P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať ešte predtým, ako otvorím rokovanie, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Danko a pán poslanec Muňko.

Podľa dohody, ktorú sme prijali na poslaneckom grémiu, dnešné rokovanie začneme prerokúvaním

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač 1307, návrh na jeho pridelenie výborom máte ako tlač 1314.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Cabajovi a prosím ho, aby Národnej rade Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tlač 1307, to je návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Tak ako je v návrhu uvedené, od roku 1994, keď sa konali predčasné voľby a keď dosť dlho hľadaný termín, júnový, volieb do Národnej rady bol zmenený na jesenný termín, bolo niekoľko pokusov zo strany Ľudovej strany - HZDS, aby bol znovu uzákonený termín, ktorý by bol jarný, a aby sa vytvoril počas leta priestor jednak na prípravu programového vyhlásenia vlády, následne aby vláda mohla pripraviť návrh rozpočtu, pretože všetci dobre vieme, že návrh rozpočtu je povinná vláda predložiť do Národnej rady do 15. októbra. Ak voľby sa konajú v septembri, resp. koncom septembra, nie je priestor, aby táto úloha bola splnená, resp. vyplýva to z toho, že odchádzajúca vláda by ešte predložila návrh rozpočtu do parlamentu a potom nová nastupujúca zrejme by sa musela s týmto vysporiadať.

Samozrejme, pri hľadaní vhodnejšieho termínu, ako je jesenný, sme vychádzali aj zo skutočnosti, že ak sa voľby konali tak ako doteraz, koncom septembra, a voľby primátorov, starostov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev sa konali na prelome novembra a decembra, tak bol veľmi krátky termín na prípravu týchto volieb. A nie je celkom vhodné, aby potom na úkor tzv. veľkej politiky bola zanedbávaná regionálna politika, čomu nasvedčovala potom zrejme aj účasť voličov, pretože už tradične na tomto akte volieb primátorov, starostov, poslancov medzi mestské zastupiteľstvo je veľmi malá účasť. Hľadala sa možnosť, aby bol vytvorený čo najlepší priestor pre voličov, aby sa mohli volieb zúčastniť.

Špecifikum budúcoročných volieb je aj v tom, že voľby vychádzajú na 16. septembra, na sobotu. Prvýkrát sa voľby budú do Národnej rady konať iba jeden deň, tak ako sa to zmenilo pri poslednej novele volebného zákona, a pretože 15. je štátny sviatok Sedembolestnej Panenky Márie, to je v piatok, v sobotu majú byť voľby. Tí, čo uznávajú tieto cirkevné sviatky, tí sa zúčastnia na pútiach, tí, čo ich neuznávajú, obyčajne využívajú priestor na predĺžený víkend, na pobyt na chate alebo niečo podobné. A preto aj hľadáme možnosť, ako doriešiť túto situáciu.

V pôvodnom návrhu, tak ako je predložený v tlači 1307, je predložený návrh, aby volebné obdobie Národnej rady zvolenej v roku 2002 sa skončilo dňom volieb do Národnej rady, odsek 2, voľby do Národnej rady sa vykonali dňa 10. júna 2006.

Chcem upozorniť na skutočnosť, že keď posunieme tento zákon do druhého čítania, je priestor, aby v druhom čítaní bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý už je aj vypracovaný. A vzhľadom na to, že všeličo sa o tom rozprávalo, ako HZDS nemá záujem tieto voľby podporiť, na základe dohody v opozícii sa našiel termín ako priechodný 8. apríla. Preto už je aj pripravený pozmeňujúci návrh na to, aby voľby do Národnej rady sa vykonali dňa 8. apríla 2006. Je na nás, aby sme sa touto otázkou zaoberali a vytvorili priestor, jednak aby sme tento návrh ústavného zákona posunuli do druhého čítania a zároveň aby sme hľadali riešenie.

Navyše pri tej situácii, ktorá je momentálne v parlamente, je potrebné zlegitimizovať skutkový stav, pretože je tu veľké množstvo nezávislých poslancov, ktorí síce prešli cez voľby, ale cez iné politické strany a teraz sa hlásia za nezávislých, nezávislejších a ešte ja neviem akých. Preto je potrebné, aby Národná rada sa s týmto problémom vysporiadala a vrátila legitimitu opäť občanom, aby si vybrali svojich zástupcov, ktorí by prišli do Národnej rady.

Ten dátum 8. apríla vychádza aj zo skutočnosti, kedy je pôvodne možný najskorší termín legislatívnotechnického zabezpečenia predčasných parlamentných volieb.

