V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pán poslanec Kondrót, pán poslanec Ďaďo, pán poslanec Cagala. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý je pán Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, obľúbeným sloganom členov tejto vlády je, že Slovensko potrebuje politickú stabilitu a ekonomickú rovnováhu. Ich túžba po moci a chuť privatizovať nás však zavlieka hlbšie a hlbšie do morálneho suterénu s deštrukčným účinkom na parlamentný systém a kultúru politiky a štát ako celok. Dnes už je jasné, že koncept moci á la skupinky z SDKÚ znamená stav permanentnej krízy. Táto skupinka má už len jedinú stratégiu, a to stratégiu, ktorej jediným cieľom je previesť zbytky štátneho majetku do súkromných rúk a ešte k tomu za každú cenu, rozumejme pod cenu. Priestor na sofistikované lži koncentrátorov hospodárskej moci z SDKÚ sa však rýchlo zužuje, lebo pomery v parlamente ukazujú, že ešte rýchlejšie rastie nelegitimita takéhoto postupu. Dnes to došlo tak ďaleko, že podpredseda vlády, minister financií i minister hospodárstva svorne tvrdia, že minister nemusí byť dobrým odborníkom. Že by použijúc jeho vlastný žargón propagoval vo vláde insitných ministrov? Dlhodobá neodbornosť našich ministrov, taká symptomatická pre súčasnú moc podľa mňa nie je správnym prístupom na liečenie súčasného krízového stavu, hoci na druhej strane treba uznať, že ministri SDKÚ sú odborníci v prvom rade na pre štát jednoznačne nevýhodné prevody štátneho majetku do súkromných rúk. Slabá a neodborne vedená vláda s ministrami s nedostatkom odborností a neprehľadné pomery v parlamente zvyšujú o. i. i prémiu za vstup zahraničného kapitálu do našej ekonomiky. A práve ten sa stal fetišom pseudohospodárskej doktríny dvoch posledných vlád. Hovoríme o privatizácii zbytkov chrbtovej kosti slovenskej ekonomiky. Vážení kolegovia, je to veľmi vážna vec.
Aké sú teda dôvody na zastavenie privatizácie. Rozdelil som ich do týchto skupín.
Politické dôvody. Tie som v časti rozobral v úvode. Vláda stratila väčšinu v parlamente, a tým i legitimitu robiť rok pred voľbami akékoľvek rozhodnutia s dlhodobým dopadom a navyše pri absencii akéhokoľvek odborného krytia vo forme hospodárskej a energetickej politiky.
To už prechádzam k dôvodom odborným.
Nekoncepčnosť a povrchnosť procesu privatizácie budem opätovne dokumentovať na argumentácii vlády v oblasti privatizácie distribučných energetických spoločností. Pre predsedu vlády ako predkladateľa totiž "bolo významným argumentom pre doprivatizáciu distribučných energetických spoločností," citujem zo strany 3 materiálu pod tlačou 741 "zosúladenie právneho a reálneho stavu v riadení týchto spoločností. Súkromným investorom bolo v minulom období predaných 49 % akcií distribučných spoločností, súčasne však prostredníctvom transakčných dokumentov získali investori väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj manažérsku kontrolu a reálne riadenie spoločnosti." Vážené kolegyne a kolegovia, premiér vlády teda otvorene priznal, že skutočným vlastníkom je minoritný akcionár, a preto žiada o zosúladenie právneho a reálneho stavu. Okrem toho sa v materiáli uvádza, že: "Vláda v distribučných podnikoch chce dosiahnuť vyššiu efektívnosť v dôsledku adresného súkromného vlastníka a priniesť manažérske skúsenosti." Ako to chce vláda urobiť, keď predá majetkovú účasť? Na druhej strane, čo jej po predaji bude po efektívnosti súkromnej firmy. A po tretie, vláda sama priznáva, že ju už riadi súkromný investor. Žeby bol neefektívny?
