P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Cuper, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nie je spojený s mimoriadnymi výdavkami, nakoľko na rok 2006 sú plánované riadne voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1326 z 23. septembra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia ITP. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Pavla Ruska. Pán poslanec, nech sa páči, udeľujem vám slovo. Až potom udelím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Rusko, jediný písomne prihlásený, má slovo.
P. Rusko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ospravedlňujem sa, že som nestihol prihlášku do diskusie k tomu zákonu, ktorý má väčšiu nádej na úspech, nejako som nezvládol dopravnú zápchu, ale som rád, že som stihol aj toto, pretože to považujem za veľmi vážne a dôležité.
Nebudem dnes diskutovať dlho. Nebudem rozvíjať ani teórie o tom, či majú alebo nemajú tí alebo oní poslanci právo tu sedieť, asi by som nebol celkom objektívny. Som príliš subjektívne involvovaný v tomto procese. A možno by si niektorí mohli vysvetľovať moje slová osobne. Nechcem preto hovoriť svoje subjektívne pocity, obmedzím sa na fakty, o ktorých si myslím, že sú mimoriadne dôležité a závažné, a ktoré jednoznačne potvrdzujú, alebo odpovedajú na otázku, prečo majú byť predčasné voľby.
Dostal som predvolanie z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, a to v súvislosti s trestným oznámením prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody či trestným činom podplácania podľa § 161, v súvislosti s oznámením pánov Mečiara a Lintnera, trestným stíhaním, k udalosti septembrovej schôdze. Nie je ľahké sa rozhodnúť pre pravdu, zvlášť v období, keď máte vlastné skúsenosti s neustálou konfrontáciou a bojom. Aj napriek tomu som presvedčený, že ak naozaj chceme, aby náš parlament bol dôstojný 21. storočia, civilizovanej demokratickej krajiny, potom musíme zabudnúť na osobné nevýhody plynúce z možnej konfrontácie a musíme presadzovať pravdu.
Chcem vám preto oznámiť, že v čo najkratšom čase pôjdem vypovedať ako svedok v skutočnostiach, ktoré potvrdzujú, že v súvislosti so septembrovou schôdzou išlo o korupciu minimálne jedného poslanca. Na vlastnú žiadosť bola so mnou na stretnutí pani poslankyňa Iveta Henzélyová. Potvrdila mi, že pred septembrovou schôdzou za ňou prišli od našich ľudia, ktorí jej ponúkali peniaze na rekonštrukciu domu. Potvrdila mi, že jej sľubovali hory-doly za to, že bude hlasovať inak, ako by hlasovala v prípade, že zostane v Aliancii nového občana. Zároveň mi potvrdila aj to, že dnes jej pomáhajú s nejakým projektom. Rozhodol som sa prostredníctvom vyšetrovateľov, médií i vás apelovať na pani poslankyňu Henzélyovú, aby povedala, kto a čo konkrétne jej ponúkal, aby vypovedala pravdu a aby pomohla očistiť slovenský parlament od hnoja, ktorý sa tu dostal za posledný polrok. A mám s tým osobné konkrétne skúsenosti. Som presvedčený o tom, že to nebude jednoduché pre nikoho. Ale ak si máme hovoriť pravdu, tak si ju hovorme. Dôkazy potvrdzujúce moje slová odovzdám orgánom činným v trestnom konaní. A na vás apelujem ako na svojich kolegov, aby ste sa aspoň namáhali hľadaním pravdy. Tvrdím, že existujú jednoznačné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že minimálne jeden z poslancov bol korumpovaný. Ak sme ešte pred niekoľkými týždňami rozmýšľali o tom, či niekto ponúkal a či niekto zobral, dnes je istá jedna vec, že ponúkal. A či niekto zobral, to už ponechám na orgány činné v trestnom konaní, ale je jasné, že mnohí sa správali tak, ako keby zobrali.
Chcem vás požiadať, aby ste venovali tejto problematike vážny priestor. Nechcem, aby to niekto vnímal tak, že to je opozícia proti koalícii. Som si vedomý, že aj v koaličných laviciach sú poslanci, ktorým záleží na tom, aby sme sa presviedčali inak než pomocou peňazí a rôznych služieb a službičiek. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek hlásite sa s reakciou na pána poslanca? (Odpoveď z pléna.) No chcem sa opýtať, lebo máte tam procedurálny návrh, a nie faktickú poznámku. Takže zatiaľ sa hlásia dvaja s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Bol prvý pán Jarjabek, prosím... Dobre.
