V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani navrhovateľka, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, milí prítomní, myslím, že najlepšia bezprostredná reakcia bude tá, ktorou začnem: Pán minister keby ste ma boli počúvali, ja som práve o tom § 28 hovorila. A hovorila som aj, prečo je nepoužiteľný. Vy ste vlastne potvrdili, že ide o výkon práv a povinností. Teda v inom zákone musím ustanoviť nejaké právo alebo ustanoviť nejakú povinnosť. A práve som hovorila: Je možné ustanoviť povinnosť matke odložiť dieťa v inkubátore? To nepríde do úvahy. Je možné to ustanoviť v práve ako právo novorodičky odložiť dieťa v inkubátore? Je to možné, ale je to nemorálne. Predsa nemôže to byť ako právo matky odložiť dieťa, právo matky je vychovávať dieťa, mať to dieťa, starať sa o to dieťa. A vy ako kresťan hovoríte, že zakotvíme právo matky odložiť dieťa? To považujem za nemorálne. To, keď ustanovíte podrobnosti vzniku inkubátora, to ešte neznamená, že ten, kto ho odloží, keď naplní skutkovú podstatu, ako ste hovorili, je to trestným činom. Ak by ste chceli spraviť také vyvinenie, museli by ste dať do zákona, že matka má právo odložiť novorodenca na mieste určenom ministrom zdravotníctva ako inkubátor. Ja ako ministerka spravodlivosti nikdy, opakujem, nikdy by som si nedovolila dať to do zákona a súhlasiť s tým, aby to v zákone bolo ako právo matky odložiť dieťa. Považujem to za nemorálne. Spoločnosť len mlčky môže brať na vedomie takúto skutočnosť, ale nie zakotviť to ako právo matky. Skončila som. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave.
Ešte má prednosť pán minister spravodlivosti ako člen vlády. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja budem stručný. Potvrdzuje sa to, čo som povedal v úvode, že sú to dva monológy, nie dialógy. A preto ma prekvapuje námietka pani poslankyne. Dikcia zdravotníckeho zákona je, že možno odložiť. No tam to musí tak, samozrejme, byť. Čiže to je úplne v poriadku. Takisto, ak policajný zákon umožňuje policajtovi použiť zbraň aj napr. s následkom usmrtenia, tak to samo osebe ešte nehovorí, že sme fanúšikmi usmrcovania ľudí. Proste táto argumentácia je úplne v kruhu.
A myslím si, že pokiaľ všetci prokurátori aj sudcovia s riešením, ktoré je v Trestnom zákone schválené, súhlasia, považujú ho za najlepšie, najrozumnejšie, najsystémovejšie riešenie, ja som prekvapený, pani poslankyňa, že vám z dôvodov skôr fiktívnych takéto riešenie prekáža. Už sa mi zdá, že už akékoľvek riešenie by ste napadli len preto, že nie je riešením vaším, nehnevajte sa na mňa.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Podracká ako prvá vystúpi v rozprave a pripraví sa pán poslanec Hopta.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pripájam sa k odbornému vysvetleniu spolupredkladateľky pani JUDr. Tóthovej. Nazdávam sa, že v tomto spore ide z filozofického hľadiska o niečo, čo sa dá nazvať logickou tautológiou. A z toho jazykového hľadiska pre mňa ako človeka citlivého na jazyk si myslím, že ide predsa len o jazykový paradox, ktorý v tej legislatívnej rovine popiera sám seba. A touto právnou úpravou by sa tento dosah, v celom tom diapazóne trestnosti a netrestnosti vyčistil. Je to môj osobný názor a stojím si za ním, pretože slovo je na počiatku nielen v Písme, lebo malo by to tak byť aj v zákone. A malo by to byť teda čisté.
Navrhovaný zákon o. i. považujem aj za akýsi spúšťací článok reťazca ďalších právnych úkonov, ktoré by v budúcnosti mohli alebo mali nasledovať, napr. v súvislosti so zabezpečením ochrany celého procesu donosenia, pôrodu a prípadnej adopcie, či neadopcie nechceného dieťaťa. Keď prechádzam popri verejnom inkubátore, vôbec prvom slovenskom hniezde záchrany na bratislavských Kramároch pred budovou Detskej fakultnej nemocnice, prebleskne mi hlavou myšlienka, aký obraz, aký pozitívny paradox sa vlastne deje v mysli tej ženy, ktorá tam nesie dieťa, ako sa jej o 180 stupňov zmení toto myslenie, keď z potenciálnej vrahyne sa stáva v podstate darkyňa života. A tento psychologický obrat považujem za absolútny prínos pravého znenia zákona.
Policajné štatistiky o vraždách novorodencov hovorili ešte donedávna jasnou rečou. V roku 2003 to bolo 7 vrážd, v roku 2004 to boli 3 vraždy a v roku 2005 sa hovorilo už skôr o dramatickom zvrate udalostí, keď sa vrátilo inkubátorové dieťa matke, resp. matka k dieťaťu.