Ďalej, vláda chce formovať konkurenčné prostredie. Ako? Predajom? Veď nebude nič vlastniť. Vláda v tlači 741 ďalej tvrdila, že má zámer na efektívnom fungovaní distribúcie elektrickej energie. Teraz je distribúcia neefektívna? Potom nenašla správneho vlastníka. Tak treba vymeniť manažérov, a nie predávať. Ďalej sa dozvedáme, že vláda chce maximalizovať perspektívu ďalšieho rozvoja podnikov a ich ziskovosť. Ako to chce vláda urobiť, keď tieto podniky neriadi ani teraz, keď má majoritu? Vláda chce minimalizovať riziko politických zásahov do riadenia podnikov. Teraz do nich zasahuje? Veď tvrdí, že ich riadia manažéri zahraničného investora. Vláda chce zabezpečiť rozvoj ďalších aktivít podnikov, zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť. Ako a prečo to chce urobiť, keď po predaji nebude nič vlastniť? Vláda chce rozšíriť exportné možnosti. A predstavte si, riešením je predaj štátnej účasti? Okrem toho o aké exportné možnosti ide, keď Slovensku reálne hrozí nedostatok elektriny? A ako nulový vlastník, vážené kolegyne, kolegovia, chce vláda tieto zámery naplniť preto, aby podnik smeroval k efektívnemu fungovaniu a stabilite.
V tomto materiáli vládou uvedené dôvody hovoria proti privatizácii prirodzených monopolov, lebo ani jeden z týchto zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Ešte raz zdôrazňujem, ani jeden z týchto zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Takže tvrdím, že zámer vlády je jediný, predaj za každú cenu, a to napriek všetkému.
O čom svedčí ešte tento materiál? Nuž o tom, že vláde chýba hospodárska politika a v nej ako jej súčasť energetická koncepcia zabezpečenia budúcej spotreby elektriny za ekonomicky primeranú cenu tak pre občanov, ako i pre podnikateľskú sféru. Teda na jednej strane vláda žiadne hospodársko-energetické vízie dlhodobo nemá, ale chuť predávať majetkové účasti štátu jej nechýba a nielenže jej nechýba, ale členovia súčasnej partokracie navidomoči šturmujú, aby sa k výnosu z predaja dostali čím skôr a za každú cenu. Veď posúďte sami. Na jednej strane čím ďalej, tým viac zaznieva to, čo politici Smeru tvrdia už niekoľko rokov, že totiž Slovensko je na prahu energetickej krízy a na druhej strane vláda chce predávať majoritné podiely v distribučných spoločnostiach. Čo to znamená? Že na Slovensko sa bude dovážať elektrická energia, ale občan bude z profitu tohto strategického obchodu úplne vylúčený i napriek tomu, že ide o jeho majetok postavený na území Slovenskej republiky. To, samozrejme, platí i pre plyn a ropu v prípade doprivatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a Transpetrolu.
Tretím dôvodom je, že vláda koná proti verejnému záujmu a v neprospech občanov. Navyše koná netransparentne a čím ďalej, tým viac v chvate. Charakteristické je to najmä pre privatizáciu. Je na to dostatok dôkazov. Spomeniem len niektoré, ako sú pokútny predaj akcií VSŽ, privatizácia SPP, privatizácia Výskumného ústavu zváračského, predaj akcií RIF prostredníctvom Fondu národného majetku a napokon i nedávny predaj PPC, keď o privatizácii rozhodlo Prezídium Fondu národného majetku i napriek námietkam ministerstva privatizácie a hospodárstva. A nášmu premiérovi z SDKÚ to nevadilo. Áno, táto vláda je zlý správca a ako správca majetku nás všetkých úplne zlyhala. Zo svojho majetku profitujú nie občania, ale tretie osoby, a to i napriek tomu, že ich záujmy má zastupovať vláda. Privatizácia majetkových účastí bola len zásterkou na pokračujúce odsávanie likvidity v štátnych monopoloch prostredníctvom napr. predstieraného poradenstva. Koho zastupujú politickí nominanti z ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku? Záujmy občanov? Neprivatizujú našu energetiku v skutočnosti nakoniec cudzie štátne spoločnosti?
