V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Gabriel, pán poslanec Novotný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani Angyalová, nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja, samozrejme, si nerobím žiadnu ambíciu hovoriť o odborných záležitostiach, čo sa týka zdravotníckeho charakteru, lebo to nie je moja parketa, ale chcem podporiť svojho kolegu v tom zmysle, že by bolo asi naozaj dobré, keby takáto kompetencia sa spúšťala vtedy, keď bude môcť nové zastupiteľstvo už reálne zasiahnuť do toho výkonu, pretože asi všetci vieme, že takisto ako politický cyklus veľkého parlamentu, myslím na tento tu náš, existuje štvorročný, takisto existuje aj politický cyklus regionálneho parlamentu. A práve teraz vlastne VÚC-ky končia, myslím, čo sa týka parlamentov, samozrejme, úrady fungujú ďalej, ale všetci vieme, že tam dôjde k zmenám. A preto je dobré, ak sa práve v takom transformačnom období neudejú také zmeny, ktoré už nebude môcť nový parlament ovplyvniť. Toľko som chcela povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gabriel.

J. Gabriel, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som iba pár vetami podporiť názor pána Pašku. Kolegovia z výboru poznajú môj názor, že hlasoval som za to, aby sme predĺžili to obdobie aspoň teda o jeden kvartál, pretože naozaj tu je vec nielen v tom, či to je zanedbaná práca terajších zastupiteľstiev alebo vyšších územných celkov alebo je to vôbec výkon možností, akým spôsobom zabezpečiť chod týchto zariadení. Nie je také jednoduché stransformovať tieto zariadenia, čo sa ukázalo aj v praxi. To znamená, že nemôžeme teraz hovoriť, že máme tu len politickú zodpovednosť za to, že niektorí ľudia, ktorí reagovali alebo chceli riešiť situáciu v zariadeniach a nevyriešili ju, nesplnili si svoje povinnosti a vedeli, že do konca roka to takto majú urobiť. To je jedna stránka veci. A môžem povedať, že je veľa dôvodov v tomto smere, ktoré boli povedané vo výbore, aj s nimi súhlasím.

Ale je tu druhá stránka veci, čo s výkonom starostlivosti, keď 1. 1. nastúpia exekútori. Je mi známe, bol som vo VÚC-ke trnavskej sa na to pozrieť, že výkon exekúcie už aj teraz prebieha. Je kopa zrealizovaných, napriek tomu, že zákon to neumožňoval, alebo teda dal to prechodné obdobie do konca roka, výkonov exekúcií. Ukazovali mi zoznamy podľa jednotlivých nemocníc, ktoré boli už zrealizované. Samozrejme, VÚC-ky sa bránia tým, že dávajú podnety na príslušné úrady, čo je Generálna prokuratúra, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti. Ale keď spustíme nekontrolovaný chod od 1. 1. exekúcií a nastupujú nám nové zastupiteľstvá a noví župani až v januári, tak tým pádom znemožníme akékoľvek rýchle riešenie tohto problému a dostávame sa len do situácie, ako potom riešiť vôbec chod týchto zariadení. Tých nemocníc je veľa. Ja viem, že tí, ktorí to už vyriešili, majú to za sebou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No budem teraz hovoriť, ani to nie je v podstate pripomienka alebo poznámka, k vystúpeniu pána poslanca Pašku, lebo ja tomu rozumiem, čo on hovoril. Ono by to bolo možno aj celkom dobré, to posunúť o tie tri mesiace. Ale keď sme o tom diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo, tak zdal sa nám aj ten rok, ktorým predlžujeme alebo odďaľujeme exekúcie ako nie celkom korektný. Myslím si, že všetci minimálne rok vedeli, aké sú podmienky a že sa na to majú pripraviť. V košickej VÚC-ke sme preto transformovali nemocnice na akciové spoločnosti, resp. jednu neziskovú organizáciu, aby sme im aj po právnej forme pripravili nový stav, nový status. Samozrejme, staré dlhy zostali. Nové zdravotnícke zariadenia, ktoré vzniknú od 1. decembra, budú musieť už vedieť hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte. Staré zdravotnícke zariadenia, ktoré, bohužiaľ, lebo sme vymysleli takú právnu formu, ešte ostanú, ostanú problémom pre zastupiteľstvo VÚC a predovšetkým pre župana. Ale zas nebuďme naivní. Čo sa zmení tým, že posunieme do 1. apríla tie exekúcie? Príde nový župan a ten za tri mesiace vyrieši staré dlhy, ktoré existujú tri roky, alebo vyrieši dlhy, ktoré sa tvoria v týchto nemocniciach? Ja to otvorene poviem, že ani našej VÚC-ke sa nepodarilo nájsť dobrý model na to, čo urobiť so starými dlhmi napriek tomu, že sme ho opakovane navrhovali. A do určitej miery to bolo aj alibistické z pohľadu vedenia VÚC-ky, že to nechala dobehnúť a povedala, že no tak do konca decembra nejako vyjdeme a nová VÚC-ka nech sa stará. Ale vyzerá to veľmi lákavo, posunúť to o tri mesiace. Čo vyrieši nový župan za tri mesiace? Nič. Buď bude riešiť problém so štátom, alebo nájde nejaký funkčný mechanizmus, ako prostredníctvom majetku VÚC uspokojovať veriteľov. A keď nestihol transformovať svoje nemocnice na akciové spoločnosti alebo NO-čky alebo dostať ich do vyrovnaného rozpočtu, bude mať problém. Ale ten za 3 mesiace nevyrieši.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Len veľmi stručne. Naozaj v zdravotníckom výbore bola veľmi široká diskusia, je to, by som povedal, úplne nejaký iný článok. Ale ja som za to, aby sa aj takáto technika používala, ak je vážny problém. A zdá sa, že problémom je otázka dlhov. Tam možno máme každý iný názor. Ja by som chcel okomentovať len tú situáciu, že štát by mal rovnocenne pôsobiť. Treba tiež povedať, že štát odovzdal majetok obciam a VÚC a štát urobil fiškálnu decentralizáciu, resp. ju navrhol a parlament ju schválil, to znamená, nie rovnocenné postavenie z tohto pohľadu sa dá garantovať. Navyše, naozaj niektoré porovnateľné nemocnice sú dnes už vo vyrovnanom, možno prebytkovom hospodárení.