Niet žiadnych pochybností o tom, že verejný inkubátor zachraňuje nielen jeden život, ale niekedy aj 2 - 3 životy naraz v tom zmysle, že zachraňuje okrem dieťaťa aj psychický život matky či otca nechceného dieťaťa, pretože ich nepoškvrňuje vraždou. Podobné skúsenosti majú aj v zahraničí, napr. len v Hamburgu pred zavedením verejných inkubátorov ročne našli asi 35 mŕtvych novorodencov na podobných miestach ako u nás, v kontajneroch, v krabiciach, v rieke či inde. Predkladaný zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, by teda umožnil v plnej miere beztrestnosť využitia verejných inkubátorov na miestach na to určených zákonom, anonymne a bez strachu z monitorovacej kamery, pričom pracovníci nemocníc sa dávno vyjadrili, že vylučujú prípad, aby sa do piatich dní neposkytla dieťaťu pomoc v tom zmysle, že by dieťa mohol niekto ukradnúť a tak ďalej. Takže toto sú len virtuálne úvahy a predstavy.
Dovolím si ešte z tohto miesta poďakovať prezidentke občianskeho združenia Šanca pre nechcených, Anne Ghannamovej, ktorá iniciovala a koordinovala vznik hniezd záchrany. Práve združenie Šanca pre nechcených ešte pred rokom navrhlo, aby legislatívne iniciatívy a zákonné návrhy pokračovali ďalej v tejto oblasti. A v tom vidím ďalšie možné rozvíjanie problematiky anonymných pôrodov, ktoré sa môžu začať napĺňať po schválení aj nášho zákona. Išlo by o možnosť matky vrátiť sa pre dieťa v čase šestonedelia a zároveň aj o možnosť otca nechcené dieťa prijať, potvrdiť svoje otcovstvo a riadne sa oň starať. Následným krokom by mohlo byť aj zriadenie oddelení v pôrodniciach, kde by žena s nechceným tehotenstvom prišla dieťa porodiť a dala ho na adopciu alebo aj, naopak, dieťa donosiť, porodiť a ponechať si ho.
Ľutujem ženy, ktoré sú nútené odovzdať do verejného inkubátora nechcené dieťa. Mám súcit s ich položením, pretože to už nie sú drámy, ale tragédie vrátane zatajovania tehotenstva, tajného pôrodu a toho následného aktu odovzdania dieťaťa do tohto inkubátora.
Považujeme predkladaný zákon z etického, morálneho hľadiska za pomocnú ruku podávanú smerom k životu, nie smrti. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako neprávnikovi povedať pár slov k predloženej novele Trestného zákona.
Predovšetkým chcem vyjadriť svoje politické stanovisko s tým, že v plnej miere podporujem predloženú novelu Trestného zákona, ktorú predložila pani prof. Tóthová a pani poslankyňa Podracká. To je A.
Ale ak hovoríme A mali by sme v tejto snemovni povedať aj B. Chcem povedať, že verejné inkubátory tu vznikli v určitej spoločenskej situácii, v určitej spoločenskej dobe. Akosi až príliš zabúdame na to, že sú výsledkom tohto spoločenského systému, že tu neexistovali do roku 1989, pretože životné podmienky väčšiny občanov Slovenskej republiky boli na takej vyspelej úrovni, že nemuseli matky svoje deti odkladať do nejakých verejných inkubátorov. Čiže ak hovoríme o tom, že sa zriadili a že ich cieľom je zachraňovať životy, mali by sme tomu predchádzať, a to predovšetkým kvalifikovanou politikou vládnej koalície, ktorá nám vládne. Žiaľ, súčasná vládna koalícia rieši predovšetkým svoje osobné ekonomické záujmy a nerieši záujmy väčšiny občanov Slovenskej republiky. Čiže ak by boli vytvorené dôstojné podmienky na to, aby matky spolu so svojimi deťmi mali zabezpečenú slušnú životnú úroveň, aby mali kde bývať, ak by mali zamestnanie, ak by mali na to, aby ich deti mohli navštevovať materské škôlky, tak by sa svojich detí vôbec nemuseli zbavovať. Takže, vážené dámy, vážení páni, my tu síce chceme riešiť nejaký následok toho, čo sa v tejto spoločnosti deje, ale neodstraňujeme vôbec príčiny tohto javu. A príčiny tohto javu sú jasné. Spoločenský systém, ktorý nám tu vládne od novembra 1989, ktorý doslova kašle na občanov, kašle na ich životné podmienky, toto by sme mali riešiť. Toto by mala riešiť súčasná vládna koalícia. Ale, opakujem, nemá o to absolútne záujem. Čiže nad týmito otázkami sa zamýšľajme a potom v našej krajine nebudú matky musieť odkladať svoje deti do inkubátorov. Potom budú môcť spokojne žiť. Keď budú mať prácu, budú mať kde bývať, tak potom vyriešime tieto problémy, ktoré dnes existujú.
