V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Eva Černá, Miklós Duray, Robert Fico, Miroslav Chovanec, Pavol Rusko.

Teraz podľa dohodnutého postupu pri plnení programu 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme prerokúvať ako prvé dva návrhy zákonov, ktoré bude predkladať minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán minister Zajac.

Pristúpime teda k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 1222).

Spoločnú správu máte ako tlač 1222a.

Pán minister, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách, ako aj o zmene o doplnení niektorých zákonov je v súlade s Legislatívnym plánom vlády vypracovaný a predložený do parlamentu.

Pri tomto zákone sa trochu mýlime, pretože rozhodujúcou časťou zákona je spôsob narábania s národným bohatstvom s prírodnými vodami, pravidlá, za ktorých toto národné bohatstvo môže byť spravované.

Obsahom teda návrhu zákona je právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a zdroje prírodných minerálnych vôd. Súčasne sa ustanovuje garancia zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to stanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, avšak prísne regulovaného tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste, a tiež tým, že stanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolenie využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody.

Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zákon počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Ide o multirezortnú komisiu, ktorá na seba preberá prvý stupeň špecializovanej štátnej správy.

Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie a zabezpečí spravodlivé rozdeľovanie národného bohatstva.

Keď som uvádzal tento zákon do prvého čítania, hovoril som, že je to komplikovaný zákon, ktorý vyvažuje vzťahy rôznych subjektov, ktoré máme na ihrisku tzv. kúpeľných poskytovateľov. Ide o to, že prírodné zdroje, minerálna voda, liečivá voda, termálna voda sú majetkom a vlastníctvom štátu, sú národným bohatstvom. Spôsob ich používania, ťaženia je potom záležitosťou istých konaní štátu v tzv. prenesenom výkone štátnej správy. A my sme hľadali riešenie, ako uspokojiť Úniu kúpeľných miest, ako uspokojiť samotných poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti, ako zabezpečiť spravodlivé prideľovanie týchto zdrojov národného bohatstva. A myslíme si, že aj v základnom návrhu zákona aj po dvoch takých nie významných, ale dôležitých zmenách tento zákon je proporcionálne vyvážený a môže dobre slúžiť.

Tá prvá zmena bola v tom, že vznikla požiadavka v ústavnoprávnom výbore, aby štát sa viacej prihlásil k činnosti Štátnej kúpeľnej komisie. A je to zapracované v pozmeňujúcich návrhoch zdravotníckeho a ústavnoprávneho výboru, kde štát preberá zodpovednosť za činnosť tejto komisie.

Tá druhá zmena, ktorá nastáva, ak schválite tento zákon, je zmena, kde sa diskutovalo, koľko percent vody za posledné tri roky bude slúžiť ako podklad pre využívanie alebo nevyužívanie, pretože sezónne kolísanie môže v jednom alebo v dvoch rokoch byť isté sezónne kolísanie. Napriek tomu, že ide o zložitú vec, nakoniec sa dohodlo v zdravotníckom výbore, a pán poslanec Gabriel si takýto názov dohodol, a je to jeho pozmeňujúci návrh, ktorý je cez zdravotnícky výbor, aby 30 % vody bol ten rozdiel, o ktorom sa bude diskutovať, ak by nebol dostatočne využívaný, čím by sa zabezpečilo ešte aj 5 % akýchsi možností kolísania v rámci geotermálnych pomerov a pomerov vody. Za danej situácie predpokladám, že zákon bude môcť byť prijatý. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, vy máte už tak moc zajacov či... (Smiech v sále.) Pán minister, prepáčte, vy máte tak veľa návrhov zákonov už v tejto Národnej rade, že sme navzájom to zle ohlásili. Ja som ohlásil úplne iný návrh zákona a vy ste iný návrh uviedli.

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz prerokúvame návrh zákona pod tlačou 1256 a spoločnú správu pod tlačou 1256a. Je to

vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K tomuto, čo uviedol teraz pán minister Zajac, to znamená, že sa budeme hlásiť do rozpravy a teraz požiadam pána Novotného, spravodajcu, poslanca ktorý prednesie správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči. Tak si to, prosím vás, vymeňte.