Vážené kolegyne, kolegovia, ďalší dôvod má právno-morálny a etický rozmer. Kolegovia poslanci a poslankyne z KDH majú obavy zo straty suverenity v súvislosti so znením euroústavy. Bude ale štát bez majetku suverénny? (Reakcia z pléna.) Neutieram, obraciam sa na vás. Nebudú potom o našej budúcnosti rozhodovať predstavenstvá štátnych akcioviek z cudzích štátov, resp. súkromných firiem? Naša vláda sa necíti viazaná ústavným sľubom či platnými zákonmi. Privatizačné zmluvy či zmluvy s veľkými investormi jednoducho odmieta zverejniť. Na to, aby vláda, vážené kolegyne a kolegovia, dodržovala zákon, je nutný tlak parlamentu. To, že ide o záväzky, ktoré prejdú na bedrá všetkých občanov, resp. že ide o štátny majetok, nie je pre ňu na to dostatočný dôvod, dokonca ani zákon nie. Čo tak vláda protizákonne tají? Žeby to, že konala v rozpore so zákonom? Nie je to tak dávno, čo zastupujúci minister hospodárstva opäť hovoril, že svoje rozhovory z Enelu nebude zverejňovať. Toto je transparentnosť, pán minister? Čo chcete tajiť? Veď ide o majetok občanov, nie o váš súkromný? Alebo len občanov, poslancov a odbornú verejnosť nechcete zaťažovať takýmito drobnosťami? Vážené kolegyne, kolegovia, čo už je to za privatizáciu, ak podľa mojich informácií rozsiahly materiál o investičných záväzkoch a plánoch Enelu v SE majú k dispozícii odborníci z SE iba jednu hodinu, áno, počujete dobre, iba jednu hodinu na odborné posúdenie a ešte sú funkcionármi Fondu národného majetku atakovaní za zdržiavanie privatizácie? Ďalej sa pýtam celej vlády Slovenskej republiky a špeciálne ministra hospodárstva, aké odborné kompetencie majú orgány Fondu národného majetku na schválenie investičného plánu Enelu. Neviem o žiadnych odborníkoch vo Fonde národného majetku z takej komplikovanej technicko-ekonomickej oblasti, akou energetika nepochybne je.
Posledným dôvodom na zastavenie privatizácie sú dôvody globálne. Vojna v Iraku, prudký rast ceny ropy, výpadky v zásobovaní s elektrickou energiou v Európe sú sami osebe dôkazom, že sme na začiatku nestabilného obdobia v oblasti energií, a teda že elektrina ako najušľachtilejšia forma energie je strategickou surovinou číslo jeden, k nej, samozrejme, patrí aj ropa a plyn. Hrozí nedostatok elektriny v Európe, a preto najmä v EÚ sa mení pohľad na budúcnosť zásobovania, keď sa už na jadrové elektrárne nehľadí s takým dešpektom, ba práve naopak. Európa si uvedomuje svoju energetickú závislosť od dovozov, ako i potrebu zabezpečiť diverzitu zdrojov na základe ekonomických kritérií so zohľadnením rizík s tým spojených. Už i Belgicko, krajina, ktorá pred pár rokmi sa podobne ako Rakúsko vzdala jadrovej energetiky, veľmi vážne pod ťarchou dramaticky rastúcich cien ropy hovorí o renesancii jadrovej energetiky. A náš južný sused Maďarsko má v úmysle predĺžiť činnosť Jadrovej elektrárne v Pakši o 20 rokov, počujete to dobre, vážené kolegyne a kolegovia, o 20 rokov. Stále hlasnejšie sa dostáva v Európe do popredia požiadavka 15-percentnej výkonovej rezervy v jednotlivých krajinách pre potrebu kryť technologické výpadky za nepredvídateľných okolností a znížiť riziko nestabilných dodávok elektriny, čo sa zákonite pri výpadkoch prejavuje vyššou cenou a neistotou na trhu ako celku. Navyše, Európe už teraz chýba okolo 10 % elektrickej energie. V roku 2007 i vďaka odstaveniu V1 sa očakáva lokálne taký nedostatok elektriny, že rast ceny dovozov sa odhaduje na 2 600 korún za MW/h. Čo tým chceme povedať? Už skutočnosť, že sme na prahu napätej energetickej bilancie nielen doma, ale aj v Európe, je dostatočná na to, aby sme o predaji účastín Slovenských elektrární, a. s., ani neuvažovali. A to sa týka i rozvodných závodov SPP, Transpetrolu, teplární a Železníc Slovenskej republiky - Cargo. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ďaďo. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem reagovať na predrečníka a vysloviť niektoré názory a podporu tak predkladateľovi, ale predovšetkým predrečníkovi.