Čiže záverom chcem len povedať, že v plnej miere podporujem tento návrh zákona a mi je len ľúto, že práve členovia vlády, ktorí sa hlásia ku kresťanským tradíciám, ku kresťanským hnutiam namiesto toho, aby odstraňovali tieto príčiny týchto javov, tak ešte svojím spôsobom posmešne sa vyjadrujú o predloženom návrhu zákona. Podporujem ho a budem hlasovať za tento poslanecký návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len krátko zareagovať, lebo keď sa takéto predkladané návrhy spájajú s tým, ako bolo voľakedy dobre a že sa takéto veci nemuseli riešiť, tak to si myslím, voľakedy sme nevedeli ani, že bola nejaká rádioaktivita v Černobyle a potom bola už len polovičná, a voľakedy boli aj iné veci tabu. Čiže nie je to o tom, či je také zriadenie alebo onaké, je to problém, ktorý treba riešiť. A určite je dobré, že tie hniezda záchrany sú zriadené a že zmenia systém nazerania mladých žien, ktoré sa môžu rozhodnúť ináč a môžu sa rozhodnúť oveľa lepšie ako tak, keď zoberú niekomu život.
A myslím si, že vôbec to nesúvisí s tým, či má niekto bývanie, dosť peňazí a všetko možné, zázemie. Veď sa pozrime len dokola na všetky štáty, ktoré sú vyspelé, okolo nás. A čím sú vyspelejšie, tým sa tam rodí menej detí. Aký je potom problém v týchto štátoch? Nemajú dosť peňazí? Veď tí najbohatší majú najmenej detí. Tak skúsme sa na to pozerať trošku ináč a nevnášajme do toho príliš veľa, by som povedal, takej demagógie o starých dobrých časoch, ktoré sme voľakedy mali. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán poslanec Kahanec, ja som ďaleko od toho, aby som tvrdil, že všetko v minulom spoločenskom zriadení bolo bez chýb. Práve naopak, boli mnohé chyby, ktoré sa neodstraňovali, preto aj došlo k zmene spoločenského systému.
Ale ak vy tvrdíte, že v bohatých krajinách sa rodí menej detí, tak to nemá s tým nič spoločné, o čom sa tu rokuje, pretože ženy, ktoré odkladajú deti do týchto hniezd záchrany, sú predovšetkým zo sociálne slabých rodín. Sú to ženy, ktoré sociálna situácia donútila k tomu, že to dieťa nemajú za čo vychovávať, lebo naozaj nemajú kde bývať, často nemajú zamestnanie. Chcete tvrdiť, že ak matka vyskočí so svojím dieťaťom z 11. poschodia, lebo je zúfalá zo sociálnej situácie, tak to je nie chyba tohto spoločenského systému, pán Kahanec? Je to jeho chyba, pretože tento spoločenský systém nedokázal jej zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň človeka 21. storočia, tento spoločenský systém jej nedokázal zabezpečiť prácu, nedokázal jej zabezpečiť slušné bývanie a ona bola zúfalá z toho, z tejto sociálnej situácie, preto skončila so svojím životom a so životom svojho dieťaťa.
Takže, vážení páni, hovorím o tom, že týchto hniezd bude menej alebo tieto hniezda budú prázdne vtedy, ak sa zlepšia životné podmienky občanov Slovenskej republiky. Tak nerobme tu rozličné politické prechmaty, nenabaľujme sa, ale robme preto, aby sa život občanov Slovenskej republiky zlepšoval. Ale, žiaľ, pod vedením tejto vládnej koalície asi k tomu nedôjde. Bohužiaľ, taká je súčasná politická situácia, že chcete už len doprivatizovať, nabaliť sa, rozkradnúť, čo sa tu ešte vybudovalo do roku 1989, a jednoducho riadiť sa heslom Po nás potopa. To je celá vaša vláda, to je výsledok vášho vládnutia. Ďakujem za takúto vládu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady.
Upozorňujem, že o 14.00 hodine bude hodina otázok, potom pôjde správa výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov o stave použitia informačno-technických prostriedkov v roku 2004 a potom budeme pokračovať zákonom, vráteným prezidentom Slovenskej republiky (tlač 1367).
Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)
Tretí deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. októbra 2005 o 14.00 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na programe je bod
hodina otázok,
ktorý týmto otváram. Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády nie je prítomný na rokovaní o tomto bode programu a poprípade, kto koho nahradí.
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán premiér je na rokovaní summitu Európskej únie v Londýne, zastupujem ho ja, pána ministra Kukana zastupuje pán minister Liška, pána ministra Prokopoviča - obidvaja sú na zahraničnej pracovnej ceste - pána ministra Prokopoviča zastupuje pán podpredseda vlády Malchárek, pán podpredseda vlády Csáky je na pracovnej ceste v Košiciach a pán minister Gyurovzsky na pracovnej ceste v Prešove, nemajú otázky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované predsedovi vlády.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Bollová a je tohto znenia: "Pán premiér, vysvetlite, prosím, poslancom NR SR svoj výrok, že môžete vládnuť bez parlamentu."
