K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu ústavného zákona, ktorý ma upraviť použitie finančných prostriedkov vyčlenených vládou Slovenskej republiky z privatizácie na financovanie dôchodkovej reformy.
Opäť sa trochu vrátim nie ďaleko, ale do roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika rozdelením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Chcem totižto zdôrazniť niektoré ekonomické aspekty.
Po rozdelení Slovenská republika zdedila štátny dlh vo výške 2,9 mld. USD. Aktíva, ktoré zdedila po bývalej federácii, predstavovali viac ako 4 mld. dolárov. Aktíva len v Ruskej federácii predstavovali viac ako 1,2 mld. dolárov. A týmto by som chcel reagovať aj na včerajšie vystúpenie kolegu Horta - je veľmi zaujímavé vyvážať so stratou a mať aktíva 1 200 mil. dolárov.
Chcel by som povedať, že mnohí ponovembroví politici, medzi iným aj pán Čarnogurský sa veľmi rád fotografoval pred kopami deblokovaného uhlia, a musím povedať, že aj dnešní naši špičkoví funkcionári, vrcholoví predstavitelia, ak by neboli nakúpené lietadlá z týchto zdrojov, tak asi musia lietať inými aerolinkami.
Ale vráťme sa späť k meritu veci. Prečo o tom hovorím? Totižto štátny dlh predstavuje dnes takmer 26,5 mld. USD. A len vláda Mikuláša Dzurindu zvýšila štátny dlh o viac ako 450 mld. Sk. Už dlho upozorňujem, že štátny dlh je najväčšou hydrou, ktorá požiera ekonomiku Slovenskej republiky. Na moju interpeláciu k zvyšovaniu zadlžovania Slovenskej republiky priznal pán predseda vlády, že údaje sú pravdivé, ale jedným dychom dodal, že rast verejného dlhu po roku 1998 má svoje objektívne príčiny spočívajúce v opatreniach, ktorým sa vláda nemohla vyhnúť:
1. tzv. ozdravenie bankového sektora,
2. prehratý súdny spor s ČSOB,
3. realizované štátne záruky - a počujete dobre,
4. každoročné schodky štátneho rozpočtu.
Nuž kto ich len urobil, tie schodky? Už iba na základe uvedeného je morálnou povinnosťou celej vlády podať demisiu a ospravedlniť sa národu.
Ďalšia záležitosť - privatizácia. V roku 1989 predstavoval majetok na Slovensku účtovnú hodnotu 1 030 mld. Kčs. Vlády po roku 1989 a hlavne vláda Mikuláša Dzurindu sa chváli tým, že sprivatizovala za takmer 500 mld. Sk. Ak vezmeme obidva tieto zdroje financovania, zistíme, že viac ako 1 000 mld. Sk sme použili s priam exkluzívnym výsledkom. Napríklad druhé miesto v nezamestnanosti v Európskej únii.
Zo všetkých strán sa na nás valia klamlivé informácie vládnej a celej koalície o hospodárskom zázraku na Slovensku. Aká je skutočná situácia na Slovensku? Podľa najnovších údajov Štatistického úradu Eurostat miera v nezamestnanosti v Slovenskej republike v septembri stúpla na 16,4 %. Vyššiu mieru nezamestnanosti má už len Poľsko. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej Únie sa v septembri nezmenila a dosiahla úroveň 8,6. Klesajúci vývoj nezamestnanosti na Slovensku, ktorý prezentuje vláda, slúži iba na manipuláciu občanov v zmysle technického manuálu a pokynov zahraničných poradcov. V skutočnosti je výsledkom administratívnych opatrení a negatívne ho ovplyvňuje vyraďovanie nezamestnaných z evidencie uchádzačov o zamestnanie, najčastejšie z dôvodu nespolupráce. V roku 2003 úrady práce vyradili zo svojej evidencie viac ako 65-tisíc uchádzačov o zamestnanie, v minulom roku to už bolo takmer 100-tisíc. A takéto vyraďovanie pokračuje aj v tomto roku. Občania si musia uvedomiť, že vláda ich zavádza svojimi vyhláseniami. Vedome, cielene a programovo klame.
Priemerná hodinová hrubá mzda dosiahla v roku 2002 na Slovensku v priemere 1,97 EUR. Slovensko sa tak nachádzalo na poslednom mieste z krajín Vyšehradskej štvorky. Z terajšej 25-člennej Európskej únie boli nižšie ročné mzdy v sektore priemyslu a služieb už len v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Až takmer 70 % zamestnancov u nás v minulom roku zarobilo menej, ako bola priemerná nominálna mzda 15 825 Sk. V aktuálnom porovnaní v rámci Európskej únie napríklad priemerná mzda Slovenskej republiky 422 EUR, v Česku 569 EUR. Kým napríklad Česi, teda v Čechách vzrástli reálne mzdy od roku 1989 o 31 %, na Slovensku klesli v priemere o 200 korún.