Zhodou okolností ma včera oslovil poslanec KDH, nebudem ho menovať, lebo ide o medicínsku záležitosť. A povedal mi, že bol veľmi milo prekvapený, ako pracuje, ako dobre vykonáva svoju činnosť Onkologický ústav svätej Alžbety. Ale treba povedať, je to obchodná spoločnosť, či už sa volá akciová alebo s ručením obmedzeným, netvorí dlhy, hospodári vyrovnane, lieči a nedostáva žiadne dotácie od nikoho. To znamená, tu naozaj je to taká hrana politiky reálnej ochrany nemocníc. Tú politiku vnímam, že sme pred županskými voľbami, tu reálnu ochranu nemocníc vnímam, ako povedal pán poslanec Novotný, ako 3 mesiace zanedbateľnú.

A tu ja som aj v zdravotníckom výbore povedal, skôr sa mi zdá, že budú musieť poslanci tak trochu zobrať cit. Ja sa skôr kloním k tomu, aby sa neschválila takáto vec, ale na druhej strane rozumiem aj tej politike a je na vás, lebo ste aj regionálni politici, ako sa budete s tým vyrovnávať. Ale odmietam tvrdenie, že štát by bol nejakým spôsobom poškodzoval menšie nemocnice, lebo ich neoddlžuje. Potom sme nemali robiť decentralizáciu, potom sme nemali majetok odovzdávať obciam, potom nemala za fyzickou decentralizáciou podľa zákona č. 416/2001 Z. z. nasledovať fiškálna decentralizácia, lebo obce a vyššie územné celky majú aj svoje prostriedky, ktorými môžu dotovať zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.

T. Bastrnák, poslanec: Ja len v krátkosti k tomu bodu 10. Je to fakt veľmi citlivá a ťažká otázka. Každý, kto tu vystúpil, mal svoju pravdu. A je tu aj jedna strana, aj druhá mince. Je tam pravda aj na jednej strane, aj na druhej strane. V každom prípade pán poslanec, môj priateľ Paška, veľmi korektne povedal, že on bojoval proti tomuto inštitútu. Preto ma to prekvapilo, že práve teraz ešte o 3 mesiace chcel zaviesť znovu tento inštitút, lebo sme mu sľúbili pred rokom alebo pred rokom a pol, že už nikdy nebudeme hlasovať za takýto inštitút.

A, samozrejme, je to aj problém kvôli tomu, lebo pán MUDr. Novotný mal pravdu v tom, že čo tým chceme dosiahnuť. Teraz boli jasné pravidlá hry rok, rok a pol známe a neudiali sa veci, ktoré sme očakávali. Myslíme si, že teraz za 3 mesiace sa to vyrieši? Ja si myslím, že nie. Voľby sú v decembri, druhé kolo, nové VÚC-ky sa sformujú v januári, polovička ľudí ešte nebude vedieť, o čom sú tieto dlhy napr. Vo februári začnú sa tým zaoberať, do konca marca nestihnú nič. Takže preto skôr by sme mali rozprávať o zodpovednosti tých, ktorí tam doteraz sedeli, eventuálne neriešili túto situáciu buď preto, ako pán poslanec Gabriel hovoril, lebo nemohli. A to tiež je problém, a to kvôli tomu lebo to robiť nechceli.