Nepredpokladám, pán podpredseda Národnej rady, že by pán poslanec Rusko vystúpil bez toho, aby naozaj nemal k dispozícii dôkazy, o ktorých hovorí. Myslím si, že to je tak závažná vec, ktorú teraz predniesol, že je potrebné, najmä predstavitelia SMK a KDH, ktorí stále hovoria o zásadovosti a najmä stále hovoria, že ak sa objavia nejaké dôkazy o kupovaní poslancov, tak bez akýchkoľvek zaváhaní zahlasujú za predčasné parlamentné voľby, ja preto odporúčam, pán predseda SMK, ako aj odporúčam predsedovi Kresťanskodemokratického hnutia, aby ste sa spýtali pána Ruska, o aké dôkazy ide, pretože ak niekto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vystúpi a označí konkrétneho poslanca a súčasne aj povie, že existujú dôkazy, že mu bolo niečo ponúkané za to, že tento poslanec niečo urobí, buď odíde z politickej strany, alebo sa pridá k niekomu, tak sú to veci, ktoré podľa môjho názoru patria do kategórií vedúcich k rozpadu a k pádu vlády Slovenskej republiky. Vyzývam ešte raz, zásadovosť počúvame od rána do večera, pán Bugár, od vás, od pána Hrušovského, aby ste si tieto veci overili.
A myslím si, že to, čo teraz povedal pán Rusko, je mimoriadne, ale mimoriadne závažné, pretože doteraz ste všetci odmietali akékoľvek predstavy o tom, že niektorí poslanci Národnej rady mohli byť kúpení alebo ovplyvnení pri svojich hlasovaniach. Aj ja tvrdím a budem to tvrdiť stále, že vládna koalícia, predovšetkým SDKÚ robila rôzne kroky, aby ovplyvnila mnohých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o najvýznamnejších veciach, predovšetkým pri zabezpečení väčšiny vládnej koalície. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek sa nehlási.
Pán poslanec Fico, viem, že ako predsedajúci nemám reagovať, ale bol som oslovený, ak dovolíte, hneď aj odpoviem. Pre mňa to bude závažná informácia vtedy, ak to potvrdí aj pani poslankyňa Henzélyová. V tom momente budeme konať, lebo práve posledné týždne sme svedkami toho, že sa objavujú závažné informácie, ktoré sú dezinformáciami. Takže ja potrebujem aj tú druhú stranu a vám garantujem, ak sa to potvrdí, budeme konať. A prepáčte, nemal som na to právo, ale nakoľko som bol oslovený, tak som na to odpovedal.
A teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási. Siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Kondrót ako prvý vystúpi, potom vystúpia páni poslanci Ševc, Číž, Hort, Miššík, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Cuper.
Pán poslanec Kondrót ako prvý, nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, prítomní a neprítomní členovia vlády, kolegyne a kolegovia, Slovensko nie je veľká krajina, ale mohla by byť takou, samozrejme, veľkou nemyslím v zmysle zemepisných charakteristík.
Svoje vystúpenie preto začnem pár otázkami. Prečo našim občanom chýba hrdosť na svoj pôvod a prečo si nevážia našu vládu, parlament, súdy? Prečo sme krajinou s veľkou korupciou a klientelizmom? Prečo sme krajinou s deficitom morálky, obzvlášť v politike? Prečo sú občania znechutení tak z politiky, ako i z politikov? Kde sa generuje takáto spoločenská nestabilita? Kto ju generuje? Nie je naša politika príliš intrigánska, plná machiavelizmov? Nemá svojho lídra? A mohol by som pokračovať.
Bohužiaľ, kolegyne a kolegovia, slovenskí voliči nemajú v prílišnej úcte naše verejné inštitúcie ani ich predstaviteľov a to sa týka i parlamentu. Prečo je to tak? Nuž v poslednom období preto, že jednej skupinke sa podarila reinkarnácia machiavelizmu. Skupinka vznikala dlho. Menila politický šat, rétoriku. A ak vznikol problém, jednoducho mlčala a mlčal hlavne hlavný skupinkár. Problémy necháva premyslene, dlhodobo a pravidelne vyhniť. Bývalý hovorca rád káže o moci baživosti iných. Jeho akoby sa netýkala. Sám však začal svoju cestu k vrcholu moci tak, že sľúbil a hovoril. Nakoniec, veď sa stal hovorcom. I zmluvy podpisoval, samozrejme, s občanom. Dvojnásobné platy za štyri roky, to bol záväzok hodný nového hovorcu a, samozrejme, k tomu očista verejného života a nová politická kultúra a potrestanie všetkých zlých z minulosti. Kto by nevolil takého chlebodarcu? Veď to mal prerátané a dušoval sa, že dvojnásobné platy budú, nakoniec. Veď čo by chcel občan viac ako podpis pod zmluvou? I síce mladí, ale múdri finanční analytici mlčali. A dvojnásobné platy im nepripadali ako hlúposť. Ani jeden z nich nepoložil v médiách prostú otázku: Ako rýchlo musí rásť HDP, aby v krajine s 20-percentnou nezamestnanosťou vzrástli platy na dvojnásobok? Novodobý Machiavelli na slovenský spôsob postupne mocnel, bohužiaľ, v negatívnom slova zmysle. Opúšťa materské hnutie a zakladá si vlastné politické hniezdo. Toto hniezdo je plné staronových naverbovaných, kočujúcich po slovenskej politickej stepi. Sú tu odštiepení kresťanskí demokrati, odštiepení národniari, postkomunisti, všakovakí demokrati, unionisti a tak ďalej, slovom, zmeska. Nie je to však zmeska hocijaká. Veď väčšina vrcholného osadenstva má k moci kladný vzťah a už ju i ochutnala. Kolektív skupinky koná koncepčne a premyslene. Využíva novinárov a médiá, celebrity a hlavne premyslene rozmiestňuje svojich ľudí v orgánoch štátnej správy. Cieľ je jasný, ovládnuť hospodárske nitky krajiny a hlavne chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, strategické podniky.
