V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať prerokúvaním bodu č. 84 v poradí, pokiaľ si vediete podľa zoznamu bodov. Podľa dohody poslaneckého grémia tento materiál prednesie pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Ide o
zaradenie častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Materiál vlády ste dostali ako tlač č. 1228. Z poverenia vlády tento materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem ospravedlniť neprítomného ministra dopravy, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, preto tento materiál predkladám za neho.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na zaradenie častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností, ktoré boli menované do zoznamu majetkových účastí zahrnutých do privatizácie. Tento materiál sa predkladá v súlade s § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na podnikanie iných osôb. Letiskové spoločnosti boli založené 26. apríla 2004 z časti majetku bývalej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk v rozsahu samostatných účtovne oddelených organizačných zložiek spôsobom určeným zákonom č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach.
Tieto akciové spoločnosti vznikli začiatkom mája 2005 zápisom do príslušných obchodných registrov. Ide o akciové spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, kde v jeho mene koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Vláda svojím uznesením č. 484 zo dňa 21. júna 2005 schválila zaradenie do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb 66-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava, a. s. a 66-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločnosti Letisko Košice - Airport Košice, a. s. Zároveň bol schválený ako najvhodnejšia metóda privatizácie priamy predaj vopred určenému záujemcovi vybranému v medzinárodnom výberovom konaní. Týmto spôsobom by sa mala zaručiť transparentnosť, rýchlosť a kvalita celého procesu a výber budúceho spoluvlastníka jednotlivých letiskových spoločností. Zostávajúcich 34 percent majetkovej účasti štátu sa podľa schválenej koncepcie privatizácie prevedie nasledovne: 10 percent na vyššie územné celky, respektíve na vyšší územný celok, v ktorého sídle letisko je, 10 percent na mestá, teda mesto Bratislava a mesto Košice, a 14 percent ostáva štátu v zastúpení ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Navrhovaný postup vychádza už zo schváleného projektu transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. Medzi hlavné ciele privatizácie patrí zvýšenie atraktívnosti leteckej dopravy zvýšením objemu prepravy a škály destinácií z letísk na Slovensku, zabezpečenie cenovej dostupnosti dopravnej obsluhy a prostredníctvom leteckej dopravy ďalej má pomôcť urýchliť ekonomický rozvoj hospodárstva. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz prednesie správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore Národnej rady člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady predmetný materiál (tlač 1228) pridelil Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady správu o výsledku prerokovania návrhu (tlač 1228) schválil a odporučil Národnej rade prijať uznesenie, ktoré tvorí prílohu tejto správy. Toto uznesenie hovorí o tom, že Národná rada berie na vedomie.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Vážny. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som stručne a krátko, ale zase sa to nedá len pár vetami, vystúpil k problematike privatizácie letísk.
Dňa 13. februára 2003 vláda svojím uznesením č. 130/2003 schválila projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk a odštartovala tak privatizačný maratón dvoch najvýznamnejších letísk na Slovensku. Nevyhnutým predpokladom na naplnenie vládnych cieľov bolo prijatie zákona o letiskových spoločnostiach. Smer - Sociálna demokracia vtedy upozorňovala vládu a parlament, že zákon síce obsahuje zložitý systém manipulácie vkladania a spätného odkupovania prioritného infraštruktúrneho majetku, ale nedostatočne zabraňuje možnosti jeho zneužitia, prípadne možnej straty pri likvidácii letiskovej spoločnosti z dôvodu jej bankrotu.
Aj preto Smer - Sociálna demokracia urýchlene pripravil novelu tohto zákona, kde sa v jednej časti navrhovala zmena charakteru prioritného majetku tak, že tento nebude vkladaný ako majetok do nových letiskových spoločností, ale ostane, tak ako je zadefinovaný, trvale v majetku štátu a bude letiskovej spoločnosti prenajímaný.
V ďalšej časti novely sme definíciu prioritného infraštruktúrneho majetku rozšírili aj o verejné Letisko Vajnory, a to z dôvodu perspektívy tohto územia pre budúci rozvoj leteckej dopravy na Slovensku. Perspektíva rozmachu leteckej dopravy je nesporná a z hľadiska koncepcie dopravnej politiky štátu aj o strednodobej vízii v tejto oblasti by bolo minimálne neprezieravé a nevhodné ponechať Letisko Vajnory svojmu osudu. Cirka pred polrokom pri predkladaní citovanej novely zákona o letiskových spoločnostiach som dôvodil, že podľa schváleného zákona môže byť Letisko Vajnory novou akciovou spoločnosťou označené za nepotrebný majetok a predané na komerčné účely, čo je z pohľadu zachovania tejto perspektívnej plochy v hlavnom meste neprístupné, naopak, malo by byť povinnosťou súčasných zákonodarcov voči budúcim generáciám zachovať ho či už pre vnútroštátnu, alebo v budúcnosti po úpravách na medzinárodnú leteckú dopravu.