Vážené kolegyne, kolegovia, nie je to iba otázka nezamestnanosti. Priemerná hodinová hrubá mzda dosiahla v roku 2002 na Slovensku, ako som už povedal túto sumu. Preto mi dovoľte spomenúť ešte podstatné dva fenomény: je to kvalita životnej úrovne a výška životnej úrovne. Kvalita života klesá, kvalita životnej úrovne, žiaľ, nedosiahla, ako som spomenul, ani úroveň roku 1989.
Prečo sa musím vracať k týmto záležitostiam? Pretože príjmy z privatizácie sa ukázali ako neefektívne vložené. Vláda na jednej strane chce sanovať štátny dlh, ale na druhej strane ho sama vytvára. S tým nemôžem súhlasiť. Preto predkladám pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu ústavného zákona. Navrhujem, aby návrh bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie, a to hlavne z pohľadu Lisabonskej stratégie. Bola to práve Lisabonská stratégia, ktorá mala so svojím cieľom do roku 2010 vyriešiť v Európskej únii nezamestnanosť. Máme sa stať najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou. Aký však je výsledok na Slovensku, vidíme sami. Zdôrazňujem, že po prehodnotení stanovených cieľov Lisabonskej stratégie, kde je stanovený hlavný rast na zamestnanosť, tento však vláda Slovenskej republiky neakceptovala, i keď rozpracovala Lisabonskú stratégiu, ale zamestnanosť ako takú z nej vypustila.
Preto navrhujem, aby predložený návrh bol vzatý späť na dopracovanie s tým, že zdroje z privatizácie budú hlavným zdrojom riešenia nezamestnanosti a chudoby na Slovensku, a s cieľom zvýšiť životnú úroveň a kvalitu života na Slovensku.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a odovzdávam...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Fajnora. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja iba tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslanca Fajnora.
1. Miliardové aktíva v bývalom Sovietskom zväze majú formu nedobytného dlhu, ktorý, teda ak chceme aspoň v zlomkovej hodnote, musíme deblokovať cez materiálne hodnoty.
2. Považujete štátny dlh za hydru, ale sa vonkoncom nerozpakujete v tejto snemovni predkladať návrhy zákonov, ktoré jednak zvyšujú výdavky štátu v enormnej výške alebo znižujú príjmy štátneho rozpočtu.
3. Chcela by som povedať, už som to v tejto snemovni povedala viackrát, že je oveľa lepšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako byť sociálne závislý od dávok.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani kolegyňa, ja by som chcel, ja som vo svojom vystúpení nechcel povedal všetko, čo sa za tie zdroje doviezlo, ja som len pospomínal lietadlá, pospomínal som ďalšie veci, ale prosím vás pekne, choďte za pánom ministrom financií, veľmi rád tieto veci riešil a ako tie nedobytné veci doriešil. Ony boli dobytné, nemáte pravdu a informujte sa u pána Mikloša a potom príďte. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pani ministerka, prepáčte, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.
Pristúpime k rokovaniu o
správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.
Materiál máte ako tlač 1329.
Poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetnú správu predložila a uviedla pani ministerka Radičová.
Nech sa páči, pani ministerka.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
Materiál bol vypracovaný na základe podkladov z rezortných štatistických zisťovaní Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR a štatistických zisťovaní Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Materiál je rozdelený do troch okruhov: prvý popisuje súčasný stav, druhý sa pokúša vyhodnotiť jednotlivé opatrenia na reguláciu sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi v roku 2004 a tretí okruh je informácia o pripravovanej legislatíve Európskej únie o kohéznej politike.
Správa sa tiež venuje vyhodnoteniu konkrétnych opatrení, ktoré by práve mali smerovať k regulácii rozdielov, a tieto sú vyhodnotené v štyroch oblastiach: rozvoj infraštruktúry, realizácia sociálno-ekonomických programov, podpora mobility a fiškálna decentralizácia.
Vláda Slovenskej republiky správu prerokovala 28. septembra 2005 a schválila svojím uznesením č. 741.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Poprosím pána poslanca Brocku, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženej správe. Nech sa páči, pán poslanec, pán predseda.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, tento materiál alebo túto správu mali pridelené výbory na prerokovanie okrem výboru pre sociálne veci a bývanie aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre verejnú správu. Správu prerokovali a všetky štyri výbory odporučili plénu Národnej rady vziať túto správu na vedomie. Pre Národnú radu nevyplynuli z výborov žiadne návrhy.
