Druhý deň rokovania
50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. septembra 2005 o 9.05 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci: pani poslankyňa Bollová, páni poslanci Cuper, Jarjabek, Murgaš a Soboňa.
Budeme pokračovať v rokovaní, a to prvými čítaniami, najprv o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1263).
Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo a môžete návrh zákona uviesť.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z a zákona č. 523/2004 Z. z., sa mení a dopĺňa.
Myslím si, že tak ako som včera pred poloprázdnym auditóriom dával zákon, predkladal zákon o hmotnej núdzi, dúfam, že aj tento zákon bude dostatočnou, by som povedal, motiváciou pre pani poslankyne a pánov poslancov.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre oblasť cenovej politiky, regulácie cien a cenovej kontroly. Postupne osobitnými zákonmi prešli kompetencie v regulácii a kontrole cien na novovytvorené regulačné úrady, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Telekomunikačný úrad, Poštový úrad, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a vyššie územné celky.
Teraz by som chcel vysvetliť vlastne, v čom spočíva ten, by som povedal, problém, pre ktorý, myslím si, je veľmi dôležité, aby sa tento zákon uplatnil. Zoberiem niekoľko príkladov, na začiatku ministerstvo zdravotníctva.
V súlade s programovým vyhlásením vlády v oblasti zdravotníctva navrhujem presunúť kompetencie v regulácii a kontrole cien na ministerstvo zdravotníctva. V praxi sa neuplatnil v rozsahu plánu Ministerstva financií Slovenskej republiky pri poslednej úprave zákona o cenách v roku 2003. Riešenie cenovej problematiky v rezorte zdravotníctva sa považovalo za jeden článok uplatňovania zásadnej reformy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhovaným postupom kompetencií sa nezabezpečilo zlúčenie procesu cenotvorby s kategorizáciou liekov a zdravotníckych pomôcok do jedného procesu preto, lebo obchodná marža sa odvíjala od ceny liekov. Pri poslednej úprave zákona o cenách a následnom zrušení regulácií cien nájomného za prenájom nebytových priestorov pre zdravotné zariadenia sa z pôvodných 250 korún za m2 podlahovej plochy nezriedka zvýšilo až na 2 000 až 5 000 korún za m2 podlahovej plochy, a to podľa miesta umiestnenia zdravotného zariadenia. Uvedený administratívny krok sa v praxi prejavil tak, že náklady na zdravotnú starostlivosť sa neprimerane zvýšili a porušila sa zásada preukazovania ekonomicky oprávnených nákladov.
Posledná zmena prechodu pôsobnosti v regulácii a kontrole cien za nájom bytov a nebytových priestorov na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nesplnila účel preto, lebo týmto prechodom kompetencií nie je zabezpečená dostatočná cenová kontrola nájomného za užívanie bytov. V minulosti kontrola cien a služieb spojených s užívaním bytu bola v kompetencii Správy finančnej kontroly. Poslednou úpravou zákona o cenách sa vytvoril taký precedens, že v Slovenskej republike nemá zákonné oprávnenie v tejto oblasti vykonávať cenovú kontrolu, alebo ceny nájomného, vykonávať cenovú kontrolu žiadny cenový kontrolný úrad.
Občania pri podozrení, že cena nájomného je neoprávnená, sa nemôžu dožadovať urobenia nápravy. Jediným orgánom, ktorý môže urobiť túto nápravu, je súd, čím je porušené základné ústavné právo občana vyžiadať si kontrolu. Kontrolu, ktorú sme zrušili v pôsobnosti správy finančných kontrol, ktoré boli v Bratislave, Zvolene a Košiciach, ktoré sú, ale toto oprávnenie v zmysle zákona sme im zrušili. Čiže občan má jedinú šancu niekoľko rokov sa súdiť s výsledkom, ktorý nie je dopredu jasný, nehovoriac o tom, že súdiť sa kvôli 1 000 korunám a všetkým tým procedúram a nákladom, ktoré sú spojené s takýmto súdnym procesom, sú podstatne drahšie a väčšina ľudí rezignuje pri takomto riešení.