Takže preto hovorím, že chápem obidve strany. Viem, že je to veľmi citlivý problém. Nikto nechce od 1. 1. 2006 položiť nemocnice, ale v každom prípade zatiaľ fakt vidím, že to, že o 3 mesiace sa to posunie, nie je systémové. A bojím sa, že tým nič nedosiahneme, len to, že pravdepodobne vo februári alebo v marci budeme mať tu znovu návrh na to, aby sme to ešte odložili o rok, o dva alebo o tri roky. A to už bude problém kvôli tomu, lebo tým pravdepodobne len prehlbujeme tú agóniu, čo je v zdravotníctve. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem, pán minister.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať vo včera prerušenom rokovaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1356).

Žiadam teraz pána poslanca Blanára, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Elsnera, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Ako posledný včera vystúpil v rozprave pán poslanec Madej. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Elsner a pán poslanec Cuper.

Pán poslanec Elsner má slovo s faktickou poznámkou.

J. Elsner, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, včera som predložil spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona. K tomuto predmetnému návrhu zákona vystúpil kolega Madej a chcem mu povedať niekoľko myšlienok, zvlášť jemu, osobne k tomu, ako to včera jednoducho predviedol a predložil.

Pán kolega Madej, s úctou k vám, že ste mladý človek, chápem, čo ste asi včera cielili svojím vyjadrením a svojimi stanoviskami, ale, prosím vás pre budúcnosť, neškoľte tento parlament a kolegov poslancov z rokovacieho poriadku. Ubezpečujem vás, že kolegovia to ovládajú, ale každý má nárok a právo na to, aby sa pomýlil, resp. jednoducho niekedy si niečo vysvetlil po svojom. Tento parlament ovláda rokovací poriadok a rokujeme podľa neho. To je pre vás taká jedná malá poznámka, lebo robíte to dosť často a robíte populisticky.

Pokiaľ ide o meritum veci, opýtam sa vás: Vy si myslíte, že my nerozumieme občanom tohto štátu a že nevieme, že by bolo najlepšie všetky poplatky odpustiť, resp. ich znížiť na minimálnu úroveň? Máte pocit, že my jednoducho týmto občanom chceme len škodiť? Ale povedzte mi, ktorý zákon v čase, pokiaľ ide zásah do rozpočtu štátu, prejde v tomto parlamente.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že máte faktickú poznámku 2 minúty, ak chcete ako spravodajca vystúpiť, potom príde na vás čas.

J. Elsner, poslanec: Chcem len teda povedať, že musíte si uvedomiť, že my tiež vieme, že tento občan si zaslúži nižšie poplatky. A urobíme všetko preto v krátkej budúcnosti, aby to tak bolo.

Pokiaľ ide o zverejnenie informácií na internete, máme o tom tiež predstavu svoju, ale viete dobre, že teraz prebieha nové usporadúvanie vlastníckych práv, takže rešpektujte aj to, že jednoducho je otázka času, kedy sa to všetko usporiada a tiež toto sa zrealizuje.

Mám ale jednu výhradu voči tomu, čo sa v podstate stalo. My sme vám povedali a dal som aj procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní z dôvodu toho, že teda bol návrh vrátený touto Národnou radou na prepracovanie a nenašlo sa toľko slušnosti, aby sa bolo prišlo pred poslanecké kluby a povedalo, aký je tu zámer, čo sa chce, a našlo spoločné riešenie na to. Vy musíte presvedčiť v parlamente kolegov, aby vám návrh zákona prešiel. Ak získate podporu, ja sa k tomu pridám, ale jednoducho nie tak populisticky, ako to často robíte len preto, aby ste si získavali politické body. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper. Nie je prítomný, takže stráca poradie.

V reakcii na vystúpenie s faktickou poznámkou pána poslanca Elsnera vystúpi pán Madej. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, len v krátkosti by som si dovolil zareagovať. Ja, samozrejme, rešpektujem právo každého pomýliť sa, ale v tom prípade očakávam aj možno priznanie si tej chyby.

