňažné príspevky sú fakultatívnou dávkou, preto je ich priznanie len na kvalifikovanom, odbornom posúdení v zmysle zákona s plnou zodpovednosťou posudkového tímu.
V bode 35 spoločnej správy je aj úprava peňažných príspevkov na prevádzku motorového vozidla z 900 na 1 100 Sk. Suma peňažného príspevku súvisiaceho s prevádzkou motorového vozidla, zdôrazňujem, teda nie na benzín, ako je to často zle interpretované, bola síce zvýšená od novembra 2005 na 900 Sk. Toto zvýšenie však nezohľadňuje aktuálny nárast cien pohonných hmôt, každoročné zvyšovanie sumy zákonného poistenia motorových vozidiel, ale aj cien náhradných dielov a bežnej údržby motorových vozidiel.
V bode 36 sa upravuje limit na priznanie peňažného príspevku v príslušných kompenzáciách z dvojnásobku na trojnásobok životného minima. Limit dvojnásobku bol totiž voči samostatne žijúcim osobám s ťažkým zdravotným postihnutím diskriminačný a súčasne odporoval sloganu bývalého pána ministra: "Pracovať sa oplatí." Povedzme si však pravdu. Ak je priemerný invalidný dôchodok na úrovni 6 900 korún a takýto občan zarobí hoci menej, ako je minimálna mzda, povedzme 4 500 korún, stráca nárok na peňažný príspevok na prevádzku motorového vozidla, ale aj iné príspevky. Paradoxne podľa súčasnej legislatívy mu na ne vzniká nárok, len ak pracuje. Čiže keď nepracuje, tak o ne prichádza. Pripomína mi to Hlavu XXII rovnomenného románu Josepha Hellera. V každom prípade však pracovať sa podľa tohto zákona neoplatí.
Dámy a páni, vážená pani ministerka, všetky moje návrhy na zmenu a doplnenie uvedeného zákona gestorský výbor odporúča schváliť. Osobné prežitie alebo prežívanie akéhokoľvek zdravotného postihnutia považujem za najlepšiu skúsenosť pri zaujímaní postojov k danej problematike, ale i voči vlastnej osobe. Zaviažte si na pár dní oči šatkou a uvidíte svet, ktorý ste dosiaľ nepoznali. Zatlačte si do uší protihlukové štoplíky, ponorte sa do sveta ticha a odrazu budete schopní načúvať oveľa pozornejšie. Skúste si na pár dní sadnúť na invalidný vozík a ja verím, že sa postavíte k našej problematike obohatení o istú skúsenosť. Hovorím zámerne o istú, lebo ak by ste sa naozaj odhodlali absolvovať takto navrhnutú modelovú situáciu, bude to len malou časťou, torzom toho, čo prežíva človek so zdravotným postihnutím trvalého charakteru aj so sekundárnymi sprievodnými zdravotnými problémami, aké sú inkontinencia, psychické problémy.
Dámy a páni, dovoľujem si uchádzať sa o každý váš hlas pre podporu všetkých bodov spoločnej správy predkladanej novely zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem podporiť vystúpenie pána kolegu Bódyho a povedať niekoľko poznámok.
Po prvé, je absolútne škodlivá legislatívna prax - to by ako vedenie parlamentu malo zaujímať -, že v súvislosti s jedným zákonom sa menia viaceré zákony. Dopĺňajú sa zákony tzv. kódexového typu. Som presvedčený, že v budúcich rokoch treba urobiť poriadok. A pokiaľ tie ďalšie zákony nie sú v príčinnej súvislosti s tým základným zákonom, má byť na to samostatné legislatívne konanie. To po prvé.
Po druhé, vládny program tejto vlády, za ktorý sa viacerí bijete do pŕs, obsahuje na štyroch stranách sociálne inštitúcie a v oblasti sociálnej pomoci päťkrát je sociálna paranoja tejto vlády, päťkrát sa urážajú zdravotne postihnutí a odkázaní občania tým, že sa bude robiť všetko preto, aby sa nezneužíval systém. Zákon o sociálnej pomoci, o ktorom hovoril pán kolega Bódy, ktorí reklamujú niektorí tzv. odborníci z SDKÚ v týchto chvíľach, je zákon z roku 1998. Od roku 1998 zostalo z neho torzo, a tak ako zostalo torzo zo sociálnych i kresťanských hodnôt vo vzťahu ku zdravotne postihnutým občanom.