Vtedy v tejto sále padali prívlastky ako v úvodzovkách citujem: "Čo si to tí zo Smeru zase vymýšľajú", alebo "zasa maľujú čerta na stenu vo veci privatizácie", alebo "veď je to dopravná infraštruktúra, a predsa nebude túto minister dopravy predávať" a podobne.
Parlament sa však vďaka ignorácii koaličných poslancov najmä odmietol takýmto návrhom zaoberať a ponechal tak ministrovi dopravy voľné ruky, a tu máme výsledok. Môžem konštatovať, že sa potvrdila naša prognóza v tejto veci. Podľa mojich informácií už bolo letisko Vajnory odpredané za podstatne nižšiu sumu, ako je jeho trhová hodnota a štát sa tak nadobro zbavil tejto nie len pre hlavné mesto, ale aj pre Slovenskú republiku strategickej plochy.
Dovoľte mi povedať pár slov k tejto podivuhodnej transakcii. Pri založení akciovej spoločnosti Letisko Bratislava bol majetok Letiska Vajnory vložený do základného imania. Ocenenie pozemkov Letiska Vajnory zohľadňovalo, že nejde o pozemky na výstavbu iných stavieb. Majetok Letiska Vajnory bol účtovne ocenený na cirka 1,1 miliardy Sk, čomu zodpovedá cena pri výmere 80 hektárov zhruba 1 300 korún za štvorcový meter. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, a. s., predalo Letisko Vajnory za 900 miliónov korún zrejme z dôvodu, že ide o prebytočný majetok, t. j. o 200 miliónov korún menej, ako bol tento majetok účtovne ocenený. Tu sa žiada podotknúť, že trhová cena takýchto pozemkov sa v Bratislave pohybuje okolo 2 500 až 3 500 korún za štvorcový meter, t. j. ak uvažujeme s tou spodnou hranicou 2 500 korún za štvorcový meter, je to trhová cena cirka 2 miliardy korún, t. j. štát takýmito "dobrými obchodnými transakciami" prišiel nielen o letisko, ale aj o 1,1 miliardy Sk.
Ku kauze Letisko Vajnory zvažujeme podnet na Generálnu prokuratúru alebo NKÚ a už sme interpelovali ministra dopravy, ja osobne som ho interpeloval, ktorý si nezaslúži, aby sa volal minister dopravy. Veď ktorý minister dopravný predáva infraštruktúru, ktorá má potenciál dynamického rastu. Je to, ako keby minister obrany predal tie najlepšie zbrane, ktoré má. Veď letiská sú v leteckej doprave to, čo koľaje v železničnej doprave a tie predsa nepredávame, ale ich prenajímame. Toľko k Letisku Vajnory.
Ale vráťme sa k prerokúvanému materiálu, ktorým je koncepcia privatizácie letiskových spoločností. Vládou schválená koncepcia privatizácie Letiska Milana Rastislava Štefánika okliešteného o spomínané Letisko Vajnory a Letiska Košice - Airport Košice, a. s., posúva celý tento proces do cieľovej roviny. Len mesiac po založení akciových spoločností bolo rozhodnuté o predaji 66-percentného balíka akcií. Deje sa tak bez toho, aby akciová spoločnosť bola najprv skonsolidovaná, sama preukázala svoju životaschopnosť, mala vypracovaný podnikateľský plán minimálne na pár nasledujúcich rokov.
Ďalším závažným problémom sú neusporiadané reštitúcie pozemkov pod infraštruktúrou, ktoré bude zrejme musieť sanovať štát za desiatky miliónov korún. Takýto jav už mimochodom nie je výnimočný, ale stáva sa pravidlom pri predaji štátneho majetku, či už je to Cargo, tak aj Národná diaľničná spoločnosť. Asi sa už vláda sama uspokojila s mottom - Veď my sme najsilnejší orgán štátu a nemusíme dodržiavať zákon, t. j. môžeme predať aj neusporiadaný majetok. Ja tomu prestávam rozumieť.
Ďalší problém je, že neexistuje žiadny všeobecne záväzný predpis, ktorý by upravoval výšku poplatkov za použitie letísk ako garancia zachovania si konkurencieschopnosti letiska v stredoeurópskom priestore.