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, nie je mi známe, že by pán predseda vlády povedal takýto výrok, výrok v tomto význame.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, máte dve minúty na doplňujúcu otázku.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne.
Veľmi ma mrzí, že tu pán premiér nie je, pretože by som mu povedala, kde som to videla, čítala a počula, keď to on povedal. Bolo to počas parlamentnej krízy, keď parlament bol neuznášaniaschopný a pán premiér sa vyjadril, že on môže pokojne vládnuť aj bez parlamentu.
A keďže si nepamätáte alebo nie ste si toho vedomý, chcela by som to, pán vicepremiér, ešte doplniť. Vaša vláda totiž, prečo sa tak stalo, predstavuje politický autoritarizmus a dospela ku kríze legitimity, pretože sa zapodievate sebazničujúcim bojom o udržanie moci, a nie efektívnym vládnutím, pretože považuje prerozdeľovanie národného bohatstva za dôležitejšie ako jeho vytváranie, pretože ste vytvorili možnosti nekonečného zneužívania demokratických princípov, pretože nihilizujete základné právo demokracie, priznané všetkým občanom mať účasť na politickej moci.
Chápem, že dokonalé, spravodlivé, demokratické, občianske usporiadanie je najväčší problém, ktorý príroda postavila pred ľudskú rasu. To povedal Immanuel Kant ešte pred 200 rokmi. Lenže vy nemáte ani záujem, ani snahu zapodievať sa týmto problémom. Myslíte si, pýtam sa pána premiéra, keby mi bol láskavý písomne odpovedať, že ste svojím výrokom prispeli k riešeniu problému o vytvorenie spravodlivej, demokratickej, občianskej spoločnosti? Keďže tu nie je, pán podpredseda, asi nebudete odpovedať, ani vás o to veľmi nežiadam.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Budem, pani poslankyňa.
Po prvé ani mne, ani spolupracovníkom pána premiéra - keďže pán premiér je v Londýne na zahraničnej služobnej ceste na stretnutí premiérov Európskej únie, tak som zisťoval aj u jeho spolupracovníkov, či sú si vedomí takéhoto výroku - nikto z nich si takého výroku vedomý nie je. Chcem podotknúť, že často sa stáva, pomerne často, že bývajú aj výroky, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Ale odporúčam vám, položte túto otázku pánovi premiérovi. Určite vám odpovie.
Ale dovoľte, aby som ja reagoval na konštatovania, ktoré ste vo svojej doplňujúcej otázke povedali a na ktoré, samozrejme, mám svoj vlastný názor, preto využijem toto právo, aby som na ne odpovedal.
Hovorili ste, že nemáme legitimitu a podobné veci. Pani poslankyňa, môžem vás ubezpečiť, že menšinové vládnutie alebo menšinové postavenie vlády v podmienkach parlamentnej demokracie je niečím úplne bežným a normálnym a niečím, čo nie je v rozpore s princípmi parlamentnej demokracie. Naopak, v rozpore s princípmi parlamentnej demokracie je a bolo, keď 40 rokov tu bola strana, v ktorej ste vy, ku ktorej sa vy hrdo hlásite - ale áno, môžete sa smiať -, ku ktorej sa vy, k odkazu ktorej sa vy hrdo hlásite, ktorá mala zapísané v ústave vedúce postavenie v spoločnosti.
Napríklad v škandinávskych krajinách, v Nórsku dokonca veľa vlád po sebe bolo menšinových, aj v niektorých iných škandinávskych krajinách. Takže je úplne legitímnym právom aj dnešnej opozície, aj dnešného parlamentu vládu prípadne aj odvolať a schváliť, dať podporu inej vládnej väčšine. Takže nehovorte, prosím vás, o tom, že nemáme legitimitu, že by to bolo niečo, čo je v rozpore s princípmi parlamentnej demokracie. Ale je mi jasné, že možno vám z hľadiska vášho ideologického obmedzenia nie sú vždy celkom jasné pojmy demokracie, legitimity a podobných záležitostí.
