P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1254 z 2. augusta 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru NR SR. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku.
K predmetnej dohode zaujali výbory najprv tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a stanoviska poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 vyjadril súhlas s týmto návrhom a odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR, aby rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rozpravu končím. Poprosím pána podpredsedu vlády, aby Národnej rade predložil
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov zo dňa 23. júla 1990 v znení zmien a doplnení Dohovoru z 21. decembra 1995 a protokolu z 25. mája 1999 (tlač 1247).
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodný Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov zo dňa 23. júla 1990 môže nadobudnúť platnosť, len ak ho ratifikujú všetky členské štáty Európskej únie. V záujme naplnenia tejto podmienky pracovná skupina Rady Európskej únie pripravila znenie Dohovoru o pristúpení desiatich nových členských štátov k pôvodnému dohovoru, tak ako je to uvedené v predkladanom materiáli. Účelom je eliminácia nadmerného daňového zaťaženia, keďže dohovor sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi zmluvnými štátmi. Vláda Slovenskej republiky schválila tento návrh na uzavretie dohovoru dňa 27. októbra 2004 a ja týmto žiadam Národnú radu o jej schválenie. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa páči, pán predseda výboru.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh bol pridelený v rámci druhého čítania na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v dohodnutom termíne. Gestorský výbor nedostal stanoviská výborov podľa príslušných paragrafov nášho rokovanie poriadku ako ani stanoviská poslancov do návrhu uznesenia a gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča vysloviť súhlas, aby Národná rada rozhodla o tom, že dohovor o pristúpení bude ako medzinárodná zmluva a predmetná správa výborov bola schválená aj osobitným uznesením výboru pre financie, rozpočet a menu. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási žiaden z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode a poprosím pána ministra, aby uviedol materiál vlády o
konkretizácii Stratégie prijatia eura v Slovenskej republike (tlač 869). Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál nadväzuje na Stratégiu prijatia eura v Slovenskej republike, ktorú vláda schválila v júli 2003. Po vstupe do Európskej únie je vstup do Európskej menovej únie záväzným záväzkom Slovenskej republiky a z povinnosti zaviesť euro máme len dočasnú výnimku. Predovšetkým je ale potrebné povedať, že vstup do eurozóny je v záujme Slovenska, pretože prinesie vyšší a udržateľný ekonomický rast a výhody tohto kroku vysoko prevažujú nad možnými rizikami. Aj preto vláda schválila túto konkretizáciu stratégie prijatia eura, o ktorej vlastne informuje tento materiál. Okrem toho vláda schválila koncepciu vypracovania národného plánu na zavedenie eura, ktorý tento materiál, ten druhý, ktorý teraz spomínam, je organizačno-technickým zabezpečením jednotlivých etáp a jednotlivých krokov vstupu do eurozóny. Tieto materiály predpokladajú vstup Slovenska do eurozóny k 1. 1. 2009. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi a poprosím pána predsedu, aby znovu z poverenia výboru Národnej rade predložil správu o stanovisku výboru k predloženej Stratégii prijatia eura.
P. Farkas, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady uvedený návrh pridelil výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre európske záležitosti na prerokovanie. Uvedené výbory prerokovali predmetnú konkretizáciu v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto materiáli iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnej konkretizácii zaujali výbory nasledovné stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky Stratégiu prijatia eura zobrať na vedomie uznesením výbor pre financie, rozpočet a menu, tiež uznesením aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ako aj výbor pre európske záležitosti. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky Stratégiu prijatia eura vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie a prerokovanie s tým, že jej neodporúča prijať rozhodnutie o vstupe do ERM2 skôr, ako sa skončia prechodné obdobia krajín Európskej únie voči Slovenskej republike. Takéto uznesenie prijal výbor pre sociálne veci a bývanie. O tomto návrhu budeme hlasovať. Gestorský výbor odporúča Národnej rade túto konkretizáciu zobrať na vedomie. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Burian. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, dokončíme tento bod programu, pán poslanec.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tento materiál, ktorý je predložený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, je v podstate identickým materiálom, ktorý bol vlastne v Národnej rade daný do výborov a následne stiahnutý asi pred rokom aj niečo. Následne asi z dôvodu toho, že asi vládna koalícia nebola možno dohodnutá na tejto stratégii alebo neviem, boli tam možno asi nejaké iné dôvody, ktoré bránili tomu, aby tento materiál nebol stiahnutý z rokovania Národnej rady. Mňa to tiež prekvapilo, lebo osobne si myslím, že tento materiál po vstupe do Európskej únie je jeden z najdôležitejších, ktorý prijmeme a ktorý, by som povedal, by mal byť nejakou vážnou normou pre Slovensko do budúcnosti. Preto si myslím, že vstup do Európskej únie je určitým spôsobom politickým rozhodnutím, ale vstup do eurozóny je finančným, ekonomickým, hospodárskym veľmi dôležitým kritériom.
