P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, Maxon a Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, dovolím si vás vyzvať aj spolu s predsedom výboru pre sociálne veci a bývanie a upozorniť na to, čoho sme boli svedkami. Presne toto sa stávalo v minulých rokoch na úrovni výboru. Vláda prijala návrh, ten prišiel do parlamentu, výbor ho prerokoval a minister organizoval smršť pozmeňujúcich návrhov prostredníctvom koaličných poslancov. Dneska sa to už dostalo na úroveň pléna. Ja to považujem za bizarnú situáciu a za pohŕdanie parlamentarizmom, pretože toto sú návrhy, ktoré mala vláda opätovne prerokovať, tu sa podstatným spôsobom mení vládny návrh. A ja sa pýtam, kto je predkladateľ, načo je potom vláda a načo je výbor pre sociálne veci a bývanie.

Tá bizarnosť je ešte aj v tom, že presne o týchto veciach už dneska boli informovaní dopoludnia alebo pred niekoľkými hodinami novinári na tlačovej besede pani ministerky, kde sa to už avizovalo ako prejav jej novej sociálnej politiky.

Ja to považujem za pohŕdanie parlamentarizmom, za obchádzanie vlády, za obchádzanie výboru, pretože takýto spôsob najmä ešte v závere rokovania schôdze po odložení, časovom presune týchto bodov ja považujem za nekultúrny a za politicky nevhodný. Myslím si, že v tomto prípade naozaj slušnosť a etika návrhu, lebo aj návrh môže mať etickú hodnotu, by boli, že by to prerokovala vláda a potom by to sem prišlo a boli by sme o tom vedeli, ale nie aby ešte pred niekoľkými hodinami o tom vedeli novinári ako o bombastickej sociálnej politike. Považujem tento spôsob za pohŕdanie parlamentom, za obchádzanie vlády, za obchádzanie výboru pre sociálne veci a bývanie, považujem takýto spôsob prostredníctvom poslaneckých návrhov ešte v takomto rýchlom tempe bez toho, aby sme to mali na stole, za neetický a v rozpore so sociálnou i politickou, i právnou kultúrou. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani spravodajkyňa mi naznačila, že všetky tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vylepšujú tento vládny návrh zákona. Vzhľadom na to, že ich je toľko, tak musím skonštatovať, že v tom prípade ten vládny návrh zákona bol veľmi zlý.

A, pani ministerka, nechcem vám skladať žiadne komplimenty a tak, ale ste istým takým svetielkom v súčasnej vláde, aj vzhľadom na váš vzťah k tomuto rezortu z predchádzajúceho obdobia. Veľmi pekne vás chcem poprosiť: Nepodľahnite tomu, čo robil minister Kaník, že sa tu niekoľkými desiatkami pozmeňujúcich návrhov jeho zákony a jeho reformy upravovali a menili, pani ministerka, nepodľahnite tomu, čo čiastočne robí minister životného prostredia, že obchádza vládu a lobuje potom u poslancov, aby zákony, ktoré vyhovujú jeho rezortu, schválili, a, pani ministerka, vôbec už nepodľahnite ministrovi Zajacovi, pretože to je uragán pozmeňujúcich návrhov, ten zákon, ktorý nakoniec vyjde z dielne parlamentu, už vôbec nemá nič spoločné s pôvodným vládnym návrhom zákona.

A v tejto chvíli si dovolím aj skonštatovať, a to nie je ale váš prípad, lebo to je iná oblasť, že tie pozmeňujúce návrhy sú často motivované veľmi silnými a vážnymi lobistickými skupinami. A chcem vyjadriť presvedčenie, že v tom znení by vo vláde neprešli. Postupujte, pani ministerka, prosím, iným spôsobom. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Angyalová.

Predpokladám, že pani ministerka využije svoje právo a v záverečnom slove pri zaujatí stanoviska k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom vyjadrí svoj postoj.

Súhlasím s pánom poslancom Tkáčom. Je to prax, ktorú sme si tu osvojili, ktorá nie je dobrá, ale, žiaľ, rešpektoval ju tento parlament v minulosti. Predpokladám, že nie je to dobrá vec, ktorú sme zvolili, ale neviem si s tým poradiť preto, lebo je na vôli poslancov, aby hlasovaním zaujali stanovisko ku každému jednému návrhu, ktorý v pléne je predložený.

Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Priznám sa, že som trochu zmätená, pretože tiež mám, aj keď je ich málo, pozmeňujúce návrhy, ktoré ale do nejakej miery kolidujú s tými návrhmi, ktoré boli práve prečítané. A napriek tomu, že ja som si to už aj osobne tu vydiskutovala, že som vedela, že existuje istý zámer urobiť proste skupinu návrhov, predpokladám, že to sú práve tieto a že ešte nejaké drobnosti bude mať Zolo Horváth. Tak ma to mrzí len toľko a naozaj neviem v tejto chvíli, kto je na vine, takže nebudem obviňovať, len ma to mrzí, že som nevedela o tom, že bolo rokovanie výboru. A mne sa zdá, že tam ani nebol nikto zo Smeru, aby sme sa mohli vôbec k tomu vyjadriť, aké sú tie zmeny. Preto ešte raz predložím nejaké návrhy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou kolidujú. Verím, že aspoň využijeme ten čas, kým budeme zajtra hlasovať, a porozprávame sa o tom. A úplne pragmaticky k týmto návrhom hovorím, že sa vieme dohodnúť. A potom spomeniem ešte nejaké oblasti, ktoré som chcela napr. na tom stretnutí rozobrať. Ale vlastne už tým, že som nevedela, že je to dnes práve, neviem, kedy to bolo, asi na obed, tak už to môžem povedať iba ako námety, ktoré by sme možno mohli riešiť v inej úlohe.

Takže najprv tie zmeny.

Prvý bod. V čl. I novelizačný bod 36 znie: "V § 43 ods. 3 sa slová "získava vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami "dosiahol vysokoškolské vzdelanie"."

Bod 2. V čl. I v novelizačnom bode 40 sa v § 43 ods. 9 v druhej vete vypúšťajú slová "druhého stupňa".

Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Pre služby, ktoré majú dané osoby poskytovať, je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa môjho názoru absolútne postačujúce. A ak by došlo k zmene a požadovaniu druhého stupňa, je dôvodné očakávať určitý odliv týchto pracovníkov, o čom si nemyslím, že je žiaduce. Navyše, vo vládnom návrhu nie je dané ani prechodné obdobie pre tých, ktorí by si chceli toto vzdelanie doplniť. Podľa toho, čo som počúvala, aj keď som nevidela ešte napísaný ten návrh, tak s prechodom doby je to riešené aj v návrhu pani Sárközy, pozrieme sa na to ako a podľa toho sa zariadim s týmito návrhmi.

Ďalšie dva návrhy.

V čl. I v novelizačnom bode 43 sa v § 46 ods. 4 slová "dvoch rokov" nahrádzajú slovami "šiestich mesiacov".

A ďalší. V čl. I v novelizačnom bode 43 sa v § 46 ods. 6 slová "dvoch rokov" nahrádzajú slovami "šiestich mesiacov".

Odôvodnenie k týmto dvom bodom. Ide o zmäkčenie vládneho návrhu vzhľadom na to, že navrhovaný model financovania aktivít služieb zamestnanosti je určený pre veľmi dlhú dobu (2 roky), pričom uchádzač i záujemca môže svoju uplatniteľnosť na trhu práce po absolvovaní prvej vzdelávacej aktivity relatívne rýchlo otestovať záujmom o jeho zamestnanie zo strany potencionálnych zamestnávateľov. Ak je cieľom návrhu odbúrať tých, čo služby zneužívajú, čo je aj v dôvodovej správe, tak 6-mesačná lehota je postačujúca. Pri ponechaní pôvodného znenia dôjde k vytesneniu tých, ktorí nebudú mať peniaze na doplatenie nákladov na druhú a tretiu aktivitu. Navyše, mnohé aj jednoduché zamestnania si vyžadujú viaceré zručnosti, napr. vedenie účtovníctva a prácu na počítači. Ale môžeme spomenúť aj iné modely. A tento vládny návrh to nijako nezohľadňuje. Opäť som zachytila návrhy, ktoré pravdepodobne budú kolidovať s týmto návrhom, ale vysporiadame sa s tým pri hlasovaní.

A posledný môj návrh. V čl. I sa za novelizačný bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: "V § 51 ods. 1 v prvej vete sa na konci vypúšťa čiarka a doplňujú sa slová "a študijnému odboru absolventa školy"." Doterajšie novelizačné body 47 až 79 sa označujú ako 48 až 80.

Odôvodnenie. Podľa vládneho odôvodnenia je zámerom absolventskej praxe podporiť získanie univerzálnych odborných a sociálnych zručností dôležitých pre zaradenie sa na trh práce. Ak je však absolvent z úplne iného odboru, absolventská prax mu nijako nepomôže zaradiť sa na trh práce v oblasti, ktorú vyštudoval. Cieľom absolventskej praxe bolo pri jej zavádzaní, pri zavádzaní tohto inštitútu pritom vytvoriť priestor tým absolventom, ktorí majú odborné predpoklady na určitú pozíciu, ale nespĺňajú typickú podmienku zamestnávateľov: prax v odbore. Tu ide o doplňujúci návrh, ale v paragrafe, ktorý je menený aj vo vládnom návrhu.