Prax ukázala, že ceny nájomného sú deregulované v tom zmysle slova, že nie sú kontrolované a správcovia bytových domov, bytové družstvá a bytové podniky do cien nájomného bytov započítavajú aj ekonomicky oprávnené alebo neoprávnené náklady a neprimeraný zisk bez toho, aby bola vytvorená možnosť kontroly.
Uvedeným rozhodnutím v poslednej zmene zákona o cenách nebol vyriešený problém cien nájomného a kontroly cien v rezorte a nebolo dosiahnuté zosúladenie postupu deregulácie nájomného alebo nájmu s potrebami tvorby finančných zdrojov na ďalšiu výstavbu bytov, čím sa nevytvorili predpoklady na podnikanie v oblasti prenájmu bytov a nebytových priestorov.
Prenesenie kompetencie v oblastiach na ústredné orgány štátnej správy, rozšírením pôsobností určených v poslednej úprave zákona č. 575/2001 Z. z. sa nedoriešil základný princíp nezávislej kontroly, ba naopak, boli do kompetencie uvedených orgánov dané dva nezlučiteľné zásady, a to zásady, že kto cenu tovaru a služieb reguluje, ju z objektívnych dôvodov nemôže kontrolovať. A myslím si, že to je veľmi závažný fakt na to, dámy a páni, že ten, ktorý reguluje túto cenu a zreguluje ju do 31. 12. daného roku, nie je logické, aby on sám deklaroval alebo kontroloval túto regulovanú cenu. Jednoducho je to, by som povedal, prizma v nejakej nedokonalosti, ak v bankovom systéme je bežne systém kontroly štyroch očí alebo viac, tak si myslím, že pri nakladaní s peniazmi štátu alebo peniazmi občanov je, by som povedal, navýsosť dôležité, aby jednoducho parametre toho, kto jednoducho zareguluje cenu k 31. 12., aby zároveň ten si sypal popol na hlavu a povedal jednoducho, zle som to zareguloval a jednoducho budem kontrolovať sám seba, akým spôsobom som zareguloval danú cenu. Myslím si, že takým markantným príkladom je aj problematika Slovnaftu, kde sa tento problém veľmi vypuklo ukázal.
Po zavedení návrhu zákona o cenách, jeho aktualizáciu, a to zákonom č. 520/2003 o cenách, došlo v praxi k takým paradoxom, ako kontrola cien pohonných hmôt v Slovnafte, kde kontrola Ministerstva financií Slovenskej republiky bola vykonaná na základe ešte ním v roku 2003 zrušených zákonov. Kontrola cien benzínu a motorovej nafty, ktoré v dvoch etapách do desiateho mesiaca roku 2004 a do jedenásteho a dvanásteho mesiaca roku 2004 realizovalo ministerstvo financií, sa nezakladala na právnom a cenovom podklade, a preto ministerstvo financií už nemalo žiadny právny podklad vykonať takúto kontrolu. Všetky medializované veci z pohľadu kontrol a vyrubovania dodatočných daní pre Slovnaft, musím s horkosťou ako občan Slovenskej republiky povedať, že jednoducho nemali právny základ, a myslím, že všetky výhrady, ktoré mal Slovnaft voči tomuto precedensu, sú viac-menej, myslím, legálne a jediný spôsob, akým spôsobom by dokázalo ministerstvo financií, a dnes hľadá túto možnosť, je v podstate filozofia dominancie na tomto trhu. Bohužiaľ, myslím si, že filozofia dominancie trhu musí už byť po vstupe do Európskej únie zakladaná na teritóriu Európskej únie, nielen na území Slovenska. Takže si myslím, že sa dostaneme do ďalších právnych kľučiek, ktoré so sebou nesie legislatíva, logická legislatíva spojená s Európskou úniou, európskymi zákonmi.
Ministerstvo financií vlastným nie príliš prezieravým a koncepčným rozhodnutím zrušilo v roku 2003 jediný regulačný nástroj, a to výmer, ktorým určilo, že ceny PHM patria do tzv. vecnej regulácie. Následne od 1. 1. 2004 ministerstvo financií zrušilo odbor cenovej kontroly.