Gestorsky výbor, ktorý mňa určil za spravodajcu a ma poveril predniesť túto správu, odporúča plénu navrhnutým uznesením prijať túto správu na vedomie. Návrh uznesenia máte v spoločnej správe ako prílohu.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú, keďže sa nehlási... (Reakcia z pléna.) Ale čo ti nejde, ako že nie? Nejde. Páni poslanci, naučte sa s tým robiť! Potom vám to pôjde. (Reakcia z pléna.) No. Pán poslanec Burian. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, táto rozprava alebo v tejto rozprave už boli niekoľkokrát prednesené námety na to, akým spôsobom sa odstraňujú alebo akým spôsobom by sa mali odstraňovať regionálne rozdiely v rámci Slovenska.
Ja musím na úvod povedať, že mám taký dojem, že čím viac tých opatrení robíme, tým väčšie tie disparity sú a tým väčšie rozdiely sa prejavujú a môžem na niekoľkých doslova príkladoch uviesť to, že, bohužiaľ, nedarí sa nám to, že opatreniami, ktorými by sme mali znižovať regionálne rozdiely, naopak, myslím si, že my ich prehlbujeme. Je niekoľko základných ukazovateľov. Ak by sme zobrali indície, ktoré sú aj v tejto správe, môžem napríklad postaviť to na príklade Bratislavy alebo regiónu Bratislava, regiónu povedzme Prešov, ale ten identický rozdiel je vo všetkých krajoch, čo sa týka rozdielu priemerných zárobkov.
Ja len na ilustráciu. Rozdiel priemerných zárobkov v roku 2002 bol 6 824 korún, v roku 2003 7 500 korún, v roku 2004 8 481 a za prvý kvartál roku 2005 už je to 10 123 korún. Takže len tým chcem deklarovať, že my čím viac urobíme tých opatrení, tým sa nám tieto rozdiely skôr a tie nožnice otvárajú. Proste, jednoducho nie je celkom pravdou len to tvrdenie, že sa nám priemerná mzda zvýšila v hospodárstve. Tvrdím aj to, myslím si, že mali by sme iné možno meradlo postaviť na sledovanie priemerného zárobku na Slovensku. Vzhľadom na to, myslím si, že asi 5 až 10 %, to by sa musela postaviť nejaká asi štatistická metóda, ktorá by jasne alebo presnejšie určila, či ten rast bol len v tých vysoko zárobkových skupinách, alebo teda tá priemerná zárobková úroveň Slovenska je na tej úrovni, ako predpokladáme. Myslím, že pokiaľ berieme regióny, hlavne pokiaľ ide o Košický a Prešovský kraj, tá príjmová zložka u priemerného stavu obyvateľstva, dá sa povedať, nevzrástla alebo určite nevzrástla takým javom alebo takým percentom, ako tu už bolo alebo je deklarované aj v celej správe. Čiže rast miezd v jednotlivých krajoch má obrovské disparity.
Druhou takou závažnou vecou, s ktorou som sa stretol aj v tomto materiáli, ale stretol som sa aj pri iných, by som povedal, článkoch uverejnených, je to, že nie je u nás pravdou, že podstatnú časť nezamestnanosti tvoria ľudia s nízkym vzdelaním. A pravdou je, že aj tento materiál hovorí o tom, že tú najväčšiu časť nezamestnanosti tvoria práve ľudia so stredoškolským vzdelaním s maturitou, až potom idú ľudia bez maturity alebo ľudia so základným vzdelaním. Čiže my dnes máme problém v tom, že vlastne nevieme umiestniť práve túto skupinu ľudí stredoškolsky vzdelaných. A vlastne tu nie je len otázka tej manualizácie práce alebo ľudí v umiestnení práve s tým nízkym vzdelaním, ale čo je teda pre mňa dosť paradox a veľa článkov alebo veľa diskusií bolo o tom, že práve preto je vysoká nezamestnanosť práve v regiónoch východu, čo je Košický a Prešovský kraj, vezmem do toho aj Banskobystrický kraj, že nie je celkom tá pravda, že ide len o nízku vzdelanosť.