Ja chcem povedať, že tento materiál je identický a v tom materiáli som vyčítal hlavne to, že sa zaoberá veľmi procesne plnením Maastrichtských kritérií. Ja tvrdím, že plnenie Maastrichtských kritérií je len podmienkou a nie reálnou výhodou vstupu alebo skorého vstupu do menovej únie. Myslím si, že tento materiál nemal byť len, by som povedal, odozvou alebo určitým spôsobom hodnotením rizík Maastrichtských kritérií a ich, by som povedal, ladenia, do akej miery je Slovensko pripravené na to, aby zabezpečilo plnenie Maastrichtských kritérií, lebo si myslím, že krajiny, ktoré nie sú práve v Európskej menovej únii, a krajiny, ktoré vôbec nie sú v rámci Európskej únie, každou ambíciou krajiny je v podstate plnenie takých kritérií, aby zabezpečovalo plynulý ekonomický rast, aby zabezpečili schodky, ktoré sú v súlade, by som povedal, s nejakou filozofiou nezaťažovania rozpočtu, alebo, dá sa povedať, so zodpovednou úlohou vlády v oblasti finančnej alebo fiškálnej a menového riadenia.
Preto si myslím, že tento materiál má len statickú podobu a tá statická podoba vychádza doslova z hodnotenia Maastrichtských kritérií. Dá sa povedať, že 90 percent materiálu hovorí o tom, akým spôsobom, alebo ako plní dnes Slovensko Maastrichtské kritériá, ako je pripravené, aký sa očakáva vývoj, aké sú riziká. Ja si osobne myslím, že by sme sa mali zaoberať tiež pozíciou výhodnosti vstupu do Európskej menovej únie, a myslím si, že veľmi málo sa o tomto rozprávalo, a ja osobne si myslím, že vstup Slovenska do Európskej menovej únie by mal byť v čase, keď je Slovensko na to pripravené, ale keď vyvážia alebo prevážia výhody nad nevýhodami vstupu alebo skorého vstupu Slovenska do menovej únie.
Určite pri študovaní tohto materiálu sa človek dozvedel o ambíciách Slovenska, ale už málo sme sa vlastne dozvedeli z tohto materiálu o tom, aké dopady sa očakávajú, povedzme, v sociálnej oblasti dopadov na ľudí, ako to bude s rastom cien, ako bude možno ovplyvniť infláciu, povedzme, vstup do menovej únie, ako, povedzme, sú skúsenosti z európskych krajín, ktoré vstúpili do menovej únie, aké boli vysoké cenové nárasty. Myslím si, či pripravenosť Slovenska a, povedzme, chyby, ktoré boli v čase vstupu týchto krajín do Európskej menovej únie, či sme sa poučili, eventuálne či obdobné očakávania sú aj u nás. Pokiaľ máme informácie o tom, všeobecné informácie o tom, aký rast bol cien alebo nárast cien v rámci krajín, ktoré vstupovali do menovej únie, dá sa povedať, v oblasti či už služieb, alebo iných náležitostí bol veľmi vysoký. Odhadovalo sa v niektorých krajinách päť, inflácia išla viac ako o 5 percent. Cenové nárasty v niektorých službách boli 20 a viac a myslím si, že toto je veľmi dôležité.
Oblasť sociálna, by som povedal, tu by bolo treba povedať, ako tí ľudia po zmene eura, ja si dnes neviem predstaviť tú presnú sumu, alebo teda, by som povedal, pri akej cenovej parite vstúpi Slovensko do Európskej únie, ale ak odhadujeme nejakú pozíciu podľa dnešnej situácie, tak musím povedať, že máme hmotnú núdzu, ktorá je na úrovni 35 - 40 eur, eventuálne sociálna záchranná sieť nech je na úrovni, ja neviem, 80 eur, proste sú to strašné, by som povedal, tieto sumy a ja neviem v očakávaní ľudí, ktorí možno si myslia, že vstupom do Európskej únie niekto, povedzme, získa podstatne viac, ale myslím si, že to sú veľmi nízke základne, s ktorými vstupujeme. Nehovoriac o tom, že Slovensko má jednu z najnižších miezd alebo najnižšiu mzdu, priemernú mzdu v rámci pristupujúcich krajín v parite kúpnej sily, čo sa týka HDP na obyvateľa a tak ďalej.