A vám sa ešte raz ospravedlňujem, pán minister, prepáčte.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1256) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1805 z 21. septembra 2005 pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách (tlač 1256) v prvom čítaní rozhodla v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh citovaného zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona dňa 24. októbra 2005 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 11. októbra 2005. Výbor súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 18. októbra. Výbor súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej schváliť.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh zákona, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný.

Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh v októbri 2005. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže v súlade s rokovacím poriadkom na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 20. októbra 2005 a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod číslom IV tejto správy, je ich celkom 36. Nebudem ich čítať, máte ich písomne s tým, že by som vás chcel upozorniť, že v pozmeňujúcom návrhu pod bodom 36 došlo pri prepise k technickej chybe, takže by som vás chcel upozorniť, aby ste si vo vete "ide o ustanovenia bodov" opravili bod 27 za bod 30, bod 30 za bod 33 a bod 32 za bod 35. Čiže v bode 36 spoločnej správy bude tá veta znieť: "Ide o ustanovenia bodov 30, 33, 35 - druhý bod spoločnej správy." Čiže tam došlo len k technickému omylu pri prepise.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Pri hlasovaní potom uvediem hlasovanie tak, že budeme hlasovať o bodoch 1 až 29, 31, 32, 33 spoločne s návrhom schváliť ich a ďalej o bodoch 30, 33, 35 a 36, ktoré sú vyňaté na samostatné hlasovanie s odporúčaniami schváliť ich.

Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 270 z 25. októbra 2005.

Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k trom veciam v tomto návrhu zákona.

Prvá záležitosť je úhrada za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Mnohí z vás ste dostali požiadavku obcí, bohužiaľ, až predvčerom prostredníctvom e-mailu. Mrzí ma, že takúto úhradu nepredložilo aj ministerstvo vo svojom návrhu zákona, aby obce, ktoré ležia v pásme 1. stupňa ochrany a majú minerálne vody, kde dochádza k odberu prírodnej liečivej vody alebo vôbec k odberu prírodnej minerálnej vody, ak všetko je príjmom, odvody sú príjmom len štátneho rozpočtu, ak chceme, aj istým spôsobom zveľaďovali toto svoje územie, pretože je to v ich katastri, skutočne ich požiadavka a ich návrh na prerozdelenie tohto odvodu, 40 % obci a 60 % štátu, je odôvodnená. Mrzí ma, že tento návrh sa nedostal ani do spoločnej správy. A keďže sme aj teraz prehodili poradie bodov, nestihla som získať ani 15 podpisov, len chcem povedať, že skutočne treba, aby tá obec, v ktorej ležia prírodné minerálne vody, a keď jej ten odber robia aj veľkoodberatelia, ktorí na tom, myslím, veľmi dobre v súčasnosti profitujú, aj mala z toho istý zisk. A myslím si, že sa nám to podarí upraviť, pretože zdravotnícke zákony novelizujeme vždy v rôznych článkoch a v rôznych paragrafoch aj pri iných zákonoch.

Druhá moja poznámka je k bodu 31 spoločnej správy, ktorý žiadam vyňať na samostatné hlasovanie s tým, že neodporúčam prijať tento bod, pretože ide zase o záchrannú službu, kde už snáď neexistuje žiaden zákon, kde by sme ustanovenia týkajúce sa záchrannej služby nejakým spôsobom neopravovali, neupravovali, nedopĺňali. Je to nový § 17c, kde ide o výmenu sídla stanice záchrannej zdravotníckej služby. Pripúšťam, že túto zmenu môžeme do budúcnosti urobiť, ale v priebehu, keď beží výberové konanie na licencie pre záchranné služby, sa mi to zdá, nechcem povedať, až neetické, pretože mi to vyvoláva obraz o tom, že snáď niekto podal zlú žiadosť a dnes treba urobiť zmenu tej žiadosti. Pán minister tu už veľmi dlho sľuboval, že predloží návrh zákona o záchrannej zdravotníckej službe ako celok. Určite pri tvorbe nových zákonov sa vyskytnú chyby, ale prv sme tvrdili, že sídla musia byť na jednom mieste. Potom sme tie sídla posunuli z týchto miest do istej vzdialenosti. Teraz ich chceme dokonca pri tej žiadosti meniť, aby bolo možné na základe dohody vymeniť sídla. Nezdá sa mi to seriózne. A preto žiadam dať hlasovať o tomto návrhu samostatne. A prosím vás, páni kolegovia, aby sme tento návrh nepodporili.