Pokiaľ ide o štatistiky nezamestnanosti, je veľký rozdiel medzi štatistickým vykazovaním a tým vykazovaním podľa Ústredia práce, sociálnych vecí. Myslím, že o tom boli už siahodlhé diskusie, faktom je, že nám vo vzduchu visí asi 100 000 ľudí, lebo tá zamestnanosť nám nestúpla do tej miery, ako nám poklesla nezamestnanosť. Tá nezamestnanosť je na tej úrovni alebo výkazníctvo na úrovni toho, čo dáva, podľa Ústredia je 12,7 % za prvý kvartál, nezamestnanosť podľa Štatistického úradu na 17,5 %. Tento rozdiel je jednoznačne v tom, že sa vyraďujú títo ľudia alebo skupiny ľudí sa vyraďujú z tohto hodnotenia, čo je jedna vec. A jasne to potvrdzuje aj to, že nám náklady na hmotnú núdzu rastú. Aj táto správa priznáva to, že nám náklady na hmotnú núdzu rástli priemerne o 11 %. A myslím si, že tu je len otázka toho, akým spôsobom, by som povedal, nútime tých ľudí, aby jednoducho spolupracovali s týmto Ústredím práce alebo so špecializovanou štátnou správou.
Faktom je, že nám niekde visí vo vzduchu asi cca 100 000 ľudí, lebo podľa môjho názoru, a pokiaľ som počul aj predstaviteľov vlády, začína sa vlastne také exaktnejšie hodnotenie upriamovať práve na tú zamestnanosť a asi tam by malo byť vytvorenie nových pracovných miest. To by malo byť takým skôr meradlom ako nejaké vysvetľovanie si problémov, akým spôsobom Štatistický úrad, eventuálne akým spôsobom Ústredie práce, sociálnych vecí vykazuje ten stav tých nezamestnaných. Myslím, že bolo veľa príkladov toho, akým doslova až prémiových ukazovateľov ľudí v týchto úradoch bolo, aby jednoducho zabezpečili taký stav, ktorý bol požadovaný, aby preukázal zníženie nezamestnanosti.
Čiže toto sú, by som povedal, tie základné veci alebo základné disparity, ktoré vidím ako aj v tejto správe. Možno sa k tomu vyjadrí pani ministerka. Faktom je, že ma... Ešte v tých opatreniach by som sa len chcel zmieniť v tom, že - a teraz hovorím o nejakom strategickom návrhu. Keď si myslíme to, že eurofondy alebo čerpanie peňazí z európskych peňazí vyrieši problém nezamestnanosti, je to len jeden uhol pohľadu. Osobne si myslím, že väčšia kofinančná alebo kofinančný príspevok zo strany štátu pri niektorých projektoch by bol podstatne, by som povedal, dôležitejší a tam by sa možno našli povedzme projekty, ktoré by fakt znížili tú nezamestnanosť. Len mám taký pocit, že niektoré či už projekty zo sociálneho fondu, alebo z iných fondov sú troška mierené na to, aby boli tie peniaze vyčerpané, nie na to, aby sa urobil možno jeden veľký projekt alebo niekoľko veľkých projektov, na ktorých by sa podieľal možno väčšou kofinančnou sumou aj štát, alebo ručil by povedzme za tieto sumy, lebo sa stáva, že aj úrady, ako mestské zastupiteľstvá, eventuálne obecné zastupiteľstvá atď., nemajú dostatok peňazí, aby si dofinancovali tú časť, ktorú by mohli povedzme čerpať práve z týchto zdrojov Európskej únie. A myslím si, že aj "liknavosť" pri posudzovaní a doslova pri uvoľňovaní peňazí na rôzne projekty vlastne nedáva nejakú záruku na to, že by hlavná časť alebo hlavná úderná časť na znižovanie disparít alebo regionálnych rozdielov by sa významným spôsobom pohla dopredu.
Takže toto sú moje poznatky z tohto. A len na záver vlastne budem opakovať to, čo som na začiatku povedal: Bojím sa, že my robíme opatrenia, ktoré neznižujú tieto rozdiely, ale mám taký pocit podľa čísiel, že zvyšujú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci: Ďaďo, Číž. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani ministerka, prerokovanie takýchto správ má v podstate tragikomickú podobu, pretože tieto správy samy osebe nesmerujú k tomu, aby sme naozaj riešili jeden z veľmi zásadných problémov, ktorým je vyrovnávanie a posudzovanie vzájomného stavu medzi regiónmi, hlavne z toho dôvodu, že bráni tomu zásadná ideologická otázka. Vyrovnávanie rozdielov totiž v zásade má solidaristickú povahu a súčasná vláda, ktorú reprezentujete, principiálne odmieta tento princíp. A toto, čo tu je, to je len také formálne "vajatanie" okolo akejsi povinnosti vytvoriť hmlu okolo nejakého vyrovnávania rozdielov.