Chcem ešte povedať, že keďže som tieto návrhy pripravovala postupne, tak sa tu objaví aj bod 1, ktorý je ale preškrtnutý. A ten nepredkladám len pre čistotu, aby pani spravodajkyňa o tom vedela. Je tu prečiarknutý. Ale nenašla som lepší spôsob ako to predložiť, aby bolo doložené, že tam je 15 podpisov.

No a teraz tie veci, ktoré, sa mi zdá, sme mohli prediskutovať. Dúfam, že ich prediskutujeme aspoň na tom okrúhlom stole, ktorý sme si dohodli na budúci týždeň.

Po prvé chcem povedať, že je jedno odôvodnenie, ktoré sa opakuje viackrát pri rôznych bodoch, ktoré sa týkajú absolventskej praxe vo vládnom návrhu, ktoré je pre mňa ako poslanca, aby som sa rozhodla správne, nie úplne dostačujúce. Ide o odôvodnenie, ktoré hovorí, že doterajšia prax preukázala, že vykonávanie činnosti absolventov školy v rámci absolventskej praxe dostatočne stimuluje zamestnávateľov na vytváranie miest na absolventskú prax, a preto je dôvodné zrušiť príplatok 1 000 korún, čo je viac, aj keď sa mi, po prvé, zdá, že táto argumentácia je bez dôkazov. To je tautológia, čo znamená, to, čo poviem, si dokážem tým, čo som povedala. Ale od tohto by som ešte upustila, keby sme si povedali potom ale jasne v tom odôvodnení, čo to znamená, že štátny rozpočet alebo, keď chcete, rozpočet ministerstva na jednom konkrétnom absolventskom mieste získava 1 000 korún a dáva 200. A to by bolo podľa mňa aj korektné voči ľuďom povedať. A práve preto, že ak prejde vládny návrh, tak už nebude existovať príspevok zamestnávateľovi 1 000 a príspevok absolventovi sa zvýši len o 200 korún, si myslím, že existoval priestor na vyššie zvýšenie tohto príspevku na absolventskú prax. Hovorím to preto, lebo poznám mladých ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa snažia dostať na trh práce, a mnohí, hlavne z tých okolitých regiónov, ktoré sú, teda nie sú v tých mestách sústredení, kde je to relatívne jednoduchšie, kde sú podniky, dochádzajú na absolventskú prax. A v konečnom dôsledku im zostáva veľmi málo peňazí na to, aby zabezpečili si aj iné potreby, pričom, samozrejme, rešpektujem, že to nie je práca klasická, že to ani nebolo cieľom, ale myslím si, že ak sme získali 1 000 korún na jedno miesto, tak sme mohli pridať viac ako 200 korún. To je prvá vec.

Chcem sa spýtať, či bod 50 vládneho návrhu nie je v rozpore s odsekom 3 príslušného § 50, pretože tam ide o to, že ide o záväzok zamestnávateľa, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia uchádzačov o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe. Takto je to tam zadefinované. A pritom odsek 3 v § 50 hovorí, že je to možné, ak preukáže, že to urobil v dôsledku nadbytočnosti. To je len otázka na legislatívu, možno by sme do zajtra mohli s tým vysporiadať. Lebo ak je to možné v istých prípadoch, tak minimálne by sme mali povedať, že ak tento zákon to neustanovuje inak, aby sme tú čistotu zachovali.

Tretia vec, ktorú chcem povedať, je, že dohodu o vykonávaní aktivačnej činnosti napriek tomu, že chápem, že ten návrh asi vznikol najmä preto, aby bolo preukázateľné, že boli ľudia vyškolení, čo sa týka BOZP, teda bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci, nepovažujem za dobrý návrh, pretože si myslím, že mimoriadne zvýši administratívu, byrokraciu. Existujú dôvody, za akých je možné vlastne nastúpiť na aktivačnú činnosť. Každý ďalší papier, ktorý bude treba vyrobiť na úrade a ktorý bude musieť proste ten konkrétny uchádzač podpísať, že sa aktivizuje, je len ďalším stohom papierov, o ktoré sa potom nejaký úradník bude musieť starať. Nie som si istá, či sa to nedalo trošku jednoduchšie vyriešiť.