Ak sme pôvodne uvádzali návrh na 10. júna, vychádzalo to zo skutočnosti, že na našom sneme Ľudová strana - HZDS prijala odporúčanie, aby sme hľadali riešenie aj v zmene volebného systému, usporiadaní všetkých náležitostí, čo sa týka volieb a zastupovania poslancov Národnej rady tak, aby nemohlo dochádzať k tomu, že by poslanci preskakovali medzi jednotlivými poslaneckými klubmi. Vzhľadom však na skutočnosť, že v opozícii došlo k zhode na 8. apríla, vlastne od návrhu, ktorý by riešil túto pozíciu, Ľudová strana nateraz odstúpila. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorého poveril výbor ústavnoprávny, aby informoval Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému návrhu poslanca Tibora Cabaja.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, máme to v tlači 1307.

Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jeho realizácia nie je spojená s mimoriadnymi výdavkami, pretože v roku 2006 sú plánované voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej z nej vyplýva, že predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1314 z 20. septembra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrou použitia ITP. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, stále visiaca otázka vo vzduchu, či predčasné voľby áno alebo nie, a aj neochota o tomto probléme zo strany poslancov diskutovať, ktorá sa obmedzí na nejaké hlasovanie, akože všetko je vyriešené, predčasné voľby netreba, tak dovoľte, aby som narušil túto pohodu a aby som k tomuto bodu vystúpil niekoľkými vetami.

Dámy a páni, sedem rokov sedím s mnohými z vás v tejto snemovni. Z opozičnej lavice sa skutočne seriózne usilujem robiť dobre prácu, ktorou ma poverili voliči, to znamená, kontrolovať vás, drahí koaliční kolegovia, ktorí máte v rukách moc, pretože ste po voľbách získali podporu väčšiny členov Národnej rady Slovenskej republiky. A pokúšam sa, ako to len ide, upozorňovať vás na to, čo sa chystáte urobiť nepremyslene a v niektorých prípadoch, rovno povedané, zle.

Zásadným limitom demokracie však je to, že pravdu má väčšina, aj keď ju nemá. Takže mnohé veci, ktoré ste urobili a schválili napriek tomu, že sme vás s kolegami z opozície na problémy a riziká pripravovaných krokov upozorňovali a varovali pred nimi, sa vám napokon vrátili a vracajú ako bumerang.

Zostanúc verný tradícii, aj keď to dnes nie je v móde či in, budem hovoriť o veciach, ktorým rozumiem a v ktorých sa orientujem.

Možno si niektorí z vás, vážení kolegovia, spomenú, ako som v neskorú jeseň v roku 1998 hovoril v tejto snemovni o deformácii demokracie, ktorú predstavujú politické čistky vo verejnoprávnych médiách, vrátane koncentračného strediska pre nežiaducich novinárov na 28. poschodí. Viem, že by mnohí z vás na túto čiernu stránku dejín mediálneho šantenia Dzurindových koalícií najradšej zabudli, ale ona tu je. A kým tí koaliční politici, ktorí sa pod tento akt popretia zásad demokracie podpísali, ktorí ho kryli a tolerovali, nenájdu v sebe silu zamyslieť sa nad sebou, reflektovať, aspoň verbálne korigovať svoje vtedajšie kroky, bude táto skúsenosť, či sa vám, resp. nám to páči alebo nie, ovplyvňovať situáciu v slovenských médiách. Veď ak sa to prepieklo verejnoprávnej televízii, prečo by sa podobne nesprávali ku svojim zamestnancom majitelia súkromných novín, časopisov, rozhlasov a televízií? Morálny marazmus založený na politickom rozhodnutí o eliminovaní ľudí s iným názorom, nielen z verejnoprávnych médií, ale i z rôznych štátnych orgánov, z celoslovenských regionálnych inštitúcií, politické nominácie vlastných sympatizantov a straníkov cez fingované konkurzy, v ktorých vhodne zostavené komisie len potvrdzovali vopred dohodnutých nominantov, považujem za rovnako nebezpečné ako tú našu, už povestnú hydru korupcie a mafiánskeho ovplyvňovania podnikateľských vzťahov.

Zavše sa dnes už aj provládne orientované médiá čudujú, ako je možné, že v našej spoločnosti zavládli také vlčie vzťahy, že v paneláku týždne, mesiace nechýba nikomu sused, že okoloidúce autá sa nezastavia, ak niekto žiada o pomoc, že sa, slovom, pred našimi očami dejú veci, pri ktorých sa veriť nechce, že sa ako spoločnosť, národ i štát hlásime k európskej civilizácii, kresťanskej morálke a rímskej právnej tradícii. Nuž svedomie si spytovať musia a musíme všetci, čo sme činní vo verejnom a v spoločenskom živote.