Čo sa týka toho, že hovoríte, že my len rozdeľujeme bohatstvo a nevytvárame, tak chcem vás upozorniť, že všeobecne uznávaným kritériom tvorby bohatstva všade na svete je ukazovateľ, ktorému sa hovorí hrubý domáci produkt. A môžem vám taktiež vysvetliť a povedať, že Slovensko má dnes jeden z najvyšších rastov hrubého domáceho produktu v Európe. Inými slovami, že Slovenská republika dnes aj vďaka ekonomickej politike a reformám vytvára bohatstvo najrýchlejším, alebo je jednou z krajín, ktoré najrýchlejšie zväčšujú objem bohatstva. Taktiež platí, že to neplatí len v tomto roku, alebo v minulom roku, ale odborníci, odborníci, ktorí sa tomu rozumejú, pani poslankyňa, sa zhodujú v tom, že práve reformami a ekonomickou politikou, proti ktorej vy ste, sú vytvorené predpoklady nielen na rast v tomto roku, ale na dlhodobo udržateľný ekonomický rast, teda na dlhodobo udržateľné tvorenie alebo tvorbu bohatstva. Iný spôsob, žiaľbohu, neexistuje ako vytvárať podmienky aj pre rast zamestnanosti, aj pre rast životnej úrovne, ako je ekonomický rast, ako je rast hrubého domáceho produktu.
Ďakujem pekne, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, pán poslanec Zubo položil druhú otázku: "Vážený pán premiér, prečo ste použili "dva metre" na meranie tej istej dĺžky. Pán Kaník po chybách, ktorých sa dopustil, diplomaticky odišiel z funkcie ako hrdina a pán Zsolt Simon po obdobných problémoch vo funkcii zostáva a tvári sa ako hrdina 21. storočia. Ďakujem."
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som tlmočil odpoveď pána predsedu vlády.
Po prvé pán predseda vlády nepovažuje tieto prípady za identické a po druhé pán premiér nekonal rozdielne v týchto dvoch prípadoch, pretože v tom prvom prípade konal samotný minister a v druhom prípade nekonal samotný minister a jeho strana. Čiže, premiér jasne povedal, že nepovažuje tieto prípady za identické, zároveň ale povedal, že to považuje, že ten druhý prípad považuje za istý etický problém, ale je predovšetkým na pánovi ministrovi samotnom a na strane, ktorá ho nominovala, aby si vyhodnotila, či z tohto etického problému chce, alebo nechce vyvodzovať dôsledky.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
S. Zubo, poslanec: Pán podpredseda, ja veľmi pekne ďakujem za vašu ochotu odpovedať na túto otázku, ktorú som dal pánovi premiérovi, ale dal som ju pánovi premiérovi, nie vám. A preto s vaším dovolením túto otázku zopakujem, keď bude prítomný a dúfam, že dovtedy aj masmédiá prinesú ďalšie informácie, ktoré v súčasnosti presakujú, a ďalšie poznatky o tom, aké dôvody viedli pána Kaníka, že opustil kreslo ministra sociálnych vecí.
Druhý dôvod, prečo nedávam vám doplňujúcu otázku, je ten, že to pôvodné školenie, ktoré ste tu opakovane už predviedli pri prvej otázke, je dostačujúce na to, aby sa celá spoločnosť presvedčila o vašich schopnostiach demagogicky ovplyvňovať spoločenské vedomie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ja budem reagovať, pán poslanec, či chcete, alebo nie.
Po prvé, ak sa vám nepáči, že som odpovedal za predsedu vlády, tak ste mali otázku stiahnuť. Keďže ste ju nestiahli, tak je normálnym procesom, že ja ako podpredseda vlády, ktorý zastupuje neprítomného predsedu vlády, som vám odpovedal. Ak ju položíte opätovne pánovi predsedovi vlády, určite vám s chuťou bude odpovedať.
A vo svojej odpovedi na predchádzajúcu doplňujúcu otázku pani Bollovej nevidím nič demagogické. Skúste sa opýtať hociktorého odborníka v oblasti makroekonómie, hociktorého ekonomického analytika, som presvedčený, že vám to potvrdí, ale nie v ústave marxizmu-leninizmu, ak nejaký ešte máte, ale skutočných odborníkov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Podracká: "Vo včerajšom SME v článku Duše detí trápi chudoba sa konštatuje, že narastajú psychické poruchy v súvislosti s biedou. Podľa Mirona Zelinu "hrozí, že depresia sa stane na Slovensku pandémiou národa". Podpísali by ste sa pod takýto výrok?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Nie, pani poslankyňa, nepodpísal by som sa pod takýto výrok.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán podpredseda vlády, európsky filozof Miguel de Unamuno je autorom myšlienky, že tragický pocit života môžu mať nielen jednotlivci, ale aj národy. Pred rokom 1989 Vladimír Mináč bol autorom myšlienky, že sme chorý národ v chorej krajine a po roku 1989, teda 15 rokov po revolúcii hovorí Miron Zelina, ktorý je podľa mňa veľká osobnosť Univerzity Komenského, to, čo je obsiahnuté v otázke. Mám preto pre vás dve podotázky, jednu praktickú a jednu filozofickú, pretože vás považujem za veľmi múdreho človeka. Tá faktická, teda praktická je, že asi v akom časovom horizonte makroekonomika dostatočne posilní štruktúry zamestnanosti, pretože ony sú tou hlavnou príčinou tohto depresívneho stavu v spoločnosti.