S uvedenou súvislosťou sa natíska otázka, či samotné Ministerstvo financií Slovenskej republiky v oblasti regulácie cien a kontroly cien dostatočne koncepčne vedené a riadené, či svojím neodborným postupom bez koncepcie v oblasti cenovej politiky neprispieva k bezdôvodnému zvyšovaniu cien a umožňuje v cenách i nekontrolovaným započítaním ekonomicky oprávnených alebo neoprávnených nákladov a neprimeranosti zisku, tak ako to bolo v predošlých zákonoch alebo v zákone č. 18/1996.
Zrušením regulačných výmerov R1, R2 z roku 1996 a 12/1999 ministerstva financií ešte v roku 2003 došlo k zániku vecnej regulácie cien stavebných prác a stavebných objektov hradených z prostriedkov štátneho rozpočtu. Týka sa to aj výstavby Slovenského národného divadla. Zrušená bola aj cenová kontrola týchto prostriedkov, a tým aj dozor štátu nad nakladaním realizovaných stavieb. Najmarkantnejšie dosahy zrušenia vecnej regulácie cien stavebných prác hradených zo štátneho rozpočtu sa prejavili pri stanovení nákladov na dostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave, pri určení cien na ostatné štátom preferované stavby, pri určení metódy oceňovania výstavby diaľnic a cenovej kontroly.
Dosiaľ platný zákon o cenách a regulačné výmery neumožňujú transparentne preukázať oprávnenosť používania zásady preukazovania ekonomicky oprávnených nákladov a primeranosti zisku. Po druhé neumožňujú vykonávať cenovú kontrolu zameranú na preukazovanie nákladov. A po tretie nezabezpečujú hospodárny postup pri zabezpečovaní stavieb hradených zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Návrh novej úpravy zákona rešpektuje zásadu regulácie aj deregulácie cien v tom zmysle, že do cien regulovaných a neregulovaných je možné započítať iba ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, obvyklú cenu, a ďalej rešpektuje nezávislosť cenovej kontroly na princípe, kto reguluje, nemôže vykonávať aj kontrolu. Táto zásada, myslím si, je veľmi a veľmi dôležitá, aby ten, ktorý reguloval cenu, následne sám seba nekontroloval. To je vlastne filozofia, ktorá bola vytvorená úradmi regulácie sieťových odvetví.
Cieľom tohto návrhu na zmenu zákona č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov je možnosť, aby štát citlivo mohol zvládnuť alebo zasiahnuť, regulovať a kontrolovať ceny výkonov a služieb v takej citlivej oblasti, ako sú ceny nájmu bytov, služieb spojených s užívaním bytu, ceny liekov, vody, plynu, vodného, stočného, cestovného vo verejnej autobusovej doprave, železničnej doprave atď. Zabezpečenie týchto potrieb štát zabezpečí podľa tejto úpravy zákona a zásad Ministerstva financií Slovenskej republiky na území celého štátu a správy finančnej kontroly v Bratislave, Zvolene a Košiciach na teritóriu svojich územných pôsobností. Kontrola iba v podobe rôznych druhov verejného obstarávania sa v praxi ukazuje ako nedostatočná.
Po oboznámení sa s cenovou problematikou v krajinách Európskej únie, aj v nej platí zásada, že jednotlivé členské štáty vo vzťahu k svojej ekonomickej politike citlivo zasahujú a dozerajú a kontrolujú cenovú politiku. V blízkych krajinách Európskeho spoločenstva sú vytvorené orgány, ktoré majú štátny dozor nad cenami, resp. samotný systém tvorby a dojednávania cien je založený na preukazovaní ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Cenová regulácia a kontrola je štátom riadená pri nákupe poľnohospodárskych produktov pre potreby štátu. Tam, kde sa ceny dotýkajú zhoršenia sociálneho postavenia občanov, kde by mohlo dôjsť k zneužitiu dominantného postavenia na trhu, ešte raz zopakujem, dominantného postavenia na trhu vzhľadom na to, tak ako som uvádzal príklad Slovnaftu.
Nie je žiadnou výnimkou, že zástupca štátu v cenovej oblasti je pri verejnom obstarávaní dodávky pre štát a počas realizácie aj prostredníctvom Štátnej pokladnice je kontrolovaná cena a následne po ukončení celej zákazky je urobená následná cenová kontrola. Cenová kontrola je zlúčená aj s vecnou kontrolou, lebo sa ukazuje, že napríklad pri stavbách nie je dôležité overiť len cenu jedného okna či dverí, ale overiť aj počet kusov na celej stavbe.