Urobili sme všetko preto, aby ten nový začiatok v novembri pred 15 rokmi odzvonený na námestiach našich miest znamenal naozajstný návrat zákona, spravodlivosti, šance plne sa uplatniť a žiť bez obáv slobodne a radostne, alebo, inými slovami, stará sa politika a politici o človeka, o občana, slúžime jemu a jeho záujmom a vôli alebo nám tu politika samovoľne prerástla na nový druh zamestnania pod., ako boli stranícki papaláši za socializmu? Stačí aj dnes iba vstúpiť do tohto správneho mládežníckeho tímu, do niektorých z tých novodobých a nesocialistických zväzov mládeže, aby sa človek bez reálnych znalostí sveta a niektorej sféry zvlášť stal vhodným kandidátom na politickú funkciu? Kvôli komu išli ľudia do ulíc vedomí si rizika, ktoré predstavovala vtedajšia Štátna bezpečnosť a celý represívny systém, aby jednu generáciu bohorovných vladárov, v ktorých z úradov mal dohola napršať aj rozum, nahradila iná a predsa v zásade rovnaká.

Skúste, dámy a páni, popremýšľať, či za ten hodnotový chaos, ktorý umožňuje, aby dnes ako zločinci sedeli za mrežami včera ospevované hviezdy smotánok, aby sa z mafiánov stávali masívne mediálne propagované celebrity vydávané za vzor slušnosti, aby sa čierne vydávalo za biele, či za toto všetko len tak mimochodom nenesieme, nenesiete zodpovednosť aj vy, aj my politici, resp. my všetci, čo tu sedíme.

Prečo sa občan, ktorý nám dal dôveru, dozvedá o našej práci, že sa tu vraj päťkrát do roka, resp. párkrát do roka zídeme, povadíme, dohodneme si dajaké tie kšeftíky, popijeme relatívne nie najdrahšiu kávu, poschvaľujeme vládne návrhy zákonov, ktoré onedlho treba opravovať alebo úplne meniť, a dáme si za to ešte aj zaplatiť? A kto tento obraz poslancov ako darmožráčov v spoločnosti buduje a živí, nie náhodou aj tí predstavitelia exekutívy, ktorí hľadajú spôsob, ako parlament obísť, ako si predĺžiť pobyt pri moci cez neprehľadné získavanie podivuhodných zoskupení poslancov, ako vládnuť cez nariadenia, príp. ako nebrať do úvahy vôľu parlamentu, keď sa to vláde jednoducho nehodí? Dámy a páni, je to tak. Ak občan vidí, že po zločine neprichádza trest, že na rovnaký čin sa uplatňuje nerovnaký meter, že to, čo sa v jednom prípade vydáva za hriech priamo dedičný a zavrhnutiahodný, je v inom prípade tolerovateľné ako tzv. ľudská slabôstka, že klamať sa jednoducho vypláca, pretože to prináša postavenie a moc, kto ju drží v rukách, toho sa hľadanie pravdy už netýka, ak toto všetko občan vidí na najvyšších poschodiach našej politiky, prečo by sa inak správal na nižších priečkach v zamestnaní, v obci alebo v rodine? Preto som považoval za potrebné pripomenúť to 28. poschodie ako symbol zneužitia moci a príklad nedemokratickej politickej perzekúcie ľudí. A naozaj nepotrebujem zakladať žiadne výbory na obranu slobody so sídlom kdesi pri rieke Hudson, aby som na to nezabudol.

Na pôde tejto snemovne sa v jeseni 2002 často skloňoval zvrat o vláde odborníkov. Aj pán premiér tak argumentoval, keď sme sa ho pýtali, z akého titulu sú v ministerských kreslách ľudia zo strán, ktorí sa volieb nezúčastnili, príp. v nich totálne prepadli.

Nuž a táto vláda odborníkov nám na prípade novostavby Národného divadla predviedla tanec, ktorý nemožno označiť inak, iba ako bláznivú kalamajku. Rátajte so mnou. V roku 2002 sa stavba masívne financovala ako priorita vlády Mikuláša Dzurindu. Na kontrolné dni sa tam unúval vtedajší prezident a minister kultúry pripravovať otvorenie v rámci predvolebnej kampane. V jeseni 2003 nám pán minister financií a vicepremiér pána Dzurindu oznámil, že je to megalomanský projekt a budovu treba predať. O rok neskôr nás minister hospodárstva prekvapil alternatívnym návrhom prepustiť novostavbu súkromnému investorovi, ktorý by divadlo občas do budovy za nájomné pustil. A po ďalšom roku sme sa dopracovali k tomu, že budovu treba dokončiť. Škoda, že tu nie je pán premiér, ctené kolegyne, kolegovia. Na to, čo normálny človek vie už na prvý pohľad a v čom sa utvrdí, keď bude 10 minút študovať dostupné podklady, naša vláda odborníkov potrebovala 3 roky. A pýtam sa: Ak pán minister financií tak starostlivo šetrí verejné zdroje, že núti ministra kultúry predávať budovy, ktoré v súčasnosti využíva Slovenské národné divadlo a ktoré by po uvoľnení mohol rezort veľmi vhodne využiť, prečo sa ešte vláda nezaoberala otázkou, kto uhradí úplne zbytočné náklady, ktoré jednoznačne vyplývajú z nezmyselného a hospodársky škodlivého útlmu a zastavenia prác v roku 2003 až 2005? A nie sú to malé peniaze, ale možno aj pol miliardy, teda tie peniaze, ktoré dnes chceme vypumpovať z predaja pozemkov okolo novostavby.