Práca sa darí, žiaľ, len v skupinke. Verejný sektor sa postupne zadlžuje a majetok štátu sa scvrkáva, platy však nie a nie sa pohnúť. Upadá školstvo, zdravotníctvo, celá sociálna sféra. Médiá sú plné afér o pochybných ekonomických krokoch toho-ktorého člena skupinky. Niektorých i skupinka stiahne z obehu či skôr šikovne uprace, ale to len v začiatkoch. Veď škrupule k machiavelizmu nepatria. A tak krajinou zmieta nevídaná korupcia a klientelizmus, ľudské nešťastie sa prehlbuje, rastie kriminalita, sociálna odkázanosť i chudoba. Skupinky si však ďalej hudú svoje. Občania, to nevidíte rastúci HDP i štátny dlh? A budúci rok už bude lepšie, škoda, že ten budúci rok už trvá sedem rokov.
Medzi tým skupinka rozbila viacej politických strán, medzi nimi i svoju vlastnú. Už nehovorí o čistote politického života. I slovo morálka sa vytratilo z jej slovníka. Dvojnásobné platy považuje za obohratú pesničku. Na druhej strane na udržanie sa pri moci je jej dobrý každý hlas, i prebehnuvší komunista, i žolíci od predtým toľko kriminalizovaného politického súpera. Strata väčšiny je preto pre skupinku len dočasný problém. S majetkom štátu za chrbtom je i ten ľahko riešiteľný, rovnako ako financovanie vlastnej strany, teda celej skupinky. Alarmujúce správy SIS o ekonomickom banditizme alebo nálezy NKÚ o nebotyčnej nehospodárnosti už skupinka ani neregistruje. Neregistruje ani prerastanie pokútnej ekonomickej zóny nielen do hospodárstva krajiny, ale i do legislatívneho procesu. A hlavným princípom skupinky sa stáva neprincipiálnosť, chladnokrvná manipulácia, absorpcia a napĺňanie objednaných scenárov, ovládanie médií. Slovom, lož, faloš a pretvárka sa stali politickým štýlom skupinky. Na programe dňa je totiž dopredaj zvyškov štátneho majetku. A v takomto prípade skupinka nepozná kompromis, nevadí jej, že stratila mandát, že jej podpora v parlamente je vyskladaná skôr z indivíduí s deficitom charakteru i morálky. Nakoniec, načo je jej nejaký mandát, veď má moc. Skupinke nejde o to, vrátiť vážnosť parlamentu. Dokonca jej to prekáža. Slovo skupinka premyslene ráta s tým, že poslanci sú ako ryby a nevypustia si vlastný rybník.
Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, v takejto situácii sme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. A hlasovanie o skrátení volebného obdobia ukáže, kto chce tomuto parlamentu vrátiť dôstojnosť i napriek dobre situovaným skupinkám a kto podporí program skupiniek, ktoré ho vydávajú za vládny program, lebo čím bude dlhšie súčasná skupinka šafáriť, tým horšie pre Slovensko. Z našej politiky treba čím skôr vyniesť pokrytcov a zlodejov a vrátiť do nej morálku, úctu k zákonnosti i voličovi, ako i konanie vo verejnom záujme. A inak ako predčasnými voľbami to nejde. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Hort a pán poslanec Miššík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hort.
M. Hort, poslanec: Pán kolega Kondrót, ja sa len chcem spýtať, či ste tou skupinkou náhodou nemysleli akciovú spoločnosť zvanú strana Smer, to by bola moja prvá otázka, a či tým garantom tých hodnôt a tej morálky, ktorú chcete nastoliť, je pán Flašík. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca Miššík, nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Pán kolega, ja by som chcel povedať toľko, že ste nazvali našu stranu zmeskou, že SDKÚ je akási zmeska rozličných indivíduí. Ja musím povedať, že sa veľmi teším, že som členom tejto zmesky, lebo nebyť tejto zmesky SDKÚ, tak by Slovensko nebolo v Európskej únii a v NATO.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcel som to komentovať, ale nemám na to právo. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Kondrót, dúfam, že s reakciou na faktické poznámky sa hlásite, nie s procedurálnym návrhom. Nech sa páči, môžete reagovať na dve faktické poznámky.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hort, na vašu impertinentnú otázku odpoviem len toľko, že som vo svojom prejave povedal všetko. Dám vám ho prečítať.