Aby ste si nemysleli, že hovorím nezmyselne opozične tvrdo a že myslím to úprimne, skúsme si niekedy sadnúť, pani ministerka, nad Ústavu napríklad Španielska, Portugalska, Belgicka, Nemecka, kde sú ústavne fixované veľmi závažné princípy, ktoré majú naozaj vyrovnávať rozdiely. Skúsme si pozrieť, na akých princípoch stojí Európska únia, kde princíp solidarity a vyrovnávania rozdielov patrí k ústredným a zásadným. Má to obrovský význam, pretože bez neho Európska únia ako skutočne funkčné spoločenstvo nemôže vzniknúť. Logicky mi z toho vychádza, že aj Slovensko by malo byť funkčným celkom, ktorý potrebuje solidaritu a potrebuje zásady vyrovnávania rozdielov, aby celé Slovensko bolo aspoň čiastočne schopné k životu.
Predložená správa, a viem, že za to nemôžete, má podpriemernú úroveň. Nevypovedá v podstate nič. Ale čo vám chcem hlavne povedať, pani ministerka, skúsme si pozrieť materiál, ktorý nám vláda predložila do parlamentu, ktorý sa volá, citujem nepresne, "Reformy navrhované vládou na roky 2006 až 2008", a skúsme si pozrieť hlavné princípy hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Ani náznak akéhosi vecného a konkrétneho vyrovnávania rozdielov, ale absolútny "festival" ultralibertiánskych predstáv.
Pre nedostatok času, bohužiaľ, nemôžem o tom už povedať nič.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. V podstate by som chcel skonštatovať asi to, čo tu skonštatoval kolega, na ktorého reagujem, že správa podľa môjho názoru splnila len jednu a tú zásadnú, podstatnú vec - naplnenie uznesenia Národnej rady o tom, či túto správu treba prerokovať a podať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podstata totižto je niekde inde. Ja nehovorím, že sa nič nespravilo. Ale tie rozdiely, rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi, to sú aj rozdiely nielen mzdy, ale aj rozdiely celkovej sociálnej a životnej úrovne obyvateľstva. Tak aj zamestnanosť, samozrejme, je rôzna a veľká. Nedá sa absolútne porovnať východné Slovensko, Orava, Kysuce, Turiec s tým, čo je tu na západe. To sú oblasti, kde aj tá priemerná mzda, kde aj vôbec tá životná úroveň ďaleko zaostáva.
A poviem, prečo o tom hovorím. Máme problém umiestniť ľudí. To konštatuje v jednej súvislosti temer každý politik. Je to spojené zase s iným. Podnikateľské subjekty majú povinnosť hlásiť potreby zamestnania? Nemajú. Ako chceme umiestniť týchto ľudí, keď máme takýto systém realizácie pomoci nezamestnaným, aby sa mohli zamestnať?
Ďalšia vec, ktorá je spojená, tak je spojená, samozrejme, aj s dopravou. Všetko končí smerom od Bratislavy pri Žiline. Tam je koniec. Tam je, teraz sa dobuduje Kia. Jediné, čo existuje, je tu. Ale bývalé strojárstvo a ostatné veci, ktoré ostali, podniky zatvorené a tieto regióny z nich žili, dnes nemajú šancu. Nemajú šancu, pretože infraštruktúra je postavená tak, ako je postavená, a ak sa skončí v Žiline, tak tunel cez Višňové budeme možnože tunelovať ešte 10 rokov pri takomto systéme ekonomiky, pokiaľ dôjdeme k tomu, že treba aj tie vyššie regióny od Žiliny smerom po Liptovský Mikuláš... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu. Ešte predtým chce odpovedať na faktické poznámky pán poslanec Burian. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem len veľmi krátko zareagovať. Súhlasím vlastne s kolegami, ktorí to tu povedali, že za tento stav určite nemôže pani ministerka. Myslím, že to je stratégia celej vlády. Alebo na tomto plnení, skôr by som povedal, by sa mali podieľať iné ministerstvá - od hospodárstva, financií atď., a už tobôž nie, že teda pani ministerka je vo funkcii veľmi krátke obdobie. Takže len chcem tým deklarovať, že moje vystúpenie nebolo otázkou kritiky ministerstva práce, sociálnych vecí, skôr si myslím, že ako koncepčný materiál je to materiál, za ktorý zodpovedá celá vláda.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani ministerka sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy a páni, dovolím si zareagovať na pár námetov pána poslanca Buriana, ak dovolíte.
Pred asi 10 dňami som zverejnila práve istý návrh a rozhodnutie vzťahujúci sa na jeden z vašich námetov, že jedným zo základných kritérií hodnotenia úspešnosti politiky zamestnanosti a politiky trhu práce by malo byť a bude umiestňovanie na trhu práce. Čiže cez mieru zamestnanosti posudzovať úspešnosť nástrojov a nie znižovania nezamestnanosti. Súhlasím s vami plne. Pred 10 dňami toto rozhodnutie sa vzťahovalo na zmeny kritérií hodnotenia našich úradov práce.