Keby táto vláda neurobila nič iné, iba spôsobila kauzu novostavby Národného divadla, bol by to dostatočný dôvod na jeho odvolanie. Lenže ona toho má na rováši podstatne viac. Nehovorí sa o tom síce na námestiach za hrmotu popolníc, ale nezabudnime že napr. vlani totálne skolaboval systém grantovej podpory aktivít v rezorte kultúry. Na Slovensku zanikol žáner profesionálneho operetného divadla. Horolezci rozoberajú múr na Trenčianskom hrade, pretože nie sme schopní národnú kultúrnu pamiatku opraviť. Jubilejný rok Ľudovíta Štúra sa začína decimovaním jeho múzea v Modre. Likvidáciou národných metodických centier sa štát dostal do situácie, keď verejné zdroje investuje do aktivít, o ktorých nemá nijaké objektívne informácie. Ďalej, legislatívnym nedbajstvom pri prijímaní zákona o verejnej službe sa vo funkciách zabetónovali Kňažkom dosadení štatutári organizácií, ktorým dnes stačí nebyť odsúdení za trestný čin a neumrieť, aby boli riaditeľmi na veky. Ďalej, podporu kultúry národnostných menšín vláda zabezpečuje veľmi masívne a cez viaceré rozpočtové kapitoly. Zato na podporu kultúry zahraničných Slovákov sa ujdú len omrvinky, a to podobne slovenskej kultúrnej ofenzívy, o podobe môžeme len snívať. Dnešní mladí ľudia nemajú k dispozícii za dostupnú cenu kolekciu základných diel slovenskej literatúry. Učebnice, slovníky a encyklopédie sú zdanené rovnako ako diamanty, jachty či soláriá. STV dodnes nie je schopná pokryť signálom cez satelit ani miesta s najväčšou koncentráciou Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí a Slovenský rozhlas sa plnením takejto služby dostal do neriešiteľnej ekonomickej krízy, pretože štát za ňu nezaplatil, podotýkam 54. krát, nezaplatil zo zákona. Štát stratil po novelizácii zákona o štátnom jazyku možnosť efektívne trestať porušenie povinnosti rešpektovať, že v tomto štáte je slovenský jazyk úradným a štátnym jazykom. Už päť rokov v hlavnom meste Slovenskej republiky niet reprezentatívnej kolekcie slovenského výtvarného umenia, pretože za havarované expozičné priestory v Slovenskej národnej galérii nie sme schopní poskytnúť galérii náhradu. Tisícky slovenských absolventov vysokých škôl dnes predávajú v kadejakých Donaldoch a starajú sa o deti v západnej Európe, pretože doma nevidia svoju perspektívu ani na približne podobnej úrovni a tak ďalej a tak podobne, mohol by som pokračovať. Určite sa vám to, dámy a páni, nepáči. Je to samozrejmé. (Ruch v sále.)

Môžete sa smiať, pani poslankyňa, koľko chcete. Tento problém v rámci SMK možno nie je, v rámci nás ostatných určite áno. Budem pokračovať, ak dovolíte. Môžem takto pokračovať ešte dlho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ja sa ani nesmejem, len stále rozmýšľam, o čom hovoríte, lebo prerokúvame návrh zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady. (Potlesk a smiech v sále.)

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, hovorím o dôvode predčasných volieb, ktorý vy už tak dlhodobo a v každej televíznej a rozhlasovej relácii spochybňujete. O tom hovorím tak, aby ľudia, ktorí ma v tejto chvíli sledujú možno v noci cez televízne obrazovky, vedeli, o čom nechcete hovoriť vy, pán predseda parlamentu. Neviem, či som vám dostatočne odpovedal.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Odpovedali ste, ale nedostatočne. Ale to je váš problém. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Kto nerozumie, pán predseda parlamentu, možno nerozumie niekedy aj sám sebe.

Ešte raz. Škoda, že tu nesedí pán premiér, možno opäť jazdí po Slovensku. A keď jazdil po Slovensku, možno načúval, možno sa dopočul aspoň o niektorých týchto veciach. Možno mu ich zatajili, možno sklonený nad baranmi svojho velocipédu nezbadal, že na Trenčianskom hrade je v opevnení diera ako vráta na stodole.