Ďalšia vec, k bodu 55 § 53 ods. 9, ktorý hovorí o tom, že... (Reakcia z pléna.) Hneď. ... ak sú dvaja manželia žiadateľmi o príspevok za sťahovanie za prácou, že iba jednému z nich je poskytnutý napriek tomu, že existuje návrh, ktorý pravdepodobne to zruší, chcem povedať, že ak sa budú zavádzať takéto mechanizmy, tak skúsme vždy uvažovať aj v intenciách toho, že sa nesnažíme pokryť iba manželov, ale aj partnerov žijúcich v domácnosti spoločnej, ak je to preukázateľné, pretože sa nám to môže stať, že nám to bude vyčítať Európska únia z titulu antidiskriminačnej legislatívy. Ak dôjde k tomu, že bude stiahnutý ten návrh, tak nie je o čom diskutovať, ale takýchto návrhov sociálnych zákonov, keď sa to týka dvoch manželov, už či pozitívnych, že by mali dostať nejaký príspevok, alebo negatívnych, že ho dostane iba jeden z nich, bolo počas troch rokov, ktoré sme tu mali v parlamente, viacero, tak na to treba dať pozor, lebo proste bude to v rozpore so zákonom, ktorý tu máme platný.

Bod 63, ktorý hovorí o tom, že u zdravotne ťažko postihnutých zmenia sa podmienky, na základe ktorých preukazuje zamestnávateľ, že spĺňa podmienky zamestnávania zdravotne ťažko postihnutých, v odôvodnení vládneho návrhu je napísané, že to má zlepšiť a podporiť zamestnávanie zdravotne ťažko postihnutých, podľa mňa je to mimoriadne otázne, pretože sa zvyšujú náklady na každého jedného zdravotne postihnutého, čoho výsledkom môže byť práve opak, že zamestnávatelia menej budú využívať túto voľbu a radšej si zvolia voľbu tzv. náhradného plnenia, že budú platiť, tak ako to robí väčšina zamestnávateľov, bohužiaľ, na Slovensku. Takže nesúhlasím s tým odôvodnením a principiálne vlastne nesúhlasím ani s tým bodom, aj keď rozumiem tomu, že má ísť o proste rozšírenie množstva peňazí, pretože sa tam zahrnujú aj odvody, aj ďalšie náklady na prácu.

Bod 76 je podľa mňa zbytočným administratívnym opatrením, myslím tým bod 76 vládneho návrhu, lebo tam ide o to, že musí konkrétna SZČO a konkrétny zamestnávateľ preukazovať, ktoré pohľadávky a povinnosti voči úradu má splnené a že ich teda má splnené, aby potom mohol žiadať o daný príspevok, o ktorý v tom paragrafe ide. Som presvedčená a prešla som si to a chcela som aj poprosiť pani ministerku, aby prešiel ten bod opäť, že všetky tieto skutočnosti úrad nejakým spôsobom eviduje a ak ich neeviduje, tak možno jediná položka sú záväzky vo vzťahu k daňovému úradu a tie si dokáže vyriešiť vzájomnou komunikáciou s daňovým úradom. Preto si myslím, že to je ďalšia byrokracia, ktorá len zahlcuje tých, ktorí sú žiadatelia. Ak chceme, aby výkon verejných služieb bol čo najmenej zbyrokratizovaný, tak si myslím, že by sme nemuseli takéto body zavádzať do zákona.

No a posledná vec. Medzi poslednými bodmi návrhu sú aj paragrafy ohľadne zverejňovania dát, ktoré vedie ústredie tak, aby nemuseli jednotlivé subjekty, ktorých sa to týka, dávať súhlas na to, aby boli zverejnené. Myslím si, že bolo by dobré, ak to už aj nevyriešime v tejto novele, aby sme to skúsili urobiť v inej novele. Ja som bola predkladateľom návrhu pozmeňujúceho, keď tu bol zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, aby zoznam tých firiem, ktorým bola daná pokuta zato, že nelegálne zamestnávali, bol zverejňovaný. Ten návrh tu vtedy prešiel, ale neexistuje veľmi dobré riešenie toho, ako je ten zoznam zverejňovaný. A keď už sme hovorili o takom bode, kde určujeme zo zákona, že nie je na to treba dať teda súhlas tej osoby, ktorej sa to týka, či už fyzickej alebo právnickej, tak si myslím, že sme úplne rovnakou konštrukciou mohli riešiť aj zverejňovanie týchto dát. Takže, hovorím, asi to už nevyriešime tu, pretože nemám konkrétny návrh, ale možno by sme mohli urobiť taký istý paragraf, aby to bolo všetko v jednom šate.