Čiže mne v tomto prípade chýbajú práve tieto dopadové štúdie na to, akým spôsobom, povedzme, sa odzrkadlí, alebo aké očakávania sú a, povedzme, aby sa tým ľuďom jasne vysvetlili všetky pozitíva alebo negatíva. Prečo, povedzme, krajiny Vyšehradskej štvorky uvažujú o vstupe v rokoch 2010, 2012, preto neuvažujú, povedzme, o takom rýchlom vstupe ako Slovenská republika. Je otázka, že dnes ideme napĺňať Maastrichtské kritériá a dnes máme, povedzme, keď si rozoberieme Maastrichtské kritériá, dnes máme deficit verejných financií 3,5-percentný v očakávaní toho, že sa bude započítavať dôchodková reforma do deficitu, čo bude tvoriť asi 2 percentá z HDP. Je otázka, kde tieto peniaze nájdeme, či to bude len zo zlepšenej ekonomiky, či to bude len zo zvýšených príjmov Slovenskej republiky, či nebudeme musieť pristúpiť k ďalším, by som povedal, reštrikčným opatreniam, ktoré možno ovplyvnia časť možno sociálnych výdavkov, výdavkov, ktoré sa týkajú, povedzme, infraštruktúrnych sietí, ktoré určite sú veľmi dôležité preto, aby Slovensko vstúpilo ako plnohodnotný hráč na tomto trhu, aby jednoducho nebola len západná časť Slovenska, povedzme, nejakým spôsobom priblížená tej Európskej únii, ale aj tá východná časť. Myslím si, že o to, čo sa, by som povedal, domáhame, aby sa proste vytvorili na to podmienky, aby jednoducho ten rovnomernejší vývoj Slovenska bol už vzhľadom na to, že sú obrovské regionálne rozdiely.
Čiže tieto, by som povedal, konzekvencie mne v tomto materiáli chýbajú. A zase len opakujem, myslím si, že je veľmi dôležité, aby tieto výhody a už aj prezentované výhody, že vstup do Európskej menovej únie zvýši HDP o 1 percento. No, myslím si, že by to bolo treba rozmeniť viac na drobné, lebo osobne si myslím, že nie je to celkom asi v tej rovine, by som povedal, matematickej alebo, by som povedal, dokázateľnej plus také úvahy o tom, že tým, že vstupujeme do menovej únie sa vyrieši, že nebudú kurzové rozdiely. No, osobne si myslím, či ten zisk bude mať finančná inštitúcia alebo ten podnikateľ, stále je to predmetom zdanenia konkrétnej firmy alebo konkrétneho podniku, alebo konkrétnej finančnej inštitúcie. Čiže o tom, že nebudú kurzové rozdiely, to, by som povedal, nedeklarujem tú najväčšiu výhodu, nehovoriac o tom, že slovenské úrokové sadzby a úrokové sadzby v rámci Európskej únie sa už vlastne vyrovnali a nejaký úrokový diferenciál významný medzi slovenskou korunou a eurom nie je, takže myslím si, že aj prípadné "hedžovanie" podnikov alebo firiem, poistenie si kurzu do budúcnosti dáva predpoklad na to, že významné kurzové rozdiely už v dnešnej dobe alebo v predchádzajúcom období by nemali byť, dokonca si myslím, že v predchádzajúcom období exportéri využívali práve úrokový diferenciál medzi slovenskou korunou a eurom.