Ďalší problém je regulačná úloha štátu. Táto sa nedá zabezpečiť 14-percentným podielom štátu, ktorý je tu prednesený, že pôjde dostratena, respektíve do nuly.
Za zmienku stoja ciele, ktorými vláda v schválenej koncepcii obhajuje privatizáciu letísk. Napríklad zvýšiť atraktívnosť leteckej dopravy, zabezpečiť cenovú dostupnosť dopravnej obsluhy Slovenskej republiky, zefektívniť prevádzku letísk a podobne. S ich dosiahnutím by si poradil každý kvalifikovaný manažment akciovej spoločnosti bez ohľadu na to, kto je vlastníkom jej akcií. Ak sa s takýmto zdôvodnením privatizácie svojím hlasovaním vo vláde stotožňuje celá vláda, ktorá si rada dáva prívlastok reformná, tak vážne nemáme o čom hovoriť. A už vôbec nie vtedy, keď nevie, alebo nechce vo svojom okolí nájsť dostatok fundovaných odborníkov, ale radšej toleruje vynakladanie nemalých prostriedkov na zahraničných poradcov, ktorí de facto len potvrdia to, čo už vláda, respektíve ministerstvo dávno pripravili a potrebujú si to dať posvätiť za peniaze poplatníkov.
Naši ministri a nimi dosadení členovia štatutárnych orgánov štátnych spoločností by radšej za tieto peniaze mohli absolvovať kurz vo finančných skupinách, ku ktorým majú niektorí z nich blízko. Tam by sa naučili, že získanú spoločnosť stačí za pomoci kvalitného manažmentu zreštrukturalizovať, zefektívniť jej činnosť, zadefinovať jej jasné rozvojové programy, prípadne zabezpečiť zdroje na ich financovanie a takúto spoločnosť možno následne predať s podstatným ziskom. Samotné urýchlené konanie ministerstva dopravy pod taktovkou poradcu svedčí o tom, že vláde nielenže nejde o zachovanie si podstatného vplyvu v oblasti, ktorá slúži ako významný nástroj dopravnej politiky štátu pri využívaní infraštruktúry letísk, ale nesnaží sa ani o maximalizáciu možného výnosu z privatizácie predmetného balíka akcií. Obsadením riadiacich štatutárnych orgánov ľuďmi, ktorí nikdy nepôsobili v danej oblasti dáva vláda jasne najavo, že jej nejde o efektívne riadenie tejto spoločnosti. Poverení skôr majú spoločnosť vytunelovať, o čom jasne svedčí prípad Letiska Vajnory, a pripraviť ju tak na potom už nevyhnutný predaj za "výhodnú cenu".
V Smere zastávame názor, že na zabezpečenie zdrojov na rozvoj infraštruktúry oboch letísk nie je nevyhnutný strategický investor, ako je to uvádzané v materiáli. Ich situácia nie je kritická, naopak, sú na primeranej úrovni a zaznamenávajú dynamický rozvoj prepravy. Veď len Letisko Bratislava má medzinárodný nárast v tržbách 100 percent oproti roku 2003 a 2004 a taký istý nárast sa očakáva aj v porovnaní rokov 2004 a 2005. Môžu mať zdrojov, koľko chcú z bánk, keď predložia solídny podnikateľský plán, čo nie je pri takomto raste, aký som pred chvíľou spomenul, pri takomto raste tržieb žiadny problém. Alebo Košice ako budúci Schengen môžu mať obrovské prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, o ktoré sa takýmto spôsobom pripravíme.
Keď sa už vláda rozhodla podiely na letiskách predať, mala by sa správať obozretnejšie. Smer zastáva názor, že vláda mala v prvom rade zabezpečiť efektívne fungovanie novovzniknutých akciových spoločností, zabezpečiť ich konsolidáciu, až potom urobiť analýzu ďalšieho scenára, a ak z nej vyjde ako výhodnejšia alternatíva privatizácia, potom rozhodnúť o prípadnej privatizácii, ktorá by aj pri predaji menšinového balíka mohla zabezpečiť vyšší výnos, ktorý mohol byť zo strany štátu následne reinvestovaný späť do infraštruktúr letísk. Keď už vláda rozhodla o predaji 66-percentného balíka akcií každého z letísk, mala podľa nášho názoru predaj rozdeliť minimálne na dve etapy. V prvom kole predať strategickému investorovi menej ako 50 percent so záväzným prísľubom, že keď preukáže schopnosť rozvíjať letiskovú spoločnosť a reálne napĺňať investičné prísľuby môže využiť predkupné právo na zvyšný balík privatizovaných akcií. Keď si už štát neponechal vo svojom výlučnom vlastníctve základne infraštruktúry letísk, o to viac by mal dbať na to, komu a hlavne akým spôsobom ju zveruje do rúk. Na základe doterajších skúseností sa po trojročnom vládnutí tejto koalície bude môcť medzi teórie modernej ekonómie doplniť nová teória v znení transformácia štátneho podniku znamená na akciovú spoločnosť, to znamená, určiť jeho privatizáciu. Iný scenár zatiaľ pri transformácii nepoznám.
Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. O tom, že táto vláda nemá už ani elementárnu úctu k zákonodarnému zboru svedčí fakt, že i napriek tomu, že sme sa s návrhom privatizácie letísk v pléne ešte nezaoberali, vláda už koná a privatizačný proces je v plnom prúde. Privatizácia štátneho majetku je závažná vec a rozhodnutia o nej majú dopady na niekoľko nasledujúcich generácií. Národná rada sa v tomto procese po prvýkrát dostala do úlohy obyčajného štatistu úpravou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, konkrétne je to § 10 ods. 2, podľa ktorého Národná rada zámer a postup privatizácie iba prerokuje bez podmienky kladného výsledku a dokonca s časovým ohraničením na jeho prerokovanie do 30 dní od predloženia. Toto ustanovenie zákona je bezzubé, je zbytočné a bezcieľne administratívne zaťažuje parlament, o čom svedčí aj to, že po druhýkrát vláda Národnú radu stavia do úlohy štatistu tým, že sa ani neunúva počkať na výsledok prerokovania návrhu na zaradenie majetkovej účasti štátu do zoznamu podnikov určených na privatizáciu, ktorý tu dnes prerokúvame, a proces už naplno rozbehla. Už dnes je jasné, že v hre je päť záujemcov, ktorí si rozdávajú karty. Sú medzi nimi dve silné finančné slovenské skupiny, skupina G&T a Penta Groupe, samozrejme, previazané cez rakúsky kapitál a cez iné štruktúry.
Ako poslanec Národnej rady takýto stav nemôžem akceptovať, ale je zbytočné dávať procedurálny návrh o tom, že nebude Národná rada pokračovať v rokovaní o tomto bode, lebo vláda si pri takomto zákone, spomínanom č. 92/1991 Zb. ustanovení § 10 ods. 2 môže robiť, čo chce aj bez súhlasu Národnej rady.
Teda ak nechcem takýto stav ako poslanec Národnej rady akceptovať a chcem, aby sme mali aspoň základnú úctu k budúcnosti, k zachovaniu dopravnej infraštruktúry pre leteckú dopravu, dovolím si vás preto, ctení kolegovia, vyzvať, aby sme predložený materiál nepodporili, respektíve, aby ste podporili návrh uznesenia, ktorý predkladám.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zaradenia časti majetkovej účasti na podnikaní letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava, a. s. a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. do zoznamu majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Národná rada Slovenskej republiky po a neschvaľuje zaradenie časti majetkovej účasti štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava a Letisko Košice do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie; po b žiada vládu Slovenskej republiky, aby zastavila proces privatizácie majetkovej účasti štátu na podnikaní letiskových spoločností Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava a Letisko Košice.
Žiadam spravodajcu, aby dal prednostne o tomto uznesení pri hlasovaní hlasovať. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ a podpredseda vlády a minister financií sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa len k tomu, čo bolo vecné na tom, čo pán poslanec hovoril, lebo bolo tam aj mnoho takého paušálneho obviňovania. K prípadu Letisko Vajnory sa neviem vyjadriť, ale ak ste oslovili interpeláciou pána ministra, tak predpokladám, že vám písomne odpovie a prípadne ďalšie konanie, ktoré ste avizovali, by malo priniesť jasno do tejto veci, či to problém je, alebo nie je. Ja to posúdiť neviem.
Ale k tomu podstatnému, pán poslanec. To podstatné, čo som ja vnímal na vašom vystúpení, bolo to, že podľa názoru Smeru netreba letiská privatizovať. Ja som presvedčený, že treba. Nevylučujem, že možno nie sú najlepšie alebo najšťastnejšie uvedené tie dôvody prečo, ale treba jednoducho preto, že v praxi sa jasne ukázalo a osvedčilo, že letiská, špeciálne letiská aj iné podnikateľské subjekty, ale letiská špeciálne, keď majú silných strategických súkromných investorov, tak fungujú jednoducho lepšie, ako keď nemajú. Mimochodom, je skôr raritou vo svete, ak sú letiská majoritne dlhodobo vlastnené verejným sektorom. Jednu takú raritu máme pomerne neďaleko vo Schwechate. Aj to je jedna z príčin, prečo schwechatské letisko je druhé najdrahšie na celom svete. Po Osake, ale v Osake ho majú vybudované na umelom ostrove, preto je...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Zolo!