Tiež ma mrzí, že je tých zmien veľa, tiež ma mrzí, že sme niektoré nestihli prediskutovať, ale na druhej strane chcem povedať, že mnohé z tých návrhov sú racionálne. Chceli sme ich tu a som rada, že aspoň niektoré veci, ktoré nešli za pána Kaníka, sa dajú. Naďalej však chcem byť teda v súlade s tým, čo hovorí Vojto, pretože s ním súhlasím. Asi nebude dobre, keď dlho budeme pokračovať takýmto štýlom, že dôjde novela, ktorá má niekoľko bodov, a potom v pléne a v druhom čítaní v parlamente urobíme je ďalších plus 200 % počtu bodov. Nepôsobí to dobre, je to veľmi ťažké implementovať. Keby sme sa spýtali úradov, ktoré sú vykonávateľmi toho, koľko majú s tým roboty a aké ťažké je udržiavať informačný systém pre správcov informačných systémov, tak by sme sa asi čudovali, čo by nám povedali. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

M. Maxon, poslanec: Pán predseda, len by som chcel pripomenúť, že v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky ste mi mali dať priestor na faktickú poznámku po vašom vystúpení, lebo to bol vstup do rozpravy.

A, pani kolegyňa, môžete sa prihlásiť aj s faktickou poznámkou, aj s procedurálnym návrhom, ja som zvyknutý na to, že keď rečním vpredu, tak že permanentne hovoríte "ale no". A mne to vyhovuje inak, keď tu nie ste.

Ale, pán predseda, povedali ste, že zaviedlo sa tu také pravidlo. Chcel by som povedať, zaviedli ste ho vy. My sa na tom procese nezúčastňujeme a sme principiálne proti tomu. A už nás skúsenosti mohli ponaučiť, že potom ide permanentne novela za novelou. Vieme si teraz dôkladne zanalyzovať, čo všetky tieto pozmeňujúce návrhy znamenajú? Vieme si dôkladne zanalyzovať, či to, čo tam píše vláda v súvislosti s dopadom na štátny rozpočet, ešte platí? Ja vám poviem konkrétny príklad z nášho pôdohospodárskeho výboru. Bol predložený vládny návrh zákona, ktorý naozaj sme nemohli akceptovať, mal mnohé chyby. Na druhej strane sme rešpektovali to, že taký zákon je potrebné prijať, a tak si sadli odborníci z výboru s predstaviteľmi ministerstva pôdohospodárstva a spracovali takpovediac nový zákon, ale s jedným zásadným rozdielom, že už to nebol vládny návrh zákona, ale poslanecký návrh zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Pán predseda, ja mám ľudskú prosbu, aby aspoň do rána do tej 11.00 hodiny sme si to mohli preštudovať, pretože to je skutočne zmena zmien. Nedá sa to nejakým spôsobom aspoň odfotiť teraz večer na stôl, aby sme to mohli v noci spraviť?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ja vás chcem odporučiť na § 83 ods. 4, podľa ktorého budem postupovať aj v prípade pri prerokúvaní tohto návrhu zákona podaného pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že ak bol podaný pozmeňujúci návrh, bude sa o ňom hlasovať až potom, ako bol rozdaný, a na druhý deň. Budeme v súlade s rokovacím poriadkom prerokúvať aj podaný pozmeňujúci návrh. Takže vyhoviem vašej požiadavke a hlasovať budeme až potom, ako sa budete môcť s týmto podaným pozmeňujúcim návrhom oboznámiť.

Pán poslanec Maxon, chcete ešte hovoriť?

M. Maxon, poslanec: Pán predseda, ak by to teda naozaj malo byť takpovediac v poriadku, akože, tak by sa malo postupovať, tak ako sa postupuje pri zákone o verejnom zdravotníctve. Veď vieme, do akej situácie sme sa dostali, že jednoducho nebolo odborne ani z hľadiska osobných kapacít poslancov možné prejsť to, všetky tie zmeny, ktoré nás čakajú, a nakoniec ešte ani zhoda na tých zmenách nie je, presunul sa ten zákon na január.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, aj preto, aby ste mali čo možno najväčší a najširší priestor a čas na oboznámenie sa s podanými pozmeňujúcimi návrhmi, prerušujem... (Hlasy z pléna.)

Pani poslankyňa, je 19.00 hodín, pán poslanec Bódy má minimálne na 20 minút svoje vystúpenie.

Ešte k predloženému návrhu zákona. Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

Páni poslanci, dovidenia ráno o 9.00 hodine, prajem vám príjemnú dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)