A ešte sa vrátim k jednému bodu, to už aj zaznelo za poslanecký klub, aby body, ktoré sú vyňaté na spoločné hlasovanie, 30, 33, 35 a 36 s odporúčaním síce gestorského výboru schváliť ich, je to systém kvality, sme neschválili. Tiež sa mi nezdá, že v zákone o kúpeľoch by sme mali takúto veľkú novelu prijímať. Myslím si, že bola možnosť, aby sme túto vec vyriešili, lebo vieme, že tie problémy sú v medicínskej obci, zdravotníckej obci, ale tiež sa mi zdá, že nie je to najvhodnejšie riešenie. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona som sa snažil dostatočným spôsobom a detailne vyjadriť postoj Smeru - Sociálnej demokracie. Tí, ktorí mali možnosť sledovať vtedy túto diskusiu, určite zaregistrovali aj reakciu pána ministra, ktorý označil moje vystúpenie od veci, pretože údajne som neriešil problematiku samotného zákona. A keďže sa aj vo výbore pre zdravotníctvo objavil podobný názor, keď Smer - Sociálna demokracia ako jediná vyjadrila svoj nesúhlas a nevyjadrila podporu tomuto vládnemu návrhu, že vlastne hovoríme od veci, považujem za potrebné, aby aj dnes som definoval stanovisko Smeru - Sociálnej demokracie.

Chcem v úvode povedať, že, samozrejme, odôvodnenia, ktoré padali aj vo výbore v socialistickom duchu kúpeľného zákona, ktorým dodnes je právna problematika upravená o niektorých neracionálnych zneniach tohto zákona, podporu a tlak aj zo strany tvorcu tohto zákona, legislatívca, o tom, ako je napísaný moderne, ako je v kontexte európskeho práva, môžeme považovať, samozrejme, za racionálne, nie ale v stave, v ktorom sa nachádza celé slovenské zdravotníctvo a keď návrh tohto zákona, ktorý môžeme, ale nemusíme považovať za technický normatív, má byť akousi čerešničkou na šľahačke torty reformátora slovenského zdravotníctva. Chcem povedať, že totiž Smeru - Sociálnej demokracii vždy predovšetkým išlo o občana a o pacienta. A som presvedčený, že bez riešenia samotného financovania a riešenia rozsahu kúpeľnej zdravotnej starostlivosti ako štandardnej súčasti zdravotnej starostlivosti nie je možné a považujem za zbytočné zaoberať sa technickými normatívmi. Z obsahu tohto zákona až príliš jasne vidieť qui bono, komu tento zákon má slúžiť a čo má vytvoriť.

Je, samozrejme, na dlhšiu debatu a zrejme z kontextu trošku širších filozofických východísk, či je trh schopný regulovať a generovať spôsoby a postupy, ktoré by mali viesť ku kýženému cieľu, či naozaj štát sa má zbaviť všetkých parametrov a všetkých nástrojov aj v tak citlivých oblastiach. Ale jedno je tu zrejmé, a to asi nespochybní nikto, veď nakoniec aj Národná rada v tomto volebnom období schvaľovala niekoľko noriem, ktoré výrazným spôsobom zasiahli do rozsahu kúpeľnej liečebnej starostlivosti od postupnej eliminácie rozsahu až po nakoniec úplne zrušenie dodatku a časti Liečebného poriadku. Až, samozrejme, schválením tzv. reformných zákonov zadefinovala veľmi voľný vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a pacientom a nárokmi na poskytovanú kúpeľnú zdravotnú starostlivosť.