Ale chcem povedať, že ja si myslím že žiaden zákon a hlavne rokovací poriadok pri predložení tohto návrhu zákona porušený nebol. Ten návrh, si myslíme, je najlepší možný, ktorý je. Máme možno my dvaja rozdielne názory v tom, že vy hovoríte, že je potrebný bezplatný kataster na internete neskôr, my si myslíme, že takúto právnu úpravu pre občanov je potrebné prijať už teraz. Preto si myslím, že ten návrh je veľmi dobre vypracovaný. A ľutujem, že sa poslanci Národnej rady bránia tomu, aby bol upravený alebo prediskutovaný v druhom čítaní vo výboroch. Veď tam sa konečná podoba zákona môže dohodnúť, dojednať tak, aby bol vyhovujúci pre všetky strany. Chcem povedať, že rokovací poriadok určite porušený nebol a ten návrh zákona bol predložený v súlade. Takže toto navrhovateľom nie je čo v žiadnom prípade vyčítať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, bolo povedané veľa a myslím si, že nie je potrebné už rozoberať niektoré detaily, iba azda jediné povedať, že keď sme predkladali ten zákon na predchádzajúcej schôdzi, tak s tými argumentmi, ktoré boli proti nemu použité, sme sa nestotožnili. Jednoducho to neboli argumenty, ktoré by nás presvedčili, že by sme mali niečo zmeniť na tom zákone. Naďalej si myslíme, že tie ustanovenia, ktoré navrhujeme, sú v poriadku.

A mrzí ma, pán spravodajca, že sa uchyľujeme k takej lacnej rétorike, ako je populizmus a tak ďalej. To nie je to, čo by sme tu chceli rozoberať. Ja rešpektujem váš rozdielny názor a vážim si ho. Je dobre, keď tu zaznie, ale nechajme kolegov rozhodnúť hlasovaním, ako to bude bez toho, aby sme to komentovali, či je to také alebo aj onaké, pretože netýkalo sa to, čo ste povedali len kolegu Madeja, ale týkalo sa to aj v podstate všetkých nás predkladateľov. A myslím si, že azda nie je potrebné, aby sme k takej lacnote pristupovali. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

J. Elsner, poslanec: Pán predkladateľ, rovnako pán kolega Madej, ja vás ubezpečujem, že Národná rada musí rozhodnúť o tom, či to bude alebo nebude v druhom čítaní. Nepovedal som, že teda je to už uzavreté. Takže bude hlasovanie, ak to pôjde do druhého čítania, budem rád, môžeme otvoriť znovu rozpravu a baviť sa o tomto návrhu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Cagalu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1357).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1377.

Slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedla predkladaný legislatívny návrh poslancov.

K tomuto legislatívnemu návrhu sme pristúpili aj z toho hľadiska, že určitý čas ako ministerka spravodlivosti som mala možnosť riadiť rezort spravodlivosti, takže som mala možnosť vniknúť do vnútorných súvislostí. A preto zákon, ktorým došlo k optimalizácii súdnej sústavy a ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 a ktorým sa zrušili viaceré okresné súdy, skutočne v niektorých prípadoch sa minul svojho účinku, ba dokonca tie dôvody, ktoré boli pre zrušenie okresných súdov v dvoch prípadoch, vôbec neboli splnené. Ide predovšetkým o Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Malacky. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom bol pričlenený k Okresnému súdu Trenčín a Okresný súd Malacky bol pričlenený k Okresnému súdu Bratislava IV. Tento postup sa v praxi ukázal nie dobrý, neprínosný, nedomyslený. Preto naším legislatívnym návrhom chceme docieliť navrátenie do predošlého stavu. Myslíme si, že aj v intenciách premiéra a vlády Slovenskej republiky revidovať niektoré reformy, najmä tam, kde sa ukázali nie dobré alebo zmätočné, poprípade neprínosné, tak aj v rámci týchto tendencií sme presvedčení, že táto snemovňa podporí tento legislatívny návrh.

Dovoľte, aby som teraz stručne uviedla dôvody, ktoré viedli k zrušenie týchto okresných súdov, a ešte stručnejšie uviedla, že tieto dôvody sa ukázali v daných prípadoch ako neprimerané, poprípade neexistujúce.

Po prvé, pri zrušení uvedených súdov sa argumentovalo tým, že majú nízky koeficient súdivosti čiže nízky počet vybavovania vecí. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak vychádzame zo štatistických údajov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, teda orgánu, ktorý má oficiálnu štatistiku, nie z našich úvah, potom zistíme, že bývalý Okresný súd Malacky bol na 9. mieste a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na 12. mieste koeficientu súdivosti spomedzi 55 okresných súdov, čím je nižšie číslo koeficientu, tým je väčší počet súdivosti. To svedčí o vysokom podiele prerokovávaných vecí na počte obyvateľov okresu. Čiže jednoznačne môžeme konštatovať, že pri zrušení okresných súdov Malacky a Nové Mesto je prvý dôvod, ktorý sa uvádzal pri ich zrušení, neakceptabilný.