A možno je naozaj vaším pravicovým presvedčením, že do rozpočtu je rovnako potrebných 190 korún DPH z tisíckorunového obeda v nóbl reštaurácii ako z príjmu za slovník. Ani tomu nerozumiete, pán predseda parlamentu? Lenže kým ten nóbl obed si naši ctihodní podnikatelia nezabudnú zarátať do daňových výdavkov, veď pri ňom preberali iste aj pracovné záležitosti, pre študenta to znamená o tri či štyri hodiny dlhšie vybaľovať tovar v sklade hypermarketu a o toľko hodín menej sa venovať štúdiu alebo hoci študentským radostiam. A zase sme pri tých deformáciách spoločenských vzťahov, ku ktorým došlo najmä za sedem rokov Dzurindových vlád podporovaných práve takými výrokmi, ako nám pred chvíľou predviedol pán predseda parlamentu. A zase sme pri tom, prečo som presvedčený, že aj o deň či týždeň alebo mesiac skoršie voľby treba zo všetkých síl podporiť. Ďakujem vám za trpezlivosť aj vám, pán predseda parlamentu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som chcel iba pána kolegu Jarjabka, môjho bývalého straníckeho kolegu a priateľa Dušana trochu doplniť.

Predčasné parlamentné voľby nie sú ani tak potrebné kvôli tomu, že riaditelia jedia drahé obedy a študenti nemajú na štúdium, ale z hľadiska vládnutia, dôležitosti toho, kto dáva oprávnenie na vládnutie. A oprávnenie nám všetkým na to, aby sme sedeli tu v parlamente, dali naši voliči. Tí voliči nás za nejaké politické strany volili, dali nám dôveru, pretože sme boli členmi tých politických strán.

Situácia v slovenskom parlamente sa podobá na hociktorý iný africký parlament, kde nikto nevie, do akého košiara patrí. Je takmer štyridsať poslancov nezaradených. A to slovenský parlamentarizmus, i keď je mladý, naozaj si nepamätá. A práve preto, že je strašne veľa nezaradených, je strašne neprehľadná pre obyčajného voliča politická situácia v slovenskom parlamente. A takto volič nemá absolútne nijaké istoty, ako dopadne to-ktoré hlasovanie v najbližšej dobe, a teda to hlasovanie sa dotýka vždy zákonov, a tým aj jeho osudov. Práve preto, pán kolega Jarjabek, je potrebné predčasné voľby, aby došlo k novému oprávneniu na vládnutie, aby voliči opätovne oprávnili nejakých poslancov, ktorí budú za nejaké politické strany vládnuť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som nadviazal na predrečníka kolegu Jarjabka. Ja skutočne si tiež myslím, že spoločnosť výrazne upadá. Nechcem hovoriť len o ekonomickej a sociálnej situácii, ale všimnime si, ako nám narastá počet vrážd, samovrážd a ďalších negatívnych javov v spoločnosti. Kde sú sľuby protagonistov spred 16 rokov, o 4 roky budeme ako Rakúsko, o 8 rokov ja neviem ako kto? A my už máme 16 rokov a my sme na začiatku päťdesiatych rokov, vážené kolegyne, kolegovia.

A kde skončili tie sľuby, že minister je služobník? No akosi nám neslúži. Prečo toto hovorím? Chodím medzi občanmi a rozprávam. Žiaľ, musím vám otvorene všetkým povedať, nemajú o nás vysokú mienku ako o parlamente.

A tak ako tu viacerí už povedali, aj kolega Cuper, máme tu štyridsať ľudí, ktorí sú takmer bezprizorní, ktorí neprešli voľbami. Nehnevajte sa, myslím si, že toto je situácia, ktorú treba ukončiť. A ak teda všetka moc pochádza z ľudu a vychádza z ľudu, tak dajme ľudu šancu, aby poveril tých, ktorým dôveruje. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Jarjabek, som prekvapená, s akou ľahkosťou rozprávate o čistkách. Rok 1994 nie je až tak ďaleko, aby som si ako obyčajný občan vtedy nepamätala noc dlhých nožov, keď ste tu upratovali, aby som si nepamätala... (Reakcia z pléna.) Vaša vláda. Potom mi odpoviete v reakcii. Pamätáme si akčné päťky, pamätáme si hodiny na prezidentskom paláci. Hovoríte o manipulácii v STV. Ale my si pamätáme veľmi dobre na kapustoviny a na fašírky, na nedeľné samovečerníčky vtedajšieho premiéra. Hovoríte o deformácii spoločenských vzťahov, ale zabúdate spomenúť jedno zmarené referendum. A hovoríte s ľahkosťou o tejto vláde, ale ste nezodpovedali otázky, ktoré dodnes dávajú pečať vláde hnutia, z ktorého ste zdupkali, a to pečať medzinárodne neprijateľnej vlády. (Reakcia z pléna.) My sme si nepotykali, pán poslanec.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

Nech sa páči, pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím si, že situácia, o ktorej dneska rokujeme, je zložitejšia, lebo sa dotýka nielen Národnej rady, ale aj obyvateľov Slovenska.