A k pánovi kolegovi Miššíkovi. Ak ste spokojný, nech vám to dlho, dlho, predlho vydrží. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Konečne odovzdávam slovo pánovi poslancovi Ševcovi, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Číž. Nech sa páči.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, sme svedkami v poslednom období rôznych káuz, spravodajských hier, všetci vidíme, čo sa robí i tu v Národnej rade, údajne nevieme, kde sú a aké sú príčiny tohto stavu, mlčíme. Všetci sme za tento stav však zodpovední. Vzniká spontánne znepokojenie nad stavom slovenskej spoločnosti, ktorá skutočne dospela do štádia, keď mlčanie už nestačí. Slovenský politický život sa čím ďalej, tým viac zauzľuje do tuhšieho gordického uzla. Na jednej strane vzniká naliehavá potreba akejsi kardinálnej zmeny na slovenskej politickej scéne, ale na druhej strane nie sú reálne predpoklady na odstránenie týchto nedostatkov. Alebo sa nám do toho nechce. Na Slovensku, hovoríme, vládnu skupiny priateľstva a nepriateľstva, ale podľa nášho názoru najmä ambiciózni dravci, ktorým chýba vzdelanosť, rozum a elementárna etika. Kvitne arogancia moci a byrokratov, zákerné praktiky ďaleko za hranicami zdravého rozumu. Arogancia moci je póza, ktorú zaujímajú pseudoautority, keď sú vystavené priamej konfrontácii s poškodenými občanmi a keď nemajú argumenty na obhájenie svojej antisociálnej a protiľudovej politiky. To, čo dnešní predstavitelia moci a štátu predvádzajú na obrazovke a v ostatných médiách, sa dá ťažko nazvať inak ako arogancia moci.
O týchto veciach sme hovorili i pri návrhu na vyslovenie nedôvery vlády Slovenskej republiky. Nebudem sa opakovať. Ale podľa toho arogancia zaplevelila celý náš život. Podľa nášho názoru ohrozuje celý systém komunikácie medzi politikou a občanmi. Slovenskí občania sú ohradení vysokou a nepreniknuteľnou bariérou cielených lží a podvodov. Nedostávajú sa k nim ani základné pravdivé informácie o skutočnom stave pomerov na Slovensku. Médiá nepretržite zavaľujú občana správami o víťaznom napredovaní kapitalizmu vo svete, ale sem-tam sa spomenú jeho permanentné krízy, tak ako je tomu a sme svedkami v západnej Európe. Je obrovský vzrast nezamestnanosti a chudoby. Slovensko nie je schopné tomuto čeliť. Dnes sa už otvorene vo svete hovorí o blížiacom sa konci politického rozhodovania vlád a štátov. A keďže demokracia je možná iba v rámci štátu, vzniká v súčasnosti celosvetová obava o osude demokracie. Podstata tohto nového fenoménu spočíva v tom, že trieda manažérov a majoritných majiteľov akcií nadnárodných superkoncernov a bánk otvorene dáva politikom najavo, že nech sú ochotní urobiť akékoľvek ústupky, im to nebude stačiť, budú robiť to, čo uznajú za vhodné, a politici ich budú musieť poslúchať. Nie je tomu tak aj u nás na Slovensku? Ak chceme tomuto zabrániť, poďme dať novú šancu občanovi, nech rozhodne v nových predčasných voľbách. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bollová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela by som podporiť, resp. doplniť otázkou konštatovanie predrečníka, ktorý vyjadril vetu, že sme svedkami spontánneho znepokojenia nad stavom spoločnosti. Predpokladám, že väčšina z nás súhlasí s týmto konštatovaním. A ja sa pýtam: Dokedy budeme my, ktorí sa nazývame predstaviteľmi či zástupcami ľudu, t. j. občanov Slovenskej republiky, mlčať a mlčky s tým, čo sa tu deje, súhlasiť. To znamená, že mali by sme pri najlepšej vôli a pri aspoň kvapke svedomia dať priechod novému ústavnému zákonu o skrátení volebného obdobia.
Chcela by som to ešte doplniť najnovšou informáciou. Nedávno sme sa tuná rozprávali o situácii, ktorá vznikla vo Zvolene pri propagácii fašistického hnutia. Hovorím to k tomu, ako vyzerá naša spoločnosť. Spoločnosť šíriaca myšlienky fašizmu podala návrh na zrušenie Komunistickej strany. Vieme o tom. Zaregistrovali sme to. Pýtam sa ale, či je možné, aby táto vláda, resp. ministerstvo vnútra tolerovalo činnosť tejto skupiny, ktorá po Záhorí rozširuje plagáty s fašistickými heslami. Takto ten plagát vyzerá. Prosím, aby ste si všimli vo svojich bydliskách, kde takéto plagáty visia, či táto spoločnosť môže tento jav tolerovať. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Hort.