Druhý dôvod, ktorý bol uvedený pre zrušenie týchto okresných súdov, bol nízky počet sudcov, čo nemalo vraj umožniť špecializáciu rozhodovania. Ani tento argument neobstál a ani dnes neobstojí. Vôbec nešlo o malé súdy, na ktorých by nebola možná špecializácia. Okresný súd Malacky so zaťaženosťou 10 sudcov a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom so zaťaženosťou 12 sudcov predstavovali skôr stredne veľké súdy, kde je možná špecializácia. Je len zarážajúce, že ďalšie súdy, menšie, zostali aj po tzv. optimalizácii ako samostatné súdy, hoci napr. mali oveľa menší počet sudcov, napr. v Starej Ľubovni 5 sudcov, Veľkom Krtíši 7 sudcov, Svidníku 7 sudcov, Kežmarku 6 sudcov, Ružomberku 7 sudcov. Ja sa vás pýtam, vážení kolegovia: Je vôbec možné takto argumentovať pri zrušení súdu, keď súdy majú 12 sudcov, to znamená oveľa viac, a iné súdy so 7 sudcami vyhovujú požiadavke špecializácie a tam, kde je 12 sudcov, to nie je možné? Z toho vidieť, že skutočne tu bol iný zámer zrušenia než objektívne stanovené kritériá.

Ako tretí dôvod bolo uvedené, že takýmto členením sa zvýši efektivita a znížia náklady na výkon súdnictva. Na základe informácií pracovníkov a vedenia z uvedených súdov môžem jednoznačne tu vyhlásiť, že prax ukázala, že zámer zrušenia týchto súdov vonkoncom nenaplnil podmienku, resp. cieľ, ktorý sa tým sledoval, v dôsledku rozloženia súdnej agendy na dve pracoviská, pretože súd v Malackách aj súd v Novom Meste nad Váhom zostali v budovách, pretože sú perfektne vybavené, majú vyhovujúci počet miestností, len dostala sa jedna podateľňa medzi súdy, to znamená, že tieto súdy tvoria určitú pobočku, podateľňa je v centre, v Trenčíne a v Bratislave a občania majú zbytočné cestovanie, zbytočné náklady. Oba súdy, a to pobočky súdov Nové Mesto nad Váhom a Malacky, jednoznačne hovoria, že riešenie, ktoré bolo uskutočnené pod tabuľkou optimalizácie, nie je efektívne, a žiadajú opätovne zriadiť Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Malacky.

Skupina poslancov sa hĺbkovo zaoberala týmito ich argumentmi a jednak dospela k záveru, že pri zrušení týchto súdov neboli naplnené tie podmienky pre zrušenie, ktoré boli stanovené, ďalej sme zistili, že zrušenie týchto bývalých okresných súdov skôr sťažilo a zdražilo výkon súdnictva, než malo prispieť k jeho efektívnosti, a, tretí moment je, že jednoznačne vzrástla nespokojnosť občanov, ktorým sa sťažilo vybavovanie ich bežných vecí na súde.

Preto predkladáme túto novelu a veríme, že poslanci vládnej koalície nebudú hlasovať mechanicky, ale skutočne zvážia danú situáciu a v trende nápravy nesprávnych krokov pri reorganizáciách si uvedomia, že tuto skutočne došlo k nesprávnemu kroku, ktorý treba napraviť. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Milana Cagalu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v §67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Účelom predkladanej novely je opätovne zriadiť okresné súdy Nové Mesto nad Váhom a Malacky, a to s účinnosťou od 1. januára 2006.

Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jeho realizácia bude mať dopad na štátny rozpočet a predstavuje ročné náklady na plat riaditeľa každého zo súdov, ktorých zriadenie sa navrhuje.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1377 zo 7. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Cagala sa hlási. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Cagala, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v krátkosti len doplním pani prof. Tóthovú, ktorá, myslím, jasne povedala dôvody, prečo sme sa rozhodli k tomu kroku, ktorý už tu bol povedaný.

Je pravda, že viac ako 20 momentálne fungujúcich okresných súdov je menších ako tieto dva, ktoré my navrhujeme, že v Novom Meste nad Váhom je postavená nová budova, na ktorú dala peniaze už táto vláda, a, samozrejme, keď by došlo k tomu presunu, ku ktorému zatiaľ nedošlo, pretože súd funguje v Novom Meste s tým, že to je pracovisko len, tak by sa prenajala v Trenčíne budova isto od nejakej súkromnej firmy, za čo by sa platilo nemálo peňazí. Čiže tu sa hazarduje s peniazmi, nie naopak.