Druhá poznámka. Práve prebiehajú návrhy na zmeny fungovania Európskeho sociálneho fondu. Tak administratívne, ako finančné a podobne. Aj v spolupráci s ministerstvom financií budem Národnú radu o týchto zmenách informovať, ktoré majú zjednodušiť financovanie, urýchliť financovanie, prístup regiónov k týmto zdrojom, ale hlavne, hlavne, presne to, čo ste pomenovali, a to rozhodnutie je už tiež uskutočnené, orientácia národných programov s vyústením do tvorby pracovných miest. Presne toto je v tom mojom rozhodnutí.
A ešte som chcela jednu poznámku. Sú isté návrhy regulatívy - na faktickú poznámku - na úrovni Európskej únie rôznych typov a princípov solidarity na vyrovnávanie a regulovanie rozdielov, chcem pána poslanca ubezpečiť, že tieto rôzne princípy solidarity a nástroje poznám a z hľadiska nášho rezortu len časť je možné realizovať a napomáhať práve vyrovnávaniu rozdielov. Naozaj, politika zamestnanosti je principiálne politikou iných rezortov, čím sa od toho nedištancujem, len hovorím, čo je v kompetencii tohto rezortu.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Aj pánovi predsedovi výboru. Pani ministerke osobne a osobitne za predloženie štyroch návrhov, ktoré z poverenia vlády v Národnej rade predniesla.
Poprosím teraz pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade a uviedol dôvody
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti 2004 (tlač 1258).
Pán minister, máte slovo.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti v roku 2004.
Materiál Návrh na ratifikáciu Aktov Svetovej poštovej únie prijatých na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti 2004 prerokovala dňa 17. augusta 2005 vláda Slovenskej republiky a schválila ho svojím uznesením č. 610/2005.
Predložené Akty Svetovej poštovej únie pozostávajú zo 7. dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Tieto akty boli podpísané vládnymi splnomocnencami s výhradou ich ratifikácie dňa 5. októbra 2004 v Bukurešti. Akty nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2006.
Všetky tieto zmluvy sú medzinárodné zmluvy prezidentského typu podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na platnosť ktorých sa pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady.
Ústava Svetovej poštovej únie je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Rovnakou kategóriou je, a to tak podľa Ústavy Svetovej poštovej únie, ako aj podľa Ústavy Slovenskej republiky aj 7. dodatkový protokol, pretože obsahuje zmeny Ústavy Svetovej poštovej únie, týkajúce sa napríklad ustanovení o poslaní Svetovej poštovej únie alebo schvaľovania návrhov na zmenu aktov. Ratifikácia 7. dodatkového protokolu vyplýva Slovenskej republike aj z Ústavy Svetovej poštovej únie.
Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú špecifikované podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a teda sú prednostnými medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia týkajúce sa práv alebo povinností právnických alebo fyzických osôb ustanovených v Generálnom poriadku, ide napríklad o rozhodcovské komisie pri riešení sporov medzi poštovými správami členských krajín. Vo Svetovom poštovom dohovore a obdobne aj v Dohode o poštových platobných službách sú rovnako ustanovenia, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti právnických alebo fyzických osôb či už ako poskytovateľov poštových služieb v medzinárodnom poštovom styku, alebo ich používateľov, odosielateľov a adresátov poštových zásielok. Tieto ustanovenia sa týkajú napríklad otázky zodpovednosti, vlastníctva poštových zásielok či reklamačného konania.
Predkladané zmluvy nezasahujú do vnútroštátneho legislatívneho rámca poštových služieb. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré upravujú poskytovanie poštových služieb v 190 členských štátoch Svetovej poštovej únie, ktoré tvoria jednotné poštové územie na vzájomnú výmenu poštových zásielok. Potreba ich prednosti vyplýva aj zo súvisiacich vnútroštátnych predpisov, ktorých ustanovenia sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ustanovuje inak.
Materiál nekladie nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať dosah na verejné financie, na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie či zamestnanosť.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás na záver požiadať o odporučenie a váš súhlas s predloženými aktmi.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.
Pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som Národnú radu oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti, ktorý ste dostali ako tlač 1258.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Po prvé, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1304 z 31. augusta 2005 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota bola určená vrátane gestorského výboru do 9. septembra 2005.
Po druhé, výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 6. septembra a uznesením č. 860 prerušil rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti s tým, že bude pokračovať po predložení právnej analýzy čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k predloženej medzinárodnej zmluve a posúdení, či zmluva zodpovedá kritériám citovaného ustanovenia, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky odložiť rokovanie o predmetnom návrhu vlády na schôdzu Národnej rady so začiatkom 25. októbra.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 7. septembra 2005 a uznesením č. 639 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady so 7. dodatkovým protokolom k Ústave Svetovej poštovej únie, s Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, so Svetovým poštovým dohovorom a s Dohodou o poštových platobných službách a taktiež rozhodnúť, že Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a majú prednosť pred zákonmi.