S dôsledkom cenovej kontroly sa denne stretávame aj v prípadoch, ak na Slovensku sú pred zabezpečením investície a tovarov použité prostriedky Európskeho spoločenstva z jednotlivých fondov, či už z predvstupových, alebo z povstupových. Myslím si, že je to tiež veľmi dôležité na to, aby pri následnej kontrole používania zdrojov z Európskej únie tieto zdroje boli jednoducho, alebo využitie týchto peňazí bolo kontrolované do takej miery, aby jednoducho tieto peniaze následne tento štát nemusel vracať, prípade znášať sankcie, ktoré, myslím si, už pred nejakými rokmi boli naznačené pri čerpaní predvstupových fondov.
Pri prechode Slovenska do Európskej únie je potrebné sa týmto systémom oboznámiť a osvojiť si ho. V cenovej oblasti je potrebné vychádzať z poznatkov, že pri regulácii cien trhov a dopytov sú oblasti, kde je cenová politika, ktorá nie je regulovaná, riadená a je kontrolovaná štátom, má potom nepredvídateľný a nevypočítateľný dosah do sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 7 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v znení neskorších predpisov je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre oblasť cenovej politiky, regulácie cien a cenovej kontroly a takýmto návrhom zmeny zákona sa roztrieštené a nedostatočne určené kompetencie upresnia a ujednotia a vytvorí sa jeden kompetentný článok realizácie cenovej politiky štátu.
Na záver by som chcel povedať v zjednodušenej podobe, aby to, čo som sa snažil veľmi možno aj niekedy odbornejšie predstaviť, je vlastne veľmi jednoducho povedané, aby sa so štátnymi prostriedkami nakladalo tak, ako sa má, a aby dosažiteľnosť zákona bola natoľko pre každého občana možnosťou riešenia, aby jednoducho občan nebol rukojemníkom v oblasti buď u štátu, alebo situácie, ja neviem, nazvem to orgánov, ktoré budú regulovať cenu. A druhý taký vážny poznatok je to, že úrad, ktorý jednoducho cenu reguluje, by nemal aj zároveň kontrolovať. Proste to sú premisy, ktoré, myslím si, v každej krajine, a keď sa hlásime k Európskej únii, sú základom filozofie cenovej úrovne a na úrovni nákladov v rámci každého štátu.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pavlovi Minárikovi. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajca poverený výborom pre financie, rozpočet a menu v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podal správu k tomuto poslaneckému návrhu, teda návrhu novely zákona o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1263).
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 na doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, to znamená, že mohol byť tento návrh zaradený na dnešnú 50. schôdzu.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj iné pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách.
Z mojej strany je to všetko. Potom pri hlasovaní budem navrhovať výbory a postúpenie do druhého čítania, o ktorom, samozrejme, však rozhodneme hlasovaním.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z. (tlač 1243).
Dávam slovo poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z.
Predkladateľov k tomuto kroku viedli dôvody, ktoré ukázala prax. Navrhovaná zákonná úprava umožňuje alebo umožní vyššiemu územnému celku previesť bez verejnej súťaže majetok využívaný na verejnoprospešné účely za rovnakých podmienok do vlastníctva každej obce, v ktorej katastri sa nachádza, teda aj obce, ktorej starosta je súčasne poslancom vyššieho územného celku. Po racionalizačných a úsporných opatreniach, ktoré prebehli na vyšších územných celkoch, niektorý majetok prevedený do vlastníctva vyšších územných celkov v súvislosti s presunom kompetencií prestal byť využívaný na verejnoprospešné účely v rámci celého regiónu a ide prevažne o majetok v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva a kultúry. Návrh zákona reaguje na znevýhodnenie niektorých obcí pri nadobúdaní vlastníckeho práva k majetku vyššieho územného celku na obce, ktorých starosta ako štatutárny orgán je poslancom zastupiteľstva vyššieho územného celku. Tento totiž nemôže previesť vlastnícke právo k svojmu majetku ináč ako verejnou obchodnou súťažou.