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Takže v Osake je tá vysoká cena letiska a letiskových služieb, mimochodom, vyvolaná objektívnym faktorom, že je postavené na umelom ostrove, ale Schwechat, som presvedčený o tom, je najmä preto taký drahý, čo sa premieta do ceny, samozrejme, leteniek a cestovných lístkov, že je majoritne vlastnený verejným sektorom, nielen štátom, ale najmä tými krajinskými vládami a Viedňou. Takže naopak, pán poslanec, úplne naopak, ako vy ste povedali, súkromné vlastníctvo, strategický investor garantuje efektívnejšie hospodárenie a garantuje v konečnom dôsledku aj lepší rozvoj toho letiska, aj nižšie ceny. A to je podstata asi rozdielneho prístupu, ale chápem, no, vy máte ideologicky asi iný pohľad, len ja teraz nehovorím ideologické stanovisko, ale čo sa v praxi osvedčilo, čo sa dá zdokumentovať na praktických príkladoch letísk z celého sveta.
A druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je tá, že hovoríte o tom, že úloha parlamentu je tu len formálna. No, ja si myslím, že tak ako je to v zákone napísané, je to správne, že Národná rada prerokúva, pretože iná kompetencia Národnej rady by bola jednoducho v rozpore s ústavou. A to nie je môj laický názor laického ústavného právnika, ale to je názor, ktorý je potvrdený nálezom Ústavného súdu, keďže pripomeniem, a to bol dôvod, aj prečo som vždy hovoril, že ten váš návrh Smeru, ktorý sa neprerokúva, aby Národná rada zaviazala vládu, aby zastavila privatizáciu, by bol v rozpore s ústavou. Dôkazom je nález Ústavného súdu, ktorý v druhej polovici deväťdesiatych rokov posudzoval, neviem presne, v ktorom roku to bolo, keď Ústavný súd posudzoval prenos kompetencií v oblasti privatizácie z vlády na Fond národného majetku počas druhej Mečiarovej vlády a jasne a jednoznačne Ústavný súd skonštatoval, že takéto prenesenie kompetencie je v rozpore s ústavou, pretože privatizácia je podľa ústavy vo výlučnej kompetencii vlády Slovenskej republiky. Takže toto je, myslím si, veľmi silný dôkaz, že kompetencie v oblasti privatizácie potvrdené nálezom Ústavného súdu sú podľa platnej ústavy vo vláde, a myslím si, že je to tak prirodzené, pretože privatizácia je súčasťou hospodárskej politiky a za hospodársku politiku zodpovedá vláda. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií a poprosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Csákyho, aby Národnej rade uviedol materiál vlády
Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie rokov 2005 - 2008, ktorý prerokúvame ako tlač 1240.
Pán podpredseda, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1072 dňa 25. júna 2004 prijala Národný program boja proti drogám a uložila vláde predložiť aj akčné plány, ktoré zabezpečujú realizovanie tohto Národného programu. Predkladám teda na dnešné rokovanie Národnej rady Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008.
Predložený materiál bol prerokovaný a odsúhlasený vládou a materiál bol taktiež prerokovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky vo veciach protidrogovej politiky. Základom na tvorbu materiálu zostali závery a odporúčania príslušných orgánov Európskej únie, zámery stratégie Európskej únie na roky 2005 až 2012, Národná stratégia protidrogovej politiky spoločnosti na obdobie 2004 až 2008 a poznatky a skúsenosti získané realizáciou protidrogových stratégií Slovenskej republiky z predchádzajúcich období. Na vypracovaní materiálu sa podieľali rezorty zastúpené vo výbore ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog v spolupráci s krajskými úradmi, ako aj koordinátormi regionálnej protidrogovej politiky.
Akčné plány vyjadrujú zámery a potreby spoločnosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Aktivity zahrnuté v Akčných plánoch odrážajú súčasnú situáciu v oblasti boja proti drogám. Možno očakávať, že ich realizácia napomôže vyššiu dostupnosť informácií o vývoji drogovej ceny a skvalitnenie hodnotenia a monitorovanie situácie v oblasti drog v racionálnom regionálnom a celospoločenskom kontexte.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že naplnenie zámerov a cieľov akčných plánov podporí rozvoj spolupráce a vzájomnej koordinácie hlavne na regionálnej úrovni. Napriek zložitosti a variabilite drogovej ceny možno pozitívne hodnotiť kroky, ktoré boli v predchádzajúcom období realizované v oblasti boja proti drogám na národnej a regionálnej úrovni a v rámci medzinárodnej spolupráce s cieľom ochrany jednotlivca, verejného zdravia a poskytovania bezpečnosti pre širokú verejnosť. Drogový problém nás núti neustále vyvíjať aktivitu na jeho eliminovanie. Pevne verím, že akčné plány sa stanú vhodným nástrojom realizácie a zámerov cieľov protidrogovej stratégie spoločnosti. Ďakujem za pozornosť, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím teraz pána poslanca Ivanča, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženej správe pánom podpredsedom vlády. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Akčných plánov realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 .