M. Číž, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vystupujem iba aktuálne. Pôvodne som nehodlal v tejto diskusii vystúpiť, pretože faktom je, že otázka predčasných volieb je pretriasaná v našej spoločnosti už tri mesiace a súčasný stav je relatívne jasný a, samozrejme, nie sme naivní a vieme, aká situácia na Slovensku súčasná aj politická v parlamente je. Ale neustále sa objavujú pokusy akosi vydávať tento stav za úplne samozrejmý, za úplne normálnu súčasť politického života a podobne. Takže je nevyhnutné predsa len niektoré veci pripomenúť, ak teda chceme, aby ta diskusia sa znovu vrátila k vecným otázkam. Rád by som sa tiež vyjadril aj k tomu, že by som chcel podotknúť, že návrh na predčasné voľby, prirodzene, musí sprevádzať analýza súčasného stavu, stavu spoločnosti a to, ako navrhovatelia tú spoločnosť vidia, a zadokumentovať dôvody, prečo takýto návrh príde. Preto návrhy na okresanie tejto diskusie, ako sme boli tu toho svedkom, považujem za minimálne nešťastné a nenáležité.
Pán kolega Cabaj hovoril vo svojom vystúpení, že podľa jeho názoru tento parlament je na najnižšej možnej úrovni, ktorý kedy on teda za, povedzme, 10 alebo 12 rokov pôsobenia v parlamente videl. No, samozrejme, len bolo by treba hodnotiť všetko komplexne, to znamená stav koalície, legitimitu, legalitu koalície a, samozrejme, aj stav v oblasti opozície.
Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžeme sa pokúsiť vydávať súčasný stav, keď je obrovské množstvo poslancov nezávislých v parlamente, za stav normálny. Veľmi výrazne to devalvuje kvalitu politického života, ale, čo je najdôležitejšie, a to chcem pripomenúť, to začína búrať hodnotový systém, na ktorom stojí demokracia, elementárna záležitosť. To vážne chceme? Ak hovoríme, takto by som to povedal, o nezávislých poslancoch, samozrejme, musíme trošku rozlišovať, musíme rozlišovať kolegov, ktorí sa stotožňujú s pôvodným volebným programom, ale z rôznych dôvodoch sa dostávajú do sporu jednak s riadením strany, jednak s hodnotovými posunmi vo fungovaní strany a podobne, deklarujú svoje videnie celý čas transparentne a konajú tak, že ich konanie nevzbudzuje žiadne podozrenia z toho, že by boli nejakým spôsobom ovplyvňovaní materiálnymi a inými vecami, a nie čistým svedomím.
Na druhej strane máme tu ale veľké množstvo poslancov, vážené kolegyne, kolegovia, ktorých konanie v parlamente je v dramatickom rozpore s tým, na základe čoho sa dostali do parlamentu. Pri všetkej úcte k pánovi poslancovi Abelovskému, vážne chceme povedať, že záujmy voličov z roku 2002 zastupuje pán poslanec Abelovský, rovnako ďalší kolegovia z HZDS, ktorí dramaticky práve pred rozhodujúcim hlasovaním z noci do rána prestúpili do iného politického klubu bez toho, že by predtým čo len čiastočne deklarovali akýkoľvek nesúhlas alebo nejaký hodnotový konflikt v rámci svojej strany? Takže potom ak hovoríme o kvalite, kvalitu potrebuje mať politická strana, kvalitu osobnostnú potrebujú aj poslanci. Takže tuto prosím vás pekne, aby sme rozlišovali. A tu je aj pôvod toho, čo treba veľmi vážnym spôsobom popísať.
Ak hovoríme o legalite, áno, všetko, čo sa deje v parlamente v súčasnosti, aspoň to, čo sa zatiaľ vecne zadeklarovalo, je v súlade so zákonom. Ale ak hovoríme o legitimite, musíme ísť a porovnávať potom formálnu stránku veci, formálne dodržiavanie zákonov s vecným obsahom toho, či naozaj to, čo parlament dnes koná a ako parlament sa správa, je v súlade so záujmami voličov. Ja to tu nechcem pripomínať, ale veď z prieskumu verejnej mienky nie je nám úplne jasné, že jednoducho súčasná vládna koalícia je jednoznačne v menšine, to znamená, že stráca legitimitu pre svoje kroky, pokiaľ robí kroky, ktoré sa dotýkajú napr. privatizácie, ktoré sú jednoznačne nezvratné, ktoré nemajú alternatívu? Ten definitívny výpredaj strategického potenciálu Slovenskej republiky a, ja dodávam, tým aj strata elementárnych východísk pre národohospodársku politiku štátu, to je predsa tak zásadná vec, pri ktorej sa slušné vlády a slušní poslanci zvyknú obracať k občanom sami referendom, a nieto ešte vydávať takéto referendum za nejaké mrhanie verejnoprospešnými prostriedkami. Veď to už je postavená demokracia ale absolútne na hlavu. Je teda politika službou občanom alebo je to vlastne iba záujmom tých alebo právo tých, ktorí sa momentálne dostanú k tomu za istých okolností často aj nie celkom korektným spôsobom vzhľadom na to, že ten volebný program sa dramaticky líši od ďalších krokov, ktoré v tom štáte sú? Je to skutočne tým dôvodom pre takéto konanie? Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ak chceme aspoň trošku kvalitatívne posunúť stav spravovania vecí verejných v našej krajine, tak k týmto veciam sa treba postaviť korektne a čestne.