Pán kolega Bódy, do roku 1998 v tejto krajine fungoval vládny výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov a fungoval aj systém, že bol rezort na tomto výbore zastúpený minimálne štátnym tajomníkom. Organizovali sme dokonca aj tzv. sociálny parlament pre zdravotne postihnutých občanov. Zákon o sociálnej pomoci bol kritizovaný mnohými za "sorosovské" doláre, máme o tom dostatočný archív, a z tohto zákona zostali zdravotne postihnutí ako najviac vytlačení ľudia v tejto spoločnosti.
A čo sa týka nových zmien, veď 22 sociálnych zákonov táto vláda zničila niekoľko sekúnd po nástupe k moci.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, to, čo ste tu dnes povedali, tak v podstate musí a mal by nielen každý poslanec, ale aj každý člen vlády pochopiť a v plnej miere. Lebo tá situácia je skutočne taká. Som veľmi rád, že po troch rokoch, keď sme na začiatku práve na tieto veci poukazovali, sme našli aj takú podporu, že dnes, áno, poukazovali, že dnes aj gestorský výbor má podobný názor, ako sme mali my poslanci, keď sme hovorili o tom, aké je postavenie zdravotne postihnutého človeka.
Chcem však k tomu vášmu vystúpeniu dodať aj tú druhú časť. Spoločnosť je nielen zo zdravotne postihnutých, ale aj zdravotne nepostihnutých občanov, a keď si zoberieme takú kontinuitu všetkého toho, čo sa stalo zlúčením úradov práce a sociálnych vecí, tak sa dá povedať, že to zlúčenie už dnes je negatívne. Je pravdou to, čo tu dnes odznelo, že skutočne pracovníčky úradu sociálnych vecí si nosia okrem 12-hodinovej práce v práci domov ešte dokumenty, aby ich mohli dopracovať na základe tých novelizácií, ktoré tu boli prijaté, lebo ich je "spústa". Ale druhá vec, ktorá je, že absolútne úrady práce nemajú záujem riešiť aktívnu politiku práce.
Pani ministerka, ak chcete, povedzte kedy, ja vám preukážem dôkaz toho, že to, čo je napísané na dverách "sprostredkovateľ práce" úradu práce a sociálnych vecí, je len fikcia, že tá pracovníčka, ktorá tam je, nič nerobí, len berie lístky a dáva na to pečiatky a príďte znova. A ešte pritom ten, ktorý tam chodí, tak si musí platiť aj náhrady, ktoré sú spojené s tým, že cestuje mestskou hromadnou dopravou alebo iným prostriedkom.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi tiež sa vyjadriť k predrečníkovi pánovi Bódymu.
Pán Bódy, som veľmi rád, že to predkladáte a bude mi cťou, samozrejme, toto podporiť. Ale chcel by som niekoľko krátkych poznámok.
Veľmi správne ste povedali, že sociálna politika je výrazne naviazaná na celkovú politiku vlády, to znamená na je ekonomickú politiku atď. Prednedávnom viac ako 20 otázok tu padlo na pána predsedu vlády, aký význam má tunel Branisko. No z dopravného hľadiska tunel Branisko má význam možno tak polovičný, pretože na 50 % je zavretý, takže rieši tak na 50 %. Ale druhý tunel, ktorý je tam veľmi významný, je tunel, ktorý tam vytunelovala spoločnosť "Tunely SDKÚ, spoločnosť s ručením obmedzeným," vo výške 1,6 mld. korún. Až by tento tunel nebol, tak za domácu úlohu opäť nech si kolegovia z SDKÚ prepočítajú, o koľko by sme mohli zvýšiť sociálne dávky mnohým ľuďom. Preto som sa chcel vrátiť len k tomu, že sociálnu politiku treba chápať ako integrálnu súčasť politiky vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani navrhovateľky, pani ministerky, či sa chce vyjadriť k návrhom poslancov, ktoré predložili a odzneli v rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Cuper!
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za radu, zapamätám si to.
Vážené dámy, vážení páni, chcem poďakovať za vecné pripomienky k navrhovanej novele zákona a dovoľte mi len niekoľko poznámok.