Z tohto dôvodu sme presvedčení, že to nebude možné, pokiaľ nebude vyriešená zásadná otázka, ktorou je dostupnosť kúpeľnej zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska. A hovorím a nedá mi nespomenúť, čo som spomenul aj pri prvom svojom vystúpení, že hovoríme najmä o ľuďoch, ktorí sú chronicky chorí, ktorých sociálny status, používam tento výraz, pretože ho používa aj Ústavný súd niekedy z pohľadu našich návrhov, nie je dostatočný na to, aby či už mierou spoluúčasti alebo úplnou samoplatbou bol takýto občan, ktorý je odkázaný na kúpeľnú liečebnú starostlivosť ako na efektívny spôsob liečby, schopný ju zaplatiť, participovať na tom. A tu niekde sa vynára ekonomický rozmer a parameter aj týchto technických zmien, ktorý vytvára skôr priestor pre zvyšovanie objemov najmä v atraktívnych miestach, kde sú atraktívne liečivé zdroje pre samoplatcov, ale, bohužiaľ, nie zo Slovenska, nie pre občanov Slovenska, ale pre zahraničných poistencov. A to je ten azda najväčší paradox.

Niekoľko čísiel, len aby ste si uvedomili, o čo ide dnes. Najlukratívnejšie miesta v slovenskom kúpeľníctve Trenčianske Teplice, Piešťany, Rajecké Teplice realizujú svoj výkon zhruba v cene okolo 50 eur za poistenca a za deň včítane liečebnej starostlivosti, procedúr a všetkých služieb, ktoré poskytujú. Treba povedať, že paradoxne pri 49 000 poistencoch zahraničných európskych poisťovní, ktorí boli za minulý rok liečení na Slovensku, v slovenských liečebných kúpeľoch a prevažne v týchto atraktívnych miestach, je to pre zahraničné poisťovne naozaj lukratívny biznis, lebo ak sa dobre pamätám, priemerná cena zahraničnej poisťovne v kúpeľoch mimo je od 90 do 120 eur za osobu a za deň. Je preto logické, že sa hľadal spôsob, ako otvoriť tento trh a tento priestor aj možno za cenu veľmi logicky znejúcich a javiacich sa nových podmienok definovaných aj formou zákona tak, aby sa zvyšovala kvalita, aby sa zvyšovala úroveň, aby sa zvyšovalo technické vybavenie a aby sa umožnil prístup na trhu k liečivým zdrojom a iným subjektom, ktoré by údajne mali práve cez tieto parametre zvyšovať kvalitu. Otázka opäť znie, či naozaj tá kvalita je až taká katastrofálna, ak, ako som už spomenul, 49 000 poistencov zahraničných zdravotných poisťovní naše slovenské kúpele liečili v primeranej kvalite. A keď sa budete baviť s manažmentom liečebných kúpeľov, uvidíte, že často naozaj ide aj o chronické indikácie, či už ide o srdciarov, ochorenia pohybového aparátu, a títo ľudia od svojich poisťovní dostávajú nárok na opakované liečby.

Preto chcem opäť, dámy a páni, zdôrazniť, že pre Smer - Sociálnu demokraciu nie je spôsob liečenia týchto problémov prijateľný bez zásadného riešenia dostupnosti kúpeľnej liečebnej starostlivosti pre občanov a pacientov Slovenska. A preto jednoducho aj tento návrh zákona, ktorý možno obsahuje z hľadiska technických riešení a normatívov určité progresívne prvky, podporí.

Som presvedčený, že ak nájde politická reprezentácia Slovenska po budúcich voľbách odvahu a vstúpi do citlivej oblasti rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa bez pochyby debatuje vo všetkých demokratických parlamentoch Európy, budeme sa musieť, samozrejme, zaoberať primárne aj touto otázkou. Nakoniec som sám zvedavý či už z pohľadu ochranných lehôt trojročných alebo aj toho, čo spomenul či už pán minister alebo pán spravodajca ohľadne sledovania percentuálneho objemu využiteľnosti aj zdroja, či to budú postupy, ktoré naozaj nevyvolajú tak trošku obchodnú vojnu medzi tými, ktorí sa už niekoľko rokov, samozrejme, snažia dostať do tohto lukratívneho biznisu, pretože, dámy, páni, je to svojím spôsobom hlavne v oblasti, o ktorej som hovoril, kešových platieb veľmi zaujímavý obchod.