Takže si myslím, že nejaké významné zmeny v tejto oblasti by tiež nemali, by som povedal, postihnúť ani podnikateľskú časť. Tu je ale veľmi dôležité na tom, akým spôsobom sa zadefinuje centrálna parita. Ak som sa správne dočítal, možno pán minister to upresní, ale vychádzal som, že Slovensko by malo vstupovať vo fluktuačnom pásme ako jedna z krajín, kde by tá presná cena alebo tá parita, centrálna parita by mala byť určená v deň alebo teda v čase vstupu do Európskej menovej únie. Takže si myslím, že veľmi dôležité pre exportérov a zároveň aj pre importérov je veľmi dôležité, v akej cenovej parite vstúpi Slovenská republika, pri akom kurze, ako bude toto ovplyvňovať ďalšie konanie. Osobne si myslím, že tieto úvahy sú veľmi diametrálne rozdielne, sú rozdielne až od sumy 30 korún až po sumu 35 korún alebo 37 korún, proste sú to veľké rozdiely a ja si osobne myslím, že je veľmi náročné, by som povedal, hľadať tú rozumnú mieru toho, akým spôsobom bude tá miera, jednak akým spôsobom bude to určovať, ako bude centrálna banka do toho vstupovať, aké budú výsledky Slovenskej republiky do budúcnosti a tak ďalej. Ak teda tá centrálna parita alebo ten kurz výmenný sa určí, by som povedal, podhodnotený alebo nadhodnotený, vychádzajú z toho určite konzekvencie, ktoré môžu vyplývať z napredovania Slovenska.
Osobne si myslím, že táto téma je veľmi obsiahla, a myslím si, že ani pozornosť, by som povedal, ctených kolegov, nie je významná, určite po 12.00 hodine každý má obedňajšiu prestávku. Ja si osobne myslím, že to je taká vážna téma, o ktorej by bolo nutné sa baviť, že nie je, by som povedal, alebo je dehonestujúce, že sa to realizuje pred poloprázdnym publikom. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Mňa to mrzí, že páni poslanci k tomuto bodu nevystupujú, tak ako by ste si vy želali. Je to vec ich slobodného rozhodnutia. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať po skončení neverejného rokovania týmto bodom programu. Predpokladám, že pán navrhovateľ bude chcieť zaujať stanovisko. Pán navrhovateľ pán podpredseda vlády, budete chcieť zaujať stanovisko? Predpokladám, že aj pán predseda výboru. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine, páni poslanci, dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
(Neverejné rokovanie o Správe o stave boja proti terorizmu v Slovenskej republike za rok 2004, tlač 1246.)
(Prerušenie rokovania o 14.50 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.56 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o konkretizácii Stratégie prijatia eura v Slovenskej republike, tlač 869.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tlač 869 a výsledky prerokovania vo výboroch (tlač 869a) sme prerokovali po skončenie rozpravy. Rozprava bola ukončená a teraz vystúpi predkladateľ pán podpredseda vlády pán Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Buriana, keďže väčšina z vás tu vtedy nebola, lebo už bolo aj po 12.00 hodine, tak len by som zhrnul, že pán poslanec Burian vcelku alebo prevažne kriticky vystúpil k tomuto návrhu konkretizácie Stratégie prijatia eura v Slovenskej republike a mal aj viaceré otázky alebo pripomienky, tak by som chcel na ne reagovať.
Po prvé, pána poslanca zaujalo alebo kritizoval, že táto správa bola schválená už pred rokom vo vláde a že je dnes tu na rokovaní. Je to pravda, bola schválená v septembri 2004, dnes sme v septembri 2005, ale na rokovaní parlamentu je to až teraz preto, že teraz o to požiadali poslanci, by to bolo prerokované v pléne. Vo výbore pre európske záležitosti bola táto správa prerokovaná hneď po schválení vo vláde, myslím si, že začiatkom novembra, a čo je dôležité a možno dôležitejšie, bola jednohlasne schválená. Teda celý výbor pre európske záležitosti túto konkretizáciu stratégie vrátane poslancov opozície, vrátane poslancov alebo poslankyne, minimálne jednej, z vašej strany, pán poslanec, schválil, čo som veľmi ocenil a čo som veľmi rád, že takýto široký konsenzus v tomto výbore nastal.
Hovorili ste o tom, že, a to je asi to podstatné, či to teda je výhodné, nie je to výhodné, že chýba analýza pozitív alebo analýza aj rizík. No, ja som spomínal aj v úvodnom slove, je to povedané aj v tomto materiáli, že toto je konkretizácia stratégie. Stratégiu ako takú schválila vláda už predtým, konkrétne to bolo v roku 2003, v júli 2003, a práve diskusia o tejto stratégii, obsahom tejto stratégie ako takej bola veľmi podrobná hlboká analýza výhod a nevýhod, rizík a možností vstupu Slovenska do eurozóny. Prebehla veľmi široká diskusia, jedna z najširších, diskutovali sme to opakovane na verejných fórach, na ktorých ste sa, samozrejme, aj vy, pán poslanec, mali možnosť zúčastniť a ten dokument bol verejný a bol teda hlboko verejne diskutovaný. Aj na základe týchto diskusií sme dospeli vo vláde, ale aj v zhode s Národnou bankou k jednoznačnému záveru, že tie výhody a pozitíva vstupu do eurozóny vysoko prevažujú nad istými rizikami, ktoré, samozrejme, vždy s takýmto projektom spojené sú. Nechcem unavovať Národnú radu, mohol by som pomerne dlho a pomerne podrobne hovoriť, prečo, v čom sú tie hlavné riziká, ale spomeniem teda tie dve najdôležitejšie veľmi stručne.