Prvá. Keď som mala tú česť tu byť prvý raz, tak som bola vyzvaná niektorými z vás, aby som prestala s praktikami permanentných novelizácií zákonov, a odznelo to napokon aj dnes. Včera zase odznelo, že som si dovolila vstúpiť do už pripravenej novely istými návrhmi, ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia vedú k zlepšeniu služieb zamestnanosti.
Pýtam sa, akú mám voľbu? Rešpektovať časté nenovelizovanie alebo rešpektovať status quo v existujúcom zákone napriek tomu, že ten zákon umožňuje zlepšenie, posuny smerom k občanovi? Ak by som nevstúpila s návrhmi, budem vzápätí počúvať, prečo som to tak neurobila a prichádzam s novelou, prečo som nevyužila druhé čítanie. Staviate ma do patovej situácie.
Dovolila som si požiadať pánov poslancov, aby podporili moje návrhy, za čo im ďakujem, pretože sú to návrhy, ktoré po prvé rozširujú znevýhodnené sociálne skupiny o dve kategórie, o ktorých vy sami často hovoríte, že sú znevýhodnené a neboli zaradené do našich služieb zamestnanosti. Sú to mnohodetné rodiny, sú to osamelí rodičia s nezaopatrenými deťmi. Rozširujem kategóriu záujemcov o prácu a zamestnanie aj na nízkopríjmové rodiny, ktoré máme na hranici pádu do sociálnej záchrannej siete. Redefinujem vzdelávanie tak, aby výstupom bolo umiestnenie na trhu práce. (Ruch v sále.)
Prepáčte, pán Tkáč, ja som vám do reči neskákala.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani ministerka, prosím. Nech sa páči, máte slovo.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Elementárna slušnosť, prosím.
Preto sa pýtam, či sú to návrhy, ktoré nie sú v prospech občana. Zakrývať obsahové zmeny procedúrou, ktorú, podčiarkujem, ja som nenapísala a neurčila Národnej rade Slovenskej republiky, a to možnosť osloviť poslancov s návrhmi, mi nevyčítajte ako moje porušenie vašich pravidiel hry.
Vecne k návrhom, vecne k návrhom. Poprosím a opakujem, návrhy pána poslanca Bódyho. Dovoľte najprv niekoľko poznámok.
Áno, pripravujeme zákon o dlhodobej starostlivosti. Mám dohodnuté rokovanie na dvadsiateho druhého s pánom ministrom Zajacom a chcem vás ubezpečiť, že pripravíme spoločný návrh zákona dlhodobej starostlivosti vrátane poskytnutých služieb pre zdravotne postihnutých.
Pán poslanec, ja nemusím ani na okamih nepočuť a nevidieť, aby som mala empatiu voči každému, kto trpí istým typom straty. Viem, čo je strata.
Dovoľte posunúť preto úvahy o systémovom riešení zdravotne postihnutých v súvislosti so zákonom o dlhodobej starostlivosti a v kontexte a riešení komunikácie s ministerstvom zdravotníctva. Pretože, áno, je to prierezová problémová sociálna skupina, pretože ide aj o zdravotnú starostlivosť, aj o sociálnu starostlivosť. To, čo náš rezort musí prioritne riešiť, je problém sociálnej inklúzie a zaradenia sa. Zdravotníctvo - dôsledne zdravotné problémy. Pokúsime sa nájsť spoločné riešenie v dvoch pripravených návrhoch. To môžem na tomto mieste garantovať a sľúbiť.
Z tohto dôvodu odporúčam, aby naozaj body 18, 19, 31, 35 a 36 zo spoločnej správy výborov Národnej rady boli vyňaté na osobitné hlasovanie s odporúčaním momentálne neschváliť.
K včerajším návrhom pani poslankyne Angyalovej: neodporúčam schváliť z dvoch dôvodov. Sú to návrhy, ktoré idú úplne proti duchu novely tohto zákona. Kým my dávame dôraz na klasické dlhodobé vzdelávanie a nechceme opakovať chyby toho efektu kolotoča, klient je opakovane dávaný na vzdelávacie aktivity a napokon výsledok je ten, že sa neumiestňuje na trhu práce. Tento návrh by to práve posilnil a podporil. Návrhy absolventskej praxe tvrdo určovať tak, aby mohol absolvovať len to, čo vyštudoval, veľmi zužujeme priestor pre absolventov vysokých škôl, ktorí nemusia, som o tom presvedčená, z hľadiska momentálneho kreovania študijných odborov praxovať len a len výsostne v tej oblasti, ktorú ukončili. Aj sociálny pracovník, mu len prospeje, keď bude mať prax aj cez manažérske oblasti, marketingové a podobne. To sa nevylučuje. Zužujeme im možnosti.