Ďalší nonsens, ktorý je, nielen to, že musia chodiť ľudia z kopaníc staroturianskych alebo potom spoza Bánoviec a spoza okresu Ilava do Trenčína, to by bol taký menší problém, ale jedným rozhodnutím ministra spravodlivosti sa rozdeľuje pošta na Okresnom súde v Trenčíne a notári sú v sídlach Ilavy, Nového Mesta, samozrejme, Trenčína, Bánoviec. A ja by som odporúčal notárovi, aby napísali na dvere veľký nápis: "Prepáčte, starší občania, ktorí 6 hodín cestujete z Vaďoviec na pojednávanie do Ilavy, nie je to chyba notára, ale chyba ministra spravodlivosti." Takže by som odporúčal, aby sa naňho obracali. Ja by som odporúčal, aby notári toto využili a takú tabuľu napísali, že to je skoro arogancia moci voči starším občanom, ktorí nemajú auto, 6 hodín, to vám garantujem, tak ako sa volám, toľko musia cestovať do sídiel notárov, ktorí majú sídla, ako som už hovoril, v týchto mestách.

Ďalej, takisto by som povedal, že som niektorých kolegov oslovil aj z koalície. Hovoria, že oni aj to uznávajú, lebo bol urobený prieskum pánom Vavríkom v Trenčíne, kde sa jednoznačne uzniesli, že bola chyba rušiť súd v Novom Meste nad Váhom, ale že by zas prišli pozmeňujúce návrhy na ďalších možno 15 súdov, ktoré boli zrušené.

Ja vás chcem poprosiť, tu nie je žiaden lokálpatriotizmus, o uznanie argumentu, ktorý neobstojí iným, len tým, že zriadiť tieto súdy je opodstatnené. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem vyjadriť podporu predloženému návrhu zákona. My už pri schvaľovaní optimalizácie súdnej sústavy sme upozorňovali na to, že to nie je systémové opatrenie a že skutočne pri spájaní súdov sa nevychádzalo zo serióznej analýzy. Myslím si, že občania majú ústavou garantované právo domáhať sa na nestrannom a nezávislom súde svojho práva a práve aj prípad aj Malaciek, aj Nového Mesta nad Váhom je ignorancia tohto práva občanov, pretože skutočne vzdialenosti, ktoré sú tu a tak ako je to riešené, nezabezpečuje im to ich právo, ktoré je garantované ústavou.

Ja som bola veľmi prekvapená, keď sme zistili, že sa v Malackách vytvorilo pracovisko alebo pobočka Okresného súdu. Nikde v zákone, ktorý sme schválili, č. 371/2004 Z. z. nie je daná ministerstvu taká možnosť, aby vytváralo pobočky alebo pracoviská súdu. A to vlastne je dôkazom toho, že tie súdy, kde boli zriadené pracoviská, nemali byť vôbec zrušené.

Takže podporujem, ja osobne, tento návrh, ktorý dali poslanci Národnej rady. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť? Nie.

Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1360).

Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 1379.

A teraz dávam slovo pani poslankyni Tóthovej, aby návrh zákona uviedla.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som tento legislatívny návrh, ktorý predkladajú poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, a to pán poslanec Milan Cagala, pán poslanec Tibor Mikuš, a tretím spoluautorom som ja, v tejto ctenej snemovni uviedla.

Podľa môjho názoru ide o veľmi významný legislatívny návrh napriek tomu, že má len tri podstatné body, zmeny. Týka sa otázky, ľudovo povedané, veľkej privatizácie. Všetci si dobre pamätáme, že v zákone č. 92/1991 Zb. boli jednoznačne vytypované prirodzené monopoly, pri ktorých vtedajšia snemovňa jednoznačne rozhodla, že tieto prirodzené monopoly nebudú predmetom privatizácie. Boli tu veľké diskusie a došlo sa k spoločenskému konsenzu tak koaličných, ako aj opozičných strán, že medzi prirodzené monopoly jednoznačne patria Železnice Slovenskej republiky aj Slovenské elektrárne, samozrejme, mimo iných taxatívne už v spomínanom zákone vymedzených prirodzených monopolov. Žiaľ, neskôr, po nástupe vlády po voľbách v roku 1998 zo zoznamu prirodzených monopolov boli vyčlenené Železnice Slovenskej republiky a boli vyčlenené Slovenské elektrárne.

Predložená novela spomínaného zákona vlastne opätovne do zoznamu prirodzených monopolov, ktoré nie je možné privatizovať, zahŕňa Železnice Slovenskej republiky a Slovenské elektrárne.

K predloženému legislatívnemu návrhu dovoľte, aby som vás upozornila, že v priebehu prepisovania z rukopisu došlo k malému výpadku, a síce v bode 1, kde sa hovorí, že v § 10 ods. 3 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) Železnice Slovenskej republiky, Bratislava - ZSSK Cargo, akciová spoločnosť". Z dôvodovej správy je jednoznačne zrejmé, že predovšetkým predkladatelia sa nestotožňujú s privatizáciou tohto podniku. Preto prosím, keby ste si predložený legislatívny návrh v tomto smere skonkretizovali.