Predložený návrh zákona má síce len tri body, ale svojím obsahom je mnoho, mnoho ďaleko, ako sú tie tri body, a jeho význam je skutočne veľký. Dovolím si tvrdiť jasne, klamstiev a rôznych tancov, tzv. tanga, tu v Národnej rade Slovenskej republiky v predchádzajúcom období ohľadom privatizácie a privatizácie strategických podnikov bolo hrozne veľa. Celková filozofia, že štát je zlý vlastník, sa prejavuje jednoznačne a pravidelne v praxi tejto vlády. Ale podľa môjho názoru je veľmi zlé, že práve tí, ktorí tvrdia, že štát je zlý vlastník, tak riadia tento štát. A to sa nezamysleli nad tým, že ak ho chcú riadiť, tak najprv musia byť takí odborníci, aby nemohli povedať, že štát je zlý vlastník.
Je pre nás neprijateľné aj to, aby sme skonštatovali, že ziskové organizácie dneska predáme a že otázkou, ktorá tu aj odznela, ak niečo bude štátne, či bude lacnejšie, ja sa pýtam oponentov: Ak niečo bude súkromné, tak je záruka, že to bude lacnejšie? Takže pracujme, zvažujme a nerobme si tu popularitu, ale tento zákon je nevyhnutné schváliť. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Najskôr navrhovateľka, pani profesorka, pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Hlasy z pléna.) Už som vyhlásil rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Nemôžete, je mi ľúto.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Jedna veta. Nesúhlasím s názorom pána spravodajcu. Nie je pravda, že by to malo byť v inom paragrafe. Paragraf, do ktorého je to zahrnuté, jasne hovorí, že nemožno to privatizovať, a ide o taxatívny výpočet. A tento rozširujeme. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Vedel som, že aj rozprava k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní pôjde veľmi ďaleko od privatizácie a hlavne kolegovia zo Smeru to využijú na svoje také tie tančeky okolo obhajovania ľudí. No nerozumiem tomu, ako súvisí cena ropy na svetových trhoch s privatizáciou, to treba vysvetliť.
A neviem, prečo tu strašíte, že odchádzame od jadrovej energetiky, keď Mochovce je v pláne dostavať, ale pozor, páni zo Smeru, nie za štátne peniaze, nie za peniaze daňových poplatníkov, ako to vy máte vo zvyku hovoriť, štát zafinancuje, štát bude garantovať, štát dá záruky, nie za tieto peniaze, ale za privátne peniaze. A keď sa dostavajú Mochovce za privátne peniaze, o to v podstate ide, v tom je náš rozdiel, nie o to, aby sa rozhadzovali peniaze daňových poplatníkov na veľké investičné diela, aby to potom štát roky rokúce splácal z peňazí daňových poplatníkov. Ak je to ekonomicky výhodnejšie a konkurencieschopné, tak tie privátne peniaze sú oveľa efektívnejšie, a preto to treba stavať z privátnych korún. To je toľko k rozprave, pán podpredseda, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne a páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta a ideme hlasovať. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec Minárik. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Minárikovi.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v mene svojom, ako aj v mene ďalších troch kolegov z koaličných poslaneckých klubov žiadam, aby sme o dvoch návrhoch zákonov, ktoré predkladá pán minister Zajac, teda tlači 1256 a tlači 1222, návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a návrhu zákona o ochrane zdravia, hlasovali v hlasovacom bloku o 17.00 hodine.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je s tým všeobecný súhlas?