Pán kolega Jarjabek pokúsil sa analyzovať naše súvislosti politické i s tým, čo sa deje na medzinárodnej politickej scéne. Vážené dámy, vážení páni, skutočne situácia na slovenskej politickej scéne bez akéhosi kontextu, ktorý by sme nechceli vidieť alebo ktorý vidíme, môže doviesť našu spoločnosť aj do takých tragických udalostí, ako je tomu na Západe.

Odbúranie sociálneho charakteru štátu tým, že prišlo tu k nejakej politickej zmene po roku 1989, ukazuje, že nie všetko je tak jednoznačné a jednoduché a nie tak ľahké alebo odľahčené. Slovensko tiež sa dostalo do situácie, keď sme zlikvidovali sociálny charakter štátu. Ak si niekto nechce dneska uvedomiť, že aj na Slovensku môže prísť k sociálnemu výbuchu, je na veľkom omyle. A ak ho chceme predísť, poďme spoločne sa zamyslieť ako ďalej. A jediné východisko, a v tom podporujem pána poslanca Jarjabka, sú predčasné parlamentné voľby. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Podotýkam, že hovoríme stále o predčasných parlamentných voľbách, ale dovoľte, aby som zareagoval na pani poslankyňu Tkáčovú, ďakujem všetkým ostatným.

Pani poslankyňa, veď vy len vďaka tomu HZDS, ktoré bolo vtedy pri vzniku štátu, sedíte v tejto lavici a môžete tuná rozprávať to, čo rozprávate. Ako vôbec vy môžete porovnávať televízie po tom, čo v súčasnosti vidíte, čo z tých televízií v rámci rôznych reality šou okrem TA3 lezie. Vy máte toľko drzosti ešte obhajovať súčasnú situáciu v mediálnom priestore? Vy naozaj ste súdna v tomto smere? Zapnite si televízor aspoň raz a potom sa budeme baviť o tom, čo ide v mediálnom priestore a čo tam bolo niekedy inokedy, ak si to vy vôbec ešte pamätáte pri vašich nových povinnostiach. Takže skutočne ja by som bol veľmi rád, keby ste najskôr porozmýšľali nad tým, o čom hovoríte, lebo je úplne zbytočné sa baviť týmto spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne. Podotýkam ešte raz, zdôvodňujeme, prečo treba predčasné voľby. A vládna koalícia si veľmi rýchle navykla a veľmi rýchle zvykla na súčasnosť, že tie predčasné voľby asi nebudú. No tak ja si myslím, že už mali byť dávno. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nebudem veľa hovoriť, pretože aj tá diskusia nasvedčuje tomu a tej úrovni, v akej sa tento parlament nachádza. Pripadá mi to tak, ako keď sa hluchý rozpráva so slepým. Ale to je realita, pretože tak už to v tomto parlamente funguje.

Samozrejme, Dušan Jarjabek vystúpil, tak ako vystúpil. Všetko by som bral, dokonca možno by som sa aj pod to podpísal, ale keby bol skončil s tým a tu verejne oznámil, že sa vzdáva mandátu poslanca, pretože on chce byť čistý, on chce byť čistý vo vzťahu k voličom, pretože ak kritizujeme, ako ľudia hodnotia tento parlament, v prvom rade je to naša vizitka, že ten parlament je taký biedny, aký je. (Potlesk.) Sedím vo štvrtom parlamente a skutočne je to najbiednejší parlament, aký bol z tých štyroch, ktoré som mal možnosť poznať, najmä vďaka tomu, že je tu také množstvo nezávislých, nezaradených alebo závislých od koho poslancov. A potom ťažko môže tento parlament niečo hovoriť na niekoho iného, hodnotiť a kritizovať, keď v prvom rade si nevie spraviť poriadok sám so sebou vo svojich radoch.

A čo sa týka pani poslankyne Tkáčovej. Nebudem sa vracať do histórie. Viete, nerád to tu hovorím, ale ste nová poslankyňa v tomto parlamente, veľmi málo viete o tom, čo tu bolo. A to ak beriete a vyjadrujete sa len na základe médií, ja by som vám niekedy odporučil, keď skončí rokovanie tohto parlamentu, pozrieť si večerné správy. Veľmi sa budete čudovať, kde ste to celý deň sedeli.