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1253 z 2. augusta 2005 pridelil Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 uvedených pod tlačou 1240a na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 dňa 5. septembra 2005 a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média prerokoval Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 dňa 6. septembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie realizácie Akčných plánov plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 v kontexte prijatej stratégie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám v podmienkach rezortov a krajských úradov a vyčleniť finančné prostriedky potrebné na ich realizáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 dňa 6. septembra 2005 a uvedený výbor zobral materiál na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie akčné plány a po druhé, požiadať vládu Slovenskej republiky zabezpečiť realizáciu v kontexte prijatej stratégie Európskeho akčného plánu boja proti drogám v podmienkach rezortov a krajských úradov a vyčleniť finančné prostriedky potrebné na ich realizáciu.
Gestorský výbor na základe stanovísk uvedených výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 a po druhé, požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie realizácie Akčných plánov plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 v kontexte prijatej stratégie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám v podmienkach rezortov a krajských úradov a vyčleniť finančné prostriedky potrebné na ich realizáciu. Zároveň gestorský výbor schválil spoločnú správu a určil ma ako spoločného spravodajcu výborov predniesť správu na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky a súčasťou správy je aj návrh uznesenia, ktorý predložíme na hlasovaní. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne som dostal jednu prihlášku - pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, mám poznámku k Akčnému plánu realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008. Je to tlač 1240. V úvode sa píše, že akčné plány odrážajú súčasnú situáciu v oblasti boja proti drogám a navrhujú sa opatrenia na riešenie narkománie. Realizácia akčných plánov predpokladá vytvorenie systému finančného zabezpečenia, kde celkové náklady v období 2005 až 2008 sú v objeme 265 miliónov korún.
Po prečítaní akčného plánu som zistil, že do boja proti narkománii sú zapojené všetky ministerstvá a všetky krajské úrady. Pripadalo mi to ako akčný plán boja Slovenska v tretej svetovej vojne proti úhlavnému nepriateľovi.
Ja vítam akčný plán proti drogám, ale, bohužiaľ, akčný plán pre mňa neobsahuje dôležité údaje. Neobsahuje vývoj narkománie na Slovensku za posledných dvadsať rokov a ako súčasne sa úspešne bojovalo proti narkománii. Nevieme, koľko máme narkomanov, koľko zomrelo detí na predávkovanie drogami. Pripomínam, že v Európskej únii zomrie na predávkovanie drogami 7 500 ľudí ročne. Chýba mi analýza a odpoveď na otázku, prečo pred rokom 1989 sme nemali desiatky vedeckých programov, inštitúcií a akčných plánov zaoberajúcich sa bojom proti drogám a nemali sme ani drogy, ani narkomanov. Je mi záhadné, prečo sa vedecky neskúma otázka, prečo sme tu narkomániu pred rokom 1989 nemali a prečo ju máme teraz a bojujeme proti nej bezúspešne ako v Európskej únii, Spojených štátoch amerických a v mnohých ďalších krajinách.
Nikto sa nepýta, čo je podstatou rozšírenia narkománie v bývalých socialistických krajinách. Zacitujem zo Správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám, ktorú sme prerokúvali v Národnej rade Slovenskej republiky v júni minulého roku. Citujem: "Problémy spojené so zneužívaním drog je potrebné vnímať v kontexte širších sociálnych znevýhodnení, medzi ktoré možno zaradiť chudobu, depriváciu, nezamestnanosť, bezdomovectvo a sociálne vylúčenie."
V súvislosti s týmto citátom, ktorý podkladám za pravdivý, som prekvapený, že výsledkom vládnych návrhov zákonov prijatých koalíciou Národnej rady Slovenskej republiky sa sociálna situácia na Slovensku zhoršila. To znamená, že vláda je hlavnou príčinou šírenia drog a narkománie na Slovensku. Paradoxne Akčný plán boja proti drogám nehovorí nič o boji proti vláde, ktorá zhoršuje sociálnu situáciu, a tým podporuje narkomániu na Slovensku. Preto klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí Akčný plán boja proti drogám.