Dobre, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujte sa a hlasujte o návrhu pána poslanca Minárika, aby sme hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré predložil pán minister zdravotníctva, o 17.00 hodine dnes.
(Hlasovanie.) Prítomných 121, za 76, proti 22, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.
Návrh pána Minárika sme schválili.
O návrhoch zákonov, ktoré predkladal pán minister Zajac, budeme hlasovať dnes o 17.00 hodine.
Teraz, pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela som sa len spýtať: Vy ste uzatvorili rozpravu alebo ste prerušili rokovanie o poslednom prerokúvanom bode.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ten predchádzajúci bod sa úplne prerokoval do konca včítane uzatvorenia rozpravy a záverečných rečí navrhovateľa a spravodajcu. (Hlasy z pléna.) Áno, bolo to tak prerokované.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Ako o prvom budeme hlasovať o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zákaze privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov, akciových spoločností a majetku národno-štátneho záujmu (zákon o zákaze privatizácie),
ktorý máte ako tlač 1332.
Navrhovateľ bol pán Ondriaš.
Teraz prosím pána Rusnáka, aby uviedol hlasovanie.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova. V rozprave k tomuto návrhu vystúpili štyria poslanci, Rusnák, Cuper, Šulaj, Tóthová.
Pán poslanec Rusnák dal návrh procedurálny v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) (tlač 1332)... (Reakcia z pléna.) Vieme? Ďakujem. ... nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, tento návrh má prednosť pred ďalšími návrhmi. Nech sa páči.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 78, proti 50, zdržalo sa 5.
Schválili sme návrh nepokračovať v prerokúvaní návrhu zákona.
Prikročíme k ďalšiemu hlasovaniu, a to
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh (tlač 1348).
Pán poslanec Hajduk, prosím, uveďte hlasovanie.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 134.
Schválili sme návrh zákona do druhého čítania.
Teraz prosím, aby ste dali hlasovať o určení na prerokovanie výborov a termínoch a gestorského výboru návrhu.
A. Hajduk, poslanec: Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 132, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.
Schválili sme návrh.
Budeme pokračovať hlasovaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára a Igora Federiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1351).
Pán poslanec Minárik, uveďte hlasovanie.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V rozprave k tomuto návrhu nevystúpili žiadni poslanci, takže budeme pokračovať podľa mojich návrhov, ktoré som predložil v úvodnom vystúpení, to znamená, že budeme sa uznášať, aby sme schválili podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku to, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 59, proti 33, zdržalo sa 40, nehlasoval 1.
Neschválili sme návrh zákona do druhého čítania.
Pokračujeme hlasovaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1354).
Prosím pána Stanislava Husára, aby uviedol hlasovanie.
S. Husár, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 72, proti 2, zdržalo sa 55, nehlasovalo 5. (Potlesk.)
Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.
Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.
S. Husár, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 125, proti nikto, zdržalo sa 6, nehlasovali 4.
Schválili sme návrh.
Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1356).
Prosím pána poslanca Elsnera, aby uviedol hlasovanie.
J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z rozpravy vyšli dva procedurálne návrhy, ale podotýkam, boli totožné, jeden som podal ja a druhý podal kolega Hajduk.
Preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý je prerokovaný ako tlač 1356. Prosím, dajte hlasovať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, za 77, proti 38, zdržalo 20, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Cagalu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1357).
Prosím teraz pána poslanca Gála, aby uviedol hlasovanie.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 60, proti 23, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.
Konštatujem, že sme neschválili, aby bol tento návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.
A posledné hlasovanie ešte teraz, ktoré máme pred sebou, je o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1360).
Pán poslanec Janiš, uveďte hlasovanie.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 75, proti 52, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v prerokúvaní predmetného návrhu zákona.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady, pretože sme sa dohodli, že o tých dvoch návrhoch zákonov, ktoré predkladal pán minister zdravotníctva, budeme hlasovať o 17.00 hodine.