Tuto si dovolím podotknúť ešte aj pár slov ako spravodajca. Myslím si, že všetci, čo sme sa týmto problémom zaoberali, cítime, že tento problém nie je úplne vyčistený a že nemáme v tom úplne, úplne jasno. Paragraf 88 rokovacieho poriadku hovorí, že ak ide o medzinárodnú zmluvu, spolu s touto zmluvou musí byť predložená, spolu s ňou, doložka prednosti. Táto doložka prednosti obsahuje posúdenie takejto zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym zákonom a jej vplyvu na právny poriadok Slovenskej republiky. Takáto doložka prednosti bola spracovaná len vágne a takisto sa nám ten problém valí ďalej pred sebou. Myslím si, aby sa ten problém nevalil stále pred nami, je podľa môjho názoru potrebné, aby sme tento problém vyriešili už raz a navždy.
Myslím si, že takýto pozmeňujúci návrh ústavy nie je vecou poslanca, ale je možno vecou výboru, a preto apelujem na predsedu Národnej rady, aby tento problém zadal buď výboru, alebo snažil sa stanoviť nejaký kolektív, aby sme tento problém vyriešili. Ide nám o analýzu čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vzhľadom na takéto akty napr. poštovej únie a vzhľadom na to, či sú povahy medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Každú Národnú radu takýto problém opakujeme a stále sa nám každé zasadnutie Národnej rady a stále sa nám tento problém vracia. Preto ešte raz opakujem, že apelujem na predsedu Národnej rady s požiadavkou, aby tento postup nejako normálne a vhodným postupom vyriešil tak, že sa s ním v Národnej rade vysporiadame.
Zároveň, po tretie, konštatujem to, že gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 12. septembra 2005 uznesením č. 647. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorskému výboru neboli predložené žiadne nové informácie, ktoré by bránili prerokovaniu uvedeného návrhu podľa schválenej spoločnej správy (tlač 1258a), a preto budem postupovať podľa spoločnej správy, ktorú máte všetci pred sebou a budem predkladať návrh na hlasovanie o uznesení, ktoré tvorí prílohu, s tým, aby sme nezablokovali tento systém, pretože ako tu pán minister predložil alebo deklaroval, je nám potrebné do 1. 1. 2006 prijať takéto záväzné stanovisko.
Preto konštatujem, že gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so 7. dodatkovým protokolom k Ústave Svetovej poštovej únie, s Generálny poriadkom Svetovej poštovej únie a so Svetovým poštovým dohovorom a s Dohodou o poštových platobných službách a rozhodnúť, že Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a majú prednosť pred zákonmi.
Zároveň mi dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie tak, ako mi to káže rokovací poriadok, hoci v podstate zopakujem to, čo už som tu viackrát povedal. Čiže návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti v roku 2004:
"Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie prijatými na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so 7. dodatkovým protokolom k Ústave Svetovej poštovej únie, s Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, so Svetovým poštovým dohovorom a s Dohodou o poštových platobných službách a rozhodla, že Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a majú prednosť pred zákonmi."
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec, je povinnosťou vlády, aby pri predložení akejkoľvek medzinárodnej zmluvy Národnú radu informovala aj o okolnostiach týkajúcich sa charakteru tejto medzinárodnej zmluvy, podľa ktorého odseku čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky má Národná rada posudzovať charakter tejto zmluvy. Konkrétne aj v tomto prípade, keďže vznikli isté ústavnoprávne spory o to, aký charakter má táto zmluva, budem žiadať odteraz a trvať na tom, aby vláda Slovenskej republiky vždy s predložením návrhu na ratifikáciu akejkoľvek medzinárodnej zmluvy predložila aj stanovisko vlády k charakteru zmluvy a Národná rada posúdi, či súhlasí, alebo odmietne návrh vlády hlasovaním. Ja predpokladám, že aj keď niektoré ustanovenia čl. 7 sú sporné a je ich v rámci extenzívneho výkladu možno aplikovať rôzne, je na Národnej rade, aby sme sa s tým dokázali hlasovaním vysporiadať. (Reakcia poslanca.) Áno. Ak nie, tak je na nás, aby sme, alebo na vláde Slovenskej republiky, ak sa dostane do sporu častejšie s Národnou radou, predložili návrh na sporný výklad konkrétneho článku novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky. Toľko. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie a poprosím teraz pána guvernéra, pardon, ešte predtým pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Csákyho, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol Národnej rade
súhrnnú správu o prvom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 1. 5. 2004 - 30. 4. 2005 (tlač 1328).