A som presvedčený, že ak, tak ako som už spomenul, nájdeme raz tú odvahu a budeme sa opäť baviť o tom, ako predovšetkým vytvoriť technické podmienky, zvýšenie kvality, zvýšenie dostupnosti slovenských liečebných kúpeľov pre slovenského pacienta, že potom sa budeme baviť aj o tom, proti čomu, samozrejme, nič nenamietam, aby zahraniční samoplatcovia či už v podobe poistenia alebo samoplatby boli súčasťou rozvoja slovenského kúpeľníctva.

A ešte na záver. Vo výbore pre zdravotníctvo prebehla taká zvláštna forma kreovania pozmeňujúcich návrhov, ktorá nakoniec dospela do stavu, v ktorom sme sa ocitli. Chcem povedať, že harmonicky vyznejúca na záver debata medzi predstaviteľmi Zväzu kúpeľov a ministerstva ale neodráža skutočnosť, že na Slovensku nemáme len niekoľko atraktívnych kúpeľných miest, ale, tak ako, myslím, spomenula aj moja kolegyňa pani Sabolová, je na Slovensku veľa liečebných zdrojov, ktoré ešte dnes nemajú svoje renomé a ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť. Chcem povedať, že spôsob zákona, tak ako sa navrhuje, neumožňuje využívať aj to, čo je dôležité pre regióny, v ktorých sa takéto, nazvem to, nie ešte známe a nie ešte rozvinuté kúpeľné miesta nachádzajú.

Takže, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte ešte na záver po krátkej rekapitulácii logiky toho prezentovať, že Smer - Sociálna demokracia v takomto kontexte takýto zákon nepodporí.

Dámy a páni, dovoľte, aby som si osvojil pozmeňujúci návrh k tlači 1256a. V bode 1 v § 25 ods. 4 navrhujeme nasledovné znenie: "Úhrada za odber prírodnej liečivej vody alebo úhrada za odber prírodnej minerálnej vody je vo výške 20 % príjmov obce, ktoré tvoria ochranné pásmo 1. stupňa pre zdroj prírodnej minerálnej vody, a 80 % príjmov štátneho rozpočtu."

Odôvodnenie. Je to pomoc obciam, ktoré majú v katastri tieto zdroje a sú obmedzené v 1. stupni ochrany. Takže odovzdám tento návrh. Ďakujem pekne, dámy a páni. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: K tomu druhému vystúpeniu a pozmeňujúcemu návrhu. Chcem upozorniť, že je v rozpore s ústavou. A v prípade, že by to parlament schválil, vláda bude musieť podať žiadosť na Ústavný súd, pretože nie je možné, aby príjmy z prírodného bohatstva boli príjmami obce, a to v žiadnom percente. Ide o národné bohatstvo. Obec si môže účtovať kúpeľné poplatky, môže si dať svoje dane zvýšené, ale nemôže dostávať podiel na ťažbe prírodného bohatstva. Ak je tu niekto z ústavnoprávneho výboru, vám to z voleja potvrdí. (Reakcia z pléna.) Ale v poriadku, dali ste si to, predložili ste si to. (Odpoveď z pléna.) Nedá sa to, ústava to proste neumožňuje. Ja to len hovorím pre poriadok, aby ste vedeli, že to nie je celkom najlepší nápad.

Ale, prosím, budem reagovať na pani poslankyňu Sabolovú.

V podstate namietla tri veci a dala pritom jeden procedurálny návrh, pokiaľ som to pochopil, a to je samostatné hlasovanie v oblasti zámeny bodov sanitiek. Treba povedať, pani poslankyňa, že zámena bodu sa môže udiať len u takých, ktorí majú vydané nové licencie. Teda nič to nemá spoločné s výberovým konaním. A váš návrh poškodí ak ho hneď schváli parlament, práve sceľovanie tam, kde sa staré systémy s novými dávajú. Ale nech sa páči, je to vaše právo. Budem v tejto veci lobovať, aby to parlament nepodporil.