Prvá a možno najväčšia výhoda je v tom, že sa zvyšuje stabilita meny. Krajina, ako je Slovenská republika, ktorá je malou otvorenou ekonomikou, ktorej zahraničný obchod tvorí až 160 percent hrubého domáceho produktu, obrat vývozu a dovozu, zahraničnoobchodný obrat tvoria 160 percent hrubého domáceho produktu, takáto krajina je, a najmä teda vývozcovia a dovozcovia sú veľmi zraniteľní voči fluktuácii kurzu, voči výkyvom kurzovým. Je to zjavné, pretože keď dochádza či už k zhodnocovaniu, alebo k znehodnocovaniu kurzu, výrazne sa menia podmienky. Ak je tento pohyb dosť zraniteľný, dosť volatilný a nedá sa presne predvídať, tak sa veľmi ťažko plánuje budúcnosť, veľmi ťažko sa plánujú výnosy a náklady, a keď je váha zahraničného obchodu taká veľká, ako na Slovensku je, tak je to o to väčší problém.
To, že pri takejto malej ekonomike a malej mene tie výkyvy nezávisia len od toho, akú domácu politiku robíme, najlepším dôkazom je vývoj kurzov v strednej Európe v prvej polovici tohto roka, keď nie z dôvodu ekonomických politík ekonomického vývoja v týchto krajinách, ale z dôvodu zmeny úrokovej sadzby v Spojených štátov amerických došlo k tomu, že viacerí finanční investori vyberali svoje pozície v strednej Európe a prenášali svoje investície do Spojených štátov, došlo k znehodnoteniu mien týchto krajín. A je celkom evidentné a jednoznačné, že euro je omnoho, omnoho silnejšia a stabilnejšia mena, ktorá je menej zraniteľná takýmito dočasnými výkyvmi.
A druhá veľká výhoda vstupu do eurozóny je tá, že sa znižujú náklady. Keď 160 percent HDP je zahraničný obchod a keď 90 percent vývozu je do krajín Európskej únie, z toho 60 percent je do krajín eurozóny, tak je zjavné, že sú to tisícky miliárd korún, ktoré sa musia konvertovať z korún do eura, z eura do korún, čo, samozrejme, je spojené s poplatkami a inkasujú tieto poplatky banky. Keď dôjde k vstupu do menovej únie, tak všetky tieto poplatky, tieto náklady odpadnú. To je mimochodom aj jeden z dôvodov, prečo niekedy bankoví analytici kritickejšie hodnotia vstup do euróny, pretože banky prichádzajú o dosť veľké zisky.
No a to podstatné je asi to, že my sme sa zaviazali vstupom do Európskej únie aj vstupom do Európskej menovej únie. Riziká, samozrejme, existujú tiež. Takým hlavným rizikom ale nie je strata nezávislej menovej politiky, pretože malá otvorená ekonomika, akou slovenská ekonomika je, má veľmi obmedzenú mieru nezávislosti menovej politiky. O tom sa dá dočítať v každej štandardnej učebnici, v štandardnej ekonómii, prečo je to tak, a ono je to tak.
Ďalším rizikom, ktoré spomínal pán poslanec, je možný efekt zvýšenia cien. Áno, toto riziko existuje, ale je aj pomerne efektívny nástroj, ako sa dá znižovať toto riziko a my s tým nástrojom počítame v inom materiáli, ktorý som tiež spomínal a ktorý je k dispozícii, pán poslanec, aj na internete, odkedy sme ho schválili. Je Národný plán zavedenia eura, schválili sme ho v júli tohto roka, ten popisuje veľmi konkrétne kroky, jednotlivé kroky, ktoré chceme robiť, aj princípy, na ktorých bude to zavedenie postavené a okrem iného je tam povedané, že už polroka pred zavedením eura, keď bude stanovený ten kurz, v ktorom sa budú vlastne meniť koruny na eurá, tak už polroka, najmenej polroka pred vstupom do eurozóny bude povinné pre všetkých, ktorí predávajú tovary a poskytujú služby uvádzať ceny v obidvoch týchto menách, aj v korune, aj v eure, a potom najmenej rok po vstupe do eurozóny už sa bude obchodovať v eure a predávať a nakupovať v eure a ešte rok ale budú musieť predajcovia povinne uvádzať aj ceny v korunách, aby sa dalo kontrolovať, či nedošlo vplyvom zmeny kurzu k umelému zvýšeniu cien.