Čiže chcel by som, vážené kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby sa táto anomália odstránila, pretože sám ako poslanec vyššieho územného celku viem, že sme takéto prípady museli riešiť a stali sa neriešiteľnými. A viem aj od ostatných kolegov z iných VÚC, že mnoho takých prípadov je, kde skutočne ten majetok v oblasti zdravotníctva aj sociálnych služieb, kde originálne kompetencie sú vlastne na obciach a majetok je vo vlastníctve vyšších územných celkov. Taký prípad sa udial aj v našom meste, i keď našťastie primátor nášho mesta nie je poslancom vyššieho územného celku, čiže takýto majetok bolo možné previesť. Ale sú prípady, kde máme vlastne 19 starostov, poslancov vyššieho územného celku, a nie je možné tento majetok prevádzať.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som poprosiť o podporu tejto novely zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pavlovi Minárikovi. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z., ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred začiatkom tejto prebiehajúcej schôdze. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sa vyžadujú v rokovacom poriadku v § 67 a 68, ako aj pravidlá, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.
Považujem túto problematiku za hodnú riešenia, pretože takisto poznám v praxi potreby a budem podporovať, aby tento zákon prešiel do druhého čítania.
Potom pri hlasovaní budem navrhovať, aby sme postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. c) a zaradiť okrem gestorského výboru, ktorý bude náš výbor pre rozpočet, menu a financie, do ústavnoprávneho výboru a do výboru pre verejnú správu.
Ďakujem pekne za slovo, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by mali nasledovať návrhy pána poslanca Roberta Kaliňáka. Máme ich štyri, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Kaliňák je na pojednávaní, navrhujem, aby sme tieto návrhy odložili a pokračovali podľa odsúhlaseného programu. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Takže budeme teraz pokračovať ďalším návrhom, a to prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), tlač 1268.
Dávam slovo poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Chcem vás informovať, ešte predtým, kým sem príde pán poslanec Mitrík, že potom budeme pokračovať ďalšími návrhmi. Pani poslankyňa Tóthová by mala predložiť ďalší návrh, potom pán poslanec Blanár, pán poslanec Federič, dokonca má dva, potom pani poslankyňa Černá, Ondriaš.
(Pauza pre neprítomnosť poslanca Mitríka v rokovacej sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o trošku trpezlivosti, teda väčšiu trpezlivosť, ako som ja predpokladal, takže do 9.40 hodiny prestávka, kým nepríde pán poslanec Mitrík, a potom predpokladám, panie poslankyne, páni poslanci, ktorých meno som pred chvíľočkou prečítal.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, takže budeme pokračovať, tak ako som povedal, prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve (tlač 1268).
Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že niektorí autori kresieb erbov územnej samosprávy ich považujú za výtvarné diela podľa autorského zákona a následne majú tendencie ovplyvňovať používanie obecných symbolov obcami, dávať osobitný súhlas na ich používanie, zhotovovanie rôznych aplikácií či ich publikovanie v tlači, v odborných heraldických či vlastivedných publikáciách, turistických sprievodcoch, na internete a podobne. Je želateľné, aby obec a vyšší územný celok mohli slobodne disponovať svojimi symbolmi a neboli v tomto smere nijako limitovaní autormi kresieb erbov.
Erb obce vzniká spravidla ako heraldická úprava už existujúceho obecného symbolu a podľa prísnych pravidiel a zvyklostí erbovej tvorby. Nemožno ho teda vo všeobecnosti považovať za výtvarné dielo, ktoré by vzniklo tvorivou invenciou autora.
Vzhľadom na to, že by bolo finančne a časovo neúnosné osobitne zisťovať, ktorý obecný erb by bolo možné považovať za výtvarné dielo a ktorý nie, je účelom tohto zákona vyňať všetky symboly paušálne spod autorskoprávnej ochrany zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o podporu tejto novely zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, šport a mládež, kultúru a médiá, poslankyni Erzsébet Dolník. Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som podala spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ako som uviedla, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. augusta 2005 č. 1269 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 6. septembra 2005 č. 416. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, ako návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej budem navrhovať, samozrejme, aj príslušné výbory.
Ďakujem, pán podpredseda, skončila som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom rokovania je návrh poslankyne Kataríny Tóthovej. Vzhľadom na to, že nie je v Národnej rade, teda v rokovacej sále, navrhujem, aby sme tento bod programu preskočili a pokračovali ďalším bodom. Je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Takže budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (tlač 1281).
Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec Blanár, písomnú žiadosť alebo stačí ústne? Nech sa páči, máte slovo.
[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1281.]
J. Blanár, poslanec: Vďaka, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Samotný zákon, ktorý máte pod parlamentnou tlačou 1281, sa zaoberá katastrom a nadväzujúcimi zákonmi, ktorý upravuje jednotlivé časti tak, aby boli pre obce, mestá, samosprávy, to znamená samosprávne kraje, prijateľnejšie úkony, ktoré sú nutné, aby boli urobené v súvislosti s investičnými aktivitami.
Sprístupnením katastrálneho portálu širokej verejnosti by sa značne zjednodušil prístup k informáciám pre fyzické a právnické osoby, ktoré hľadajú len informatívne údaje o nehnuteľnostiach a ich vlastníkoch. Bezplatným zverejnením údajov katastra nehnuteľností na internete dôjde k skvalitneniu údajov základne, k zlepšeniu transparentnosti majetkových vzťahov, k zníženiu korupčného prostredia, k zvýšeniu kreditu Slovenskej republiky v zahraničí a zníženiu záťaže správ katastra a Geodetického a kartografického ústavu pri poskytovaní informácií. Toto je jedna z častí, ktorú rieši táto novela. Ide o to, aby sme odstránili všetky pochybnosti, aj súvisiace napríklad s našim mandátom, keďže musíme predkladať majetkové priznanie, všetci ústavní činitelia, nie je problém, aby takýmto spôsobom si občania mohli preveriť to, čo je deklarované nami, ústavnými činiteľmi, a čo je v skutočnosti na katastri uvedené.
Novelizáciou zákona o správnych poplatkoch sa navrhuje oslobodiť od niektorých poplatkov vyššie územné celky, mestá, obce a právnické osoby s ich majetkovou účasťou v prípade, ak ide o úkony na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkom, ktoré sú podľa územného plánu určené pre investície. Ide napríklad o poplatky za výpis z katastra nehnuteľností alebo za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Predmetná úprava sa navrhuje najmä s cieľom podpory investícií v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky a uľahčuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú určené na investičné projekty.
Vážené kolegyne, kolegovia, iste uznáte, že táto časť je veľmi dôležitá. Každý, kto čo len trošičku sa zaoberal touto oblasťou, vie, že vysporiadať dnes pozemky, ktoré majú niekoľkonásobné vlastníctvo, keď chcete dať sceliť nejakú parcelu, ktorá by mohla byť určená napríklad aj pre niektorého zo strategických investorov, ktorí by chceli rozšíriť pracovné príležitosti, tak je to veľká záťaž nielen finančná pre samosprávu, pokiaľ sa tým zaoberá, ale, samozrejme, je to záťaž aj pre samotný kataster.
Vážené dámy, vážení páni, predmetom novelizácie zákona o správnych poplatkoch je ďalej zníženie výšky správnych poplatkov za vydanie výpisu z katastra nehnuteľností a ďalších poplatkov. Poplatok za výpis z katastra nehnuteľností sa navrhuje znížiť z pôvodných 250 Sk na 100 Sk. Ďalej sa navrhuje povinnosť správy katastra vrátiť polovicu základného poplatku v prípade, ak nedodrží zákonnú lehotu 30 dní na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o povolení vkladu vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Ak my na jednej strane takýmto spôsobom chceme odbremeniť kataster, tak myslíme si, že nie je problém, aby kataster mal takúto podmienku, a nemyslíme si, že by ju nemohol splniť. Je to predovšetkým krok v prospech občana, v prospech samosprávy ako takej, pretože štátna správa má slúžiť občanovi a samospráve.
Súčasne sa navrhuje vypustiť vydávanie výpisov z katastra nehnuteľností, ktoré nie sú verejnými listinami. Osvedčenia štátneho orgánu by mali byť bez ohľadu na zaplatené správne poplatky určené pre právne úkony. Súčasná prax pre vyhotovovanie výpisov na právne úkony a na informatívne účely je nelogická, pretože potvrdenie štátneho orgánu by malo byť vždy vierohodné pre všetky inštitúcie, fyzické a právnické osoby, ktoré ho potrebujú k realizácii právnych úkonov.