Vážené kolegyne, kolegovia, celkom na záver chcem vás veľmi pekne poprosiť o zaradenie tohto zákona do druhého čítania, aby sme sa touto otázkou skutočne dôsledne mohli zaoberať, aby sme vytvorili všetky podmienky pre to, aby občania mohli sa v čo najväčšom počte volieb zúčastniť a vybrať si svojich zástupcov podľa svojej predstavy. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorý máte predložený ako tlač 1310.

Prosím teraz, aby z poverenia skupiny poslancov návrh ústavného zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Ďaďo. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predložil návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Predloženie uvedeného zákona je možné zdôvodniť rozsiahlym vystúpením, ale i stručne, uvedením konkrétnych a vecných argumentov. Naše zdôvodnenie bude kratšie, a to z tých dôvodov, že práve pred niekoľkými minútami sme všetci prítomní počuli zdôvodnenie návrhu poslanca Tibora Cabaja z Ľudovej strany - HZDS. A pre mnohých z vás sa pravdepodobne vynára otázka, prečo opozícia predkladá dva takmer zhodné ústavné zákony. Odpoviem aj na túto otázku v závere svojho vystúpenia. Chcem však sa venovať najskôr tej vecnej stránke, pre ktorú klub poslancov KSS uvedený návrh zákona predložil.

Mohli by sme argumentovať nezvládnutím reformy zdravotníctva, ktorá veľmi negatívne zasiahla do života mnohých ľudí, ktorých zdravotný stav donútil navštevovať lekára a zdravotných pracovníkov. Nakoniec, jednotlivé úpravy tzv. reforiem svedčia o tom, že v mnohých prípadoch, keď sme tieto reformy kritizovali, sme mali pravdu. Môžeme argumentovať aj necitlivým zásahom do celej škály dôchodkovej reformy, počínajúc zvýšením veku odchodu do dôchodku cez doplnkové dôchodkové poistenie až po chyby, ktoré postihli zdravotne postihnutých občanov a ktoré sa teraz snažíme aj tu v Národnej rade silou-mocou opravovať, pretože sme prišli na to, že sme urobili chybu. Mohli by sme argumentovať a argumentujeme aj vysokou nezamestnanosťou a neschopnosťou úradov práce a sociálnych vecí riešiť túto situáciu, keď stotisíce ľudí nemajú prácu a mnoho ľudí vôbec nemá kde bývať. Mnohí z nich sú tzv. bezdomovci, o ktorých sa sem-tam, z času na čas štát postará nejakým gulášom alebo vianočnou polievkou. Náš návrh zdôvodňujeme aj nízkou životnou úrovňou väčšiny obyvateľstva. Nie je to výmysel komunistov. Sú to sociologické prieskumy vašich, resp. provládnych inštitúcií, ktoré konštatujú, že temer dve tretiny obyvateľstva žijú na hranici biedy. Je to nedostatok bytov pre mladé rodiny. Preto sa čudujeme, že nám populácia klesá. Je to záujem spoplatniť vysokoškolské štúdium a tiché mlčanie nad tým, že tzv. externé štúdium je spoplatňované mimo zákona rôznymi fintami. Je to neúcta k národnej kultúre, vysoká kriminalita, organizovaný zločin, známe prípady korupcie a klientelizmu. Je to neschopnosť štátu vysporiadať sa s vlastnými chybami pri odškodnení občanov, ktorí boli postihnutí nebankovými subjektmi, ale i situáciou v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej sa chcem venovať viac.

Všetci veľmi dobre vieme, že vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 nekandidoval žiadny nezávislý poslanec. Všetci do jedného, tak ako tu sedíme, sme sa doniesli do Národnej rady na chrbte určitej politickej strany. Všetci sme podporovali program tejto politickej strany a všetci sme tu zasadli, že tento program budeme plniť. Áno, skladali sme sľub, že budeme postupovať podľa nášho vedomia a svedomia. To je však ale o niečom inom. Prinajmenšom zvláštna je však situácia dnes, a preto tento návrh. Prinajmenšom zvláštna je v tom, že sú tu takmer nie štyridsiati, ale dve desiatky nezávislých poslancov, ktorí sú závislí na podpore koalície. Neviem si ináč predstaviť to nezávislé hlasovanie. A pritom ešte pred chvíľou a nedávno patrili k tým, ktorí boli silní kritici vládnych programov, silní kritici vládnych reforiem. Natíska sa otázka: Je toto normálny stav pozrieť sa občanovi do očí s takýmto charakterom, keď ešte nedávno som tu kritizoval Zajaca, Mikloša, keď ešte nedávno som vystupoval veľmi tvrdo voči ďalším vládnym reformám, dnes sa nehanbím bez akýchkoľvek vecí podporiť práve tieto vládne reformy? Ja len konštatujem, že tento stav je zlý. A pýtam sa: Je legitímny tento stav voči voličom, ktorí nás zvolili do Národnej rady Slovenskej republiky? Hovorím, že nie. Všeobecne sa hovorí, že politika je panské huncútstvo. A toto huncútstvo, my zákonodarcovia, podporujeme, práve týmito našimi činmi, týka sa to tých tzv. nezávislých poslancov, dobrovoľnými či akýmikoľvek prestupmi k iným, tzv. politickým stranám. Je tento postup morálny? Zamyslel sa niekto nad morálkou tohto parlamentu, či takýto poslanec má právo ďalej tu reprezentovať svoju politickú stranu, za ktorú kandidoval vo voľbách?