Ja si dovolím tu povedať, že naozaj súčasný parlament zvlášť v tomto treťom roku alebo už začínajúcom štvrtom začína byť akosi historicky čímsi, čo nemožno ani zďaleka označiť za slušné. Je tu eskalácia klientelistických konaní, bezprostredných. Veď ak si minister pridelí svojej vlastnej firme nejaké prostriedky, to musí byť automaticky vyfaulovanie z politického života spravidla až do konca jeho trvania, pretože to sú zásadné otázky. Ak chceme povedať, že minister, ktorý bude spravovať desiatky až stovky miliárd korún v mene spoločnosti, tak v rámci politickej zodpovednosti, o ktorej tu hovorím, nie právnej, jednoznačne tento človek musí zadokumentovať permanentne svoju bezúhonnosť a permanentnú nestrácajúcu sa bezúhonnosť. Ak chceme, aby sa stalo súčasťou života to, čo sa u nás v súčasnosti deje, že minister si prideľuje vlastné peniaze, ako to potom vyzerá v tých veciach, kde my nevieme, čo sa vlastne na tom ministerstve deje?
Ten vzťah parlamentu a vlády a vo väzbe na kontrolu sa začína zahlcovať rôznymi ako keby záležitosťami, ktoré súvisia s Ústavným súdom, že Ústavný súd parlamentu nedovoľuje, aby sa zaoberal strategickými podnikmi. Ja veľmi rád sledujem aspoň jedno, že tieto nezmysly nevyprávajú ústavní právnici, ale s veľkou chuťou iní vážení kolegovia, ktorých neznalosť ústavnoprávneho prostredia, bohužiaľ, je jednoznačne viditeľná. Takže naozaj takto nežartujme. V parlamentnej republike je jediným nositeľom zákonodarnej moci a s tým spojením aj kontrolou činnosti vlády už len z jediného jedného dôvodu, že ten parlament má kedykoľvek zákonnou alebo inou právnou normou zmeniť pomery v štáte, tak jednoducho musí byť aj v tom, aby boli elementárne podklady pre rokovanie parlamentu. Predsa neustále zahlcovať parlament tým, že sa stáva pomaly už praktikou, že minister rozhodne, že tie a oné podklady nedá poslancovi parlamentu. Veď to je nonsens. Kde sú tí všetci nositelia a hľadači demokracie, ktorí v tom roku 1990 vyprávali tu toľko veľa vzletných vecí a zvlášť v tom politickom zápase v rokoch 1994 až 1998, keď zrazu teraz pri praktickej politickej moci zrazu vidíme v podstate to isté, čo kritizovali? Kde sa strácajú tieto osobnosti? Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja za Smer môžem povedať jedno, Smer nepotrebuje skracovať volebné obdobia vtedy, pokiaľ sa krajina spravuje štandardne. Ale pokiaľ dochádza k ohrozeniam demokracie, ja to už tu cítim dneska, dovoľte mi to povedať, no v takom prípade minimálne musíme o týchto veciach na pôde parlamentu diskutovať.
Úplne posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť. Vážené kolegyne, kolegovia, tí, ktorí nie ste dostatočne zbehlí v ústavnom práve, pozrime si ten zásadný rozdiel, ktorý je medzi politickou a právnou zodpovednosťou. To, čo hovoríte vy neustále, či, odkiaľ a aké máme dôkazy, veď to je úplne jasné, že inteligentný človek, pokiaľ sa chce nechať uplácať, koná sofistikovane. Je jasné, že Smer nemá ani vyšetrovacie orgány, Smer nemá k dispozícii ani iné represívne orgány, ktoré tu sú, nekontroluje ani SIS-ku, ani nič, môže pracovať len s tým, čo strana v tej podobe, v ktorej to je, k dispozícii má. To znamená, že my nemôžeme predkladať žiadne podklady, môžeme o nich hovoriť iba vtedy keď dostaneme nejaký podklad z tohto prostredia. Ale jednoducho podozrenia tam, kde nie sú dôvodné formy toho, ako sa koná, kde sa preukázateľne jedine niečo naznačuje, že môže to konanie, ktoré sa tu uskutočňuje, byť iba na základe nejakého konkrétneho záujmu, no tak v takom prípade jednoducho je to na politickej zodpovednosti. Existuje zodpovednosť na tom, koho sa takéto podozrenie týka, aby toto podozrenie kultivovaným spôsobom vyvrátil.