Zákon č. 725/2004 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, určuje poplatok za urýchlený vklad v sume 8 000 Sk, zvýšený príjem štátneho rozpočtu nebol zahrnutý v štátnom rozpočte na rok 2005 a ďalšie. Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Na rok 2006 sa predpokladajú fixné výdavky v súvislosti s prípravou informačného systému vo výške asi odhadovaných 42 mil. Sk. Ročné výdavky na prevádzku informačného systému predstavujú asi 3 mil. Výpadok príjmovej časti štátneho rozpočtu na rok 2006 a nasledujúce v súvislosti so zmenou niektorých poplatkov predstavuje 75 mil. Sk. Čiže výpadok vo výške 105 mil. korún je spôsobený navrátením výšky urýchľovacieho poplatku do pôvodnej výšky a to je 5 000 Sk pred jeho zmenou poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa stal účinným od 1. 1. 2005. Zvýšený príjem nemal byť v zákone o štátnom rozpočte zahrnutý.
Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, čiže nie je tam žiadna prekážka pre to, aby sme tento zákon podporili.
Prihováram sa teda za všetkých starostov, za všetkých primátorov, za všetkých predstaviteľov samosprávnych krajov, aby sme umožnili takýmto spôsobom urýchliť prípravu na rozvoj investičných aktivít, na rozvoj turistického ruchu, aby bolo viacej pracovných príležitostí, a určite nám všetkým záleží na tom. Čiže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto zákona, aby bol postúpený do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu skupiny poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu skupiny poslancov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu skupiny poslancov nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh skupiny poslancov prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám písomné prihlášky. Ústne pán spoločný spravodajca, pán poslanec Madej. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Pár pripomienok k tomuto návrhu zákona. Všeobecne k návrhu. Účelom navrhovanej novely katastrálneho zákona je sprístupnenie informácií z katastra nehnuteľností prostredníctvom internetu. Z pohľadu sprístupnenia informácií z katastra nehnuteľností verejnosti prostredníctvom internetu je táto novela nadbytočná, pretože povinnosť sprístupniť kataster nehnuteľností na internete je už ustanovená v dvoch záväzných právnych predpisoch, a to v zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informácií v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a zákone Národnej rady č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona 423/2003 Z. z.
Podľa § 6 ods. 3 zákona o slobode informácií sú osoby, ktoré prevádzkujú informačné systémy obsahujúce informácie, pri ktorých osobitný zákon nevylučuje verejnú prítomnosť, povinné informácie obsiahnuté v týchto registroch a zoznamoch uverejňovať vo voľne prístupnej internetovej stránke. Vzhľadom na to, že Úrad geodézie, kartografie a katastra je prevádzkovateľom autorizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra ako súčasti štátneho informačného systému, vzťahuje sa táto povinnosť aj na sprístupnenie informácií z katastra nehnuteľností. Podľa § 21 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii prevádzkovateľ poskytuje súbory údajov zautomatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra na technických nosičoch, v elektronickej forme alebo vzdialený prístup v súbore pomocou počítačovej siete prostredníctvom internetu pre fyzické osoby alebo právnické osoby.
Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu boli údaje z katastra nehnuteľností zverejnené na internete od 1. 2. 2004. V súčasnosti sú informácie cez kataster na internete poskytované bezplatne, zdôrazňujem bezplatne, štátnym rozpočtovým organizáciám a iným právnickým osobám a fyzickým osobám za poplatok. Na poskytovanie iným fyzickým a právnickým osobám platí ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, podľa ktorého sa tieto informácie poskytujú za odplatu podľa zákona o cenách. Oslobodené od platenia sú len tie osoby, ktoré sú oslobodené v zmysle § 4 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Ak by sa mali informácie z katastra nehnuteľností prostredníctvom internetu poskytovať bezplatne, je potrebné novelizovať aj zákon č. 215/1995. Pokiaľ ide o navrhovanú bezplatnosť poskytovania informácií cez internet, namietam, že dosah na štátny rozpočet bude vyšší, ako je navrhovaný, a to najmä z dôvodu výpadkov príjmu vo výške cca 15 mil. korún ročne a nárast výdavkov v roku 2006 o 42 mil. korún z dôvodu nutnosti posilnenia hardvéru a softvéru.