A teraz budeme pokračovať v rokovaní podľa programu, a to o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1359).
Rozhodnutie o pridelení návrhu výborom máte pod č. 1378.
Prosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, aby predmetný návrh uviedla.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, viem, že sa chystáte viacerí z miestnosti von...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, už sme si tak zaužívali, že po hlasovaní, keď začne tento všeobecný pohyb, dáme päťminútovú prestávku. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
K. Tóthová, poslankyňa: Len by som chcela pripomenúť poslancom, ktorí mi zmietli zo stola čo i prerokúvanie o súdoch v Malackách a v Novom Meste, že im občania dozaista veľmi pekne poďakujú, keď dlhé kilometre pre ich nelogický postoj im zhoršili situáciu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, musím aj vás žiadať, aby ste rešpektovali, že je prestávka.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prosím vás, keby ste, ako zvyčajne vás musím upozorniť, debatné krúžky si urobili mimo rokovacej sály, aby sme mohli sa venovať prerokúvaniu návrhov. Ešte raz, pán Polka, pán Vavrík, ja vás prosím, keby sme vytvorili priestor pre rokovanie, pán poslanec Galbavý, keby ste urobili priestor, aby sme mohli rokovať, urobte si tú debatu mimo rokovacej sály.
Teraz žiadam pani poslankyňu Tóthovú, aby predniesla návrh poslankýň Národnej rady pani Tóthovej a Podrackej na vydanie zákona (tlač 1359). Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ešte využijem jednu vec, prosím vás, prv než začnete hovoriť. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím pekne, keby som mohol dostať toto rokovanie do ažurity, chcem vás informovať o tom, že popoludní budeme o 14.00 hodine prerokúvať bod programu hodina otázok a ihneď po skončení jeho prerokovania bude prerokúvaná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov o stave použitia informačno-technických prostriedkov v roku 2004 (tlač 1244).
Pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla ďalší legislatívny návrh, a síce novelu Trestného zákona. Ja to budem uvádzať so všetkou hĺbkou svojho presvedčenia a znalostí práva, a to napriek tomu, že metódou práce pri poslaneckých návrhoch opozície sa stala metóda buď odhlasovať nepokračovať v rokovaní alebo nepustiť návrh do druhého čítania. Stala sa to metóda absolútneho odmietania vládnej koalície čo i zaoberať sa legislatívnymi návrhmi, ktoré vychádzajú z dielne opozície bez skúmania hĺbky dôvodnosti, argumentácie, bez uvedenia v prvom čítaní čo i jedného argumentu pre neprijatie zákona.
Chcela by som začať tým, že nie je dobré nedávno prijatý zákon novelizovať ešte pred jeho účinnosťou. Nie je to dobré najmä vtedy, ak tento zákon má kódexový charakter. Ale sú prípady, že omyly a nesprávnosti v prijatom zákone sú takého charakteru, že je menším zlom opätovne vstúpiť do tohto zákona, než nechať ho pôsobiť v podobe prijatej. Práve je to prípad novely, ktorú predkladáme s pani poslankyňou Podrackou. Prijatý zákon, t. j. Trestný zákon, ktorý má byť účinný od 1. januára 2006, totiž v § 205 zakotvil takéto znenie: "Kto odloží dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc na mieste, na ktorom mu nehrozí nebezpečenstvo," opakujem, nehrozí nebezpečenstvo, "ohrozenia života alebo zdravia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Teda je trestné odložiť dieťa na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo. Ja vítam zvýšenú... (Ruch v sále.) Pán poslanec, nešlo by to tichšie, lebo až ja to počujem. Ja vítam zvýšenú spoločenskú ochranu pred odložením dieťaťa, kde mu nehrozí nebezpečenstvo, čo doposiaľ nebolo trestné, ale nemôžem sa stotožniť s vymedzením, ktoré vlastne robí trestným spoločenskú aktivitu, ktorú prijala široká verejnosť, a síce vytvorenie tzv. inkubátorov, hniezd pre odloženie novonarodených nechcených detičiek. Celá spoločnosť a najmä ženy matky sa zhodli na tom, že aj keď odloženie dieťaťa nie je to pravé orechové, čo by táto spoločnosť chcela vidieť, tak je to vždy lepšie ako odloženie dieťaťa v kontajneri, iných priestoroch alebo na miestach, kde je skutočne novonarodené dieťa v ohrození života. Ľudský život je cena, pre zachovanie ktorého spoločnosť musí urobiť všetko. A preto vytvorenie tzv. inkubátorov pre novonarodené deti treba vítať. Avšak nový Trestný zákon pozabudol formulovať toto ustanovenie tak, aby práve miesta, ktoré sú inkubátormi, boli miestami netrestnými.