A tá druhá je filozofická, či je pokrok choroba, choroba, bez ktorej sa nedajú robiť reformy.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem za doplňujúce otázky. Odpoviem najskôr na ne a potom odpoviem aj na tú, ktorá je obsiahnutá v tej samotnej otázke.
Najskôr tá druhá, či je pokrok choroba, bez ktorej sa nedajú robiť reformy. Dobre som si to zapamätal? Ak máte na mysli to, či reformy musia byť spojené aj s nepríjemnými nákladmi, tak potom áno, potom áno. Reformy sa bez istých nákladov, bez istých nákladov zmeny, bez nákladov minimálne v tom zmysle, že sa menia podmienky, že zmena podmienok vytvára nárast miery neistoty, že neistota určite neposilňuje optimizmus, ale vyvoláva skôr často pesimizmus alebo obavy zo zmeny, keďže ľudia sú zvyknutí fungovať v nejakých podmienkach, tie podmienky sa menia, tak je logické a prirodzené, že každá zmena a reforma zmenou je, vytvára isté náklady už len z toho psychologického hľadiska. Ani keby neprinášala náklady v zmysle, ja neviem, zvýšených životných nákladov dočasne, tak jednoducho tieto náklady tu vždy sú a budú. Aj preto sú reformy ťažké a politicky ťažké v každej krajine, aj v tých vyspelých krajinách často malé zmeny, kozmetické, vyženú do ulíc milión ľudí.
Nedávno sme toho mohli byť svedkami pri pokusoch o zavedenie dôchodkových reforiem v Nemecku alebo v Taliansku, ktoré boli v porovnaní s reformou, ktorú sme urobili my, len čiastočné. Čiže v tomto zmysle áno, tá zmena je vždy nepríjemná a niektoré zmeny často sú spojené aj s nákladmi, ktoré sú merateľné, lebo tie prvé nie sú až také veľmi merateľné s nákladmi typu deregulácia cien. Deregulácia cien je nevyhnutnosťou ekonomickou, pretože ak by sa neurobila, tak nakoniec skolabuje celá ekonomika a celá krajina, ale deregulácia cien znamená nevyhnutnosť zvýšenia cien napríklad plynu, energie a tak ďalej. Dôležité ale je, aby tie zmeny boli robené tak, aby tie náklady boli čo najmenšie a aby zároveň zmeny a reformy vytvárali predpoklad na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Čiže my sme aj preto povedali, keď sme reformy začali robiť, že áno, nebude to ľahké a v prvej polovici volebného obdobia to prinesie aj pokles reálnych príjmov a teda životnej úrovne. Ukázalo sa, že v prvom roku to platilo. V prvom roku sme mali pokles reálnych miezd o 1,9 %, ale už v druhom roku volebného cyklu, v roku 2004 sme mali nárast reálnych miezd o 2,5 %. A teraz v tomto roku a v ďalších očakávame výraznejší nárast reálnych príjmov, teda očistených o infláciu, vo výške 4 - 5 % na udržateľnom základe.
Čiže v tomto zmysle si myslím, že náklady sú nevyhnutné, dôležité je, aby neboli nezmyselné, aby neboli príliš veľké, ale dôležité je tiež porovnávať ich s tým, čo získavame. Teda, ak hlbšie reformy, radikálnejšie reformy sú spojené s dočasne väčšími nákladmi, ale prinesú aj väčší efekt z hľadiska vyššieho a udržateľnejšieho ekonomického rastu, tak je to, myslím si, dobrá investícia a do toho rizika treba ísť. A poviem to na príklade Írska, ktoré robilo radikálnejšie reformy s väčšími nákladmi, alebo Grécka, ktoré robilo tiež reformy, ale s menšími nákladmi, menej radiálne. Výsledok tých zásadnejších radikálnejších je, že dnes Írsko je druhá ekonomicky najvyspelejšia krajina v Európskej únii. A Grécko je stále za priemerom Európskej únie.
Takže v tomto zmysle si myslím, že áno, je poctivé otvorene povedať, že tie náklady sú nevyhnutné, ale je logická aj poctivá diskusia o tom, či sa to nedá urobiť s menšími nákladmi, len vždy to treba pomerovať k tomu výsledku, ktorý chceme dosiahnuť.
Tá vaša praktická otázka, ako rýchlo sa posilní zamestnanosť. Naše prognózy predpokladajú - teraz nemám na mysli len vládne, ale aj nezávislé -, že zamestnanosť rastie udržateľným spôsobom v tempe najmenej 1 % ročne, možno aj s narastajúcim trendom. Takže ten nárast zamestnanosti aj vďaka reformám, aj vďaka prílevu investícií - verím, že aj včera schválené pravidlá poskytovania stimulov k tomu prispejú -, že to bude proces viditeľný a on už viditeľný je. Keď sa pozriete na štatistiku miery nezamestnanosti a je jedno ktorú, či tú z úradov práce alebo Štatistického úradu, tá tendencia poklesu tam jednoznačne je, tendencia ešte rýchlejšieho poklesu v okresoch s vysokou nezamestnanosťou, ako v okresoch s nízkou nezamestnanosťou.