Druhá vec, ktorú ste spomenuli, je otázka kvality. Je to naozaj zložitý proces. Mohli ste zaznamenať správu dnes, že český minister zdravotníctva, resp. zastupujúci, nariadil nemocniciam dosť zložitú vec, aby uverejňovali počty mŕtvych, počty nozokomiálnych infekcií a iné počty na internete. Aj to je jedna z možností, ako dospieť ku kvalite. Ja ju považujem za veľmi nevhodnú. A kvalita ako systém zavádzania je veľmi dôležitá, pretože stúpame. A pokiaľ sme využili právo poslanca a ja ako predkladateľ som s tým súhlasil, tak potom, prosím, toto právo bolo využité. Vaše právo je, samozrejme, odmietnuť za to hlasovať.

Tá tretia vec sa týkala práve poplatkov. Nie je to možné z ústavy, národné bohatstvo nemôže byť príjmom obce. Nie je to možné. To znamená, platenie za odobratú vodu musí byť príjmom štátu. Obec by mohla získavať príjmy z titulu 1. alebo 2. pásma. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože nie je celkom dobrý nápad protiústavné veci schváliť tak zjavne proti ústave, čl. 4 to neumožňuje. Jednoducho to nie je možné. A doporučujem aj poslancom, aby to zvážili aj tí, čo podpísali tento pozmeňujúci návrh, pretože si myslím, že to nie je dobrý nápad a škoda tým zabiť celý kúpeľný zákon.

Pán poslanec Paška hovoril o tom, že je to v prospech jednej skupiny. Tam sa vyvažovalo veľa rôznych takpovediac hľadísk, hľadiská miest, ktoré majú svoje obmedzené právo napr. vo výstavbe, pretože kúpeľná zóna 1. a 2. pásma im v tom bráni, hľadiská poskytovateľov kúpeľov, ktorí dnes už majú prístup k národnému bohatstvu a, samozrejme, logicky nebudú šťastní, keď po troch-štyroch rokoch pustíme k nemu ďalších.

Napriek tomu dúfam, že parlament tak schváli verziu zákona, že nebudem ho musieť stiahnuť, resp. nebude protiústavný. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť na záver? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Tak ako bolo dohodnuté, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 1222).

Spoločnú správu máte ako tlač 1222a.

Pán minister, prosím, odôvodnite návrh zákona.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o malú novelu zákona o ochrane zdravia ľudu, ktorou dopĺňame aproximačné nariadenie vlády. Aj vzhľadom na notifikáciu našich právnych procesov v oblasti ochrany pri práci pred vibráciou a spôsoby uvádzania kozmetických výrobkov na trh, ich povoľovania predaja, zákaz testovania výrobkov na zvieratách, zákaz uvádzania výrobkov do obehu, ktoré boli testované na zvieratách, bolo to potrebné urobiť v rámci zákonnej normy, hoci sme túto požiadavku na harmonizáciu práva s Európskou úniou zhruba pred rokom zvládli v nariadení vlády. To znamená, aj vzhľadom na notifikačný proces, kde je doporučené, aby v rámci harmonizácie tzv. aproximačné nariadenia vlády boli potom pretavené na zákonné normy predkladáme túto krátku novelu, ktorou sa snažíme vyrovnať tento deficit. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor o rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o prerokovanie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že prerokuje uvedený materiál v prvom čítaní a prideľuje návrh citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. októbra 2005 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 20. októbra 2005 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je dohromady 10, nebudem ich čítať, máte to písomne rozdané.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Súčasne gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 10 uvedených v časti IV spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 9 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 10 samostatne bez odporúčania gestorského výboru.

Gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výboru Tibora Bastrnáka predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Predmetná spoločná správa vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru č. 269 z 25. októbra 2005.

Ďakujem pekne, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Sabolová vystúpi ako prvá.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Jedna poznámka k spoločnej správe, bodu 10 čl. II (zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Opätovne už neviem po koľký raz dnes, nesledujem už ani ten počet, sa vraciame k tomu, aby sme predĺžili termín oddlžovania nemocníc a rozšírili možnosti exekučných konaní. V princípe môžeme súhlasiť, že to treba urobiť, pretože vieme, že zdravotníctvo, kým nedostane aj finančnú injekciu, okrem tých legislatívnych zmien a nemocnice, pokiaľ nedostanú platby, ktoré im za výkony patria, nemajú šancu mať vyrovnané rozpočty. Čiže v princípe je to nesystémový krok, je to už po niekoľkýkrát. Len v tomto roku sme už predlžovali termín. Mohli sme skutočne zvážiť a dať financie po transformácii možno rok týmto akciovým spoločnostiam na vysporiadanie sa s minulými dlhmi.