Takže neodporúčam tieto návrhy prijať s tým, že návrh, ktorý je tu na predĺženie prechodného obdobia pri vzdelávaní a doplnenie, ten je už v návrhoch zakomponovaný. Takže tam je zhoda a už je to zakomponované v návrhoch.
To je zatiaľ z mojej strany všetko a ďakujem za poznámky, ktoré tu odzneli a sú vecné a budeme môcť s nimi pracovať.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, moje vystúpenie bude smerované predovšetkým k vám, pretože tu vzniká isté nedorozumenie.
Keď je situácia, ktorá si vyžaduje mimoriadne opatrenia, je úplne normálne, že príde minister a, poviem, "prilepí" k nejakému zákonu iný zákon. Len v tejto Národnej rade sa naozaj v troch oblastiach - a dve teda poviem hneď spamäti, v sociálnych veciach, v zdravotníctve - stalo ako metóda práce, že sa závažné zmeny začali realizovať prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Ja, samozrejme, podporím váš terajší návrh, lebo je veľmi dobrý, keď som to videla, hovorím, sama by som išla asi takou cestou.
Tie podráždené reakcie, ktoré tu sú z takýchto rozsiahlych návrhov, sú v tom, že nielen poslanci, ale podľa mňa okrem autorov týchto pozmeňujúcich návrhov strácame prehľad o tom, čo vlastne v tých zákonoch je. Dvanásta novela zákona o sociálnom poistení, alebo trinásta, vyvoláva napríklad aj to, že administratívna náročnosť vo výkone štátnej služby na príslušnom odbore alebo v Sociálnej poisťovni je taká náročná, že mne sa zdá, že chvíľami už tie administratívne náklady presahujú únosnú mieru. Ak na jednej strane chceme znižovať verejné výdavky, na druhej strane musíme urobiť legislatívu podľa mňa čo najstabilnejšiu. A ja si viem predstaviť, že by sme sa dohodli, že budeme každého polroka zhromažďovať isté poznatky, ktoré tu máme, lebo každému ľudia píšu, a že v istých termínoch budeme tieto zákony zlepšovať.
Chápem vás, že ste prišli teraz nová, ja vám naozaj držím palce, treba urýchlene opraviť to, čo máte vy ako osobnú ambíciu, ale potom prejsť do nejakého stabilnejšieho režimu, v ktorom je priestor na diskusiu a ten priestor na diskusiu, opakujem, a tom sme už aj hovorili, sociálne veci nesmú byť záležitosťou koalície a opozície. Sociálne veci musia mať určitú stabilitu a výmena exekutívy nesmie byť nikdy zemetrasením. A ja by som naozaj uvítala, čo napokon aj pán minister Kaník zo začiatku robil, že si nás všetkých zavolal a s nami diskutoval, aké máme na to názory. Poprosila by som vás, ak máte čas a ochotu uplatniť takýto dialóg v oblasti sociálnych vecí aj s opozíciou, určite sa ho radi zúčastníme, pretože nikto tu nemá záujem na nejakých sociálnych otrasoch.
A posledná poznámka. Pani ministerka, toto je krutý svet.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej.
Pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorú prerokúvame ako tlač 1255.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1255a.
Poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. Pani ministerka, máte slovo.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy a páni, poprosím vás o podporu zákona o náhradnej starostlivosti, v ktorom po prvé prinášame zrovnoprávnenie náhradných foriem rodinnej starostlivosti, zvýšenie príspevkov na túto náhradnú formu rodinnej starostlivosti, zvýšenie opakovaných príspevkov na formy náhradnej rodinnej starostlivosti a zároveň urýchlenie transformácie detských domovov a začleňovanie detí do náhradnej rodinnej starostlivosti.
Príspevky sú upravené tak, aby nediskriminovali rozdielne formy náhradnej starostlivosti, pretože nie vždy je možná len adopcia, nie vždy je možné zverenie a podobne. Rušíme aj vekové rozlíšenie a dávame rovnakú výšku príspevkov.
Vládny návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady. So zmenami a doplneniami uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky možno len a len súhlasiť.