Všeobecne k návrhu ešte pár poznámok. Zásadne nesúhlasím s návrhom ďalšej zmeny v oblasti platenia správnych poplatkov za úkony správneho orgánu v oblasti katastra nehnuteľností, t. j. z položky č. 10 a 11 Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona o správnych poplatkoch, a to z dôvodu neustálych zmien, čím sa vytvára právna neistota na úseku platenia správnych poplatkov za úkony správnych orgánov na úseku katastra. Zákonom č. 725/2004 s účinnosťou od 1. 1. 2005 bolo zrušené generálne oslobodenie štátnych orgánov, obcí a vyšších územných celkov, to, čo vlastne predkladateľ dnes dáva ako zmenu, od platenia správnych poplatkov za úkony správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností a zavedené bolo zvýšenie rýchlostného správneho poplatku za urýchlenie rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
S účinnosťou od 1. 9. 2005 zákonom č. 341/2005 boli znovu, tak ako pred novelou č. 725, súdy, notári a exekútori oslobodení od platenia správnych poplatkov. Predkladaná novela zákona o správnych poplatkoch opätovne mení spôsob a výšku platenia správnych poplatkov. Konštatujem, pretože neustále zmeny vo výške platenia a rozsahu oslobodenia od platenia správnych poplatkov spôsobujú problémy ako na strane platiteľov, tak na strane konajúcich správnych orgánov.
Všeobecne je potrebné k poskytovaniu informácií z katastra nehnuteľností poznamenať, že je nevyhnutné tieto úkony správnych orgánov spoplatňovať. V opačnom prípade dochádza k neopodstatneným požiadavkám o informácie. Bezodplatnosť spôsobuje to, že sa tie isté informácie vyžadujú opakovane a dokonca cestou oslobodených subjektov si zabezpečujú subjekty neoslobodené, čím vznikajú vážne úniky príjmov štátneho rozpočtu. Oslobodenie od platenia správnych poplatkov len na určený účel, napríklad usporiadanie vlastníckych vzťahov, pozemkov, ktoré sú určené pre investície, je z pohľadu správneho orgánu rovnako problematické, pretože je to ťažko kontrolovateľné. A tak môže dochádzať k jeho zneužívaniu. Na druhej strane, ak by mal správny orgán skúmať naplnenie účelu, zvýšila by sa tým prácnosť konania správneho orgánu.
Z prehľadu plnenia plánu vecných úloh na úseku poskytovania informácií za rok 2004 vyplynulo, že až 44,2 % informácií poskytovaných z katastra nehnuteľností je oslobodených od platenia správnych poplatkov - takmer polovica agendy. Táto situácia je z pohľadu Úradu geodézie neúnosná, a to najmä z dôvodu, že ministerstvo financií odvodzuje výdavky rozpočtu na ďalší rok od jeho príjmov, tohto úradu.
Ďalším negatívnym predpokladom návrhu je vysoký dosah na štátny rozpočet. Správny poplatok za urýchlené rozhodnutie vkladu práva nie je spochybňovaný verejnosťou. Dokonca sú žiadané ďalšie úkony v rýchlostnom režime. Výška tohto poplatku odzrkadľuje náročnosť a zodpovednosť za právny úkon týkajúci sa vysokej hodnoty nehnuteľnosti, o prevod ktorej ide. Naša právna úprava v tejto oblasti je inšpiráciou aj pre Českú republiku, s ktorou sme mali pôvodne spoločné úpravy katastrálneho zákona.
Zníženie rýchlostného príplatku predstavuje výpadok príjmov Všeobecnej pokladničnej správy vo výške cca 105 mil. a zníženie výšky poplatku za poskytovanie informácií spôsobí výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 150 mil. Sk. Celkový dosah predkladaného návrhu na štátny rozpočet bude cca 270 mil. znížených príjmov ročne a nárast výdavkov o 42 mil. jednorazovo v štátnom rozpočte na rok 2006.
Vzhľadom na uvedené argumenty nesúhlasím s predloženou novelou a predkladám procedurálny návrh na základe § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne, skončil som.