Aké sú naše dôvody? Otázka privatizácie týchto prirodzených monopolov je v našej spoločnosti dlhšie predmetom diskusie, najmä pokiaľ ide o železnice, spoločnosť Cargo, ktorá vlastne má byť v krátkom čase privatizovaná. Predkladatelia nevidia žiaden dôvod pre privatizáciu, keďže táto spoločnosť vznikla rozdelením slovenských železníc na slovenské železnice, ktoré zabezpečujú osobnú dopravu, a slovenské železnice Cargo, ktoré zabezpečujú nákladnú dopravu. Pokiaľ ide o podnik Cargo, podľa prepočtov a strategického plánu ZSSK Cargo, výnosy tohto podniku tvoria 17,516 mld. korún, náklady tvoria 16,305 mld. korún. Prečo ctenú snemovňu obťažujem týmito číslami? No jednoznačne preto, aby sme si uvedomili, že ide o podnik, ktorý je ziskový, ktorý mienime privatizovať, a ostane časť podniku, osobná doprava nezisková, ktorú bude treba dotovať, resp. v ktorej bude treba vyrovnať stratu. Ako bude vyrovnaná strata? Nuž buď sa zvýši výrazne cestovné, čo sa prehodí na plecia občanov, alebo sa budú brať pôžičky a resp. bude sa znižovať stav zamestnancov a iné úspory sa budú robiť, ktoré nebudú dozaista prijateľné pre bezpečnosť železničnej dopravy.

Pre neprivatizovanie železničnej dopravy máme strategické odôvodnenie. Proste nie je možné a dobré, aby železničná doprava sa úplne dostala od vplyvu štátu.

Ďalej, máme sociálne hľadisko, ktorého som sa už dotkla. Je tu veľká obava zvýšenia cestovného práve pri osobnej doprave. A nie sme ďaleko od pravdy, keď povieme, že toto bude nasledovať.

Hnutie za demokratické Slovensko je tým politickým subjektom, ktorý už aj pred privatizáciou iných strategických podnikov upozorňoval, že dôsledky si ponesú občania. Bolo to práve Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré petičnou akciou vyvolalo referendum na neprivatizovanie SPP. Vysvetľovali sme to občanom, poukazovali sme na dopady, ktoré bude mať privatizácia tohto podniku na spoločnosť a na, jednoducho povedané, peňaženky občanov. Žiaľ, občania neuverili našim argumentom. Dôsledky nesieme všetci dodnes. Preto opätovne Hnutie za demokratické Slovensko upozorňuje na negatívne dopady uskutočňovania tejto privatizácie. A z toho dôvodu dávame legislatívny návrh, ktorý má zamedziť privatizáciu tak železničnej dopravy, ako aj energetiky, Slovenských elektrární, o čom sa neskôr zmienim. Nebudem podrobne hovoriť, čo by to znamenalo aj pre nákladnú dopravu, ktorá je pre štát ekologicky výhodná z hľadiska bezpečnosti a rýchlosti, má svoje pozitíva a podobne.

Ďalším argumentom, ktorý chcem len telegraficky uviesť vzhľadom na čas, ktorý sa blíži k jedenástej hodine a hlasovaniu, je, že štát vlastne stratí dosah na riadenie privatizácie. Po privatizácii zisky spoločnosti budú prelievané do zahraničia, čo pri medzinárodnej doprave nie je žiaden problém. Ďalej, štát, t. j. Slovenská republika, príde v budúcnosti o výnosy vo výške takpovediac cirka 2 mld. Sk ročne. Ďalej, koncepcia a stratégia dopravnej politiky Európskej únie smeruje k presunu prepravy tovarov z nákladnej, cestnej dopravy na železnicu, vodné cesty a kombinovanú dopravu. Ako budeme zabezpečovať kombinovanú dopravu, ako zabezpečíme efektívny presun na železničnú dopravu, ak ju štát nebude mať v rukách? Ďalej, tvrdenie, že štát je zlým vlastníkom a hospodárom, čo je už floskulou bezhlavo opakovanou pri všetkých aktivitách na privatizáciu, podľa nášho názoru neobstojí. Treba skončiť s politickými nomináciami v štátnych podnikoch, s rozdávaním vrcholných manažmentských postov odborne slabým a bez skúseností, tam treba postaviť ľudí odborne zdatných a potom skutočne štát bude môcť byť dobrým vlastníkom a hospodárom. Prostriedky z privatizácie, ktoré minister dopravy Pavol Prokopovič odhadol na 15 mld. až 20 mld. korún, by sa mali použiť predovšetkým na sanáciu dlhovej služby, v menšej miere na pokrytie nákladov rozdelenia Železničnej spoločnosti, k čomu došlo už v januári tohto roku.