Viete, ja by som chcel prirovnať túto situáciu k situácii vo verejnosti a trošku ju odľahčiť. Vedela by si verejnosť predstaviť napr. brankára Artmedie Petržalka, ktorého úlohou je brániť svoj klub, keď v poslednej minúte chytí malú domov a hodí ju do vlastnej bránky len preto, že nesúhlasí s názormi trénera? Všetci by ho odsúdili. A tak odsudzujú aj vás nezávislých poslancov, ale s vami celú Národnú radu Slovenskej republiky, celú Národnú radu, ktorá týmto spôsobom sa dostala do takého svetla, že jednoducho sme tu nie ľudia, ktorí si vedia ctiť svoje sľuby, ktorí si vedia ctiť to, kde a ako vstupovali a čo sľubovali.

O vedomí a svedomí poslanca by sa dalo hovoriť mnoho. Áno, kto bráni poslancovi, aby hlasoval podľa svojho vedomia a svedomia? Ale kto mu zároveň káže, že keď nesúhlasil s korektným návrhom alebo názorom, aby tak prestúpil do iného poslaneckého klubu, resp. povedal, že končí. O tom to je, vážení a milí. Môžete mať svedomie a vedomie, aké chcete, ale držte si aj svoju česť, držte sa toho, čo ste voličom sľubovali, svojej politickej strany. Ja som veľmi zvedavý, pretože pripravujeme návrh zákona o tzv. imperatívnom mandáte, ako sa aj v tomto prípade, práve tí, ktorí aj dnešné predčasné voľby zdôvodňujú tak ako ja, práve účasťou alebo odchodom poslancov k nezávislým, zachovajú pri potvrdení, resp. prerokovaní tohto zákona.

V tejto situácii klub poslancov KSS pristúpil jasne k záveru a nevyhnutnosti predložiť návrh na skrátenie volebného obdobia do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa konali v čo najkratšom termíne, pričom reagoval, samozrejme, aj na situáciu v koalícii, ktorá v tomto období vznikla po kríze v politickej strane ANO, a situáciu dvoch koaličných partnerov, ktorí v tejto dobe konštatovali, že snáď jediným riešením je čo najskoršie zrealizovanie predčasných parlamentných volieb.

My sme predložili návrh do Národnej rady v záujme toho, aby sa tento cieľ, o ktorom tu všetci hovoríme dnes, mohol splniť. Predložili sme ho s termínom, tak ako je návrh, na marec roku 2005. Bol to termín, ktorý bol z hľadiska legislatívy najkratší. Reagovali sme tak preto, pretože termín našej opozičnej Ľudovej strany - HZDS bol v tom období 10. jún a zdôvodňovaný rozpočtom a programovým vyhlásením vlády. My sme reagovali na situáciu, ktorá vznikla v Národnej rade. Pochopiteľne, čakali sme i podporu opozície. Ale, žiaľ, tí ktorí ešte pred chvíľou chceli odvolať exministra Pavla Ruska, nakoniec konštatovali, že nebude dobré, aby po 15 rokoch podporili návrh KSS, a preto sa dohodnú na nejakom inom riešení, kde majú 72 poslancov.

Ja dnes konštatujem, že my plne podporíme návrh Ľudovej strany - HZDS na skrátenie volebného obdobia, pretože náš návrh 25. február je nereálny a ak by postúpil do druhého čítania, museli by sme meniť termín a už je zbytočné meniť termín iný, aký je. Ale zároveň konštatujem, že takto sa, páni poslanci, ľavicová politika nerobí, či sa vám to páči alebo nie. Možnože po voľbách budete niektorí hľadať toho, s kým budete spolupracovať. Jednoducho ste zapredali ľavicovú politiku pravicovej bývalej koaličnej strane, ktorá v tejto vláde urobila mnoho vecí, ktoré boli proti sociálnym reformám.

To je stručne moje zdôvodnenie. Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu návrhu zákona do druhého čítania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, vakcínu proti besnote zatiaľ nikto neobjednáva. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.