Trošku pre toto moje vystúpenie ma, nechcem povedať, iritovalo, ale skoro áno, odôvodnenie tohto bodu, lebo súvislosť s voľbami do VÚC nemôže mať súvislosť s exekúciou nemocníc, pretože v tých nemocniciach dnes ak po transformácii je relevantne zvolené vedenie, ktoré zodpovedá za chod, ktoré by malo byť, by som povedala, už také, ktoré tú nemocnicu vedie správnym smerom, myslím si, že aj toto bol dôvod, prečo gestorský výbor nezaujal stanovisko, pretože sú na to rôzne názory. Hovorím o tom v princípe. Je to asi potrebné posunúť, ale zase robíme možno len kozmetickú úpravu. A nie som presvedčená, že k 31. marcu 2006 zachránime zdravotnícke zariadenia, z ktorých skutočne niektoré len z dôvodu toho, že nemajú platby, sú v takomto stave. Netvrdím, že v nich nie sú problémy, kde odtekajú zdroje, netvrdím, že netreba tu urobiť v mnohom úpravy, ale nechávam to na zváženie. Hovorím, treba ich sanovať, ale urobme systémový krok. To by bolo asi lepšie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, už pani kolegyňa Sabolová otvorila problematiku, o ktorej som chcel predovšetkým hovoriť, pretože, samozrejme, návrh zákona, tak ako bol predložený, nevnáša žiadne problémové body a, samozrejme, je prijateľný a možné ho podporiť aj z našej strany. Snažil som sa, a priznám sa, na poslednú chvíľu, nájsť technické riešenie problému, ktorý sa pokúsim objasniť. A pokúsim sa ním zareagovať aj na to, čo hovorila pani poslankyňa Sabolová.

Najprv k tej podstate. Ja, samozrejme, som bol človek, ktorý tu od októbra 2002 brojil proti vtedajším snahám pána ministra, ktorý chcel predlžovať to, čo aj dnes on nazýva agóniu, tým, že bude brániť výkonu súdnych rozhodnutí. Považujem totižto zavedenie tohto inštitútu pred niekoľkými rokmi za jeden z najzávažnejších zásahov, ktoré vyvolali neuveriteľnú mieru korupcie, klientelizmu a lobingu v zdravotníckych zariadeniach. Ak trošku niekto vie počítať a už určite by dospel k záveru, že pokiaľ by nebol tento inštitút prijatý, samozrejme, ešte za predchádzajúcej vlády, možnože by tá zadlženosť a možno tá vnútorná harmonizácia, nakoniec to je to, o čo sa snaží aj pán minister v podobe svojich návrhov, prebiehali úplne inak. Veľmi jednoducho zadlženie ročne oscilovalo niekde medzi 8 až 12 % celého rozpočtu, bavíme sa zhruba od 5 mld. do nejakých, myslím, 11 mld. v tom najhoršom roku. To znamená, že to bola priebežne dvojtýždňová alebo mesačná likvidita. Mal legislatívec aj v prechádzajúcom období tisíc iných jednoduchších riešení, ktoré by neboli vyvolali také masové porušovanie zákona v podobe teraz účtovných noriem, kde je veľmi jasne povedané, ako sa majú likvidovať záväzky a, samozrejme, aj v trestnoprávnej oblasti, pretože Trestný zákon pozná inštitút uprednostňovania veriteľa. Ale je zbytočné asi, aby sme asi o tom hovorili. Dnes je stav taký, aký je.