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky súhrnnú správu o prvom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. mája 2004 do 30. apríla 2005.
Súhrnná správa zachytáva prvý rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z rôznych aspektov, vplyvov a dopadov tohto roku. Úvod popisuje zmeny inštitucionálne a procesné, zmeny, ktoré bolo potrebné vykonať na úrovni správy štátu. Správa je v základe členená na kapitoly, pričom ich rozdelenie vychádza z aktivít Európskej únie. Jednotlivé kapitoly popisujú spôsob koordinácie danej problematiky na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ďalej dôležité návrhy právnych noriem Európskej únie, ktoré boli od dátumu vstupu v inštitúciách Európskej únie prerokované. Materiál obsahuje aj postoje Slovenska, dôležité zmeny, ktoré vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nastali, a odporúčania do budúcnosti, či už týkajúce sa rokovaní alebo dôsledkov transpozície nového acquis.
Z finančného hľadiska sa rozšírili možnosti využívať finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie, zapojiť sa do všetkých rozvojových programov spoločenstva, pričom ako členská krajina už nemusí uhrádzať vstupný príspevok. Zároveň si však členstvo v Európskej únii žiada nové finančné nároky okrem národného príspevku do rozpočtu Európskej únie, ide aj o vzrast nákladov na financovanie administratívy, na to, aby Slovenská republika mala zabezpečenú adekvátnu reprezentáciu svojich záujmov na pôde európskych inštitúcií.
Celkovo Slovenská republika patrí z hľadiska finančných tokov k tzv. čistým prijímateľom. Prioritou tohto obdobia v súvislosti s tokom finančných prostriedkov sú rokovania k novej finančnej perspektíve na roky 2007 až 2013. Vláda Slovenskej republiky sa prostredníctvom svojich zástupcov snaží o dosiahnutie čo najpriaznivejšej čistej finančnej pozície pre Slovenskú republiku, pričom podporuje skoré uzatvorenie rokovaní, spravodlivú a transparentnú štruktúru výdavkov rozpočtu Európskej únie. S premenou spoločnosti na spoločnosť založenú na poznatkoch sa spája narastajúci význam vedy, výskumu, inovácií, informačných technológií a pod. V zmysle Lisabonskej stratégie si Slovenská republika určila cieľ do roku 2010 dosiahnuť celkové výdavky do oblasti výskumu a vývoja na úrovni 1,8 % z HDP. Vzrástlo uvedomenie si významu kvalitného celoživotného vzdelávania a uskutočňovanie reforiem celého školstva s ohľadom na meniace sa potreby trhu.
Obmedzenosť prírodných zdrojov zase kladie do popredia v súčasnosti na úrovni Európskej únie čoraz viac diskutovaný problém energetickej efektívnosti a hľadanie náhradných obnoviteľných zdrojov energie. Z pohľadu Slovenskej republiky je potrebné venovať pozornosť aj procesu vyraďovania jadrovej elektrárne V 1.
Veľká časť prijímaných legislatívnych noriem Európskej únie sa týka poľnohospodárstva a organizácie trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Čoraz väčší dôraz je kladený na ochranu zdravia a spotrebiteľa. Dotácie zo štátneho rozpočtu do poľnohospodárstva boli doplnené prostriedkami z rozpočtu Európskej únie. Slovenskí farmári od 1. mája 2004 dostávajú platby podľa systému jednotnej platby na plochu. Vďaka štrukturálnym fondom došlo k podstatnému zvýšeniu finančných prostriedkov na podporu pôdohospodárstva a najmä rozvoja vidieka. Implementácia environmentálne zameraných smerníc patrí medzi najnákladnejšie vzhľadom na vysokú investičnú náročnosť a potrebu ich technického zabezpečenia. Preto aj finančná podpora zo zdrojov Európskej únie sa v uplynulom období zameriavala najmä na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z prechodných období v životnom prostredí. Pri presadzovaní záujmov Slovenska v tomto smere je potrebné skĺbiť environmentálne potreby s optimalizáciou finančnej náročnosti opatrení a tento trend presadzovať i pri schvaľovaní legislatívnych aktov na úrovni Európskej únie.
Ctené pani poslankyne, ctení páni poslanci, ctený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, materiál bol prerokovaný v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky, bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky a odsúhlasený, bol prerokovaný v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a teraz bude prerokovaný na plenárnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Po diskusii dovolím si vás požiadať o vyslovenie súhlasu so súhrnnou správou o prvom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Ďakujem pekne.