A teraz mi dovoľte dotknúť sa - lebo ja som v prvej odpovedi odpovedal len na záver tej vami položenej celkovej otázky - aj pár slov, už veľa nestihnem, ale tak aspoň pár slov, lebo myslím si, že je to dôležité. Každá mediálna správa je v istom zmysle selektívna a musím povedať, že táto správa je príkladom toho, lebo ona, myslím článok v Sme, lebo vy sa naň odvolávate a ten článok hovorí to, čo hovoríte, čo aj citujete, ale zároveň tá správa, ktorá je citovaná, napríklad konštatuje aj toto, a tým skončím, len odcitujem ďalšiu vec: "V Slovenskej republike prevažná väčšina mladých ľudí vyjadruje spokojnosť so životom, až 75,3 % a optimisticky nazerá na život a budúcnosť. A navyše", citujem zase, "porovnávaním údajov za roky 2000 - 2004 sa potvrdila silná tendencia nárastu spokojnosti mladých ľudí s vlastným životom".
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, čas vyhradený na otázky položené predsedovi vlády uplynul.
Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov.
Prvú otázku položil pán poslanec Köteles ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, ktorého zastupuje pán minister Liška. Otázka má toto znenie: "Kedy bude odovzdaný do prevádzky hraničný priechod Veľké Slemence - Malé Slemence?"
Pán minister, nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v úvode pripomenul, že otázka otvorenia uvedeného hraničného priechodu spadá predovšetkým do vecnej príslušnosti Ministerstva financií a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predovšetkým. Ale dňa 2. marca 2005 bol uznesením vlády Slovenskej republiky č. 166 schválený návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zmene a doplnení Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach, podpísanej dňa 15. júna 1995 v Kyjeve formou výmeny diplomatických nót.
Slovenská strana návrhom dohody navrhla otvorenie hraničného priechodu Veľké Slemence - Mali Slemenci s možnosťou prestupu peších a cyklistov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, Ukrajiny a štátov európskeho hospodárskeho priestoru s pracovným časom od 8.00 do 20.00 hodiny celoročne. Uvedená zmena mala nadobudnúť platnosť štyridsiatym dňom odo dňa doručenia súhlasnej odpovednej nóty ukrajinskej strany. V tomto duchu bola zaslaná diplomatická nóta Ministerstvu zahraničných vecí Ukrajiny. Vláda Slovenskej republiky následne dňa 24. augusta 2005 svojím uznesením rozhodla, že prípravné práce spojené s otvorením hraničného priechodu začne okamžite po získaní príslušnej oficiálnej diplomatickej nóty Ukrajiny. Prezident Ukrajiny pán Juščenko dal pokyn ukrajinským orgánom ukončiť prípravné práce na otvorenie hraničného priechodu do 10. septembra 2005 a prejavil záujem zúčastniť sa na jeho slávnostnom otvorení.
V súčasnosti sú objekty hraničného priechodu na slovenskej aj ukrajinskej strane už vybudované a pripravené na prevádzku. V odpovednej nóte z 30. augusta 2005 ukrajinská strana navrhla termín nadobudnutia platnosti uvedenej zmeny zmluvy štyridsiatym dňom odo dňa doručenia diplomatickej nóty s oznámením, že sú splnené vnútroštátne formality. Slovenská republika diplomatickú nótu s oznámením o splnení vnútroštátnych formalít doručila dňa 7. septembra 2005.
Záujmom Slovenskej republiky je, aby bol hraničný priechod otvorený okamžite po doručení diplomatickej nóty Ukrajiny o splnení vnútroštátnych formalít. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kyjeve v tejto veci viackrát priamo oslovili predstaviteľov novej ukrajinskej vlády, ktorá sa touto otázkou zaoberá. Dňa 26. októbra 2005 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan v telefonickom rozhovore požiadal ukrajinského ministra zahraničných vecí Borisa Tarasjuka o urýchlenie zaslania predmetnej nóty. Ukrajinská strana prisľúbila odpovedať v najbližšom možnom čase.
Môže byť? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže nechcete položiť otázku doplňujúcu? Ďakujem pekne. No ale tak potom sa hláste, pán poslanec. To, že ukazujete prstom, to mi nič... Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Odpovedali ste naozaj podrobne, som za to vďačný. Len takú malú otázku by som mal. Prezident Juščensko prejavil záujem o to, že sa zúčastní na odovzdaní tohto hraničného priechodu. Na našej strane, kto prejavil záujem o to, lebo sú všelijaké dosť zlomyseľné klebety, že vraj nikto neprejavil o to záujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Pán podpredseda vlády pán Mikloš prejavil tento záujem naozaj a dnes ráno som volal s pánom Kukanom a ďalšie osoby nespomínal.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Druhú otázku položil pán poslanec Banáš podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Vážený pán minister, zákon č. 553/2002 Z. z. § 26 neukladá Ústavu pamäti národa overovať pravdivosť údajov ŠtB, čím logicky pripúšťa, že údaje môžu byť aj nepravdivé. ÚPN je však archívom a riadi sa tiež zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Podľa tohto zákona môže byť súčasťou archívu len dokument, ktorého pravdivosť je dokázaná. Ako je možné, že ÚPN sa riadi dvoma zákonmi, ktoré si protirečia?"
Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Banáš, zákon č. 553/2002 Z. z. ako špeciálny zákon, ako lex specialis neukladá Ústavu pamäti národa overovať údaje obsiahnuté v dokumentoch, s ktorými ústav pracuje, rovnako ako táto povinnosť nie je uložená Slovenskému národnému archívu, ktorý spravuje materiály ústredne Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 - 1945. To však v žiadnom prípade neznamená rehabilitáciu Štátnej bezpečnosti, ani ústredne Štátnej bezpečnosti z vojnových rokov. Ústav pamäti národa nemôže zodpovedať za obsah materiálov vytvorených bývalou Štátnou bezpečnosťou, rovnako ako nezodpovedá ani archív za pravdivosť materiálov, ktoré spravuje. Podľa vyjadrenia odboru archívov a registratúr ministerstva vnútra zákon o archívoch a registratúrach, zákon č. 395/2002 Z. z. neustanovuje povinnosť archívom dokazovať pravdivosť dokumentu. Archívny dokument je dokument, ktorý vznikol činnosťou určitej inštitúcie v určitom čase, preto ja zaraďovaný do archívu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku alebo na jeho pravdivostnú hodnotu. Zákon o Ústave pamäti národa prijala Národná rada Slovenskej republiky v roku 2002, pričom boli zohľadnené podobné zákony v Spolkovej republike Nemecko, tzv. Gaukov úrad na čele so splnomocnencom vlády, v Maďarsku Historický archív bezpečnostných služieb a v Poľsku Ústav pamäti národa.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Banáš, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán minister. Ja tak trochu nadväzujem na tú debatu, ktorú sme my už začali. To, čo hovoríte, samozrejme, je veľmi logické, ale logické je aj to, že ak raz zákon neukladá dokázať pravdivosť istých tvrdení, tak pripúšťa, že tieto tvrdenia môžu byť aj lživé, to je predsa logické. To znamená, a zároveň ten zákon ukladá Ústavu pamäti národa, aby s týmito tvrdeniami pracoval ako s hodnovernými. Čiže my pripúšťame, že ÚPN pracuje aj so lživými materiálmi a nemá s tým nikto problém. Ja by som skoro zašiel tak ďaleko, už som tu raz povedal, že vlastne týmto § 26 sa kvázi ŠtB legitimizuje a UŠB. Ja sa chcem spýtať, či ako prvý muž rezortu spravodlivosti nemáte problém s tým, že fakticky tu legitímne je inštitúcia, ktorá pracuje s nie pravdivými informáciami, či toto nie je nejaký problém, na ktorý by sme mohli naraziť aj v rámci európskych právnych noriem. A potom aj takú osobnú otázku, či vám nevadí, keď sa tu objaví občan, v tomto prípade poslanec Banáš, ktorý má evidentnú možnosť dokázať aspoň niektoré lži, ktoré sú teda v týchto archívoch a je mu v tom bránené.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Ja sa budem snažiť byť stručný, lebo Ústav pamäti národa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá priamo nepodlieha ministerstvu spravodlivosti, ale, samozrejme, že zverejňuje údaje o činnosti zložiek, ktoré fungovali v totalitnom režime. A platí akási prezumpcia pravdivosti týchto dokumentov s tým, že každá osoba má možnosť potom na súde tú prezumpciu vyvrátiť. A to, samozrejme, možné je a tých prípadov aj zo Slovenska, myslím, už je niekoľko, rozhodne z Českej republiky tiež. To je asi jediná možnosť ako situáciu riešiť. Neviem si predstaviť, že by Ústav pamäti národa teraz mal akoby ex offo overovať pravdivosť všetkých dokumentov Štátnej bezpečnosti, lebo to by neurobil asi nikdy, to je taký rozsah zväzkov, že to nie je možné fyzicky reálne očakávať.
A čo sa týka sporu o pravdivosť, my sme naozaj o tejto veci komunikovali, podľa mňa tam spor o pravdivosť nie je, pretože ani Ústav pamäti národa netvrdí, že podpis je váš podpis, takže tam ani relevantný spor podľa mojej úvahy nie je. Lebo neexistuje druhá strana, ktorá by tvrdila, že podpis vo zväzku je podpisom vaším. Tam si myslím, že možno sa rozchádzame v názoroch.
Ďakujem, pán predsedajúci.