Ja som presvedčený, že obdobie pre predčasné voľby na Slovensku jednoznačne je, ale na druhej strane vnímam aj parlamentnú realitu. Chcem povedať to, že je nesmierne smutné, že ten klientelizmus niežeby sa zužoval na základe toho, že evidentne už začína cítiť byť, že v rámci spoločnosti už aj spoločnosť dokáže vytvoriť účinný tlak. Ja v tomto smere si vážim aj činnosť médií, poviem to tu na rovinu, že nám jednoducho pomáhajú v tejto veci očisťovať politický život a udržiavať aspoň elementárne základné formy politickej etiky ako-tak v praxi. Toto, čo sa na Slovensku v súčasnosti deje, bohužiaľ, takýmto čímsi nie je. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rád podporil to, čo hovoril pán poslanec Miro Číž, len chcel by som sa pristaviť pri tom, keď aj on hovoril o nezávislých, resp. nezaradených poslancoch. Viete, veď predsa každý poslanec tohto parlamentu je nesmierne čitateľný podľa hlasovaní. Dokonca poslanec je čitateľnejší podľa hlasovaní ako strana, ktorá hlasuje. Keby sme si zobrali takýto sumár, to, je zaujímavé, ešte nikto nikdy neurobil.
Hovoríme stále o vrátení mandátu poslanca za to alebo za ono, rôzni mnohí sa k tomu vyjadrujú. Samozrejme, je to stranícka obrana, obrana straníckych záujmov. Ale rozmýšľal a zamýšľal sa už niekto čo i len teoreticky nad tým, žeby napr. mala vrátiť mandát nejaká strana na základe svojho pôsobenia v parlamente? No ak si niekto myslí, že mám na mysli nejakú konkrétnu stranu, chcel by som ho ubezpečiť, že je to omyl a podobnosť je naozaj čisto náhodná. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, pripraví sa pán poslanec Miššík.
M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, máme pred sebou dva návrhy ústavných zákonov na skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom predčasných parlamentných volieb.
Pokiaľ ide o návrh z dielne HZDS, tento v súlade s viacnásobnými deklaráciami jeho protagonistov má zámer technicky upraviť termín volieb vo vzťahu k tvorbe štátneho rozpočtu a príprave komunálnych volieb. Osobne som presvedčený, že vzhľadom na kvalitatívne nový spôsob tvorby návrhu štátneho rozpočtu, ktorého rámce sú schvaľované na dlhšie obdobie ako jeden rok, dôvody, ktoré obsahuje návrh predkladateľa, už pominuli. Navyše, ak by bolo v budúcnosti ambíciou zákonodarcov zaviesť iný režim do vzťahu volieb parlamentných, regionálnych a komunálnych, najkorektnejšie je prijať takéto úpravy na základe volebných programov jednotlivých politických strán formou ústavného zákona ihneď po parlamentných voľbách.
Druhý návrh, ktorý je z dielne Komunistickej strany Slovenska, považujem v jeho podstate za neúprimný. Ak sa dokážeme všetci zhodnúť na tom, že zavedenie imperatívneho mandátu je v rozpore nielen s ústavou, ale aj so slušnými mravmi, tak dôvod, "koaliční poslanci nie sú schopní sami presadzovať svoj vládny program, ale len za pomoci tzv. nezávislých poslancov, resp. poslancov, ktorí prešli od opozičných poslancov do koalície", je vyjadrením dvojitej morálky Komunistickej strany Slovenska, pretože si cudne nespomína na tých poslancov, ktorí zradili vládny program a dnes sú oporou časti opozície v neustálych opozično-koaličných šarvátkach v snemovni.
Kým prvý predkladateľ, myslím tým HZDS, vyjadruje tento svoj postoj už dlhodobejšie, v prípade KSS je zrejmé, že sa stali hlásnou trúbou niekoho, kto má predčasné parlamentné voľby ako jediný a hlavný svoj politický program v podstate od prvého dňa po parlamentných voľbách v roku 2002.