To je všetko. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Dávam slovo teraz predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Brockovi, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výborov, ktorým bol zákon pridelený na prerokovanie, ako aj o stanovisku gestorského výboru k návrhu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona, prerokovali ho aj výbory, ktorým bol pridelený, t. j. ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu. Všetky výbory prerokovali uvedený návrh v stanovenej lehote a poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská alebo pozmeňujúce návrhy.
Všetky tri výbory, ktoré návrh zákona prerokovali, ho odporúčajú prijať a gestorský výbor ho odporúča prijať aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV.
Pani ministerka uviedla, že súhlasí aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Ja len vás poprosím, keby ste si v spoločnej správe opravili v bode 2, tam nejaký škriatok spôsobil, že v prvom riadku je miesto "zaväzuje" slovo "zamedzuje": "Slovenská aj medzinárodná legislatíva nás zaväzuje nerozdeľovať súrodencov" a nie "zamedzuje nerozdeľovať súrodencov".
Pán predseda, to je všetko zo spoločnej správy, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Horváth. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť jeden veľmi krátky, stručný pozmeňujúci návrh, kde navrhujem k predmetnému vládnemu návrhu zákona: v § 10 ods. 2 sa slová "oprávnenej osoby" nahrádzajú slovami "náhradného rodiča".
Dieťa zverené do náhradnej starostlivosti nemusí mať trvalý pobyt u svojho náhradného rodiča vzhľadom na to, že dieťa je oprávnenou osobou na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti a na opakovaný príspevok dieťaťu v prípade jeho trvalého pobytu na území v obvode iného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako má trvalý pobyt náhradný rodič, by príspevky do jednej náhradnej rodiny vyplácali dva úrady. Jedny príspevky určené dieťaťu a druhé príspevky určené náhradnému rodičovi. Navrhujem teda, aby všetky príspevky poskytoval úrad podľa trvalého pobytu náhradného rodiča, ktorý poskytuje náhradnému rodičovi aj osobné poradenstvo v prípade opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Pán predseda, skončil som, ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Horváth, alebo nie? Nech sa páči.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Odporúčam návrh akceptovať. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím pani ministerku, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložila a zdôvodnila Národnej rade
vládny návrh ústavného zákona o použití príjmov z predaja majetku štátu, ktorý prerokúvame ako tlač 1274.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1274a.
Pani ministerka, máte slovo.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy, vážení páni, ide naozaj o vážny ústavný zákon, ako každý, ale tento z dôvodu naozaj zabezpečenia dôchodkového zabezpečenia, starobného dôchodkového zabezpečenia, kde ústavný zákon navrhuje použitie príjmov z predaja majetku štátu na základe privatizačného projektu a príjmov z predaja majetku účasti štátu alebo Fondu národného majetku na podnikaní inej právnickej osoby, a teraz podčiarkujem, výlučne na financovanie nákladov dôchodkovej reformy vzniknutých zavedením systému starobného dôchodkového sporenia, na zníženie štátneho dlhu a plnenie štátnych záruk za bankové úvery, na úhradu záväzkov Fondu národného majetku, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona, a na úhradu nákladov spojených s činnosťou Fondu národného majetku a nákladov spojených s podporou privatizácie.
Toľko je v ústavnom zákone. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Poprosím pána poslanca Janiša, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výborov, ako aj gestorského výboru k predloženému návrhu vlády na prijatie ústavného zákona o použití príjmov z predaja majetku štátu.
Pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady z prerokovania vládneho návrhu ústavného zákona, ktorý máme uvedený pod tlačou 1274.
Národná rada pridelila tento vládny návrh ústavného zákona všetkým výborom Národnej rady okrem osobitných výborov. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, nepredložili žiadne iné stanovisko k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ústavný zákon bol prerokovaný vo výboroch s týmito závermi: Výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť neprerokoval návrh ústavného zákona. Výbor pre verejnú správu neprerokoval návrh ústavného zákona. Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a zahraničný výbor neprijali uznesenie z dôvodu, že s navrhovaným uznesením nevyslovila súhlas trojpätinová väčšina všetkých členov výboru.
Z uznesení výborov, tak ako ich dostal gesčný výbor, nevyplývali žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy k predmetného návrhu ústavného zákona. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh ústavného zákona schváliť a súčasne ma gestorský výbor poveril ako spravodajcu právomocami podľa § 81, § 83, § 84 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Fajnor. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Máte slovo, pán poslanec.