Preto sme s pani poslankyňou Podrackou sa rozhodli novelou navrhnúť do § 205 dodatok, že síce ostáva to, čo je v Trestnom zákone, že odloženie dieťaťa na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo, je trestné, ale navrhujeme doplniť slová "okrem miesta na to určeného zákonom". Táto malá vsuvka zabezpečí legálnosť tzv. inkubátorov.
Predkladateľ, resp. jeho hovorca sám uznal, že v Trestnom zákone sa urobila chyba. A uviedol, že rezort to napraví v rámci zdravotníckych zákonov. Vážení, je veľkým omylom nastúpiť tú cestu. A teraz by som bola rada, keby ma počúval tu prítomný pán minister spravodlivosti, ktorý nejaví o problematiku, ktorá sa ho týka, vonkoncom žiaden záujem. Bola by som veľmi rada, keby ma pán minister počúval a vnímal argumenty, ktoré uvediem, prečo to nie je možné urobiť v zdravotníckom zákone. Je to nemožné urobiť preto, že nemôžeme nastúpiť cestu legislatívy, kde Trestný zákon jednoznačne určí, že niečo je trestným činom, keď normy správneho práva poza bučky budú hovoriť, že to nie je trestným činom, ak je to urobené takto. Nie vážení, to nie je možné, aby v jednom systéme práva Trestný zákon určoval, čo je trestné, a normy iného odvetvia hovorili, že toto trestné nie je.
Taktiež neobstojí cesta, ktorú uvádzal hovorca, a argumentovali niektorí členovia rekodifikačnej komisie, že vlastne Trestný zákon hovorí, že ak ide o výkon práva alebo povinností, tak konanie inak trestné nie je trestné. Ja sa pýtam, kto chce zakotviť ako povinnosť matky odložiť dieťa v inkubátore, aby to bolo netrestné. To je predsa nonsens, to nie je možné urobiť. Takisto je vysoko nemorálne zakotviť v práve, že žena má právo svoje narodené dieťa odložiť v inkubátore. Takéto právo priznať v zákone matke je amorálne a právo v právnom štáte nemôže mať amorálne pravidlá správania sa.
Hlbšie túto problematiku som rozvinula v štúdii, ktorá je toho času už Justičnej revue. Rozpráva som s viacerými, ktorí sa stotožnili s mojimi argumentmi. A tento článok má o mesiac alebo začiatkom decembra vyjsť v Justičnej revue. Čiže argumentácia, ktorá bude publikovaná, je argumentácia odborná pre tento legislatívny návrh. A ja ctené publikum v tejto snemovni nechcem bližšie zaťažovať argumentmi, ale upozorňujem, že postoj, ktorým sa chce preklenúť táto situácia v inom zákone, je neprijateľný a že je to odborne vyargumentované.
Ďalej, a tu sa budem pýtať pána ministra, je pre mňa nepochopiteľné, že zástupkyňa jedného ženského časopisu uviedla, že bolo prerokované s ministerstvom, že odloženie dieťaťa sa nebude postihovať, teda jeho odloženie v inkubátore sa nebude postihovať. Vážení, ako je možné dávať takého stanoviská, a neviem, či je pravdivé takéto stanovisko, aby niekto po nadobudnutí Trestného zákona uvádzal, že to, čo Trestný zákon považuje za trestný čin, nebudeme postihovať. Takýto postoj je v právnom štáte vonkoncom neprijateľný. A mám otázku na tu prítomného pána ministra spravodlivosti, či takýto postoj vyšiel z radov ministerstva spravodlivosti. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Abelovskému.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani Kataríny Tóthovej a pani Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1359).