Nie je to tak, aspoň my nemáme také analýzy, ktoré by potvrdzovali to, čo hovoríte vy, ani Národná banka ich nemá, že by došlo až k 20-percentnému nárastu služieb z titulu konverzie meny. V niektorých krajinách, kde neurobili toto povinné vykazovanie cien v obidvoch menách došlo síce k istému efektu, nie až k takému vysokému, ale v tých krajinách, kde urobili toto opatrenie, tak to riziko zvýšenia cien bolo minimálne.
No, pýtali ste sa, už to tým uzavriem, aby som nezdržiaval, pýtali ste sa, prečo V4 v rokoch 2010 až 2012, ostatné krajiny V4, my teraz. Hovorili ste aj o tom, že máme najnižšie alebo jedny z najnižších miezd. Nemáme najnižšie mzdy, ale máme jedny z najnižších miezd, to je pravda. No ale jasnou odpoveďou je napríklad to, že krajiny, ktoré majú nižšiu ekonomickú úroveň a nižšie mzdy v parite kúpnej sily ako my vstupujú do eurozóny skôr. To je jasný praktický dôkaz, že ekonomická úroveň miezd nie je nevyhnutným predpokladom vstupu do eurozóny. Naopak, to, že vstúpime, bude mať ako efekt, ako sprievodný jav vyšší ekonomický rast, a teda aj vyšší rast reálnych miezd a rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín. Ostatné krajiny V4, pán poslanec, by veľmi rady vstupovali skôr, len majú problém splnením Maastrichtských kritérií. Všetky okolité krajiny, aj Česká republika, aj Maďarsko, aj Poľsko, majú problém s vyšším deficitom a mnohé z nich ako z núdze cnosť dnes hovoria, že však ani nechcú vstupovať skôr. Ale ja viem veľmi dobre z rokovaní s mojimi kolegami, ministrami financií, že už hneď po vstupe a dokonca aj pred vstupom, keď sme o tom diskutovali, tak sme sa zhodli všetci desiati ministri financií nových členských krajín, že najlepšou stratégiou je čo najrýchlejší vstup do eurozóny po splnení Maastrichtských kritérií na udržateľnom základe. Takže dôvod, prečo my skôr, je ten, že robíme takú ekonomickú politiku, ktorá nám umožní skôr plniť Maastrichtské kritériá, a teda skôr vstúpiť do eurozóny, čo je dobre pre krajinu a pre ekonomiku, pretože to povedie k vyššiemu ekonomickému rastu, a teda aj k vyššiemu rastu zamestnanosti a k vyššiemu rastu miezd.
A posledná vec k Maastrichtským kritériám. My sme nikdy nehovorili, že Maastrichtské kritériá sú zlatým teľaťom a že ich treba plniť pre tie samotné kritériá. Mať nižší deficit verejných financií, mať nižšiu infláciu, mať nižšie úrokové sadzby a mať nižšie zadlženie verejného sektora, lebo toto sú štyri Maastrichtské kritériá, je pre ekonomiku dobré bez ohľadu na to, či niekde vstupovať chce alebo nie. Čiže my robíme ekonomickú politiku, ktorá vytvára zdravé prostredie, ktorá znižuje deficity verejných financií, podiel verejného dlhu na HDP, znižuje infláciu a znižuje úrokové sadzby, a ak sa pozriete na čísla, tak tie jasne dokazujú, že takúto ekonomickú politiku robíme, čo mimochodom si nemyslím, že by bola realita, ak by sa presadili návrhy, s ktorými prichádza vaša strana, žiaľbohu. Takže takúto ekonomickú politiku robíme a nie v prvom rade preto, že chceme vstupovať do eurozóny. V prvom rade preto, že to považujeme dobré pre ekonomiku a zároveň považujeme dobré pre krajinu ekonomiku aj vstúpiť do eurozóny, takže je logické, že plnenie Maastrichtských kritérií je z oboch týchto dôvodov dôležité, kľúčové a prioritné a že ho chceme presadiť jednoducho preto, že sme presvedčení, že to povedie k vyššiemu ekonomickému rastu, k lepšiemu stabilnejšiemu podnikateľskému prostrediu, a teda v konečnom dôsledku k vyššiemu rastu životnej úrovne a zamestnanosti, pretože o to vlastne ide. Aj preto by som chcel požiadať Národnú radu o podporu tohto materiálu, ktorý je vlastne stratégiou, konkretizáciou stratégie, ktorú vláda schválila už pred rokom, ako bolo povedané. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať
správou o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2005 a predikcia vývoja do konca roka.