Hoci mnohé z tejto never ending story už bolo pomenované nielen politickými analytikmi, ale aj priamo v diskusiách v tejto ctenej snemovni, nezaškodí si pripomenúť hlavné etapy tejto deštrukčnej strany Smer a pána Fica. Niekoľko mesiacov po voľbách začala počnúc Ivanom Miklošom séria návrhov na odvolávanie ministrov tempom, ktoré je v demokratických krajinách doposiaľ nepoznané. Keď reformy v spojitosti so zvyšovaním cien energií doliehali na obyvateľstvo snáď najťažšie, vidiac, že v parlamente nemôže prejsť ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, vypýtala si strana Smer od občanov na svoju propagáciu prostredníctvom referenda o predčasných parlamentných voľbách púhych 100 mil. Sk. Tak ako volebné v roku 2002, aj referendové fiasko rozchodili jeho protagonisti do 24 hodín a opätovne rozkrútili cez demagógiu a masírovanie verejnej mienky klamstvami v priamom prenose činnosť zameranú na dosiahnutie jediného cieľa, gottwaldovsky vykrútiť vláde krk. Čo na tom, že ceny potravín po našom vstupe do EÚ nielenže dramaticky nestúpli, ale ešte klesli? Čo na tom, že Smer nepodporuje sociálne zákony, ktoré kompenzujú zvýšenie cien pohonných hmôt pre telesne postihnutých a pán Fico v televízii poprie toto zlyhanie celého poslaneckého klubu? Čo na tom, že pravda o reálnych mzdách je presne opačná, ako tvrdí pán Fico v priamom prenose? Čo na tom, že v tom istom prenose predseda Smeru klame o zákazkách poslanca Elsnera získaných v rezorte ministerstva dopravy. Podstatné je, že viackrát opakovaná lož sa postupne aj v našej spoločnosti pre niektoré skupiny obyvateľstva stáva pravdou a sľuby o bezbolestnom dosiahnutí vyššej životnej úrovne sa predsa vždy lepšie počúvali ako volanie po zodpovednosti, a to všetko nie v mene národa a ľudí práce, ale kvôli obyčajnej ľudskej pýche a neukojenej túžbe po moci.
Odhliadnuc od uvedených skutočností prichádzať s myšlienkou predčasných parlamentných volieb aj z dôvodu, že naštartované reformy treba pozastaviť, resp. zrušiť, je pre krajinu dvojnásobne nebezpečné. Kto je schopný sa objektívne pozrieť do nedávnej minulosti, určite môže konštatovať, že keby sa reformy po páde komunizmu boli začali skôr, mohli byť oveľa menej bolestivé. Napriek dosiahnutej slobode a demokratizácii verejného života systém, ktorý nám tu nastolili sovietski neokolonialisti ako daň za oslobodenie, v mnohých oblastiach života pokračoval. Falošná solidarita v sociálnom systéme, prezamestnanosť v mnohých rezortoch, neefektívne využívanie prostriedkov určených do zdravotníctva či nekontrolovateľné verejné financie, to sú všetko oblasti, v ktorých našu snahu o zreformovanie systému s obdivom sledujú nielen tí na východ, ale aj tí na západ od našich hraníc. Naviac si uvedomujú, že ich to taktiež neminie.
Určite sa urobilo aj veľa chýb, ale v tomto náročnom, no konečne pravdivom procese dnes opäť lákať ľudí na komunistickú demagógiu o bezbolestných krajších zajtrajškoch je nielen krokom späť, ale aj nerealizovateľná predstava, nerealizovateľná aj preto, že odbornosť jej protagonistov reprezentujú aj také tvrdenia, ktoré vyvolávajú úsmev, že napr. strana Smer bude vedieť v budúcnosti garantovať ceny plynu a pohonných hmôt, čiže v určitom zmysle vie zagarantovať ceny ropy, ktoré vplývajú na cenu plynu, a to, samozrejme, diferencovane vo vzťahu k rôznym skupinám obyvateľstva. To naozaj nepotrebuje žiaden komentár.
Predčasné parlamentné voľby, nech sú z akýchkoľvek dôvodov, nikdy neznamenajú zvýšenie ratingu tej-ktorej krajiny, ale skôr nestabilitu, zníženie dôveryhodnosti a rovnako tiež vyššiu obozretnosť zahraničných investorov, po ktorých všetci s cieľom zníženia nezamestnanosti voláme.
Z uvedených dôvodov verím, že návrhy na skrátenie volebného obdobia nepodporíme a, naopak, podporíme vytváranie takého mena Slovenska v zahraničí, ktoré z nás robí stabilného a dôveryhodného partnera. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Takže pán poslanec Cabaj ako prvý.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nebudem dlho, ale musím faktograficky reagovať. Pán kolega Hort, ak by bola pravda to, čo si hovoril, že rozpočet sa schvaľuje na dlhšie obdobie, bolo by to zaujímavé, ale ak si pozrieš aj návrh uznesenia, schvaľujeme rozpočet na rok 2006 a berieme na vedomie zámer vlády na roky 2007 a 2008. Ak prebehnú voľby, nastúpi nová vláda, nové programové vyhlásenie vlády, nové priority a na základe týchto priorít sa potom upravuje rozpočet s prispôsobuje tak, aby mohol byť funkčný, pretože kde môže vláda zabezpečiť svoje priority, keď nie v rozpočte. Takže to je tá prvá faktická poznámka.
Druhá poznámka k tomu, že predčasné voľby nezabezpečujú zvýšenie ratingu krajiny, nech sú z akéhokoľvek dôvodu. Lenže ak zlyháva vláda, ak zlyhávajú politickí predstavitelia tohto štátu, to zabezpečuje zvýšenie ratingu? Jedine ak by to občania znova zobrali do svojich rúk, vtedy by sa ten rating Slovenskej republiky zvýšil, či sa to niekomu páči alebo nie bez ohľadu na to, na ktorej strane bariéry momentálne stojíme, či v koalícii alebo v opozícii.