Ďalej by som chcela telegraficky povedať niekoľko pripomienok, pokiaľ ide o privatizáciu Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti. Taktiež je tu významné strategické hľadisko. Pán poslanec Mikuš už viackrát v tlači, na rôznych stretnutiach vyargumentoval, že v budúcnosti budú energetika vo všeobecnosti a elektroenergetika zvlášť hrať rozhodujúcu úlohu v celej Európe, v jednotlivých národných ekonomikách a nielen ako článok pozmeňujúci ich funkčnosť, ale, samozrejme, ako nástroj, ktorý umožní vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov. Preto pustenie tohto prvku z rúk štátu môže mať ďalekosiahle, ale ďalekosiahle dôsledky.

Ďalej, je tu takisto ekonomické hľadisko, hľadisko, že je neprijateľné, aby cena pôvodne dohodnutá bola v násobku nižšia oproti tomu, akú majú cenu Slovenské elektrárne. Podľa názoru odborníkov, aby ešte táto cena bola redukovaná prakticky o 60 %, je neprijateľné. Takisto tu odkazujeme obdobne ako pri privatizácii železničnej dopravy na naše poznatky a argumenty, ktoré už odzneli, že po privatizácii budeme môcť znovu očakávať zvýšenie ceny elektriny.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kto si pozrel tento stručný legislatívny návrh, zistil, že Hnutie za demokratické Slovensko nie je proti privatizácii ako takej. Sme proti privatizácii týchto strategických podnikov dnes a za takých podmienok, akými sa to mieni uskutočniť. Preto máme ustanovenie, že znovu o otázke existencie ďalšieho štátneho vlastníctva v týchto strategických podnikoch možno otvoriť diskusiu po piatich rokoch. Ukáže sa, či argumenty Hnutia za demokratické Slovensko vrátane viacerých odborníkov či už z oblasti železníc alebo energetiky boli pravdivé alebo či sa mýlili odborníci a tí, ktorí tvrdili, že privatizácia týchto strategických podnikov je možná, majú pravdu.

Preto navrhujeme ustanovenie, podľa ktorého, dovoľte, aby som vám to prečítala, návrh na prevod alebo prechod majetku uvedeného v § 10 ods. 3 písm. a) a d) možno podať až po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepodarilo sa mi urobiť obsiahlejší výpočet argumentov, boli však tieto argumenty publikované v tlači. Verte, že majú seriózny podklad, že sú výsledkom serióznych analýz a že Hnutie za demokratické Slovensko tento legislatívny návrh predkladá s hlbokým presvedčením, že je prínosný pre ekonomiku Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona skupiny poslancov, novelizovať zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Konštatujem, že uvedený návrh z formálnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady.

Osobne mám k tomuto návrhu dve také pripomienky.

Jedna je taká formálna pripomienka, že možnože predkladateľ, keďže navrhuje doplniť § 10 ods. 3 o Železnice Slovenskej republiky a o Slovenské elektrárne, to sa mne nejaví ako systematický krok, pretože ustanovenie § 10 ods. 3, ktoré upravuje nemožnosť privatizácie, nie je postavené na zozname podnikov, ktoré nemôžu byť predmetom privatizácie. Myslím, že riešenie v § 10 ods. 2 vášho návrhu by bolo, čo sa týka legislatívy a jasností, lepšie. Ale to je vec predkladateľa. To je moja taká formálna pripomienka k tomuto predmetnému návrhu zákona.

A osobne si myslím, že nie je správne tvrdenie predkladateľov, že ak niečo zostane štátne, tak to bude pre ľudí lacnejšie, alebo že ak to zostane štátne, tak to bude konkurencieschopnejšie v rámci EÚ alebo v rámci Európy, čo sa týka napr. železničnej prepravy nákladnej. Myslím, že sa mýlite, našu krajinu zaplavia zahraniční prepravcovia a prevalcujú slovenských prepravcov železničných, ak nebudú dostatočne konkurencieschopní. A dostatočná konkurencieschopnosť je aj mať dostatočný kapitál na to, aby sa železnice zmodernizovali, aby mohli konkurovať zahraničným prepravcom. Ak to ponecháme po 5 rokoch pozorovania a uvidíme, že čo potom s tým urobíme, tak potom už nebudeme mať čo vyhodnocovať preto, lebo slovenské železnice Cargo už nebudú možno ani existovať.

Toľko k tomuto, moja pripomienka k predkladateľom.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, po rozprave budem navrhovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.