Nech nám rozumní a čestní ľudia pomáhajú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ondriaša pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, my sme prerokúvali tento akčný plán vo výbore, ja som si ho vtedy veľmi pozorne preštudovala, a už vo výbore som vystúpila, že je tam všetko možné len nie to, čo by sme chceli, aby tam bolo. Pripomína mi to starý žart. Pýtajú sa Slováka Jana kdesi na pasienku, kedy už bude mier? A on odpovedal, že sa o ten mier tak pobijú, že nezostane kameň na kameni. Tak my budeme bojovať proti drogám na všetkých frontoch, vyčleníme iks peňazí, založíme útulky a neviem čo všetko, ale ani slovo tam nie je o tom, vážený pán podpredseda vlády, koľko peňazí sa bude investovať do výchovy mládeže, koľko peňazí sa bude investovať do pomoci pre sociálne slabých, a to všetko, čo hovoril predo mnou môj kolega Ondriaš. Myslím si, že tento akčný plán skutočne nestojí za to, aby sme mu venovali čas. Preto vyjadrujem taktiež mienku, že s ním nemôžeme súhlasiť a veľmi by som prosila, aby ste sa naň pozreli trošičku rozumnejšie. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ešte pán poslanec Ondriaš chce odpovedať. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Ja ďakujem za podporu. Ja by som chcel pripomenúť, že v Spojených štátoch amerických počas posledných sto rokov mali asi 1 500 podobných akčných plánov. Európska únia ich má asi 500. A ozaj tu treba hľadať príčinu narkománie. A to je niečo, to keď nájdete, tak tým sa vyrieši narkománia. Bohužiaľ, akčný plán o tom nič nehovorí. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nevykrikujte po sebe, páni poslanci. Do rozpravy sa ústne nehlási z prítomných pánov poslancov nik. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán predseda, ak dovolíte len jednou vetou. Ďakujem pekne za pripomienky pani poslankyne a pána poslanca. Zdá sa, že v niektorých zásadných otázkach vidíme svet celkom odlišným spôsobom. Mal by som sto chutí reagovať aj na niektoré časti vystúpenia pána poslanca, ale nemyslím si, že to je práve tá téma, na základe ktorej by sme tu mali viesť aj politický dialóg alebo ďalší dialóg na základe vašich pripomienok. Je to skôr smutná téma. Chcem vám povedať, že vláda Slovenskej republiky plní svoju ústavnú povinnosť. Konáme na základe práve rozhodnutia Národnej rady, že vypracujeme takéto plány a takéto konkrétne činnosti.
Pán poslanec, na základe vašej otázky, prečo tento problém nebol pred rokom 1989, nemali sme slobodu. Je to asi daň za slobodu. Zdá sa, že niektorí občania aj v Slovenskej republike, aj v Európskej únii nevedia žiť alebo nevedia využívať v pozitívnom zmysle slova tie výdobytky a tie možnosti, ktoré nám ponúka slobodná spoločnosť a myslím si, že je tu práve v tejto oblasti veľmi signifikantná povinnosť štátu, aby sme pomohli týmto ľuďom, aby sme pomohli aj mládeži.
Pani poslankyňa, máme tam konkrétne opatrenia v oblasti školstva. Mali ste ešte aj pripomienku, prečo tieto programy obsahujú len úlohy pre štátne orgány. Preto, že vláda môže dať konkrétne úlohy len týmto orgánom, ale chcem vám ešte povedať, že máme protidrogový fond, ktorý disponuje 50-miliónovou sumou a mimovládny sektor je pre nás veľmi dôležitým partnerom. Takže aktivity mimovládneho sektora financujeme z protidrogového fondu. Zhruba 60 percent všetkých týchto finančných prostriedkov ide do školstva, to znamená do prevencie, asi 30 percent do liečenia a 10 percent alebo 15 percent na resocializáciu tých ľudí, ktorí sa dostali do takýchto ťažkostí.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že ide práve o oblasť, kde všade každá demokratická vláda cíti svoje nutné pole pôsobnosti a plníme len to, čo každý štát v tejto oblasti má plniť. Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi. Pán spoločný spravodajca si nežiada zaujať stanovisko k návrhu podpredsedu vlády. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby Národnej rade predložil
správu o systémovom riešení negatívnych dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v Slovenskej republike (dôchodky vymerané k 31. decembru 2003 a po uplatnení zákona od 1. januára 2004), ktorý prerokúvame ako tlač 1204.
Pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda, aj keď som už uvádzal túto správu, neviem či dokonca nie dvakrát, uvediem ju aj tretíkrát. Materiál predkladáme na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého na 42. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie podrobnej správy. Vláda z 8. júna materiál prerokovala a schválila svojím uznesením.
Dôchodkový systém platný do 31. decembra 2003 v porovnaní s novým dôchodkovým systémom dlhé roky nivelizoval priznávané dôchodky a mal demotivačný charakter. V dôsledku všeobecne uplatňovanej zásady v právnej praxi deklarovanej v prechodných ustanoveniach zákona o sociálnom poistení, že nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania došlo k vytvoreniu nového posudzovania poberateľov dôchodkov, a to je na jednej strane tých, ktorí požiadali o dôchodok pred 1. januárom 2004, t. j. za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, a tí, ktorým boli dôchodkového dávky priznané podľa nového zákona. Požiadavku na prepočet dôchodku a jeho výhodnejšiu úpravu podľa objektívnejšieho spôsobu nového dôchodku dnes diskutuje najmä skupina poberateľov dôchodkov s nadpriemernou zásluhovosťou počas pracovnej aktivity, ktorá podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebola premietnutá v plnej miere vo výške ich priznaného dôchodku. Významný nárast vo výške dôchodkov, ktoré boli priznané od 1. januára 2004, je spôsobený výkonom zárobkovej činnosti po splnení podmienok nároku na dôchodok, pričom sa tento dôchodok nevyplácal. Premietnutie výkonu zárobkovej činnosti po splnení podmienok nároku na dôchodok bez jeho poberania, takzvaný odložený nárok, nie je na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy vo výške dôchodku obmedzená.
Cieľom riešenia problému takzvaných starodôchodcov a novodôchodcov boli prijaté opatrenia na postupné zmierňovanie rozdielov v sume dôchodkových dávok a navrhnuté ďalšie opatrenia na riešenie tejto situácie, ktorými sa predkladaný materiál zaoberá. Novelou zákona o sociálnom poistení už boli s účinnosťou od 1. júla 2005 prijaté niektoré opatrenia zamerané na dôsledky prechodu na nový dôchodkový systém. Ustanovil sa osobitný valorizačný mechanizmus pre rok 2005 diferencovaný v závislosti od výšky dôchodkovej dávky.
Uvedenou novelou sa v záujme celoplošného objektívnejšieho zhodnotenia obdobia prispievania do systému dôchodkového poistenia vo vzťahu k určeniu sumy dôchodkovej dávky od 1. júla 2005 predĺžilo rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, a to na obdobie kalendárnych rokov od 1. januára 1984.
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 21. septembra 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006 navrhuje ďalšie opatrenia posilňujúce objektívnosť prechodu na nový dôchodkový systém. Jedným z nich je aj valorizačný mechanizmus, ktorého účelom je postupné zmierňovanie rozdielov v sume dôchodkových dávok poistencov, ktorým bol priznaný dôchodok v starom zabezpečovacom dôchodkov systéme.
Podstata osobitného valorizačného mechanizmu spočíva v diferencovanom zvyšovaní dôchodkovej dávky v závislosti od jej výšky. V uvedenej novele zákona o sociálnom poistení sa navrhuje použitie rovnakého režimu, zjednotenie spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zárobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu na to, či dávka bola priznaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom, alebo po 31. decembri. Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje, aby suma zvýšenia zodpovedala skutočnému vymeriavaciemu základu, z ktorého bolo zaplatené poistné.
Ďalším opatrením navrhovaným s cieľom postupnejšieho nábehu nového dôchodkového systému je zmena v spôsobe redukcie a úpravy priemerného osobného mzdového bodu pôvodne rozvrhnutá na roky 2004 až 2006. Spomalenie uplatňovania princípu zásluhovosti a ochrana nízkopríjmových poistencov sa navrhuje rozložiť na dlhšie časové obdobie tak, že dôchodkové dávky sa budú z reálne dosiahnutých osobných mzdových bodov vypočítavať až od roku 2013. Materiál bol predmetom medzirezortného konania a predkladal sa a bol schválený bez rozporov.
V závere by som už uviedol len jedno, že prechodom na nový dôchodkový mechanizmus sa, samozrejme, nestalo to, že by starým dôchodcom alebo starodôchodcom čo i len v minimálnej výške boli znižované priznané dôchodky. Tieto rozdiely, o ktorých sa diskutuje, vyplývajú z lepšieho, objektívnejšieho a spravodlivejšieho posudzovania dôchodcov, ktorým boli priznané dôchodkové dávky na základe schválenej dôchodkovej reformy.