Napriek tomu, že môj postoj som definoval veľmi jasne, sa mi zdalo korektné, aby sme sa pokúsili práve z dôvodu volieb do vyšších územných celkov nájsť riešenie, a teraz by som chcel aj odpovedať pani poslankyni Sabolovej, ako nerealizovať manažment zdravotných zariadení, ale ako realizovať objektívny výkon vlastníckych práv. A to je už trošku iné. Ja nepochybujem, že ten tlak možno aj finančný, aj dubiozity a deficitu vytvoril tlak na manažmenty a že v tej škále nemocníc už dneska sedia manažmenty, ktoré sa musia vyrovnávať s týmito problémami. Ale to nemá žiadny vplyv na výkon vlastníckych práv. A ak nám skončí k ultimu roka 2005 volebné obdobie štatutárnych orgánov vyšších územných celkov, ktoré jediné sú oprávnené realizovať výkon vlastníckych práv, a ak nové štatutárne orgány budú kreované logicky až po januári, pretože zo zákona je prvé slávnostné zasadnutie síce v decembri, myslím, že do 15 dní po druhom kole, samotný akt realizácie mandátu nastáva až po 1. 1. Čiže nejde nám o nič iné, len o to, aby sme naozaj preklenuli legislatívne vákuum, aby novozvolené zastupiteľstvá vyšších územných celkov, novozvolení župani, na základe toho ľudia, ktorí možno sa ujmú aj exekutívnych funkcií, a teraz nemám na mysli samotné zdravotnícke zariadenia, ale úrady vyšších územných celkov, mohli primeraným spôsobom vykonávať svoje vlastnícke práva, pretože sme v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. dali tieto práva vyšším územným celkom pre tieto zdravotnícke zariadenia.

Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu. Osobne som presvedčený, a chcem to ešte zdôrazniť aj pre pani poslankyňu Sabolovú, že takýto výklad je dôležitý preto, lebo preklopenie týchto poskytovateľov pod jurisdikciu obchodného práva, nakoniec o tom bola podstata reformy, dáva totižto vlastníkovi oveľa širší rozsah možností, ako čeliť tomu, čo sa ľudovo nazýva exekúcia alebo výkon súdneho rozhodnutia. Stav je, dámy a páni, totižto taký, že medzi krajmi sa tie čísla líšia, ale zhruba je to zadlženie od 300 mil. až po 800 mil. kumulatívne po jednotlivých krajoch, a že aj súdne rozhodnutia majú rôzny charakter. Sú také, ktoré majú pozastavenú účinnosť, ktoré sú v účinnosti a ktoré sú pripravené. Jednoducho manažér zdravotníckeho zariadenia nemôže v prípade spustenia výkonu súdneho rozhodnutia konať inak, len ako mu nakladá zákon č. 416/2001 Z. z. A ten veľmi jasne definuje, kto vykonáva vlastnícke práva. A je to zastupiteľstvo vyššieho územného celku. V zmysle obchodného práva, ja tu nechcem dávať návody, je minimálne 5 možností, ako môže vstúpiť vyšší územný celok ako subjekt výkonu súdneho rozhodnutia do tohto konania a alternovať bez vyšších strát, bez zbytočných vysokých nákladov, ktoré môžu ísť až do ďalších 20 %. A to už nehovoríme o rôznych príslušenstvách. Ale toto je asi na debatu skôr pre ekonomický a hospodársky výbor.

Na záver ešte posledná poznámka. Áno, vyššie územné celky dostali tento majetok a možno 4 roky mali hľadať riešenie, lebo zaznieva takýto názor. Na druhej strane, dámy a páni, prečo rieši vláda zadlženosť zariadení prvého typu alebo zariadení, ktoré sú v gescii ministerstva, nakoniec uznesenie vlády naposledy rozhodlo o oddlžení týchto zariadení až k ultimu roka 2004. Minulý týždeň prebehla správa, že sa uvoľnilo 1,7 mld. na oddlženie pre Sociálnu poisťovňu záväzkov zdravotníckych zariadení. Som presvedčený, že zariadenia vyšších územných celkov, miest a obcí sa pohybovali v takom istom právnom, legislatívnom a ekonomicko-finančnom prostredí ako zariadenia, ktoré sú doposiaľ v tej gescii. A považoval by som za korektné, aby vláda Slovenskej republiky riešila túto problematiku minimálne na úrovni, na akej ju rieši pri problémoch svojich vládnych zariadení, ak to môžem tak nazvať, aby sa naplnil ústavný princíp rovného prístupu. Ďakujem pekne, dámy a páni.