Správu vlády ste dostali ako tlač 1265. Výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 1265a. Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa poskytuje aktuálne výsledky analýzy a prognóz makroekonomického a fiškálneho vývoja a kladie dôraz na ich hodnotenie z hľadiska možných rizík plnenia rozpočtu v roku 2005, ktoré by prípadne mohli ohroziť cieľ, ktorý bol vyjadrený v parlamentom schválenom rozpočte verejnej správy vo výške 3,4 percenta hrubého domáceho produktu ako úrovne deficitu.
Dodržanie tohto cieľa je nevyhnutné na dosahovanie strednodobých zámerov na konsolidáciu verejných financií, vytváranie podmienok pre vysoký a udržateľný rast ekonomiky. Súčasný makroekonomický vývoj a aktualizácia predikcie na rok 2005 neprinášajú negatívne riziká na plnenie rozpočtu, naopak, väčšina indikátorov dôležitých z hľadiska vývoja daňových príjmov a obligatórnych výdavkov sa môže v roku 2005 vyvíjať lepšie, ako sa uvažovalo pri zostavovaní rozpočtu. Silný rast ekonomiky, miezd, zamestnanosti a domáceho dopytu, v tom domácom dopyte rastie tak spotreba, ako aj investície, robia zo Slovenska najdynamickejšiu ekonomiku medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. Lepšie oproti očakávaniam sa vyvíja aj nezamestnanosť a miera inflácie a výsledky konjunkturálnych prieskumov hovoria o optimistických domácich očakávaniach.
Na druhej strane vplyvom slabších odhadov zahraničného dopytu a väčšej akcelerácie domáceho dopytu sa mierne zhoršili predikcie vývoja zahraničného obchodu. Deficit bežného účtu však zostáva na udržateľnej úrovni a na reálny výmenný kurz budú naďalej pôsobiť apreciačné, teda zhodnocovacie tlaky. Vyšší rast makroekonomických daňových základní a nízke úrokové sadzby sú hlavnými ekonomickými faktormi, ktoré pozitívne vplývajú na deficit verejných financií v roku 2005.
Na základe v súčasnosti dostupných informácií možno predpokladať, že štátny rozpočet by mohol skončiť v roku 2005 s výsledkom o 4,2 miliardy korún lepším, ako bol rozpočtovaný. Za ostatné zložky verejných financií bude na deficit verejnej správy pozitívne vplývať ešte Fond národného majetku a mimorozpočtové účty. Naopak, k zhoršeniu deficitu prispeje navyše hospodárenie Sociálnej poisťovne sumou 5,7 miliardy korún. To je dnes položka v tomto roku, ale aj v budúcom roku najproblematickejšia, kde oproti schválenému rozpočtu vývoj je výrazne horší. Predbežný odhad deficitu verejnej správy bez vplyvu druhého piliera dôchodkovej reformy je 3,25 percenta v metodike ESA 95, t. j. o 1,3 miliardy, respektíve o približne 0,15 percenta HDP nižší oproti cieľu vlády na rok 2005. Odpustenie pohľadávok voči zahraničiu by mohlo však nepriaznivo zvýšiť deficit verejných financií o 0,80 percenta, ale to je len jednorazový účtovný vplyv. Tento priaznivý výsledok však nie je a nemal by byť podnetom na zvýšenie výdavkov. Práve naopak, v prospech ďalšieho znižovania deficitu hovorí nasledovných päť hlavných dôvodov a faktorov.
Po prvé. Samotný deficit verejnej správy má prevažne štrukturálny charakter, čo je prejavom nerovnováhy, a preto každé úspory treba použiť na jeho redukciu.
Po druhé. Vyššie daňové príjmy, ktoré prispeli k zníženiu deficitu, sú do veľkej miery výsledkom priaznivého makroekonomického vývoja, ktorý môže mať do istej miery cyklický charakter.