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa neobsahuje informáciu o súlade zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojeného vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky a z obsahu predkladaného návrhu zákona je zrejmé, že návrh nekladie nároky na verejné financie, neovplyvní politiku zamestnanosti a sféru podnikateľov a životné prostredie. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a problematika právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európske únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje sa uvedený návrh v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1378 zo 7. októbra 2005 podľa § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Podracká, pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
O slovo požiadal člen vlády, podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic. Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán Lipšic.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová hovorila, že sa nikto nevyjadruje k opozičným návrhom. Ja som len k vôli jej návrhu prišiel do parlamentu, to, dúfam, kvituje, aj keď niekedy sa mi zdá, že náš dialóg prebieha formou dvoch monológov.
Ale, dobre, napriek tomu som považoval za povinnosť sa prísť vyjadriť a povedať, že novela Trestného zákona je nesystémová. A to netvrdím len ja, tvrdia to takmer všetci - keď teraz prebiehajú školenia -, prokurátori, trestní sudcovia, pretože parlament rokuje už v druhom čítaní o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno novorodenca doň odložiť. A to je práve okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť činu. A nie je to ojedinelé v Trestnom zákone. Je to bežné.
Poviem iný príklad, aby to bolo také plastickejšie. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví nemáme ustanovenie, že ak iný zákon nehovorí niečo iné. Ale napr. ak policajt podľa policajného zákona použije hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a spôsobí niekomu ublíženie na zdraví, tak je to vnímané ako výkon práv a povinností, čo je všeobecná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť podľa § 28 nového Trestného zákona. A nemusíme v osobitnej časti hovoriť, že ak iný zákon nehovorí niečo iné, čo vlastne chce pani poslankyňa urobiť v prípade § 205.
Takže myslím si, že sa k tomu vyjadril veľmi dobre jeden z našich najlepších odborníkov na trestné právo hmotné JUDr. Samaš, ktorý veľmi jasne argumentoval, že podľa novej definície trestného činu, ktorá je v § 8 Trestného zákona, trestným činom je protiprávny čin, protiprávny čin, zdôrazňujem, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. To znamená, nestačí, aby boli naplnené znaky trestného činu, ale musí ísť súčasne o protiprávny čin. A § 28 práve popisuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, ktorou je výkon práv a povinností. Ak teda iný všeobecne záväzný právny predpis, to je jeho záver, z oblasti zdravotníctva zakotvuje právo odložiť dieťa do hniezda záchrany, bude to v súlade s Trestným zákonom, pričom takéto konanie nebude trestným činom, avšak odloženie dieťaťa napr. v obchodnom dome alebo na autobusovej stanici, alebo na železničnej stanici trestným činom bude. Je to úplne bežná úprava v trestnom práve. Trochu som prekvapený, že až tak fascinuje pani poslankyňu. A s takýmto riešením podľa aj najnovších informácií súhlasia naozaj všetci, ktorí prechádzajú - prokurátori a sudcovia - školeniami, ktoré organizuje k trestnej kodifikácii Justičná akadémia. Preto riešenie, ktoré sme urobili, je správne. Trestný zákon je dobre napísaný, je dobre schválený. A myslím si, že aj odloženie dieťaťa napr. na železničnej stanici alebo v obchodnom dome by malo byť trestným činom, s tým súhlasíme. A účel, aby nebolo možné sankcionovať matku v prípade, ak odloží dieťa do hniezda záchrany, je dosiahnutý úplne presne v zákone o zdravotnej starostlivosti. Je to štandardná procedúra v trestnom práve.
Takže toľko by som chcel len na vysvetlenie cteným paniam poslankyniam a pánom poslancom. Ďakujem, pán predsedajúci.