Po tretie. Čistá úspora v oblasti úrokových nákladov štátneho dlhu predstavuje 5,4 miliardy korún, čo je väčšia suma ako samotné odhadované zníženiu deficitu verejnej správy, pričom úrokové sadzby sú zraniteľné a premenlivé a v budúcnosti sa môžu zvýšiť. Odporúčania Európskej rady taktiež smerujú k rýchlejšej konsolidácii verejných financií na Slovensku a existujú isté riziká aj v oblasti vývoja verejných financií, najmä zmena stavu pohľadávok a záväzkov subjektov sektora správy a vývoj ekonomického prostredia hlavne cien ropy.
Z týchto dôvodov by to lepšie hospodárenie nemalo mať ako dôsledok zvýšenie výdavkov, ale úsporu na výdavkoch. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady oboznámil so spoločnou správou k správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v Slovenskej republike za I. polrok 2005 a predikcia vývoja do konca roka, ktorú máme pod tlačou 1265a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1282 z 26. augusta 2005 pridelil správu trom výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali správu v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za I. polrok a predikcia vývoja do konca roku žiadne iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnej správe zaujali výbory Národnej rady všetky tri stanoviská zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2005 a predikcia vývoja do konca roka zobrať na vedomie.
Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 664 zo dňa 12. septembra 2005, kde výbor zároveň určil mňa ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť túto správu na schôdzi Národnej rady. To je všetko, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje
správa o daňových únikoch na spotrebnej dani z liehu a na spotrebnej dani z tabakových výrobkov po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a návrh opatrení na ich elimináciu.
Správu máte ako tlač č. 1264, správu z prerokovania vo výboroch ako tlač č. 1264a. Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložená správa a návrh opatrení na elimináciu dôsledkov daňových únikov pri dani z liehu a dani z tabakových výrobkov, ktorá bola vypracovaná na základe plánu hlavných úloh ministerstva financií, nadväzuje na materiál Analýza dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami.
Cieľom správy je vyhodnotiť prijaté opatrenia po roku uplatnenia zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákona o spotrebnej dani z liehu v praxi, ktorých cieľom bolo okrem iného zamedziť daňovým únikom, sprehľadniť celý proces nakladania s liehom, tabakom a tabakovými výrobkami a rozšíriť kontrolné možnosti na obmedzenie nelegálneho obchodu s týmito komoditami.
Správa je rozdelená do dvoch častí, osobitne pre spotrebnú daň z liehu a osobitne pre spotrebnú daň z tabakových výrobkov. Obe časti popisujú niektoré formy daňových únikov, použitie nástrojov na zamedzenie daňovým únikom, zhodnotenie výsledkov prijatej legislatívy a jej uplatňovanie v praxi a návrhy prijatia ďalších opatrení na zamedzenie daňovým únikom. Prijaté opatrenia na eliminovanie daňových únikov a boj proti nelegálnemu čiernemu obchodu na uvedených komoditách priniesli prvé pozitívne výsledky tak pre štát z hľadiska výberu dane, ako aj pre podnikateľské prostredie zlepšením podmienok na podnikateľskú činnosť v danej oblasti.
Nakoľko je tu stále značné riziko nárastu daňových únikov na uvedených komoditách je potrebné aj naďalej v trende zavádzania nových opatrení a vyhodnocovania zavedených opatrení pokračovať, spolupracovať s inými colnými správami v rámci Európskeho spoločenstva, ako aj naďalej zlepšovať a skvalitňovať celý systém fungovania správy spotrebnej dane z liehu a tabakových výrobkov. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Vladimíra Horáka, aby podal správu o výsledku a prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vám, páni kolegovia, predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1297 z 26. augusta 2005 pridelil správu o daňových únikoch na spotrebnej dani z liehu a na spotrebnej dani z tabakových výrobkov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ a návrh opatrení na ich elimináciu (tlač 1264) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali správu v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k správe o daňových únikoch na spotrebnej dani z liehu a na spotrebnej dani z tabakových výrobkov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ a návrh opatrení na ich elimináciu iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnej správe zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o daňových únikoch na spotrebnej dani v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadril v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o daňových únikoch na spotrebnej dani z liehu a na spotrebnej dani z tabakových výrobkov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 665 zo dňa 12. septembra 2005. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu výborov. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy, ktoré prečítam pred hlasovaním, a výbor ma zároveň poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo, môžete otvoriť rozpravu.